Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3C/45/2022

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v spore žalobcu: DUKAS s.r.o., IČO: 36 312 983, so sídlom Partizánske, Generála Svobodu 1069/4, proti žalovanej: L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., U. XXX/XXA, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takt

rozhodol:

I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Veľké Bielice, obec T., okres Partizánske, a ktoré sú zapísané v evidencii katastra nehnuteľností vedenej Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, ako:

a) stavba so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavená na parcele registra „C“, parc. č. XXX/XX b) parcela registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku: Záhrada vo výmere 367 m2, c) parcela registra „C“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 204 m2,

a k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Sebedražie, obec L., okres Prievidza, a ktoré sú zapísané v evidencii katastra nehnuteľností vedenej Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, ako:

a) stavba so súpisným číslom XX, druh stavby: rodinný dom, postavená na parcele registra „C“, parc. č. XX/X, b) stavba bez súpisného čísla, druh stavby: sklad náradia a kurín, postavená na parcele registra „C“, parc. č. XX/X, c) parcela registra „C“, parc. č. XX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 437 m2, d) parcela registra „C“, parc. č. XX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 204 m2, e) parcela registra „C“, parc. č. XX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 55 m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanej vo výške 10.500 € s príslušenstvom.

II. Súd ukladá žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu proti žalovanej vo veci samej o zaplatenie 10.500 €.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

(1.) Návrhom doručeným súdu dňa 31.05.2021 sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku I. rozhodnutia (ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti“) vo vlastníctve žalovanej za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanej vo výške 10.500 € s príslušenstvom

(2.) Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalobca má voči žalovanej pohľadávku v celkovej výške 10.500 € s príslušenstvom, titulom zmluvy o pôžičke. Dňa 23.02.2022 žalovaná uznala svoj dlh a so žalobcom sa dohodla na splatení dlhu v splátkach. Zaviazala sa žalobcovi splatiť sumu 11.000 €. Dňa 25.02.2022 vykonala čiastočnú úhradu vo výške 500 €. Žalovaná bola viackrát vyzvaná k úhrade dlhu, a to aj prostredníctvom advokátskej kancelárie, ktorá jej zaslala dňa 02.05.2022 predžalobnú výzvu. Ku dňu podania návrhu žalobca eviduje dlh voči žalovanej vo výške 10.500 €. Ohrozenie výkonu exekúcie spočíva v tom, že žalovaná sa postupne zbavuje svojho majetku. Previedla nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Sásová, konkrétne byt č. XX, vchod XX, poschodie XXXX/XXXXXX,, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemkoch parciel č. XXXX a XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 2979/449683, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2021. Žalovaná podala dňa 19.05.2022 návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Sebedražie. Žalobca má vedomosť, že žalovaná sa zbavuje svojho majetku a plánuje previesť aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Veľké Bielice a následne vyhlásiť osobný bankrot, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Konaním žalovanej sú dané dôvodné obavy, že prevodom nehnuteľností bude ohrozená exekúcia pohľadávky žalobcu. Uvedené nehnuteľnosti predstavujú základný majetok žalovanej a žalovaná iný majetok vyššej hodnoty nevlastní.

(3.) Súd z čiastočného výpisu z LV č. XXXX, okres Banská Bystrica, obec F. F., k.ú. L. zo dňa 30.05.2022 zistil, že vlastníkom bytu č. XX, vo vchode XX na X poschodí a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 2979/449683 je spoločnosť FINANC PARTNERS s.r.o., IČO:36 783 323, so sídlom Partizánske, Jesenského 230/7.

(4.) Súd z výpisu z LV č. XXXX, okres Partizánske, obec T., k.ú. Veľké Bielice zo dňa 30.05.2022 a z výpisu z LV č. XXX, okres Prievidza, obec L., k.ú. Sebedražie zo dňa 30.05.2022 zistil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných vo výroku I. tohto rozhodnutia.

