Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/59/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci žalobcu: Slovenský syndikát novinárov, Župné námestie 7, 811 68 Bratislava, IČO: 00 178 501 právne zast.: Záhoráková & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Krasovského 13, Bratislava, IČO: 47 232 412 proti žalovanému v I. rade: SQUAM TRADE, SE, Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 46 081 968, žalovanému v II. rade: DEVILEN s.r.o., Skryjova 1606/8, Husovice, 614 00 Brno, Česká republika obaja právne zast. JUDr. Stanislav Barkoci, advokát, Námestie slobody 28, Bratislava, žalovanému v III. rade: ENTACT, LTD, 40 Gracechurch Street, Londýn, Veľká Británia, EC 3V 0BT, IČO: 05998856 právne zast.: JUDr. Štefan Haulík, advokát, Jesenského 2, Bratislava o určenie neplatnosti právnych úkonov

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1. 2. a 3, rade m a j ú nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.07.2014 v znení zmeny návrhu doručenej súdu dňa 10.04.2015 domáhal proti žalovanému, aby súd určil, že je Zmluva o pôžičke uzavretá žalovaným v I. rade a žalobcom formou Notárskej zápisnice č. N542/2013, Nz 6550/2013, NCRls 6708/2013 zo dňa 27.02.2013 v znení jej Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 17.02.2014 neplatný právny úkon. Zároveň sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretá žalovaným v I. rade a žalobcom zo dňa 27.02.2013, ktorou sa zriadilo záložné právo k zálohu - nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Staré mesto, obec: BA - m. č. STARÉ MESTO, okres: Bratislava I, Obvodný úrad Bratislava, zapísaným na LV č. XXXX ako: parcela registra „., Č.. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2, parcela registra „., Č.. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2, stavba so súpisným č. XXX, popis stavby: Dom, postavená na parcele registra „., Č.. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 neplatný právny úkon. Žalobca sa ďalej domáhal, aby súd určil, že je Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v II. rade a spoločnosťou ENTACT, LDT, IČ: 05998856, sídlo: 40 Gracechurch Street, Londýn, Spojené Kráľovstvo zo dňa 13.06.2014, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území M. W., obec: BA - m. č. STARÉ MESTO, okres: Bratislava I, Obvodný úrad Bratislava, zapísaným na LV č. XXXX ako: parcela registra „., Č.. XXX/ X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2, parcela registra „., Č.. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2, stavba so súpisným č. XXX, popis stavby: Dom, postavená na parcele registra „., Č.. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 neplatný právny úkon

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.

3. Žalobca konajúci prostredníctvom svojho vtedajšieho štatutárneho orgánu (V.. G. O.) a žalovaný v I. rade uzatvorili Zmluvu o pôžičke formou Notárskej zápisnice č. N542/2013, Nz 6550/2013, NCRls 6708/2013 zo dňa 27.02.2013 (ďalej aj len „Zmluva o pôžičke“). Na zabezpečenie splatenia pôžičky žalobca konajúci prostredníctvom svojho vtedajšieho štatutárneho orgánu (V.. G. O.) a žalovaný v I. rade uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva (ďalej aj len „Zmluva o zriadení záložného práva“) k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území M. W., obec: BA - m. č. STARÉ MESTO, okres: Bratislava I, Obvodný úrad Bratislava, zapísaným na LV č. XXXX ako:

- parcela registra „., Č.. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2

- parcela registra „., Č.. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2

- stavba so súpisným č. XXX, popis stavby: Dom, postavená na parcele registra „., Č.. XXX/X,

- druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2. (ďalej aj len „nehnuteľnosti“)

4. Pohľadávka v sume 200.000,00 eur žalovaného v I. rade zo Zmluvy o pôžičke bola zabezpečená zálohom v hodnote 2.080.000,00 eur v zmysle znaleckého posudku č. 24/2013 zo dňa 31.01.2013 vypracovaného znalcom R.. W. T., evidenčné číslo: 912580.

5. Vtedajší štatutárny orgán žalobcu konal pri uzatváraní zmlúv v rozpore s dovtedajšou praxou a zaužívaným spôsobom konania, nedisponoval mandátom od predstavenstva žalobcu na uzatvorenie predmetnej Zmluvy o pôžičke so žalovaným v I. rade ako nebankovým subjektom, ktorý dokonca v predmete podnikania nemal ani oprávnenie na poskytovanie pôžičiek a úverov. A rovnako nemal vtedajší štatutárny orgán žalobcu mandát ani na zaťaženie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu v súvislosti s takouto Zmluvou o pôžičke v prospech žalovaného v I. rade ako nebankového subjektu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, má žalobca dôvodné podozrenie, že uvedeným konaním vtedajšieho štatutárneho orgánu (V.. G. O.) došlo k úmyselnému prekročeniu právomoci štatutárneho orgánu žalobcu a taktiež k úmyselnému porušeniu zákonných povinností štatutárneho orgánu pri správe cudzieho majetku, t.j. majetku vo vlastníctve žalobcu, a to za účelom získania prospechu sebe alebo tretej osobe. Žalobca sa rovnako domnieva, že na uvedenom konaní sa podieľal aj žalovaný v I. rade, prípadne osoby konajúce v mene žalovaného v I. rade, aj vzhľadom na jeho neochotu prijať akýkoľvek iný spôsob úhrady dlhu a poskytovanie nepravdivých a zavádzajúcich informácií ohľadom splatnosti pôžičky, pričom jeho jednoznačným cieľom bolo speňaženie nehnuteľností za cenu nepomerne nižšiu ako je ich aktuálna trhová cena. Vzhľadom na uvedené dôvodné podozrenie žalobca podal na príslušnom orgáne trestné oznámenie v ktorom popisuje skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že pri uzatváraní tak Zmluvy o pôžičke ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva, došlo k spáchaniu trestného činu. Trestné konanie je vedené pod ČVS: ORP-627/3-VYS- B1-2014 3. oddelením vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I.

6. V tejto súvislosti zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že sa za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného v I. rade zo Zmluvy o pôžičke začalo exekučné konanie vedené Exekútorským úradom JUDr. Ladislav Jakubec, súdny exekútor, Zámocká 30, 811 01 Bratislava, a to na základe poverenia Okresného súdu Bratislava I na vykonanie exekúcie zo dňa 11.03.2014. Exekúcia je vedená pod č. k. EX 1062/2014. Napriek prebiehajúcemu exekučnému konaniu žalovaný v I. rade oznámil žalobcovi prostredníctvom poverenej dražobnej spoločnosti ALMONEDA, s.r.o., sídlo Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 689 889 (podľa údajov z internetovej stránky www.exekutorjakubec.sk prepojená s exekútorským úradom JUDr. Ladislav Jakubec, súdny exekútor), začiatok výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby listom zo dňa 01.04.2014 a Oznámením o dražbe listom zo dňa 07.05.2014. Podľa znaleckého ohodnotenia znalca vybraného žalovaným v I. rade, R.. M. H., evidenčné číslo: 914195, bola hodnota nehnuteľností stanovená v sume 1.300.000,00 eur, čo je o viac ako 700.000,00 eur nižšia hodnota, ako bola ich hodnota stanovená pred rokom znaleckým posudkom č. 24/2013 vypracovaným znalcom R.. W. T.. I uvedené nasvedčuje tomu, že konanie vtedajšieho štatutárneho orgánu (V.. G. O.), alebo žalovaného v I. rade, alebo inej osoby vedie cielene k tomu, aby dosiahol on, resp. tretie osoby nehnuteľnosti za cenu nepomerne nižšiu ako je ich aktuálna trhová cena a tým získal značný finančný prospech na úkor žalobcu.

7. Žalovaný v I. rade následne listom zo dňa 29.05.2014 oznámil žalobcovi zmenu spôsobu výkonu záložného práva s tým, že výkon záložného práva sa žalovaný v I. rade rozhodol realizovať formou priameho predaja. Žalovaný v I. rade zároveň listom zo dňa 30.05.2014 oznámil žalobcovi, že pohľadávku vzniknutú z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.02.2013 postúpil na tretiu osobu - spoločnosť

DEVILEN s.r.o., sídlo: Skryjova 1606/8, Husovice, Brno 614 00, Česká republika, IČO: 29306086, spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Krajského súdu v Brne, oddiel C, vložka č. 72803. Akékoľvek iné informácie ohľadom priebehu výkonu záložného práva žalovaný v I. rade a/alebo žalovaný v II. rade žalobcovi neposkytol, a to i napriek písomnej výzve žalobcu zo dňa 26.06.2014 o poskytnutie informácie v súlade s § 151 m ods. 7 Občianskeho zákonníka, adresovanej novému veriteľovi - žalovanému v II. rade. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru žalobcu zrejmé, že žalovaný v I. rade respektíve žalovaný v II. rade mieni realizovať záložné právo, a to aj napriek tomu, že žalobca má preukázateľne prostriedky na svojom bankovom účte na splatenie časti pohľadávky, pričom časť dlžnej sumy istiny už žalobca uhradil žalovanému v I. rade.

8. Na LV č. XXXX, na ktorom sú predmetné nehnuteľnosti zapísané sa uvádza taktiež nasledovná poznámka, ktorá bola zapísaná v mesiaci apríl 2014: „Poznamenáva sa začatie súdneho sporu na Okresnom súde Bratislava I o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy na stavbu s.č. XXX na pozemku p.č. XXX/X a pozemky p.č. XXX/X, XXX/X pod číslom konania 14C/72/2014, P-1322/14.“ Žalobca vníma podanie vyššie uvedeného návrhu v konaní so sp. zn. 14C/72/2014 (vo svetle všetkých doterajších okolností ako aj v časovom kontexte, kedy Zmluva o budúcej zmluva mala byť podľa podanej žaloby uzavretá v roku 2012 a žaloba na súd o nahradenie prejavu vôle bola podaná v mesiaci apríl 2014, teda ihneď po začatí výkonu záložného práva žalovaným v I. rade), ako premyslený krok smerujúci k tomu, aby bola nehnuteľnosť čo najmenej zaujímavá, keďže takáto poznámka o súdnom spore na liste vlastníctva je spôsobilá na jednej strane odradiť prípadných reálnych záujemcov o kúpu nehnuteľnosti, t.j. znižuje potenciálny okruh záujemcov na minimum a na druhej strane je spôsobilá znehodnotiť nehnuteľnosť a odôvodniť predaj nehnuteľnosti za neprimerane nízku cenu. Na druhej strane žalobca považuje za nutné uviesť, že nemá vedomosť o akomkoľvek práve akejkoľvek tretej osoby zo zmluvy o budúcej zmluve, v ktorej by sa zaviazal k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré vyplývajú z podaného trestného oznámenia, sa žalobca domnieva, že právne úkony uzavreté vtedajším štatutárnym orgánom žalobcu v mene žalobcu - a to Zmluva o pôžičke zo dňa 27.02.2013 a Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 27.02.2013, boli uzavreté v rámci páchania trestnej činnosti. Žalobca zároveň uviedol, že z dôvodu opatrnosti, žalobca písomným oznámením zo dňa 12.05.2014 odstúpil v súlade s § 49 Občianskeho zákonníka od Zmluvy o zriadení záložného práva, z dôvodu, že táto bola uzavretá vtiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca sa však primárne domnieva, že Zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatný právny úkon, a teda odstúpenie od neplatného právneho úkonu nevyvoláva akékoľvek právne účinky.

10. Vo vyjadrení žalobcu doručenom súdu dňa 13.08.2014 žalobca poukázal tiež na tú skutočnosť, že v článku IV, bod 4.1 Kúpnej zmluvy zo dňa 13.06.2014 bola dojednaná kúpna cena za nehnuteľnosti vo výške 660.000,00 eur, pričom v zmysle znaleckého posudku č. 24/2013 zo dňa 31.01.2013 vypracovaného znalcom R.. W. T. mali nehnuteľnosti hodnotu 2.080.000,00 eur, a teda takéto dojednanie ceny je v rozpore s § 151 m ods. 8 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má záložný veriteľ postupovať tak, aby sa záloh predal za primeranú cenu, t.j. za cenu za akú sa obdobný záloh predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu. V percentuálnom vyjadrení je dojednaná kúpna cena v hodnote cca 30% zo skutočnej hodnoty nehnuteľnosti. Podľa názoru žalobcu je zarážajúce, že postúpenie pohľadávky bolo žalobcovi oznámené dňa 06.06.2014 a Kúpna zmluva s treťou osobou bola uzavretá už dňa 13.06.2014. Podľa názoru žalobcu je uskutočnenie uvedených úkonov transparentne a v súlade so zákonom a dohodnutými podmienkami v Záložnej zmluve v takom krátkom čase absolútne nereálne. Žalobca tiež poukázal na článok IV, bod 4.2 Kúpnej zmluvy zo dňa 13.06.2014, podľa ktorého sa mala kúpna cena zaplatiť do 10 dní od podpisu zmluvy. Žalobca ako záložca nedostal akúkoľvek časť kúpnej ceny a ani informáciu o naložení s kúpnou cenou.

