Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-73-2016.pdf
PDF · 139.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/73/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: HUPPE, s. r. o., W. W.Í. K. XF, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Okružná č. 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, pracovisko Námestie Sv. Egídia č. 95, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Mesto Sabinov, Námestie Slobody č. 57, 083 01 Sabinov, IČO: 00 327 735, zastúpenému JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, Hlavná 11, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 351.998,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/288/2009-265 zo dňa 7.6.2016, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
Čiastočne m e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti vo veci samej tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.255,97 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 13.1.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšujúcej zamietavej časti vo veci samej rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
N e p r i z n á v a žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že: „Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 10.324,80 eura od 24.6.2009 do 4.11.2009, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku“.
1.1. V dôvodoch rozsudku uviedol, že v konaní ako žalobca pôvodne vystupovala spoločnosť SPORTER s.r.o., IČO: 35 935 979. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.7.2014, na návrh pôvodného žalobcu a so súhlasom spoločnosti HUPPE, s. r. o., súd uznesením zo dňa 18.5.2015 č. k. 21Cb/288/2009-207 z 18.5.2015 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť HUPPE, s. r. o..
1.2. V konaní žalobca žalobou doručenou súdu 1.10.2009 proti žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 351.998,70 eur s príslušenstvom, a to titulom zaplatenia cien diela, realizovaného pre žalovaného podľa Zmluvy o dielo zo dňa 15.10.2008, vyúčtovaných faktúrami FV 29036, FV 29037, FV 29038 zo dňa 8.6.2009 a faktúrou FV 29064 zo dňa 31.7.2009. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie 21.1.2010, v spojení s podaním zo dňa 10.3.2010, žalobca zobral čiastočne žalobu
späť v rozsahu zaplatenia istiny 284.590,47 eur s odôvodnením, že žalovaný zaplatil žalobcovi faktúrou FV 29038 vyúčtovanú cenu 10.324,80 eur a plnil čiastočne aj úhradu faktúry FV 29036 v rozsahu 235.446,28 eur a čiastočne aj úhradu faktúry FV 29037 v rozsahu 38.119,39 eur. V dôsledku uvedeného čiastočného späťvzatia žaloby súd uznesením zo dňa 21.5.2010 č. k. 21Cb/288/2009-111 zastavil konanie o zaplatenie istiny 284.590,47 eur.
1.3. V nasledujúcom priebehu konania zostal tak predmetom konania žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 67.408,23 eur spolu s 8 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 67.408,23 eur od 5.1.2010 do zaplatenia a zo sumy 304.795,80 eur odo dňa 24.6.2009 do zaplatenia a zo sumy 47.202,90 eur odo dňa 8.8.2009 do zaplatenia.
1.4. Rozsudkom zo dňa 18.1.2011 č. k. 21Cb/288/2009-112 súd prvej inštancie už zostatku žalobného návrhu po vyššie uvedené čiastočné späťvzatie žaloby vyhovel. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, uznesením zo dňa 15.3.2012 č. k.7Cob/52/2011-138 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
1.5. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že podľa výsledkov žalovaným vyhlásenej verejnej súťaže na realizáciu stavbu futbalového ihriska, pôvodný žalobca ako úspešný v tejto verejnej súťaži, uzavrel so žalovaným dňa 15.10.2008 Zmluvu o dielo. Touto zmluvou sa žalobca ako zhotoviteľ, zaviazal vykonať a zhotoviť pre žalovaného ako objednávateľa diela „Výstavbu futbalového ihriska s umelým trávnatým povrchom v Sabinove“. Čas zhotovenia diela bol dohodnutý do 31.12.2009 a v článku 5.5 bola dohodnutá cena diela vo výške 13.880.665,- Sk s DPH. Táto cena bola dojednaná ako cena zmluvná a bola stanovená v nadväznosti na výkaz výmer a položkovitý rozpočet, ktoré boli súčasťou zmluvy. Výsledná cena diela bola výsledkom verejného obstarávania, ktorého sa pôvodný žalobca zúčastnil ako úspešný uchádzač, a ktorý uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo. Pri vytýčení stavba došlo k zmene umiestnenia a osadenia ihriska. O tejto zmene osadenia bol spísaný záznam 22.10.2008, ktorý je podpísaný zástupcami obidvoch zmluvných strán. V tomto zázname sa konštatuje, že došlo k osadeniu ihriska v športovom areáli s tým, že investor súhlasí s takouto zmenou osadenia ihriska a v rámci tohto záznamu zhotoviteľ prehlásil, že nebude mať nároky na zmenu finančných nákladov tejto stavby z dôvodu zmeny osadenia ihriska. Pôvodný žalobca dielo zrealizoval a žalovanému odovzdal tak, ako to vyplýva aj z protokolu o odovzdaní a prevzatí diela.
