Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-441-2016.pdf
PDF · 114.79 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/441/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža s sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti žalovanému C. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom v S., K. XXX, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária v Rimavskej Sobote, Čerenčianska 20, o zaplatenie 842,02 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/213/2013-129 zo dňa 10. 05. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia 1.877,79 EUR s prísl. na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0381870834 zo dňa 13. 10. 2006, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 1.659,69 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť do 10. 10. 2010. Uznesením č. k. 12C/213/2013-57 z 05. 11. 2013 okresný súd zastavil konanie ohľadom istiny 1.035,77 EUR z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, čo žalobca odôvodnil plnením žalovaného. Súčasne bolo rozhodnuté o zmene žaloby a predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 842,02 EUR s 18,4 % ročným úrokom od 01. 10. 2012 do zaplatenia a 8 % ročným úrokom z omeškania od 01. 10. 2012.
2. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 13. 10. 2006 zmluvu o úvere č. 0381870834 „MINIúver do 10 minút“, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.659,69 EUR (50.000 Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 1.546 Sk (51,31 EUR) s konečnou splatnosťou 10. 10. 2010. Okresný súd konštatoval, že na právny vzťah sa vzťahuje zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Posudzovaná úverová zmluva neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, len údaj o výške mesačnej splátky 1.546 Sk ako súčet bez rozpisu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný zaplatil do konečnej splatnosti sumu 1.026,22 EUR (30.916 Sk), potom uhradil ešte 8 splátok po 100 EUR a dňa 18. 09. 2012 ešte uhradil sumu 1.382,22 EUR. Žalovaný celkovo uhradil sumu 3.208,44 EUR.
3. Okresný súd nemal preukázané, že zmluvné strany dojednali započítanie úhrad tak, ako uviedol žalobca, ktorý úhrady žalovaného započítal najskôr na úroky z úveru a úroky z omeškania a len časť započítal na istinu, odvolávajúc sa na čl. 5.4 Obchodných podmienok. Už len označený druh úveru „MINIúver do 10 minút“ vylučoval možnosť dojednať nielen podstatné náležitosti zmluvy, ale ešte aj oboznámenie so všeobecnými obchodnými podmienkami v zmluve deklarovanom čase do 10 minút. Okresný súd urobil záver, že započítanie platieb na úroky, úroky z omeškania a poplatky a len zvyšok na istinu bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatné. Súčasne vychádzal z toho, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vychádzal z toho, že pri poplatku za správu úveru si strany dohodli pevnú sumu 60 Sk mesačne a k zmene dohody nedošlo,
preto mal žalovaný zaplatiť za 48 mesiacov spolu 95,60 EUR (2.880 Sk) a nie sumu 128,43 EUR, ktorú žalobca uplatnil z dôvodu zmeny výšky poplatkov. Úroky z úveru žalobca žiadal až do zaplatenia žalovanej sumy. Podľa okresného súdu úrok 18,4 % ročne bol dojednaný v pevnej sadzbe do konečnej splatnosti úveru a preto žalobcovi patrí len do 10. 10. 2010. Na tom nič nemení ani odkaz na obchodné podmienky žalobcu. Niet dôvodu, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré boli dohodnuté na čas oprávnenej držby peňažných prostriedkov zo strany spotrebiteľa. Žalovaný mal z toho dôvodu zaplatiť na úrokoch z úveru sumu 1.098,45 EUR, čo bola suma vyčíslená žalobcom k 09. 10. 2010. Žalobca ďalej uplatnil 8 % úrok z omeškania ročne, ktorý žalobca žiadal z jednotlivých omeškaných splátok za dobu trvania úveru. Uvedený úrok z omeškania okresný súd priznal žalobcovi len za dobu po konečnej splatnosti úveru. Pri výpočte úrokov z omeškania vychádzal okresný súd zo stavu nedoplatku k 10. 10. 2010, ktorý vyčíslil vo výške 1.827,53 EUR. Okresný súd pri svojom výpočte vychádzal z toho, že žalovaný mal zaplatiť za úver 1.659,69 EUR, úroky z úveru (do 09. 10. 2010) v sume 1.098,45 EUR a poplatky za správu úveru 95,60 EUR, čo je spolu suma 2.853,75 EUR. Keďže žalovaný zaplatil len sumu 1.026,22 EUR, jeho nedoplatok zodpovedal rozdielu v sume 1.827,53 EUR. Vzhľadom na ďalších 8 úhrad po 100 EUR (od 29. 03. 2011 do 03. 07. 2012), ktoré okresný súd započítal na istinu, bol úrok z omeškania 228,60 EUR a zostatok nedoplatku 1.027,53 EUR, spolu 1.256,13 EUR. Dňa 18. 09. 2012 zaplatil žalovaný 1.382,22 EUR. Úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.027,53 EUR od 04. 07. 2012 do 18. 09. 2012 vyčíslil okresný súd v sume 17,34 EUR, pripočítal úrok z omeškania 228,60 EUR a istinu 1.027,53 EUR, čo je spolu suma 1.273,47 EUR. Žalovaný však uhradil sumu 1.382,22 EUR teda viac ako suma 1.273,47 EUR vyčíslená súdom, preto okresný súd žalobu zamietol.
4. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 2, § 4 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, § 3 ods. 1, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 365, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech priznal trovy právneho zastúpenia pozostávajúcu z odmeny 200 EUR a paušálnej sumy náhrad spolu vo výške 225,36 EUR podľa § 14a ods. 2, písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z.
5. Žalobca vo včas podanom odvolaní okresnému súdu vytýkal nesprávne skutkové a právne závery. V posudzovanom prípade ide o úverovú zmluvu, ktorá sa posudzuje podľa ustanovení Obchodného zákonníka, lebo ide o absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov. Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 3711/11, ktoré je použiteľné aj v našom právnom poriadku judikoval, že zmluva o úvere je absolútnym obchodnoprávnym záväzkom a to aj v prípade, že jedna zo strán je spotrebiteľ. Obchodný zákonník predpokladá, že pre platnosť Všeobecných obchodných podmienok postačí len odkaz na tieto podmienky v zmluve. Okresný súd považoval podmienku v čl. 5.4 Obchodných podmienok za neplatnú vzhľadom na názov produktu „MINIúver do 10 minút“. Názov produktu nemal súd vykladať doslovne, ale tak, že finančné prostriedku budú pripísané na účet v banke a klient banky mohol s nimi disponovať do 10 minút od uzavretia zmluvy. Žalobca má za to, že započítanie úhrad najskôr na príslušenstvo pohľadávky a následne na istinu vyplýva z § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. V čase uzavretia zmluvy absentovalo v § 566 Občianskeho zákonníka ustanovenie, podľa ktorého plnenie dlžníka sa započíta najprv na istinu a potom na úroky. Okresný súd v rozpore so zásadou retroaktivity aplikoval § 52 ods. 2 a § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré boli účinné od 01. 01. 2008. Podľa § 497 Obchodného zákonníka je dlžník povinný platiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky až do vrátenia požičaných finančných prostriedkov, nakoľko finančné prostriedky má stále k dispozícii a má z nich majetkový prospech. Popri tom úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník mešká so splatením peňažného záväzku. Veriteľ má nárok jednak na úrok z úveru aj na úrok z omeškania a v právnom poriadku neexistuje ustanovenie obmedzujúce možnosť požadovať od dlžníkov zmluvné úroky iba do konečnej splatnosti úveru. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prevej inštancie zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť sumu 842,02 EUR spolu s 18,4 % ročným úrokom od 01. 10. 2012 do zaplatenia a s 8 % ročným úrokom z omeškania od 01. 10. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zmluvné ustanovenia umožňujúce zápočet úhrad na iné plnenie ako na istinu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a má za následok nevyvážený vzťah veriteľa a dlžníka v otázke plnenia dlhu. Táto zmluvná podmienka nerešpektuje vôľu spotrebiteľa, ktorý má nepochybne prioritný záujem predovšetkým na úhrade istiny, pretože pri nezaplatení istiny musí platiť úroky z omeškania a hrozí mu, že veriteľ môže úver predčasne zosplatniť, môže odstúpiť od zmluvy a podobne. Na druhej strane dodávateľovi umožňuje presadiť jeho ekonomické záujmy, čím
zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ak bolo zmluvné ustanovenie nadiktované v rámci kontraktácie v režime typovej zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. V zmysle rozsudku krajského súdu v Prešove 6Co 182/2011 z 18. 09. 2012 má veriteľ za čas po splatnosti úveru právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Úverové obdobie nie je podstatnou zložkou úveru. Úroky za úver sú odplata za úver. Neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj právna konštrukcia navýšenia úrokov z omeškania o úroky za úver aj po splatnosti úveru a v tejto časti je zmluva pre rozpor so zákonom neplatná. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 161/2011, spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka. Sporná zmluvná podmienka je tak v rozpore s § 54 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľské zmluvy platí všeobecné výkladové pravidlo v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 611/2014 žalobca tým, že svoje jednostranne stanovené zmluvné podmienky ponechal v platnosti v nezmenenej podobe aj po 01. 01. 