Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cbi-6-2016.pdf
PDF · 128.38 KB
No categories available
26Cbi/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: U. F., G..Z.., so sídlom kancelárie Z. XXX, XXX XX R., L.: XX XXX XXX, správca úpadcu: MERKANTIL, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 34 104 992, právne zastúpený: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A. XXX/XX, XXX XX H., právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 17.03.2016 domáhal voči žalovanému určenia neúčinnosti právnych úkonov kúpnych zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou MERKANTIL, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 32, Žilina, IČO: 34 104 992 ako predávajúcim (ďalej tiež „úpadcom“) a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorých úpadca ako výlučný vlastník hnuteľných vecí - motorových vozidiel továrenskej značky KL.o, EČV: H., resp. U. a motorového vozidla značky F. O., EČV: H.D., resp. H. odplatne previedol na žalovaného vlastnícke právo k motorovým vozidlám, každé za kúpnu cenu 300,- eur, a to voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu MERKANTIL, s.r.o., vedeným Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 6K/3/2015 (nesprávne uvedené vedeným Okresným súdom Nitra). Žalobca súčasne žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu spolu vo výške 10.600,- eur, ktorá predstavuje rozdiel sumy trhovej kúpnej ceny, ktorá sa dala reálne očakávať z predaja motorových vozidiel a kúpnej ceny dojednanej v predmetných kúpnych zmluvách, a nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 13.03.2015 pod sp. zn. 6K/3/2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 54/2015 zo dňa 19.03.2015 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu MERKANTIL, s.r.o., IČO: 34 104 992 a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Ing. Ivanu Šumichrastovú, so sídlom kancelárie správcu Martin, Jesenského 29. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 29.06.2015 sp. zn. 6K/3/2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 127/2015 zo dňa 06.07.2015 súd odvolal predchádzajúceho správcu a do funkcie správcu ustanovil žalobcu. Z dokumentácie úpadcu správca zistil, že žalovaný ako kupujúci uzatvoril s úpadcom ako predávajúcim dve kúpne zmluvy, na základe ktorých previedol na žalovaného vlastnícke právo k osobným motorovým vozidlám, v prvom prípade továrenskej značky G. za kúpnu cenu vo výške 300,- eur, ktorá bola vyúčtovaná prostredníctvom faktúry č. 20140786. Z evidenčnej karty, ktorá sa týka motorového vozidla, vyplýva, že k zápisu prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu v evidencii
dopravného inšpektorátu OR PZ z úpadcu na žalovaného došlo dňa 18.06.2014. Po tom ako žalovaný nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu toto previedol na ďalšiu osobu Igora Chochulu, nar. 19.07.1974, ktorý mal nadobudnúť motorové vozidlo za kúpnu cenu vo výške 1.000,- eur. Uvedená zmena vlastníckeho práva nebola zaevidovaná v evidencii dopravného inšpektorátu OR PZ. Následne podľa dostupnej dokumentácie previedol Igor Chochula na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.01.2015 vlastnícke právo k motorovému vozidlu na ďalšiu osobu A. P., nar. XX.XX.XXXX. za kúpnu cenu 6.900,- eur, t. j. za kúpnu cenu, ktorá bola o 6.600,- vyššia ako kúpna cena, za ktorú nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu žalovaný. Správca ďalej vykonal zisťovanie vo vyhľadávaní primeranej kúpnej ceny prostredníctvom internetových portálov, pričom na základe tejto lustrácie zistil, že kúpna cena motorových vozidiel podobných motorovému vozidlu, je priemerne cca 7.000,- eur, pričom vlastnícke právo k motorovému vozidlu bolo na žalovaného prevedené v júni 2014. Žalobca má za to, že kúpna cena bola dojednaná medzi úpadcom a žalovaným v neporovnateľne nižšej sume ako bola skutočná hodnota predmetu kúpy, čím došlo k ukráteniu majetku patriaceho do konkurznej podstaty o minimálne 6.600,- eur. Na základe tohto žalobca považuje zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k motorovým vozidlám z úpadcu na žalovaného s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) za právny úkon bez primeraného protiplnenia, nakoľko úpadca v čase, kedy už bol preukázateľne vo finančnom úpadku, odplatne previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu na žalovaného za kúpnu cenu, ktorá nepredstavovala ani len 5% trhovej ceny motorového vozidla, ktorú je možné určiť na základe verejných ponúk na predaj obdobných motorových vozidiel. V prípade žalovaného išlo v zmysle ustanovenia § 58 ods. 2 ZKR v spojení s § 9 ods. 1 písm. d) ZKR o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, nakoľko žalovaný je dcérou konateľa úpadcu s poukazom na pripojený zoznam spriaznených osôb úpadcu. Žalovaný bol rovnako zamestnancom úpadcu v čase, kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, čo je zrejmé aj z obsahu faktúry, ktorú vystavil úpadca a spracoval za úpadcu práve žalovaný.