11. Dňa 20.11.2014 bolo súd doručené vyjadrenie žalovaného v I. a II. rade, v ktorom žalovaní uviedli, že návrh vo veci samej ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, boli podané v mene žalobcu na to neoprávnenými osobami. Žalobca je právnickou osobou zriadenou na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ďalej len „ZZO“), konkrétne združením. Štatutárnym orgánom žalobcu je v súlade s jeho stanovami predseda, pričom štatutára volia a odvolávajú členovia združenia (t.j. žalobcu) na sneme spôsobom a za podmienok (najmä počet hlasov členov žalobcu, t.j. kvórum) obsiahnutým v stanovách. Na poslednom sneme žalobcu bola za predsedu zvolená V.. G. O. (ďalej len „predseda“), pričom k dnešnému dňu nebola v súlade so stanovami z tohto postu odvolaná (tzn. k dnešnému dňu

nebol spôsobom a za podmienok uvedených v stanovách zvolaný snem členov žalobcu, na ktorom by bol predseda z jeho funkcie odvolaný) a contrario teda platí, že funkciu predsedu naďalej zastáva doterajší predseda. Pokiaľ teda žalobca (resp. osoby, ktoré v mene žalobcu návrh podali) tvrdí, že predseda žalobcu bol odvolaný a v návrhu vo veci samej ho označuje ako „niekdajšieho štatutára“, túto skutočnosť musí prvostupňovému súdu preukázať, pretože ho zaťažuje bremeno tvrdenia (tzn. dôkazné bremeno). S poukazom na uvedené možno konštatovať, že právne úkony v mene a na účet žalobcu robí jeho predseda ako štatutárny orgán. Návrh vo veci samej (ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia) bol podaný na to neoprávnenými osobami, pričom tie žiadnym hodnoverným spôsobom (tzn. spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti) nepreukázali svoje oprávnenie konať v mene žalobcu (udelenou plnou mocou od predsedu, eventuálne rozhodnutím snemu žalobcu o odvolaní predsedu). Je preto zrejmé, že je daný dôvod na zastavenie konania, nakoľko sa jedná o neodstrániteľnú prekážku konania.

12. Žalovaní v I. a II. rade ďalej poukázali na ďalšie obsahové a formálne nedostatky návrhu, najmä z návrhu vo veci samej nie je dostatočne zrejmé, čoho sa žalobca v konaní mieni domáhať (najmä nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré chce žalobca dotknuté právne úkony napádať ich neplatnosťou, jeho argumenty sú nepodložené a nepreukázané), nie je preukázané tvrdenie žalobcu o nevýhodnom a netrhovom prevode vlastníckeho práva k predmetu zálohu (t.j. nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v návrhu vo veci samej), nakoľko pri jeho prevode postupoval žalovaný v I. rade v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami (t.j. v súlade so zmluvou o pôžičke a zmluvou o zriadení záložného práva), ako ani tvrdenie o výške hodnoty predmetu zálohu (t.j. prevádzanej nehnuteľnosti), naopak žalovaný v II. rade predložil znalecký posudok, v súlade s ktorým bola hodnota nehnuteľnosti podstatne nižšia, ako tvrdí žalobca. Žalovaní ďalej poukázali na to, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na podanom návrhu vo veci samej zo strany žalobcu, pričom ide o podstatnú náležitosť tohto návrhu, ako aj zmätočnosť jednotlivých úkonov vykonávaných žalobcom, keď sa na jednej strane domáha určenia neplatnosti v návrhu vo veci samej bližšie špecifikovaných právnych úkonov a na strane druhej od týchto istých právnych úkonov odstupuje, hoci tak možno učiniť len v prípade platne urobených právnych úkonov. V návrhu vo veci samej sa uvádza, že, „niekdajší štatutárny orgán žalobcu“ pri uzatváraní napadnutých právnych úkonov konal v rozpore s dovtedajšou praxou a zaužívaným spôsobom konania, keď tieto úkony v mene žalobcu urobil napriek tomu, že nedisponoval mandátom žalobcu na ich uzavretie. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). V súlade s citovanou normou (§ 20 ods. 1 je teda zrejmé, že predseda ako štatutárny orgán je oprávneným robiť všetky právne úkony v mene a na účet žalobcu a to bez toho, aby bol pri tom viazaný akýmikoľvek internými pokynmi, resp. limitovaný internými „obmedzeniami“, pretože tie by boli voči tretím osobám právne neúčinné. Tvrdenie žalobcu, že súbežne s exekučným konaním vedeným u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, EX 1062/2014, bolo žalobcovi oznámené vykonanie dobrovoľnej dražby treba považovať za právne irelevantné a nesúvisiace s vecou. V súlade s ustanovením článku V ods. 5.1 záložnej zmluvy, bol žalovaný v I. rade ako veriteľ oprávneným v prípade, ak zabezpečovaná pohľadávka nebude riadne a včas splnená pristúpiť k začatiu výkonu záložného práva a uspokojiť svoju peňažnú pohľadávku predajom zálohu na dražbe, priamym predajom zálohu tretím osobám podľa jeho výberu alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov(napr. v exekučnom konaní). Bolo teda oprávnením žalovaného v I. rade zvoliť si spôsob, akým uspokojí svoju peňažnú pohľadávku, o čom žalobca (ako zmluvná strana) mal vedomosť a s takýmto postupom súhlasil (nakoľko dotknuté zmluvy podpísal). Okrem toho, oznámením o zmene výkonu záložného práva zo dňa 29.05.2014 žalovaný v I. rade žalobcovi oznámil, že mení spôsob výkonu záložného práva z výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na výkon záložného práva priamym predajom. Doposiaľ nebolo preukázané, že by sa niekto usiloval nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu zálohu nezákonným spôsobom.

13. V nadväznosti na vyššie uvedené však nemožno opomínať základnú právnu skutočnosť, a to, že žalovaný v I. rade požičal žalobcovi peňažné prostriedky vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve o pôžičke (a následne bola táto peňažná pôžička zabezpečená zriadením záložného práva k nehnuteľnosti na základe záložnej zmluvy) a tieto peňažné prostriedky neboli žalovanému v I. rade (resp. žalovanému v 2 rade) zo strany žalobcu dobrovoľne a v súlade s ustanoveniami zmluvy o pôžičke

vrátené. Je teda zrejmé, že žalobca prijal peňažnú pôžičku od žalovaného v I. rade, túto za podmienok a spôsobom dohodnutým v zmluve o pôžičke nevrátil a v momente, kedy žalovaný v I. rade pristúpil v súlade s dohodnutými podmienkami k výkonu záložného práva, tieto úkony začal žalobca namietať. Ak by žalobca prijal peňažné prostriedky od žalovaného v 1. rade na základe neplatného právneho úkonu, je žalobca povinným takéto plnenie vydať, v opačnom prípade sa na úkor žalovaného v I. a II. rade bezdôvodne obohacuje. Ak teda žalobca tvrdí, že napadnuté právne úkony sú neplatné, žalovaní v I. a II. rade očakávajú, že im bude zo strany žalobcu poskytnuté peňažné plnenie zodpovedajúce plneniu poskytnutému na ich základe. Argument žalobcu, že ten má na bankovom účte uložené peňažné prostriedky, ktoré by mohli byť použité na čiastočné uspokojenie pohľadávky žalovaného v II. rade, nemožno hodnotiť inak ako alibistický a skresľujúci. Žalobca si musí byť vedomý toho, že má voči žalovanému v II. rade dlh po splatnosti, a teda je v jeho vlastnom záujme poskytnúť žalovanému v II. rade plnenie za účelom čo aj čiastočného splnenie jeho peňažného záväzku tak, aby nebol žalovaný v II. rade nútený uspokojiť svoju peňažnú pohľadávku voči žalobcovi inak (t.j. z predmetu zálohu). Je potrebné zdôrazniť, že je vecou žalovaného v II. rade ako veriteľa, zvoliť si spôsob, akým svoju peňažnú pohľadávku uspokojí (t.j. ak je veriteľ súčasne záložným veriteľom, môže sa uspokojiť z predmetu zálohu a nemusí skúmať existenciu ďalšieho majetku dlžníka). Je teda povinnosťou žalobcu vyvinúť iniciatívu a poskytnúť veriteľovi (t.j. žalovanému v II. rade), čo aj len čiastočné plnenie a nie prikloniť sa k pasívnemu postoju založenému na opísanej procesnej obrane, a toho by si mal byť žalobca vedomý. Okrem toho, v rámci exekučného konania bola medzi žalovaným v I. rade ako oprávneným a žalobcom ako povinným na základe žiadosti žalobcu uzavretá dohoda, na základe ktorej sa žalovaný v I. rade zaviazal, že nebude trvať na blokovaní uvedených peňažných prostriedkov uložených na bankovom účte žalobcu za účelom uspokojenia svojej peňažnej pohľadávky, nakoľko sa jedná o peňažné prostriedky nevyhnute potrebné na zabezpečenia chodu žalobcu ako právnickej osoby (t.j. na úhradu nákladov súvisiacich s nehnuteľnosťou, nevyhnuté opravy tejto nehnuteľnosti, mzdy a pod). Ak teraz žalobca tvrdí, že sa žalovaný v I. rade mohol uspokojiť (čo aj len čiastočne), z týchto peňažných prostriedkov, je jasné, že sa jedná o účelové tvrdenie. S poukazom na vyššie uvedené majú žalovaní v I. a II. rade za to, že návrh vo veci samej je neodôvodnený, argumenty žalobcu sú buď nepreukázané, alebo právne irelevantné, nakoľko nemajú oporu v platnom práve, naliehavý právny záujem na podanom určovacom návrhu (t.j. návrhu vo veci samej) nie je daný. Okrem toho je návrh vo veci samej podaný na to neoprávnenou osobou, a preto je daný dôvod na zastavenie konania (v zmysle ustanovenia § 104 OSP) eventuálne na zamietnutí návrhu v celom rozsahu.

14. Dňa 10.04.2015 bol súdu doručený návrh žalobcu na zmenu návrhu na začatie konania vo veci samej v ktorom okrem už skôr ním uvedených skutočností uviedol , že podľa údajov britského registra spoločností, žalovaný v III. rade nemá dostatok financií a zdrojov na to, aby dojednanú kúpnu cenu uhradil. Väčšinovým vlastníkom spoločnosti žalovaného v III. rade je osoba označená ako H. H. O. X. Z., ktorá figuruje ako predstaviteľ respektíve majiteľ/spolumajiteľ vo viac ako 1000 spoločnostiach po celom svete a jej meno je podľa verejne dostupných informácií spájané s medzinárodnou organizovanou trestnou činnosťou.

15. K vyjadreniu žalovaných sa žalobca vyjadril v ďalšom svojom podaní doručenom súdu dňa 12.05.2016 v ktorom poukázal na znenie Uznesenia Krajského súdu zo dňa 19.12.2014 v ktorom Krajský súd v Bratislave uviedol, že:„K námietke odvolateľa, že predmetný návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný na to neoprávnenými osobami, pričom tieto osoby žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázali svoje oprávnenie konať v mene navrhovateľa, odvolací súd uvádza, že na čísle listu 219 spisu súdu prvého stupňa je oznámenie G. o vzdaní sa funkcie predsedníčky k 1. máju 2014. Túto skutočnosť potvrdzuje aj list Ministerstva vnútra SR zo dňa 10.09.2014, v ktorom je uvedené, že oznámením zmeny štatutárnych zástupcov 02.05.2014 bola daná Ministerstvu vnútra SR do pozornosti zmena na vedúcich postoch v Slovenskom syndikáte novinárov vzhľadom k abdikácii predsedníčky SSN TF. na svoju funkciu. Podľa čl. IX Stanov Slovenského syndikátu novinárov počas obdobia, keď predseda SSN nemôže vykonávať svoju funkciu, SSN riadi prvý podpredseda, ktorý v čase zastupovania má rovnaké právomoci ako predseda. Z listu Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy zo dňa 19.05.2014, je zrejmé, že funkciu zastupujúceho orgánu preberá prvý podpredseda N. Q. a druhý podpredseda X. W., predseda kontrolnej rady O..“ Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že návrh na vydanie predbežného opatrenia ako aj návrh vo veci samej boli podané osobou oprávnenou konať v mene žalobcu, nakoľko oprávnenie konať v mene žalobcu bolo súdom náležite preskúmané (aj v zmysle Uznesenia NS ČR, sp. zn.: 20Cdo/552/2006, na ktoré sa odvolávajú žalovaní), súd ho vyhodnotil ako preukázané a tento záver uviedol odvolací súd v predmetnom Uznesení zo dňa 19.12.2014.