2008 (na právne vzťahy vzniknuté po uvedenom dátume) spôsobil stav, že daná úprava postupu splácania záväzku bola nevýhodnejšia pre žalovaných. Započítanie splátok resp. čiastočných plnení najprv na príslušenstvo a až na poslednom mieste na samotnú pohľadávku výrazne navyšuje náklady spotrebiteľa spojené s úverom oproti situácii, ak by sa jeho platby použili v súlade s úpravou v § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže k ukončeniu celého úverového vzťahu došlo k 10. 10. 2010, po tomto dátume žalobcovi uplatnené zmluvné úroky neprislúchajú. Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR R 59/1998, 4 Obo 143/1998, veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a povinný je platiť iba úrok z omeškania. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ďalej uviedol, že z tvrdení žalobcu nie sú zrejmé podmienky splácania čerpaných peňažných prostriedkov a to výška úrokovej sadzby, ktorou sa čerpaná peňažná suma úročí, dátum splatnosti splátok, spôsob určenia výpočtu splátok. Zo žaloby nie je zrejmé, ktoré splátky boli uhradené, žalobca jednotlivo neuviedol ich výšku, ani obdobie, ku ktorému prislúcha každá neuhradené splátka. V žalobe chýba špecifikácia a spôsob výpočtu žalovanej sumy. Je neprípustné, aby žalobca povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil odkazom na pripojené listinné dôkazy. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a aby Centru právnej pomoci priznal náhradu trov konania.
7. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do 30. 06. 2016) a odvolací súd o odvolaní žalobcu rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní strán sporu v konaní, ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súčasne súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 9. Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 4 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.
Podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 01. 05. 2014 súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1, veta prvá, Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103, veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015 bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Podľa § 369 ods. 1 ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 300 CSP na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
10. Okresný súd vychádzal pri rozhodovaní z toho, že žalobca vyčíslil svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy nesprávne, lebo započítanie čiastočných úhrad najprv na úroky, úroky z omeškania a poplatky a len zvyšok na istinu bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto neplatné. Ďalej vychádzal zo záveru, že zmluvný úrok 18,4 % ročne bol dojednaný v pevnej sadzbe do konečnej splatnosti úveru a preto žalobcovi patrí len do 10. 10. 2010, že pri poplatku za správu úveru si strany dohodli pevnú sumu 60 Sk mesačne a k zmene dohody o tomto poplatku nedošlo a že 8 % úrok z omeškania žalobcovi patrí len za čas po konečnej splatnosti úveru. Okresný súd vlastným výpočtom stanovil nedoplatok žalovaného ku dňu konečnej splatnosti úveru vo výške 1.827,53 EUR, pričom vychádzal z toho, že žalovaný mal ku dňu konečnej splatnosti úveru 10. 10. 2010 zaplatiť poskytnutý úver 1.659,69 EUR (50.000 Sk), úroky z úveru, ktoré vyčíslil žalobca do 09. 10. 2010 v sume 1.098,45 EUR a poplatky za správu úveru 95,60 EUR, čo je spolu suma 2.853,75 EUR. Keďže žalovaný do splatnosti celého úveru uhradil len sumu 1.026,22 EUR, dlžný nedoplatok vyčíslil ako rozdiel v sume 1.827,53 EUR (2.853,75 - 1.026,22 = 1.827,53). Ďalej prihliadol na čiastočné úhrady žalovaného od 29. 03. 2011 do 03. 07. 2012 v celkovej sume 800 EUR, ktoré započítal na neuhradenú istinu, ktorej zostatok potom vyčíslil vo výške 1.027,53 EUR. Vzhľadom na úhrady žalovaného od 29. 03. 2011 do 03. 07. 2012 okresný súd vypočítal úrok z omeškania za obdobie od 11. 10. 2010 do 03. 07. 2012 v celkovej sume 228,60 EUR. Ďalej okresný súd prihliadol na to, že dňa 18. 09. 2012 žalovaný uhradil ďalšiu sumu 1.382,22 EUR. Úrok z omeškania v sume 17,34 EUR vyčíslil z neuhradenej istiny 1.027,53 EUR za obdobie od 04. 07. 2012 do 18. 09. 2012. Keďže súčet neuhradenej istiny a úroku z omeškania bol spolu vo výške 1.273,47 EUR a žalovaný uhradil (do podania žaloby) sumu 1.382,22 EUR, teda viac ako bol zostatok jeho peňažného záväzku z úverovej zmluvy, okresný súd žalobu zamietol.