3. V prípade prevodu motorového vozidla zn. F. O., úpadca previedol vozidlo žalovanému za kúpnu cenu vo výške 300,- eur, ktorú vyúčtoval faktúrou č. 20140786. K zápisu prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu v evidencii dopravného inšpektorátu OR PZ z úpadcu na žalovaného došlo dňa 18.06.2014. Zo správcovi dostupnej dokumentácie vyplýva, že žalovaný po tom, ako nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu, toto previedol na ďalšiu osobu, konkrétne na O. M., nar. XX.XX.XXXX, pričom kúpna cena tohto následného prevodu predmetu kúpy správcovi nie je známa. Podľa zápisu z evidenčnej karty k následnému prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na O. M. došlo dňa 30.12.2014. Šetrením prostredníctvom internetových portálov správca zistil, že kúpna cena obdobných motorových vozidiel bola ku dňu 03.03.2016 priemerne cca 4.300,- eur, pričom vlastnícke právo k motorovému vozidlu bolo na žalovaného prevedené v júni 2014. Z uvedeného vyplýva, že kúpna cena bola neporovnateľne nižšia ako bola skutočná hodnota motorového vozidla, čím došlo k ukráteniu majetku patriaceho do konkurznej podstaty minimálne o 4.000,- eur. Dojednanú kúpnu cenu medzi úpadcom a žalovaným správca považuje za zjavne neprimeranú a výrazne nižšiu ako kúpna cena, ktorá sa dala očakávať za odplatný prevod motorového vozidla v zmysle zisťovania vykonaného správcom. Na základe uvedeného správca považuje zmluvu podľa § 58 ods. 1 ZKR za právny úkon bez primeraného protiplnenia, nakoľko úpadca v čase, kedy už bol vo finančnom úpadku, odplatne previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu za kúpnu cenu, ktorá sa nerovnala ani zlomku trhovej ceny motorového vozidla, ktorú je možné určiť na základe verejných ponúk za predaj motorových vozidiel podobných motorovému vozidlu. V danom prípade rovnako išlo o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s úpadcom. S poukazom na obsah zákonných ustanovení § 9 ods. 1, § 57 ods. 1, § 58 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 5, § 63 ods. 1 ZKR a s poukazom na skutočnosť, že odporovanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu minimálne o 10.600,- eur, s prihliadnutím na zistené pohľadávky konkurzných veriteľov, ktoré predstavujú celkovú sumu 2.196.767,59 eur a zistenie správcu, že obvyklé kúpne ceny boli výrazne vyššie ako cena plnenia, ktorú úpadca získal od žalovaného napadnutými kúpnymi zmluvami, žalobca okrem určenia právnej neúčinnosti uzatvorených kúpnych zmlúv žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie peňažnej náhrady do konkurznej podstaty úpadcu v celkovej vyčíslenej sume 10.600,- eur, ktorá predstavuje rozdiel sumy trhovej kúpnej ceny, ktorá sa dala reálne očakávať z predaja predmetných motorových vozidiel a kúpnej ceny, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s prevodmi dojednaná.
4. Žalobca ako dôkazné prostriedky označil uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 13.03.2015, uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 29.06.2015, výtlačky z internetového portálu, účtovnú závierku úpadcu k 31.12.2014, zoznam spriaznených osôb úpadcu, doplnenie zoznamu spriaznených osôb
úpadcu zo dňa 26.08.2015, v žalobe označené faktúry, evidenčné karty vozidiel, výsluch žalovaného a O. M., súpis všeobecnej podstaty uverejnený v Obchodnom vestníku dňa 22.05.2015, doplnenie súpisu všeobecnej podstaty uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 31.07.2015, preradenie súpisových položiek zo všeobecnej .podstaty uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 25.08.2015 a dňa 17.12.2015, konkurzný spis úpadcu 6K/3/2015 - zoznam pohľadávok, uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 02.03.2015.
