Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-79-2021.pdf
PDF · 131.73 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/79/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: V.. U. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. Y. XXX, zastúpený JUDr. Silviou Turcsányiovou, advokátkou, Košická 56, Bratislava, IČO: XXXXX XXX, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o správnej žalobe zo dňa 08. 11. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č.: SEĽUZ- 189-8/2021-OdSP zo dňa 20. 08. 2021, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňový správny orgán podľa § 81 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. rozhodnutím UVSZ-45205041768107-19/2021-OOČ zo dňa 29. 04. 2021 podľa § 20 ods. 1 písm. d/ v spojitosti s § 24 ods. 1 a ods. 3 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. nepriznal žalobcovi jednorazové mimoriadne odškodnenie v súvislosti so služobnými úrazmi z 15. 05. 2017 a 10. 09. 2019. Poukázal správny orgán na rozhodnutie Ministerstva obrany SR č. SEĽUZ-2-4/2021-OdSP zo dňa 18. 01. 2021, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 20. 10. 2020 o nepriznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia a vec mu bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie.
2. Rozhodnutím č.p.: VÚSZ-45205041768107-19/2021-OOČ zo dňa 29. 04. 2021 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa § 20 ods. 1 písm. d/ v spojitosti s § 24 ods. 1 a § 24 ods. 3 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. nepriznal žalobcovi jednorazové mimoriadne odškodnenie v súvislosti s utrpenými pracovnými úrazmi zo dňa 15. 05. 2017 a 10. 09. 2019. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 2070 zo dňa 19. 03. 2020, ktorým bol žalobca od 01. 04. 2020 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, pretože podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu. Ďalej poukázal na konanie posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zdokumentované v zápisnici č. 06/2020 zo dňa 17. 06. 2020, ktorým podľa § 40 ods. 1 a § 44 zákona č. 328/2002 Z.z. bol žalobca od 02. 04. 2002 invalidný a jeho spôsobilosť vykonávať primerané civilné zamestnanie bola znížená od 35 % v porovnaní so zdravým človekom a že porucha zdravia žalobcu je dôsledkom služobného úrazu. Dokazovanie prvostupňový správny orgán doplnil administratívnym spisom, listinami z Vojenského útvaru 2370 Martin a Vojenského útvaru 2207 Levice (Písomný vojenský rozkaz na spresnenie výkonu štátnej služby veliteľa Vojenského útvaru 2370 Martin č. 86/2017, Písomný vojenský rozsah na spresnenie výkonu štátnej
služby veliteľa Vojenského útvaru 2370 Martin č. 90/2017, Administratívny rozsah č. 1 veliteľa 11. mpr na prípravu a vykonanie súčinnostného výcviku v CV Lešť 09MAJ17-19MAJ17 č. 11.mpr-601/2017 z 24. apríla 2017, Plán vykonania na Streleckú prípravu RBZ na deň 10. 09. 2019 č. 13. mpr-28-22/2019, Rozvrh výcviku jednotky, rota bojového zabezpečenia č. 13.mpr-3/43-2019 z 29. júla 2019.
Vychádzajúc z platnej právnej úpravy uviedol, že za účelom splnenia zákonných podmienok na priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia je nevyhnutné, aby sa zmena zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo vznik invalidity spájali so služobným úrazom spôsobeným za nebezpečných podmienok tak, ako to ustanovuje § 24 ods. 3 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu zdravia profesionálneho vojaka dôjde pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení.
Aj proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
3. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) žalobou napadnutým rozhodnutím č.: SEĽUZ-189-8/2021-OdSP zo dňa 20. 08. 2021 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-45205041768107-19/2021-OOČ zo dňa 29. 04. 2021, ktorým Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa § 20 ods. 1 písm. d) v spojení s § 24 ods. 1 a ods. 3 písm. i) a § 105 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z. rozhodol o nepriznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia, potvrdil.