11. Zo žaloby vyplýva, že žalovaný sa zaviazal úver splácať v 60 mesačných splátkach po 51,31 EUR (1.546 Sk) so splatnosťou prvej splátky 10. 11. 2006 a poslednej splátky 10. 10. 2010. Z prehľadu úhrad záväzku, pripojeného k žalobe (č. l. 7) vyplýva, že žalovaný realizoval dohodnuté splátky od 10. 11. 2006 do 10. 12. 2007, potom úver prestal riadne splácať a ďalej vykonal len nepravidelné čiastočné úhrady peňažného záväzku, ktoré konštatoval okresný súd a tieto úhrady neboli sporné. Žalovaný dňa 11. 06. 2008 uhradil sumu 9.272 Sk, ktorá zodpovedala splátkam za január až jún 2008, za čím nasledovali čiastočné úhrady po 100 EUR od 29. 03. 2011 do 03. 07. 2012. Žaloba bola podaná na súde až 20. 09. 2012. Pretože predčasné zosplatnenie úveru nebolo tvrdené, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie v zmysle § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie splátok úveru, ktorých splatnosť nastala od 10. 07. 2008 do 10. 09. 2009. Nepremlčané splátky od 10. 10. 2009 do 10. 10. 2010 zodpovedali sume 667,03 EUR (13 x 51,31 = 667,03), ale okresný súd vychádzal z toho, že žalovaný mal ku dňu konečnej splatnosti úveru 10. 10. 2010 zaplatiť poskytnutý úver 1.659,69 EUR, jeho skutkový záver o výške peňažného záväzku žalovaného nebol správny.
12. Skutkový záver súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z predpokladu, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi iba úverovú istinu v sume 1.659,69 EUR nebol odôvodnený ani z hľadiska právnej úpravy § 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Okresný súd opomenul v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez
poplatkov. Okresný súd uviedol iba to, že úverová zmluva neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, len údaj o výške mesačnej splátky 1.546 Sk ako súčet bez rozpisu. Krajský súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/15, Home Credit Slovakia, z ktorého vyplýva pre všeobecné súdy taký výklad ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý zodpovedá tomu, aby z úverovej zmluvy mohol spotrebiteľ poznať deň splatnosti každej splátky úveru a údaje o počte a frekvencii splátok, aby z hľadiska predpísaných náležitostí (najmä RPMN, výška nákladov), mal možnosť pri uzavretí zmluvy skutočne posúdiť rozsah svojho záväzku. Preto len z toho dôvodu, že splátka úveru neobsahuje rozpis v akej sume pripadá na istinu, úrok a poplatok nie je možné vyvodiť, že by bol úvere bezúročný a bez poplatkov.
