Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-10C/449/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcov: 1/ V.. I. M., T.. XX.XX.XXXX, H. C. XXX, XXX XX Č., 2/ H.. F. M., T.. XX.XX.XXXX, H. C. XXX, XXX XX Č., obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Nám. sv. Anny 15/25, 911 01 Trenčín, proti žalovaným: 1/ D. K., T.. XX.XX.XXXX, H. N.. K.Z. XX/XX, XlX XX T. I. T. D., 2/ F. K., T.. XX.XX.XXXX, H. N.. K. XX/XX, XXX XX T. I. T. D., obaja právne zastúpení JUDr. Filipom Vavrinčíkom, advokátom, so sídlom Kmeťova 18, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o úpravu užívacích práv k spoločnej nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Užívanie spoločnej nehnuteľnosti parcely C-KN č. XXX, pre k.ú. T. I. T. D. sa upravuje nasledovne: Diely označené na Geometrickom pláne č. XXXXXXXX-G.-K.-C.-X/XXXX, autorizačne overené V.. M. C. dňa 15.01.2015 a úradne overené Okresným úradom T. I. T. D., katastrálnym odborom dňa 28.01.2015 pod č. XX/XXXX C. Č.. X, X Z. XX budú vo výlučnom užívaní žalobcov 1/ a 2/ s tým, že toto právo prechádza s prevodom, resp. prechodom spoluvlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ na ich právnych nástupcov.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinný spoločne a nerozdielne hradiť žalovaným 1/ a 2/ odplatu za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu vo výške 1,- Euro ročne, a to k 31. januáru príslušného kalendárneho roka.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Štát má nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia podaným návrhom došlým súdu dňa 10.12.2013 žiadali, aby súd upravil užívacie vzťahy strán sporu k spoločnej nehnuteľnosti vedenej u Okresného úradu T. I. T. D., katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres T. I. T. D., B. T. I. T. D. a katastrálne územie T. I. T. D. na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 120 m2 takto: Časť spoločnej nehnuteľnosti, na ktorej je umiestnená stavba nosného múru o šírke 30 cm tvoriaceho súčasť domu súp.Č.. XXXX na parc.č. XXX vedeného na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.úz. T. I. T. D., a to na hranici pozemku parc.č. XXX s pozemkami parc.č. XXX/X Z. XXX/X, v mieste vyznačenom na zákrese v katastrálnej mape farbou červenou, sú oprávnení výlučne užívať žalobcovia 1/ a 2/. Časť spoločnej nehnuteľnosti v priestore podbránia pod domom súp.č. XXXX T. C..Č.. XXX vedenom na liste vlastníctva č. XXXX C. Y..Ú.. T. I. T. D., na ktorej je umiestnená spevnená betónová plocha, v mieste vyznačenom na zákrese v katastrálnej mape farbou šedou, sú oprávnení spoločne užívať žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaní 1/ a 2/. Časť spoločnej nehnuteľnosti v priestore nadväzujúcom na podbránie pod domom súp.č. XXXX na parc.č. XXX vedenom na liste

vlastníctva č. XXXX pre kat.úz. T. I. T. D.Á. smerom do dvora, vyznačenom na zákrese v katastrálnej mape farbou fialovou, sú oprávnení spoločne užívať žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaní 1/ a 2/. Časť spoločnej nehnuteľnosti v priestore nadväzujúcom na dom súp.č. XXXX T. C..Č.. XXX vedenom na liste vlastníctva č. XXXX C. Y..Ú.. T. I. T. D. smerom do dvora, vyznačenom na zákrese v katastrálnej mape farbou hnedou, sú oprávnení výlučne užívať žalobcovia 1/ a 2/. Časť spoločnej nehnuteľnosti v priestore nadväzujúcom na dom súp.č. XX T. C..Č.. XXX vedenom na liste vlastníctva č. XXXX C. Y..Ú.. T. I. T. D., vyznačenom na zákrese v katastrálnej mape farbou modrou a ružovou, sú oprávnení výlučne užívať žalovaní 1/ a 2/. Neoddeliteľnou súčasťou rozsudku je katastrálna mapa spoločnej nehnuteľnosti s farebným zákresom rozdelenia jej užívania stranami sporu. Návrh odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ a 2/ spoločne (ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov/ sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1 nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu T. I. T. D., katastrálny odbor, v katastri nehnuteľností pre okres T. I. T. D., B. T. I. T. D. a katastrálne územie T. I. T. D. na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 120 m2 (ďalej len „spoločná nehnuteľnosť“). Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi tejto spoločnej nehnuteľnosti sú žalovaný 1/ v podiele 1 a žalovaný 2/ v podiele 1. Žalobcovia 1/ a 2/ sú zároveň spoločne (ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov) vlastníkmi v 1/1 nehnuteľností zapísaných u Okresného úradu T. I. T. D., katastrálny odbor, v katastri nehnuteľností pre okres T. I. T. D., obec T. I. T. D. a katastrálne územie T. I. T. D.Á. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 121 m2 a ako stavby dom súp.č. XXXX na parc.č. XXX (ďalej len „nehnuteľnosti navrhovateľov“). Žalovaní 1/ a 2/ sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi, a to žalovaný 1/ v podiele 1 a žalovaný 2/ v podiele 1 nehnuteľností zapísaných u Okresného úradu T. I. T. D., katastrálny odbor, v katastri nehnuteľností pre okres T. I. T. D., B. T. I. T. D. Z. Y. Ú.F. T. I. T. D. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 8 m2, parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 272 m2 a parc.č. XXX - záhrady vo výmere 374 m2 a ako stavby dom súp.č. XX T. C..Č.. XXX (ďalej len „nehnuteľnosti odporcov“). U spoločnej nehnuteľnosti ide o pozemok slúžiaci jednak na prístup do nehnuteľností žalobcov a do nehnuteľností žalovaných a jednak ako dvor k nehnuteľnostiam žalobcov a nehnuteľnostiam žalovaných. Medzi stranami sporu dochádzalo k nezhodám o užívaní spoločnej nehnuteľnosti už v minulosti, pričom tieto nezhody sa vystupňovali v súvislosti s rekonštrukciou domovej nehnuteľnosti žalobcov, ktorú začali žalobcovia 1/ a 2/ realizovať v zmysle stavebného povolenia vydaného I. T. I. T. D. C. Č.. Z.Č. zo dňa 6.4.2010 na zmenu stavby - prestavbu podkrovia rodinného domu č. XX na pozemku parc.č. XXX a nad časťou parc.č. XXX v katastrálnom území T. I. T. D., pozostávajúcu z búracích prác, prestavby a nadstavby ako aj zmeny prípojky elektriny a plynu. Medzi podmienky uskutočnenia tejto zmeny stavby v zmysle uvedeného stavebného povolenia bolo zahrnuté, že na pozemku parc.č. XXX, teda na spoločnej nehnuteľnosti, sa spoločná spevnená plocha prístupu zmení na závetrie a zádverie 26 m2 so zachovaním prístupu k objektu domu súp.č. XX vo dvore aj počas prác a budú vybudované nové prípojky plynu a elektriny zemným káblom s tým, že umiestnenie stavby sa nemení a výškové usporiadanie ostáva zachované a že vo vnútorných priestoroch dôjde k úpravám v priestore zádveria (na časti parc.č. XXX) pre napojenie odvodu dažďovej vody zo strešnej roviny smerom do dvora tak, aby nemohlo dôjsť k podmáčaniu plochy dvora parc.č. XXX, teda spoločnej nehnuteľnosti. Zároveň z tohto stavebného povolenia vyplývalo, že zmena stavby sa mala zhotoviť podľa projektovej dokumentácie overenej v konaní, ktorá je súčasťou rozhodnutia o povolení stavby a že prípadné iné zmeny nesmú byť urobené bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. Pred vydaním takéhoto stavebného povolenia neboli v stavebnom konaní zo strany jeho účastníkov, a teda ani zo strany žalovaných 1/ a 2/, uplatnené žiadne námietky. Žalobcovia 1/ a 2/ začali realizovať rekonštrukciu ich domovej nehnuteľnosti, pričom počas jej realizácie sa zistilo, že pôvodný nosný múr na spoločnej nehnuteľnosti, a to na hranici pozemku parc.č. XXX s pozemkami parc.č. XXX/X Z. XXX/X v časti podbránia domu žalobcovi nemá potrebný základ a preto ho bolo nutné odstrániť v celej jeho dĺžke a nahradiť novým múrom, ktorý bol potom vybudovaný, a to v šírke 30 cm oproti jeho pôvodnému stavu (v šírke 20cm). Tým došlo ku odchýlke od projektovej dokumentácie, ktorá bola podkladom konania o povolenie zmeny stavby, a to tak, že projektová dokumentácia predpokladala v mieste pôvodného nosného múru vybudovanie 4 nosných pilierov o rozmeroch 40 x 40 cm, medzi ktorými mal zostať tento pôvodný múr. Uvedenou zmenou sa teda prechod cez podbránie síce oproti pôvodnému stavu zúžil o 10 cm (vybudovaním nového nosného múru širšieho o 10 cm oproti pôvodnému) avšak v skutočnosti zostal tento prechod zachovaný širší o 10 cm oproti stavu, aký by vznikol realizáciou 4 nosných pilierov pri zachovaní pôvodného nosného múru medzi nimi v zmysle uvedenej projektovej dokumentácie. Zároveň bolo na stavebný úrad doručené dňa 5.11.2010 stanovisko dodávateľa a investora stavby zdôvodňujúce vykonanú zmenu

