Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-89-2016.pdf
PDF · 230.14 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/89/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava senátom v zložení JUDr. Dušan Szabó, predseda senátu a Mária Kramárová a Ing. Miloslav Lipovský, členovia senátu v trestnej veci proti obžalovaným C. J., nar.: XX.XX.XXXX a O. Z., nar.: XX.XX.XXXX pre zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. júna 2017, takto
rozhodol:
Obžalovaní: C. J., nar.: XX.XX.XXXX v I. J., trvale bytom T., prechodne bytom T., F. č. XX, t.č. vo väzbe v UVV Leopoldov,
a
O. Z., nar.: XX.XX.XXXX v U., trvale bytom T., prechodne bytom T., F. č. XX, t.č. vo väzbe v UVV Leopoldov
s a u z n á v a j ú v i n n ý m i , ž e
1/ obžalovaný C. J. a obžalovaná O. Z.:
dňa 09.06.2016 v čase približne od 22:00 h do 23:00 h v Trnave na Nitrianskej ceste číslo 5 v blízkosti areálu Slovenskej autobusovej dopravy Trnava po predchádzajúcej vzájomnej dohode kameňom rozbili sklenenú výplň s rozmermi 80cm x 60cm na pravých dverách spolujazdca tam zaparkovaného a riadne uzamknutého nákladného motorového vozidla značky SCANIA s návesom evidenčné číslo LC-XXXCK, bielej farby, následne si cez rozbité okno otvorili dvere a vnikli do priestoru kabíny nákladného vozidla, z ktorého odcudzili notebook značky ACER, výrobné číslo SNID-XXXXXXXXXXX a mobilný telefón značky Samsung Galaxy S3, typ GT-19300, čím odcudzením veci spôsobili W. C. škodu vo výške 580,- Eur a poškodením sklenenej výplne dverí vozidla spôsobili spoločnosti KROVY-SK s.r.o., Podrečany škodu vo výške 343,85 Eur, pričom obvinená O. Z. sa skutku dopustila napriek tomu, že bola rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.: 2T/2/2015 zo dňa 26.11.2015 právoplatným dňa 26.11.2015 odsúdená za prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. d), písm. f) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 roky,
2/ obžalovaný C. J.:
dňa 09.06.2016 v čase približne o 23:00 hod.na Nitrianskej ceste č. 5 v blízkosti objektu Slovenskej autobusovej dopravy Trnava, potom, ako spoločne s obvinenou O. Z. rozbitím okna vnikli do uzamknutého nákladného motorového vozidla značky SCANIA s návesom evidenčné číslo LC-XXXCK a odcudzili z neho notebook a mobilný telefón, a boli v čase ich prítomnosti v kabíne motorového vozidla spozorovaní jeho vodičom W. C., ktorý po príchode k motorovému vozidlu zatvoril a držal dvere, aby zabránil úteku obvinených z vozidla, obvinený C. J. vytiahol mačetu bez rúčky s dĺžkou asi 60 cm, snažil sa cez rozbité okno vyjsť z vozidla, mával s mačetou smerom k poškodenému a vyhrážal sa mu zabitím a keď W. C. zo strachu odstúpil od dverí, obvinený C. J. vyšiel s mačetou z vozidla, opakovane sa W. C.ovi vyhrážal zabitím a pritom sa zaháňal mačetou a išiel smerom k poškodenému W. C.ovi, za ktorým sa následne rozbehol a kričal na neho, že ho zabije, pričom W. C. pred ním z obavy o život a zdravie utiekol
t e d a
obžalovaný C. J. v bode 1:
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
- spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
obžalovaný C. J. v bode 2:
- sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
obžalovaná O. Z. v bode 1:
- spoločným konaním si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila, spôsobila tak malú škodu, čin spáchala hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
- spoločným konaním poškodila cudziu vec a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu,
č í m s p á c h a l i
obžalovaný C. J. v bode 1:
- zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona,
- prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona,
obžalovaný C. J. v bode 2:
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. a) Trestného zákona,
obžalovaná O. Z.:
- zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona,
- prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona,
za to sa
o d s u d z u j ú
obžalovaný C. J.:
Podľa § 212 ods. 4, § 41 ods. 2, § 36 písm. k), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
obžalovaná O. Z.:
Podľa § 212 ods. 4, § 41 ods. 1, § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava dňa 24.11.2016 obžalobu č. 2 Pv 350/16/2207-55 zo dňa 21.11.2016 na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Súd vykonal hlavné pojednávanie v dňoch 09.01.2017, 08.02.2017, 15.03.2017, 26.04.2017, 16.06.2017 a 20.06.2017, pričom na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie týmito dôkazmi:
- výsluchom obžalovaného (čl. 380-382),
- výsluchom poškodeného W. C., nar.: XX.XX.XXXX (čl. 383-387),
- čítaním časti Zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného W.a C.a zo dňa 29.07.2016 na čl. 104,
- čítaním Zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného Mgr. T. V., konateľa spoločnosti KROVY-SK s.r.o. zo dňa 03.08.2016 na čl. 153-158,
- výsluchom svedka C. Q., nar.: XX.XX.XXXX (čl. 398-400),
- výsluchom svedka K. J., nar.: XX.XX.XXXX (čl. 400-403),
- čítaním Zápisnice o výsluchu svedka K. J. zo dňa 16.08.2016 v časti jej posledného odseku na čl. 120,
- výsluchom svedka V. D., nar.: XX.XX.XXXX (čl. 409-410),
- výsluchom svedka K. D., nar.: XX.XX.XXXX (čl. 411-412),
- výsluchom svedka K. C., nar.: XX.XX.XXXX (čl. 412-413),
- výsluchom svedka R. J., nar.: XX.XX.XXXX (čl. 457-459),
- výsluchom svedka F. H., nar.: XX.XX.XXXX (čl. 459-461),
- čítaním Zápisnice o výsluchu svedka K. C. z prípravného konania 16.08.2016 (čl. 166 -168),
- čítaním Zápisnice o výsluchu svedka W. A., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 26.09.2016 (čl. 133-135),
- čítaním Zápisnice o výsluchu svedka Zápisnice o výsluchu svedka C. J., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 12.08.2016 (čl. 165),
- čítaním Zápisnice o výsluchu svedka C. J., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 12.08.2016 (čl. 141-142),
- čítaním Zápisnice o výsluchu svedka A. A., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 12.08.2016 (čl. 145-146),
- čítaním záverov Znaleckého posudku č. 61/2016 na čl. 208-209,
- čítaním záverov Znaleckého posudku č. 62/2016 na čl. 227-228,
- čítaním Zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 10.06.2016 (čl. 173-180),
- čítaním Zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 10.06.2016 (čl. 181-188),
- oboznámením Zápisnice o vydaní veci zo dňa 10.06.2016 na čl. 235,
- oboznámením Zápisnice o vydaní veci zo dňa 10.06.2016 na čl. 236,
- oboznámením uznesení zo dňa 13.06.2016 na čl. 247, 248,
- oboznámením záznamov o vrátení zaistenej veci na čl. 249-251, 252-254,
- oboznámením Zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 10.06.2016 na čl. 260, náčrtku miesta činu na čl. 231 a fotodokumentácie na čl. 232-234,
- oboznámením faktúry na čl. 257,
- oboznámením rozsudku Okresného súdu Trnava, sp.zn.: 2T/2/2015 zo dňa 26.11.2015 na čl. 272-276,
- oboznámením trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp.zn.: 5T/148/2015 zo dňa 18.01.2016 na čl. 277-279,
- oboznámením rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn.: 3T/14/2010 zo dňa 19.01.2012 na čl. 280-298,
- oboznámením výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR na čl. 307-310,
- oboznámením výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR na čl. 311,
- oboznámením odpisu z registra trestov obž. C. J. zo dňa 15.03.2017 na čl. 433,
- oboznámením odpisu z registra trestov obž. O. Z. zo dňa 15.03.2017 na čl. 434,
- oboznámením inštruktáží KR PZ Trnava, Odboru poriadkovej polície, PMJ zo dňa 09.06.2016 na čl. 421-424,
- oboznámením vyčíslenia škody na čl. 246,
- oboznámením prepisu nahrávky zo systému REDAT na čl. 259,
- oboznámením Záznamu hliadok na čl. 261,
- oboznámením fotodokumentácie a zápisnice o vydaní veci na čl. 239-245,
- oboznámením Zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby na čl. 50-52,
- oboznámením Zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby na čl. 53-55,
- oboznámením oznámenia poškodeného - spoločnosti KROVY-SK s.r.o. zo dňa 06.06.2017 na čl. 450,
- čítaním hodnotenia obž. O. Z. z UVTOS a UVV Leopoldov zo dňa 03.05.2017 na čl. 454,
- čítaním hodnotenia obž. C. J. z UVTOS a UVV Leopoldov zo dňa 02.05.2017 na čl. 452.
Po prednesení obžaloby zo strany prokurátora na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.01.2017 prítomný poškodený W. C., nar.: 21.09.1984 uviedol, že nežiada o náhradu škody. Vzhľadom na neprítomnosť poškodeného KROVY-SK s.r.o. súd v súlade s ustanovením § 256 ods. 2 Trestného poriadku prečítal časť Zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného zo dňa 03.08.2016 na čl. 158 z obsahu ktorej vyplynulo, že poškodený - spoločnosť KROVY-SK s.r.o. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 357,77 Eur, a to z dôvodu rozbitia sklenenej výplne na pravom okne dverí spolujazdca, pričom táto výška sa rovná sume, ktorú menovaná spoločnosť uhradila za opravu sklenej výplne v autorizovanom servise Scania v Senci.
Po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku o možnosti urobenia niektorého z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b) resp. písm. c) Trestného poriadku obžalovaná O. Z. vyhlásila, že sa zo spáchania skutku v bode 1 obžaloby cíti byť nevinná a obžalovaný C. J. uviedol, že nechce urobiť žiadne vyhlásenie.