13. Žalobca uplatnil popri úroku z omeškania aj zmluvný úrok. Keďže úrok je odplata za užívanie peňažných prostriedkov veriteľa, základom pre vyčíslenie pohľadávky zo zmluvného úroku, ale aj úroku z omeškania je úverová zmluva. Či má veriteľ právo požadovať popri zmluvnom úroku aj úrok z omeškania a kedy odplatu vo forme zmluvného úroku nahrádza úrok z omeškania vyplýva z toho, či na strane dlžníka je podnikateľský subjekt alebo spotrebiteľ. Okresný súd správne posúdil právny vzťah ako spotrebiteľský. V posudzovanej veci nebolo sporné, konečná splatnosť úveru nastala 10. 10. 2010. Bez ohľadu na to, že žalobca odôvodňuje nároky z úverovej zmluvy podľa Obchodného zákonníka, čo uvádza aj záhlavie úverovej zmluvy, niet pochýb o tom, že táto úverová zmluva je spotrebiteľská a právny vzťah sa prednostne riadi ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej právnou úpravou spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Vývoj právnej úpravy, na ktorý poukázal v odvolaní žalobca nie je porušením zásady retroaktivity, ale vývojom vnútroštátnej právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa, ktorá má základ v práve Európskej únie a ktorú je povinná rešpektovať. 14. Ďalej odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov vyjadrenú napr. v rozhodnutí Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014, od ktorej sa nemá dôvod odchýliť, a z ktorej vyplýva, že odplata pre veriteľa v podobe zmluvného úroku aj úroku z omeškania popri sebe je v spotrebiteľskom úverovom vzťahu po splatnosti celého úveru vylúčená, lebo na strane veriteľa odpadá zmluvné obmedzenie v dispozícii s poskytnutými peňažnými prostriedkami vo forme dohodnutých splátok. Spotrebiteľ má povinnosť vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu dohodnutej splatnosti celého úveru. Keďže spotrebiteľ už nemá zmluvne dohodnutý dôvod peňažné prostriedky ďalej užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ ďalej inkasoval zmluvné úroky, ktoré mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov. Ak je po splatnosti úveru spotrebiteľ naďalej v omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov, ide o protiprávny stav, s ktorým nemožno ďalej spájať odplatné plnenia vo forme zmluvného úroku, ktorý bol dohodnutý v zmluve, pri uzavretí ktorej sa vychádza z predpokladu dobrej vôle zmluvných strán na riadnom plnení si dohodnutých zmluvných povinností. Po splatnosti úveru je ďalšie užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka protiprávne a s protiprávnym stavom sa spájajú výhradne sankcie, nie odplatné plnenia, ktoré boli zmluvne dohodnuté pre prípad oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Právny poriadok dáva veriteľovi prostriedky, ktorými sa môže domôcť vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí ďalej trpieť obmedzenia podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyplývajúce z neoprávneného užívania peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Ak by za tohto stavu veriteľ uplatňoval zmluvné úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľ nemá nijaké práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy, išlo by o hrubú nerovnováhu v prospech veriteľa. Zároveň by sa podporoval stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a zmluvné úroky mu nahrádzajú jeho nečinnosť, resp. stav, na vzniku ktorého sa veriteľ spolupodieľal tým, že úverovú zmluvu uzavrel s osobou, u ktorej nebola spôsobilosť vrátiť dohodnuté požičané prostriedky riadne a včas. Z uvedených dôvodov okresný súd urobil správny právny záver, že oprávnenému veriteľovi patria po dni konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru len úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. 15. V ďalšom konaní okresný súd znovu posúdi náležitosti úverovej zmluvy z hľadiska právnej úpravy zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, pričom vzhľadom na § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sa tiež vysporiada vzhľadom na dobu, ktorá uplynula ku dňu podania žaloby s otázkou premlčaných splátok úveru. Prihliadne tiež na to, že ohľadom príslušenstva žalovanej peňažnej pohľadávky bola uznesením č. k. 12C/213/2013-57 z 05. 11. 2013 pripustená zmena žaloby, ďalej prihliadne na všetky peňažné úhrady zo strany žalovaného ako aj na argumentáciu žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu a vo veci znova rozhodne.
16. Keďže žalobca predložil návrh na pripustenie zmeny strany sporu, podľa ktorého má byť na strane žalobcu Silverside, a.s., súd prvej inštancie rozhodne podľa § 80 zák. č. 160/201 Z.z..
17. V novom konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Odvolací súd poukazuje na to, že výrok, ktorým okresný súd priznal náhradu trov Centru právnej pomoci, uplatnenú podľa § 14a až § 14c vyhl. č. 655/2004 Z. z., nebol v súlade s uvedenou právnou úpravou. Trovy konania, ktoré vyčíslilo Centrum právnej pomoci ako zástupca žalovaného, sú trovami podľa tretej hlavy vyhl. č. 655/2004 Z. z. V tejto časti je upravená paušálna odmena advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi vyplácaná samotným Centrom právnej pomoci, ak o trovách advokáta ustanoveného Centrom právnej pomoci na zastupovanie nerozhodol súd v konaní, čo vyplýva aj z § 14c vyhl. č. 655/2004 Z. z. Paušálnu odmenu upravenú v § 14a vyhl. č. 655/2004 Z. z. nemôže Centrum právnej pomoci uplatniť ako náhradu trov konania. To platí aj v prípade, že povinnosť nahradiť trovy konania má podľa výsledku sporu žalobca.
18. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.