oproti projektovej dokumentácii, na základe ktorého potom stavebný úrad - I. T. I. T. D., Spoločný úrad samosprávy v T. I. T. D. výzvou č. Z.-Š. zo dňa 30.11.2010 vyzval žalobcov 1/ a 2/ na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie zmeny stavby pred dokončením. Žalobcovia 1/ a 2/ takúto žiadosť doručili stavebnému úradu dňa 10.1.2011. Stavebný úrad potom oznámením Č..G..Z. zo dňa 17.1.2011 oznámil začatie konania o dodatočnom povolení zmeny stavby a nariadenie ústneho pojednávania. Napokon na základe námietok zo strany žalovaných 1/ a 2/ došlo k vydaniu rozhodnutia stavebného úradu č. Z. /. zo dňa 7.2.2011, ktorým stavebný úrad v zmysle § 29 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na § 137 ods. 2 zák.č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov prerušil stavebné konanie o dodatočné povolenie zmeny stavby pred dokončením do doplnenia žiadosti žalobcov 1/ a 2/ o právoplatné rozhodnutie vo veci predbežnej otázky vrátane uvedenia projektovej dokumentácie do súladu s právoplatným rozhodnutím. Žalobcovia 1/ a 2/ sa opakovane pokúšali uzavrieť so žalovanými 1/ a 2/ dohodu o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, v rámci ktorej by bolo vyriešené aj umiestnenie stavby nosného múru na domovej nehnuteľnosti žalobcov v súlade so skutočným vyhotovením ako aj celkové užívanie spoločnej nehnuteľnosti jednotlivými spoluvlastníkmi, čo by viedlo nielen ku skončeniu uvedeného stavebného konania ale aj k celkovému doriešeniu užívania spoločnej nehnuteľnosti stranami sporu do budúcnosti. Žalovaní 1/ a 2/ bez relevantných dôvodov k uzavretiu takejto dohody nepristúpili. Žalobcovia 1/ a 2/ sa pokúsili vec preto riešiť podaním návrhu na začatie súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti. Konanie o takomto návrhu žalobcov 1/ a 2/ smerujúcom proti žalovaným 1/ a 2/, ktorého súčasťou boli aj ďalšie nároky súvisiace s usporiadaním ďalších vzťahov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti, je vedené na Okresnom súde T. I. T. D. pod č. 10C/20/2011, kde však v časti konania o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti bolo toto konanie už právoplatne skončené rozsudkom tohto súdu č. 10C 20/2011-201 zo dňa 11.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. 6Co 126/2013-246 zo dňa 25.06.2013 tak, že návrh bol zamietnutý a kde v zostávajúcej časti konania nie sú riešené právny vzťahy, ktoré sú predmetom tohto návrhu na začatie konania. Teda k vyriešeniu veci v konaní o takomto návrhu nedošlo a takéto rozhodnutie nemalo na ďalšie trvanie prerušenia stavebného konania o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením žiaden dopad. Žalobcovia 1/ a 2/ sa preto týmto návrhom podaným v súlade s ustanovením § 139 ods. 1 a 2 Obč. zák. domáhajú úpravy užívania spoločnej nehnuteľnosti súdnym rozhodnutím, ktorým zároveň dôjde aj k vyriešeniu predbežnej otázky, pre ktorú bolo v zmysle § 137 ods. 2 zák.č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov prerušené stavebné konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením rozhodnutím Mesta T. I. T. D., Spoločný úrad samosprávy v T. I. T. D. č. Z. zo dňa 7.2.2011. Pokiaľ ide o úpravu užívania spoločnej nehnuteľnosti, treba vychádzať jednak zo spoluvlastníckych podielov, ktoré sú u žalobcov 1/ a 2/ spoločne na jednej strane a u žalovaných 1/ a 2/ spoločne na druhej strane, rovnaké, a teda tejto skutočnosti by mal v zásade zodpovedať aj rozsah užívania spoločnej nehnuteľnosti (§ 137 ods. 1 Obč. zák.) a jednak zo špecifického rozloženia spoločnej nehnuteľností, ktorá je pozemkom a ktorá zabezpečuje sprístupnenie ďalších nehnuteľností vo vlastníctve tak žalobcov 1/ a 2/ ako aj vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ a tým aj ich účelné využitie. Vychádzajúc z týchto základných kritérií pre spravodlivé usporiadanie užívacích vzťahov účastníkov k spoločnej nehnuteľnosti je treba vziať na zreteľ, že už realizovaná zmena stavby - domovej nehnuteľnosti žalobcov, ktorou v skutočnosti nedošlo k zúženiu priestoru podbránia pod domom žalobcov zabezpečujúceho spoločnú prístupovú cestu na nehnuteľnosti žalobcov a na nehnuteľnosti žalovaných oproti projektovej dokumentácii, proti ktorej žalovaní 1/ a 2/ nemali námietky a na poklade ktorej bolo aj vydané stavebné povolenie, predpokladá opodstatnenú požiadavku žalobcov 1/ a 2/ na výlučné užívanie tej časti spoločnej nehnuteľnosti (pozemku parc.č. XXX), na ktorej je umiestnený nosný múr na hranici spoločnej nehnuteľnosti s pozemkami parc.č. XXX/X Z. XXX/X, a to v celej dĺžke tejto stavebnej časti domovej nehnuteľnosti žalobcov. Súčasťou tohto návrhu na začatie konania je zväčšená kópia katastrálnej mapy, na ktorej je táto časť spoločnej nehnuteľnosti vyznačená červenou farbou. Ďalej je pri usporiadaní užívacích vzťahov účastníkov k spoločnej nehnuteľnosti potrebné zohľadniť jestvujúci stav na spoločnej nehnuteľnosti súvisiaci s usporiadaním ďalších nehnuteľností navrhovateľov a ďalších nehnuteľností odporcov. V časti podbránia pod domovou nehnuteľnosťou žalobcov je spevnená betónová plocha, ktorú vybudovali žalobcovia 1/ a 2/ a táto slúži na prístup žalobcov 1/ a 2/ jednak do ich domu súp.č. XXXX na parc.č. XXX (v mieste vyznačenom na pripojenej kópii z katastrálnej mapy farbou oranžovou - vstup do domu a farbou žltou - vstup do pivnice domu) a jednak do dvora a tiež na prístup žalovaných 1/ a 2/ do dvora a následne do ich domu súp.č. XX T. C..Č.. XXX (v miestach vyznačených na pripojenej kópií z katastrálnej mapy farbu zelenou). Na spevnenú betónovú plochu na spoločnej nehnuteľnosti v podbrání domovej nehnuteľnosti žalobcov potom nadväzuje nespevnená plocha spoločnej nehnuteľnosti (dvor) a na ďalšej časti spoločnej

