Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/224/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: X. J., K.. XX.XX.XXXX, O. B. XX, zast. JUDr. Stanislav Súlety, advokát, Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: 1./ A. S., K.. XX.XX.XXXX, O. B. XX, 2./ B. F., K.. XX.XX.XXXX, O. B. XX, zastúpená: X. W.S., K.. XX.XX.XXXX, O. O. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4C 156/2014-143 zo dňa 04.05.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1. rade a 2. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobcu a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca, po pripustení jej zmeny, domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. B., zapísaných na LV č. XXX, ako parcela KN registra „E“ č. XXXX, o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda a parcela KN registra „E“ č. XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty. Domáhal sa aj uloženia povinnosti nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam mu bolo neprávom odobraté a prevedené na žalovaných v 1/ a 2/ rade. Tieto nehnuteľnosti pôvodne nadobudol jeho otec v roku 1924 kúpnou zmluvou a následne v roku 1965 mu ich daroval. Žalované navrhli žalobu zamietnuť tvrdiac, že žalovaná v1/ rade podiel 1 k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla dedičským konaním pod sp. zn. D/177/97 a žalovaná v 2/ rade svoj podiel 1 nadobudla na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 447/2012. 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 80c O.s.p. zistil, že uplatnený nárok žalobcu je nedôvodný. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalovanými mu bolo neoprávnene odobraté vlastníctvo k nehnuteľnostiam, a to parcele KN registra „E“ č. XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda a parcela KN registra „E“ č. XXXX o výmere XXXX m2 druh pozemku trvale trávnaté porasty zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. B., nakoľko z jeho strany nebol preukázaný žiaden jeho vlastnícky nárok k tým nehnuteľnostiam. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam žalovaná v 1. rade nadobudla Darovacou zmluvou zo dňa 19.4.2012, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V447/12 dňa 21.05.2012 a žalovaná v 2. rade Osvedčením o dedičstve sp. zn. D177/97, Dnot 125/97 zo dňa 03.10.1997. 3. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam odvodzoval od vlastníctva svojho právneho predchodcu - jeho otca Q. J., ktorý mu mal sporné