1.6. V priebehu realizácie diela vystavil pôvodný žalobca pre žalovaného dve faktúry, a to faktúru č. 125/2008 a faktúru č. 126/2008 na celkovú hodnotu 166.282,67 eur, pričom tieto faktúry žalovaný pôvodnému žalobcovi v celom rozsahu zaplatil. Následne vystavenú faktúru č. 18/2009 zo 4.5.2009 na sumu 304.795,80 eur pôvodný žalobca dobropisoval faktúrou č. 35/2009 (ako opravný daňový doklad ku faktúre č. 18/2009) a následne vystavil 3 čiastkové faktúry, a to faktúru č. 36/2009 z 8.6.2009 na sumu 248.395,63 eur, faktúru č. 37/2009 o dňa 8.6.2009 na sumu 46.075,37 eur a faktúru č. 38/2009 z 8.6.2009 na sumu 10.324,80 eur. Po zhotovení a odovzdaní diela pôvodný žalobca vystavil žalovanému aj faktúru č. 64/2009 zo dňa 31.7.2009 na sumu 47.202,90 eur.
1.7. Vystavenú faktúru č. 36/2009 žalovaný namietal najskôr listom z 25.6.2009 a potom aj listom z 29.7.2009, na čo žalobca túto faktúru prepracoval, resp. nahradil faktúrou č. 143/2009 zo dňa 28.12.2009 na sumu 235.446,28 eur. Na úhradu tejto faktúry žalovaný plnil žalobcovi sumu zníženú o 7.255,97 eur s odôvodnením, že nie je povinný platiť cenu spočívajúcu v nákladoch na zariadenie staveniska. Túto sumu žalovaný nezaplatil žalovanému ani v priebehu tohto konania.
1.8. Faktúru č. 37/2009 zo dňa 8.6.2009 na sumu 46.075,37 eur žalovaný namietal listom z 25.6.2009, na čo žalobca reagoval listom zo dňa 14.7.2009, ktorým oznámil žalovanému opravený súpis vykonaných prác ku faktúre č. 37/2009. Faktúra č. 37/2009 bola napriek tomu 5.11.2009 opätovne vrátená žalobcovi, na čo žalobca reagoval tak, že túto faktúru prepracoval, resp. ju nahradil faktúrou č. 145/2009 zo dňa 28.12.2009 na sumu 38.819,40 eur. Táto faktúra bola žalovanému doručená 31.12.2009 a žalovaný v ten istý deň zrealizoval jej úhradu.
1.9. Faktúru č. 38/2009 zo dňa 8.6.2009 na sumu 10.324,80 eur žalovaný žalobcovi zaplatil v priebehu tohto konania dňa 5.11.2009.
1.10. Faktúru č. 64/2009 zo dňa 31.7.2009 na sumu 47.202,90 eur pôvodný žalobca vystavil žalovanému s tým, že ňou vyúčtoval tzv. práce naviac, spočívajúce vo vyrovnaní terénnych nerovností a dovozom väčšieho množstva kameniva, ako bolo uvedené vo výkaze výmer, ktorý tvoril súčasť zmluvy o dielo, na základe ktorého bola vygenerovaná konečná cena diela. Žalovaný však túto faktúru žalobcovi nezaplatil ani čiastočne s odôvodnením, že tieto práce si neobjednával a pôvodnému žalobcovi tieto práce ani neodsúhlasil.
1.11. Po citácii ust. § 536 ods. 1, 2, 3 Obch. zák., § 546 ods. 1 Obch. zák., § 548 ods. 1 Obch. zák., článkov zmluvy o dielo 5 s jednotlivými odsekmi, i článkov 6 zmluvy o dielo s jednotlivými odsekmi, a napokon i po citácii ust. § 365, § 369 ods. 1 Obch. zák., § 517 ods. 2 Obč. zák., § 524 ods. 1, 2 Obč. zák., i § 3 ods. 1 Nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. súd prvej inštancie uzavrel, že základom pre rozhodnutie v predmetnej veci je obsah zmluvy o dielo, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným. V tejto zmluve boli dohodnuté podmienky, za akých zmluva o dielo bola uzavretá. Cena, ktorá sa premietla do zmluvy o dielo, bola cenou pevnou, ktorá vyplynula z výsledkov verejnej súťaže, do ktorej sa zapojili ešte ďalší uchádzači.
1.12. Za nedôvodnú súd prvej inštancie vyhodnotil požiadavku žalobcu na zaplatenie sumy 12.949,35 eur od 24.6.2009 do zaplatenia. Ide o časť pôvodne fakturovanej ceny diela faktúrou č. 36/2009 zo dňa 8.6.2009, ktorou žalobca žalovanému nad rámec pevnej ceny diela, uplatňoval aj položky 34, 36, diel 56, ktoré boli podkladom pre tvorbu ceny diela, ale sa nepremietli podľa žalobcu do konečnej pevnej ceny diela. Pôvodne vystavená faktúra č. 36/2009 z 8.6.2009, ktorá bola vystavená aj s účtovaním týchto položiek, bola následne nahradená faktúrou č. 143/2009, ktorou už žalobca žalovanému označené položky 34, 36, diel 56 uvedené v podkladoch pre tvorbu ceny diela, neúčtoval. Ak išlo o pevnú cenu diela vzniknutú z výsledkov verejnej súťaže, tieto položky už museli byť ocenené v pevnej cene diela, a preto nemohli byť účtované samostatne a niet dôvodu preto, aby ich žalovaný žalobcovi zaplatil. Preto v tejto časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná, pričom nedôvodné bolo aj uplatňovanie úroku z omeškania z tejto sumy. Preto aj v tejto časti o uplatňovanom úroku z omeškania v rozsahu 8 % ročne bola žaloba zamietnutá. Aj vo vzťahu k príslušenstvu tej pohľadávky, ktorá bola čiastočne úhradou faktúry č. 143/2009 zaplatená v rozsahu 228.190,31 eur, súd prvej inštancie dospel k záveru, že vystavenú faktúru č. 143/2009 z 28.12.2009 žalovaný zaplatil hneď v deň doručenia faktúry. Preto sa žalovaný nedostal ani v súvislosti s platbou tejto ceny diela do omeškania, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
1.13. Za nedôvodne uplatňovaný označil súd prvej inštancie aj nárok týkajúci sa sumy 7.255,98 eur pojatý do faktúry č. 143/2009, označený žalobcom ako účtovanie ceny nákladov na zariadenie staveniska. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že pôvodnému žalobcovi, a teda ani terajšiemu žalobcovi, nevznikol nárok na zaplatenie týchto nákladov, pretože žalobca stavenisko nezariaďoval a vlastne len využíva priestory žalovaného mesta, a preto bolo potrebné túto skutočnosť aj zohľadniť a žalobu v tejto časti tiež ako nedôvodnú zamietnuť.