nehnuteľnosti hraničiacej s nehnuteľnosťami žalovaných (pozemkami parc.č. XXX Z. XXX) je spevnená plocha - betónová dlažba a na jej časti sú vybudované drobné stavby - záhradný krb a prístrešok na záhradné náradie. Tieto investície na spoločnej nehnuteľnosti vykonali žalovaní 1/ a 2/ ešte skôr ako sa jej spoluvlastníkmi stali žalobcovia 1/ a 2/ a podľa informácie od právneho predchodcu žalobcov 1/ a 2/ vo vlastníctve tejto nehnuteľnosti urobili tak bez súhlasu ďalšieho spoluvlastníka. Teda takto zabratá časť spoločnej nehnuteľnosti sa stala pre žalobcov 1/ a 2/ už reálne nevyužiteľnou. Táto časť spoločnej nehnuteľnosti je na pripojenej kópii z katastrálnej mapy vyznačená farbou modrou. Zohľadňujúc všetky tieto skutočnosti je potom podľa žalobcov 1/ a 2/ možné také usporiadanie užívania spoločnej nehnuteľnosti, že jej časť tvoriaca podbránie od hranice pozemku s mestským chodníkom v prednej časti až po protiľahlý roh domu súp.č. XXXX T. C..Č.. XXX, na ktorej je spevnená betónová plocha (na pripojenej kópii z katastrálnej mapy vyznačené farbou šedou) budú užívať všetci účastníci spoločne, že jej časť tvoriacu pás pozemku nadväzujúci na podbránie a to v šírke podbránia súbežne s hranicou pozemku parc.č. XXX/X budú užívať všetci účastníci spoločne (na pripojenej kópii z katastrálnej mapy vyznačené farbou fialovou), že jej časť súbežne s hranicou pozemku parc.č. XXX budú užívať výlučne žalobcovia 1/ a 2/, ktorí tak budú mať zabezpečený prístup do pivnice ich domovej nehnuteľnosti a zároveň potrebný obslužný priestor na údržbu príslušnej časti ich domovej nehnuteľnosti (na pripojenej kópii z katastrálnej mapy vyznačené farbou hnedou) a napokon že jej časť, na ktorej sa nachádza betónová dlažba ako aj sčasti záhradný krb a prístrešok na záhradné náradie vrátane časti nadväzujúcej na pozemok parc.č. XXX, kde sú dva z troch vstupov do domovej nehnuteľnosti žalovaných, budú užívať výlučne žalovaní 1/ a 2/, ktorí tak budú mať zabezpečený prístup do ich domovej nehnuteľnosti v doterajšom rozsahu a zároveň potrebný obslužný priestor na údržbu ich domovej nehnuteľnosti a tiež právo na využitie tej časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej iné využitie vzhľadom na doterajšie drobné stavebné investície vykonané žalovanými 1/ a 2/ ani nie je dobre možné ( na pripojenej kópii z katastrálnej mapy vyznačené farbou ružovou). Za účelom presnej špecifikácie rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti čo do užívania jej spoluvlastníkmi bude potrebné v konaní nariadiť znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého bude vyhotovenie zákresu rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti z hľadiska jej užívania a ktorý zákres bude neoddeliteľnou súčasťou súdneho rozhodnutia v tejto veci. Na základe neho bude možné zároveň doplniť a upraviť do konečnej podoby petit návrhu na začatie konania v tejto veci, ktorý je zatiaľ formulovaný len s poukazom na zväčšenú kópiu z katastrálnej mapy so zakreslením príslušných častí spoločnej nehnuteľnosti, tvoriacu súčasť tohto návrhu. Bližšie upresniť navrhovaný spôsob úpravy užívacích vzťahov strán sporu k spoločnej nehnuteľnosti bude možné tiež pri ohliadke spoločnej nehnuteľnosti na mieste samom, a to prípadne už aj za účasti znalca.

2. Žalovaní 1/ a 2/ v podaní došlým súdu dňa 03.01.2014 žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že v návrhu je uvedených veľa neprávd, špekulácií a účelových informácii. Medzi stranami sporu nemohlo dôjsť k nezhodám, pretože boli v osobnom kontakte iba dvakrát. Počas stavebných prác na prestavbe nehnuteľností žalobcov žalobcovia porušovali podmienky stavebného konania a to bez predchádzajúcich upozornení manipulovali s plynovom prípojkou, obmedzovali žalovaným vstup do podbránia, nezabezpečovali odtok dažďových vôd, pri montáži strechy poškodili strechu žalovaných, znečistili odpadovým materiálom povalu žalovaných, arogantne sa správali, nadbetónovali betónovú plochu v časti podbránia o cca 15 cm až 20 cm, poškodili vstupnú bránu. Nesúhlasili, že v stavebnom konaní neboli zo strany žalovaných uplatnené žiadne námietky. Dňa 04.10.2010 žalovaní podali žiadosť na vykonanie štátneho stavebného dohľadu. Ten po preskúmaní skutočného stavu jednoznačne potvrdil, že nie sú dodržané podmienky pôvodnej dohody o inom práve k spoločnému pozemku v zmysle § 139 Stavebného zákona a stavebné konanie prerušil. V stavebnom konaní bola priložená kompletná statická dokumentácia, podľa ktorej 5 pilierov v časti podbránia bolo dostačujúcich. V rámci dohľadu sa zistilo, že stavebník nemá túto výraznú zmenu zapísanú ani po šiestich mesiacoch. Nákres, ktorý je priložený k návrhu je účelovo pozmenený. Na nákrese nie sú zakreslené okná a dvere do nehnuteľností žalovaných, časť, ktorá by mala patriť do užívania žalobcov je v priamom kontakte s nehnuteľnosťou žalovaných, kde má jediný vstup do tejto časti nehnuteľnosti a tri okenné otvory. Časťou, ktorú žiada žalobca do užívania výlučne pre seba musia žalovaní každodenne prechádzať. V blízkej budúcnosti bude nutné časť nehnuteľnosti žalovaných, priliehajúcej k časti pozemku, ktorý chcú do svojho užívania žalobcovia, výrazne rekonštruovať. Toto bude mať za následok nevyhnutné používanie aj v tejto časti dvora. Po rekonštrukcii bude táto časť nehnuteľnosti žalovaných obytná a budú ju užívať rodičia žalovaného 2/. Žalovaní nemajú inú možnosť, ako sa dostať cez pozemok, sú nútení ho čistiť, odpratávať od snehu a pod.. Na základe doterajších skúseností si nikdy doteraz žalobcovia neplnili povinnosti, vyplývajúce zo spoluvlastníctva. Žalovaní vykonávajú všetku údržbu dodnes na celom spoločnom pozemku. Je treba vziať na zreteľ, že mimo vstupu do pivnice v zadnej časti domu nie sú odkázaní žalobcovia vstupovať

do priestoru dvora. Naopak, pre žalovaných je vstup cez podbránie a dvor k ich nehnuteľnostiam nevyhnutný a žiadny iný nie je možný.

