Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v spore žalobcu: SPP

- distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom, Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému: Andrej Antal, nar. 05.12.1977, Gallayova 2, Bratislava, zastúpenému FORTITUDINE, s.r.o. Advokátska kancelária, Ulica Svätej Alžbety 19, Dunajská Streda, o 3.318,68 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.318,68 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.318,68 € odo dňa 06. 02. 2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.01.2017, doručenou súdu dňa 30.01.2017, domáhal proti žalovanému zaplatenia 3.318,68 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.318,68 € od 06.02.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom dlhu žalovaného, vzniknutého neuhradením náhrady škody z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu od žalobcu ako dodávateľa v odbernom mieste Krajinská 46, Bratislava.

2. Podanie žaloby na súd žalobca odôvodnil tým, že pri kontrole odberného miesta dňa 19.05.2015 nadobudli podozrenie, že žalovaný odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba, o čom bol vyhotovený zápis, montážny list a fotodokumentácia. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. XXX/PL-XXXX zo dňa 21.05.2015 znalec Ing. Peter Leška potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 04.06.2015 žalovanému vyúčtovali škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z. vo výške 3.318,68 € Vyúčtovaním škody za odber zemného plynu ( ďalej len ,,vyúčtovanie" ) č. XXXXXXXXXX, splatným dňa 18.06.2015. Prílohou vyúčtovania je Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 02.06.2015.

3. Súd vydal dňa 03. 03. 2017 platobný rozkaz č. k. 12C/5/2017-16, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odpore žalovaný uviedol, že dňa 19.05.2015, kedy bola vykonaná kontrola odberného miesta a zároveň bol demontovaný plynomer pracovníkmi SPP - distribúcia, a.s., nebol prítomný pri týchto úkonoch. Následne bol zo strany žalobcu plynomer zaslaný znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku. Predmetný znalecký posudok č. XXX/PL-XXXX však považuje

za irelevantný, nakoľko po demontovaní skúmaného plynomeru mohlo dôjsť k poškodeniu. Žalovaný zároveň poukázal na to, že po výmene plynomeru za nový, nedošlo v nasledovnom zúčtovacom období k navýšeniu odberu plynu, čo preukazuje aj nasledovné vyúčtovanie za odobratý plyn, nakoľko aj v tomto období došlo na strane žalovaného k preplatku.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11. 05. 2017 k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný bol prítomný pri kontrole odberného miesta, čo preukazujú ním podpísané listiny, ktoré sú prílohou žaloby. Po demontovaní plynomera nemohlo dôjsť k jeho poškodeniu, nakoľko meradlo bolo v zapečatenej krabici odoslané na expertízu súdnemu znalcovi, čo je uvedené v Zápise zo dňa 19.05.2015, ktorý žalovaný podpísal. Znalec v znaleckom posudku uvádza a poukazuje na fotografiu, že mu bol predmetný plynomer predložený v nepoškodenom obale. Stav spotreby v nasledujúcom zúčtovacom období nie je rozhodujúci, a nie je ani preukázaný. Odberateľské správanie žalovaného v čase, keď spotreba bola riadne zaznamenávaná platným meradlom, nie je možné porovnávať so správaním sa v čase, keď na odbernom mieste bol preukázaný neoprávnený odber meradlom, ktoré malo porušenú plombu na číselníku meradla. Plomba na číselníku meradla je zákonným zabezpečením meradla proti neoprávnenej manipulácii, a teda tej časti plynomera, ktorý zaznamenáva reálnu spotrebu plynu. Ak by bolo odberateľské správanie v čase mimo neoprávneného odberu rozhodujúce, bolo by to uvedené v právnej úprave.

5. Vykonaným dokazovaním výpoveďami strán sporu a oznámením obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom zistil súd tento skutkový stav veci:

6. Dňa 19.05.2015 bola zo strany žalobcu vykonaná kontrola odberného miesta K. XX, XXX XX A.. O vykonanej kontrole a zistených skutočnostiach bol vyhotovený Zápis, Montážny list a fotodokumentácia. V dôsledku podozrenia, že žalovaný odoberal, zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba, došlo k demontovaniu plynomeru, ktorý bol odoslaný na odborné posúdenie znalcovi.

7. V znaleckom úkone č. XXX/PL-XXXX, vypracovaného J.. W. R., znalec uviedol, že plomba osadená v kryte číselníka je mechanicky poškodená.