1.14. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením faktúry FV 38/2009 z 8.6.2009 na sumu 10.324,80 eur, pretože táto faktúra bola splatná 23.6.2009, ale žalovaný ju žalobcovi zaplatil až 5.11.2009. Preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v uplatňovanom rozsahu z tejto sumy za čas od 24.6.2009 do 4.11.2009.
1.15. Za nedôvodne uplatňovanú vyhodnotil súd prvej inštancie aj požiadavku na prisúdenie sumy 47.202,90 eur vyúčtovanú faktúrou FV 29064 z 31.7.2009. Touto faktúrou žalobca účtuje proti žalovanému cenu, ktorá mala súvisieť s navýšením jeho nákladov súvisiacich so zmenou diela. Žalobca tvrdí, že mu vznikli vyššie náklady na naviac vykonaných prácach, pričom súd prvej inštancie zdôraznil, že obsah uzavretej zmluvy o dielo v konkrétne určených článkoch, mal osobitne upravené podmienky pre zmenu diela, i zmenu ceny diela v nadväznosti na zmenu diela. Poukázal pritom na obsah článku 5.6.6, či článku 13 bodu 13.4, z ktorých vyplynuli podmienky prípadnej zmeny ceny diela v nadväznosti na práce naviac. Navýšenie ceny diela súvisiacej s prípadnou zmenou diela, bolo potrebné realizovať v písomnej forme, čo pri nedodržaní tejto formy, je neplatné. Dôležitým je však to, že zo záznamu spísaného 22.10.2008, spísaného zástupcami oboch strán vyplynulo, že zhotoviteľ sám prehlásil, že nebude mať nároky na zmenu finančných nákladov stavby z dôvodu zmeny osadenia ihriska. Pritom na všetky zmeny a naviac práce bol zhotoviteľ v zmysle uzavretej zmluvy o dielo bod 6.2.2 povinný včas upozorniť investora zápisom do stavebného denníka. Objednávku na naviac práce pôvodný žalobca žalovanému nikdy nevystavil, ani nikdy teda nedoručil. Ak objednávateľ si u žalovaného žiadne práce
naviac neobjednal a žalovanému takéto plnenie nebolo poskytnuté, nevznikla mu ani povinnosť zaplatiť odplatu za prípadne vykonané práce naviac.
1.16. V závere súd prvej inštancie zdôrazňuje aj to, že neakceptoval návrh na doplnenie dokazovania podľa písomného podania žalovaného z 31.5.2010 na otázky, ktoré by mal zodpovedať znalec z odboru stavebníctva. Prvé tri zo žalovaným navrhovaných otázok, nesúvisia s predmetom tohto konania, pretože dielo, ktoré realizoval žalobca pre žalovaného, nikdy nebolo reklamované. Štvrtá otázka nie je závislá na odborných vedomostiach znalca, pretože na túto otázku boli dané odpovede aj z doteraz vykonaného dokazovania. Ani piata otázka nie je relevantná pre výsledok tohto konania. Otázku, aké množstvo kameniva je v podkladových vrstvách diela, podľa súdu nie je možné aktuálne zodpovedať.
1.17. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že o týchto trovách bude v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodnuté osobitným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Nesúhlasí s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Poukazuje na to, že v konaní sa pôvodný žalobca domáhal zaplatenia 351.998,70 eur s príslušenstvom. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom konania zaplatenie sumy 67408,23 eur s príslušenstvom. Tento nárok pozostáva z 3 čiastkových nárokov, a to z nároku na zaplatenie naviac prác oproti položkovitému rozpočtu zmluvy o dielo, z časti ceny diela súvisiacej so zriadením staveniska, i z ceny diela za položku zemné práce, súvisiacu s matematickou chybou pri sčítaní položkovitého rozpočtu diela podľa softwaru dodaného žalovaným ako objednávateľom pri podávaní cenových ponúk do súťaže pre všetkých uchádzačov. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že:
2.1. Žalobca nesúhlasí s vyhodnotením ceny diela dojednanej ako ceny pevnej, a nie ceny podľa rozpočtu. Položky, ktoré boli premietnuté do položkovitého rozpočtu, sa nezapočítali v dôsledku matematickej chyby do konečnej ceny diela.