3. Žalovaní podaním došlým súdu dňa 09.04.2014 navrhli žalobcom 1/ a 2/ priznať výlučné užívacie práva v rozsahu 1 m - 1,5 m od zadnej steny nehnuteľnosti žalobcom 1/ a 2/, aby tak mali zabezpečený prístup k vstupu do pivničných priestorov a na úpravu a údržbu ich nehnuteľností a v ostatnom rozsahu dvora priznať výlučné užívacie práva k spoločnému dvoru žalovaným 1/ a 2/, pričom žalobcom 1/ a 2/ bude prisúdené ročné nájomné. Alternatívne časť pozemku v podbrání bude neupravená a zvyšná časť bude priznaná výlučne žalovaným 1/ a 2/, pričom žalobcom 1/ a 2/ bude prisúdená finančná kompenzácia, ako aj právo vstupu na pozemok za účelom údržby a rekonštrukcie, ako aj prístupu do pivničných priestorov.

4. Dňa 11.04.2014 sa vykonala ohliadka spoločnej nehnuteľnosti za prítomnosti geodeta.

5. Žalovaní v podaní došlým súdu dňa 19.01.2015 žiadali, aby súd rozhodol alternatívne, a to buď tak, že celý návrh zamietne, alebo upraví užívanie tak, že časť nehnuteľností nechá v spoločnom užívaní, časť vo výhradnom užívaní žalobcov a časť vo výhradnom užívaní žalovaných. Zároveň žiadali, aby žalobcovia nemohli na časti nehnuteľností, ktoré boli prisúdené do ich výlučného užívania vykonávať stavebné zásahy, ktoré by zužovali, sťažovali prechod alebo prejazd. Inžinierske siete žalovaných budú na náklady žalobcov zapísané ako vecné bremeno.

6. Na základe návrhu žalobcov na pojednávaní zo dňa 28.05.2015 súd pripustil zmenu žaloby nasledovne: „Užívanie spoločnej nehnuteľnosti parcely CKN č. XXX, C. Y..Ú.. T. I. T. D. sa upravuje nasledovne: Diely označené na Geometrickom pláne č. XXXXXXXX-G.-K.-C.-X/XXXX autorizačne overené V.. M. C. dňa 15.01.2015 a úradne overené Okresným úradom T. I. T. D., katastrálnym odborom dňa 28.01.2015 pod č. XX/XXXX C. Č.. X, X, X Z. XX budú vo výlučnom užívaní žalobcov 1/ a 2/. Diel č. X bude vo výlučnom užívaní žalovaných 1/ a 2/. Diely X,X,X,X Z. X zostanú v spoločnom užívaní, všetko in rem. Zároveň žiadali, aby boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní ročne hradiť žalobcom 1/ a 2/ odplatu za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu vo výške 1,- Euro ročne, a to k 31. januáru príslušného kalendárneho roka.“

7. Po pripustení zmeny žaloby žalovaní namietli, že žalobcovia sa len snažia obchádzať stavebný zákon, keď v rozpore so stavebný povolením urobili prestavbu tak, že na diele č. XX vybudovali múr, hoci v pôvodnom stavebnom povolení mali byť stĺpy. Majú za to, že ak dôjde k výlučnému užívaniu v prospech žalobcov, tak dôjde aj k legalizácii stavby, pričom do budúcnosti majú obavu, že dôjde k opätovnému porušeniu zákonov. V zásade žalovaní nemajú problém v tom, aby diel č. X Z. X bol vo výlučnom užívaní žalobcov, nakoľko je zrejmé, že ide o zastavanú plochu a iné užívanie ani nepripadá do úvahy. Rozhodne nesúhlasia, aby diel č. X pripadol do výlučného užívania žalobcov. K tomu uviedli, že doteraz nijako nebránili žalobcom, aby diel č. X užívali alebo využívali. Na druhej strane majú obavu, že ak zostane vo výlučnom užívaní žalobcov, tak budú mať zhoršený prístup k svojim nehnuteľnostiam, hlavne v otázke prejazdu a prechodu. Taktiež nesúhlasia s tým, aby diel č. X zostal vo výlučnom užívaní žalovaných, nakoľko nemajú žiadny problém v tom, aby žalobcovia tento diel využívali v potrebnom rozsahu. Žiadali, aby súd zamietol žalobu, tzn., aby sa vec ponechala v spoločnom užívaní, resp. ak by dospel k záveru, že je potrebné užívacie práva riešiť, tak nech len diel č. X Z. X zostane vo výlučnom užívaní navrhovateľov a ostané diely nech sú v spoločnom užívaní. V otázke úpravy užívacích práv in rem alebo o in personam odporcovia uviedli, že sú za in personam, a to z dôvodu, že ak bude usporiadanie in rem, tak to bude mať vplyv na cenu nehnuteľností, nakoľko nový vlastník s tým nebude môcť hýbať. Navrhované riešenie je nedokonalé a z tohto dôvodu nechcú mať konečné stanovisko v tejto veci do budúcnosti.

8. Žalobcovia v reakcii na námietky žalovaných uviedli, že z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných vyplýva, že medzi stranami sporu je sporné, akým spôsobom sa bude užívať spoločný pozemok, teda nepripadá do úvahy zamietnutie žaloby. Poukázali k vyjadreniu k dielu XX, keď vyjadrenie žalovaných je vyjadrením deštrukčným, nakoľko ide o diel, ktorý je plne zastavaný a v súčasnosti si nevedia predstaviť, ako by ho žalovaní mohli využívať. Vyjadrenie žalovaných, že diel navrhujú nechať v spoločnom užívaní, považujú za účelové, nakoľko žalovaným musí byť zrejmé, že žalobcovia tento pozemok využívať nebudú. Na druhej strane poukázali na list samotného žalovaného 2/, ktorý v rámci rokovaní navrhol, že nech približne v rovnakom rozsahu, ako je to uvedené v geometrickom pláne, diel X pripadol do výlučného vlastníctva žalovaných, nakoľko ho v súčasnosti výlučne užívajú. Myslí si, že je na mieste a celkom spravodlivo žiadať, aby aj žalobcovia mali nejakú časť vo svojom osobnom užívaní. Čo sa týka

otázky in rem a in personam, zotrvali na tom, aby súd rozhodol in rem, i keď je potrebné zvážiť, že toto nie je konečný stav, nakoľko pri zmene pomerov je možné žiadať novú úpravu užívacích práv. Nemyslia si, že len kvôli tomu, že aktuálny stav zastavanosti dielu č. X popri parcele č. XXX je dôvodom na to, aby žalobcovia nemali mať žiadnu časť v osobnom užívaní. Je podľa nich irelevantné, či v súčasnosti spevnené plochy popri parcele č. XXX vybudovali žalovaní, resp. predchádzajúci vlastníci. Nejde o neodstrániteľné riešenie danej situácie.

9. Žalovaní namietali, že ak by žalobcovia robili prestavbu v súlade so stavebným povolením, diel č. XX by podľa nich nebol sporný. Zároveň poukázali, že ak zostane diel č. X v užívaní žalobcov, pre nich to bude znamenať terénne úpravy s ohľadom výšky aktuálneho terénu, a to najmä popri parcele č. XXX, kde je vybetónovaný múrik a ak by sa tam potrebovali dostať napr. multikárou, toto by museli prebudovať. Odmietajú sa výlučne podieľať na takýchto nákladoch. Namietli, že keď veľa nasneží, len žalovaní budú musieť odpratávať sneh nielen z dielu č X, ale aj z dielu č. X, nakoľko by sa nevedeli dostať k svojej nehnuteľnosti a žalobcovia by pre to nemuseli nič robiť, nakoľko by ich to nijako neobmedzovalo. Namietli, že právo na obydlie a súkromie má prednosť pred úpravou užívacích vlastníckych práv.

