Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csr/3/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v spore žalobcu: K. Z., Y.. XX.XX.XXXX, K.. U. XX/XX, C. Y. G. právne zastúpený Mgr. Marek Tauber, advokát, Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves proti žalovanému : POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 45 745 595, spisová zn. : SR 07430/14 zo dňa 21.09.2016 v celom rozsahu.

II. Súd odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 45 745 595, spisová zn. : SR 07430/14 zo dňa 21.9.2016.

III. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 331,50€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 23.11.2016 žalobný návrh, ktorým žiadal, aby súd zrušil rozsudok rozhodcovského súdu a zároveň odložil vykonateľnosť tohto rozsudku ako aj nahradil trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodcovským rozsudkom bol zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 1 426,53€, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1 558,53€ od 12.8.2014 do 27.10.2014, zo sumy 1 476,53€ od 28.10.2014 do 29.11.2014, zo sumy 1 426,53€ od 30.11.2014 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 1 558,53€ od 12.8.2014 do 27.10.2014, zo sumy 1 476,53€ od 28.10.2014 do 29.11.2014, zo sumy 1 4263,53€ od 30.11.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 379,38€, a to všetko v mesačných splátkach po 50,-€ pod následkom straty výhody splátok. Žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a/ zákona č. 244/2002 Z.z. s poukazom, že so žalovaným uzatvoril dňa 13.08.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 700501270 na sumu 500,-€, ktorá bola zabezpečená vlastnou bianko zmenkou. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. vymedzuje presné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj obmedzenia za účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy, pričom jedným z obmedzením je aj ustanovenie § 17 ods. 3, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2011 a ktoré vylučuje možnosť zabezpečenia ako aj splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom. Keďže zmluva medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 13.08.2013, spadá už pod právny režim zákazu zabezpečenia alebo plnenia dlhu zmenkou. Žalobca má za to, že rozhodcovský súd mal z úradnej povinnosti predloženú zmluvu o úvere preskúmavať vzhľadom k zabezpečovaciemu charakteru zmenky a dodržiavaním zásady ochrany spotrebiteľa ako aj zmluvu o vypĺňacom práve zmenke. Preskúmaním by tak rozhodcovský súd zistil, že zmluva o vypĺňacom

práve k zmenke je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná, pričom ide o neplatnosť, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že rozhodcovský súd nemal v žiadnom prípade o merite sporu rozhodovať na základe žalovaným predloženej zabezpečovacej zmenky, pretože to zákon nepripúšťa. Žalobca zároveň popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom poukázal na rozhodnutia vydané súdmi v Slovenskej republike, kde v obdobných prípadoch súdy judikovali nezákonnosť rozhodcovských doložiek. Z dôvodu, že vydaný rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom, hrozí žalobcovi začatie exekučného konania, preto zároveň požiadal aj o odloženie vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

2. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR07430/14, zmluvu o úvere zo dňa 13.8.2013, zmenku vystavenú dňa 13.08.2013, rozhodcovskú zmluvu zo dňa 13.08.2013. 3. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil, navrhoval ho zamietnuť v celom rozsahu a zároveň žalobcu zaviazať k náhrade trov konania. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s názormi žalobcu a má za to, že zmluva o úvere uzavretá so žalovaným bola uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka, pretože žalovaný bol označený ako dlžník - podnikateľ s označením IČO. Z uvedeného dôvodu vzťah medzi stranami nemožno posudzovať ako vzťah spotrebiteľský ale ide o vzťah obchodnoprávny, nakoľko zmluvný záväzok vznikol medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je preto vôbec na mieste, pričom svoj názor oprel o iné rozhodnutia Okresných súdov na Slovensku, ktoré posudzovali uzavretú úverovú zmluvu ako absolútny obchod v zmysle Obchodného zákonníka. K samotnej žalobe poukázal na to, že žalobcovi uplynula lehota na uplatnenie svojho nároku na súde, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 21.09.2016 , právoplatnosť nadobudol dňa 31.10.2016 a vykonateľnosť dňa 03.11.2016, pričom v poučení bola jasne stanovená lehota na podanie žaloby do 60 dní a nakoľko žalobca svoj návrh na súde uplatnil dňa 23.11.2016, lehota márne uplynula, pričom ide o lehotu prekluzívnu. Žalovaný poukázal na to, že so žalobcom pristúpili dňa 13.08.2013 k podpisu samostatnej nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je uzavretá platne v zmysle § 3 a nasledujúcich zákona č. 244/2002 Z.z. Rozhodcovská zmluva je obsiahnutá na samostatnej listine a má za to, že žalobca sa mylne domnieva, že ide o rozhodcovskú doložku, pričom všetky svoje tvrdenia opiera žalobca len o skutočnosti týkajúce sa rozhodcovskej doložky. Poukázal, že rozhodcovská zmluva je síce neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný žalobcom aj žalovaným. Žalovaný má za to, že žalobca v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady, s rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil žalobca vlastnoručným podpisom, pričom zároveň vyhlásil, že pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia. V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetnej zmluvy buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, preto je mylné tvrdenie žalobcu kde uvádza, že mu nebola daná možnosť podrobiť sa všeobecnému súdu. Je teda zrejmé, že žalobca so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, preto aplikácia § 53 ods. 4 písm. r./ Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy. Žalovaný odmieta akékoľvek argumenty žalobcu, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy a v danom prípade sa jedná o individuálne dojednanú podmienku v prípade predmetnej zmluvy. Žalovaný je presvedčený, že nemožno mať žiadne pochybnosti o legitímnosti rozhodcovskej zmluvy, navyše žalobca mal možnosť v zmysle čl. 2 ods. 3 rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10 dní, čo však neurobil. Preto je možné vyvrátiť tvrdenia žalobcu uvedené v jeho návrhu o " nútenom aj ľstivom prinútení pristúpiť k rozhodcovskej zmluve".

4. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že v prvom rade nesúhlasí s tým, že žalobu podal po uplynutí prekluzívnej 60 dňovej lehoty , pretože rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 30.09.2016, žalobu podal dňa 23.11.2016 a má teda za to, že bola podaná včas. V ďalšom žalobca jednoznačne popieral tú skutočnosť, že by zmluvu o úvere uzatváral ako podnikajúca fyzická osoba a z tohto dôvodu by sa mal daný vzťah posudzovať podľa noriem Obchodného zákonníka. Trval na tom, že v danom prípade ide o spotrebiteľský úver, že vystupoval ako bežná fyzická osoba a finančné prostriedky potreboval pre svoju vlastnú potrebu a nie na účely podnikania. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, túto nepovažuje za platnú s poukazom, že bola vopred naformulovaná v štandardnom znení a jej obsah nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Miesto rozhodcovského konania ako aj výber rozhodcu si jednostranne stanovil dodávateľ a pre žalobcu je neprijateľný. Rozhodcovská zmluva je podľa názoru žalobcu neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ , tak žalobca sa už

musí nezvratne podrobiť a riešiť spor pred rozhodcom , ktorý je pre žalobcu nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a žalobca sa s nimi vôbec neoboznámil. Neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy spôsobuje aj geografická vzdialenosť rozhodcu oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa.

5. Žalovaný sa už k vyjadreniu žalobcu nevyjadril a okrem skutkových tvrdení nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, pojednávanie nežiadal odročiť a v plnom rozsahu sa pridržiaval svojho vyjadrenia k žalobe.

7. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie obsahom skutkových tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom ako aj obsahom spisu Stáleho rozhodcovského súdu.

8. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Trval na tom, že pri uzavretí úverovej zmluvy bol v postavení spotrebiteľa s poukazom, že samotná zmluva o úvere obsahuje okrem IČO aj jeho osobné údaje s uvedením čísla občianskeho preukazu a rodného čísla a rovnako je identifikovaný aj v rozhodcovskej zmluve. K samotnému rozhodcovskému konaniu okrem námietok uvedených v písomných podaniach poukázal, že mu ako osoba rozhodcu mu bol oznámený JUDr. Miroslav Rác, ktorý však vo veci nerozhodol, pretože vo veci rozhodol JUDr. Michal Rašla, pričom zmena v osobe rozhodcu mu oznámená nebola a rozhodcovské konanie nemohlo prebehnúť tak ako prebehlo.