4. V odôvodnení žalovaný poukázal na priebeh konania, ako aj príslušné právne predpisy a doplnenie dokazovania prvostupňovým správnym orgánom, ktorého cieľom bolo postenie otázky, či k služobnému úrazu, ktorý žalobca utrpel dňa 15. 05. 2017 a 10. 09. 2019 došlo za nebezpečných podmienok ustanovených v § 24 ods. 3 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. doplnil dokazovanie o kópiu písomného vojenského príkazu na spresnenie výkonu štátnej služby veliteľa Vojenského útvaru 2370 Martin č. 86/2017, písomného vojenského rozsahu na spresnenie výkonu štátnej služby veliteľa Vojenského útvaru 2370 Martin č. 90/2017, administratívneho rozkazu č. 1 veliteľa 11.mpr na prípravu a vykonanie súčinnostného výcviku v CV Lešť 09máj17-19máj17 č. 11mpr-601/2017 z 24. 04. 2017, plánu vykonania na streleckú prípravu RBZ na deň 10. 09. 2019 č. 13.mpr-28-22/2019, rozvrh výcviku jednotky, rotabojového zabezpečenia č. 13mpr-3/43-2019 zo dňa 29. 07. 2019.
Keďže platná úprava taxatívne nedefinuje výcvik v poľných podmienkach, prvostupňový správny orgán použil vojenský predpis a služobné pomôcky upravujúci výcvik a zásady výcviku v poľných podmienkach, ktoré sú uvedené v schválenom dokumente 13. mechanizovaného práporu Levice „Plán vykonania na streleckú prípravu RBZ na deň 19. 09. 2019“. Podľa rozvrhu výcviku, súčasťou výcviku dňa 10. 09. 2019 v čase od 8.15 do 9.00 hodine bol aj presun profesionálnych vojakov TPS Devičany považovaný za súčasť plánovaného výcviku. Vychádzajúc z tohto predpisu správny dospel k záveru, že žalobca síce utrpel pracovný úraz a pre nespôsobilosť na výkon štátnej služby sa stal invalidným, no k poškodeniu jeho zdravia nedošlo pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení, ale pri nácviku v streleckej príprave a pri plnení úloh súvisiacich s logistickým zabezpečením chodu stanového tábora.
Žalovaný správny orgán má za to, že pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia profesionálnemu vojakovi sa vyžaduje, aby jeho spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo bol uznaný invalidným v dôsledku služobného úrazu utrpeného pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení.
Žalovaný zistil, že žalobca utrpel služobný úraz dňa 10. 09. 2019, pri ktorom si spôsobil vyvrtnutie a natiahnutie driekovej chrbtice ešte pred začatím plánovaného zamestnania zo streleckej prípravy na TPS Devičany na tému cvičenia v streľbe. Podľa organizačno - metodických programov na deň bola činnosť cvičiacich profesionálnych vojakov nasledovná: 7.00 - 7.10 - kontrola prítomnosti a ustrojenosti profesionálnych vojakov, 7.10 - 7.50 - odber zbraní, 7.55 - 8.00 - nástup jednotky, kontrola pripravenosti na zamestnanie, 8.00 - 8.30 - presun na TPS Devičany,
8.30 - 9.00 - príprava pracovísk, zahájenie, poučenie BOZP, 9.00 - 12.30 - zamestnanie (12.00-12.30- streľby riadiacich), 12.30 - 12.35 - vyhodnotenie zamestnania, 12.35 - 13.00 - presun posádky.
V ďalšom odôvodnení rozhodnutia poukazoval správny orgán na jednotlivé čl. služobné pomôcky SPJ-3-3, ktorý je určený veliteľom jednotiek a vedúcim funkcionárom na všetkých stupňoch velenia stálych zložiek ozbrojených síl a na základe tejto pomôcky podľa žalovaného je potrebné rozlišovať zamestnanie zo streleckej prípravy vykonávané podľa plánu vykonania streleckej prípravy RBZ na deň 10. 09. 2019 a rozvrhu výcviku jednotky RBZ z 29. 07. 2019, či to bolo vykonávané formou taktického cvičenia, pri ktorom išlo komplexnú metódu poľnej prípravy, v ktorej sa všetky činnosti približujú činnostiam v skutočnom boji alebo ako súčasť nácviku. Je nesporné, že pri streleckej príprave 10. 09. 2019 išlo o nácvik a nie o taktické cvičenie a praktickú prípravu, veliteľov, štábov a vojsk na prípravu a vedenie boja, a teda nie vojenské cvičenie poľných podmienkach alebo vojenské cvičenie. K poškodeniu zdravia žalobcu nedošlo pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení ale pri nácviku vykonávania streleckej prípravy a pri plnení úloh súvisiacich s logistickým zabezpečením chodu stanoveného tábora.
Žalovaný správny orgán poukázal ďalej na to, že žalobca utrpel služobný úraz aj 15. 05. 2017, za ktorý bol v súlade s platnou právnou úpravou prvostupňovým správnym orgánom odškodnený, avšak po stabilizácii jeho zdravotného stavu bol naďalej v služobnom pomere profesionálneho vojaka.