16. Žalobca ďalej uviedol, že dostatočným spôsobom zdôvodnil a preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je daný tou skutočnosťou, že právne postavenie žalobcu sa bez náležitého určenia, či Zmluva o pôžičke je platný alebo neplatný právny úkon, stane neistým. Bez požadovaného určenia žalobca totiž nedokáže s určitosťou posúdiť, či má povinnosť voči žalovanému v II. rade (novému veriteľovi) plniť záväzok zo Zmluvy o pôžičke titulom vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vrátane zmluvných úrokov, úrokov z omeškania a dojednaných zmluvných pokút alebo či má povinnosť plniť záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia. V prípade ak by súd určil, že Zmluva o pôžičke je neplatný právny úkon, žalobcovi by vznikol záväzok vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia plnenie, ktoré prijal na základe neplatného právneho úkonu. Zároveň by žalobcovi nevznikla povinnosť uhradiť zmluvné úroky, úroky z omeškania a zmluvnú pokutu uvedené v zmluve o pôžičke. Uvedeným určením by sa zásadne zmenilo právne postavenie žalobcu a takéto určenie by pozitívne ovplyvnilo rozsah platobnej povinnosti žalobcu voči žalovaným. Naliehavý právny záujem je zároveň daný i tou skutočnosťou, že právne postavenie žalobcu sa bez náležitého určenia, či Zmluva o zriadení záložného práva je platný alebo neplatný právny úkon, stane neistým, nakoľko žalobca nedokáže s určitosťou posúdiť, či realizácia záložného práva žalovaným v II. rade je/ nie je v súlade so zákonom, teda či existuje/neexistuje legitímny právny dôvod k tomu, aby mohol byť realizovaný predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu tretej osobe. V prípade ak by súd určil, že Zmluva o zriadení záložného práva je neplatný právny úkon, žalovaný v II. rade by nebol oprávnený realizovať záložné právo, a teda nebol by oprávnený scudziť nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu. Uvedeným určením by sa zásadne zmenilo právne postavenie žalobcu, nakoľko vlastnícke právo žalobcu vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti by ostalo naďalej nedotknuté, bez možnosti zásahu zo strany žalovaných titulom realizácie záložného práva. Naliehavý právny záujem je daný tou skutočnosťou, že právne postavenie žalobcu sa bez náležitého určenia, či je Kúpna zmluva platný alebo neplatný právny úkon, stane neistým. Bez požadovaného určenia totiž nebude zrejmé či bol výkon záložného práva žalovaným v II. rade vykonaný legitímne v súlade so zákonom, teda či majú byť nehnuteľnosti platne a účinne prevedené do vlastníctva tretej osoby - spoločnosti ENTACT, LTD na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 13.06.2014. V prípade ak by súd určil, že Kúpna zmluva je neplatný právny úkon, katastrálne konanie o vklade Kúpnej zmluvy by bolo zastavené, a vlastníctvo k nehnuteľnostiam by na základe Kúpnej zmluvy nemohla nadobudnúť spoločnosť ENTACT, LTD. Bolo by teda deklarované vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu. Uvedeným určením by sa zásadne zmenilo právne postavenie žalobcu, nakoľko vlastnícke právo žalobcu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam by ostalo naďalej nedotknuté. Vzhľadom na skutočnosť, že k uvedenej veci boli podané viaceré trestné oznámenia a v súčasnosti prebieha trestné konanie, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne ukončené (konanie je vedené na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava, ČVS: KRP-070/2-VYS-BA-2015), žalobca môže v danom štádiu iba poukázať na túto skutočnosť. Iba príslušný súd je oprávnený právoplatne rozhodnúť o tom, či bol v súvislosti s uzavretím napadnutých právnych úkonov spáchaný trestný čin. Výsledok trestného konania je teda zásadný pre posúdenie a rozhodnutie súdu o neplatnosti napadnutých právnych úkonov v tomto súdnom konaní. Žalobca preto považuje za potrebné oboznámiť obsah vyšetrovacieho spisu vedeného na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava, ČVS: KRP-070/2-VYS-BA-2015.

17. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že s poukazom na definíciu spotrebiteľa obsiahnutú v § 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa účinnú v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke a Zmluvy o zriadení záložného práva, je možné za určitých okolností považovať za spotrebiteľa aj právnickú osobu, ktorej tak prináleží ochrana upravená v Zákone o ochrane spotrebiteľa a v Občianskom zákonníku (najmä ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami). Podľa odborného výkladu a právnej teórie, sú príkladom právnickej osoby ako spotrebiteľa právnické osoby založené na verejnoprospešný účel, občianske združenia, ktorých cieľom je napĺňanie ústavného práva združovania občanov a iných osôb, nadácie, účelové združenia majetku s verejnoprospešným účelom, ale rovnako aj neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby apod. Spotrebiteľom môže byť dokonca aj právnická osoba, ktorá síce sleduje dosahovanie zisku, ale konkrétny kontrakt neuzatvára vzhľadom na predmet svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Správnosť tézy, že spotrebiteľom môže byť aj právnická osoba potvrdzuje aj koncepcia niektorých osobitných právnych predpisov, ktoré práve používaním osobitných pojmov napríklad klient, užívateľ a pod., subsumujú pod kategóriu koncového odberateľa aj osoby právnické a nie len osoby fyzické. Žalobca je podľa Stanov odborové združenie, stavovská organizácia novinárov, nezávislá od politických ekonomických, ideologických a náboženských orgánov a organizácií. Žalobca je vedený v registri odborových organizácií Ministerstva vnútra SR a svoju činnosť vykonáva podľa zákona č. 83/1990 Zz. o združovaní občanov. Medzi

hlavné úlohy a poslanie žalobcu patrí chrániť slobodu slova a jeho slobodné prenášanie informačnými prostriedkami v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, príslušných zákonov, medzinárodných zmlúv a iných dokumentov, obhajovať profesijné záujmy svojich členov, presadzovať prístup novinárov k zdrojom informácií a vytvárať podmienky novinárskej práce, potrebných na realizáciu ich spoločenského poslania, podporovať odborné zdokonaľovanie novinárov a výchovu budúcich novinárov, spolupôsobiť v príprave zákonov a iných legislatívnych noriem, upravujúcich činnosť masových médií a usilovať sa o zastúpenie v inštitúciách, ktoré ovplyvňujú činnosť novinárov, ochraňovať práva svojich členov a aj s cieľom ekonomického a sociálneho zabezpečenia svojich členov; svoju činnosť zameriava na zvýšenie spoločenskej prestíže novinárskeho stavu. Žalobca do právneho vzťahu so žalovaným v I. rade vstupoval dňa 27.02.2013 za účelom dočasného získania peňažných prostriedkov na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie v organizácii žalobcu. Žalobca uzavrel predmetnú Zmluvu o pôžičke s tým, aby získanými peňažnými prostriedkami zabezpečil chod svojej organizácie, nakoľko v období uzavretia Zmluvy o pôžičke a Zmluvy o zriadení záložného práva zmluvy bola finančná situácia u žalovaného taká nepriaznivá, že žalobca nemal dostatok prostriedkov ani na výplatu miezd svojich zamestnancov, ani na zaplatenie faktúr za spotrebované energie v jeho sídle apod.. Peňažné prostriedky získané na základe Zmluvy o pôžičke boli žalobcom použité najmä na splatenie úveru Slovenskej záručnej a rozvojovej banky vo výške 80.000,00 eur, ktorý úver bol poskytnutý žalobcovi na financovanie projektu Mediaregion (ktorého hlavnými cieľmi boli: vybudovanie trvalo udržateľnej platformy pre cezhraničnú mediálnu spoluprácu, mediálna príprava pracovníkov regionálnej štátnej správy a samosprávy, profesionálna príprava novinárov z lokálnych a regionálnych médií, skvalitnenie komunikácie orgánov miestnej samosprávy s občanmi prostredníctvom médií, podpora užšej cezhraničnej spolupráce vytvorením spoločného „mediálneho regiónu“). Ďalej boli tieto prostriedky použité na bežnú prevádzku žalobcu, na úhrady dodávateľských faktúr - telekomunikačné služby, energie, nájomné kancelárií regionálnych organizácií žalobcu, mzdy, odvody a pod. Je teda zrejmé, že žalobca ako organizácia s celoštátnou pôsobnosťou plní verejnoprospešný účel (ktorým je ochrana a presadzovanie vybraných ústavou garantovaných občianskych práv v súvislosti so slobodou prejavu a tlače, podpora výchovy a vzdelávania žurnalistov a študentov žurnalistiky, ochrana práv a ekonomické zabezpečenie svojich členov s cieľom zvyšovania spoločenskej prestíže novinárskeho stavu) a prostriedky požičané od žalovaného v I. rade použil žalobca na svoju osobnú potrebu a pre potreby svojich členov. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že Zmluvu o pôžičke zo dňa 27.02.2013 a akcesorickú Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 27.02,2013 zabezpečujúcu záväzok zo Zmluvy o pôžičke, ktoré boli uzavreté medzi žalovaným v I. rade ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a žalobcu je potrebné považovať za spotrebiteľa.

18. Žalobca ďalej uviedol, že mu ako spotrebiteľovi musí byť poskytnutá náležitá ochrana, a to najmä vo vzťahu k neprijateľným zmluvnými podmienkam obsiahnutým v uzavretých zmluvách so žalovaným v I. rade ako dodávateľom. Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahuje generálnu klauzulu, podľa ktorej je neprijateľnou podmienkou každé ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom následne ustanovenie § 53 ods. 4 príkladmo vymenováva najvýznamnejšie a najčastejšie neprijateľné podmienky používané v spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že neprijateľná podmienka uvedená pod písmenom s) bola do Občianskeho zákonníka včlenená síce až novelou č. 102/2014 Z.z. účinnou od 13.06.2014, je možné jednoznačne usudzovať, že takéto ustanovenie bolo neprijateľnou zmluvnou podmienku, už v čase pred prijatím tejto novely, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke a Zmluvy o zriadení záložného práva. Jej zapísanie do zoznamu neprijateľných zmluvných podmienok totiž vychádza (podľa dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z,.z.) z aktuálnej rozhodovacej praxe slovenských súdov a činnosti Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. Pokiaľ ide o neprimeranú výšku hodnoty zabezpečenia, v judikatúre súdov SR, táto sa pohybuje okolo hodnoty 20% až 40% prevýšenia oproti hodnote kontrahovaného záväzku.V tejto súvislosti žalobca zdôraznil aj to, že podľa právnej teórie a judikatúry súdov SR aj súbeh zabezpečovacích právnych prostriedkov musí byť primeraný a v zásade by malo byť skôr výnimočné, aby spotrebiteľ svoj dlh zabezpečoval v celej jeho výške súčasne viacerými zmluvnými inštitútmi. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca zabezpečovaciu Zmluvu o zriadení záložného práva, ktorou bolo poskytnuté zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o pôžičke za absolútne neplatný právny úkon ako celok v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu hrubého nepomeru medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky(pôžička vo výške 200.000,00 eur) a hodnotou zábezpeky (založená nehnuteľnosť v hodnote viac ako 2.000.000,00 eur). V danom prípade hodnota zábezpeky totiž viac ako 10 násobne prevyšuje hodnotu istiny podľa Zmluvy o pôžičke. Súčasne Zmluva o pôžičke obsahuje

popri uzavretej Zmluvy o zriadení záložného práva aj ďalšie zabezpečovacie právne prostriedky, ktoré zabezpečujú dlh žalobcu v celej výške, a to vyhlásenie žalobcu o uznaní dlhu a zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súbeh všetkých týchto zabezpečovacích inštitútov (záložné právo, uznanie dlhu, zmluvná pokuta, priama vykonateľnosť) na zabezpečenie toho istého záväzku v celej jeho výške považuje žalobca taktiež za neprimerane vysoké zabezpečenie splnenia jeho záväzku zo Zmluvy o pôžičke.

19. Žalobca ďalej poukázal na znenie § 53 ods. 10 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, podľa ktorého „ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov“. V zmysle uvedeného ustanovenia nie je možné vykonať záložné právo záložným veriteľom inak ako predajom zálohu na dražbe, t.j. nie je možné vykonať záložné právo priamym predajom zálohu tretej osobe. Uvedené ustanovenie síce nadobudlo účinnosť dňa 01.06.2014 (t.j. po uzavretí Zmluvy o zriadení záložného práva), avšak podľa prechodného ustanovenia § 879 r Občianskeho zákonníka, „Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.“ Ak teda záložné právo vzniklo na Základe zmluvy o zriadení záložného práva dňa 27.02.2013 a vykonávalo sa priamym predajom zálohu na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 13.06.2013, pri výkone tohto záložného práva bol zjavne porušený zákaz priameho predaja zálohu zakotvený v ustanovení § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že záložné právo malo/má byť vykonané priamym predajom, pričom tento je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka zakázaný, právny úkon uzatvorený za účelom výkonu záložného práva, ktorým je Kúpna zmluva zo dňa 13.06.2014, je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon aj pre rozpor s § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka.