10. Žalobcovia záverom uviedli, že na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi vlastníkmi sú nezhody, a teda je potrebné upraviť užívacie práva k spoločnej nehnuteľnosti. Bola vykonaná ohliadka, spracovaný geometrický plán, ako aj znalecký posudok, pričom si myslia, že nimi navrhované riešenie je spravodlivé a praktické vyriešenie veci. K námietkam žalovaných, že sa snažia zlegalizovať stavebné konanie, uviedli, že v tomto konaní ide o súkromnoprávny vzťah, ktorý sa neodvíja od verejného práva, ani nie je na ňom závislý, a teda nemožno v tomto smere poprieť hmotnoprávny nárok žalobcov. Konanie žalovaných spôsobuje len to, aby si susedsky nevychádzali, čomu nerozumejú. Žiadali, aby súd rozhodol o užívaní celej spornej nehnuteľnosti.

11. Žalovaní záverom uviedli, že medzi stranami sporu boli dohody a či už jednak vo forme užívacích práv, ako aj jednak v súlade so stavebnými prácami na nehnuteľnosti žalobcov. Žaloba je podaná len z toho dôvodu, aby došlo k legalizácii prestavby rodinného domu žalobcov. Domnievajú sa, že ak by súd takto rozhodol a určil by diel č. XX do výlučného užívania žalobcov, bol by to nežiaduci signál aj pre ostané prípady, kedy by sa takto mohli legalizovať čierne stavby. Ak žalobcovia chceli skolaudovať svoju nehnuteľnosti, mali podať návrh na nahradenie prejavu vôle a nie žalobu o určenie užívacích práv. Uviedli, že žalobcovia sa správali voči pôvodným vlastníkom agresívne a ani nedodržali dohody, ktoré spolu uzavreli, preto žalovaní majú obavu, že ak by aj súd priznal diel X výlučne v prospech žalobcovi, tak by mohlo dôjsť k ďalším stavebným zmenám a úpravám a následnej legalizácii bez toho, aby sa k tomu žalovaní mohli vyjadriť. Žalovaní nikdy nebránili žalobcom v užívaní spoločnej nehnuteľnosti až doteraz ju len na vlastné náklady udržiavali. Nerobili ani problémy počas stavebných prác. Navrhujú, aby bol zachovaný status quo, tzn., že nehnuteľnosť zostane celá v spoločnom užívaní aktuálnych vlastníkov, teda žiadali, aby súd návrh zamietol. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia konali v rozpore so zákonom ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní nesúhlasia, aby diel XX bol v užívaní žalobcov, nakoľko ide o podbránie a hrozí riziko, že v budúcnosti by žalobcovia týmto sťažovali prístup žalovaným k svojim nehnuteľnostiam. Čo sa týka dielu X, nie je vhodné ani správne, aby bol len v užívaní žalobcov, nakoľko sa žalovaným zabráni užívaniu ich vlastnej domovej nehnuteľnosti, ktorá takmer susedí s týmto dielom. Žalobcovia týmto sporom len obchádzajú súhlas spoluvlastníka, aby mohli docieliť zosúladenie skutkového stavu so stavom právnym ohľadom stavebného konania, nakoľko pri realizácii stavebných úprav žalobcovia nedodržali podmienky stavebného povolenia.

12. Súd sa oboznámil s podaniami účastníkov spolu s prílohami, ich výsluchom na nariadenom pojednávaní, znaleckým posudkom č. XXXXXXXX-G.-F.-X/XXXX zo dňa 13.01.2015 obchodnej spoločnosti GEPOS s.r.o., spisovým materiálom tunajšieho súdu sp.zn: 10C/20/2011, vykonal ohliadku miesta, pričom zistil nasledovné:

13. Žalobcovia 1/ a 2/ spoločne (ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov/ sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1 nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu T. I. T. D., katastrálny odbor, v katastri nehnuteľností pre okres T. I. T. D., obec T. I. T. D. Z. Y.Á. Ú. T. I. T. D. na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 120 m2 (ďalej len „spoločná nehnuteľnosť“). Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi tejto spoločnej nehnuteľnosti sú žalovaný 1/ v podiele 1 a žalovaný 2/ v podiele 1. Parcela slúži ako spoločný dvor k domovým nehnuteľnostiam účastníkov konania. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10C

20/2011-201 zo dňa 11.12.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. 6Co 126/2013-246 zo dňa 25.6.2013, bol návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti zamietnutý z dôvodu, že pozemok je reálne nedeliteľný.

14. Spoločnosť GEPOS s.r.o. v znaleckom posudku č. XXXXXXXX-G.-F.-X/XXXX zo dňa 13.01.2015 zamerala parcelu č. XXX v k.ú. T.É. I. T. D. a v zmysle ohliadky zo dňa 11.04.2014 rozčlenili túto parcelu na diely so stanovením výmery týchto dielov a v zmysle tohto rozdelenia vyhotovili geometrický plán pre prípad zriadenia vecného bremena užívania spoločnej nehnuteľnosti. Výsledok týchto zistení uviedli v grafickej, výpočtovej a tabuľkovej časti. Parcela bola rozdelená na XX dielov:

Diel č. X. o výmere 2 m2, na tejto časti pozemku leží obvodový múr domovej nehnuteľnosti navrhovateľov 1/ a 2/.

Diel č. X. o výmere 21 m2, spevnený pozemok v podbrání, využívaní ako spoločný vstup.

Diel č. X. o výmere 11 m2, pozemok, ktorý susedí s domovou nehnuteľnosťou navrhovateľov 1/ a 2/, v rámci ktorej je vybudovaní vstup do pivničných priestorov bytovej nehnuteľnosti navrhovateľov 1/ a 2/.

Diel č. X. o výmere 5 m2, pozemok, ktorý susedí s domovými nehnuteľnosťami účastníkov konania, pričom obe sporové strany majú v tejto časti vybudované okná.

Diel č. X. o výmere 28 m2, pozemok, ktorý susedí s domovou nehnuteľnosťou odporcov 1/ a 2/, kde majú umiestnené jednak okná a dvere.

Diel č. X. o výmere 15 m2, pozemok, ktorý sa nachádza v stredovej časti spoločnej nehnuteľnosti a nesusedí so žiadnou nehnuteľnosťou, pričom v súčasnosti je využívaný najmä na prechod a prejazd do nehnuteľností odporcov 1/ a 2/.

Diel č. X. o výmere 40 m2, na tejto parcele majú odporcovia postavený krb so skladom dreva a spevnenú plochu zamkovou dlažbou. Z tohto dielu majú prístup k CKN parcele č. XXX, ktorá je vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/

Diel č. X. o výmere 15 m2, je časť pozemku, ktorá je situovaná za podnávratím a v súčasnosti slúži najmä na prechod a prejazd pre obe sporové strany.

Diel č. X. o výmere 1 m2, na tejto časti pozemku leží obvodový múr domovej nehnuteľnosti navrhovateľov 1/ a 2/.

Diel. č. XX o výmere 2 m2, je pozemok, na ktorom je vybudovaný nosný múr domovej nehnuteľnosti navrhovateľov 1/ a 2/.