(5.) Súd z čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 20.05.2022 zistil, že čestne prehlasuje, že má vedomosť, že sa žalovaná zbavuje svojho majetku. Na stretnutí mu žalovaná uviedla, že ide previesť nehnuteľnosti v jej vlastníctve nachádzajúce sa v katastrálnom území Veľké Bielice.

(6.) Súd z Uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 23.02.2022 zistil, že žalovaná uznala dlh v celkovej sume 11.000 € voči žalobcovi z titulu ústnej zmluvy o pôžičke. Žalovaná sa dlh zaviazala splatiť v štyroch splátkach: 1. splátka vo výške 1.000 € splatná 25.02.2022; 2. splátka vo výške 3.000 € splatná 25.03.2022; 3. splátka vo výške 3.000 € splatná 25.04.2022; 5. splátka vo výške 4.000 € splatná 25.05.2022.

(7.) Súd z predžalobnej výzvy zo dňa 02.05.2022 zistil, že advokátka JUDr. Mariana Pirťanová v mene žalobcu vyzvala žalovanú na úhradu dlhu najneskôr do 09.05.2022. Žalovaná výzvu prevzala osobne dňa 04.05.2022.

(8.) Súd z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25.02.2022 zistil, že žalovaná žalobcovi uhradila na predmetnú pohľadávku 500 €.

(9.) Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

(10.) Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

(11.) Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

(12.) Podľa až ods. 3 , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

(13.) Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

(14.) Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

(15.) Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

(16.) Podľa , , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

(17.) Podľa v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

(18.) Podľa veta prvá , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

(19.) Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ustanovenia opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba vydania zabezpečovacieho opatrenia musí byť teda naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu.

(20.) Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti oprávnenej osoby úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy závisí od okolností konkrétnej veci.

(21.) Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, t.j. aby sa osvedčili aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Pri nariaďovaní

zabezpečovacieho opatrenia po rozhodnutí súdu vo veci samej (a to tak v prvej ako i v druhej inštancii) nie je potrebné v návrhu osvedčovať danosť nároku navrhovateľa, keď tento už je fakticky preukázaný a judikovaný.

(22.) Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality.

(23.) Predpokladom úspešnosti návrhu je tak splnenie najmä nasledujúcich základných hmotnoprávnych podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), 2/ právne účinky opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

(24.) Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení, keď je podľa názoru súdu osvedčená danosť práva, obava z ohrozenia exekúcie a nariadením zabezpečovacieho opatrenia je rešpektovaný aj princíp proporcionality. Súd má osvedčené, že žalobca má voči žalovanej pohľadávku vo výške 10.500 € titulom ústnej dohody o pôžičke. Žalovaná dňa 23.02.2022 uznala dlh voči žalobcovi vo výške 11.000 €, pričom 25.02.2022 vykonala čiastočnú úhradu vo výške 500 €. Súd tak má osvedčenú danosť práva, ako aj obavu z ohrozenia exekúcie, keď žalovaná nevlastní iný hodnotný majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka uspokojená. Predmetom, ktorý má umožniť zabezpečenie pohľadávky žalobcu sú nehnuteľnosti špecifikované vo výroku I. tohto rozhodnutia. Po vykonaní testu proporcionality zásahu do majetkového práva žalovanej k zabezpečovanému právu žalobcu súd dospel k záveru, že tu nevzniká zjavný nepomer. Žalovaná naďalej zostáva vlastníkom predmetných nehnuteľností s plne zachovanými právami vlastníka. Žalobca odôvodňoval svoju obavu z ohrozenia budúceho uspokojenia jeho pohľadávky okrem iného skutočnosťou, že žalovaná mu na stretnutí uviedla, že plánuje previesť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Veľké Bielice.