20. K otázke existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, žalobca uviedol, že tento je daný vždy v prípade sporu o určenie neplatnosti neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to v dôsledku transpozície smernice Rady 93/13/EHS. Jeho prítomnosť sa ex lege prezumuje a spotrebiteľ jeho danosť nie je povinný preukázať. Súčasne žalobca odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: l MCdo l/2009, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil danosť naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa, ktorý sa domáhal neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy ako celku z dôvodu, že na jeho strane existovala právna neistota v otázke skutočnej výšky dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaných o zmätočnosti konania žalobcu vo vzťahu k prejavu vôle odstúpiť od právnych úkonov, ktorých určenia neplatnosti sa následne žalobca domáha, žalobca uviedol, že odstúpenie od Zmluvy o pôžičke a od Zmluvy o zriadení záložného práva adresoval žalobca žalovanému v I. rade z dôvodu opatrnosti, aby pre prípad vyslovenia platnosti týchto úkonov, bola jasne a určito prejavená vôľa žalobcu na nezotrvaní v právnych vzťahoch v ktorých dochádza k porušovaniu jeho právom chránených záujmov. Zároveň žalobca uvádza, že tým, že adresoval žalovanému v I. rade oznámenie o odstúpení, nemožno považovať napadnuté právne úkony za platné. Odstúpenie zmluvnej strany od neplatného právneho úkonu totiž neznamená jeho platnosť a vo vzťahu k otázke určenia neplatnosti tohto právneho úkonu je takéto konanie zmluvnej strany právne bezvýznamné. Absolútne neplatný právny úkon totiž nemožno napraviť ani dodatočným schválením ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

21. K tvrdenej pasivite žalobcu pokiaľ ide o uspokojenie peňažnej pohľadávky žalovaných žalobca uviedol, že je uvedené tvrdenie účelové. Žalobca preukázateľne nezostal pasívny vo vzťahu k snahe uhradiť dlh. Dňa 05.06.2014 (t.j. pred doručením oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalobcovi doručené až dňa 06.06.2014) zaslal žalobca, na účet pôvodného veriteľa - žalovaného v I. rade sumu 10.000,00 eur, čím mal v úmysle čiastočne splatiť dlh. K uvedenej platbe zaslal žalovanému v I, rade aj sprievodný list zo dňa 03.06.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že: „ uhrádza sumu vo výške 10.000,00 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia (podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže Zmluvu pôžičke zo dňa 27.02.2013 považuje SSN za absolútne neplatný právny úkon (podľa § 39 Občianskeho zákonníka)“. Uvedená platba sa žalobcovi dňa 06.06.2014 vrátila späť s poznámkou „vrátenie mylnej platby“. O niekoľko dní na to už žalovaný v II. rade ako záložný veriteľ realizoval záložné právo priamym predajom uzavretím Kúpnej zmluvy dňa 13.06.2014 s anglickou schránkovou spoločnosťou. Žalobca ako záložca nedostal od žalovaného v II. rade ako záložného veriteľa žiadnu informáciu o priebehu výkonu záložného práva, ani o skutočnostiach majúcich vplyv na výšku ceny zálohu, žalovaný v II. rade ako záložný veriteľ nedojednal primeranú kúpnu cenu zálohu v Kúpnej

zmluve, žalovaný v II. rade ako záložný veriteľ nezaslal správu o výkone záložného práva, ani o použití výťažku z predaja zálohu žalobcovi a taktiež žalovaný v II. rade ako záložný veriteľ nevydal žalobcovi hodnotu z výťažku z predaja zálohu. Žalobca teda v rozpore s § 151m ods. 6 až 10 Občianskeho zákonníka doposiaľ neobdržal od žalovaného v II. rade akúkoľvek informáciu alebo listinu týkajúcu sa výkonu záložného práva, a to ani napriek písomnej žiadosti žalobcu zo dňa 26.06.2014. Navyše podľa Oznámenia o úhrade žalovaného v II. rade zo dňa 07.07.2014 adresovanej exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, žalovaný v II. rade potvrdil, že mu bola pohľadávka dňa 02.07.2014 uhradená po výkone záložného práva. Žalobca však akúkoľvek časť výťažku z predaja, aj keď bola kúpna cena podľa dojednaní Kúpnej zmluvy splatná do 23.06.2014 a bola údajne uhradená žalovanému v II. rade dňa 02.07.2014, do dnešného dňa nedostal. Žalobca zároveň v tomto svojom podaní navrhol, aby súd pripustil pristúpenie žalovaného v 3. rade do konania, čo súd pripustil uznesením č. k. 26Cb/59/2014 -297 zo dňa 15.06.2016.

22. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.04.2017. Žalobca sa na uvedenom pojednávaní pridržal svojich vyjadrení ohľadom naliehavého právneho záujmu, podozrenia zo spáchania trestnej činnosti ako aj neplatnosti sporných právnych úkonov z dôvodu, že sa priečia dobrým mravom, nakoľko podľa názoru žalobcu účelom poskytnutia peňažných prostriedkov bolo získanie nehnuteľnosti na LV č. XXXX k. ú. M. W., a to za sumu výrazne nižšiu ako suma určená znaleckým posudkom, ktorý určil , že hodnota nehnuteľností predstavuje sumu takmer 2,8 mil. eur. Tomu nasvedčujú aj kroky žalovaných spočívajúce v tom, že žalobca sa pokúsil vrátiť časť pôžičky a to dňa 05.06.2014 poukázaním sumy 10.000,00 eur, ktorá zo strany žalovaného v I. rade bola dňa 06.06.2014 vrátená na účet žalobcu s poznámkou, že ide o mylnú platbu a takisto žalobca oznámil žalovanému v I. rade, že má zámer vrátiť sumu ďalších 30.000,00 eur taktiež zo dňa 03.06.2014. Podľa informácii žalobcu tieto platby mali byť vykonávané v čase, kedy nebolo oznámené doručené postúpenie pohľadávky titulom zmluvy o pôžičky v prospech žalovaného v II. rade. Keby aj však v tom čase bol majiteľom pohľadávky žalovaný v II. rade, žalovaný v I. rade mal túto sumu bezodkladne postúpiť žalovanému v II. rade. V rovnakom čase súbežne voči žalobcovi prebiehalo exekučné konanie, výkon záložného práva, čo znamenalo, že žalobca nemal žiadnu možnosť nakladať so svojimi prostriedkami a vyriešiť svoju nepriaznivú finančnú situáciu, keď došlo k zablokovaniu jediného hodnotného majetku, ktorý žalobca má a to sú práve nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX k. ú. Staré Mesto. Napokon žalovaný v II. rade zrejme zrealizoval výkon záložného práva priamym predajom týchto nehnuteľností, keď žalobca z exekučného spisu zistil, že žalovaný v II. rade oznámil úhradu pohľadávky a navrhol zastaviť exekučné konanie. Podľa informácií, ktoré žalobca získal malo dôjsť k výkonu záložného práva priamym predajom v prospech žalovaného v III. rade za kúpnu cenu 660.000,00 eur, ktorá je v nepomere s hodnotou nehnuteľnosti. Táto kúpna zmluva nebola registrovaná v katastri nehnuteľnosti a to podľa posledného výpisu z LV, kde je naďalej evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti žalobca. Rozdiel medzi pohľadávkou žalovaného v II. rade a peňažnými prostriedkami získanými z predaja predmetu nehnuteľnosti nebol doposiaľ žalobcovi uhradený. Neplatnosť záložnej zmluvy v časti týkajúcej sa najmä možnosti priameho predaja nehnuteľnosti ako výkonu záložného práva je aj v tom, že žalobca predstavuje v zásade verejnoprospešnú organizáciu, konkrétne odborový zväz a z tohto uhlu pohľadu by sa naňho malo hľadieť ako na spotrebiteľa. Bývalá predsedníčka V.. O. konala aj v rozpore s uznesením 10. snemu žalobcu zo dna 27.05.2011 z obsahu ktorého vyplýva programová stratégia pre roky 2011 až 2013, pričom tento snem poveril predsedu žalobcu na to, aby podpísal výlučne zmluvu o poskytnutí preklenovacieho úveru. Takýto úver však poskytnutý nebol, ale bola poskytnutá len pôžička.

23. Žalovaní v reakcii na uvedenom pojednávaní uviedli, že nebolo doposiaľ žalobcom žiadnym spôsobom preukázané, že by došlo v spojitosti s predmetnými spornými úkonmi k spáchaniu trestného činu. Takýto záver nevyplynul ani zo žiadneho z iniciovaných trestných konaní. Podľa vedomosti žalovaného v I. a II. rade v žiadnom z vedených trestných konaní doposiaľ nebolo vznesené žiadne obvinenie pričom uvedené trestné konania prebiehajú od roku 2014 a 2015. K rozporu s dobrými mravmi ako ďalšiemu žalobcom uvádzanému dôvodu neplatnosti napádaných právnych úkonov žalovaní uviedli, že okolnosti vykonania týchto úkonov, zmluvné podmienky obsiahnuté v týchto úkonov ako aj zabezpečenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke nemôžu byť vzhľadom na ich obsah považované za právne úkony vykonané v rozpore s dobrými mravmi. Konkrétne žalovaní poukázali na výšku zmluvného úroku, sankcie za porušenie zmluvných povinností ako aj hodnotu zabezpečenia pohľadávky, ktoré sú v súlade so zákonnou úpravou a s ustálenou rozhodovacou praxou súdu SR. K úkonom vykonávaných žalobcom po splatnosti pôžičky, konkrétne mechanizmu vracania sumy 10.000,00 eur na účet žalovaného v I. rade a prejaveniu vôle na splatenie pôžičky žalovaní uviedli, že k platnosti týchto právnych úkonov nie sú nijak právne relevantnými. K poukázaniu žalobcu na skutočnosť,

že žalovaný v I. rade pristúpil k uspokojeniu svojej pohľadávky v exekučnom konaní a zároveň aj k výkonu záložného práva uvádzame, že ide o postup, ktorý je v súlade s platnou právnou úpravou v zmysle ktorej je na rozhodnutí veriteľa aký spôsob uspokojenia svojej pohľadávky zvolí v prípade, že dlžník, ktorým bol žalobca, je v omeškaní. K prekročeniu právomoci štatutárneho orgánu V.. O. žalovaní uviedli, že obmedzenie konania štatutára vnútorným aktom právnickej osoby nemá vplyv na platnosť úkonu urobeného vo vzťahu k tretej osobe. K tretiemu dôvodu neplatnosti napádaných právnych úkonov, konkrétne domnelej aplikácii spotrebiteľského režimu na právne vzťahy vzniknuté medzi žalobcom a žalovanými poukázali žalovaní na to, že vzhľadom na právnu úpravu, ktorá sa vzťahuje na obdobie, kedy boli vykonávané napádané právne úkony takéto právne vzťahy vzhľadom na ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj § 2 zákona o ochrane spotrebiteľa nie je možné aplikovať.