9. Vo svojej výpovedi žalobca uviedol, že úver bral pre svoje potreby ako súkromná osoba, pretože má nízky dôchodok a aj keď má popri dôchodku živnosť, príjmy mu nepostačujú vykryť životné náklady. Od spoločnosti žalovaného bral úver pre svoje osobné potreby viackrát a okrem tohto sporného úveru doposiaľ so žalovaným problém nemal. Istinu poskytnutého úveru už splatil.

10. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že dňa 13.08.2013 uzavrel žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ Zmluvu o úvere číslo 700501336 , na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 500,-€ , ktorý mal zaplatiť zvýšený o poplatok 484,-€, t.j. spolu 984,-€ v 12 mesačných splátkach po 82,-€. Zmluva je vyhotovená na vopred pripravenom formulári a žalobca je označený adresou pobytu, IČO - m, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu. Rovnako je žalobca označený aj na Rozhodcovskej zmluve zo dňa 13.08.2013, predmetom ktorej je, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere číslo 700501270 uzavretej dňa 13.08.2013 budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Dňa 13.08.2013 vystavil žalobca v Spišskej Novej Vsi aj zmenku číslo 700501270 na sumu 1.558,53€ so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 12.08.2014, ktorú sa zaviazal zaplatiť pri predložení na rad žalovanému. Návrh na začatie rozhodcovského konania doručil žalovaný ( v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu ) Stálemu rozhodcovskému súdu dňa 02.10.2014. Prílohou návrhu bola Zmluva o úvere číslo 700501336 zo dňa 13.08.2013 so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, Zmenka číslo 700501270 vystavená dňa 13.08.2013, Rozhodcovská zmluva zo dňa 13.08.2013, Pokus o zmier zo dňa 12.09.2014, Prehľad práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Návrhom pred Stálym rozhodcovským súdom sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 1.558,53€, zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 1.558,53€ od 12.08.2014 do zaplatenia, zákonného úroku 6% ročne zo sumy 1.558,53€ od 17.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov rozhodcovského konania titulom zmenky vystavenej žalobcom a uzatvorenej na základe Dohody o vypĺňovacom práve zmenky. Výzvou na žalobnú odpoveď zo dňa 02.02.2015 rozhodcovský súd zaslal žalobcovi žalobu s prílohami spolu s výzvou na predloženie žalobnej odpovede a zároveň mu bolo oznámené, že vo veci bol menovaný rozhodca JUDr. Milan Rác. Vo svojej žalobnej odpovedi žalobca vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy a samotný nárok na zaplatenie dlžnej sumy žiadal zamietnuť ako nedôvodný, v rozpore s hmotným právom a neuznával ho s poukazom, že samotná úverová zmluva neobsahuje údaj o priemernej ročnej miere nákladov, preto je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom časť istiny už zaplatil a taktiež absolútne neuznával predloženú blankozmenku, pretože v žiadnom prípade nebola uzavretá Dohoda o vyplňacom práve zmenky, ktorá by žalovaného oprávňovala požadovať od žalobcu istinu 1.558,53€. Mal za to, že rozhodcovský súd má zohľadniť jeho postavenie ako spotrebiteľa, nakoľko úverovú zmluvu uzavrel ako spotrebiteľskú zmluvu o úvere. Rozhodca JUDr. Michal Rašla vydal dňa 21.09.2016 rozsudok, ktorým žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu

1.426,53€, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1.558,53€ od 12.8.2014 do 27.10.2014, zo sumy 1.476,53€ od 28.10.2014 do 29.11.2014, zo sumy 1.426,53€ od 30.11.2014 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 1.558,53€ od 17.9.2014 do 27.10.2014, zo sumy 1. 476,53€ od 28.10.2014 do 29.11.2014, zo sumy 1. 426,53€ od 30.11.2014 do zaplatenia , nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 379,38€ a to všetko v mesačných splátkach po 50,-€ pod následkom straty výhody splátok. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený do vlastných rúk dňa 30.09.2016, právoplatnosť nadobudol dňa 31.10.2016 a vykonateľnosť dňa 03.11.2016. Z obsahu odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súd zistil, že k zmene rozhodcu došlo po tom, zanikla funkcia JUDr. Miroslava Ráca. Námietky žalobcu uvedené v žalobnej odpovedi považoval rozhodcovský súd za účelové s cieľom pojať na seba status spotrebiteľa a vyhnúť sa tak plneniu zmluvných povinností. Pri rozhodovaní postupoval rozhodcovský súd podľa ustanovení zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

11. Podľa výpisu zo živnostenského registra je žalobca evidovaný ako živnostník s predmetom podnikania osobná taxislužba od 03.07.1992 do 17.05.2005, vnútorná taxislužba od 17.05.2005 do 03.12.213 a sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu od 12.08.2008.

12. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

13. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

14. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch

16. Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

17. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

18. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce

zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

19. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

20. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

21. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

22. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

23. Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

24. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

25. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Po vykonanom dokazovaní, zistenom skutkovom stave a právnom posúdení žalobného návrhu dospel súd k záveru, že je dôvodný. Predmetom konania bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. K námietke žalovaného ohľadom včasnosti podania žaloby súd uvádza, že s doručenky, ktorá je obsahom spisu Stáleho rozhodcovského súdu je zrejmé, že žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania bol rozhodcovský rozsudok doručený do vlastných rúk dňa 30.09.2016, žaloba bola podaná na súd dňa 23.11.2016, na základe čoho súd konštatuje, že bola podaná včas v rámci plynutia lehoty 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi. Súd mal preukázané, že rozhodcovské konanie bolo začaté na podnet žalovaného dňa 02.10.2014 na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 13.08.2013. S účinnosťou od 01.01.2015 začal platiť zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého prechodných ustanovení podľa § 73 ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015. Sporným v tomto konaní bol status žalobcu, a teda, či úverovú zmluvu uzavrel v postavení spotrebiteľa alebo v postavení podnikateľa. Z obsahu úverovej zmluvy je nepochybné, že ide o typickú formulárovú zmluvu s vopred vytlačeným obsahom. Aj keď žalovaný namietal, že žalobca je v zmluve označený IČO - m, preto je podľa názoru žalovaného nepochybné, že ju uzavrel ako podnikateľ, súd uvádza, že rovnako tak je žalobca v zmluve označený aj rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, čo sú obvyklé identifikačné údaje fyzickej osoby - nepodnikateľa. Žalobca nepopieral, že je živnostníkom, čo je zrejmé aj z výpisu zo živnostenského registra, čo však ale nevylučuje, že by mohol úver brať ako fyzická osoba pre svoje osobné potreby. V zmluve nie je žiadnym spôsobom bližšie určené, za účelom akého výkonu podnikania sa úver poskytol. Súd má za to, že žalovaný žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že úverová zmluva bola uzavretá v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu, pričom podľa názoru súdu nie je možné bez iných relevantných skutočností konštatovať z jediného údaja o IČO, že žalobca bol v postavení podnikateľa, na základe čoho súd ustálil, že žalobca pri uzavretí úverovej zmluvy konal ako fyzická osoba, úver mu bol poskytnutý pre jeho osobné potreby a právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzniknutý titulom uzavretej úverovej zmluvy považoval za vzťah spotrebiteľský. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že aj keď rozhodcovské konanie bolo začaté pred 01.01.2015 za účinnosti zákona č. 244/2002 Z.z. , išlo o spor po 01.01.2015 spĺňajúci podmienky zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a teda spor mal byť podľa § 1 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. riešení v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a nie v rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov súd napadnutý rozhodcovský rozsudok z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písmeno a/ bod 4 zrušil, pretože rozhodcovské konanie prebehlo v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, pričom táto skutočnosť mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko ak by sa spor rozhodoval v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, musel by súd prihliadať na status žalobcu ako spotrebiteľa, poskytnúť mu zákonnú ochranu a posúdiť zákonnosť nároku zo zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver. Žalobca svoje námietky uplatnil už v žalobnej odpovedi pred rozhodcovským súdom, na základe čoho je splnená aj podmienka zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel, napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil a zároveň odložil jeho vykonateľnosť, keďže napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný a mohol by tak byť exekučným titulom.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

32. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

33. Žalobca je pre toto konane oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z. z. a súd jeho žalobe vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žalobného návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku za zrušenie rozhodcovského rozsudku bola určená podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 331,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.