Súd konštatuje, že má za osvedčené, že žalobca sa neúspešne pokúsil o mimosúdne riešenie sporu, žalovaná však podľa dohody o splátkach dlh neplnila, čo žalobca môže vnímať ako neochotu dobrovoľného plnenia, avšak uvedené subjektívne vnímané ohrozenie uspokojenia žalobcu by samé osebe nebolo na nariadenie zabezpečujúceho opatrenia dostačujúcim. Súd však v tomto prípade prihliadal najmä na objektívne špecifiká danej veci, a to na samotnú výšku pohľadávky žalobcu (vo výške 10.500 €) voči žalovanej, ktorá vzhľadom na ich vzťah ako fyzických osôb, ako aj absenciu iného hodnotnejšieho majetku nie je bežná. V prípade zbavenia sa predmetných nehnuteľností by mohlo byť ohrozené potenciálne exekučné vymoženie pohľadávky. V súhrne uvedených skutočností videl súd naplnenie predpokladov v zmysle .

(25.) Po následnom zvážení miery ohrozenia práv žalobcu v súvislosti s rizikom neuspokojenia jeho pohľadávky v zmysle vyššie uvedenej argumentácie, najmä v súvislosti s neúspešným pokusom žalobcu o mimosúdnu dohodu, výškou pohľadávky a neexistenciou iného hodnotnejšieho majetku na jednej strane a miery obmedzenia práv žalovanej v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorá i po jeho nariadení naďalej zostáva vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré sa iba stávajú za účelom zabezpečenia splnenia jej povinnosti, a to iba dočasne - do času jej splnenia, dospel súd k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť. Zabezpečovacie opatrenie sa najčastejšie nariaďuje v situáciách, kedy osoba povinná plniť sa preukázateľne zbavuje (plánuje zbaviť) majetku s cieľom mariť uspokojenie veriteľa, v osobitných prípadoch je však namieste nariadiť zabezpečovacie opatrenie aj preventívne, zabrániac tak i prípadným ďalším sporom a zlepšiť reálnu vymožiteľnosť súdom priznaných pohľadávok, čo je základným účelom inštitútu zabezpečovacích opatrení.

(26.) Podporne súd poukazuje i na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. -123 zo dňa 09.02.2016, v ktorom tento okrem iného uviedol : “V prípade predbežných opatrení slúžiacich zamedzeniu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenia spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby (ďalej tiež „povinný“), obvykle aj v súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh účastníkov konania v konkrétnej veci mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej (ďalej tiež „oprávnený“) úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však nemožno usudzovať len z vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa či už jeho majetku, alebo iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti (o ktorú v konaní ide), ale v širších súvislostiach. Tými je napr. vo vzťahu k majetku spôsobilému na uspokojenie pohľadávky tvoriacej predmet sporu otázka existencie iného majetku povinného, teda konkrétne aj vyhodnotenie, či po naplnení hroziacej obavy zbavenia sa povinným nejakého majetku tomuto ostane ešte nejaký iný majetok, spôsobilý poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej pohľadávky. V prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž v zásade platí, že ak by povinný už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa ním vlastníctva; niet tu prakticky žiadneho efektívneho prostriedku schopného zabrániť aj evidenčnej zmene vlastníckeho práva v katastri. Práve preto robenie faktických úkonov smerujúcich k prevodu vlastníctva (ktorých absencia v prejednávanej veci bola konštatovaná súdom prvého stupňa a jej dôsledkom zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), pritom nemá na potrebu úpravy pomerov predbežným opatrením zásadný vplyv.“

(27.) Súd výrokom II. v zmysle v spojení s uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu proti žalovanej vo veci samej o zaplatenie 10.500 €, nakoľko súd lustráciou v súdnom registri zistil, že žaloba vo veci samej nebola do vydania rozhodnutia podaná a zároveň nariadeným zabezpečovacím opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba nebude v danej lehote podaná, súd aj bez návrhu zabezpečovacie opatrenie zruší. V prípade, ak bude žaloba v lehote stanovenej súdom podaná, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

(28.) Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(29.) Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(30.) O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%, keďže bol v konaní úplne úspešný vzhľadom na to, že súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v dvoch vyhotoveniach. (, ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.