24. Na pojednávaní konanom dňa 13.06.2017 pristúpil súd k výsluchu svedkyne W.. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. E. XXXX/XX, Bratislava. Z jej výpovede vyplynulo, že patrí medzi zakladateľov žalobcu a prevažnú väčšinu funkčných období pôsobila ako podpredsedníčka syndikátu, súčasne ako členka predstavenstva. K okolnostiam uzatvorenia zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným v I. rade uviedla, že žalobca nevedel nikdy dobre hospodáriť a jeho hospodárenie nebolo vyrovnané a prevažnú väčšinu rokov bolo v mínuse. Žil zo svojej podstaty s finančných prostriedkov, ktoré mal. V určitých obdobiach siahol aj na predaj svojho majetku. Predstavenstvo žalobcu splnomocnilo predsedníčku žalobcu k tomu, že ak už chce čerpať úver, aby dala na výber z ktorých subjektov a bolo jasné, že to musí byť bankový subjekt. Predstavenstvo nedostalo možnosť výberu, ale 25.02.2013 poverená predsedníčka dala predstavenstvu per rollam hlasovať, že sa bude čerpať úver vo výške 200.000,00 eur s 12 % úrokom so splatnosťou do roka. Nebol tam uvedený názov subjektu, iba právnická osoba. Pri čerpaní úveru bola založená celá budova Domu novinárov. Napriek tomu, že sa členovia predstavenstva pýtali na názov subjektu, dňa 27.02.2013 boli peniaze zo strany žalovaného v I. rade poukázané na účte žalobcu. Pokiaľ ide o hlasovanie, svedkyňa uviedla, že prevažná väčšina členov predstavenstva s tým súhlasila, niektorý, vrátane nej sa zdržali. Hlasovanie bolo jedenásť v prospech, dvaja sa zdržali a dvaja nehlasovali. Nikto nebol proti. Per rollam hlasovanie nebolo vtedy v stanovách. Svedkyňa vyslovila domnienku, že v prípade riadneho zasadnutia predstavenstva by sa o tejto záležitosti mohlo hovoriť, diskutovať a odpovedať na otázky. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či má vedomosť, že by predstavenstvo alebo členovia predstavenstva vyvíjali nejaké kroky, aby sa zachránil majetok žalobcu a či bol schopný žalobca v čase splatnosti splatiť úver a akým spôsobom svedkyňa uviedla, že úver sa zobral najmä preto, aby sa mohol vyplatiť predchádzajúci úver od Záložnej a rozvojovej banky vo výške 80.000,00 eur. Ďalšie peniaze sa investovali do projektu Mediaregion. Projekt skrachoval, bol predčasne zastavený. O kúpu budovy žalobcu v roku 2013 až 2014 boli záujemcovia. Boli oslovené aj realitné kancelárie. Vo februári 2014 bolo treba úver aj s úrokmi vrátiť. V tom istom roku sa V.. G. O. stala predsedníčkou syndikátu s väčšími právomocami, ale počas celého obdobia, najmä však od novembrového snemu do februára sa jej predstavenstvo pýtalo a urgovalo ju, aby predostrela nejaký písomný dokument alebo návrhy akým spôsobom bude úver vrátený a z čoho. Svedkyňa ďalej uviedla, že predstavenstvo sa stále snažilo a predsedníčka V.. G. O. neuviedla žiadnu možnosť vrátenia úveru nikdy. Ťahala čas do februára 2014, až do vypršania lehoty na vyplatenie úveru. Predstavenstvo chcelo viackrát rokovať so žalovaným v I. rade, to neumožnila a korešpondenciu vybavovala osobne. Medzi tým predala pod cenu dve chaty v Repišti za 37.000,00 eur. Na otázku súdu či mohla tieto dve chaty V.. G. O. predať svedkyňa uviedla, že len ona ako predsedníčka mohla. Na otázku žalobcu, či mala svedkyňa vedomosť o tom, že sa B.. O. usilovala o predĺženie splatnosti Zmluvy o pôžičke svedkyňa uviedla, že keď sa už chýlilo k záveru ročného obdobia splatnosti, predstavenstvo urgentne žiadalo odpoveď od B.. O. na žalovaného v I. rade, či sa nedá predlžiť doba splatenia. Informovala, že áno, dokonca priniesla list, napokon sa ukázalo, že presne odo dňa splatnosti začali plynúť vysoké sankčné pokuty, čiže žiadne predlženie nebolo a o mesiac na to boli zablokované žalobcove účty a začala sa exekúcia. Keďže B.. O. stále dezinformovala členov žalobcu, predstavenstvo rozhodlo hlasovaním, že bude o tejto situácii, ktorá nastala, informovať písomne členov žalobcu. List týkajúci sa vyššie uvedenej situácie dostali členovia žalobcu dňa 03.04.2014. Predstavenstvo poverilo svedkyňu a B.. W., aby podali na súd námietky voči exekúcii. Súd im vtedy vyhovel a exekúcia bola pozastavená. So znením Zmluvy o pôžičke sa svedkyňa oboznámila v apríli 2013, písomná podoba Zmluvy o pôžičke bola uložená v kancelárii žalobcu. Svedkyňa ďalej uviedla, že k účtom prístup nemala, ale na každom zasadnutí predstavenstva predkladá ekonómka žalobcu stav hotovosti, dlžníkov všetko ku dňu zasadnutia, a teda svedkyňa bola informovaná, čo bolo pred úverom a po úvere. O pripísaní peňažných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičky uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v I. rade sa dozvedela na aprílovom zasadnutí predstavenstva v roku 2013 keď sa na to

spýtala. Na otázku žalovaných v I. a II. rade, kedy vykonala prvé kroky smerujúce k napadnutiu zmluvy o pôžičke uviedla, že sa Zmluva o pôžičke kontrolovala, všetky okolnosti ako sa brala, ako sa hlasovalo a kedy, to sa robilo následne. Robila to kontrolná rada žalobcu približne v čase marec, apríl 2014 po splatnosti. Na otázku žalovaných v I. a II. rade prečo pristúpili ku krokom smerujúcim k napadnutiu zmluvy o pôžičke a jej zabezpečovacích mechanizmov až po spotrebovaní peňažných prostriedkov a po splatnosti zmluvy o pôžičke svedkyňa uviedla, že to nebolo napadnutie zmluvy, ale kontrola všetkého, ako to bolo zadané, ako sa hlasovalo, či sa tak hlasovalo a robila sa kontrolná rada žalobcu ako nezávislý orgán. Keď sa hlasuje per rollam, mal by byť následne zoznam hlasujúcich a každý následne napíše svoje meno. Tento dokument chýbal a kontrolná rada poverila ju ako členku predstavenstva, aby menovite skontrolovala všetkých členov predstavenstva ako hlasovali. Trestné oznámenie podávala spolu s podpredsedom W. v roku 2014 za žalobcu. Podávala ho ako štatutár, lebo predsedníčka B.. O. sa vzdala funkcie a ako podpredsedníčka v zmysle stanov nastúpila svedkyňa ako štatutár. K uvedenému podaniu pristúpila až po približne jednom roku od momentu, keď sa dozvedela o uzavretí Zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným v I. rade z dôvodu, že v tom čase bola do 01.05.2014 predsedníčka B.. O., všetky záležitosti sa riešili cez ňu vrátane rokovaní so žalovaným. Na otázku súdu, či uvedené oznámenie nemohla urobiť už pred vzdaním sa predsedníctva B.. O. svedkyňa uviedla, že nemohla. Na otázku, či dala ako členka štatutárneho orgánu žalobcu predsedníčke v čase apríl roku 2013, keď sa dozvedela o existencii Zmluvy o pôžičke pokyn alebo odporúčanie na podanie trestného oznámenia svedkyňa uviedla, že na to nemala dôvod.

25. Na uvedenom pojednávaní konanom dňa 13.06.2017 súd pristúpil k výsluchu ďalšej svedkyne V.. S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, E.. Z jej výpovede pokiaľ ide o mechanizmus predaja nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu v rámci výkonu záložného práva žalovaným v 2. rade vyplynulo, že jej úlohou bolo zabezpečiť verejné ponukové konania a uverejnenie výzvy minimálne v troch denných periodikách s celoslovenskou pôsobnosťou. Boli to konkrétne Hospodárske noviny, Denník Šport a Ujszo. Následne bola jej spoločnosť uvedená ako kontaktné miesto pre možnosť získania nejakých bližších informácií respektíve už samotné doručovanie cenových ponúk. V rámci stanovenej lehoty na predkladanie cenových ponúk bolo doručených sedem obálok od siedmych rôznych spoločností. Tieto cenové ponuky, neotvorené obálky priniesla svedkyňa na notársky úrad JUDr. Pavlovičovej a za jej prítomnosti a prítomnosti jej asistentky boli otvárané. O tom vyhotovila notársku zápisnicu, následne vyhotovila aj záznam z vyhodnotenia návrhov cenových ponúk a kompletne, vrátane predložených siedmich cenových ponúk tieto odovzdala spoločnosti DEVILEN s.r.o. respektíve jeho zástupcovi, konkrétne p. Z.. Výzva na verejné ponukové konanie mala byť uverejnená na webovom sídla spoločnosti DEVILEN s.r.o., stav uverejnenia inzerátu na webovom sídle spoločnosti DEVILEN s.r.o. neoverovala, lebo to pre ňu nebola podstatná skutočnosť a takúto povinnosť nemala. Výzva bola publikovaná vo všetkých troch denníkoch dňa 04.06.2014 a výberové konanie bolo termínovo ohraničené lehotou do ktorej mali byť ponuky pre záujemcov doručené t.j. do 11.06.2014 do 15 hod.. Na otázku žalobcu, či bola podľa svedkyne uverejnená výzva v týchto denníkoch dostatočná svedkyňa uviedla, že všetko robí s najlepším vedomím a svedomím a jej spoločnosť sa zaoberá výkonom procesov verejného obstarávania a nie výkonu záložného práva. Vyššie uvedenú sedem dňovú lehotu považovala svedkyňa vo vzťahu k uvedenej ponuke za primeranú, finančné pozadie spoločností, ktoré vstupovali do ponukového konania neoverovala, nakoľko takáto úloha a činnosť jej neprináležala. Znalecký posudok jej predložila spoločnosť DEVILEN s.r.o. respektíve jej zástupca k nahliadnutiu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či svedkyňa zabezpečovala už v minulosti podobné verejné ponukové konanie, prípadne či spolupracovala v inej oblasti so spoločnosťami žalovaných v I. a II. rade svedkyňa uviedla, že nie.

26. Na uvedenom pojednávaní konanom dňa 13.06.2017 súd pristúpil k výsluchu ďalšej svedkyne V.. G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, Bratislava. Z jej výpovede vyplynulo, že do funkcie predsedu žalobcu nastúpila 01.12.2012 po abdikácii bývalého predsedu z dôvodu, že nevedel ekonomicky utiahnuť žalobcu resp. manažovať. Svedkyňa si nechala urobiť ekonomický aj právny rozbor zmlúv a jednotlivých faktúr, ktoré žalobca platil a aj zmlúv uzatvorených v predchádzajúcom období. Bývalý predseda B.. N. abdikoval v čase, keď na účte bolo asi niekoľko tisíc eur čo stačilo na pár mesiacov fungovania. Aj z toho dôvodu predchádzajúci snem žalobcu schválil predaj budovy žalobcu, alebo zobrať si úver na ďalšie fungovanie inštitúcie. Do jej vstupu za predsedníčku žalobcu, založil zatiaľ žalobca chaty na Repišti a peniaze z úveru formou pôžičky použil na fungovanie európskeho projektu Mediaregion. Z tohto projektu sa žalobcovi malo vrátiť 120 alebo 160 tis. eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti ju kolégium predsedu ako aj predstavenstvo žalobcu poverilo hľadať finančné zdroje cestou pôžičky po nástupe do funkcie. So žiadosťou o úver oslovili v tom čase banky v ktorých mali účet,