Obžalovaný C. J. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 09.01.2017 uviedol, že dňa 09.06.2016 vo večerných hodinách o 21.30 hod. išli s obžalovanou O. Z. na prechádzku na Nitriansku ulicu v Trnave, kde zastali na malom parkovisku, kde mu obž. O. Z. povedala, že chce vykonať toaletu. Bol tam lesík, kam išla na toaletu a obž. C. J. na ňu čakal. Počas čakania uvidel zaparkovaný kamión, vyšiel na schodík a uvidel v kabíne kamiónu voľne položený mobilný telefón. Rozhodol sa, že si ho zoberie. Kameňom rozbil okno a otvoril dvere, vošiel dnu a zobral si telefón aj notebook, ktorý tam našiel a následne vyšiel von z kamiónu. Mobilný telefón mal vo vrecku a notebook schoval ku stromu, ktorý bol neďaleko. Hneď ako to urobil sa obž. O. Z. vracala z toalety a on na ňu dostal chuť a navrhol jej, že ju chce pomilovať ako kamionista. Ona súhlasila, išli spolu do kabíny a ako sa chceli milovať, tak poškodený, ktorý bol určite kamionista pristúpil a kričal, aby vystúpili z kamióna. Potom vyšli a utiekli do lesíka, kde obž. O. Z. povedal, aby ho chvíľu počkala, že si ide niečo zobrať. Boli to veci, o ktorých ona nevedela, že pochádzajú z trestnej činnosti, a to notebook. Obžalovaný dal obž. O. Z. notebook a ona sa ho spýtala odkiaľ to má, na čo jej povedal, aby sa nestarala a zaniesla ho domov. Poškodenému W.ovi C.ovi sa nijako nevyhrážal, ani so žiadnou mačetou ani so žiadnym iným predmetnom. Následne obž. O. Z. odišla odtiaľ preč a on išiel smerom do mesta z Nitrianskej, kde mu na križovatke zastavil brat C. J. a obžalovaný nastúpil a povedal mu, aby ho zaviezol domov. Po pár metroch ich zastavila policajná hliadka, ktorá mu povedala, aby vystúpil z auta. Mobilný telefón vydal dobrovoľne a hneď potom ho zobrali na políciu. Ospravedlnil sa poškodenému za to, čo som spáchal a uviedol, že ho to mrzí. Okrem kamionistu (pozn.: poškodeného W.a C.a) nikoho iného po vystúpení z kamiónu nevidel. O odcudzenom notebooku uviedol, že obž. O. Z. nemala vedomosť o tom, že tento pochádza z trestnej činnosti a súčasne doplnil, že má vedomosť o tom, že obžalovaná tento notebook následne dobrovoľne vydala. V čase spáchania skutku mal oblečenú čiernu mikinu s nápisom DC a hviezdičkou a hnedé nohavice. Rozhodnutie kradnúť pojal z dôvodu, že má v detskom domove nevlastného syna a notebook chcel predať a priniesť mu nejaké veci za utŕžené peniaze. Ďalej uviedol, že v mesiaci jún 2016 bol drogovo závislý. Obž. O. Z. mala byť na toalete asi 5-10 minút, v kamióne mali byť obaja krátko, pričom poškodený W. C. im vo vystúpení z kamiónu nemal nijako brániť a obžalovaný nepostrehol, že by ich poškodený prenasledoval či naháňal potom, ako vystúpili z kamiónu. K vzdialenosti medzi kamiónom a miestom, kde si mal ukryť notebook uviedol, že je to asi ako dĺžka pojednávacej miestnosti. Podľa vyjadrenia obžalovaného obž. O. Z. chodievala na Nitriansku ul., lebo tam „pracovala“ ako prostitútka. K bodu 2 obžaloby obžalovaný uviedol, že nie je pravdou, že by sa mal poškodenému W.ovi C.ovi vyhrážať, to nerobil a nemal v rukách ani mačetu a ani žiadny iný predmet. Potvrdil, že sa s poškodeným rozprávali a navzájom sa prekrikovali, ale obžalovaný sa poškodenému nevyhrážal.
Obžalovaná O. Z. po zákonnom poučení využila svoje právo a odoprela vypovedať.
Poškodený W. C. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 09.01.2017 uviedol, že keď sa vrátil ku kamiónu našiel otvorené dvere spolujazdca, išiel sa pozrieť čo sa deje, pričom obidvaja obžalovaní sedeli v aute v kamióne. Zabuchol dvere, aby im zabránil v úteku a potom obž. C. J. na neho vytiahol mačetu a začal na neho útočiť. Poškodený odstúpil od vozidla a obžalovaný sa dostal von. Kričal, že ho zabije, že má ísť k nemu a použil slová „poď sem, zabijem ťa“. Následne vznikla slovná potýčka, obžalovaný vykrikoval na poškodeného, utekal za ním a poškodený pred ním. Potom prišli policajti. S kamiónom parkoval pri autobusovej stanici SAD na Nitrianskej ulici, bola to Scania, bielej farby, EČ: LC XXXCK, pričom prišiel okolo ôsmej. Išiel na neďalekú čerpaciu stanicu, aby sa osprchoval, kde si kúpil dve plechovkové pivá a išiel späť ku vozidlu. Vozidlo zamkol a okná boli uzatvorené. Po návrate ku kamiónu videl, že je rozbité pravé predné okno, vytrhnutá vysielačka, neporiadok v kabíne a všede bolo sklo. Z kamióna mu boli odcudzené notebook Acer, ktorý bol na poličke pod oknom na prístrojovej doske a mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S3, ktorý mal vedľa notebooku. Pri návrate ku kamiónu videl, že obžalovaná sedí na posteli a obžalovaný sedel na sedadle spolujazdca, pričom obžalovaná mala mala niečo ružové a čierne legíny, obžalovaný mal čiernu bundu, a teda obaja boli oblečení. Nevedel uviesť, čo robili, lebo kamión je vyššie položený a zospodu nevidel, čo sa tam deje. Na čerpaciu stanicu, na ktorú sa išiel osprchovať, išiel aj s jedným kolegom - kamionistom, ktorého bližšie nepozná. Po príchode hliadky polície na miesto dal príslušníkom PZ opis obžalovaných a súčasne uviedol, že oboch obžalovaných videl aj pred spáchaním skutku, keď mu obžalovaná ponúkala sex a obžalovaný chodil za ňou s odstupom asi 300-400 metrov. S obžalovanou sa počas toho, ako mu táto ponúkala sex rozprával asi 5 minút. Ku skutku v bode 2 obžaloby uviedol, že keď pribuchol dvere kamiónu, obžalovaný sa snažil dostať z kamióna von a mával mačetou cez otvorené okno dverí spolujazdca. Keď poškodený poodstúpil od dverí kamiónu, obžalovaný vyliezol cez okno a začal ho naháňať s mačetou. Nevedel sa vyjadriť, čo robila obžalovaná potom, ako odstúpil od dverí kamióna. Kým prišla hliadka PZ, obžalovaný nasadol do vozidla zn. Volkswagen Passat, ktoré z miesta odišlo. Obe odcudzené veci mu boli vrátené asi po mesiaci. Poškodený podal opis mačety, ktorá mala byť bez rúčky a mala mať dĺžku asi 60 cm. Na návrh prokurátora bola na odstránenie rozporov čítaná časť Zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného W.a C.a zo dňa 29.07.2016 na čl. 104 v časti kde sa poškodený vyjadroval k oblečeniu obžalovaného, ako aj k tomu čo obžalovaný robil v kamióne a kde vypovedal, že „Mal krátke čierne vlasy, oblečenú mal mikinu s kapucňou, ktorú nemal na hlave, na mikine na chrbte mal nápis DC. On sa mi hrabal v osobných veciach, nemal pri tom rukavice, mikina bola čiernej farby, mal trištvrťové nohavice po kolená, čo mal obuté neviem.“, pričom poškodený potvrdil, že to, čo vypovedal v prípravnom konaní je pravda a rozpory vysvetlil odstupom času. Obžalovaný ho naháňal asi 10-20 metrov asi 5-10 minút, pričom sa mu vyhrážal aj počas toho, ako sedel v kamióne a aj potom, ako z neho vystúpil a začal poškodeného naháňať, a to asi asi 5 krát. Obžalovaný poškodenému povedal, že je „skurvený Poliak“ a vyhrážku „zabijem Ťa“ zopakoval asi 5 krát a navyše mu aj vulgárne nadával. Poškodený pripustil, že mohol tiež on obžalovanému nadávať, pričom tak robil z dôvodu, aby ho zdržal, kým prídu policajti. Vyhrážky obžalovaného počuli aj kolega kamionista a tiež na vrátnici, kde parkujú autobusy. Počas toho, ako ho obžalovaný naháňal, zabúchal kolegovi kamionistovi na dvere, aby volal policajtov. Kto policajtov zavolal však uviesť nevedel. Obžalovanú potom, ako ju videl vo vnútri kamiónu, registroval až potom, ako ho obžalovaný prestal naháňať a ona prechádzala popri ňom, pričom mala v rukách nejakú kabelku.
Svedok C. Q., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 08.02.2017 uviedol, že bol pracuje ako vodič v SAD na adrese Nitrianska 5, Trnava - bývalá SAD Trnava a teraz ARRIVA a bol svedkom kriku. Okolo 22.30 hod. až 22.45 hod. chodia poslední vodiči zo zmien, tak zišiel zo svojej miestnosti na kontrolu, ktorú vykonávajú pri tankovaní, aby boli vozidlá dotankované a riadne zaparkované a uzamknuté. Keď vyšiel z budovy počul veľký krik a ako prvé počul „zavolajte políciu“, „zabijem ťa“ a „okradli ma“. Či to bol jeden alebo dva hlasy povedať nevedel, zapamätal si však slová „zavolajte políciu, chcú ma zabiť“. Osoby boli asi 150 m ďaleko, boli v tieni, takže ich nevidel, nerozoznal ich, povedal to vrátnikovi, ktorý však nekonal, tak zavolal políciu on a ďalej sa venoval svojej robote. Videl asi tri osoby, ktoré boli od seba asi 5-10 ma, v akej pozícii voči sebe tieto osoby stáli uviesť nevedel. Volať slová „zavolajte políciu“ počul len jednu osobu.