8. Vyúčtovaním škody za odber zemného plynu zo dňa 04.06.2015 č. XXXXXXXXXX, splatným dňa 18.06.2015, si žalobca uplatnil voči žalovanému sumu 3.318,68 €, ktorá predstavuje škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu v období od 19.05.2014 do 12.05.2015. Prílohou Vyúčtovania škody za odber zemného plynu zo dňa 04.06.2015 č. XXXXXXXXXX je Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 02.06.2015. Žalobca pri výpočte výšky škody postupoval v súlade s vyhláškou č. 449/2012 Z.z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

9. Na pojednávaní konanom dňa 20.06.2017 predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že dňa 19. 05. 2015 vykonali u žalovaného kontrolu odberného miesta, kde nadobudli podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácia, tzv. plomba nachádzajúca na číselníku meradla. Kontrola sa uskutočnila za prítomnosti zástupcu žalovaného, plynomer bol zdemontovaný, daný do krabice, zalepený a s podpisom zástupcu žalovaného odoslaný znalcovi J.. W. R. na odborné posúdenie. Dokladom o týchto skutočnostiach je zápis a montážny list zo dňa 19. 05. 2015, podpísaný zástupcom žalovaného, pani V. V., prevádzkarkou. Znalec J.. W. R. vo svojom znaleckom posudku č. XXX/PL-XXXX zistil, že plomba je mechanicky poškodená, bol odstránený jeden zaisťovací prvok plomby, čo umožňuje jej demontáž. Išlo o plombu V.- XX. Na základe záverov tohto znaleckého posudku sú údaje indikované na meradle neplatné, a nie je k dispozícii žiaden vierohodný údaj o spotrebe zemného plynu v období neoprávneného odberu, ktorý trval od 19. 05. 2014 do 12. 05. 2015. Na odbernom mieste bol zistený plynový kotol, a na základe jeho maximálneho hodinového výkonu 2,9 m3, a zistených prevádzkových hodín žalovaného, ktoré boli od pondelka až do piatku v čase od 8.30 do 18.00 hod., vypočítali škodu, ktorá vznikla neoprávneným odberom žalovaného z dôvodu odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Výšku škody vypočítali aplikáciou vyhlášky č. 449/2012 Z.z., a výšku takto vypočítanú spolu aj s nákladmi spojenými so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu, si uplatňujú, ide o škodu vo výške 3.318,68 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.318,68 € od 06. 02. 2017 až do zaplatenia, a zároveň sa domáhajú priznania náhrady trov konania 100 %. Úroky z omeškania si uplatňujú od 06. 02. 2017, obdobie, ktoré nasleduje po dni doručenia žaloby na súd.

Pokiaľ ide o uplatňovaný nárok, ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie a dôvodnosť tohto nároku. Na predmetnom pojednávaní sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že plynové hodiny boli na verejne dostupnom mieste. Nemal dôvod zasahovať do nich, nakoľko nemá žiadnu spotrebu. S výškou, ktorú vyfakturoval žalobca nesúhlasí. Predstúpil právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasia, nakoľko nie je možné jednoznačne ustáliť, kedy došlo k porušeniu predmetnej plomby. Predmetné plynové hodiny sa prepisovali z pôvodného odoberateľa asi 4,5 roka spätne. Poukazujú na skutočnosť, že fakticky k výmene plynových hodín nedošlo už v čase, keď prepisoval hodiny na seba, nikto neskúmal či plomba na hodinách je, prípadne nie je porušená. Zároveň poukazujú na skutočnosť, že ani po namontovaní nových plynových hodín nedošlo k nejakému enormnému nárastu spotreby zemného plynu, čo dokladujú vyúčtovaním za obdobie od 19. 05. 2016 do 18. 05. 2017. Namietajú výšku uplatneného nároku zo strany žalobcu, nakoľko nebral do úvahy skutočnosť, že predmetný plynový kotol bol v tom čase vykurovacieho obdobia odstavený v dôsledku poruchy tohto plynového kotla, pričom žalovaný v tom čase kúril elektrinou. Predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý sa vyjadril k prednesu právneho zástupcu žalovaného. Uviedol, že plomba na číselníku meradla u žalovaného bola neporušená, čoho dôkazom sú všetky predchádzajúce vyúčtovania spotreby až do obdobia neoprávneného odberu v čase od 19. 05. 2014 do 12. 05. 2015. Takže táto námietka žalovaného je účelová. Pokiaľ žalovaný poukazuje na jeho predchádzajúce spotreby, tak správanie sa spotrebiteľa v období v ktorom je plyn riadne meraný a zaznamenávaný meradlom s neporušenou plombou, nie je rozhodujúci. Ak by to bolo relevantná skutočnosť, mala by takúto úpravu aj vykonávacia vyhláška. Pokiaľ ide o namietané údajné odstavenie kotla, to nepovažujú za relevantné, pretože podľa vykonávajúcej vyhlášky sú rozhodujúce spotrebiče, ktoré sú zistené na odbernom mieste v čase identifikovania neoprávneného odberu. Námietka o odstavení kotla je účelová a nepreukázaná. Právny zástupca žalovaného krátkou cestou založil do súdneho spisu vyúčtovaciu faktúru XXXXXXXXXX. Dodatočne sa vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý k prednesu právneho zástupcu žalobcu uviedol, že nie je možné ustáliť skutočnosť, že plomba bola do roku 2014 v poriadku, pretože podľa ich názoru nebol vykonaný žiadny znalecký posudok, ktorý by tvrdenie právneho zástupcu žalobcu potvrdil alebo vyvrátil, pričom aj znalec J.. W. R.Š. vo svojom znaleckom posudku č. XXX/PL-XXXX v závere uviedol, že "optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťou plombovacích klieští som zistil obsahovú zhodu tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku".

