Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Csp-13-2017.pdf
PDF · 86.96 KB
No categories available
40Csp/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, vo veci žalobcu: B. O. X., Y..X.., F.A. X, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H. F., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 3.941,55,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.049,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.049,98 Eur od 24.10.2015 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach po 100,- Eur mesačne, splatnej vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca až do zaplatenia, s prvou splátkou splatnou v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudol právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatný celý dlh.
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v pomere 54,76 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.01.2017, sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 3.941,55,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 2.955,89,- Eur od 24.10.2015 do zaplatenia. Právny predchodca žalobcu (X. X., Y..X.., X. X. S. XX, XXXXX W., G.: XX XXX XXX), ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 18.12.2013 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu v znení ich dodatkov. Na základe označenej zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 3.000,- Eur, ktorý mal dlžník splácať v mesačných splátkach vo výške 70,74 Eur, vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 uzatvorenej medzi postupcom - veriteľom a postupníkom - žalobcom bola pohľadávka právneho predchodcu voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená na žalobcu.
2. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 3.941,55,- Eur, z toho istina sumu 2.955,89,- Eur, riadny úrok 882,52,- Eur, úrok z omeškania 94,09 Eur a ostatných poplatkov v sume 9,05 Eur tak, ako bola pohľadávka špecifikovaná v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávky vygenerovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
3. K právnemu posúdeniu žalovaného nároku žalobca uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až §507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonal žiadne splátky.
4. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere súd ďalej zistil, že išlo o spotrebný úver na čokoľvek, pri výške dohodnutej fixnej úrokovej sadzby do splatnosti 16,90 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy, s dohodnutou splatnosťou úveru v 72 splátkach, s výškou mesačnej splátky 70,74 Eur, splatnosťou prvej splátky úveru k 20.01.2014 a ďalšími splátkami k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pri konečnej splatnosti úveru 20.12.2019, oznámenej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) vo výške 21,10 % a priemernej hodnoty RPMN vo výške 19,35%.
5. Zo všeobecných obchodných podmienok z bodu 19 rôzne ustanovenia, z bodu 19.16 vyplýva súhlas klienta s postúpením, ktoré je široko koncipované na tretiu osobu.
6. Žalobca deklaroval postúpenie pohľadávky predloženým oznámením o postúpení pohľadávky postupcom zo dňa 30.10.2015 a predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 vrátane jej prílohy č. 1.
7. Žalobca výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 30.09.2015 dlžníkovi - žalovanému oznámil porušenie zmluvnej povinnosti splácať riadne a včas úver, ktorá viedla veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 29.09.2015, súčasťou tohto oznámenia je poskytnutie dodatočnej lehoty na uhradenie dlžnej čiastky vyčíslenej v celkovej sume 3.895,69,- Eur.
8. Žalobca predložil súdu aj výpis z úverového účtu žalovaného.
9. Žalovanému súd riadne doručil žalobu s jej prílohami do vlastných rúk spolu s výzvou, aby sa v lehote určenej súdom k predmetnej žalobe vyjadril. Uvedené písomnosti si žalovaný prevzal 04.04.2017. Lehotu poskytnutú na uplatnenie svojej procesnej obrany nevyužil, zostal absolútne nečinný. Žalovaný prevzal aj predvolanie na pojednávanie dňa 01.06.2017, na pojednávanie konané dňa 20.06.2017 sa nedostavil a svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil. Súd tak vykonal pojednávanie a rozhodol vo veci v neprítomnosti žalovaného.
10. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie predovšetkým z dôkazov predložených žalobcom, ktoré boli prílohou žaloby, a ktoré súd oboznámil vo vyššej časti svojho odôvodnenia.
11. Na základe zistených skutkových okolností z predložených dôkazných prostriedkov súd vyhodnotil právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou podľa charakteru subjektov prejavujúcich vôľu ako vzťah spotrebiteľský. Preto vznik právneho vzťahu, ako aj práv a povinností z neho vyplývajúcich musel súd ex offo právne posúdiť aplikáciou a interpretáciou právnych noriem vzťahujúcich sa na ochranu spotrebiteľa. Ak zákonom určený typ zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom musí mať náležitosti svojho zmluvného typu vyžadované zákonom a zároveň musí spĺňať podmienky, ktoré sú zákonom určené pre spotrebiteľské zmluvy. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve Európskeho spoločenstva má smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, t.z., že súd posudzoval právny vzťah vzniknutý označenou úverovou zmluvou podľa § 497 až 507 Z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Obch. zák.) o úverovej zmluve bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom so zreteľom na charakter subjektov zmluvného vzťahu osoby, z ktorých žalovaný je spotrebiteľom, je nevyhnutné posudzovať tento vzťah najmä v zmysle ustanovení §-ov 52 a nasledujúcich Z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ), a najmä zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“).
12. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právne normy v oblasti spotrebiteľského práva je potrebné vykladať tak, aby boli naplnené ciele a zmysel ochrany spotrebiteľa ako spoločenskej hodnoty postavenej na úroveň hodnôt verejného poriadku.
13. Predmetná zmluva tak podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Predložená zmluva o
úvere neobsahovala okrem výšky mesačnej splátky, ich počtu a termínu splatnosti neobsahovala aj obligatórny údaj - rozdelenie, aká časť splátky zodpovedá istine, úroku, prípadne iným poplatkom, pokiaľ boli účtované. Účelom tejto náležitosti je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na splatenie istiny, úrokov a ďalších poplatkov, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa, ako bude s jeho platbou naložené, akú časť istiny zaplatil a akú časť zaplatil na odplatu žalobcu. Absencia uvedenej obligatórnej náležitosti zmluvy ako nedodržanie formálno-obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa §11 ods. 1 písm. b) cit. zák. je sankcionovaná nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
14. Z tohto možno formulovať záver posudzovanej veci, že poskytnutý úver považoval súd za bezúročný a bez poplatkov.
15. Východisková úvaha súdu o bezúročnom a bezpoplatkovom úvere sa odrazila vo výške priznanej pohľadávky žalobcovi, keď mu priznal len istinu uplatnenej pohľadávky. V časti prevyšujúcej priznanú pohľadávku, súd žalobu zamietol (uplatnených úrokov a poplatkov).
16. Súdu je známe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, predmetom ktorého bolo prejudiciálne konanie podľa čl. 267 ZFEÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej. V danom rozhodnutí bol poskytnutý výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 2008, s. 66) (ďalej len „smernica“) čl. 1, čl. 3 písm. m), čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 22 ods. 1 a čl. 23 smernice. V tejto súvislosti súd poukazuje na doterajšiu konštantnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov pri posudzovaní obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle príslušnej účinnej zákonnej právnej úpravy najmä náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ. V konaniach medzi jednotlivcami, čo je aj tento spor podľa judikatúry ESD platí zásadný zákaz priamej aplikácie smernice ako prameňa páva EÚ. Vzhľadom na rozdiel úpravy pri požiadavkách smernice a zákona, ktoré súd zvýraznil a vyššie pri cit. znení zákona, sa nejedná o problém výkladu smernice a rozdielnosť týchto úprav. Podľa názoru súdu nie je možné pripustiť ani nepriamy účinok smernice, keďže s použitím ustálených všeobecne uznávaných výkladových metód, by výklad ustanovení smernice bol contra legem, čo je neprípustné a súčasne by boli narušené všeobecné právne zásady, najmä zásada právnej istoty - v čl. 2 Civilného sporového poriadku - definovanej „ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“
17. Súd priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky priznanej súdom - úrok z omeškania v zákonom určenej výške, zodpovedajúcej predpisom občianskeho práva § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3, § 10c nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, počnúc dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky žalobcovi. Žalobca si uplatnil príslušenstvo pohľadávky aj za obdobie vyčíslený v sume 94,09 Eur, vyčíslený podľa predloženého úverového účtu. Súd síce priznal žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávky, ale len zo súdom priznanej výšky pohľadávky.
18. Súd povolil žalovanému zaplatiť pohľadávku žalobcu v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil, pričom súčasne rozhodol, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu. Podľa názoru súdu povaha posudzovaného prípadu, kedy neplnenie prevzatých zmluvných záväzkov u žalovaného vznikla práve nedostatkom finančných prostriedkov, si takéto rozhodnutie súdu vynucuje s prihliadnutím na zásadu spravodlivosti, primeranosti. Na vyváženosť povolenia splátok je konštatovaná strata výhody splátok, ak si žalovaný nebude riadne a včas platiť splátky na splnenie svojho dlhu, t.j. v určenej výške 100,- Eur a ku dňu jej stanovenej splatnosti - k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca.
19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., a podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní, ktorý bol vyšší na strane žalobcu, tento priznal v žalobcovi v pomere 54,76 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.