2.2. Zaplatenie naviac prác súvisí s tým, že tieto práce boli realizované v nadväznosti na zmenu osadenia ihriska. V súvislosti s tým bolo potrebné vykonať dovezenie naviac kameniva, čomu zodpovedá aj údaj vo faktúre č. FV 29064, kde z jej textu vyplýva, že pri jednotlivých frakciách kameniva sa dodalo na dielo naviac kameniva v množstve 2300,51 m3, avšak ďalšie vo frakciách kameniva menej o 609,44 m3. Naviac sa preto dodalo kameniva o 1691,07 m3, a to na plochu 7285 m2. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočíva v tom, že si nesprávne vyložil ust. § 546 ods. 1 Obch. zák.. Ak mal súd prvej inštancie za to, že cena diela bola v danom prípade určená ako pevná, a nie podľa rozpočtu a z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že po dojednaní ceny diela zápismi v Stavebnom denníku došlo ku zmene osadenia diela a v tej súvislosti i ku zmene množstva dodaného kameniva ako podkladnej vrstvy, súd prvej inštancie mal nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní, posudzovať podľa § 549 ods. 2 Obch. zák.. Povinnosťou objednávateľa tak bolo zaplatiť cenu zvýšenú s prihliadnutím na rozdiel rozsahu potrebnej činnosti a účelných nákladov spojených so zmeneným vykonávaním diela. Za uzavretie dohody bolo potrebné posudzovať zápisy v Stavebnom denníku a samotné záznamy podpísané zástupcom žalobcu a zástupcom objednávateľa s tým, že prípadné vyhlásenie žalobcu ako zhotoviteľa pred samotným vykonaním prác o tom, že si nebude uplatňovať v súvislosti so zmenou osadenia diela ďalší nárok je irelevantným pre vznik jeho nároku na cenu naviac prác diela, pretože podľa § 574 ods. 2 Obč. zák., je vzdanie sa práv, ktoré vzniknú v budúcnosti, neplatným právnym úkonom.
2.3. Stavenisko bolo zriadené v zmysle § 43i ods. 1, 2 zák. č. 50/1976 Zb. v priestoroch žalovaného, ktorý žalobcovi poskytol priestory na uskladnenie stavebného materiálu a náčinia, a to, že za tieto priestory si nedojednali strany odplatu, nie je možné považovať za neexistenciu nároku žalobcu na zaplatenie položky podľa rozpočtu diela označené ako zriadenie staveniska.
2.4. Z týchto dôvodov žalobca navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že žalobe sa vyhovie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie a toto dokazovanie bolo vykonané aj v súlade s právnou úpravou. Zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa vyporiadal aj s názorom vysloveným odvolacím súdom v
rozhodnutí 7Cob/52/2011 z 15.3.2012. Právne vzťahy strán tohto konania sa spravujú právnou úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku, a nie je možné bez ďalšieho nachádzať oporu pre účelové konštrukcie žalobcu z kontextu vytrhnutej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi, ktorý písomným podaním doručeným súdu oznámil, že napriek obsahu vyjadrenia žalovaného k podanému odvolaniu, zotrváva na skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní.
5. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie 28.12.2016 žalobca požiadal súd o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Toto odôvodnil aj tým, že na základe skutočností uvedených v konaní, neide z jeho strany o zrejmé bezúspešné uplatňovanie, alebo bránenie práva.
6. Krajský súd v Prešove na prejednanie podaného odvolania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 360/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“), nariadil pojednávanie. Pred realizáciou samotného pojednávania vyzval sporové strany v zmysle ust. § 382 CSP, aby sa vzhľadom na a) závery napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, b) právny názor vyjadrený v predmetnej veci odvolacím súdom v uznesení č. k. 7Cob/52/2011-138 zo dňa 15.3.2012 v časti o pevnej cene vzniknutej výsledkami verejnej súťaže, c) obsah článku 5, bod 5.1 (posledný odstavec), článku 6, bodu 6.1.3 Zmluvy o dielo
vyjadrili písomne v lehote 7 dní k aplikácii § 266 ods. 1, 2, 3 Obch. zák., majúcimi podľa názoru odvolacieho súdu význam pri výklade uvedených článkov zmluvy o dielo, ale i význam pre posudzovanie žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie doplatku fa č. 143/2009 z 28.12.2009 vo výške 7.255,97 eur, ak je zrejmé, že do predmetnej verejnej súťaže, ale i do návrhu uzavretej zmluvy o dielo, v rámci rozpočtových nákladov tvoriacich konečnú „vysúťaženú“ pevnú cenu, sa kalkulovalo aj s tzv. „ostatnými rozpočtovými nákladmi“ na zariadenie staveniska.
7. Žalobca vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že už v podanom odvolaní poukazoval na to, že pokiaľ ide o zriadenie staveniska, v konaní bolo výsluchom svedkov preukázané, že stavenisko v zmysle ust. § 43i ods. 1, 2 zák. č. 50/1976 Zb., bolo zriadené, a to v priestoroch žalovaného. Položka zriadenie staveniska bola súčasťou verejnej súťaže na cenu diela a táto položka je súčasťou všetkých rozpočtov na tvorbu ceny diela, a preto súhlasí s aplikáciou § 266 ods. 1, 2, 3 Obch. zák. na právne posúdenie časti uplatneného nároku žalobcu v tomto konaní voči žalovanému, a to pokiaľ ide o zaplatenie doplatku faktúry č. 143/2009 z 28.12.2009 vo výške 7.255,97 eur.
8. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu v písomnej forme nereagoval.
9. Na nariadenom pojednávaní, za prítomnosti oboch sporových strán, odvolací súd podľa § 385 ods. 1 CSP zopakoval dokazovanie prečítaním podstatných častí Zmluvy o dielo z 15.10.2008, najmä článkov 5 - 5.1.5.3, 5.6.1, 5.6.2, 5.6.4, 5.6.5, 5.6.6, 5.7 a 6.1.3. Bol prečítaný listinný dôkaz (položkový rozpočet), ktorý bol využitý pre účely verejného obstarávania v položkách, ktoré tvorili podklad pre verejné obstarávanie, v ktorom je aj uvedený údaj o nákladoch súvisiacich so zriadením staveniska. Bol prečítaný i protokol o odovzdaní a prevzatí diela, i vystavované faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania. V rámci zopakovania dokazovania bol prečítaný záznam z 22.10.2008 tak, ako je v spise na č. l. 47, ale i podanie pôvodného žalobcu, doručené súdu prvej inštancie 30.7.2014, vrátane jeho príloh, obsahujúcich zmluvu o postúpení pohľadávok so špecifikáciou pohľadávok, ktoré sú postupované na terajšieho žalobcu.
10. K oboznámeným listinným dôkazom nemali sporové strany zásadné pripomienky, resp. sa k ich obsahu ani bližšie nad rozsah ich oboznámenia nevyjadrovali, odkazovali len na svoje stanoviská pred súdom prvej inštancie. Zástupca žalobcu k rozsahu postupovaných pohľadávok podľa oboznámenej zmluvy o postúpení pohľadávok, v ktorej absentuje postúpenie pohľadávky v rozsahu 12.949,39 eur (ktorá nie je predmetom postúpenia a je uplatňovaná v tomto konaní), žalobca uviedol len to, že sa k obsahu toho nevie vyjadriť. Podľa jeho názoru bola postupovaná pohľadávka v rozsahu 67.000,- eur. Podobne zástupca žalobcu nijakým spôsobom nedoplnil, napriek výzve odvolacieho súdu, uplatnený návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v odvolacom konaní.
11. V záverečnom návrhu zástupca žalobcu navrhol jeho odvolaciemu návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania. Zástupca žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť a uplatnil si tiež nárok na náhradu trov konania.
12. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané 7.6.2016. Uvedený procesný úkon súdu tak bol realizovaný počas doby účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“). Vec bola predložená odvolaciemu súdu 20.12.2016 a odvolací súd ju prejednal už v čase, keď od 1.7.2016 je účinný zák. č. 160/2015 Z. z. (CSP). V súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP musí súd aplikovať intertemporálne ustanovenie obsiahnuté v ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP. Nová právna úprava dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, znamenajúci, že sa nová právna úprava použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti CSP. Na druhej strane z ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti CSP, zostávajú zachované. Nová právna úprava totiž nemôže privodiť zhoršenie procesného postavenia strany, a preto odvolací súd aj so zreteľom na tieto pravidlá prejednával podané odvolanie. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmaval napadnutý rozsudok aj s tým, že pre účely jeho preskúmania nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval vyššie uvedené dokazovanie. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť ešte jednu skutočnosť, že odvolací súd bol pri preskúmaní napadnutého rozsudku viazaný rozsahom i dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP). Pritom je dôležitým, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobcovi priznané právo na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 10.324,80 eur za čas od 24.6.2009 do 4.11.2009, nebol napadnutý odvolaním. V tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie tak nadobudol právoplatnosť a nebolo oprávnením, ani povinnosťou odvolacieho súdu v tomto odvolaním nenapadnutom výroku rozsudok súdu prvej inštancie preskúmavať (§ 226, § 227 ods. 1 CSP).
13. Po prieskume napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených zásad aj v nadväznosti na zopakované dokazovanie odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody žalobcu sú spôsobilé privodiť iba čiastočnú zmenu napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie.
14. Z hľadiska skutkového treba mať aj v terajšom štádiu konania na zreteli ust. § 153 ods. 1 O.s.p., ktoré bol povinný aplikovať súd prvej inštancie v čase rozhodovania o podanej žalobe, resp. o zostatku podanej žaloby po čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu a po čiastočnom zastavení konania. Označené ust. § 153 ods. 1 O.s.p. zdôraznilo, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesov účastníkov. Už novela O.s.p. realizovaná zák. č. 501/2001 Z.z. vypustila povinnosť súdu rozhodovať na základe iného skutkového stavu veci a skutkový základ rozhodnutia obmedzila na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Za takéhoto stavu je potrebné vychádzať pri skutkovom závere z tých skutočností, ktoré boli produkované účastníkmi pred súdom prvej inštancie a vychádzať teda aj z tých dôkazov, ktoré boli účastníkmi navrhnuté. Uplatnené odvolacie dôvody neobsahujú výhradu o tom, že by súd prvej inštancie nebol realizoval nimi navrhnuté dôkazy, a teda, aby sa nerealizovali pri hodnotení skutkového záveru skutočnosti, ktoré účastník použil, resp. na ktoré označil dôkaz. Tak ako je uvedené vyššie, pri popise dôvodov podaného odvolania akcent sa kládol predovšetkým na nesprávne právne posúdenie skutočností, ktoré boli žalobcom tvrdené a na ktoré boli aj ním produkované dôkazy.