Dôvodom trvalej nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka bol služobný úraz, ktorý odvolateľ utrpel dňa 10. 09. 2019, pričom u neho došlo k závažným zmenám zdravotného stavu a dňom 01. 04. 2020 bol prepustený zo služobného pomeru.
Zákon č. 328/2002 Z.z. vo svojej tretej časti upravuje úrazové zabezpečenie, pričom v § 20 je uvedené aj jednorazové mimoriadne odškodnenie. Inštitút jednorazového mimoriadneho odškodnenia ako dávka úrazového zabezpečenia predstavuje určitý spôsob jednorazovej kompenzácie za vzniknutý služobný úraz, v dôsledku ktorého bola profesionálnemu vojakovi zmenená zdravotná spôsobilosť na výkon služby alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, alebo obzvlášť nebezpečných podmienok. Účelom jednorazového mimoriadneho odškodnenia je jednorazovo mimoriadne odškodniť profesionálneho vojaka, ktorý naplnil obe podmienky potrebné pre vznik nároku na jednorazové mimoriadne odškodnenie, a zároveň touto jednorazovou dávkou úrazového zabezpečenia zmierniť následky a poskytnúť finančnú kompenzáciu za stratu príjmu, ku ktorému došlo v súvislosti so služobným úrazom.
Podľa § 24 vety prvej ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok patri jednorazove mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej 10-násobku základu podľa § 60 a najviac 50-násobku základu.
Podľa§ 24 ods. 3 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z., nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu zdravia profesionálneho vojaka dôjde pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení.
Podľa § 27 zákona č. 328/2002 Z.z., minister obrany SR vydal smernicu Ministerstva obrany SR č. 21/2014 o podrobnostiach o jednorazovom mimoriadnom odškodnení..., o postupe nadriadených pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a o ďalších podrobnostiach o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania profesionálnych vojakov. Žalovaný považuje za preukázané, že žalobca utrpel služobné úrazy a následkom úrazu z 10. 09. 2019 je invalidný podľa § 44 zákona č. 328/2002, avšak k poškodeniu zdravia nedošlo pri vojenskom cvičení, alebo pri výcviku v poľných podmienkach.
K námietke žalobcu ohľadom nezákonnosti, nesprávnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný správny orgán uvádza, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom, obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny
orgán náležitým spôsobom uviedol, akým spôsobom a na základe akých podkladov dospel k takémuto rozhodnutiu vo veci samej.
5. Podľa žalovaného správneho orgánu pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia sa požaduje kumulatívne splnenie dvoch obligatórnych podmienok. Prvou je zmena zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo vznik invalidity, v dôsledku služobného úrazu, druhou podmienkou je, že k takejto zmene zdravotného stavu alebo k vzniku invalidity musí dôjsť v dôsledku služobného úrazu, ktorý sa stal za nebezpečných podmienok. Žalovaný správny orgán konštatoval, že prvá podmienka pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia bola splnená, pretože žalobca bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu, avšak nebola splnená druhá obligatórna podmienka, a to, že invalidita vznikla za nebezpečných podmienok uvedených v § 24 ods. 3 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. Prvostupňový správny orgán mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že k úrazom nedošlo pri vojenskom cvičení, ale pri páde v rámci logistického zabezpečenia elektrocentrál pohonnými hmotami a pri zostupovaní z vozidla AKTIS, pošmyknutím sa na schodisku s následným pádom, vyvrtnutím a natiahnutím driekovej chrbtice, čo nie je možné považovať ani za výcvik v poľných podmienkach. V danom prípade bol toho názoru, že prvostupňový správny orgán rozhodol správne, a preto jeho námietku považuje za neopodstatnenú. Podľa písomného vojenského rozkazu - vykonanie zamestnania, vplýva, že rota bojového zabezpečenia dňa 10. 10. 2019 vykonala zamestnanie zo streleckej prípravy na TPS Devičany, pričom na riadenie zamestnania bol ako riadiaci funkcionár veliteľom určený žalobca. To však neznamená, že služobný úraz utrpel za nebezpečných podmienok.