nehnuteľnosti darovať v roku 1965 a ako potvrdenie užívania sporných nehnuteľností predložil rozhodnutie Odboru vodného a lesného hospodárstva a poľnohospodárstva pri ONV v W. I. č. XXX/ XX - LHP zo dňa 06.05.1969, z ktorého vyplýva povolenie na výrub drevnej hmoty z parcely č. XXXX - XX v hone V. v k.ú. B.. Jeho právny predchodca tieto sporné nehnuteľnosti podľa tvrdení žalobcu kúpil Kúpnopredajnou zmluvou č. d. 2473/24 zo dňa 22.08.1924. Z tejto kúpnopredajnej zmluvy však vyplýva, že jej predmetom bola kúpa nehnuteľností v k.ú. R. (R.) zapísaných v pozemno-knižnom protokole - PKV č. XX pod O a PKV č. XX pod O pričom sporné nehnuteľnosti sa nachádzajú v k.ú. B.. Prvoinštančný súd tak vyzval Okresný úrad W., katastrálny odbor na identifikáciu nehnuteľností zapísaných na PKV č. XX a PKV č. XX v k.ú. R., ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva Kúpno-predajnou zmluvou č.d. 2473/24 zo dňa 22.08.1924. 4. Prvoinštančný súd z identifikácie predloženej Okresným úradom W., katastrálny odbor zistil, že nehnuteľnosti pôvodne zapísané na PKV č. XX ako m.p.č. XXX a PKV č. XX ako m.p.č. XXX v k.ú. R. sú v súčasnosti - parcela KN registra „E“ č. XXX/XX o výmere XXXXXX m2, druh pozemku lesné pozemky, zapísaná na LV č. XXX, kde pod B 165 je evidované podielové spoluvlastníctvo o veľkosti podielu XXX/XXXXXX v prospech žalobcu a parcela KN registra „E“ č. XXX/X o výmere XXXXXX m2, druh pozemku lesné pozemky zapísaná na LV č. XXX, kde pod B 209 je evidované podielové spoluvlastníctvo o veľkosti podielu XXXX/XXXXXXX v prospech žalobcu. Vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nadobudol žalobca uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 26D3086/2004, Dnot 43/2005 zo dňa 20.06.2006. Z predloženej identifikácie Okresným úradom W., katastrálny odbor vyplýva, že sporné nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané na PKV č. X ako m.p.č. v k.ú. V. V. - B.. Z predloženej kópie PKV č. X pre k.ú. V. V. - B. jednoznačne vyplývajú aj zápisy vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov žalovaných a nie v prospech právneho predchodcu žalobcu. Bolo preto konštatované, že zo strany žalobcu nebolo unesené dôkazné bremeno, že zo strany žalovaných došlo k neoprávnenému odobratiu vlastníctva pozemkov k parcele KN registra „E“ č. XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda a k parcele KN registra „E“ č. XXXX o výmere XXXX m2 druh pozemku trvale trávnaté porasty, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. B. žalobcovi, a preto súd žalobu zamietol. 5. V konaní podľa súdu prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní nadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam v súlade s platnou právnou úpravou (a to buď dedením alebo darovaním) od ich právnych predchodcov, konkrétne od ich otcov. Súd ďalej poukazuje, na skutočnosť, že žalobca odvádza svoje vlastníctvo od Kúpno-predajnej zmluvy č.d. 2473/24 zo dňa 22.08.1924, kde sa jednoznačne uvádza, že sú prevádzané nehnuteľnosti v k.ú. R., no sporné nehnuteľnosti sa nachádzajú v k.ú. B., pričom aj výrub drevnej hmoty bol povolený v k.ú. B., na čo poukazovali aj žalované na pojednávaní. Navyše súd poukázal na skutočnosť, že žalobcovi vlastnícke právo, ktoré mu po jeho právnom predchodcovi - Q. J.Č. z tejto kúpno-predajnej zmluvy patrí už na neho prešlo, a to uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 26D 3086/2004, Dnot 43/2005, kde bolo prejednané dedičstvo týkajúce sa tejto kúpno-predajnej zmluvy. Vzhľadom na tieto skutočnosti tak zo strany žalobcu už pri podaní samotnej žaloby došlo k nesprávnej identifikácii parciel, čo spôsobilo aj jeho neúspech v konaní, keď nebol preukázaný zásah do jeho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalovanými na základe ním tvrdených skutočností, keďže išlo o úplne iné nehnuteľnosti, iných vlastníkov, v iných katastrálnych územiach a nadobudnutých na základe iných právnych skutočností. 6. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 7. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vyslovil svoj nesúhlas so skutkovými a najmä právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tvrdil, že svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam odvodzuje od svojho právneho predchodcu - otca Q. J., ktorý ich nadobudol na základe kúpno-predajnej zmluvy č. 2473/24 zo dňa zo dňa 22.08.1924, kedy vstúpil do užívania sporných parciel EKN č. XXXX a EKN č. XXXX v k.ú. B.. Aj keď v predmetnej kúpnej zmluve je uvedené, že ide o pozemno-knižné zápisnice č. XX U. XX v k.ú. R. (R.), sú tam aj pozemky v časti katastra označené ako „rúbanisko“. Tieto sa nachádzajú práve v katastri obce B., susediacom s k.ú. R.. Od roku 1924 jeho právny predchodca bol dobromyseľným držiteľom predmetných nehnuteľností. Vytýkal súdu, že sa nezaoberal otázkou, či neboli splnené podmienky na vydržanie vlastníckeho práva zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu a v tom smere nevykonal žiadne dokazovanie, aj keď žalobca navrhol vypočuť ako svedkov Q. A., B. W. a Q. W.. V konaní pritom poukazoval na 90 ročný užívací stav predmetných nehnuteľností. Tiež uviedol, že údaj evidovaný v katastri nie je nespochybniteľný, ak sa nepreukáže opak. Súd vychádzal iba z formálneho stavu vlastníctva zapísaného v katastri. Namietal pochybenie pri spracovaní ROEP pri založení LV č. XXX pre k.ú. B., podľa ktorého parcely EKN č. XXXX a EKN č. XXXX boli vytvorené z pôvodnej parcely mpč. XXX vedenej v PKV č. X pre k.ú. B.. Tam boli evidované parcely o výmere XXX katastrálnych siah, čo je cca XXXX m2, pričom parcela EKN č. XXXX