15. Z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov tak bolo potrebné zodpovedať opätovne otázku, či cena, aká bola pojatá do uzavretej zmluvy o dielo, je cenou, ktorá bola určená ako cena pevná alebo cena podľa rozpočtu.
16. Podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
17. V zmysle citovaného ustanovenia treba mať na zreteli, že zmluva o dielo je odplatnou zmluvou, keďže jej obligatórnou obsahovou náležitosťou je záväzok objednávateľa zaplatiť za vykonanie diela
cenu. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia. Cena dojednaná v zmluve o dielo je pre zmluvné strany v zásade záväzná. Odvolací súd ani v terajšom svojom rozhodnutí nemá dôvod upúšťať od názorov vyjadrených v predchádzajúcom svojom rozhodnutí v tejto veci, týkajúcich sa určenia ceny v predmetnej zmluve o dielo ako ceny pevnej. Zmluvné dojednanie v predmetnej zmluve o dielo, ktoré smerovalo k určeniu ceny diela, nebolo realizované s tým, že by sa mohlo uvažovať o pohyblivosti výslednej ceny diela podľa ust. § 547 Obch. zák., ale výsledkom tohto dojednania mala byť pevná čiastka, suma fixne určená v zmluve. V konaní nie je rozporované ani to, že to ako bola cena diela určená, bolo výsledkom verejného obstarávania, do ktorého sa prihlásili viacerí súťažiaci. Na tom závere, že išlo o celkovú fixnú čiastku za realizáciu diela nemení nič ani to, že podkladom pre verejnú súťaž bol aj popis jednotlivých položiek diela, ktoré slúžili aj ponukovej iniciatíve účastníkov verejnej súťaže na realizáciu diela žiadaného objednávateľom. Za takéhoto stavu neprichádzala do úvahy ani alternatíva, že by cez aplikáciu ust. § 547 Obch. zák. bolo možné cenu diela zvyšovať podľa jeho rozsahu. Z toho dôvodu, ak sa žalobca fakturáciou č. 36/2009 z 8.6.2009 pokúšal vyúčtovať aj osobitne položky 34, 36, diel 56 s odvolaním sa na položkovitý rozpočet, ktorý mal slúžiť ako podklad pre verejnú súťaž, potom takýto postup z jeho strany nemá oporu vo vyššie uvedenom závere o možnosti účtovať len pevnú cenu diela. Naviac v tejto súvislosti treba uviesť, že fakturácia realizovaná faktúrou č. 36/2009 bola následne nahradená faktúrou č. 143/2009 na sumu 235.446,28 eur, pričom aktuálne už súčasný žalobca, ani predchádzajúci žalobca sumu 12.949,35 eur žalovanému vystavenou faktúrou neúčtuje. Platobné podmienky obsiahnuté v čl. 5.6 zmluvy o dielo vyžadujú pre plnenie ceny diela aj vystavenie a doručenie faktúry objednávateľovi diela (viď ods. 5.6.1 zmluvy o dielo). Naviac treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že aktuálne na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie o pripustení zmeny účastníkov na strane žalobcu vystupuje v konaní spoločnosť HUPPE, s.r.o., ktorá podľa zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej s pôvodným žalobcom a podľa jej prílohy nemala postupovanú pohľadávku v rozsahu 12.949,35 eur titulom zaplatenia ceny diela na základe zmluvy o dielo uzavretej pôvodným žalobcom so žalovaným. Absencia postúpenia aj prípadne existujúcej pohľadávky pôvodného žalobcu by mala za následok to, že aktuálnemu žalobcovi v konaní by nesvedčila aktívna vecná legitimácia na uplatňovanie tohto nároku, ak sám v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o dielo, či iného právneho úkonu so žalovaným priamo nebol. Tu treba zdôrazniť, že faktúra č. 36/2009 bola stornovaná, či dobropisovaná opravným daňovým dokladom faktúrou č. 142/2009 a nová faktúra č. 143/2009 už túto časť pôvodne uplatňovaného nároku v rozsahu 12.949,35 eur neobsahuje. Z týchto dôvodov je zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie o zaplatenie sumy 12.949,35 eur s príslušnými úrokmi z omeškania vecne správne, čo odôvodňuje v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdenie tejto časti rozsudku.