Svedok K. J., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 08.02.2017 vypovedal, že bolo to asi okolo 23.00 hod., keď im bolo oznámené, že má byť bitka na Nitrianskej pri SAD. On prichádzal na miesto ako člen druhej hliadky, pričom ako sa presúvali po ul. Nitrianskej po kruhovom objazde spozorovali motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat pričom inou hliadkou, ktorá už bola na mieste im bolo oznámené, že páchatelia z tej bitky mali odísť ich smerom na uvedenom vozidle. Vozidlo Volkswagen Passat spozorovali, otočili sa za ním a za kruhovým objazdom zastavili. Vodiča aj ostatných vyzvali na preukázanie totožnosti, čo títo uposlúchli a doklady predložili. Následne na to počkali na hliadku, ktorá bola na Nitrianskej, aby im uviedla čo sa stalo, čo je vo veci, pričom sa ešte posádky vozidla dopytovali, či boli na Nitrianskej a čo tam robili. Posádka vozidla uviedla, že boli na Nitrianskej, ale čo tam robili uviesť nevedeli. Potom prišla prvá hliadka z Nitrianskej za nimi a táto im povedala, čo sa malo stať pri kamióne, že tam malo prísť k rozbitiu a mal byť odcudzený mobilný telefón a notebook. Osoby vyzvali, či o takom niečom vedia, či majú veci pochádzajúce z trestnej činnosti. Na to jedna z osôb ukázala mobilný telefón, zrejme Samsung, presne uviesť nevedel. Čo sa týka notebooku posádka vozidla uviedla, že ten už pri sebe nemajú. Vo vozidle Volkswagen Passat boli W. A., C. J., C. J. (pri tejto osobe si svedok nebol istý) a A. A.. Potom prišla na miesto tretia hliadka, ktorá priviezla aj poškodeného, ktorý zo služobného vozidla opoznal dve osoby, ktoré videl na mieste, z ktorých jedeným bol obž. C. J.. Potom bol dopytovaný obž. C. J., nakoľko bol spotený bez trička, či sa pobil na Nitrianskej, na čo odpovedal, že tam mali potýčku. O tom, že notebook mala zobrať obžalovaná O. Z., a že táto sa nachádza doma na Farárskom svedok vedel od kolegov, ktorí v tom čase mali už obž. C. J. v služobnom vozidle a asi sa im priznal. Svedok sa spolu s kolegom D. presunuli na Farárske, kde obžalovanú našli aj s notebookom, dobrovoľne išla s nimi na miesto a aj vec dobrovoľne vydala. Následne potom bol na miesto privolaný výjazd, ktorý všetko zadokumentoval. Obžalovaný mal v čase zastavenia vozidla Volkswagen Passat oblečené bledohnedé nohavice a potom neskôr, keďže bolo vonku chladno, si obliekol mikinu. Mikina bola tmavá, pričom svedok si pamätal, že bol na nej nejaký nápis, avšak aký to bol nápis a akej farby svedok uviesť nevedel. Svedok potvrdil, že v čase zastavenia vozidla obžalovaný na vrchnej časti tela nemal nič oblečené. Keď sa dostavili na Farárske s kolegom D., svedok ostal pri služobnom aute a kolega D. išiel po obžalovanú, ktorú našiel v nejakej maringotke. Obžalovaná bola počas eskorty na príslušné oddelenie PZ nepríčetná, dávala nezmyslené odpovede a mala aj neprítomný pohľad, vyzeralo to, ako keby bola pod vplyvom nejakým omamných a psychotropných látok. Rodinní príslušníci obžalovanej na Farárskom uviedli, že obžalovaná sa liečila na psychiatrii. O notebooku počas eskorty uviedla, že ho zobrala ona. Svedok tiež uviedol, že obžalovaný C. J. sa pokúsil mobilný telefón zahodiť preč, v čom mu svedok osobne zabránil a potom tam prišlo k použitiu donucovacích prostriedkov, nakoľko sa pokúsil mobil zahodiť a nespolupracoval s hliadkou. Svedok uviedol, že z vozidla Volkswagen Passat žiadne veci nezaisťovali. Na návrh prokurátora bola čítaná Zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 16.08.2016 v časti jej posledného odseku na čl. 120, kde svedok vypovedal, že „Po ceste od Farárskeho na miesto kontroly vozidla som sa jej spýtal, kde notebook vzala, načo mi uviedla, že ho zobrala z kamiónu, no pripadala mi nepríčetná a otázku som jej musel opakovať, taktiež sa snažila o to, aby celú vec zobrala na seba s tým, že C. J. sa ničoho nedopustil, ale pripadala mi, ako keby bola ovplyvnená nejakou omamnou látkou, ani O. Z. sme nevykonali dychovú skúšku. Na mieste si vec prevzal poverený príslušník z OO PZ Trnava a taktiež si prevzal aj osoby, ktoré boli eskortované na skrátené, ktoré je na KR PZ Trnava. Po eskorte som pokračoval vo výkone služby.“, pričom svedok potvrdil, že dňa 16.08.2016 vypovedal pravdu.
Svedok V. D., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 15.03.2017 vypovedal, že cez vysielačku dostali oznámenie, že na ulici Nitrianskej malo prísť k vlámačke do kamiónu alebo k napadnutiu kamionistu. Keď išli na miesto cez ul. Sladovnícku tak im dali kolegovia oznámenie, že z miesta odišlo auto aj s jeho popisom, ktoré stretli na kruhovom objazde, ktoré zabočilo na Tamaškovičovu ulicu. Následne ho zastavili, pričom vo vozidle sedeli obžalovaný a ďalšie tri osoby. Šoféroval C. J. a vzadu sedeli W. a A. (menom si nebol istý) A.. Čakali na kolegov, či oznámia čo sa tam stalo. Do vysielačky bolo oznámené, že mali odcudziť dva telefóny a jeden notebook a že mali napadnúť kamionistov. Potom tam čakali na to, kým kolegovia privezú niektorého z kamionistov, aby opoznali, či sú to oni. Počas čakania prišli rodičia obž. C. J.. Obž. C. J. chcel dať niečo svojmu otcovi a tvrdil, že sú to lieky. Ale podával mu do ruky telefón, ktorý bol odcudzený. Následne sa prehliadlo vozidlo, či tam je notebook a ďalší telefón, pričom notebook ani ďalší telefón a ani iné veci nájdené neboli. Nakoniec sa zistilo, že telefón bol odcudzený len jeden, lebo kamionista druhý našiel. Obžalovaného sa pýtali, kde je jeho manželka (svedok vysvetlil, že hovorí o obž. O. Z.) s notebookom, na čo odpovedal, že ona zostala tam na Nitrianskej. Presunuli sa preto na Nitriansku pozrieť do kríkov pri cintoríne, či tam nie je náhodou niekde schovaná, avšak nenašli ju. Počas toho prišli ďalší rodinní príslušníci na Tamaškovičovu. Kolega svedkovi uviedol, že obž. O. Z. by sa mala nachádzať na Farárskom a má mať pri sebe aj notebook. Potom svedok s kolegom išiel na Farárske, kde ich čakala nejaká pani a tá im ukázala, kde býva obžalovaná. Svedok išiel spolu s tou pani k unimobunke, pani zakričala na obžalovanú, aby išla von, pričom obžalovaná vyšla aj s notebookom. Potom obžalovanú odviezli do Trnavy. Svedok ďalej uviedol, že keď zastavili vozidlo Volkswagen Passat, obžalovaný C. J. bol do pol pása vyzlečený, mal len nejaké hnedé nohavice a pri sebe čiernu mikinu s veľkým bielym nápisom, boli to dve písmená, ktorú si neskôr obliekol. Písmená si svedok presne nepamätal, ale mohli to byť písmená D a druhé písmeno buď C alebo G. Obžalovaná O. Z. mala oblečenú čiernu sukňu, sveter, možno to bol celý čierny komplet, možno aj čierne legíny. Obžalovaná na svedka pôsobila ako „vyfetovaná“ alebo pod vplyvom nejakých liekov. O obžalovanej uviedol, že vie, že sa živí krádežami, prostitúciou, stáva na Nitrianskej ako prostitútka, kradne... Obž. C. J. svedkovi povedal, že napadnutí mali byť oni zo strany kamionistov, pričom oni sa len bránili.
Svedok K. D., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 15.03.2017 vypovedal, že mal nočnú službu s kolegom nadprap. C. v služobnom obvode meste Trnava. Svedok bol šofér, kolega bol veliteľ hliadky. Vyslaní boli na preverenie oznámenia na ul. Nitriansku ČSAD, kde malo prísť k väčšej bitke medzi viacerými osobami. Po presunutí na miesto boli ako prvá hliadka. Ako odbočovali z ul. Nitrianskej doľava oproti nim vychádzalo osobné motorové vozidlo šedej farby Volkswagen passat pričom oproti nim utekali nejaké osoby, počet ktorých uviesť nevedel. Tie osoby uviedli, že páchatelia, ktorí ich mali napadnúť a okradnúť, utiekli v uvedenom motorovom vozidle. Prostredníctvom rádio stanice bolo vozidlo dané do pozornosti ostatným hliadkam v meste Trnava a predmetné vozidlo bolo spozorované a zastavené hliadkou PMJ na ulici Tamaškovičovej. Osoby v predmetnom vozidle boli vyzvané, aby vystúpili a predložili doklady totožnosti. Vo vozidle sa nachádzali štyri osoby. C. J., ktorý bol bol šofér, ďalej A. A., C. J. a W. A.. Tieto osoby boli na mieste vyťažené k tomu, čo sa malo udiať na ulici Nitrianskej pri ČSAD. Následne im volala ďalšia hliadka, že došlo k vlámaniu do kabíny kamiónu, kde mal byť ukradnutý telefón a notebook. Telefón mal u seba obž. C. J., ktorý sa pokúšal podať ho svojmu otcovi. Potom, ako bol vyzvaný, aby ho predložil, sa obž. C. J. začal správať agresívne, svedka chytil za uniformu a boli použité donucovacie prostriedky a služobné putá. Následne bol o danej veci bol vyrozumený skrátený vyšetrovateľ a taktiež operačné stredisko KR PZ Trnava. Taktiež bolo uvedené, že odcudzený notebook by mala mať obž. O. Z., ktorá v tom čase už bola na Farárskom. Túto skutočnosť išla preveriť ďalšia hliadka a svedok s kolegom obž. C. J. eskortovali na KR PZ Trnava k ďalším procesným úkonom respektíve k spísaniu administratívy. Svedok uviedol, že po zastavení vozidla Volkswagen Passat bol obž. C. J. do pol pása vyzlečený. Následne si obliekol mikinu s nejakým logom, farbu mikiny ktorej svedok uviesť nevedel. Vedel len, že druhá hliadka, keď vyťažovala poškodeného, ten mal uviesť, že osoba, ktorá ho okradla mala a sebe mikinu práve s takým logom, aké bolo na mikine, ktorú si obliekol obž. C. J.. Obž. C. J. bol zadýchaný, pričom uviedol, že oni boli napadnutí a z miesta činu utiekli preč, aby nedostali bitku. Prečo bol vyzlečený on sám neuvádzal a hliadka sa ho na to nepýtala. Obž. C. J. sa hliadke priznal, že to bol on, kto odcudzil telefón a tiež uviedol, že notebook má pri sebe obž. O. Z., ktorá by sa už mala nachádzať na Farárskom. Svedok ďalej uviedol, že podľa hlásenia, ktoré dostali, mali byť páchateľmi muž a žena.