6. Žalovaný správny orgán uviedol, že prvostupňový správny orgán po zrušení prvého rozhodnutia doplnil dokazovanie, rozhodol o merite veci a v dôsledku podaného odvolania, spolu so spisovým materiálom v lehote 30 dní doručil odvolaciemu orgánu. Preto považuje námietku žalobcu za nedodržanie lehôt prvostupňovým správnym orgánom za právne irelevantnú. Keďže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je vydané v súlade so zákonom, rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
II. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
7. Žalobca žalobou zo dňa 08. 11. 2021 žiadal napadnuté rozhodnutie ako i prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové konanie a priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. V prvej časti žaloby opísal rozhodujúce skutočnosti svojich služobných úrazov, ktoré utrpel dňa 15. 05. 2017 a 10. 09. 2019. V III. časti žaloby vymedzil zákonné dôvody na zrušenie nezákonného rozhodnutia, ktoré považoval za nezákonné, nepreskúmateľné, nesprávne posúdené a nedostatočne zistený skutkový stav veci.
8. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný správny orgán, ani prvostupňový správny orgán nie je oprávnený skúmať úrazový dej, či predmet samotného výcviku, pretože žalobca utrpel služobný úraz nielenže za nebezpečných podmienok, ale i pri samotnom plnení povinností, ktoré mu vyplývali z rozsahu veliteľa. Poukázal na tú skutočnosť, že vojenské cvičenia, vojenské výcviky a nebezpečné podmienky sú zákonne definované a s touto námietkou sa žalovaný správny orgán nevysporiadal a ani neuviedol, od čoho odvodzuje svoju právomoc. Namietal, že žalovaný správny orgán len mechanicky prevzal odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bez toho, že by reagoval na námietky žalobcu. Vytrhnutými citáciami poľného cvičenia a taktického výcviku a poľných podmienok a vojenského cvičenia vysvetľuje absenciu dostatočného a zrozumiteľného odôvodnenia a úvah žalovaného. Žalovaný nemá zákonné oprávnenie posudzovať priebeh a intenzitu nebezpečnosti vykonávanej činnosti, počas ktorej došlo k poškodeniu zdravia profesionálneho vojaka, alebo dokonca skúmať predmet vojenského výcviku. Tieto pojmy sú zákonne definované. Tvrdenie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, že služobné úrazy žalobcu nevznikli za nebezpečných podmienok , nie sú zdôvodnené žiadnym právnym predpisom ani inými právne relevantnými skutočnosťami a ani dôkazmi. Je to len svojvoľná úvaha správneho orgánu, ktorá nemá žiadnu právnu oporu a je v rozpore so zákonom.
9. Podľa žalobca žalovaný ani prvostupňový správny orgán nemá skúmať úrazový dej, resp. spôsob k akému došlo k poškodeniu zdravia, pretože tento už bol posudzovaný v inom konaní, a týmto rozhodnutím je správny orgán viazaný.
V čl. IV. žaloby žalobca poukázal na nedodržiavanie lehôt zo strany žalovaného.
Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhol rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 08. 2021, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29. 04. 2021 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
III. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10. 01. 2022 uviedol podrobne skutkový stav, ako aj príslušné právne predpisy a mal za to, že nie je možné za žalobcom deklarovaných skutočností priznať a vyplatiť jednorazové mimoriadne odškodnenie.
11. Čo sa týka k posúdeniu služobných úrazov žalobcu,. tento dňa 15. 05. 2017 približne o 14.00 hodine utrpel úraz pri vykladaní kanistrov s pohonnými hmotami z vozidla Aktis na účelom doplnenia paliva do elektrocentrál. Tento služobný úraz sa stal tak, že sa pošmykol a prepadol za kanistre uložené za ním, následne spadol, pričom si narazil chrbát o obrubník, následkom čoho utrpel pomliaždenie bedrovej chrbtice a pomliaždenie krížovej chrbtice. K uvedenému došlo v rámci zabezpečenia logistickej podpory počas vyvedenia vybraných jednotiek 11. mechanizovaného práporu Martin na vykonanie intenzívneho výcviku v priestoroch centra výcviku Lešť.
Dňa 10. 09. 2019 v čase od 8.30 utrpel žalobca pri vystupovaní z vozidla Aktis úraz tak, že sa mu pošmykla noha na poslednom schodíku a pri dopade na nohy pocítil prasknutie a bolesť v spodnej časti chrbta. Následkom toho bolo vyvrtnutie a natiahnutie driekovej chrbtice žalobcu. K tomuto služobnému úrazu došlo po preprave žalobcu a príslušníkov 13. mechanizovaného práporu Levice do tankovo pechotnej strelnice Devičany.
