Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-5-2017.pdf
PDF · 80.53 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/5/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej, členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO 35 807 598, so sídlom Ul. Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advocate, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX N. XXX, o vymoženie sumy 2.022,35 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/327/2014-19 zo dňa 16.09.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/327/2014-19 zo dňa 16.09.2016 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Ďalej rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243f, 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že sa oboznámil so spisovým materiálom a zistil, že oprávnený bol povinný v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona t. j. do 22.01.2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie, čo však neurobil v lehote 30 dní odo dňa účinnosti zákona a taktiež k doplnenému návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, čo však neurobil, nakoľko podkladom pre vydanie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s. sp. zn. SR 00624/2013 zo dňa 19.06.2013 bola Zmluva o úvere č. 403800606 zo dňa 02.12.2012 zabezpečená zmenkou vystavenou dňa 02.12.2012. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, keďže oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 243f ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v danom prípade bola vystavená zmenka a nárok sa uplatňoval zo zmenky, pričom úlohou súdu je posúdiť, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie, súd exekúciu zastavil tak, ako je to uvedené vo výroku uznesenia s poukazom na § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že v uvedenom prípade nemožno zmluvu úvere považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásenia povinného, že ide o úvery poskytnuté na výkon podnikania, Povinný toto svoje vyhlásenie potvrdil svojím
osobným podpisom v zmluve o úvere, pričom je potrebné zdôrazniť, že zmluva o úvere umožňuje aj iný obsah vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru na účel zamestnania, povolania alebo iného účelu. Povinnému nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a to s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril za účelom výkonu jeho podnikania. Povinný nijako nepreukázal, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Ak by teda povinný nebral úver na účely podnikania, tak prehlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania by nikdy neurobil a nepripojil by k takémuto prehláseniu svoj podpis. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko povinný vstúpil do právneho vzťahu s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Namietal ďalej, že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo možné prihliadnuť, z dôvodu zákazu zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmenkovom konaní nebo súd až do 22.12.2015 oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, ako je od 01.01.2016 stanovená, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou. Rozhodcovský súd v konaní o zmenkovej pohľadávke nemohol prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru, keďže dlžník námietku náhrady škody vzniknutej v dôsledku porušenia povinnosti nepoužívať zmenku na zabezpečenie dlhu zo spotrebiteľského úveru neuplatnil. Doterajšia zmenková judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťa ex offo prihliadnuť na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou s takým následkom, aby ex offo umožnila dlžníkovi uplatňovať jeho nárok na náhradu škody. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Ak súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo zmenky. Aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, opäť do 22.12.2015 na túto okolnosť musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou. Na základe uvedeného preto žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 2.022,35 € s prísl. a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava číslo SR 00624/2013 zo dňa 19.06.2013, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 06.02.2014. Okresný súd Topoľčany poverením číslo: 5406 053901 pod č.k. 6Er/327/2014 - 13 zo dňa 26.03.2014 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. Ex 3496/2014. Dňa 04.04.2016 predložil súdny exekútor oznámenie, v ktorom uviedol, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote nedoplnil, pričom ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku odkazuje na fyzickú osobu, nie na podnikateľa a preto nie je potrebné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f odsek 1 Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
9. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
10. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
11. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
12. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
13. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
18. Odvolací súd konštatuje, že podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od 23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkové a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konanie sa začalo pred 23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku) doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku doplnil v zákonom stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), alebo rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený návrh podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v zákonom stanovenej lehote nedoplnil.
19. Odvolací súd preto ďalej konštatuje, že oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 243f ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. V danom prípade bola totiž vystavená zmenka a nárok sa uplatňoval zo zmenky, pričom úlohou súdu prvej inštancie je posúdiť, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie. Nakoľko však k oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil v zákonom stanovenej lehote, súd prvej inštancie správne exekúciu s poukazom na § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
20. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.
21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).