Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-204-2016.pdf
PDF · 77.6 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/204/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: R. J. nar. XX.X.XXXX bytom Č. XXX proti žalovanému : Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598 so sídlom Bratislava ul. Pribinova 25, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami sporu dňa 25.1.2011, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy, obsiahnutá v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvorili žalobkyňa a žalovaný dňa 25.1.2011 , je n e p l a t n á . Súd žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Dňa 5.5.2016 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvorila so žalovaným a ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 25.1.2011. Vydania takéhoto rozsudku sa domáha na tom skutkovom základe, že žalovaný predmetnú dohodu o zrážkach z jeho mzdy už predložil jeho zamestnávateľovi , ktorý je povinný zrážky vykonať a tým dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jeho majetkovej sféry a takto žalovaný na jeho úkor sa môže prípadne obohatiť. V žalobe okrem toho uviedla, že dohoda o zrážkach z jej mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá nebola s ňou individuálne dojednaná, nemá ani základné náležitosti, keď v nej nie je uvedená ani výška pohľadávky na zabezpečenie ktorej bola uzavretá a opisuje len možné spôsoby jej vzniku.
2/ Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný v súlade s CSP. Svoju neúčasť ospravedlnil, ale nepožiadal o odročenie pojednávania . Žalobkyňa sa na pojednávanie riadne dostavila. Súd nezistil žiaden dôvod na odročenie pojednávania , preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
Žalobkyňa sa v plnom rozsahu pridržiavala svojej písomnej žaloby a skutočností v nej uvedených. Opakovane poukázala na to, že žalovaný jej zamestnávateľa už požiadal o vykonanie zrážok z jej mzdy ( nevie však prečo tvrdí žalovaný, že sporná dohoda o zrážkach zo mzdy bola na osobitnej listine, keď v takej forme tá dohoda uzavretá nebola ). Žiadala žalobe vyhovieť, trovy si neuplatnila, pretože jej týmto konaním žiadne trovy nevznikli.
3/ Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, žiadal žalobu zamietnuť . Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu, pretože dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávka a ako taký nemôže byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, navyše žalobkyňa mala možnosť prijať alebo odmietnuť, avšak neodmietla podpísať túto dohodu. Ak by pri predložení každej takejto dohody zamestnávateľovi vyžadovalo rozhodnutie súdu, stratilo by tento
inštitút svoje opodstatnenie a nemohlo by byť zaradené do mimosúdnych zabezpečovacích prostriedkov pohľadávky veriteľa.
4/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o úvere zo dňa 25.1.2011, VOP tejto zmluvy ( z čl. 90) , žiadosti veriteľa doručenej zamestnávateľovi žalobkyne dňa 10.11.2015 o vykonávaní zrážok z jej mzdy , a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5/ Dňa 25.1.2011 sporové strany uzatvorili zmluvu č. XXXXXXXXX o úvere. V bode 5 VOP tejto zmluvy sporové strany uzatvorili aj dohodu o zrážkach zo mzdy . Žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne dňa 10.11.2015 žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne s odvolaním sa na to, že žalobkyňa si neplní svoje povinnosti podľa predmetnej zmluvy o úvere .
6/ Podľa ust. §-u 551 ods.1-3 OZ
Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
7/ Podľa ust. §-u 37 ods. l OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
8/ Z citovaného ustanovenia §-u 551 ods. l OZ vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov má jednak zabezpečovaciu funkciu ale zároveň slúži aj k tomu, aby pohľadávka veriteľa bola takými splátkami ( zrážkami ) uspokojená . Predpokladom platnej dohody o zrážkach zo mzdy je jej písomná forma, uvedenie konkrétnej pohľadávky na zabezpečenie ktorej sa uzatvára a to , že nemôžu byť zrážky dohodnuté väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Je pritom samozrejmé, že aj táto dohoda musí spĺňať všetky požiadavky zákonom stanovené pre platný právny úkon. Právna úprava kladie na platnosť právnych úkonov mnohé požiadavky a ich nesplnenie sankcionuje neplatnosťou samotného právneho úkonu. Jedným zo zákonných ustanovení, ktoré je z hľadiska platnosti právneho úkonu relevantné, je ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný, a tým aj účinný, t. j. schopný vyvolať právne následky. V tomto ustanovení zákon kladie osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Z tohto hľadiska musí byť právny úkon urobený predovšetkým slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takému úkonu nedošlo. Slobodu vôle konajúceho vylučuje násilie (či už vo forme fyzického alebo psychického donútenia), ktoré spočíva v takom nátlaku na vôľu konajúceho, ktorý vylučuje, aby sa jeho vôľa akokoľvek uplatnila. Násilie pritom musí mať takú povahu a intenzitu, aby sa uplatnenie vôle donucovaného vylúčilo a aby sa nahradila vôľou donucujúceho, pričom nezáleží, či vychádza od druhého účastníka alebo od inej osoby. Rovnako tak náležitosťou právneho úkonu je i vážnosť vôle, pričom právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. Vôľa nie je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle nenastali. Ďalšou náležitosťou prejavu je jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Prejav vôle je neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah. Neurčitý prejav je teda zrozumiteľný, ale jeho obsah nie je určitý .V prípade nedostatku týchto náležitostí právneho úkonu následky právneho úkonu pre jeho absolútnu neplatnosť nenastanú. Na neplatnosť právneho úkonu súd musí vždy prihliadnuť, pretože absolútna neplatnosť znamená, že vznik, zmena alebo zánik práv alebo povinností podľa absolútne neplatného právneho úkonu vôbec nenastali; táto neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc).