Oba služobné úrazy žalobcu boli vyšetrené príslušnými komisiami a ich závery predstavujú obsah správ o vyšetrení služobného úrazu.
Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažené spoločenského uplatnenia č. 21/2017 z 09. 06. 2017 MUDr. Adriany Zlatnickej pre pomliaždenie bedrovej chrbtice a pomliaždenie krížovej chrbtice bola žalobcovi rozhodnutím Vojenského úrazu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-4520541768101-2/2017- OOČ zo dňa 14. 11. 2017 priznaná náhrada za bolesť.
V nadväznosti na služobný úraz žalobcu zo dňa 10. 09. 2017 bol žalobca v zmysle Zápisnice o rokovaní sociálneho zabezpečenia č. 06/2020 zo dňa 17. 06. 2020 uznaný invalidným od 02. 04. 2020, nakoľko jeho spôsobilosť vykonávať primerané civilné zamestnanie bola znížená o 35 % v porovnaní so zdravým človekom.
Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 2070 zo dňa 19. 03. 2020 bol žalobca podľa § 83 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2015 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej službe dňa 01. 04. 2020, pretože podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je na trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu.
Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65205041768101/8 zo dňa 23. 06. 2020 bol žalobcovi priznaný invalidný výsluhový dôchodok od 02. 04. 2020.
12. K námietke žalobcu, že žalovaný nie je oprávnený skúmať úrazový dej, resp. skutočnosť, či služobný úraz utrpel za nebezpečných podmienok žalovaný k tomuto udáva, že rozhodnutie o priznaní invalidity a rozhodnutie o nepriznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia sú dve samostatné konania. Prvostupňový správny orgán ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa nepriznania jednorazového mimoriadneho odškodnenia nijakým spôsobom nespochybňovali, že poškodenie zdravia žalobcu z úrazov boli klasifikované ako služobné úrazy. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sú povinní pri rozhodovaní samostatných dávkach úrazového zabezpečenia skúmať, či sú v tomto prípade naplnené zákonom stanovené podmienky pre ich priznanie tak ako to bolo aj v konaní o priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia žalobcu. Jednou z obligatórnych podmienok ustanovených v § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. pre účely priznania dávky úrazového zabezpečenia - jednorazového mimoriadneho odškodnenia je skutočnosť, či služobný úraz, ktorý utrpel žalobca a v dôsledku čoho bol uznaný za invalidného bol spôsobený za nebezpečných podmienok.
Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán na účely zistenia presného a úplného skutočného stavu veci posudzovali a zisťovali činnosti, pri ktorých žalobca utrpel služobné úrazy, teda či tieto činnosti je možné považovať za niektoré z činností uvedené v § 24 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. Z oboch rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že neposudzovali charakter služobných úrazov ako tvrdí žalobca ale len fakt, či boli spôsobené za nebezpečných podmienok.
Žalovaný poukazuje na to, že je nutné rozlišovať o akej dávke úrazového, resp. výsluhového zabezpečenia sa vedie konanie a za splnenia akých podmienok je tá ktorá dávka poskytovaná, resp. ju je možné priznať.
Žalovaný správny orgán má za to, že pri rozhodovaní náhrady za bolesť alebo pri rozhodovaní pri úrazoch žalobcu, ako služobných úrazoch sa neskúma skutočnosť, či k nim došlo za nebezpečných podmienok.