10. Podľa § 2 písm. c) bod 11 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve odberným miestom miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom.

11. Podľa § 3 písm. c) bod 6 citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve dodávateľom plynu osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu.

12. Podľa § 3 písm. c) bod 11 citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu.

13. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) citovaného zákona neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

14. Podľa § 82 ods. 2 citovaného zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

15. Podľa § 82 ods. 3 citovaného zákona, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

16. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie, b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je 1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 2. zariadením sociálnych služieb, 3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 4. školou, c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.

17. Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, k sume vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú náklady plynárenského podniku, ktoré mu vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä náklady plynárenského podniku spojené s dopravou príslušného množstva neoprávnene odobratého plynu do miesta neoprávneného odberu, náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu a náklady spojené s odstraňovaním jeho následkov.

18. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

21. V spore bolo preukázané, že žalovaný bol odberateľom zemného plynu v odbernom mieste K. XX, XXX XX A.. Dňa 19.05.2015 bola zo strany žalobcu vykonaná kontrola odberného miesta, pričom zo znaleckého úkonu č. XXX/PL-XXXX, vypracovaného znalcom Ing. Petrom Leškom, vyplýva, že plomba osadená v kryte číselníka je mechanicky poškodená. Takýto stav, t.j. odber plynu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považovaný za neoprávnený odber plynu. Žalobca má v takom prípade nárok na náhradu škody, ktorá takýmto neoprávneným odberom vznikla v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike, pričom spôsob výpočtu škody upravuje vyhláška č. 449/2012 Z.z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje sumu 3.318,68 €, ktorá predstavuje škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu v období od 19.05.2014 do 12.05.2015. V predmetnom spore však nebolo sporné, že žalovaný uvedenú sumu žalobcovi doposiaľ neuhradil. V konaní žalovaný poukazoval na to, že on plynové meradlo nepoškodil. V súvislosti s tým súd uvádza, že v prípade zodpovednosti za škodu musia byť dané predpoklady tejto zodpovednosti, a to existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V prípade škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu v zmysle zákona o energetike ide o objektívu zodpovednosť za škodu, a preto súd zavinenie žalovaného neskúmal. To znamená, že ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie žalovaného. Žalovaný ako odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Porušenie meradla proti neoprávnenej manipulácii teda nie je viazané len na odberateľa samotného. Súd dospel k záveru, že v danom prípade bola preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho úkonu (t.j. neoprávnený odber v dôsledku poškodeného meradla), škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom zemného plynu (neoprávnený odber sa v zmysle zákona o energetike rovná škode) a príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom a škodou (poškodené meradlo, ktorým sa realizoval odber plynu, bolo predmetom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným). Vzhľadom k tomu, že na strane žalovaného sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.318,68 €.

22. V spore žalovaný poukazoval na to, že po výmene plynomeru za nový nedošlo v nasledovnom zúčtovacom období k navýšeniu odberu plynu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že výška spotreby plynu u žalovaného žiadnym spôsobom neovplyvní fakt, že došlo k poškodeniu meradla plynu, v dôsledku čoho sa odber takýmto zariadením považuje za neoprávnený odber plynu, ako aj to, že za poškodenie meradla nesie žalovaný zodpovednosť, ktorá je objektívneho charakteru.

23. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 rekonštruovaného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 2. 2013. Žalovaný sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca mal tak nárok domáhať sa proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania vo výške, ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo je v danom prípade 5,00 % ročne.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.).