18. Faktúrou č. 64/2009 z 31.7.2009 pôvodný žalobca proti žalovanému vyúčtoval cenu prác naviac v rozsahu 47.202,90 eur. V konaní nebolo medzi sporovými stranami sporným, že došlo k zmene diela v tom, že došlo k zmene osadenia ihriska v športovom areály. O tejto zmene svedčí i záznam spísaný účastníkmi zmluvy o dielo dňa 22.10.2008. Žiadna zo sporových strán nenamietala v konaní oprávnenie osôb konať za účastníkov zmluvy aj pri dojednaní následkov tejto zmeny diela. Treba konštatovať to, že k zmene diela alebo zmene rozsahu diela, môže po uzavretí zmluvy o dielo dôjsť len na základe dohody. Ust. § 549 Obch. zák., ktorého aplikácie sa žalobca ako odvolateľ domáha aj v podanom odvolaní, sa týka prípadov, kedy síce k takej dohode dôjde, avšak strany si nedohodnú súčasne, aké dôsledky má mať zmena diela na výšku ceny. Tu však je nepochybné v predmetnej veci, že v súvislosti so zmenou diela, došlo aj k dohode strán o dôsledkoch takejto zmeny diela. Zhotoviteľ diela vyslovene prehlásil, že nebude mať v súvislosti so zmenou osadenia ihriska nároky na zmenu finančných nákladov, či ceny stavby. Dohoda účastníkov zmluvy o dielo nezaložila pri zmene diela nároky na zmenu ceny diela v inom rozsahu, než to bolo dohodnuté v zmluve o dielo. Treba preto rešpektovať vôľu zmluvných strán aj vo vzťahu k ich prehláseniu o tom, že zmena osadenia ihriska nebude mať vplyv na cenu diela dohodnutú zmluvou. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR vychádzajúcej z totožnej právnej úpravy obchodnoprávnych vzťahov v Obchodnom zákonníku, z ktorých vyplýva, že aj prípadné plnenie z titulu viac prác bez zmeny uzavretej zmluvy, nie je ani bezdôvodným obohatením objednávateľa na úkor zhotoviteľa, pretože v takom prípade sa nenaplní žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia upravených v § 451 a v § 454 Obč. zák., pretože v takom prípade nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe zmluvy o dielo, v ktorej neboli splnené podmienky pre zaplatenie prípadných prác naviac (viď napr. 23Cdo 1146/2007, 32Cdo 2592/2008, 23Cdo 3891/2010 alebo 23Cdo 3798/2009). Z týchto dôvodov správne súd prvej inštancie zamietol aj túto časť žalobnej požiadavky, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 47.202,90 eur vyúčtovaného faktúrou č. 64/2009 z 31.7.2009, vrátane k
tejto istine uplatňovaného príslušenstva. Preto aj v tejto časti bol dôvod, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Za žiadnych okolností nemožno posúdiť prejav vôle strán zmluvy o dielo o tom, že zmena diela nebude mať za následok zmenu ceny diela tak, že by sa touto dohodou zhotoviteľ diela vzdával svojich práv. V kontraktačnom procese majú zmluvné strany voľnosť aj v tom zmysle, akým spôsobom a v akom rozsahu sa bude cena diela tvoriť aj pri zmene diela. Záznam z 22.10.2008 podľa názoru odvolacieho súdu nemá náležitosti dohody, ktorou sa zhotoviteľ vzdal svojho práva, ktoré môže vzniknúť aj v budúcnosti, ako by to vyplývalo z aplikácie ust. § 574 ods. 2 Obč. zák..
20. Vo vzťahu k účtovaniu zostatku ceny diela podľa faktúry č. 143/2009 v rozsahu 7.255,97 eur (tak, ako táto pohľadávka bola postúpená pôvodným žalobcom terajšiemu žalobcovi), treba opätovne vychádzať z toho, že cena diela bola dojednaná ako cena pevná. V rámci odvolacieho konania odvolací súd vyzval účastníkov konania, aby sa v nadväznosti na skutočnosti uvedené vo výzve odvolacieho súdu zo dňa 30.5.2017 vyjadrili aj k možnej aplikácii výkladových ustanovení pre právne úkony, tak ako sú obsiahnuté v ust. § 266 ods. 1, 2, 3 Obch. zák.. V konaní nebolo medzi stranami sporným, že podklady pre tvorbu ceny diela vypracoval samotný objednávateľ diela, ktorý pojal do položkového rozpočtu, obsahujúceho pomenované žiadané plnenia, aj rozpočtové náklady súvisiace so zariadením staveniska v rozsahu 183.692,- Sk. Samotný objednávateľ diela do tvorby ceny diela zapracoval teda i položku súvisiacu so zariadením staveniska. Táto cena bola zahrnutá do celkovej dohodnutej ceny diela určenej na základe tejto kalkulácie pevnou čiastkou vo výške 13.880,665,- Sk. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák. sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Základnou zásadou je zistenie úmyslu toho, kto konal. Ak nemožno tento úmysel v konkrétnom prípade zistiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav vôle podľa ods. 2 § 266 podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba postavenie osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ ku všetkým okolnostiam súvisiacim s prejavom vôle vrátane konania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania sa strán pokiaľ to pripúšťa povaha veci (§ 266 ods. 3 Obch. zák.). Za takéhoto stavu, ak žalobca od žalovaného objednávateľa diela požadoval aj túto časť pevnej ceny diela dohodnutej zmluvou o dielo, nebol dôvod, aby žalovaný ako objednávateľ toto plnenie žalobcovi plnil. Žalovaný ako objednávateľ diela nemal skutkový ani právny dôvod preto, aby cenu za zariadenie staveniska, tak ako ju vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 143/2009 z 28.12.2009, nezaplatil. Napokon takáto povinnosť zaplatiť túto zložku ceny vyplynula aj výslovne z obsahu čl. 5. ods. 5.1. i čl. 6.1.3 uzavretej zmluvy o dielo. Posledne