Žalovaný v súlade s definovanou potrebou posúdenia otázky, či boli služobné úrazy žalobcu spôsobné za nebezpečných podmienok ustanovených v § 24 ods. 3 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z., ktorá súčasne tvorila podstatnú časť dôvodu, pre ktorý bolo predchádzajúce rozhodnutie o nepriznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia č. VÚSZ-45205041768107-13/2020-OOČ z 26. októbra 2020 žalovaným zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, upriamil svoju pozornosť na posúdenie odstránenia tohto pochybenia správneho orgánu. Žalovaný osobitne a vo vzájomnej súvislosti posúdil obsah listín zabezpečených prvostupňovým správnym orgánom, a to najmä kópie písomného vojenského rozkazu na spresnenie výkonu štátnej služby veliteľa Vojenského útvaru 2370 Martin č. 86/2017, písomného vojenského rozkazu na spresnenie výkonu štátnej služby veliteľa Vojenského útvaru 2370 Martin č. 90/2017, administratívneho rozkazu č. 1 veliteľa 11.mpr na prípravu a vykonanie súčinnostného výcviku v CV Lešť 09MAJ17-19MAJ17 č. 11mpr-601/2017 z 24. apríla 2017, plánu vykonania na Streleckú prípravu RBZ na deň 10. septembra 2019 č. 13mpr-28-22/2019, rozvrhu výcviku jednotky, rota bojového zabezpečenia č. 13.mpr-3/42/2019 z 29. júla 2019 a doplnených dokumentov - vojenský predpis o cvičeniach v streľbe z ručných zbraní a zbraní bojových vozidiel Vševojsk-4-2 (ďalej len ,,Vševojsk-4-2“) a služobnú pomôcku Zásady systému riadenia výcviku ozbrojených síl Slovenskej republiky SPJ-3-3 (ďalej len ,,služobná pomôcka SPJ-3-3“), nakoľko platná právna úprava taxatívne nedefinuje výcvik v poľných podmienkach. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia po opätovnom posúdení skutkového stavu a aplikácii uvedením doplnených listín dospel opakovane k záveru, že žalobca síce utrpel služobný úraz a pre nespôsobilosť na výkon štátnej služby sa stav invalidným, no k poškodeniu jeho zdravia nedošlo pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení, ale pri nácviku v streleckej príprave a pri plnení úloh súvisiacich s logistickým zabezpečením chodu stanového tábora.
Žalobca utrpel služobný úraz dňa 10. 09. 2019, ešte pred začatím plánovaného zamestnania zo streleckej prípravy na TPS Devičany, ktorého učebným cieľom boli činnosti priamo súvisiace zo zdokonaľovaním schopnosti streľby pridelených zbraní. Podľa organizačno - metodických pokynov bola činnosti profesionálnych vojakov v tento deň naplánovaná v čase od 7.00 do 13.00 hod, pričom podstatná časť činnosti - streľby, boli naplánovaná v čase medzi 9.00 až 12.30 hod. Žalovaný v súlade s týmito dokumentami uviedol, že je nevyhnutné rozlišovať, či bolo zamestnanie zo streleckej prípravy vykonávanej podľa plánu či bolo zamestnanie zo streleckej prípravy vykonávané podľa plánu vykonania streleckej prípravy RBZ na deň 10. septembra 2019 č. 13.mpr-28-22/2019 a rozvrhu výcviku jednotky RBZ č. 13. mpr-3/43-2019 z 29. júla 2019 a či bolo vykonávané formou taktického cvičenia, pri ktorom by išlo o komplexnú metódu poľnej prípravy, v ktorej sa všetky činnosti približujú činnostiam v skutočnom boji, alebo ako súčasť nácviku. A pretože strelecká príprava naplánovaná na 10. septembra 2019 bola nácvikom a nie taktickým cvičením s praktickou prípravou veliteľov, štábov a vojsk na prípravu a vedenie boja, a teda nie výcvikom v poľných podmienkach, alebo vojenským cvičením, k poškodeniu zdravia žalobcu nedošlo pri výcviku v poľných podmienkach alebo vojenskom cvičení, ale pri nácviku z vykonávania streleckej prípravy.
Vo vzťahu k služobnému úrazu žalobcu z 15. mája 2017 zotrváva žalovaný na vyslovenom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí a to, že žalobca bol za tento služobný úraz riadne odškodnený a ďalej vykonával štátnu službu profesionálneho vojaka, pričom dôvodom trvalej nespôsobilosti výkonu tejto štátnej služby boli až závažné zmeny zdravotného stavu žalobcu spôsobené v dôsledku služobného úrazu, ktorý žalobca utrpel 10. septembra 2019.
13. K námietke žalobcu, že závery žalovaného, že služobné úrazy neboli spôsobené za nebezpečných podmienok nie sú zdôvodnené žiadnym právnym predpisom, žalovaný považuje túto námietku za neopodstatnenú, nakoľko vo svojom napadnutom rozhodnutí podrobne uvádza všetky skutočnosti, právne predpisy a úvahy, na základe ktorých vyhodnotil vykonané dôkazy.