má výmeru XXXX m2, a parcela č. EKN č. XXXX výmeru XXXX m2. Navyše, tieto parcely sa nachádzajú úplne v inej časti katastra, než mpč. XXX. Prvoinštančný súd sa nevyrovnal s prípadným vydržaním vlastníckeho práva zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu - otca Q. J. a nesprávne vec právne posúdil, čím neúplne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy. Navrhol preto rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. 8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili obe žalované. Žalovaná v 1/ rade uviedla, že sa stotožňuje so skutkovým a právnym stavom uvedeným v rozsudku súdu prvej inštancie. Vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudla po svojom predchodcovi dedením. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že pri ROEB boli vykonané úkony, ktoré by mu nezákonným spôsobom odobrali a previedli sporné pozemky na iných vlastníkov. Zo žalobcom predloženej kúpno-predajnej zmluvy z roku 1924 vyplýva, že pozemky boli kúpené od Q. S. a jeho manželky U., ktorí nie sú jej rodinní príbuzní. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. 9. Žalovaná v 2/ rade sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla v súlade s platnou právnou úpravou, t.j. darovaním zmluvou pod č. V 447/2012. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že pri realizácii ROEP sa robili podvody. Uviedla, že k ostatným tvrdeniam žalobcu sa nevyjadruje, lebo sú irelevantné. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. 10. Žalobca zaujal svoje stanovisko k vyjadreniam žalovaných tak, že opätovne poukázal na výmeru parcely mpč. XXX z PKV č. X pre k.ú. B. v rozsahu XXX katastrálnych siah, čo je cca XXXX m2, preto z nej nemohli byť vytvorené dve parcely v celkovej výmere XXXXX m2. Pôvodná mpč. XXX sa nachádza v inej časti katastra než terajšie parcely EKN č. XXXX a XXXX. Žalované nadobudli predmetné nehnuteľnosti chybou ROEP, preto im nepatria a ich nikdy neužívali. 11. Žalované v 1/ a 2/ rade súdu doručili svoje stanoviská k vyjadreniu žalobcu, ktorým reagoval na ich stanovisko k jeho odvolaniu tak, že žalobca sa odvoláva na zistené a dokázané skutočnosti vykonané pred okresným súdom. Jeho vyjadrenie neobsahuje nové skutočnosti. Čo sa týka výmery parciel, táto podľa nariadenia ministra spravodlivosti č. 222 z 15.12.1855 nie je záväzným údajom katastra nehnuteľnosti. Uviedli, že žalobca neoprávnene im chce odobrať pozemky, ktoré zákonne nadobudli. 12. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (predtým okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, t.j. zákona č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov, účinného do 30.06.2016, tak odvolací súd už musel postupovať a vec posudzovať podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2, s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie do 01.07.2016 ostali zachované.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými osobami (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p. a bez nariadenia pojednávania (podľa § 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 12.06.2017 a dospel k záveru, že odvolania žalujúcej strany nie je dôvodné.

14. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností uvedených zákonom (§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ďalej len .

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odkazuje. Iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že nie je možné prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkami splnenia podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva či už zo strany žalobcu, alebo jeho právneho zástupcu a nevykonal dôkazy k uvedeným okolnostiam a to výsluchom svedkov, ktorých v odvolaní pomenoval uvádza, že z obsahu spisu súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalobca bol poučený v zmysle vtedy platného a účinného ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a to uznesením č.k. 4C/156/2014-23, ktoré mu bolo doručené 13.11.2014 s tým, že je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že ak tieto neoznačí, resp. nepredloží najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, že na neskôr uplatnené dôkazy súd nebude prihliadať. Zo zápisnice z pojednávania súdu prvej inštancie zo dňa 13.04.2016 vyplýva, že žalobca bol opätovne poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. s tým, že nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

V odvolacom konaní preto už nemôže navrhovať vykonanie dôkazov, ktoré nenavrhol v konaní pred súdom prvej inštancie. 16. Rovnako nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie rozhodol na základe formálneho zápisu vlastníctva v katastri. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalované v 1/ a 2/ rade svoje podiely v nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX, k.ú. B. nadobudli jedna na základe dedičského osvedčenia a druhá na základe darovacej zmluvy od svojich právnych predchodcov, ktorí predmetné nehnuteľnosti vlastnili. 17. Ani ďalšia odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa výmery pôvodnej mpč. XXX evidovanej v PKV č. X pre k.ú. B. vzhľadom na to, že pozemno-knižná evidencia aj čo sa týka výmery parciel nebola záväzná, nemôže viesť k inému rozhodnutiu v predmetnej veci, ako rozhodol súd prvej inštancie. V konaní žalobca totiž rovnako nepreukázal, aby pri spracovaní ROEP došlo k takým chybám, ktoré tvrdil, a ktoré by mali za následok nesprávne zapísané spoluvlastnícke právo žalovaných k predmetným nehnuteľnostiam. 18. Odvolací súd ešte uvádza, že vzhľadom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, ani výsluch prípadných svedkov by, podľa všetkého, nemohol byť dôvodom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 19. K odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je chybnou aplikáciou práva pre zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci o takýto prípad nejde. 20. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalované v 1/ a 2/ rade podiel v predmetných nehnuteľnostiach nadobudli jednak dedením a jednak darovacou zmluvou. Naopak, nebolo preukázané, aby žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva tak, ako to tvrdil. Je nepochybné, že nadobudnúť vlastnícke právo je možné aj vydržaním, a to dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, za splnenia zákonných podmienok. V konaní vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam však žalobca nadobudnutie vlastníckeho práva nepreukázal. 21. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s § 255 a nasl. tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1/ a 2/ rade bol priznaný voči v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.