Svedok K. C., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 15.03.2017 vypovedal, že si pamätá, že boli poslaní na preverenie oznámenie na Nitriansku ulicu, kde má byť bitka. Ako tam prichádzali, tak na križovatke ako odbočovali k tomu miestu, tak zbadali ako vychádza auto - šedý passat. Na parkovisku na nich zároveň kričali muži, že to sú oni, ktorí ich napadli. Tak sa otočili za tým autom. Prenasledovali ho a za kruhovým objazdom pri nemocnici ich už zastavovala iná hliadka. V aute sedeli traja muži a jedna žena. V aute sedel obžalovaný C. J.. Následne prišli kamionisti, tí ich opoznali. Keď sa snažili zobrať obžalovaného C. J. so sebou, tento kládol aktívny odpor. Na návrh prokurátora bola na odstránenie rozporov čítaná zápisnica o výsluchu tohto svedka zo dňa 16.08.2016 na čl. 166-168, kedy svedok vypovedal tak, že dňa 09.06.2016 bol v čase od 18.00 ho. do 06.00 hod. dňa 10.06.2016 zaradený do hliadky s kolegom K.om D. a vykonávali hliadkovú činnosť s volacím znakom T-155. V čase asi o 23.00 hod. boli vyslaní operačným strediskom preveriť oznámenie, že skupina rómov sa má biť na Nitrianskej ulici. V čase, keď sa približovali k miestu svedok spozoroval, že od ČSAD odchádza šedé vozidlo typ Passat a na mieste stoja dvaja muži, ktorí smerom k hliadke kričali, že boli okradnutí a zbití osádkou toho vozidla. Svedok prostredníctvom rádiostanice upozornil hliadku s volacím znakom T-157 o tom, že prenasledujú podozrivé vozidlo, pričom hliadka T-157 predmetné vozidlo zastavila na ulici Tamaškovičovej. Po príchode k vozidlu už mali informáciu od ďalšej hliadky, že na mieste malo dôjsť k napadnutiu osôb a aj k odcudzeniu vecí z kamióna a to tak, že dve osoby rómskeho pôvodu - muž a žena mali odcudziť mobilný telefón Samsung a notebook všetko tmavej farby, pritom muž mal mať oblečenú čiernu mikinu s bielym nápisom DG. Vo vozidle passat boli C. J., ktorý šoféroval, obž. C. J., A. A. a W. A., pričom svedok všetky tieto osoby pozná zo služobnej činnosti, keďže tieto sa dopúšťajú rôznej protiprávnej činnosti. Obž. C. kandráč mal oblečené bledo hnedé kapsáčové nohavice a na hornej časti tela nemal žiadne oblečenie, ale držal si mikinu čiernej farby a keď vyšiel z vozidla von si ju obliekol, pričom išlo o mikinu s kapucňou a vpredu mal výrazný biely nápis DC. Po vystúpení z vozidla sa medzi sebou začali rozprávať po cigánsky a keďže svedok tomu nerozumel, vyzval ich, aby hovorili po slovensky. Osoby však pokračovali v rozhovore po cigánsky a prekrikovali sa navzájom. Obž. C. J. bol po vystúpení z vozidla do pol pása vyzlečený a bol spotený. Následne sa na miesto dostavil otec obžalovaného, ktorému sa obž. pokúsil podať mobilný telefón, čomu však príslušníci PZ zabránili a voči osobám použili donucovacie prostriedky. Svedkovi obž. C. J. pripadal tak ako vždy, keď ho svedok kontroloval, svedok nepredpokladal, že by obž. bol pod vplyvom alkoholu a či bol obž. pod vplyvom inej látky svedok posúdiť nevedel. Svedok videl poškodeného iba krátko po príchode na ulicu Nitriansku a potom ho už nevidel. Hliadka T-157 následne išla za O. Z., ktorá mala mať pri sebe odcudzený notebook. Svedok následne uviedol, že rozpory medzi jeho výpoveďou z prípravného konania a výpoveďou na hlavnom pojednávaní vysvetľuje odstupom času, na výpovedi zo dňa 16.08.2016 však zotrval a potvrdil, že dňa 16.08.2016 vypovedal pravdivo.
Svedok R. J., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 16.06.2017 vypovedal, že boli vyslaní operačným strediskom preveriť oznámenie na Nitriansku ulicu, kde malo prísť k bitke viacerých osôb, na miesto sa dostavili najprv hliadky s volacím znakmi T 155 a T 157, ktorým uviedli osoby, ktoré sa nachádzali na mieste, že boli napadnutí, páchatelia mali unikať na možnom vozidle Passat striebornej farby. Udali im aj smer, pričom oni na miesto prišli ako poslední, vyťažovali osoby ku skutku alebo k udalosti, čo sa na mieste stalo, kde im následne poškodený uviedol, že počul ako mu na kamióne rozbili okno a keď sa tam išiel pozrieť, tak videl vyskakovať ženu z kamióna, ktorá mala oblečenú fialovú mikinu a táto podávala predmety z kamióna mužovi zavalitej postavy, ktorý mal oblečenú čiernu mikinu s bielym nápisom. Keď k nim poškodený pristúpil, tak ho začali napádať, následne sa tam zjavilo viacero osôb a z obavy o svoj život musel z miesta utekať. Následne boli privolané hliadky a útočníci sa dali na útek na danom vozidle na Passat. Oni zabezpečovali miesto činu, služobný zákrok nevykonávali. Poškodený im uviedol, že ten dotyčný muž mu hovoril, že nezaplatil za nejaké služby a potom vytiahol aj nejaký predmet, ktorým sa oháňal a vyhrážal sa na mieste fyzickou likvidáciou a potom sa tam pridalo viac osôb a poškodený začal z miesta utekať. Opis páchateľov dal policajtom poškodený. Na miesta sa nachádzali aj šofér z iného kamiónu, bolo tam viacej osôb, aj vrátnik z neďalekej ČSAD, ktorý políciu volal a myslel si, že tam prebieha bitka. Svedok uviedol, že poškodený bol v šoku. Informácie o odcudzení telefónu a notebooku postúpili ďalším hliadkam. K poškodeniu kamióna uviedol, že na mieste spolujazdca bolo rozbité okno, otvorené dvere a po celom kamióne bol bordel - rozhádzané veci. Ďalší šofér uviedol, že bol ďalej a že sa nepribližoval ku kamiónu a ako videl, že kolega začína z miesta utekať, tak sa vzdialil aj on a vrátnik uviedol že videl len zhluk ľudí, ktorí po sebe kričali a mal pocit, že tam prebieha bitka. Svedok nevedel, či to povedal kamionista alebo vrátnik, ale niektorý z nich uviedol, že krik, ktorý počuli, sa týkal vyhrážok smerovaných poškodenému, ktorému sa mali vyhrážať fyzickou likvidáciou. Svedok ďalej uviedol, že hľadali aj zbraň v blízkosti kamióna, nakoľko museli ostať na mieste činu a hľadali aj akékoľvek predmety, ktoré by objasnili čo sa stalo. Nič však ale nenašli.
Svedok F. H., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 16.06.2017 vypovedal, že prišli na miesto ku kamiónu, prišli ho strážiť, bol tam kamionista - poškodený, ktorý povedal, že sa mu do kamiónu pravdepodobne dostali dvaja ľudia, že počul padnúť sklo, vtom sa pozrel a videl ako sa mu vlámali do kamióna, jeden mal čiernu mikinu s bielym nápisom a druhá osoba mala nejakú fialovú mikinu alebo tričko. Išiel ku kamiónu čo sa deje a boli tam dvaja ľudia. Začali sa rozháňať, on sa začal báť a utiekol a zalarmovali políciu. Svedok vypovedal, že poškodený uviedol, páchateľmi boli muž, ktorý mal čiernu mikinu a žena, ktorá mala to fialové tričko resp. mikinu, pričom títo sa začali rozháňať, teda napádať poškodeného a vyhrážať sa mu. Poškodený tiež svedkovi povedal, že muž mal nejakú železnú tyč alebo nôž. Na mieste boli aj nejaké iné osoby, priamo pri kamióne nebol nikto.
Zo Zápisnice o výsluchu svedka W. A., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 26.09.2016 vyplynulo, že tento svedok využil svoje právo a odoprel vypovedať.
Zo Zápisnice o výsluchu svedka C. J., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 12.08.2016 vyplynulo, že tento svedok využil svoje právo a odoprel vypovedať.