Žalovaný správny orgán má za to, že správne orgány postupoval v zmysle zákona a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Ďalší priebeh súdneho konania
14. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, a to podaním zo dňa 16. 02. 2022, v ktorom uviedol, že trvá na podanej žalobe. Poukazoval na tú skutočnosť, že má za preukázané, že oba služobné úrazy sa stali za nebezpečných podmienok a ani prvostupňový a ani žalovaný správny orgán nie sú zákonom oprávnení posudzovať a skúmať nebezpečnosť úrazového deja nad rámec stanoveným zákonom. Dával do pozornosti, že podľa písomného vojenského rozsahu č. 86/2017 žalobca utrpel prvý služobný úraz počas vojenského cvičenia a podľa plánu vykonania na streleckú prípravu RBZ na deň 10. 09. 2019 žalobca utrpel aj druhý služobný úraz počas vojenského cvičenia, čím splnil zákonné podmienky pre konštatovanie o nebezpečných podmienkach podľa § 24 ods. 3 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z.
15. Žalovaný nad rámec svojej právomoci stanovenej zákonom rozširuje podmienky, ktoré sú taxatívne uvedené v zákone. Má za to, že žalovaný cielene a účelovo zamieňa právnu terminológiu s vojenskou neprávnou terminológiou. Zákon oprávňuje výlučne len na skúmanie, či došlo k poškodeniu zdravia pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení. Vojenské cvičenia, vojenské výcviky a nebezpečné podmienky sú zákonne definované. Žalovaný správny orgán nezdôvodnil z akého dôvodu obchádzal explicitné znenie zákona nahradzovaním vlastným výkladom prostredníctvom nie právnych noriem. Žalobca ďalej uvádza, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vytrháva z vojenských predpisov definície a citácie bez zmysluplného kontextu a vzťahu k predmetu tohto konania, podľa toho by nebolo možné nikdy ani riadne zadefinovať vojenský výcvik a vojenské cvičenie v poľných podmienkach. Žalovaný nemá zákonné oprávnenie posudzovať priebeh a intenzitu nebezpečnosti vykonávanej činnosti, počas ktorej došlo k poškodeniu zdravia profesionálneho vojaka, či dokonca skúmať predmet vojenského výcviku. Žiadal žalobe vyhovieť a zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
16. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 10, 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 08. 2021, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu na pojednávaní, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.
17. Žalobca na pojednávaní uviedol, že k veci už nemá čo uviesť, všetko uviedli v žalobe, ako aj k vyjadreniu správneho orgánu. Trval na podanej žalobe.
18. Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v plnom rozsahu a taktiež na ďalších vyjadreniach ktoré podali na tunajší súd, poukazoval na to, že rozhodnutie o odvolaní z 20. 08. 2021 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nezákonné a obsahuje nedostatok dôvodov. Mali za to, že ani vo svojom vyjadrení k ich podanej žalobe, žalovaný nereflektoval a nevysporiadal sa riadne a dostatočným spôsobom s ich odvolacími a žalobnými dôvodmi. Právne predpisy, poprípade služobné pomôcky, na ktoré sa žalovaný odkazuje nemajú v zákone uvedený zmocňovací charakter a žalovaný tak nad rámec právomoci stanovenej zákonom si svojvoľne rozširuje podmienky stanovené zákonom pre priznanie jednorazového odškodnenia. Mali za to, že žalovaný taktiež cielene zamieňa právnu terminológiu s vojenskou neprávnou terminológiou, pričom ani táto vojenská neprávna terminológia nekorešponduje s presnou citáciou zákona 328/2002, mali za to, že právny stav za základ napadnutého rozhodnutia po odvolaní je v rozpore so zákonom 328/2002 a
ani jeho argumentácia nemá v ňom oporu. Na základe uvedeného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. S ohľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav v danej veci navrhovali súdu a pridržiaval sa petitu uvedenej žalobe.
19. Zástupca žalovaného správneho orgánu zotrvával na písomnom vyjadrení zo dňa 10. 03. 2022, v ktorom boli zopakované dôvody, pre ktoré nebolo možné vyhovieť žalobcovi, nakoľko nesplnil zákonné podmienky na priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia. Zotrváva žalovaný na tom,. že napadnuté správne rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a žiadal aby súd žalobu zamietol.
16. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
17. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, a) náhrada za stratu na služobnom plate, ak 1. bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený, preradený, preložený alebo ustanovený zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania na inú funkciu, na ktorej dosahuje nižší služobný plat, alebo 2. jeho služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku alebo výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru, 3. bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru, b) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, c) náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, d) jednorazové mimoriadne odškodnenie.
Podľa § 24 ods. 1 vyššie citovaného zákona, policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60. Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60 patrí za rovnakých podmienok aj policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku choroby z povolania.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., nebezpečné podmienky sú také podmienky keď k poškodeniu zdravia policajta alebo profesionálneho vojaka dôjde okrem iného podľa písm. b/ - pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení.