15. Tunajší súd rozsudkom č.k. 10C/449/2013-189 zo dňa 18.06.2015 rozhodol tak, že užívanie spoločnej nehnuteľnosti parcely C-KN č. XXX, pre k.ú. T. I. T. D. sa upravil nasledovne: Diely označené na Geometrickom pláne č. XXXXXXXX-G.-K.-C.-X/XXXX, autorizačne overené V.. M. C. dňa 15.01.2015 a úradne overené Okresným úradom T. I. T. D., katastrálnym odborom dňa 28.01.2015 pod č. XX/ XXXX pod č. X, X Z. XX budú vo výlučnom užívaní žalobcov 1/ a 2/ s tým, že toto právo prechádza s prevodom, resp. prechodom spoluvlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ na ich právnych nástupcov. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinný spoločne a nerozdielne hradiť žalovaným 1/ a 2/ odplatu za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu vo výške 1,- Euro ročne, a to k 31. januáru príslušného kalendárneho roka. Vo zvyšnej žalobu zamietol. Na odvolanie strán sporu odvolací súd uznesením č.k. 6Co/1143/2015-226 zo dňa 28.12.2016 Rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli žalobcovia prostredníctvom svojho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu v časti, ktorou boli žalobcovia zaviazaní spoločne a nerozdielne hradiť žalovaným odplatu za užívanie spoluvlastníckeho podielu vo výške 1,- Euro ročne, ako aj čo do výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a s tým súvisiacim výrokom o náhrade trov konania a to tak, že užívanie spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. T. I. T. D. - parcely KNC č. XXX bude upravené tak, že diely označené v dotknutom geometrickom pláne, a to diel č. X bude vo výlučnom užívaní

žalobcov, diel pod č. X bude vo výlučnom užívaní žalovaných a diely pod č. X, X, X, X Z. X budú v spoločnom užívaní žalobcov a žalovaných s tým, že toto právo prechádza s prevodom alebo prechodom spoluvlastníckeho práva účastníkov na ich právnych nástupcov a že žalovaní budú povinní spoločne a nerozdielne hradiť žalobcom odplatu za užívanie spoluvlastníckeho podielu vo výške 1,- Eura ročne, vždy do 31.01. príslušného kalendárneho roku, a tiež budú zaviazaní žalobcom nahradiť trovy konania vzniknuté v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ako aj v priebehu odvolacieho konania. Uviedli, že nesúhlasia so zamietnutím žaloby v časti, týkajúcej sa úpravy spoločnej nehnuteľnosti, okrem jej častí označených pod dielmi č. X, X Z. XX, čím bolo podľa ich názoru im odopreté právo na súdnu ochranu, pretože bolo preukázané, že medzi stranami sporu dlhodobo niet zhody o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti, tento nevyplýva zo zákona, pretože z ust. § 137 ods. 1 Obč. zákonníka vyplýva len to, že podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci, a preto, ak bolo preukázané, že medzi stranami ako podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti nedošlo k dohode o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, nebolo možné úpravu vykonať len v určitej časti a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť, ale bolo možné rozhodnúť len o prípadnej inej úprave užívacích vzťahov, než bola v konečnom dôsledku navrhovaná. Na časti nehnuteľnosti označenej pod dielom X majú žalovaní postavený krb so skladom dreva a spevnenú plochu so zámkovou dlažbou a z tohto dielu majú prístup k pozemku parc. č. XXX, ktorý je v ich vlastníctve a tiež k parc. č. XXX a domu súp. č. XX. Z uvedeného je zrejmé, že táto časť spoločnej nehnuteľnosti nie je pre žalobcov reálne využiteľná, preto požiadavka žalobcov na to, aby užívacie vzťahy k tejto časti nehnuteľnosti boli upravené tak, že bude vo výlučnom užívaní žalovaných, je opodstatnená. Recipročne s ohľadom na zachovanie rovnosti účastníkov a poskytnutia rovnakej ochrany vlastníckeho práva je potrebné, aby žalobcovia mali možnosť výlučne užívať primeranú inú časť zo spoločnej nehnuteľnosti, ktorú vzhľadom na všetky súvisiace vzťahy bolo možné vymedziť len v časti označenej pod dielom č. X, ktorý má výmeru 11 m2, teda podstatne menšej oproti výmere dielu pod č. X. Záver súdu prvej inštancie, že za aktuálneho stavu nie je nevyhnutné rozdeľovať užívanie spoločnej nehnuteľnosti, aj pokiaľ ide o diely č. X Z. X, keďže nebolo preukázané, že by sa žalobcom akýmkoľvek spôsobom bránilo v užívaní týchto dielov, nepovažujú za správny. Pokiaľ ide o úpravu hospodárenia so spoločnou vecou, tak podmienkou rozhodnutia súdu podľa § 139 ods. 2 nie je obmedzenie výkonu vlastníckeho práva niektorou zo spoluvlastníkov, ale preukázanie toho, že medzi spoluvlastníkmi je nezhoda o užívaní spoločnej veci, ktorú pre rovnosť hlasov nemožno odstrániť, alebo vyriešiť inak ako rozhodnutím súdu. Teda predpokladom úpravy nie je obmedzenie výkonu vlastníckeho práva niektorého zo spoluvlastníkov, ako to uviedol súd prvej inštancie. Rovnako sa nestotožňujú s argumentáciou vo vzťahu k zamietajúcej časti rozhodnutia spočívajúcou v tom, že nebolo preukázané, že by sa žalobcom akýmkoľvek spôsobom bránilo v užívaní časti spoločnej nehnuteľnosti pod dielmi č. X Z. X. V tomto smere nie je možné vychádzať len z tvrdení strán, ale zo skutočností, ktoré vyplynuli z vykonanej ohliadky. Touto bolo zistené, že časť pod dielom X nie je pre žalobcov vôbec využiteľná, vzhľadom na aktuálny stav tejto časti spoločnej nehnuteľnosti popísaný aj rozhodnutím súdom prvej inštancie. Tým, že pri poznaní existujúceho faktického stavu spoločnej nehnuteľnosti, súd neupravil užívacie vzťahy strán v súlade s konečným návrhom žalobcov, podstatným spôsobom ich znevýhodnil, priznal im podstatne menší rozsah užívacích práv k spoločnej nehnuteľnosti oproti žalovaným, a to s ohľadom na faktický stav užívania časti nehnuteľnosti označenej pod dielom X. Podľa žalobcov je teda potrebné rozhodnúť o úprave užívacích vzťahov vo vzťahu k celému pozemku parc. KNC č. XXX, a to tak, že časti označené pod dielmi X, X, X Z. XX budú oprávnení výlučne užívať žalobcovia, časť pod dielom X budú oprávnení užívať výlučne žalovaní a ostatné časti pod dielmi X, X, X, X Z. X budú užívať strany spoločne. Tak bude proporcionálne zabezpečená realizácia vlastníckeho práva strán k spoločnej nehnuteľnosti, ktoré sa na jej užívaní dlhodobo nevedia dohodnúť. Nešlo by o nahradenie zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Keďže v prípade rozhodnutia o úprave užívacích vzťahov strán k spoločnej nehnuteľnosti spôsobom navrhovaným žalobcami, by žalovaní užívali viac ako pripadá na ich spoluvlastnícke podiely zo spoločnej nehnuteľnosti, je nesprávne rozhodnutie súdu aj o uložení povinností žalobcom platiť náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalovaným, a to bez ohľadu na jej výšku, ktorá nie je ničím podložená. Naopak, za tohto stavu by bolo potrebné k povinnosti platiť náhradu za spoluvlastnícke podiely zaviazať žalovaných v prospech žalobcov, a to vo výške 1,- Euro ročne požadovanej žalobcami v zmysle konečného návrhu. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, žalobcovia tak uplatnili dôvody na odvolanie spočívajúce v nesprávnych skutkových a právnych záveroch (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli tiež žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu v časti, v zmysle ktorej diely označené pod číslom 1, 9, 10 majú byť vo výhradnom užívaní žalobcov a tiež v časti, ktorou