Zo Zápisnice o výsluchu svedka C. J., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 12.08.2016 vyplynulo, že bol celý deň so svojou manželkou a von v ten deň išiel až okolo 23.00 hod. a svojom aute Volkswagen Passat s ev. číslom T sivej farby. Vo vozidle išiel sám od Mc-Donaldu smerom na Nitriansku ulicu za W.om A. a jeho manželkou, s ktorými bol dohodnutý. Na Nitrianskej ulici na odstavenej ploche pri SAD videl W. A. a jeho manželku A. A., ako sa hádajú s dvoma mužmi, pričom obžalovaného C. J. tam nevidel. Priebeh incidentu popísal rozdielne od zasahujúcich príslušníkov PZ a tiež rozdielne od poškodeného W.a C.a, keď uviedol, že práve A. mali byť napadnutí neznámymi mužmi, z ktorých jeden mal držať v ruke nejakú tyčku žltej farby, ktorá musela byť ťažká, čo usúdil z toho, ako ju muž držal. Obž. C. J. tam prišiel až následne zrejme z Linčianskej ulice a obž. O. Z. tam vôbec nevidel. Po príchode obž. C. J. sa dohodli, že pôjdu domov, čomu predchádzalo to, že tí neznámi muži sa ukľudnili. U obž. C. J. žiadne veci nevidel. Po ceste domov boli zastavení policajtmi, pričom vtedy sa pri nich náhodne mal zastaviť svedkov otec (pozn.: C. J. st.). Svedok nevidel, že by obž. C. J. svojmu otcovi niečo podával. Zásah policajtov považoval za neprimeraný, pretože ich výzvy posádka auta uposlúchla a aj napriek tomu policajti posádku bili počas toho, ako na pokyn policajtov ležali na zemi. Obž. C. J. svedkovi po ceste povedal, že kamionista povedal, že za sex dá obžalovanej O. Z. notebook, či mali spolu sex svedok uviesť nevedel. Kamionista mal následne notebook žiadať späť, a preto došlo k hádke, avšak svedok nebol svedkom toho, prečo došlo ku konfliktu. Svedok potvrdil, že obž. C. J. povedal policajtom, že notebook mala mať u seba obž. O. Z. a že obž. C. J. vydal policajtom nejaký telefón, avšak čí to bol telefón svedok uviesť nevedel.
Zo Zápisnice o výsluchu svedka A. A., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 12.08.2016 vyplynulo, že svedkyňa spoločne s obž. O. Z. prišli spoločne k jednému kamiónu večer okolo 20.00 hod. s tým, že svedkyňa ponúkla dvom mužom v kamióne sex. Títo uviedli, že nemajú peniaze, ale že majú telefón a notebook, ktorý im dajú za sex. Dohodli sa teda na odplate za sex v podobe telefónu a notebooku, pričom muži si vybrali obž. O. Z., ktorá k nim nastúpila do kamiónu a potom vystúpila aj s telefónom a notebookom v igelitovej taške. Obž. C. J. tam v tom čase vôbec nebol. Muž z kamióna prišli následne za obž. O. Z. a chceli späť telefón a notebook s odôvodnením, že obž. s nimi neostala podľa dohody 2 hodiny, ale len hodinu a pol. Kamionisti mali mať obaja v rukách nejaké tyčky, s ktorými sa mali zaháňať, no nikoho neudreli. Počas hádky za nimi prišiel manžel svedkyne p. W. A. a následne aj obž. C. J., pričom všetci nasadli do auta. Pred nasadnutím do auta dala obž. O. Z. obž. C.ovi J.ovi do ruky mobilný telefón, ktorý si obž. schoval do vačku. Obž. O. Z. odišla preč. Obž. bola normálna ako vždy a obž. C. J. sa svedkyni zdal trochu opitý. Podľa vedomosti svedkyne ani jeden z obžalovaných drogy neberie, hoci potvrdila, že obž. C. J. drogy bral, naposledy však pred dvoma rokmi. Po ceste ich zastavila policajná hliadka, pričom obž. C. J. odovzdal mobilný telefón príslušníkom PZ.
Zo záverov Znaleckého posudku č. 61/2016 zo dňa 19.10.2016, vypracovaného MUDr. Monikou Gregorovou, znalkyňou pre dbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplynulo, že u obž. C. J. sa jedná o syndróm závislosti od metamfetamínu (pervitínu), nikotínu. V anamnéze prítomná rozvinutá somatopsychická závislosť od heroínu pravdepodobne v štádiu aj extramurálnej abstinencie. Od alkoholu nebola zistená závislosť, taktiež ani žiadna nelátková závislosť. Podľa aktuálnych diagnostických kritérií MKCH 10 sa stupne závislosti neurčujú, stačí konštatovanie závislosti. U obž. C. J. sa jedná o rozvinutú polymorfnú závislosť. Znalkyňa navrhla obž. uložiť protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, pričom do úvahy brala najmä to, že takúto liečbu zatiaľ neabsolvoval. Liečba zrejme bude pravdepodobne limitovaná jeho mentálnou a osobnostnou štruktúrou, ale môže poslúžiť ako kontrola vonkajšia pri zlyhaní vnútornej. Obž. počas vyšetrenia verbalizoval snahu abstinovať a proklamoval ochotu podrobiť sa ambulantnej protitoxikomanickej liečbe, čo síce vyznieva účelovo, ale nie je možné to nebrať do úvahy.
Zo záverov Znaleckého posudku č. 62/2016 zo dňa 19.10.2016, vypracovaného MUDr. Monikou Gregorovou, znalkyňou pre odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplynulo, že u obž. O. Z. sa jedná o syndróm závislosti od viacerých psychoaktívnych látok, konkrétne metamfetamínu (pervitínu). V anamnéze aj závislosť od heroínu v štádiu údajnej abstinencie. Diagnóza závislosti vo všeobecnosti je nemenná, tzn. že pacient je závislý od psychoaktívnych látok celý život s výnimkou abstinencie. Aktuálne vo výkone väzby v štádiu vynútenej abstinencie. Závislosť od alkoholu, prípadne ďalších psychoaktívnych látok a ani nelátková závislosť neboli zistené. Podľa aktuálnych diagnostických kritérií MKCH 10 sa stupne závislosti neurčujú, stačí konštatovanie závislosti. U obž. O. Z. sa jedná o rozvinutú závislosť. Napriek tomu, že v súčasnosti je k závislosti nekritická a liečba môže byť limitovaná aj jej mentálnou a osobnostnou štruktúrou, znalkyňa navrhla uložiť obžalovanej ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Vyslovila pochybnosť, či je vôbec možné za daného stavu dosiahnuť účel liečby, pričom táto liečba skôr poslúži ako vonkajšia kontrola a v prípade potreby môže byť do liečby pridaná psychofarmakoterapia. Prognóza sa pre nekritickosť, bagatelizáciu, životný štýl, neosvojené pracovné návyky, narušený hodnotový rebríček, nižšiu mieru zodpovednosti a osobnostnú nezrelosť javí byť ako nepriaznivá. Pri forenznom vyšetrení zameranom na zistenie závislosti znalkyňa nezistila žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu a nevyhnutnosť skúmať duševný stav obžalovanej. Mentálny deficit pri základnej diagnóze ľahkej mentálnej retardácie nemá forenzne významný vplyv na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.
Zo Zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 10.06.2016 vyplynulo, že poškodený W. C. z osôb vo fotoalbume, medzi ktorými bola aj fotografia obž. C. J. neoznačil žiadnu osobu, o ktorej by si bol istý, že ňou bol napadnutý.
Zo Zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 10.06.2016 vyplynulo, že poškodený W. C. z osôb vo fotoalbume, medzi ktorými sa nachádzala aj fotografia obž. O. Z. v oboch fotoalbumoch označil ako osobu, ktorá mu odcudzila veci z kamióna obžalovanú.
Zo Zápisníc o vydaní veci zo dňa 10.06.2016 vyplynulo, že obž. C. J. dňa 10.06.2016 dobrovoľne orgánom činným v trestnom konaní vydal 1 ks mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S3 číslo GT-I9300 čiernej farby a obž. O. Z. dňa 10.06.2016 dobrovoľne orgánom činným v trestnom konaní vydala 1 ks notebook ACER číslo SNID-XXXXXXXXXXX čiernej farby.
Z uznesení OR PZ Trnava, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-910/1-VYS-TT-2016 zo dňa 13.06.2016 vyplynulo, že poškodenému W.ovi C.ovi boli vrátené odcudzený mobilný telefón Samsung Galaxy S3 číslo GT-I9300 čiernej farby a notebook ACER číslo SNID-XXXXXXXXXXX čiernej farby, pričom zo Záznamov o vrátení zaistenej veci zo dňa 22.08.2016 vyplynulo, že obe odcudzené veci poškodený W. C. aj od orgánov činných v trestnom konaní prevzal v stave, v akom mu tieto boli odcudzené.
Zo Zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 10.06.2016, náčrtku miesta činu a fotodokumentácie vyplynulo, že miesto činu sa nachádza v Trnave na Nitrianskej č. 5 na parkovisku proti firme Lemken, pričom na tomto mieste bolo odparkované nákladné motorové vozidlo zn. Scania s ev.č.: Q. bielej farby a toto malo rozbité okno na dverách spolujazdca, pričom toto vozidlo bolo zjavne páchateľmi prehľadané, bol v ňom neporiadok, na podlahe črepiny skla a popis interiéru zachyteného na fotografiách zodpovedal tomu, čo vypovedal poškodený W. C. na hlavnom pojednávaní.
Z faktúry na čl. 257 vyplynulo, že poškodenému - spoločnosti KROVY-SK s.r.o. bola spoločnosťou SCANIA SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Diaľničná cesta č. 4570/2A v Senci fakturovaná za výmenu rozbitého okna dverí suma 343,85 Eur vrátane DPH.
Z rozsudku Okresného súdu Trnava, sp.zn.: 2T/2/2015 zo dňa 26.11.2015, právoplatného dňa 26.11.2015 vyplynulo, že týmto rozsudkom bola obž. O. Z. uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. d), písm. f) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp.zn.: 5T/148/2015 zo dňa 18.01.2016 právoplatného dňa 21.04.2016 vyplynulo, že obž. O. Z. bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na 2 (dva) roky.
Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn.: 3T/14/2010 zo dňa 19.01.2012 právoplatného dňa 13.03.2012 vyplynulo, že obžalovaní C. J. a obžalovaná O. Z. boli uznaní vinnými, a to obž. C. J. z pokračovacieho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a obž. O. Z. z dvojnásobného prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo bol obžalovanému C.ovi J.ovi uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a obžalovanej O. Z. za skutok v bode 1/ rozsudku súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a za skutok v bode 2/ rozsudku trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR k obž. C.ovi J.ovi vyplynulo, že tento sa pred spáchaním skutku dopustil celkom 19-tich priestupkov, a to v prevažnej miere na úseku cestnej premávky.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR k obž. O. Z. vyplynulo, že táto sa pred spáchaním skutku dopustila celkom 3 priestupkov, a to 1 na úseku cestnej premávky, ďalej 1 priestupku proti majetku a 1 priestupku proti verejnému poriadku.
Z odpisu z registra trestov obž. C. J. vyplynulo, že tento bol doposiaľ celkom 6x súdne trestaný za marenie výkonu úradného rozhodnutia, krádež a poškodzovanie cudzej veci, pričom vo výkone trestu odňatia slobody bol celkom 6x a naposledy uložený trest odňatia slobody vykonal dňa 12.12.2014.