9/ Súd v prejednávanej veci dohodu o zrážkach zo mzdy skúmal z pohľadu, či táto dohoda má všetky zákonné náležitosti platného právneho úkonu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná podľa §- u 37 OZ a to jednak pre absenciu slobodnej a vážnej vôle žalobcu pri podpisovaní tejto dohody,
ale aj pre neurčitý rozsah pohľadávky, ktorá mala byť na základe tejto dohody vyrovnaná. Je bezpochybné, že medzi sporovými stranami žiadne jednania ohľadne obsahu tejto dohody pred jej podpisom neboli uskutočnené , zrejme bola vyplnená len žiadosť žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru a následne oznámenie veriteľa o poskytnutie úverového rámca. Súdu je zrejmé, že touto dohodou veriteľ chcel zabezpečiť, aby jeho finančné prostriedky poskytnuté žalobcovi sa vrátili vrátane úrokov a sankčných poplatkov a to bez možnosti uskutočnenia súdnej kontroly predmetnej zmluvy z pohľadu ochrany spotrebiteľa a bez vykonateľného exekučného titulu. Samotná dohoda (ako vopred pripravenú formulárovú zmluvu ) bola pojatá do úverovej zmluvy , ktorú predložil žalovaný žalobkyni , ktorá nemala žiadnu možnosť ovplyvniť obsah tejto „ dohody “ , jej obsah s ním nikto neprejednal a bola fakticky k jej podpisu navedená a to tým, že podpísanie tejto dohody bola podmienka poskytnutia žalobkyňou žiadaného úveru, pretože v zmluve nebola možnosť daná na odmietnutie tejto zmluvnej podmienky. Treba opakovane zdôrazniť, že žalobkyňa žiadnu možnosť nemala ovplyvniť obsah tejto dohody, len sa mohla rozhodnúť či zmluvu podpíše alebo nie. Súdu je zrejmý ľstivý zámer žalobcu, aby nadobudol právny titul na vymoženie aj takých svojich nárokov, ktoré vyplývajú z neprijateľnej zmluvnej podmienky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy a práve preto nie je uvedená konkrétna výška pohľadávky (do vyrovnania ktorej má zamestnávateľ zrážky vykonávať) lebo sám veriteľ nevedel aké sankčné poplatky a úroky si bude voči žalobcovi uplatňovať. Nie menej závažná je aj tá skutočnosť, že podľa tejto dohody nie je možné zistiť dokedy by mal zamestnávateľ zrážky vykonávať. Pre súd je úplne zrejmé, že žalobkyňa slobodne a vážne so žalovaným takúto pre ňu značne nevýhodnú „dohodu“ by neuzatvorila, ak by mohla úver dostať aj pri vylúčení tejto zmluvnej podmienky.
10/ Na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k záveru, že sporná dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná podľa §-u 37 OZ, preto žalobe vyhovel . Naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení je úplne jasný, pretože bez tohto určenia zamestnávateľ žalobkyne by bol povinný zrážky vykonávať do neurčitej doby ( asi do tej doby, kým žalovaný by zamestnávateľovi neoznámil zaplatenie všetkých jeho pohľadávok ).
11/ O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 257 CSP a v konaní plne úspešnému žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože jej týmto konaním žiadne trovy nevznikli, preto si ich náhradu ani neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).