označený článok výslovene uvádza, že vybudovanie, prevádzkovanie, údržba, likvidácia, vypratanie zariadenia staveniska je súčasťou ceny predmetu zmluvy. Ak cena bola dohodnutá ako cena pevná a skutočným plnením aj tejto zložky ceny, nedôjde k prekročeniu ceny dohodnutej zmluvou o dielo na sumu 13.880.665,- Sk, potom niet právneho dôvodu, pre ktorý by žalobcovi ako zhotoviteľovi diela tento nárok nemal byť priznávaný. Ak žalovaný tvrdí, že poskytol pre zhotoviteľa diela sám určité plnenie, ktoré smerovalo k zariadeniu staveniska, mohol si prípadne tieto nároky súvisiace s takýmto plnením voči žalobcovi uplatňovať a nič to nemení na jeho povinnosti zaplatiť dohodnutú pevnú cenu diela, ak prípadné takto vzniknuté nároky nezapočítal proti cene diela dohodnutej predmetnou zmluvou. Skutkové okolnosti, ktoré viedli odvolací súd k skutkovým záverom týkajúcim sa časti pevne dohodnutej ceny diela, dal odvolací súd, tak ako je už uvedené vyššie, na vedomie aj sporovým stranám a pre ten účel bolo zopakované aj dokazovanie. Po týchto úkonoch odvolacieho súdu odvolací súd dospel k záveru o potrebe čiastočne zmeniť rozhodnutia súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP tak, že žalobe v časti o zaplatenie sumy 7.255,97 eur bolo vyhovené. V zmysle platobných podmienok, ktoré sú obsahom zmluvy, v čl. 5, 6 odvolací súd dospel k záveru aj o povinnosti žalovaného zaplatiť z tejto sumy istiny aj príslušenstvo na úrokoch z omeškania. Faktúra bola vystavená tak, že jej splatnosť nastala dňom 12.1.2010 a od 13.1.2010 sa dostal žalovaný s jej úhradou do omeškania. V zmysle ust. § 365 a § 369 ods. 1, ktoré citoval v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie i v nadväznosti na aplikáciu ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 Nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. bol priznaný žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne až do zaplatenia (v žalobcom uplatňovanej výške nepresahujúcej mieru určenú všeobecne záväzným právnym predpisom).
21. V odvolacom konaní odvolací súd v zmysle ust. § 378 ods. 1 CSP rozhodoval aj o žiadosti žalobcu o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.
22. Podľa § 254 ods. 1 CSP súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.
23. Žalobca svoju žiadosť o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov odôvodnil len bližšie neurčitými skutočnosti o jeho pomeroch, a tým, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Ničím iným svoje skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, nepreukázal, ani netvrdil, a to napriek tomu, že aj na odvolacom pojednávaní mu bola položená otázka, smerujúca k objasneniu týchto skutočností. Civilný sporový poriadok v tomto ustanovení § 254 ods. 1 CSP dáva možnosť individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov. Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov musí však obsahovať aj popis skutočností, ktoré by hodnoverným spôsobom dávali súdu informáciu o takých majetkových pomeroch žiadateľa, ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej povahy, a odôvodňovali by záver, že uplatniť celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať. Objektívny nedostatok finančných prostriedkov, resp. iného majetku, by nemal spôsobovať nemožnosť domôcť sa svojho práva na súde. Každopádne však súd môže hodnotiť oprávnenosť žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov len v rozsahu ustanovenú v § 254 ods. 1 CSP, a dôvodne sa vyžaduje od žiadateľa, aby tieto skutočnosti sám aj súdu tvrdil a vierohodnosť ním tvrdených skutočností aj preukázal. Súd nerozhoduje o otázke priznania oslobodenia od súdnych poplatkov z úradnej povinnosti. Je na strane civilného súdneho konania, aby predložila k návrhu na oslobodenie všetky doklady, ktoré sú podľa jej mienky dôležité pre takéto rozhodnutie. Žiadateľ o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nesie dôkazné bremeno a je povinný preukázať všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Je preto v záujme strany, aby svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery pri právnických osobách a iné skutočnosti majúce vplyv na jej spôsobilosť zaplatiť súdny poplatok preukázala. Pri nepreukázaní takýchto nepriaznivých majetkových pomeroch súd nemôže rozhodnúť inak, ako oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznať. V tomto smere je použiteľná aj konštantná judikatúra, ktorá sa aplikovala pri ustanovení ust. § 138 ods. 1 O.s.p.. Ak žalobca napriek otázke odvolacieho súdu nedoplnil svoju požiadavku na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, nebolo možné rozhodnúť inak, ako oslobodenie od súdnych poplatkov žalobcovi nepriznať.
24. Odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov konania, pretože podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. si súd prvej inštancie ponechal priestor na rozhodnutie o týchto trovách samostatným uznesením. Procesné úkony aj súdu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 O.s.p. zostávajú zachované, preto ani odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania, pretože aj o týchto v závislosti na výsledku tohto konania rozhodne súd prvej inštancie.
25. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).