Z odpisu z registra trestov obž. O. Z. vyplynulo, že táto bola doposiaľ 6x súdne trestaná za majetkovú trestnú činnosť, ďalej za neplnenie vyživovacej povinnosti, za krivú výpoveď a krivú prísahu a ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, pričom rozsudok Okresného súdu Trnava, sp.zn.: 2T/2/2015 zo dňa 26.11.2015 v odpise z registra trestov obžalovanej nie je zachytený.
Z vyčíslenia škody na čl. 246 vyplynulo, že hodnota mobilného telefónu Samsung Galaxy odcudzeného poškodenému W.ovi C.ovi bola 130,- Eur a hodnota notebooku zn. ACER odcudzeného poškodenému W.ovi C.ovi bola 450,- Eur.
Z prepisu nahrávky zo systému REDAT zo dňa 09.06.2016 vyplynulo, že v čase 23.09.17 dňa 09.06.2016 na operačné stredisko KR PZ v Trnave volal svedok C. Q., ktorý uviedol, že na Nitrianskej ulici pred ČSAD sa idú biť „cigáni s ľuďmi“, pričom uviedol, že tam má byť asi 6-7 osôb.
Z Oznámenia poškodeného - spoločnosti KROVY-SK s.r.o. zo dňa 06.06.2017 vyplynulo, že tomuto poškodenému bola škoda vo výške 343,85 Eur uhradená dňa 31.05.2017 bezhotovostne, a to obžalovaným C.om J.om, pričom poškodený v oznámení potvrdil, že škoda bola uhradená v plnej výške a uplatnený nárok na náhradu škody bol vysporiadaný.
Z hodnotenia obž. C. J. z UVTOS a UVV Leopoldov zo dňa 02.05.2017 vyplynulo, že správanie a vystupovanie obžalovaného počas výkonu väzby nebolo vždy na požadovanej úrovni, tento bol 2x disciplinárne potrestaný za porušenie povinnosti zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku, keď fyzicky napadol iného obvineného a nadväzoval nepovolené kontakty na účely zakázaného prijímania a odosielania korešpondencie alebo predmetov alebo získania či poskytnutia iných výhod. V súčasnosti je už správanie obž. stabilizované bez negatívnych prejavov.
Z hodnotenia obž. O. Z. z UVTOS a UVV Leopoldov zo dňa 03.05.2017 vyplynulo, že počas výkonu väzby bola vo dvoch prípadoch formou pohovoru upozornená na nadväzovanie kontaktov vykrikovaním cez okno cely s inými osobami za účelom zakázaného prijímania a odosielania korešpondencie alebo predmetov alebo získania či poskytnutia iných výhod. Doposiaľ bola 3x disciplinárne potrestaná a jej správanie v súčasnosti nie je na požadovanej úrovni.
Hodnotenie dôkazov:
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že skutky ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku sa stali, tieto majú znaky trestných činov tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom skutok v bode 1/ spáchali spoločne obaja obžalovaní a skutok v bode 2/ spáchal len obžalovaný C. J..
Priebeh skutkov tak ako bol opísaný v obžalobe a ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku bol preukázaný nielen výpoveďou poškodeného W.a C.a, ale aj výpoveďami svedka C. Q. a svedkov - zasahujúcich príslušníkov PZ K. J., V. D., K. D., K. C., R. J. a F. H., pričom súd na tomto mieste zdôrazňuje, že tieto výpovede si v ničom neodporovali. Napokon sám obžalovaný C. J. sa k spáchaniu skutku v bode 1/ čiastočne priznal, keď potvrdil, že kameňom rozbil okno na dverách spolujazdca a spolu s obžalovanou vošiel do kamióna. Jeho obrana resp. interpretácia priebehu skutku v bode 1/ tak, že obžalovaná O. Z. do kamióna vošla až potom, ako on ukradol mobilný telefón a notebook z dôvodu, že s ňou chcel mať „sex ako kamionista“ vyznieva nielen nevierohodne, ale bola vyvrátená nielen samotnou obžalovanou (hoci len prostredníctvom svedeckých výpovedí príslušníkov PZ), keď sa táto mala priznať, že z kamióna ukradla notebook, ktorý potom následne vydala orgánom činným v trestnom konaní, ale aj poškodeným W.om C.om, ktorý oboch obžalovaných prichytil pri krádeži, pričom nič nenasvedčovalo tomu, že by obžalovaní robili čokoľvek, čo by smerovalo ku sexuálnym aktivitám akéhokoľvek druhu, keď obžalovaného poškodený videl prehrabávať sa v kamióne. Obrana obžalovaného bola zároveň vyvrátená ním samotným, keď uviedol, že veci z kamióna odcudzil len on sám a počas toho, ako bola obžalovaná na toalete stihol nielen ukradnúť veci, ale aj z kamióna vyjsť a notebook schovať v blízkom lesíku. Pokiaľ by to však tak bolo, potom by obžalovaného poškodený nevidel prehrabávať sa vo veciach v kamióne, ale by ho logicky mal pristihnúť pri nejakej sexuálnej aktivite s obžalovanou. Nevierohodne tiež vyznieva tá časť výpovede obžalovaného, kde uvádza, že potom, ako ich vyrušil poškodený, utiekli do blízkeho lesíka a tam sa schovali, pretože sám povedal, že notebook si schoval ku stromu, ktorý bol neďaleko, z čoho je možné usúdiť, že pokiaľ by skutočne ušli s obžalovanou do lesíka a on si išiel po schovaný notebook, potom by ho poškodený musel nevyhnutne vidieť, čo však poškodený nepotvrdil. Obžalovaný ďalej tvrdil, že nepostrehol, že by ich poškodený naháňal či prenasledoval. Z čoho bol potom spotený a prečo bol v aute (pozn.: Volkswagen Passat) vyzlečený do pol pása, keď ako sám uviedol, utiekol len do blízkeho lesíka?
Súd preto vyhodnotil výpoveď poškodeného ako vierohodnú a pravdivú, ktorá je podporená nielen svedeckými výpoveďami svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní, ale aj zabezpečenými a na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi, a to najmä Zápisnicou o obhliadke miesta činu, fotodokumentáciou z miesta činu, fotodokumentáciou ošatenia obžalovaného, z ktorej bolo potvrdené, čo mal obž. C. J. v čase spáchania skutkov oblečené, pričom toto jeho oblečenie jednotliví svedkovia opísali zhodne ako aj prepisom nahrávky zo systému REDAT (telefonát svedka C. Q.). Obžalovaná sa k spáchaniu skutku tiež priznala, a to počas eskorty na oddelenie PZ, čo potvrdili zasahujúci príslušníci PZ a hoci ide len o sprostredkovanú informáciu, súd nemá dôvod pochybovať o tom, že tak skutočne počas eskorty urobila o to viac, že notebook sama dobrovoľne vydala a to potom, ako bola aj s predmetným notebookom eskortovaná z Farárskeho.
Výpovede svedkov C. J. a A. A. súd vyhodnotil ako nevierohodné, nakoľko tieto si navzájom odporovali a z ich obsahu je zrejmé, že sa snažili poskytnúť alibi obžalovanému C.ovi J.ovi v tom, že tvrdili, že tento na miesto činu prišiel až následne a incidentu sa nezúčastnil.
Priebeh spáchania skutku v bode 1/ tohto rozsudku podporuje aj vyjadrenie obžalovaného, ktorý potvrdil, že obžalovaná na Nitrianskej poskytovala sexuálne služby, čo potvrdil tiež svedok V. D., ktorý má o tom vedomosť zo služobnej činnosti. Obžalovaná ponúkla poškodenému sexuálne služby, pričom tento s ňou hovoril cca 5 min a počas toho postrehol aj osobu obžalovaného, ktorý jej zrejme robil ochranu. Keď sexuálne služby odmietol a išiel sa na čerpaciu stanicu osprchovať, toto využili obžalovaní a po rozbití skla na dverách spolujazdca vošli do kamióna s cieľom kradnúť a pri tom ich vyrušil poškodený. Že ich cieľom bolo kamión vykradnúť, t.j. zobrať z neho čo je cenné nasvedčuje aj stav kamiónu zachytený na fotodokumentácii. Poškodený totiž uviedol, že telefón aj notebook mal voľne položený na prístrojovej doske v poličke, a teda ak by chceli odcudziť len tieto veci, kamión by neprehľadávali. Obžalovaní tak zjavne hľadali aj iné cenné veci.
Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ tohto rozsudku je pravdou, že na mieste činu sa žiadna zbraň nenašla a táto nebola ani zaistená u posádky vozidla Volkswagen passat, v ktorom obž. C. J. z miesta činu odišiel. Spáchanie tohto skutku však preukazuje priamy dôkaz - svedecká výpoveď poškodeného W.a C.a, podporená ďalšími dôkazmi. Svedok C. Q. volal políciu, pretože počul vyhrážky „zabijem ťa“ a krik „okradli ma“, „zavolajte políciu, chcú ma zabiť“. Bezprostrednú reakciu poškodeného potvrdil aj svedok F. H., ktorému poškodený W. C. uviedol, že páchateľmi boli muž, ktorý mal čiernu mikinu a žena, ktorá mala to fialové tričko resp. mikinu, pričom títo sa začali rozháňať, teda napádať poškodeného a vyhrážať sa mu. Poškodený tiež tomuto svedkovi povedal, že muž mal nejakú železnú tyč alebo nôž a svedok R. J. potvrdil, že poškodený bol v šoku. Obaja títo svedkovia boli na mieste činu s poškodeným a strážili resp. zabezpečovali miesto činu a mali tak možnosť sledovať priame reakcie poškodeného. Svedok R. J. ďalej vypovedal, že ďalší šofér (pozn.: o prítomnosti ďalšieho šoféra, kamionistu vypovedal aj sám poškodený W. C.) uviedol, že bol ďalej a že sa nepribližoval ku kamiónu a ako videl, že kolega (t.j. poškodený) začína z miesta utekať, tak sa vzdialil aj on a vrátnik uviedol že videl len zhluk ľudí, ktorí po sebe kričali a mal pocit, že tam prebieha bitka. Svedok nevedel, či to povedal kamionista alebo vrátnik, ale niektorý z nich uviedol, že krik, ktorý počuli, sa týkal vyhrážok smerovaných poškodenému, ktorému sa mali vyhrážať fyzickou likvidáciou. Tu súd podotýka, že nie je možné selektovať a výpoveď poškodeného ku skutku v bode 1/ považovať za vierohodnú resp. pravdivú a jeho výpoveď ku skutku v bode 2/ za nevierohodnú len preto, že na mieste činu sa žiadna zbraň nenašla. V danom prípade preto nejde o situáciu „in dubio pro reo“, kedy by súd mal v pochybnostiach vec posudzovať v prospech obžalovaného, pretože o priebehu spáchania skutku v bode 2/ tohto rozsudku na základe vykonaného dokazovania nemá pochybnosti.
