Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8P-74-2017.pdf
PDF · 77.96 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/74/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. F.Á. J., I.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odd. SPO detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh otca: W. N., I.. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, za účasti matky: L. J., I.. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, o zníženie výživného t a k t o
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti na dcéru zo sumy 45 eur na minimálne výživné. V návrhu uviedol, že od 04.01.2017 stratil prácu a nezvláda uhrádzať výživné v súdom určenej výške. Výživné v sume 45,- eur matke uhrádza, ale má aj svoju vlastnú rodinu, 4 ročnú a 9 mesačnú dcérku, ktorá potrebuje dojčenské mlieko, plienky, hygienické potreby a tiež pravidelné prehliadky u detskej lekárky. Otec musí tiež mesačne splácať úver sumou 170,- eur a elektrinu 70,- eur. V súčasnosti poberá dávku v nezamestnanosti 300,- eur a jeho manželka je poberateľkou rodičovského príspevku 203,- eur.
2. Matka so znížením výživného súhlasila.
3. Kolízny opatrovník nedoporučil vyživovaciu povinnosť otca znížiť, nakoľko to nie je v záujme maloletého dieťaťa.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dokladmi o príjme rodičov, správou posledného zamestnávateľa otca, oboznámením sa s pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 8P/84/2011, 8P/414/2012, 9P/206/2013 a zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8P/84/2011-17 zo dňa 16. 05. 2011 bol zmenený výrok rozsudku tunajšieho súdu č.k. 7P/160/2010-27 zo dňa 13.10.2010 a to tak, že sa zvýšilo výživné na maloletú F. J., I.. XX.X.XXXX zo sumy 35,- eur na sumu 45,- eur mesačne, počnúc dňom 1.5.2011. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.6.2011. Rozhodnutiami vydanými pod sp.zn. 8P/414/2012 a sp. zn . 9P/206/2013 bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý.
6. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že prišiel o prácu a jeho finančná situácia je nepriaznivá. Od januára 2017 je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Od 01.03.2017 poberá dávku v nezamestnanosti na obdobie 6 mesiacov vo výške 298,- eur. Je ženatý, má dve maloleté deti. Staršia dcéra bude od
septembra 2017 navštevovať predškolské zariadenie, mladšia dcéra bude mať teraz 1 rok. Okrem bežných výdavkov na zakúpenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb musí kupovať mladšej dcére sušené mlieko a plienky. Jeho manželka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,- eur. Spoločne bývajú vo vlastnom rodinnom dome, v ktorom poplatok za elektrinu činí 73,- eur. Túto však platí spolu s jeho matkou a tak na jeho rodinu pripadá úhrada čiastky 40,- eur. Otec musí splácať pôžičky vo výške 30,- eur, 20,- eur a 40,- eur mesačne. Taktiež uhrádza na stavebné sporenie sumu okolo 60,- eur mesačne. Je vyučený v odbore mechanizátor rastlinnej výroby. Prácu si aktívne hľadá. Vyživovaciu povinnosť na dcéru sa riadne plní aj v období kedy je nezamestnaným. S maloletou dcérou sa nestretáva, nakoľko matka mu stretnutie neumožňuje. Maloletú v prípade sviatkov neobdarúva.
7. Z výpovede matky vyplýva, že táto je zamestnaná v spoločnosti Linora v Hencovciach, avšak toho času je práceneschopná. Má v pláne postaviť si rodinný dom, preto čerpala pôžičku z Poštovej banky, ktorú spláca mesačne čiastkou 101,- eur. Maloletá dcéra je žiačkou 1. ročníka základnej školy. Dieťa svojho otca nepozná, nestretávajú sa. Matka v súčasnosti poplatí mesačne poplatky za vodu vo výške 30,- eur a za elektrinu v sume 93,- eur.
8. Spoločnosť YAZAKI Wiring Technologies Slovakia s.r.o., Michalovce v správe uviedla, že otec bol zamestnaný v ich spoločnosti od 12.08.2009 do 4.1.2017 ako operátor výroby. Menovaný mal doručenú výpoveď z organizačných dôvodov z dôvodu nadbytočnosti, kde ako deň ukončenia pracovného pomeru bol uvedený dátum 31.03.2017. Pán N. nemal záujem ostať v pracovnom pomere do 31.03.2017 a preto pracovný pomer na vlastnú žiadosť ukončil 04.01.2017 dohodou podľa § 60 Zákonníka práce.
9. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo potvrdené, že otcovi je vyplácaná dávka v nezamestnanosti vo výške 309,10 eur.
10. Matka maloletej je zamestnaná v spoločnosti LINORA s.r.o., Hencovce a jej priemerný mesačný čistý príjem za rok 2017 činí sumu 406,73 eur.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd v danom prípade za preukázané, že od ostatnej úpravy výšky výživného nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. V roku 2011 bola otcova vyživovacia povinnosť zvýšená na sumu 45,- eur za situácie, kedy maloletá F. nemala ešte ani rok, matka bola na materskej dovolenke a otec u zamestnávateľa dosahoval čistý príjem priemerne mesačne 349,47 eur. Od tej doby uplynulo skoro 6 rokov a pomery na strane dieťaťa sa podstatne zmenili. Maloletá F. navštevuje 1. ročník základnej školy a v súvislosti s plnením jej školských povinností vznikajú matke zvýšené finančné náklady. Súd pri rozhodovaní prihliadol na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, ako aj na skutočnosť, že otec sa okrem zaplatenia sumy 45,- eur mesačne, nijako
inak nepodieľa na zabezpečení výchovy a výživy dieťaťa. S dcérou sa nestretáva, v prípade sviatkov ju neobdarúva.
17. Otec poukazoval na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, ale v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine sa dobrovoľne vzdal príjmu. Ako súd zistil zo správy posledného zamestnávateľa otca, tento mohol riadne pracovať do 31.3.2017. Otec sa dobrovoľne rozhodol ukončiť pracovný pomer už v januári 2017. Ak by zotrval v pracovnom pomeru, ešte v mesiaci apríl 2017 by mu bola vyplatená riadna mzda za mesiac marec a následne 6 mesiacov by mohol poberať dávku v nezamestnanosti. Otec potvrdil, že toho času je mu vyplácaná dávka v nezamestnanosti vo výške 289,- eur. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča súd nevychádza len z reálnej zárobkovej situácie ale aj z možností a schopností povinného rodiča pracovať a dosahovať príjem. Otec je zdravý, schopný pracovať. Pri zakladaní si novej rodiny musel mať vedomosť o vyživovacej povinnosti voči maloletej F.. S prihliadnutím na aktuálnu zárobkovú a majetkovú situáciu otca, jeho možnosti a schopnosti pracovať, vek maloletej a jej odôvodnené potreby, súd nepovažoval zníženie výživného za dôvodné a preto návrh otca zamietol.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.