Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11P-165-2021.pdf
PDF · 76.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/165/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Janou Tvrdíkovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti: D. J., F.. XX.X.XXXX I. E. J., F.. XX.X.XXXX , v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: matka - I. J., F.. XX.XX.XXXX, T. F., E. X, Z. - D. J., F.. XX.X.XXXX, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojím písomne podaným návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2021 domáhala úprav výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a určenia výživného na každé dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Na pojednávaní dňa 3.6.2022 uviedla, že návrh podala z toho dôvodu, že išla na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby požiadala o dávku v hmotnej núdzi, kde jej povedali že musí požiadať o výživné od manžela, aby jej dávka mohla byť priznaná. Ďalej uviedla, že pred tým, ako jej manžel išiel do výkonu trestu, žili v spoločnej domácnosti. Jej manžel poberal invalidný dôchodok. Telefonuje s ním každý deň. Vo výkone trestu bude ešte 30 mesiacov a keď mu skončí trest, budú ďalej žiť spolu. E.. D. chodil do školy v Nesvadoch, avšak už do školy nechodí a ani nikde nepracuje. E.. E. chodí do 2. roč. špeciálnej základnej školy v Hurbanove. K otázke jej bydliska uviedla, že niekedy sú u švagrinej v Hurbanove, inokedy u svokra v Nesvadoch. Manžel jej posiela mesačne 50,- € až 100,- €. Vo veci jej mesačných výdavkov uviedla, že keď vezie deti do školy, potrebuje 3,20 € na autobus, niečo na desiatu a jedlo, denne to vychádza približne 5,- €. Deti žiadne krúžky nenavštevujú. Finančne jej pomáha sestra a manželov brat. Do práce nevie ísť kvôli synovi, musí byť s ním. Je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Jej manžel poberá invalidný dôchodok 300,- €, ale vo výkone trestu mu vyplácajú iba 156,- €, dostala o tom výmer.
2. Otec maloletých detí mal doručenie návrhu riadne vykázané dňa 7.3.2022, nepožiadal o zabezpečenie jeho prítomnosti na pojednávaní, k podanému návrhu sa nevyjadril, preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti.
3. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 3.6.2022 uviedla, že šetrenie u navrhovateľky sa nepodarilo vykonať, pretože keď bolo zastihnutá na adrese F., E. X uviedla, že býva v Hurbanove, pričom na adrese v Hurbanove jej bolo oznámené, že býva v Nesvadoch. Kolízna opatrovníčka navrhla návrh zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko je účelový. Matka sa opakovane aj počas šetrenia vyjadrila, že návrh podala iba pre to, aby dostala dávku v hmotnej núdzi, rozvádzať sa nechce, pretože po ukončení trestu bude ďalej žiť s manželom.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rodnými listami maloletých detí, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp.zn. 11P/100/2020, lustráciou v systéme Zboru väzenskej a justičnej stráže SR na otca maloletých detí a ostatnými ku spisu pripojenými dokladmi, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Rodičia maloletých detí sú manželia, otec detí je od 22.10.2018 vo výkone trestu odňatia slobody, s predpokladaným koncom trestu dňa 22.4.2025. V roku 2020 matka a manželka podala návrh na rozvod manželstva, konanie bolo zastavené. Rodičia maloletých detí pred nástupom otca na výkon trestu žili v spoločnej domácnosti, hospodárili spoločne, spoločne zabezpečovali starostlivosť o maloleté detí. Matka detí je nezamestnaná, otec detí poberá invalidný dôchodok. Aj počas výkonu trestu odňatia slobody sa podieľa na výžive detí, mesačne matke detí posiela 50,- € až 100,- €, sú v každodennom kontakte, po ukončení jeho výkonu trestu opätovne obnovia spolužitie.
6. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZoR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods. 1, 2 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 28 ods. 1 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 121 CMP, rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv s povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
7. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností musí súd prvotne skúmať a vysporiadať sa s otázkou, či je daná vecná legitimácia na rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, s teda či je preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, alebo sa preukáže, že síce spolu žijú ale jeden z rodičov si neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Naplnenie podmienky, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú, nie je závislé od okolností, či spolu bývajú. Slovenské rodinné právo neukladá manželom povinnosť žiť spolu, rovnako už vôbec nie rodičom dieťaťa, ktorí nie sú zosobášení. Preto splnenie tejto podmienky treba posudzovať globálne a zisťovať, či existovala medzi rodičmi vôľa tvoriť rodinu, resp. vôľa spoločne zabezpečovať jej potreby. V praxi môže nastať prípad, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nebývajú, napriek tomu spolu žijú. A naopak, i keď rodičia maloletého dieťaťa spolu bývajú, nemusia spolu žiť. Na základe uvedeného bolo teda povinnosťou súdu predovšetkým zisťovať, či v danom prípade bola splnená podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 36 ods. 1 a § 65 ods. 1,2 ZoR, teda, či rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a nezabezpečujú spoločne potreby detí.
8. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a to najmä s poukazom na výpoveď matky maloletých detí, mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí sú manželia, pred nástupom otca detí do výkonu trestu žili v spoločnej domácnosti, a rovnako po ukončení jeho trestu toto spolužitie obnovia. Počas jeho výkonu trestu sú v každodennom kontakte, otec detí z výkonu trestu manželke a matke detí zasiela finančné prostriedky na ich výživu. Skutočnosť, že rodičia aktuálne nezdieľajú spoločnú domácnosť je len prechodná, k dočasnému oddeleniu spolužitia neprišlo z vôle rodičov, ale z objektívnych dôvodov spočívajúcich v odsúdení otca detí na nepodmienečný trest odňatia slobody. Sama matka detí na pojednávaní deklarovala, že návrh podala iba z toho dôvodu, že chce požiadať o
dávku v hmotnej núdzi. Je teda nepochybné, že takýto jej návrh je účelový, s cieľom získať priznanie uvedenej dávky. Na základe všetkých uvedených skutočností mal súd jednoznačne preukázané, že v danom prípade absentuje základná podmienka na rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko v konaní nebolo preukázaní, že by rodičia detí spolu nežili, resp. že by si otec detí neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Súd podanie návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností posúdil ako účelové, v snahe získať priznanie sociálnej dávky zo strany matky. Z uvedeného dôvodu súd návrh zamietol.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.