banky ale úver neposkytli. Sberbank vôbec neposkytuje úvery občianskym organizáciám, ani Tatrabanka úver neposkytla. Ďalej svedkyňa uviedla, že hľadala zdroje úveru a tak oslovovala všetkých známych, ktorých pozná, či by neboli ochotní finančné pomôcť s tým, že peniaze žalobca vráti potom čo prídu peniaze aj z Mediaregionu a po urobení ekonomických opatrení. Nevyhnutné ekonomické opatrenia navrhla aj členom predstavenstva aj členom kolégia. Ďalej uviedla, že jedným z opatrení bolo aj zúžiť počet zamestnancov žalobcu, aby sa ušetrilo na mzdách, ďalším bol predaj majetku, ktorý bol stratový, a to chaty v Repišti, ktoré boli v tom čase už založené. S pôžičkou ako takou súhlasilo nielen kolégium predsedov, ale aj predstavenstvo žalobcu. Všetci členovia vedeli a aj predseda kontrolnej rady o akú pôžičku ide a od koho tá pôžička je. Zmluvu o pôžičke nechala svedkyňa preštudovať aj vtedajšieho právnika žalobcu. Na otázku žalobcu na svedkyňu, či mala schválené kolégiom alebo predstavenstvom žalobcu, že je oprávnená uzatvoriť zmluvu o pôžičke formou notárskej zápisnice, ktorá slúžila aj ako exekučný titul svedkyňa uviedla, že nie. K tejto otázke ďalej uviedla, že predstavenstvo žalobcu by asi právne veľmi nepochopilo, čo je forma notárskej zápisnice. Navyše takéto zmluvy sa formou notárskej zápisnice uzatvárali bežne a uvedené konzultovala aj s externým právnikom. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či svedkyňa mala predstavenstvom odsúhlasený aj výkon záložného práva k nehnuteľnosti priamym predajom svedkyňa uviedla, že Zmluvu o pôžičke schválilo predstavenstvo, kolégium. Zmluvu mali k nahliadnutiu, vedeli o nej, bola bežne dostupná. Uviedla, že nevie, či mala dať odsúhlasovať všetky články zmluvy od začiatku až do konca. Predstavenstvo schválilo zmluvu o pôžičke s tým, že vedeli a boli informovaní, že budova slúži ako záloha. Diskutovalo sa o tom aj v súvislosti, že snem v roku 2011 rozhodol buď Dom novinárov predať alebo ho založiť a zobrať pôžičku. Zmluva, bola k dispozícii na sekretariáte žalobcu, kde majú prístup všetci členovia žalobcu, predstavenstva. Svedkyňa verejne publikovala v časopise Fórum, že zmluva je verejne dostupná. O zmluvu sa nik nezaujímal do času pokiaľ neprišiel B.. W. s p. V.. T. a chceli od svedkyne, aby urobila zabezpečovací prevod vlastníckych práv budovy na realitnú kanceláriu BM Realestate. Bolo to v čase, keď mal žalobca problémy získať návratné peniaze z európskeho projektu Mediaregion. B.. W. vysvetľoval, že s p. N. z realitnej kancelárie robili nejaké obchody v Žiline a že má na nich budovu prepísať. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či bol žalobca schopný ku koncu obdobia, kedy nastávala splatnosť pôžičky splatiť svoju pôžičku svedkyňa uviedla, že podľa jej názoru by bol žalobca schopný splatiť túto pôžičku, keby prišli peniaze z Mediaregionu a keby jej postupom času nezakazovali robiť ekonomické opatrenia, také aké pôvodne navrhla, napríklad zníženie personálneho stavu a podobne. Na otázku, či sa svedkyňa pokúšala s veriteľom dohodnúť mimosúdne aj inak ako núteným výkonom práva svedkyňa uviedla, že pred alebo po splatnosti pôžičky komunikovala s veriteľom písomne o možnostiach nejakých úľav. Pokiaľ ide o exekučné konanie vedené proti žalobcovi pod č. EX 1062/2014 vedené exekučným úradom JUDr. Ladislava Jakubca, exekútora svedkyňa uviedla, že bola osobne u exekútora, kde sa snažila čo sa jej aj podarilo, odblokovať zablokované účty žalobcu, aby mohol vyplácať elektrinu, mzdy a fungovať. O tom, že žalobca podal námietky proti exekúcii v zastúpení p. W., V. F. Q. nemala vedomosť, neinformovali ani predstavenstvo ani ju ako predsedníčku, pričom podľa stanov mala ona podpisové právo. Námietku proti exekúcii nepodala, pokiaľ ide o odklad exekúcie, svedkyňa nevedela uviesť, či podala návrh na odklad. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou nenamietala s tým, že na to nebol dôvod, keď žalobca si zobral pôžičku, peniaze dostal, minul a len čo peniaze minul bude namietať pôžičku. Pôžička bola robená na základe toho, že svedkyňa sľúbila, že peniaze vráti. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby vysvetlila, aké konkrétne financie a z akých konkrétnych titulov Mediaregionu a z akého obdobia očakávala, teda príjmy z ktorých chcela splatiť pôžičku, svedkyňa uviedla, že sa všetko nachádza v spise u žalobcu. Svedkyňa ďalej uviedla, že sa štatutárnym orgánom žalovaného v I. rade, predtým než uzavrela zmluvu o pôžičke, nepoznala, kontakt so žalovaným v I. rade za účelom uzatvorenia Zmluvy o pôžičke sprostredkoval p. Z., bývalý šéf p. Q.. Svedkyňa ďalej uviedla, že nepoznala obsah uznesenia 10. snemu žalobcu zo dňa 27.05.2011. Jej právny status v rámci žalobcu ku dňu podpísania zmluvy bol predsedníčka žalobcu. Svedkyňa zároveň potvrdila, že žalobca prijal na základe predmetnej Zmluvy o pôžičke peniaze.

27. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.06.2017 na ktorom pristúpil k výsluchu svedka R.. O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/X, Bratislava. Z jeho výpovede vyplynulo, že bol v rokoch 2013-2014 predsedom kontrolnej rady žalobcu. V prípade žalobcu kontrolná rada mala kontrolovať plnenie uznesení snemu, predstavenstva. Druhou oblasťou bola kontrola s efektívnym nakladaním s finančnými prostriedkami, pričom kontrolná rada so svojimi zisteniami oboznamovala predstavenstvo, ktoré malo povinnosť sa tým zaoberať. V zmysle stanov kontrolná rada mala ešte jednu možnosť a to, že môže zvolať rokovanie predstavenstva a navrhnúť program rokovania. So Zmluvou o úvere som prvýkrát stretol, respektíve dostal kópie návrhu na pôžičku od p. predsedníčky G. O., ku ktorej

sa členovia predstavenstva mali vyjadriť per rollam. Uvedený návrh zobral na vedomie 24.02.2013 tesne pred uzavretím zmluvy, kde sa mailom vyjadril, že chýba organizácia a ďalšie bližšie podmienky uzavretia zmluvy na čo upozornil členov predstavenstva, ktorý hlasovali per rollam. Potom bola zmluva podpísaná niekedy koncom februára, kedy zvolal rokovanie kontrolnej rady, kde požiadali o podpísanú zmluvu a tam kontrolná rada upozornila na niektoré závažné skutočnosti, a to že zmluva bola podpísaná formou notárskej zápisnice, čo považoval za nevýhodné pre žalobcu, keďže to môže slúžiť priamo ako exekučný titul. So samotnou zmluvou sa oboznámil, asi mesiac potom ako bola podpísaná. Žiadne opatrenia vo vzťahu k predstavenstvu, ktorými by sa napravili jeho zistenia kontrolná rada nenavrhla, skôr upozornili na tento stav a že bude treba hľadať prostriedky vzhľadom aj na to, že zmluva bola vyhotovená formou notárskej zápisnice. Predsedníčka v tom čase mala nejaké vízie, ktoré neboli vypracované do konkrétnejšej podoby. Svedok uviedol, že mal skôr pocit, že členovia predstavenstva hľadali intenzívnejšie možnosti na splatenie, ale tieto neboli v tom čase predsedníčkou akceptované. Svedok ďalej uviedol, že mal vedomosť o finančnej situácii žalobcu v čase splatnosti pôžičky v roku 2014 a v tomto čase žalobca nebol schopný zaplatiť celú sumu pôžičky. V čase, keď si bral žalobca pôžičku, t.j. v roku 2013 bola situácia žalobcu tiež vážna, keď využil pôžičku a hneď musel zaplatiť 80.000,00 eur. Do roku 2010 mal žalobca peniaze na termínovanom účte v Tatra banke. Majetok bol na účtoch vo výške 210.000,00 eur. Problémy nastali až pri projekte Mediaregion. Pani G. nastúpila na jeseň 2011 a vtedy bola situácia žalobcu omnoho horšia. Na otázku súdu, že či ona skoro spôsobila bankrot žalobcu svedok uviedol že áno a to tým úverom a následným nezabezpečením získania prostriedkov na jeho splatenie. Na žalobcu o aké nehnuteľnosti išlo v Modre a či v roku 2013 a 2014 boli predané respektíve kedy boli predané a za aké sumy svedok uviedol, že nehnuteľnosť v Modre bola nejaká reštaurácia a nevie, či bola predaná. Na ďalšiu otázku žalobcu, či sa vie vyjadriť k úveru od Slovenskej záručnej banky, aká bola celková výška možnosti čerpania úveru a ako skončil tento úver svedok uviedol, že tento úver bol vybavený v roku 2010 a zobraný práve kvôli meškaniu prostriedkov z európskych fondov. K možnosti čerpania ďalšieho úveru od Slovenskej záručnej banky sa svedok nevedel vyjadriť. Svedok ďalej uviedol, že v marci 2014 preverovali spôsob schválenia a prijatia úveru, ktorý podpísala p. O.. Zo správy vyplýva, že členovia predstavenstva neboli oboznámený s niektorými podstatnými vecami pri čerpaní úveru. Predsedníčka oslovila členov predstavenstva per rollam. Úver bol podpísaný predsedníčkou koncom februára, najbližšie predstavenstvo sa konalo v roku 2013 a tam už bolo predstavenstvu oznámené, že sa zmluva podpísala. P. Q. žiadala krátke zhrnutie k úveru. Svedok ďalej uviedol, že Kontrolná rada urobila ešte jeden krok a to, že niektorý členovia predstavenstva jednali so spoločnosťou realitná spoločnosť BM Reality. V roku 2013 zvolala kontrolná rada predstavenstvo s jediným bodom programu, a to zabezpečiť splatnosť pôžičky. Kontrolná rada oslovila jednu z realitných spoločnosti a posudzovali sa návrhy realitných spoločností. Na rokovaní bol najrozpracovanejší návrh spoločnosti BM Reality a predsedníčka prišla s rozpracovanou analýzou, aký je pre žalobcu nevýhodný a odmietla ďalej jednať so spoločnosťou aj akoukoľvek ďalšou inou.

28. Na otázku žalovaných v I. a II. rade, či kontrolná rada vyhodnotila Zmluvu o pôžičke a záložnú zmluvu ako zmluvy uzavreté v rozpore so zákonom svedok uviedol, že nie, upozorňovali len na riziká. Osobne svedok nespravil žiadny krok k napraveniu podľa neho neprijateľného stavu vzniknutého v dôsledku uzavretej Zmluvy o pôžičke, zároveň v súvislosti s oboma zmluvami nepodával trestné oznámenia. Na otázku žalovaného v III. rade, aký finančný nástroj ponúkali v tom čase ako zabezpečenie BM Reality svedok uviedol, že ponúkali pôžičku, my sme splatili pôžičku, ktorú zobrala predsedníčka O. plus ponúkli žalobcovi ďalšiu pôžičku na prevádzku žalobcu na jeden rok s tým, že za ten jeden rok by predali budovu žalobcu a potom by si uhradili svoje náklady z predaja. Na otázku prečo svedok považoval inštitút záložného práva s vykonateľnosťou na základe notárskej zápisnice za nevýhodný a poškodzujúci žalobcu a na druhej strane inštitút zabezpečovacieho prevodu, ktorým sa už budova prevádza osobe, ktorá poskytuje pôžičku respektíve úver za výhodný, svedok uviedol, že to nerozoberal, lebo k tomu reálne nedošlo, nerozumie tomu a musel by si to naštudovať. Na otázku žalovaných v I. a II. rade na základe čoho bolo pristúpené k rokovaniu o refinancovaní pôžičky prostredníctvom spoločnosti BM Reality svedok uviedol, že túto spoločnosť kontaktovali niektorí členovia predstavenstva a na základe odporúčania od nich sa s ňou začalo jednať, konkrétne malo ísť o p. W. a p. Q.. Osobne sa jednaní nezúčastnil. Svedok ďalej uviedol, že podľa neho neboli okolnosti predaja transparentné a boli podivné pokiaľ ide o rýchlosť predaja, cenu, spoločnosti, ktoré ponúkali zhruba rovnakú cenu, z akého dôvodu mali byť uvedené okolnosti predaja podivné si svedok nepamätal.

29. Súd na uvedenom pojednávaní ďalej pristúpil k výsluchu štatutárneho orgánu žalovaného v I. rade, p. W. Š.G., ktorý uviedol, že bol p. Z. oslovený s dotazom na pôžičku v prospech žalobcu

vo výške 200.000,00 eur, túto odsúhlasil za podmienok v danom čase štandardných s požiadavkou na zabezpečenie nehnuteľnosťou. Finančné prostriedky boli na žalobcu prevedené v deň podpisu zmluvy. V dobe splatnosti po roku aj niečo začal byť v médiách napádaný a osočovaný na základe čoho pre ochranu vlastnej osoby postúpil pohľadávku tretiemu subjektu na jej vymoženie. Odplata za postúpenie pohľadávky voči žalobcovi bola žalovaným v II. rade uhradená. Schopnosť žalobcu vrátiť peňažné prostriedky nepreveroval, nakoľko nemal právo vstupovať do účtovníctva žalobcu, ale podľa jeho vedomosti žalobca očakával refundáciu projektu Mediaregion a takisto vlastnil ďalšie nehnuteľnosti v menšom rozsahu. Tieto vedomosti mal od štatutárneho orgánu žalobcu a zároveň predsedu žalobcu s ktorým pôžičku neskôr aj podpisoval. Na otázku žalobcu, či bola na účet žalovaného v I. rade pripísaná čiastka vo výške 10.000,00 eur alebo akákoľvek čiastka vo vzťahu s platením pôžičky žalovaný v I. rade uviedol, že na účet žalovaného v I. rade bola zo strany žalobcu pripísaná suma 10.000,00 eur ako čiastkové plnenie pôžičky, avšak k jej pripísaniu došlo týždeň potom ako bola pohľadávka voči žalobcovi notárskou cestou prevedená na tretí subjekt. Platba bola bezodkladne zaslaná naspäť ako mylná platba, nakoľko žalobca bol o prevode pohľadávky informovaný.