5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 02.10.2016 (č. l. 62) vo väzbe na skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, namietol žalobcom určenú obvyklú hodnotu predmetu kúpy. Uviedol, že dôvodnosť podanej žaloby žalobca opiera o skutočnosť, že kúpna cena motorových vozidiel bola v neporovnateľne nižšej cene ako je jeho reálna hodnota. Tieto skutočnosti žalobca opiera o inzertné ponuky z portálov predávajúcich motorové vozidlá. Žalovaný zdôrazňuje, že napádané kúpne zmluvy boli uzatvorené v júni roku 2014, pričom predmetné ponuky, ktoré žalobca pripojil k žalobe, sú z obdobia marec 2016, to znamená, že reálna hodnota veci mohla byť v danom čase iná ako v čase ich predaja. Vo vzťahu k predmetu kúpy - motorovému vozidlu značky G. Z.alovaný uviedol, že v čase predaja žalovanému malo motorové vozidlo značne poškodený interiér, roztrhaný kožený poťah na volante, roztrhané a zašpinené sedačky od tlačiarenskej farby, popraskaný predný aj zadný nárazník, poškriabané a prevalené dvere pri vodičovi, ojazdené gumy, deravý výfuk, poškodené tlmiče, nápravy ako aj čapy vozidla boli vyjazdené a rovnako aj vnútorná elektronika bola nefunkčná. Uvedené nedostatky sú zachytené v Zápise o technickom stave vozidla zo dňa 31.01.2014, keď mal úpadca v úmysle odpredať motorové vozidlo spoločnosti FORMULA - 1, s.r.o., IČO: 36 351 431. Zo záznamu vyplýva, že vozidlo malo hlučný a zatečený motor, auto bolo skorodované a brzdy mali účinnosť len na 30%. Žalovaný ďalej poukázal na ďalšie opotrebenia a poškodenia motorového vozidla a skutočnosť, že v prípade odkupu predmetného motorového vozidla bola ponúknutá kúpna cena vo výške 300,- eur. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že hodnota motorového vozidla v čase jeho predaja zo strany úpadcu žalovanému zodpovedala kúpnej cene, za ktorú žalovaný toto motorové vozidlo nadobudol. Do predmetného vozidla bola vložená menšia investícia na opravy, čím sa jej hodnota zvýšila na sumu 1.000,- eur, za ktorú toto motorové vozidlo odkúpil L. Y.. K prepisu vozidla nedošlo. Následne kupujúci L. Y. predal A. P. motorové vozidlo za cenu 6.900,- eur, pričom uvedenú skutočnosť považuje žalovaný za právne bezpredmetnú, nakoľko v danom prípade je namietaná odporovateľnosť právneho úkonu úpadcu a žalovaného. Následné investície nových vlastníkov do motorového vozidla, či ich prípadné ďalšie predaje nemajú právnu relevanciu vo vzťahu k určeniu potenciálnej hodnoty údajného ukrátenia veriteľov. Vo vzťahu k predaju motorového vozidla značky F. O.alovaný poukázal na to, že žalobca svoje odhady prirovnáva k hodnotám obdobných áut bez toho, aby zohľadňovali skutočný stav predmetného vozidla v čase predaja, keďže motorové vozidlo trpelo viacerými vadami - pretesňoval motor, tiekol olej, poškodený kompresor na klimatizácii, poškodené brzdy ako aj pneumatiky, poškodené tesnenie predného skla, čo spôsobovalo pretekanie vody do interiéru, chybná spojka, ako aj tlmiče a výrazne opotrebený interiér. Žalovaný poukázal na Záznam o technickom stave vozidla, z ktorého vyplýva, že vozidlo malo pretesňovaný motor, vadnú klímu, miernu koróziu a ďalšie závady špecifikované v predmetnom zázname. Žalovaný má za to, že pri určení obvyklej kúpnej ceny predmetu kúpy je potrebné zohľadňovať technický stav motorových vozidiel v čase ich predaja. Dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, ktorý tvrdí, že v danom prípade došlo napadnutými úkonmi k ukracovaniu veriteľa tým, že úpadca učinil právne úkony bez primeraného protiplnenia. Samotným predložením neporovnateľných ponúk predaja obdobných hnuteľných vecí ako tie, ktorých neúčinnosti sa žalobca domáha, nie je možné konštatovať, že by správca preukázal skutočnú hodnotu predmetu kúpy a naopak žalovaný odborným vyjadrením odborne spôsobilého subjektu na podanie takéhoto vyjadrenia preukazuje, že v čase prevodu hodnota týchto hnuteľných vecí zodpovedala primeraným cenám. Len zo skutočnosti, že žalovaný je osobou spriaznenou s úpadcom, nie je možné konštatovať ukrátenie veriteľov úpadcu prevodom týchto vozidiel. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, priznať žalovanému náhradu trov konania. Žalovaný ako dôkazné prostriedky označil zápisy o technickom stave vozidiel zo dňa 31.01.2014 (č. l. 65, 66).