Podľa § 27 vyššie citovaného zákona, podrobnosti o jednorazovom mimoriadnom odškodnení, jednorazovom odškodnení pozostalých, zvýšenom jednorazovom odškodnení pozostalých a postup
nadriadených pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a ďalšie podrobnosti o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania určí minister.
18. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. 08. 2021 a posúdiť, či vo vzťahu k žalobcovi postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29. 04. 2021, ktorým Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa § 20 ods. 1 písm. d) v spojitosti s § 24 ods. 1 a § 24 ods. 3 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. nepriznal žalobcovi jednorazové mimoriadne odškodnenie v súvislosti s utrpenými služobnými úrazmi zo dňa 15. 05. 2017 a 10. 09. 2019.
Správny súd má v tejto súvislosti za to, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri posudzovaní žiadosti žalobcu o priznanie zvýšenia jednorazového mimoriadneho odškodnenia.
20. V danej veci nebolo sporné, že žalobca utrpel služobný úraz dňa 15. 05. 2017 pri manipulácii s 20 litrovými kanistrami za účelom doplnenia paliva do elektrocentrál, v rámci zabezpečenie logistickej podpory počas vyvedenia vybraných jednotiek 11. mechanizovaného práporu Martin na vykonanie intenzívneho výcviku v priestoroch centra výcviku Lešť a druhý služobný úraz zo dňa 10. 09. 2019, ktorým odvolateľ utrpel po presune príslušníkov 13. mechanizovaného práporu Levice do priestoru tankovo pechotnej strelnice Devičany pri vystupovaní so stredného terénneho vozidla Aktis vo výcvikovom priestore TPS Devičany.
21. Medzi účastníkmi nie je sporné ani to, že na základe personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úrazu ozbrojených síl SR č. 2070 zo dňa 19. 03. 2020 bol žalobca dňom 01. 04. 2020 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, pretože podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu.
22. Súd má za to, že vychádzajú z platnej právnej úpravy, správny orgán je povinný pri rozhodovaní o priznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia skúmať v každom jednotlivom prípade, či sú splnené zákonné podmienky, najmä aby sa zmena zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo vznik invalidity spájali so služobným úrazom spôsobeným za nebezpečných podmienok tak ako to stanovuje vyššie citované ustanovenie § 24 ods. 3 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého nebezpeč né podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu zdravia profesionálneho vojaka dôjde pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení.
23. Žalovaný správny orgán si pre rozhodnutie zabezpečil dostatok dôkazov, jednak interných normatívnych aktov, ktoré charakterizujú výcvik v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení, ako aj služobnej pomôcky generálneho štábu. Z vykonaného dokazovania a po zhodnotení všetkých dôkazov dospel k úvahe, že služobné úrazy neboli spôsobené u žalobcu za nebezpečných podmienok.
24. K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán, ktorý rozhodol o nepriznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia nie je oprávnený skúmať úrazový dej, ani skutočnosť, že služobný úraz utrpel za nebezpečných podmienok. Súd má za to, že v rozhodovaní o tomto príspevku správny orgán nerieši úrazový dej, ani či žalobca utrpel služobný úraz, alebo musí skúmať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené na priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia. V danom prípade žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vykonal dostatočné dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti, že žalobca neutrpel služobný úraz za nebezpečných podmienok pri plnení povinností vyplývajúcich z rozkazu veliteľa, pretože jeho samotné pracovné povinnosti, ktoré mal zabezpečovať 10. 09. 2019 neboli plnené za nebezpečných podmienok. Nejednalo sa o výcvik v poľných podmienkach ani vojenské cvičenie.
25. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehôt správny súd uvádza, že zo strany správnych orgánov boli dodržané lehoty na vydanie rozhodnutí. Žiadne pochybenie zistené nebolo.
26. Čo sa týka námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia správny súd má za to, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a preskúmateľné súdom. Správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia podrobne zaoberal a vysvetlil z akých dôvodov nespĺňa nárok na priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia.
27. V predmetnej veci správny súd dospel k záveru, že aplikácia a výklad príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. nie je zo strany správneho orgánu svojvoľná, arbitrárna, teda nedošlo k popretiu ich zmyslu.
28. Správny súd nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. 08. 2021 a dospel záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.
27. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.