30. Súd ďalej na uvedenom pojednávaní pristúpil k výsluchu aktuálneho predseda žalobcu p. W.. X. W., ktorý na uvedenom pojednávaní konanom dňa 20.06.2017 uviedol, že je predsedom žalobcu od novembra 2015, v štruktúrach žalobcu pôsobí od decembra 2013, kedy sa po sneme v novembri 2013 stal členom predstavenstva. Informácie o uzavretí pôžičky mal zo snemu žalobcu v novembri 2013. Po svojom nástupe do predstavenstva sa zaujímal o všetky okolnosti spojené s touto zmluvou a jej podpísaním. Bolo mu rovnako ako aj ďalším členom predstavenstva jasné, že v čase brania si pôžičky nemohol žalobca túto vykryť navrhovanými cestami. Overoval si pozadie projektu Mediaregion a projektového zabezpečenia zo strany p. O.. Projektový manažér jasne upozorňoval p. O., že peniaze neprídu. V čase blížiacej sa splatnosti, kedy nastupoval ako člen predstavenstva si bol vedomý, že existujú uznesenia predchádzajúceho snemu, ktoré dovoľovali transparentný predaj nehnuteľnosti. Z toho dôvodu spolu s ďalšími členmi predstavenstva oslovil viaceré realitné kancelárie zo skúsenosťami v oblasti predaja nehnuteľností. Možnosť predaja nehnuteľností podľa vyhotovených znaleckých posudkov dávala výraznú šancu vyčistiť si zmluvné vzťahy so žalovaným v I. rade a zo získaných finančných prostriedkov zabezpečiť ďalší chod organizácie. Za týmto účelom boli pripravené dve verzie zmluvy so spoločnosťou BM Real Estate. Po právnej stránke identická s predtým podpísanou zmluvou a zmluva o zabezpečovacom prevode nehnuteľnosti. O oboch týchto návrhoch rokovalo aj predstavenstvo. Akákoľvek snaha o sprostredkovanie stretnutia a jednanie o zmluvných podmienkach narážala na výslovný odpor štatutárnej zástupkyne žalobcu. Rokovaní sa tak zúčastňovali prevažne členovia predstavenstva, iba raz sa podarilo na stretnutie zabezpečiť aj p. O.. Z rokovaní s realitnými kanceláriami vyplynulo, že hodnota budovy korešponduje s vyhotovenými znaleckými posudkami. Na otázku žalovaného v I. rade prečo poslali žalovanému v I. rade ako splátku pôžičky sumu 10.000,00 eur, keď v uvedenom čase mali na účte podľa oznámenia podpísaného p. V., p. W. a p. Q. sumu 80.000,00 eur p. W. uviedol, že sa jednalo o ústretové gesto, nechceli však riskovať, že by bola zaslaná celá suma, ktorá bola na účte bez predchádzajúceho upozornenia. K tomu malo slúžiť práve týchto 10.000,00 eur. Informáciu o prevode na iný subjekt v tom čase nemali. Výkon exekučného rozhodnutia o ktorom mal rozhodovať súd, bol zo strany žalobcu napadnutý. Následné kroky medzi ktorými bola aj dražba preto žalobca považoval za v rozpore so zákonom. Žalobca si zároveň nebol vedomý, či je to transparentný úkon, nakoľko exekučný úrad a dražobná spoločnosť boli vzájomne prepojené. K dispozícii boli dve rôzne zmluvy o ktorých sa rokovalo v rámci predstavenstva. Zmluvu so zabezpečovacím prevodom definovala p. O. ako jedinú o ktorej je možné jednať. Predstavenstvo si pritom bolo vedomé, že zo strany spoločnosti BM Real Estate je možné rokovať i podpísať zmluvu o záložnom práve. Existovali pritom minimálne finančné záruky, ktoré by bolo možné prostredníctvom predaja zabezpečeného touto realitnou kanceláriou získať. V záujme spoločnosti BM Real Estate podľa zmluvy bolo, aby túto nehnuteľnosť za čo najvyššiu cenu predala. Na otázku, či si bol vedomý, že verejnej dražby sa mohli zúčastniť aj ním preferované realitné kancelárie a súťažiť o najvyššiu predajnú cenu so všetkými ostatnými p. W. uviedol, že dražbu nepovažovali za transparentnú a v rozpore s predtým uskutočnenými krokmi. Ďalej uviedol že sa hlasovania per rollam nezúčastnil, o existencii Zmluvy o pôžičke a Záložnej zmluvy sa dozvedel v novembri roku 2013 na sneme, detailne v decembri 2013, pričom tieto dokumenty nevyhodnotil ako v rozpore so zákonom ale ako v rozpore s časovým tlakom. Na otázku žalovaného v III. rade na, akú výšku úveru ponúkal BM Real Istate s.r.o. vo vzťahu k zabezpečovaciemu prevodu, p. W.Ý. uviedol, že si nepamätá, ale táto suma mala byť zaplatená z predaja nehnuteľnosti. Na otázku, aby skúsil vysvetliť logický rozpor, ktorý spočíva v tom, že na jednej strane chcel zabrániť predaju nehnuteľnosti, aby mohol uhradiť úver 200.000,00 eur a na strane druhej

bol ochotný previesť nehnuteľnosť zabezpečovacím prevodom, aby sa realizoval jej predaj a splatenie 224.000,00 eur uviedol, že sa jednalo predovšetkým o časový aspekt dražby, kde je rozdiel medzi narýchlo pripravenou a neoddialiteľnou dražbou a ročným obdobím, ktoré poskytuje dostatočný časový rámec na získanie najlepšej ceny prostredníctvom realitných kancelárií pričom k inštitútu verejnej dražby môže prísť kedykoľvek. Na otázku, či bol problém v tom, aby sa realitné kancelárie, ktoré spomínal mohli zúčastniť riadnej dražby a či tam bola nejaká prekážka p. W. uviedol, že konatelia dvoch veľkých spoločností neboli schopní získať mandát na navrhovanú cenu v tak krátkom čase. Na otázku, či si bol vedomý toho, že pokiaľ by bola uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode za cenu 224.000,00 eur by v prípade nesplatenia tohto úveru za cenu 224.000,00 eur prišiel žalobca o celú nehnuteľnosť p. W. uviedol, že si to uvedomovali, ale nechceli to riešiť touto zmluvou. Preto sa na stole objavil aj ďalší návrh. Na otázku žalovaných v I. a II. rade, či mala spoločnosť BM Real Estate poskytnúť žalobcovi pôžičku na refinancovanie pôžičky so žalovaným v I. rade p. W. uviedol že áno a v čase platnosti pôžičky bola schopná budovu aj predať, prípadne zabezpečiť ďalších záujemcov. K tomu potrebovali súhlas žalovaného v I. rade, ktorý mala zabezpečiť p. O..

31. Súd ďalej na pojednávaní konanom dňa 20.06.2017 pristúpil k výsluchu štatutárneho orgánu žalovaného v 2. rade, p. M. Z., ktorý uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, aký je rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorú žalovaný v II. rade obržal od žalovaného v III. rade a pohľadávkou žalovaného v II. rade vrátane príslušenstva voči žalobcovi. Tento rozdiel zatiaľ nepoukázal na účet žalobcu, nakoľko na to nemal dôvod, pretože bol prevod nehnuteľnosti zo strany žalobcu zablokovaný. Žalobca má problém vyplácať svoje dlžoby a vôbec s hospodárením. Z tohto dôvodu podal odpor voči celej transakcii, ďalej zablokoval prevod nehnuteľnosti na katastri, čo mu bolo oznámené poštou. Na základe toho zatiaľ peniaze zadržal a neposlal ich ďalej žalobcovi, aby nedošlo k tomu, že žalobca minie aj túto sumu a dôjde k nenapraviteľným škodám. Keď príde k ukončeniu tejto záležitosti a bude možné budovu previesť na žalovaného v III. rade, ktorý dal najvyššiu ponuku, bude odpovedajúca suma prevedená na účet žalobcu. Skutočnosť, že došlo k úhrade pohľadávky s príslušenstvom bola žalobcovi s najväčšou pravdepodobnosťou oznámená a vzhľadom k tomu, že žalobca zablokoval prevod, je preukázané, že informovaný bol. Na možnosť predloženia dokladu, ktorý by preukazoval uvedené p. Z. uviedol, že žalobca reagoval zablokovaním prevodu nehnuteľnosti na katastri, a teda predpokladá, že mu to bolo oznámené. Suma vo výške 660.000,00 eur nebola žalovanému v III. rade vrátená, žalovaný v III. rade naďalej trvá na podmienkach kúpnej zmluva a p. Z. nemá vedomosť o tom, že by chcel žalovaný v III. rade od zmluvy odstúpiť.

32. Žalobca na uvedenom pojednávaní záverom uviedol, že zmluva o pôžičke ako aj zmluvu o zriadení záložného práva vníma ako absolútne neplatné právne úkony a to z dôvodu, že boli uzatvorené v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zámerom žalovaných bolo získanie nehnuteľnosti známej ako Dom novinárov za sumu hlboko pod trhovou hodnotou nehnuteľnosti . Veriteľ nemal záujem o prijatí čo i len čiastočného plnenia pôžičky a to vo výške 10.000,00 eur a následného zámeru, hoci po splatnosti uhradiť žalovanému v I. rade celú sumu. Žalobca ďalej uviedol, že Zmluva o úvere bola uzavretá osobou, ktorá nemala právomoc za žalobcu konať, nakoľko v súlade so stanovami žalobcu môže konať len s predchádzajúcim súhlasom predstavenstva, ktoré je kolektívnym štatutárnym orgánom žalobcu. Tento orgán pri hlasovaní per rollam nevyjadril súhlas s takou podobou pôžičky, ktorej neplatnosť napáda, ktorá bola poskytnutá. Konanie predsedníčky žalobcu bolo aj v rozpore so zásadami 10. snemu žalobcu. Čo sa týka zmluvy o zriadení záložného práva je zrejmé, že výkon záložného práva je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľov s tým, že žalobca je právnickou osobou, ktorá má charakter spotrebiteľa. Ide o odborovú organizáciu, ktorá je zároveň stavovskou organizáciou novinárov. Keďže na základe zmluvného ustanovenia o výkone záložného práva priamym predajom, ktoré je v prípade žalobcu neprípustné bola uzatvorená kúpna zmluva so žalovaným v III. rade, žalobca považuje aj túto zmluvu za neplatnú.

33. Žalovaní v I. a II. rade záverom uviedli, že obe sporné zmluvy boli zo strany žalobcu uzatvorené prostredníctvom jeho štatutárneho orgánu v tom čase teda V.. G. O.. Uzavretie týchto dvoch zmlúv bolo pred jeho vykonaním schválené žalobcom. Peňažné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke boli poukázané na účet žalobcu, čím boli naplnené základné predpoklady platného uzavretia zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka ako aj Občianskym zákonníkom predpokladané podmienky platnosti právneho úkonu. K výkonu záložného práva a následne uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej platnosť je predmetom tohto konania žalovaní uviedli, že zo spôsobu výkonu záložného práva ako aj svedeckých výpovedí vyplýva, že žalovaný v II. rade postupoval v súlade s čl. V záložnej zmluvy.