6. Na pojednávaní konanom dňa 20.06.2017, ktoré sa uskutočnilo v prítomnosti riadne a včas predvolaných právnych zástupcov procesných strán, súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov, prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
7. Medzi stranami sporu v tomto konaní nebolo sporné uzavretie kúpnych zmlúv medzi úpadcom a žalovaným v mesiaci jún 2014, predmetom ktorých bol prevod motorových vozidiel značky G. Z. a F. O. oboch za kúpnu cenu 300,- eur, keď na strane kupujúceho vystupoval žalovaný v postavení spriaznenej osoby s úpadcom. Rovnako za nespornú skutočnosť súd považoval vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka MERKANTIL, s.r.o. uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 29.06.2015 zverejnený v Obchodnom vestníku č. 54/2015 zo dňa 19.03.2015 s účinkami zverejnenia vyhlásenia konkurzu dňa 20.03.2015. Z uvedených skutkových okolností nesporných medzi stranami sporu podľa § 151 ods. 2 CSP, u ktorých zároveň neboli dôvody pochybovať o ich pravdivosti, súd podľa ustanovenia § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vychádzal.
8. Žalobca v konaní uplatnil nárok, ktorým sa domáhal určenia právnej neúčinnosti vyššie označených právnych úkonov - kúpnych zmlúv ako ukracujúcich právnych úkonov uzatvorených medzi úpadcom a žalovaným bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 1, 2 a súčasne sa žalobca domáhal voči žalovanému peňažnej náhrady za tieto ukracujúce právne úkony v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 ZKR v celkovej sume 10.600,- eur.
9. Ťažisko procesnej obrany žalovaného proti žalobe spočívalo v námietke nedostatku základných predpokladov na odporovanie právnych úkonov s poukazom na obsah zákonného ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR a podmienky ukracujúceho právneho úkonu podľa § 58 ods. 1 ZKR, ktoré žalovaný opieral o tvrdenie, že majetok úpadcu v čase uskutočnenia napadnutých právnych úkonov prevyšoval záväzky úpadcu, a teda postačoval na uspokojenie všetkých jeho záväzkov, ktoré v tom čase úpadca vo svojom účtovníctve evidoval. Žalovaný poukázal na obsah znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že hodnota nehnuteľností a ďalšieho majetku, ktorý je evidovaný v účtovníctve úpadcu za rok 2014 v sume 3.809.723,- eur, prevyšoval hodnotu záväzkov úpadcu vo výške 3.002.659,- eur.
10. Žalobca v konaní uplatnil právo na určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov úpadcu pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a peňažnej náhrady voči žalovanému z týchto odporovateľných právnych úkonov, pričom uvedený nárok žalobcu súd s prihliadnutím na okamih začatia konkurzného konania aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.
11. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01 .2012 (ďalej len ZKR), Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
12. Podľa § 58 ods. 1, 2, 3 ZKR Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 5 ZKR
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
14. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 a 3 ZKR, Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.
15. Podľa §-u 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
16. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie v tejto veci je konaním na základe incidenčnej žaloby, súd primárne skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby, ktorou je lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu, ku ktorému došlo zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu s účinkami dňa 20.03.2015. Podľa § 57 ods. 2 ZKR lehota jedného roka na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov začína plynúť odo dňa vyhlásenia konkurzu, a keďže konkurz bol vyhlásený uverejnením uznesenia dňa 20.03.2015, začala lehota na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu v súlade s úpravou podľa § 199 ods. 9 veta prvá ZKR plynúť nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia, t. j. od 21.03.2015. Posledným dňom na podanie odporovacej žaloby tak bol deň 20.03.2016, pričom žalobca uplatnil svoj nárok podaním žaloby dňa 17.03.2016. Súd tak konštatoval dodržanie hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na včasné podanie žaloby v tejto veci ako základnej hmotnoprávnej podmienky pre určenie neúčinnosti napadnutého právneho úkonu.