Právna kvalifikácia jednotlivých skutkov:
Zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona sa dopustí ten, kto spoločným konaním spácha čin uvedený v § 212 ods. 1 Trestného zákona, t.j, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu a čin spácha závažnejším spôsobom konania, v tomto prípade vlámaním, keď Trestný zákon v ustanovení § 138 písm. e) za závažnejší spôsob konania považuje spáchanie trestného činu vlámaním, pričom podľa § 122 ods. 4 Trestného zákona trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.
Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
V prípade skutku v bode 1/ tohto rozsudku obžalovaní spoločným konaním prekonali zamknuté dvere spolujazdca na kamióne tým, že obžalovaný C. J. kameňom rozbil okno na týchto dverách, následne vošli do kamiónu a prisvojili si mobilný telefón v hodnote 130,- Eur a notebook v hodnote 450,- Eur, teda krádežou spôsobili malú škodu.
Na tomto mieste súd poukazuje na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zjednotenie výkladu zákona v otázkach právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu krádeže vlámaním podľa § 212 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona spáchaného závažnejším spôsobom - vlámaním v zmysle § 138 písm. e) Trestného zákona, pomeru špeciality a zásady ne bis in idem sp.zn.: Tpj 78/2011 prijatého dňa 12.12.2011 a uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2012 pod číslom 116, podľa ktorého:
I. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát trestného činu.
II. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, pri použití § 138 písm. e) Trestného zákona. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Trestného zákona).
III. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov ich základných skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne, bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje vyššej trestnej sadzby len pri aplikácii toho ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu. Keďže ide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu.
Právna kvalifikácia skutku v bode 1/ rozsudku tak ako to uviedla prokuratúra v obžalobe bola teda správna a súd sa s ňou stotožňuje.
Prečinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto spoločným konaním poškodí cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. V danom prípade obžalovaní spoločným konaním poškodili kamión tým spôsobom, že rozbili okno na dverách spolujazdca a spôsobili malú škodu
Podľa § 20 Trestného zákona Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám, a preto aj konanie obžalovanej musí byť komplexne posúdené a podradené aj pod spáchanie uvedeného prečinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona spoločným konaním, keď obaja chceli odcudziť z kamióna veci, do ktorého sa museli najskôr dostať tým, že sa do neho vlámu a pritom došlo aj k jeho poškodeniu a súčasne spôsobeniu škody vyššej ako 266,- Eur.
Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spácha závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaný C. J. sa poškodenému W.ovi C.ovi vyhrážal zabitím a so zbraňou, ktorú poškodený popísal ako mačetu bez rúčky s dĺžkou asi 60 cm, pričom takéto vyhrážanie sa vzbudilo u poškodeného dôvodnú obavu, keď tento pred obžalovaným utekal a po spáchaní skutku bol podľa výpovede jedného zo svedkov v šoku.
Podľa § 122 ods. 3 Trestného zákona Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.
K výroku o treste u obžalovaného C. J.:
Obžalovaný C. J. bol uznaný vinným v bode 1/ zo spáchania zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a z prečinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2/ zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. a) Trestného zákona.
Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona sa páchateľ tohto trestného činu potrestá odňatím slobody na tri roky až desať rokov. Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona sa páchateľ potrestá odňatím slobody až na jeden rok. Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona sa páchateľ potrestá odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona Tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, a teda súd bol povinný obžalovanému C.ovi J.ovi ukladať trest odňatia slobody.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný C. J. spáchal tri úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom (pozn.: zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona) a tieto spáchal dvoma skutkami (pozn.: zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona spáchal v jednočinnom súbehu), súd bol povinný mu ukladať úhrnný trest odňatia slobody podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, a teda zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody pri zločine krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona.
V prípade obžalovaného C. J. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa ustanovenia § 36 písm. k) Trestného zákona, podľa ktorého je poľahčujúcou okolnosťou to, ak sa páchateľ pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Táto poľahčujúca okolnosť bola naplnená tým, že obžalovaný prostredníctvom svojej matky zabezpečil, aby škoda, ktorá jeho konaním a konaním obžalovanej O. Z. bola spôsobená poškodenému KROVY-SK s.r.o. vo výške 343,85 Eur, bola uhradená, ako to vyplynulo z oznámenia menovanej spoločnosti zo dňa 06.06.2017.
Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l), teda že sa priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval súd obžalovanému priznať nemohol, keď tento sa k spáchaniu skutku v bode 2/ tohto rozsudku nepriznal a jeho spáchanie úplne popieral a aj jeho priznanie ku skutku v bode 1/ tohto rozsudku súd nepovažuje za úprimné s ohľadom na skutočnosť, že sa snažil obžalovanú O. Z. zo spáchania tohto skutku vyviniť. Rovnako súd nepriznal ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. c) Trestného zákona, teda že spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, pretože spojitosť medzi trestným činom a jeho závislosťou od metamfetamínu či nikotínu preukázaná Znaleckým posudkom č. 61/2016 vykonaným dokazovaním nebola preukázaná. Na tomto mieste súd poznamenáva, že aj keby takáto spojitosť bola preukázaná, potom by súd túto poľahčujúcu okolnosť zohľadniť rovnako nemohol, pretože páchateľ trestného činu závislý na omamných a psychotropných látkach (vo všeobecnosti), ktorý si svoju závislosť spôsobil či vytvoril zneužívaním drog predsa nemôže byť týmto spôsobom zvýhodnený oproti iným páchateľom rovnakej trestnej činnosti.
Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného bolo to, že bol v minulosti súdne trestaný, a teda v jeho prípade ide o priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, podľa ktorého je priťažujúcou okolnosťou to, ak páchateľ bol už za trestný čin odsúdený. Dovetok tohto ustanovenia za bodkočiatkou, podľa ktorého súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať, súd v prípade obžalovaného nemohol aplikovať, a to vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia okrem iného aj za majetkovú trestnú činnosť, čo je preukázané odpisom z registra trestov obžalovaného.
Vo vzťahu k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, podľa ktorého je priťažujúcou okolnosťou to, ak páchateľ spáchal viac trestných činov, súd poukazuje na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k rozdielnemu výkladu § 37 písm. h/ Tr. zák. v otázke pojmu „viac“ trestných činov sp. zn. Tpj 104/2009, prijaté 14. júna 2010 (pozn.: zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2011), podľa ktorého Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou „ne bis in idem“, vyjadrenou v § 38 ods. 1 Tr. zák. nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 os. 2 Tr. zák.).
Predmetné stanovisko podľa názoru súdu nebolo dotknuté ani nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28.11.2012 (sp.zn.: PL. ÚS 106/2011), ktorým Ústavný súd SR rozhodol tak, že ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť, pretože práve spáchanie viacerých trestných činov dvoma alebo viacerými skutkami, z ktorých aspoň dva sú úmyselnými trestnými činmi a aspoň jeden z nich je zločinom je dôvodom použitia vyššej trestnej sadzby, ktorá sa mení (t.j. zvyšuje o jej 1/3) aj po strate účinnosti citovaného textu za bodkočiarkou v ustanovení § 41 ods. 2 Trestného zákona predmetným nálezom Ústavného súdu SR. Aj po vyhlásení predmetného nálezu v Zbierke zákonov preto v prípade splnenia všetkých podmienok na ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona dochádza k použitiu vyššej trestnej sadzby. Podstata takéhoto sprísnenia teda nespočívala len v povinnosti súdu ukladať trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ale najmä v tom, že sa horná hranica trestu odňatia slobody pri najprísnejšom trestnom čine zvyšuje o 1/3, a teda rozpätie, v ktorom súd ukladá páchateľovi trest odňatia slobody je vyššie, čo má ten dôsledok, že ak ostatné rozhodné skutočnosti ostanú nezmenené, potom aplikáciou ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona musí byť páchateľovi nevyhnutne uložený vyšší trest, keďže ho ukladá v širšom rozpätí.
Keďže sa však podľa názoru konajúceho súdu nález Ústavného súdu SR nedotkol citovaného Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd túto priťažujúcu okolnosť neaplikoval, hoci na ňu prokurátor vo svojej záverečnej reči poukazoval.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak súd zákonom ustanovenú trestnú sadzbu neupravoval podľa § 38 ods. 3 a nasl. Trestného zákona, teda nezvyšoval ani dolnú a ani neznižoval hornú hranicu trestnej sadzby podľa tohto ustanovenia. Súd preto zvýšil len hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenú v § 212 ods. 4 Trestného zákona, a to z 10 rokov na 13 rokov a 4 mesiace. Trest, ktorý tak obžalovanému C.ovi J.ovi ukladal, musel byť uložený v rozpätí od 3 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov.
Pri úvahe, akú výmeru trestu odňatia slobody obžalovanému C.ovi J.ovi uložiť súd zvážil nasledovné:
Obžalovaný spáchanie skutku v bode 1/ tohto rozsudku v zásade nepopieral, avšak svojou výpoveďou sa snažil pomôcť svojej partnerke - obžalovanej O. Z., keď sa túto snažil vyviniť. Ako už bolo vyššie uvedené, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že aj obžalovaná O. Z. spáchala skutok v bode 1/ tohto rozsudku, a teda obaja obžalovaní sú spolupáchatelia.