zaviazal súd žalobcov hradiť žalovaným odplatu za užívanie spoluvlastníckeho podielu vo výške 1,- Eura ročne, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania. Poukazovali na to, že pri prestavbe rodinného domu žalobcov dochádza k opätovným porušeniam spoluvlastníckych vzťahov, títo porušili dohodu a tiež podmienky dané stavebným povolením. Žalovaní sa správajú arogantne, nepriateľsky. Neberú ohľad na ich spoluvlastnícke práva, vyvolávajú konflikty. Žalovaní boli nútení komplikovane prechádzať cez spoločný vstup, odpratávať stavebný materiál, odpad. Vyvrcholilo to zmenou realizácie oporných stĺpov na oporný múr, čím zabrali v spoločnom vstupe na spoločnej parcele zásadný priestor dôležitý pre vstup žalovaných motorovým vozidlom. Ďalej poukazujú na porušenie ich povinností v priebehu stavebného konania. Momentálnou žalobou, podľa ich názoru, sa žalobcovia snažia obísť zákon a čiernu stavbu múru si takýmto spôsobom vymôcť. Podľa ich názoru, určením výlučných práv je značnejšie zasiahnuté do spoluvlastníckych práv žalovaných, ako by tomu bolo v prípade nahradenia prejavu vôle, a týmto spôsobom by došlo k obchádzaniu zákona, nakoľko primárnym cieľom žalobcov je získanie kolaudačného rozhodnutia. Žalobcovia nikdy v minulosti so žalovanými neprejednávali možnosť užívania spoločného pozemku, ktorého sa teraz domáhajú zo strany súdu. Nesúhlasia s nájmom za užívanie častí spoločného pozemku označenej ako diel X, X, XX vo výške 1,- Eura, túto sumu považujú za neprimerane nízku a žiadajú ju zmeniť v súlade s cenou bežného nájomného v lokalite, kde sa nehnuteľnosť nachádza, s ohľadom na výmeru užívanej časti. Súd nesprávne posúdil stav, kedy žalobca úmyselne zlúčil úpravu užívacích práv k spoločnej nehnuteľnosti aj na časti XX, kde úmyselne zastaval časť spoločného pozemku a tým fakticky znemožnil jej užívanie žalovaným. Podľa názoru žalovaných bolo potrebné využiť inštitút nahradenia vôle spoluvlastníka. Súd nesprávne posúdil skutkový stav potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, čím uplatnili dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. S poukazom na vyššie uvedené, navrhujú odvolaciemu súdu, aby tento zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, aby nepriznal právo výlučného užívania časti spoločnej parcely pod dielmi č. X, X, XX žalobcom, pričom by toto právo malo prechádzať s prevodom resp. prechodom spoluvlastníckeho práva žalobcov na ich právnych nástupcov, čím bude tiež zrušená aj povinnosť hradiť odplatu za výlučné užívanie časti nehnuteľnosti a zaviazal žalobcov nahradiť žalovaným trovy konania vzniknuté im tak v priebehu konania pred súdom prvej, ako aj druhej inštancie. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov, ktoré podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uviedli, že s týmto v celom rozsahu nesúhlasia. Užívali diel parcely č. X so súhlasom dvoch predchádzajúcich spolumajiteľov spoločného pozemku po dobu dlhšiu ako 10 rokov, užívanie ostatných častí bolo až do času nadobudnutia spoluvlastníckeho práva žalobcami bezkonfliktné, rešpektujúce oprávnené záujmy a potreby spoluvlastníkov. Žalobcovia podali tiež žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, s ktorou však neboli úspešní, súd rozhodol v prospech žalovaných, nakoľko ide o jedinú reálnu prístupovú cestu, cez ktorú je možný prístup do ich domu. K časti pozemku označenej pod dielom X uviedli, že tento nebol žalovanými užívaný a ani v jeho užívaní žalobcov žiadnym spôsobom neobmedzovali. Naopak, o túto časť sa starali tak, že ju v letných mesiacoch kosili a v zimných z nej odstraňovali sneh bez požiadavky kompenzácie za vykonané práce. Tým, že chcú upraviť užívanie žalobcovia aj k tejto časti, sledujú cieľ, aby získali výlučné užívacie práva k časti pozemku pod múrom, čím by mohli legalizovať čiernu stavbu. Vyslovili obavu, že žalobcovia získaním užívacích práv k častiam pozemkov pod č. X, X, X, XX ešte viac obmedzia ich práva a zamedzia prístup do ich domu, pričom táto obava vyplýva už z predchádzajúcich skúseností so žalobcami, preto žiadajú, aby ich odvolaniu neoblo vyhovené. Žiadajú tiež, aby im bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Vo výroku napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol geometrický plán, na ktorom sú farebne i číslom vyznačené diely -časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorých sa má týkať napadnutým rozsudkom vykonaná súdna úprava užívania nehnuteľnosti stranami sporu. Tým je daná dôležitosť geometrického plánu pre presnosť a konkrétnosť výroku, a pre materiálnu vykonateľnosť rozsudku. Z uvedeného dôvodu mal byť geometrický plán neoddeliteľnou súčasťou vyneseného rozsudku, a to označením vo výroku rozsudku a doručením stranám sporu spolu s ostatnými listami písomného vyhotovenia rozsudku. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by napadnutý rozsudok resp. jeho písomné vyhotovenie bolo stranám sporu doručené spolu s geometrickým plánom, ani tento nebol vo výroku označený ako neoddeliteľná súčasť rozsudku. Rozsudok tak trpí formálno-právnou vadou, t.j. nie je vykonateľný, pretože neobsahuje svoju základnú časť, podľa ktorej sa treba správať. Keďže vzhľadom k vyššie uvedenému teda rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. Nedostatky súdneho rozhodnutia tak, ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie pri novom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vysporiada tiež so všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcami a žalovanými v písomne

podaných odvolaniach. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

16. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

17. Podľa článku 21 ods. 1 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

18. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Podľa § 124 cit. zák. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

20. Podľa § 126 ods. 1 cti. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

21. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

22. Podľa § 137 ods. 1 cit. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

23. Podľa ods. 2 cit. zák. k nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

24. Podľa § 139 ods. 1 cit. zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

25. Podľa ods. 2 cit. zák. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

26. Podľa ods. 3 cit. zák. ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

27. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi spoločného dvora, ktorý tvorí súčasť domových nehnuteľností, pričom sporové strany sa nevedia dohodnúť v akom rozsahu a aký spôsobom budú užívať predmet svojho vlastníctva, nakoľko každá spriaznená strana nakladá s 50 % podielom. Pod pojmom "hospodárenie so spoločnou vecou" treba rozumieť najmä údržbu, opravu, úpravu, používanie, nakladanie spoločnej veci, bez ohľadu na to, či medzi spoluvlastníkmi ide o bežné alebo nie bežné veci. O jeho spôsobe rozhoduje predovšetkým dohoda, a keď sa nedosiahne, potom väčšina spoluvlastníckych hlasov, ktorá sa počíta podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný princíp). V prípade, keď sa takáto väčšina alebo dohoda nedosiahne alebo pri hlasovaní sa dosiahne rovnosť hlasov, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže podať návrh na súd, ktorý podľa povahy a okolností konkrétneho prípadu rozhodne o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2). Rozhodnutie súdu má konštitutívny účinok. Rozsudky vydané o týchto žalobách pôsobia zásadne ex nunc a určujú právne pomery medzi spoluvlastníkmi. Keďže v takomto prípade nejde o vyporiadanie spoluvlastníckeho vzťahu, súd je pri rozhodovaní viazaný podaným žalobným návrhom a môže rozhodnúť len tak, že mu vyhovie, alebo ho zamietne. Nemôže teda rozhodnúť o tom, čo žiaden z účastníkov nenavrhuje.

28. Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy tieto základné možnosti: a) rozdelenie užívania veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti spoločnej veci, b) jeden zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec a ostatní dostanú náhradu (spravidla peňažnú) a c) všetci spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových obdobiach.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný a je potrebné upraviť spôsob a rozsah užívania časti spoločnej veci - dvora. Dvor od prístupovej cestnej komunikácie je v súčasnosti využívaný najmä na prechod a prejazd oboch sporových strán. V rámci dokazovania bol vyhotovený geometrický plán, ktorý parcelu rozdelil na 10 dielov. Zo spoločného dvora spoluvlastníci majú prístup k svojim domovým nehnuteľnostiam, ide o uzavretý dvor, čiže môže slúžiť nielen na oddych ale aj na dočasné skladovanie potrebných vecí využívaných v spoločných domácnostiach. Žalobcovia svoju domovú nehnuteľnosť prerábajú a za účelom dodatočnej zmeny stavby pred jej dokončením požiadali stavebný úrad o príslušné povolenia. Stavebný úrad v tejto veci stavebné konanie prerušil z dôvodu, že zmena stavby sa má udiať aj na spoločnej nehnuteľnosti a žalovaní ako podieloví spoluvlastníci na takýto postup nedali potrebný súhlas. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v zmysle platného stavebného povolenia v časti podbránia mali byť vybudované piliere o rozmere 40 x 40 cm na spoločnej nehnuteľnosti. Žalobcovia žiadajú vykonať zmenu tak, že bude vybudovaný súvislý múr o šírke 30 cm (diel č. 10 C-KN parcely č. XXX pre k.ú. T. I. T. D.). Nesúhlas žalovaných s takouto zmenou je možné považovať za nelogický, keď novou stavebnou úpravou sa dosiahne, že šírka podbránia bude o 10 cm širšia, čo bude mať vplyv na lepšie využitie spoločného priestoru v podbráni, ako napr. na prechod a prejazd do spoločného dvora. Námietka žalovaných, že týmto postupom sa zlegalizuje čierna stavba, je v tomto konaní irelevantné, nakoľko riešenie otázky čiernej stavby je v kompetencii stavebného úradu a súd upravuje súkromnoprávny vzťah dvoch sporiacich sa spoluvlastníkov. Skutočnosť, že múr je už vybudovaný, z hľadiska posudzovania hospodárenia so spoločnou vecou podľa § 139 Občianskeho zákonníka, má význam len v tom smere, že nesúhlas žalovaných a následne neupravenie užívacích práv k spoločnej nehnuteľnosti súdom by spôsobilo ďalšie náklady žalobcov, spojené s odstránením múru a vybudovaním nových pilierov, čo za daného skutkového stavu veci súd považuje za kontraproduktívne. Z týchto dôvodov súd upravil spoluvlastnícke právo k dielu č. 10 C-KN parcely č. XXX pre k.ú. T. I. T. D. tak, že ho ponechal vo výlučnom užívaní žalobcov, nakoľko na tejto časti parcely má ležať, resp. leží, nosný obvodový múr domovej nehnuteľnosti žalobcov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaní v zásade nemali žiadne výhrady voči tomu, aby diel č. X Z. X C-KN parcely č. XXX pre k.ú. T. I. T. D., na ktorých je taktiež vybudovaný iný nosný múr domovej nehnuteľnosti žalobcovi, bol len v užívaní žalobcov, teda aj v tejto časti súd návrhu vyhovel. Tento skutkový stav tu bol ešte pred začatím stavebných úprav, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by táto skutočnosť bola v minulosti medzi predchádzajúcimi vlastníkmi predmetom sporov. Vzhľadom k tomu, že ide o trvalé zastavenie časti spoločnej nehnuteľnosti, súd upravil spoluvlastnícke práva in rem, nakoľko ani pri zmene vlastníka sa nepredpokladá, že by mohlo dôjsť k inému spôsobu užívania týchto častí spoločnej nehnuteľnosti ako je to v súčasnosti. Keďže sa touto úpravou spoluvlastníckych práv výrazne obmedzil výkon vlastníckeho práva odporcov, súd im priznal peňažnú náhradu vo výške 1,- Eur ročne, ktorá bola pre takýto prípad pôvodne odsúhlasená oboma sporovými stranami. Ak žalovaní v odvolaní voči rozsudku namietali, že cena je príliš nízka, v konaní nenavrhli žiadne nové dôkazy, ktorým by túto skutočnosť potvrdili, resp. by sa bránili tak, že by uviedli konkrétnu sumu, na základe ktorej by žalobcovia mohli zaujať konkrétne stanovisko. Z týchto dôvodov súd ponechal peňažnú náhradu vo výške 1,- euro ročne.

30. Žalobcovia žiadali priznať do výlučného užívania diel č. X spoločnej nehnuteľnosti a naproti tomu odporcom priznať diel č. X. Žalovaní namietali, že nijakým spôsobom nebránia žalobcom užívanie spoločnej nehnuteľnosti, pričom žalobcovia túto námietku nijakým spôsobom nerozporovali. Súd mal za to, že týmto postupom žalobcov by sa v súčasnosti len nahrádzalo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti, ktoré bolo v inom konaní zamietnuté. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že za aktuálneho stavu veci nie je nevyhnutné rozdeľovať užívanie spoločnej parcely spôsobom, ako to navrhujú žalobcovia, pretože v konaní nebolo preukázané, že by sa žalobcom akýmkoľvek spôsobom bránilo v užívaní dielu č. X alebo dielu X, preto súd v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol. Podľa názoru súdu úprava hospodárenia so spoločnou vecou pri rovnosti hlasov podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá obmedzenie výkonu vlastníckeho práva niektorého zo spoluvlastníkov, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Žalobcovia neuviedli žiadne konkrétne príklady, ako chcú diel X užívať a že žalovaní im nedali na takýto zámer súhlas, resp. im bránili v tomto zámere akýmkoľvek spôsobom. Z týchto dôvodov súd sa podrobnejšie nezaoberal ostatnými námietkami žalovaných, ktoré vzniesli proti navrhovanej úprave užívacích práv k dielu č. X a X C-KN parcely č. XXX pre k.ú. T. I. T. D..

31. Medzi stranami sporu v zásade nedochádzalo k výraznejším rozporom alebo námietkam ako sa budú alebo majú užívať diely spornej parcely č. X, X, X, X Z. X. Žalobcovia žiadali upraviť spoločné

užívacie práva k týmto dielom in rem. Žalovaní argumentovali, že budú realizovať prestavbu domovej nehnuteľnosti, ktorá hraničí s dielami č. X Z. X, a hoci spor trvá už viac ako tri roky, so žiadnymi úpravami žalovaní ešte nezačali, skôr naopak, prejavovali záujem svoje nehnuteľnosti predať tretej osobe. Súd zamietol v tejto časti žalobný návrh z dôvodu, že je viazaný žalobným návrhom, keďže spoločné užívacie práva týchto dielov by ponechal v užívaní sporných strán (in personam), čo žalobcovia nežiadali, s poukazom na to, že v blízkej budúcnosti sa dá predpokladať, že dôjde k inému rozsahu užívacích práv týchto dielov, ak má dôjsť k zmene pomerov ohľadom využívania domových nehnuteľností. Úprava spoločných užívacích práv k týmto dielom in rem by bola neprimeraným obmedzením spoluvlastníka nakladať so spoločnou nehnuteľnosťou, ktorá vzhľadom na svoju veľkosť a umiestnenie bude pravidelne meniť svoj charakter a rozsah užívania a využívania spoluvlastníkmi.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal, pretože každý zo strán v spore má pomerný úspech vo veci. Štátu v tomto konaní vznikli trovy konania uhradením trov znaleckého dokazovanie znalcovi firme GEPOS s.r.o. z rozpočtových prostriedkov súdu, ktorých náhradu súd priznal v súlade s § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).