17. Súd ďalej konštatuje, že žalobca založil svoje tvrdenie odporovateľnosti v žalobe označených právnych úkonov na tom, že napadnuté právne úkony boli uskutočnené dlžníkom s osobou spriaznenou s dlžníkom, pričom ide o ukracujúce právne úkony ako právne úkony bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 1, 2 ZKR. Základnou dôkaznou povinnosťou žalobcu tak bolo tvrdiť a preukázať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ZKR a podľa osobitnej skutkovej podstaty vymedzenej ustanovením § 58 ods. 1, 2 ZKR.
18. Svoju aktívnu legitimáciu na uplatnenie odporovacieho práva žalobca odvodzoval z ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR, pričom odporovacie právo žalobca uplatnil voči osobe, v prospech ktorej mali byť odporovateľné právne úkony uskutočnené v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.
19. Vo všeobecnosti základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu podľa ZKR je podmienka zakotvená v ustanovení § 57 ods. 4 ZKR, v zmysle ktorého je možné odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 17.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012).
20. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha právnej neúčinnosti kúpnych zmlúv ako právnych úkonov bez primeraného protiplnenia. Vzhľadom na obranu žalovaného a obsah citovaných zákonných ustanovení, najmä ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, súd posudzoval, či žalobca označenými a súdom vykonanými dôkazmi preukázal splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, ktorá ako podmienka odporovateľnosti musí byť preukázaná vždy, teda pri odporovaní z akéhokoľvek špecifikovaného dôvodu podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti tak, ako sú tieto vymedzené Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Z toho vyplýva, že podmienky odporovateľnosti podľa ustanovenia § 58 a nasl. ZKR je možné posudzovať a hodnotiť za predpokladu preukázania splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky podľa § 57 ods. 4 ZKR.
21. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán a listinnými dôkazmi , ktoré procesné strany predložili do obsahu spisovného materiálu spolu s podanou žalobou a vyjadrením žalovaného k veci (označených vyššie) a následne v priebehu pojednávania.
22. Z tvrdení žalobcu, ktoré sú obsahom žaloby a z dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, preukázanie existencie ukracujúceho právneho úkonu dlžníka nevyplýva. Úspešnosť akejkoľvek odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka napadnutými právnymi úkonmi zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho ostatných pohľadávok veriteľmi prihlásených v konkurznom konaní. V prípade odplatných právnych úkonov dochádza k ukráteniu len vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, a teda ukrátenie vzniká len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda až v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Pokiaľ žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby na podmienke ukracujúceho právneho úkonu, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo. Ak by aj napadnutými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, čo žalobca preukazoval následnými prevodmi vozidiel, ktoré tvorili pred sporných kúpnych zmlúv a výtlačkami z inzertného portálu, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi po vykonaní napadnutého úkonu zostal, postačuje na uspokojenie jeho existujúceho záväzku.
23. Obsahom dôkazného bremena na strane žalobcu bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že uzavretím v zmluve označených kúpnych zmlúv za dohodnutú odplatu pri súčasnom preukázaní stavu aktív a pasív dlžníka k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Konkrétne ukrátenie vo vzťahu k uzavretým kúpnym zmluvám žalobca nešpecifikoval. Toto hodnotil len v rovine rozdielu kúpnej ceny dojednanej v kúpnych zmluvách a zistenej obvyklej ceny predmetu kúpy. Úpadok dlžníka žalobca dovodzuje zo zistených majetkových pomerov dlžníka k okamihu po začatí konkurzného konania. Z nesporných vyjadrení strán je zrejmé, že medzi úpadcom a žalovaným ako osobou spriaznenou s dlžníkom, došlo k uzavretiu odplatných kúpnych zmlúv. Pokiaľ žalobca za ukrátenie vnímal neprimerané protiplnenie za prevedený predmet kúpy, bol povinný svoje tvrdenie preukázať. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že stranami dohodnutá kúpna cena zohľadňovala technický stav vozidla k okamihu účinnosti uzavretých kúpnych zmlúv, keď predmetom kúpnych zmlúv mali byť už ojazdené opotrebené motorové vozidlá poukazujúc pritom na obsah písomných listinných dôkazov - Zápisy o technickom stave vozidiel. Dôvodnosť žaloby žalobca opieral o hodnotu majetku k okamihu vyhlásenia konkurzu a hodnotu prihlásených pohľadávok
veriteľov s tvrdením, že dojednaním neprimeranej odplaty za predmet kúpy došlo k ukráteniu veriteľov v konkurznom konaní.