Podľa § 34 ods. 5 písm. a) Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že iniciátorom spáchania zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona (teda skutku v bode 1 obžaloby) bol práve obžalovaný C. J., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že rozhodnutie kradnúť pojal z dôvodu, že má v detskom domove nevlastného syna a notebook chcel predať a priniesť mu nejaké veci za utŕžené peniaze a ktorý tiež rozbil kameňom sklo na dverách ťahača. Konanie obž. C. J. tak vyššou mierou prispelo k spáchaniu uvedených trestných činov. Pokiaľ ide o spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. a) Trestného zákona, tento spáchal len obžalovaný C. J..
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného C. J., tento spáchal zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. a) Trestného zákona v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. V konaní obžalovaného C. J. vo vzťahu k týmto trestným činom je totiž obsiahnutá tak vedomostná ako aj vôľová zložka, pretože obžalovaný vedel, že takýmto konaním poruší záujem chránený zákonom a toto porušenie chcel spôsobiť. Čo sa týka spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona, tento obžalovaný spáchal pokiaľ ide o zavinenie v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Konanie obžalovaného totiž primárne nesmerovalo k poškodeniu ťahača, ktorý by chcel poškodiť, ale pokiaľ sa chcel do neho dostať, musel ho nevyhnutne poškodiť, pretože jeho priamy úmysel smeroval ku krádeži vecí nachádzajúcich sa v ťahači. Obžalovaný preto vedel, že týmto konaním (t.j. rozbitím okna na dverách spolujazdca) dôjde k poškodeniu cudzej veci a s takýmto poškodením bol uzrozumený. Vôľová zložka jeho konania bola preto oslabená.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, tento bol doteraz celkom 6x súdne trestaný, pričom vo výkone trestu odňatia slobody bol celkom tiež 6x. Je síce pravdou, že ani jeho predchádzajúce odsúdenia a výkon trestov mu uložených na neho zjavne nemali prevýchovný účinok, keď sa trestnej činnosti dopúšťal opakovane, avšak súd nemôže odhliadnuť od faktu, že škoda, ktorá bola spôsobená poškodenému W.ovi C. bola vo výške 580,- Eur a súčasne táto bola reparovaná tým, že mu obe odcudzené veci (notebook a aj mobilný telefón) boli vrátené a škoda vzniknutá spoločnosti KROVY-SK s.r.o. vo výške 343,85 Eur bola obžalovaným v celom rozsahu uhradená, pričom na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že reálne škodu uhradila matka obžalovaného, avšak po dohode s obžalovaným resp. na základe jeho žiadosti. Obžalovaný tak minimálne urobil všetko preto, aby vzniknutú škodu nahradil, pričom vzťah medzi ním a jeho matkou pokiaľ ide o vrátenie týchto peňazí jeho matke súd neskúma a pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti je takýto (ak je vôbec nejaký) vzťah irelevantný.
Zohľadňujúc všetky uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že spravodlivým trestom pre obžalovaného C. J. je úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, podľa ktorého Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený, a to vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Súd obžalovanému neukladal ochranné protitoxikomanické liečenie, ktorého uloženie navrhoval prokurátor, pretože na uloženie takéhoto ochranného opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady. Podľa ustanovenia § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže uložiť ochranné liečenie, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. V prípade obžalovaného C. J. však vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by obžalovaný spáchal trestné činy resp. hoci aj len jeden z nich pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním, pričom na tejto skutočnosti nič nemenia ani závery Znaleckého posudku č. 61/2016, ktorý len preukazuje jeho závislosť ako takú, nie však spojitosť so spáchanými skutkami.
K výroku o treste u obžalovanej O. Z.:
Obžalovaná O. Z. bola uznaná vinnou v bode 1/ zo spáchania zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a z prečinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona.
Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona sa páchateľ tohto trestného činu potrestá odňatím slobody na tri roky až desať rokov. Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona sa páchateľ potrestá odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona Tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, a teda súd bol povinný aj v prípade obžalovanej O. Z. tejto ukladať trest odňatia slobody.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
V prípade obžalovanej O. Z. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pričom na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že táto spáchanie skutku v bode 1/ tohto rozsudku nepriznala a jeho spáchanie neoľutovala ani po vykonanom dokazovaní pred jeho vyhlásením za skončené a ani v záverečnej reči (pozn.: toto právo nevyužila) a tak po poučení podľa § 257 Trestného poriadku ako aj v rámci posledného slova podľa § 275 Trestného poriadku vyhlásila, že je nevinná.
Súd ani v prípade obžalovanej O. Z. nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. c) Trestného zákona, teda že spáchala trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, pretože spojitosť medzi trestným činom a jej závislosťou od viacerých psychoaktívnych látok, konkrétne metamfetamínu (pervitínu) preukázaná Znaleckým posudkom č. 62/2016 vykonaným dokazovaním nebola preukázaná. Na tomto mieste súd opakovane poznamenáva, že aj keby takáto spojitosť bola preukázaná, potom by súd túto poľahčujúcu okolnosť zohľadniť rovnako nemohol, pretože páchateľ trestného činu závislý na omamných a psychotropných látkach (vo všeobecnosti), ktorý si svoju závislosť spôsobil či vytvoril zneužívaním drog nemôže byť týmto spôsobom zvýhodnený oproti iným páchateľom rovnakej trestnej činnosti.
Priťažujúcimi okolnosťami na strane obžalovanej je spáchanie viacerých trestných činov v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona a to, že rovnako ako obžalovaný C. J. bola v minulosti súdne trestaná, čo je priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, podľa ktorého je priťažujúcou okolnosťou to, ak páchateľ bol už za trestný čin odsúdený. Dovetok tohto ustanovenia za bodkočiatkou, podľa ktorého súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať, súd ani v prípade obžalovanej nemohol aplikovať, a to vzhľadom na jej predchádzajúce odsúdenia okrem iného aj za majetkovú trestnú činnosť, čo je preukázané odpisom z registra trestov obžalovanej.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností tak súd zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby zvýšil o jednu tretinu rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou, teda o 2 roky a 4 mesiace (120
- 36/3 = 28 mesiacov, teda 2 roky a 4 mesiace), čím sa dolná hranica trestu odňatia slobody zvýšila z troch rokov na 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace, a teda trest odňatia slobody ukladal v rozpätí od 5 rokov a 4 mesiacov do 10 rokov.
Pri úvahe, akú výmeru trestu odňatia slobody obžalovanej O. Z. uložiť súd zvážil nasledovné:
Obžalovaná síce spáchanie skutku v bode 1/ tohto rozsudku popierala, ale ako je už vyššie uvedené, miera účasti obžalovanej na spáchaní skutku v bode 1/tohto rozsudku je nižšia ako u obžalovaného C. J..
Podľa § 34 ods. 5 písm. a) Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o zavinenie obžalovanej O. Z., táto spáchala zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. V konaní obžalovanej je totiž obsiahnutá tak vedomostná ako aj vôľová zložka, pretože obžalovaná vedela, že takýmto konaním poruší záujem chránený zákonom a toto porušenie chcela spôsobiť. Čo sa týka spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona, tento obžalovaná spáchala pokiaľ ide o zavinenie v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Konanie obžalovanej totiž primárne nesmerovalo k poškodeniu ťahača, ktorý by chcela poškodiť, ale pokiaľ sa chcela do neho dostať, musela ho nevyhnutne poškodiť, pretože jej priamy úmysel smeroval ku krádeži vecí nachádzajúcich sa v ťahači. Obžalovaná preto vedela, že týmto konaním (t.j. rozbitím okna na dverách spolujazdca) dôjde k poškodeniu cudzej veci a s takýmto poškodením bola uzrozumená. Vôľová zložka jej konania bola preto oslabená.
Pokiaľ ide o osobu obžalovanej, táto bol doteraz celkom 6x súdne trestaná. Je síce pravdou, že ani jej predchádzajúce odsúdenia a ani spáchanie trestného činu v skúšobnej dobe odsúdení rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.zn.: 2T/2/2015 zo dňa 26.11.2015, právoplatným dňa 26.11.2015 a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn.: 5T/148/2015 zo dňa 18.01.2016 právoplatným dňa 21.04.2016 na ňu zjavne nemali prevýchovný účinok, keď sa trestnej činnosti dopúšťa opakovane, avšak súd nemôže odhliadnuť od faktu, že škoda, ktorá bola spôsobená poškodenému W.ovi Válkovi bola vo výške 580,- Eur a súčasne táto bola reparovaná tým, že mu obe odcudzené veci (notebook a aj mobilný telefón) boli vrátené a škoda vzniknutá spoločnosti KROVY-SK s.r.o. vo výške 343,85 Eur bola v celom rozsahu uhradená, hoci obžalovaným C.om J.om.
Zohľadňujúc všetky uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že spravodlivým trestom pre obžalovanú O. Z. je trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace, teda na samej spodnej zvýšenej dolnej hranici trestu odňatia slobody, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti tým, že obžalovanej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, podľa ktorého Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený, a to vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná bola v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.
Súd obžalovanej uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, ktorého uloženie navrhoval prokurátor, pretože na uloženie takéhoto ochranného opatrenia boli splnené zákonné predpoklady. Podľa ustanovenia § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže uložiť ochranné liečenie, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. Zo svedeckej výpovede svedka V. D. vyplynulo, že obžalovaná na svedka pôsobila ako „vyfetovaná“ alebo pod vplyvom nejakých liekov a zo svedeckej výpovede svedka K. Klima na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaná bola počas eskorty na príslušné oddelenie PZ nepríčetná, dávala nezmyslené odpovede a mala aj neprítomný pohľad, vyzeralo to, ako keby bola pod vplyvom nejakým omamných a psychotropných látok. Zo Zápisnice o výsluchu svedka K. Klima zo dňa 16.08.2016 v časti jej posledného odseku na čl. 120 vyplynulo resp. svedok vypovedal tak že „Po ceste od Farárskeho na miesto kontroly vozidla som sa jej spýtal, kde notebook vzala, načo mi uviedla, že ho zobrala z kamiónu, no pripadala mi nepríčetná a otázku som jej musel opakovať, taktiež sa snažila o to, aby celú vec zobrala na seba s tým, že C. J. sa ničoho nedopustil, ale pripadala mi, ako keby bola ovplyvnená nejakou omamnou látkou. Závislosť obžalovanej od psychoaktívnych látok bola preukázaná Znaleckým posudkom č. 62/2016 a preto súd v spojitosti s výpoveďami menovaných svedkov ustálil, že obžalovaná trestný čin spáchala pod vplyvom návykovej látky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.