24. Vo vzťahu k ukracujúcim právnym úkonom a jeho podmienkam v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 57 ods. 4 ZKR a § 58 ods. 1, 2 ZKR bol žalobca povinný tvrdiť a preukázať, že uzatvorenými kúpnymi zmluvami došlo nielen k uzavretiu kúpnych zmlúv bez primeraného protiplnenia, ale tiež splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov, a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov. Pokiaľ žalobca za ukracujúce právne úkony bez ďalšieho považoval uzavretie kúpnych zmlúv s žalovaným ako osobou spriaznenou s úpadcom bez primeraného protiplnenia, nie je možné len z postavenia žalovaného ako osoby spriaznenej s dlžníkom a hodnoty predmetu kúpy prijať záver o ukracujúcom právnom úkone. Záver o ukrátení v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky napadnutých právnych úkonov a bezprostredne po ich uskutočnení. Teda aj v prípade jednotlivých skutkových podstát tieto úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Keďže uzavretím kúpnych zmlúv sa mení štruktúra majetkovej podstaty dlžníka možno hodnotiť tieto právne úkony len vo väzbe na ekonomický dopad a účinky týchto právnych úkonov v majetkovej sfére dlžníka.
25. Pri posudzovaní preukázania ukrátenia v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu Žilina, sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.05.2011, v zmysle ktorých samotné preukázanie existencie prihlásenej a prípadné súčasné aj zistenie pohľadávky konkurzného veriteľa bez ďalšieho neznamená, že žalobcom bolo preukázané ukrátenie veriteľa (veriteľov). Pokiaľ žalobca tvrdil, že právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, tak bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a predložiť súdu o tom dôkazy. Podľa názoru súdu ukrátenie a jeho rozsah nie je možné bez ďalšieho odvodzovať zo zisteného rozdielu medzi dojednanou kúpnou cenou a obvyklou cenou zistenou žalobcom, keďže úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka právnym úkonom, ktorému sa odporuje, zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky a to k okamihu účinnosti napadnutých právnych úkonov. Ukrátenie aj v prípade spriaznenej osoby musí byť reálne a preukázané, teda nemôže byť len predpokladané.
26. Záver o preukázaní ukrátenia konkrétnej pohľadávky alebo pohľadávok niektorého z veriteľov práve v dôsledku realizácie napadnutých právnych úkonov, ktorým žalobca v tomto konaní odporoval, nie je možné odvodzovať zo samotného vyhlásenia konkurzu, po splnení podmienok pre jeho vyhlásenie v zmysle úpravy § 3 ods. 1 ZKR, teda po skonštatovaní úpadku, ktorý naviac v prípade, že išlo o úpadok vo forme platobnej neschopnosti vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu. Rovnako súd poznamenáva, že skutočnosť preukázania úpadku neznamená automaticky ukrátenie podľa § 57 ods. 4 ZKR v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. Rovnako ukrátenie nemožno konštatovať ani z vymedzenia masy prihlásených pohľadávok, príp. zistených pohľadávok a ani od žalobcom tvrdenej spriaznenosti úpadcu a žalovaného. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Záver o ukrátení veriteľov dlžníka nebolo možné bez ďalšieho prijať len z obsahu žalobcom predložených a označených listinných dôkazov, keďže tieto neposkytujú porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti a neumožňujú tak vyhodnotiť kvalifikovaný dopad právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu. Skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa § 58 ods. 1, 2 ZKR a argumentáciu žalobcu, ktorá sa viaže k špecifickým podmienkam odporovateľnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, a v tejto súvislosti vykonávanie znaleckého dokazovania, ktorého
predmetom by malo byť ocenenie obvyklej kúpnej ceny prevádzaných motorových vozidiel, má svoju relevanciu len v podmienkach tvrdenej a preukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorá žalobcom preukázaná nebola. Súd preto návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom zamietol.
28. Nakoľko súd zmietol žalobu v časti určenia právnej neúčinnosti napadnutých právnych úkonov, nebolo možné vyhovieť ani súvisiacemu návrhu na uloženie povinnosti na plnenie.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže úspešnou v konaní bol žalovaný, súd mu priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
30. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).