V záujme dosiahnutia čo najvyššej transparentnosti predaja predmetnej nehnuteľnosti postupoval pri výkone záložného práva v rámci verejného ponukového konania nad rámec požiadavky stanovenej v bode 5.1 záložnej zmluvy, keďže ponuku na predaj uverejnil v troch celoštátnych denníkoch. Následné vyhodnotenie verejného ponukového konania prebiehalo u notára o čom bola spísaná notárska zápisnica zo dňa 12.06.2014. Uvedené vyplýva z listu založenom v súdnom spise ako aj z výpovede svedkyne p. M.. Vzhľadom na dodržanie zmluvných ako aj zákonných podmienok výkonu záložného práva a mechanizmus vyhodnotenia víťaznej ponuky, následné uzavretie kúpnej zmluvy a ani kúpnu zmluvu samotnú uzavretú so žalovaným v III. rade nemožno považovať za neplatný právny úkon. K právnej argumentácii žalobcu na základe ktorej tvrdí, že zmluvy, ktoré sú predmetom tohto konania sú neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu, že došlo k spáchaniu trestného činu žalovaní v I. a II. rade uviedli, že tento dôvod neplatnosti predmetných právnych úkonov ako vyplynulo z vykonaného dokazovania nebol preukázaný. K dôvodu neplatnosti, ktorým by mal byť rozpor predmetných úkonov s dobrými mravmi, uviedli, že z výpovede svedkov a aktuálnej situácie v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy žalobcu je zrejmé, že uzatvorením týchto zmlúv predchádzajú úkony, ktorými sa žalobca pokúšal riešiť ekonomickú situáciu. U žalobcu a členov jeho orgánov existovala vedomosť o tom, že budú tieto úkony, konkrétne zmluva o pôžičke a záložná zmluva vykonané, že štatutárnemu orgánu bol na tieto úkony vopred udelený súhlas aj napriek skutočnosti, že nebol potrebný pre platnosť týchto úkonov a vzhľadom na obsah týchto úkonov a podmienky za ktorých bola predmetná pôžička poskytnutá a spôsob akým bola zabezpečená, nemožno tieto úkony považovať za rozporné s dobrými mravmi. K právnej argumentácii týkajúcej sa dôvodu neplatnosti predmetných zmlúv z dôvodu aplikácie spotrebiteľského režimu a označenie spôsobu vykonania týchto úkonov spísanie notárskej zápisnice, zabezpečenie záväzku zriadením záložného práva k nehnuteľnosti ako neprijateľnej zmluvnej podmienky žalovaní v I. a II. rade uviedli, že na vzťahy medzi žalobcom, žalovanými v I. II. a v III. rade nie je aplikovateľný režim zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa ani ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku a to konkrétne z toho dôvodu, že ani jeden zo subjektov na strane žalovaných nekonal v predmete svojej činnosti, nie je možné ho považovať za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže v zmysle tohto ustanovenia je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej činnosti obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Žalovaný v III. rade záverom uviedol, že si žalobca uplatňuje absolútnu neplatnosť právnych úkonov. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti však neuniesol. Žalobca nepreukázal v čom sú ustanovenia jednotlivých právnych úkonov v rozpore s právnymi predpismi teda v čom konkrétnom je obsah alebo účel v rozpore so zákonom. Zmluva o pôžičke, úverová zmluva ako aj ich zabezpečenie boli realizované na základe štandardných zabezpečovacích nástrojov, pretože v praxi nie je ničím výnimočným, že úver sa zabezpečujem priamo vykonateľnosťou a záložným právom. Takisto zmluva o prevode nehnuteľnosti je obsahovo v súlade so zákonom a žalobca nepreukázal opak. Uvedené právne úkony žalobcu realizoval na to oprávnený štatutárny zástupca, ktorý disponoval s predchádzajúcim súhlasom predstavenstva a kolégia žalobcu a žalobca mal dostatočný čas do splatnosti úveru úver uhradiť prípadne ho reštrukturalizovať na základe iných finančných a zabezpečovacích nástrojov. Daný právny vzťah nie je možné považovať za spotrebiteľský právny vzťah, pretože ani z obsahu zmluvy o úvere ani z charakteru strán nevyplýva spotrebiteľský charakter. Žalovaný v I. rade pri poskytovaní úveru nekonal v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti, nebol oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery, nebol vedený v zozname NBS oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery a preto zmluvu o pôžičke je potrebné považovať za bežnú zmluvu.

35. Podľa ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

36. Podľa ust. § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

37. Podľa ust. § 215 ods. 1 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

38. Podľa ust. § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

39. Podľa ust. § 218 ods. 1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

40. Súd vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinnými dôkazmi: Zmluva o pôžičke vo forme notárskej zápisnice č. N 542/2013, Nz 6550/2013, NCRls 6708/2013 zo dňa 27.02.2013, Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 17.02.2014, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 27.02.2013, Znalecký posudok č. 24/2013, Trestné oznámenie zo dňa 15.05.2014 spolu s prílohami, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 31.03.2014, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo dňa 01.04.2014, Oznámenie o dražbe zo dňa 07.05.2014, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30.05.2014, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.05.2014 spolu s podacím lístkom a doručenkou od doručení žalobcovi dňa 06.06.2014, Oznámenie o postúpení pohľadávky adresované JUDr. Ladislavovi Jakubcovi - súdnemu exekútorovi zo dňa 30.05.2014, Oznámenie o postúpení pohľadávky adresované Okresnému úradu Bratislava, Katastrálny odbor zo dňa 30.05.2014, výpis z listu vlastníctva č. 3398, Oznámenia žalovaného v I. rade o zmene výkonu záložného práva zo dňa 29.05.2014, Žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie o priebehu výkonu záložného práva zo dňa 25.06.2014, Oznámenie o odstúpení od zmluvy o zriadení záložného práva a žiadosť o upustenie od výkonu záložného práva zo dňa 12.05.2014, Kúpna zmluva uzatvorená so žalovaným v III. rade dňa 13.06.2014, rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor Č V-15223/14 zo dňa 26.06.2014 a zo dňa 09.07.2014, výpisy zo sekcie verejnej správy zo dňa 10.09.2014 a 05.05.2014, Znalecký posudok č. 148/2014, stanovy žalobcu, Oznámenie žalobcu o odstúpení od úverovej zmluvy, potvrdenie o splatení úveru vo výške 80.00,00 eur, sprievodný list žalobcu zo dňa 03.06.2014, potvrdenie o odoslaní platby 10.000,00 eur žalovanému v I. rade a vrátení platby 10.000,00 eur žalobcovi, oznámenie žalovaného v II. rade exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi o úhrade kúpnej ceny, Uznesenie 10. Snemu žalobcu, prehľad transakcií na účte žalovaného v II. rade, záznam z 2. Zasadnutia Predstavenstva žalobcu zo dňa 13.01.2005, spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-627/3-VYS-B1-2014, spisová dokumentácia k LV č. XXXX.

41. Z predložených dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným v I. rade Zmluvu o pôžičke vo forme notárskej zápisnice č. N 542/2013, Nz 6550/2013 NCRls 6708/2013 dňa 27.02.2013, na základe ktorej poskytol žalovaný v I. rade žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 200.000,00 eur. Peňažné prostriedky boli zo strany žalovaného v I. rade reálne poskytnuté. Pohľadávka žalovaného v I. rade vzniknutá z titulu tejto zmluvy bola zabezpečená zálohom - nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu na LV č. XXXX, katastrálne územie M. W., obec: BA - m.č. STARÉ MESTO, okres Bratislava I, Správa katastra hlavného mesta Bratislava. Žalovaný v I. rade oznámil žalobcovi listom zo dňa 29.05.2014 zmenu výkonu záložného práva s tým, že sa výkon záložného práva bude realizovať formou priameho predaja. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaný v I. rade postúpil pohľadávku žalovanému v II. rade na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.05.2014. Žalovaný v II. rade pristúpil v rámci výkonu záložného práva k predaju zálohu formou priameho predaja žalovanému v III. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.06.2014. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Sporným je platnosť vyššie uvedených právnych úkonov, keď žalobca platnosť namieta z dôvodov, že podľa jeho názoru by sa tak Zmluva o pôžičke zo dňa 27.02.2013 ako aj Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 27.02.2013 mali posudzovať ako spotrebiteľské vzťahy a žalobcu je potrebné považovať za spotrebiteľa, a teda mu má byť poskytnutá náležitá ochrana, a to najmä vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienka v uzavretých zmluvách. Žalobca ďalej namieta platnosť uvedených zmlúv pre ich rozpor s dobrými mravmi, ďalej pre ich uzavretie neoprávnenou osobou bez predchádzajúceho súhlasu predstavenstva žalobcu ako aj pre podozrenie zo spáchania trestného činu, ku ktorému malo dôjsť uzatvorením predmetných zmlúv.

42. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

43. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

44. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

45. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

46. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

47. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

48. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

49. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

50. Podľa § 151l ods. l Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

51. Podľa § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.

52. Podľa článku V bod 5.1 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ak zabezpečená pohľadávka nebude riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ pristúpiť k začatiu výkonu záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť : a) predajom zálohu na dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách b) priamym predajom zálohu tretím osobám podľa výberu záložného veriteľa c) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (napr. v exekučnom konaní, v konaní o súdny výkon rozhodnutia).

53. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a s cieľom spravodlivého rozhodovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že by sa na neho mal vzťahovať režim ochrany spotrebiteľa, súd poukazuje na vyššie uvedené znenie § 52 Občianskeho zákonníka, v ktorého prvom odseku je uvedené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v treťom odseku uvedeného ustanovenia zákona je dodávateľ špecifikovaný ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaní v danej veci nekonali v predmete svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nie je možné považovať ich za dodávateľov v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z výpisu z obchodného registra žalovaného v I. rade súd zistil, že nemá v predmete činnosti poskytovanie úverov alebo pôžičiek, teda pri poskytnutí pôžičky nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené nie je možné posudzovať Zmluvu o pôžičke zo dňa 27.02.2013 a akcesorickú Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 27.02.2013 zabezpečujúcu záväzok zo Zmluvy o pôžičke ako spotrebiteľské vzťahy a osobu žalobcu ako spotrebiteľa.

54. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený rozpor napadnutých právnych úkonov s dobrými mravmi, žalobca tento ním tvrdený rozpor s dobrými mravmi žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca neuviedol konkrétne, prečo sú vyššie uvedené právne úkony v rozpore s dobrými mravmi, nepoukázal ani na konkrétne ustanovenia vyššie uvedených zmlúv, ktoré by mali byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca len veľmi všeobecne konštatoval a odôvodnil rozpor s dobrými mravmi podľa žalobcu preukázaným zámerom žalovaných získať nehnuteľnosť pod jej trhovú hodnotu respektíve ďalším všeobecným konštatovaním, že uvedené úkony nebolo možné urobiť transparente a v súlade so zákonom a dohodnutými podmienkami v Záložnej zmluve v tak krátkom čase. Ktoré ustanovenia zákona boli porušené uzatvorením zmlúv, žalobca neuvádza. Ani z vyjadrení svedkov nevyplynulo, že by považovali predmetné úkony v čase ich uzavretia za úkony urobené v rozpore s právnymi predpismi, keď či už p. V. alebo p. W. konštatovali vo svojich výpovediach, že uvedené úkony nepovažovali za úkony odporujúce právnym predpisom, ale považovali ich za úkony, ktoré sú v rozpore s časovým tlakom prípadne len upozorňovali na možné riziká v súvislosti s uzatvorením týchto úkonov.

55. V konaní tiež nebolo preukázané, že by došlo v spojitosti s predmetnými úkonmi k spáchaniu trestného činu. Z uznesenia ČVS: ORP-627/3-VYS-B1-2014 zo dňa 30.06.2014 vyplýva, že Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave I odmietlo trestné oznámenie proti V.. G. O., nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

56. Tvrdenie žalobcu o tom, že napadnuté právne úkony neuzavrela za žalobcu oprávnená osoba, nakoľko vnútorné predpisy žalobcu neumožňovali štatutárovi uzatvoriť uvedené zmluvy podľa názoru súdu neobstojí, nakoľko 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne stanovuje, kto robí za právnickú osobu právne úkony vo všetkých veciach. V zmysle uvedeného ustanovenia je touto osobou štatutárny orgán, teda aj p. V.. G. O. ako predseda žalobcu a ako štatutárny orgán žalobcu bola oprávnená robiť všetky právne úkony v mene a na účet žalobcu bez viazanosti internými pokynmi žalobcu. Rozsah oprávnenia konať v mene právnickej osoby je obmedzený pri iných osobách než štatutárnych orgánoch, pretože tieto nie sú oprávnené na všetky právne úkony. Zákon chráni právnickú osobu pred následkami tzv. excesu, t.j. prekročenia medzí oprávnenia zamestnancov alebo členov pri právnych úkonoch za právnickú osobu (§ 20 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka). Exces prichádza do úvahy pri právnych úkonoch iných ako štatutárnych orgánov. Súd zároveň poukazuje na to, že vyššie uvedené právne úkony boli realizované štatutárnym orgánom žalobcu až po predchádzajúcom súhlase predstavenstva žalobcu per rollam, čo vyplynulo jednak z predložených dôkazov ako aj z výpovedí svedkov. V rámci hlasovania súhlasilo s podmienkami úveru pokiaľ ide o typ, poskytovateľa, výšku, dĺžku trvania, splácanie, výšku úrokov ako aj zabezpečenie nehnuteľnosťou do výšky poskytnutého finančného záväzku dvanásť členov predstavenstva, dvaja nehlasovali a dvaja sa zdržali hlasovania. Zmluvu o pôžičke teda nebola v čase jej uzatvorenia a aj v dlhšom časovom období po jej uzatvorení členmi predstavenstva namietaná pre jej neplatnosť, pričom zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že bola dostupná pre členov predstavenstva na sekretariáte žalobcu. Žalobca začal uskutočňovať úkony, ktorými začal napádať platnosť právnych úkonov až v čase, keď žalovaní pristúpili k výkonu záložného práva.

57. Súd ďalej k veci uvádza, že žalovaný v I. rade reálne poskytol žalobcovi pôžičku, žalobca túto pôžičku aj reálne použil, či už na úhradu svojich predchádzajúcich záväzkov respektíve na svoj ďalší chod a poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému v I. rade dobrovoľne a v súlade so Zmluvou o pôžičke nevrátil. Ohľadom uhradenia časti pohľadávky, t.j. sumy vo výške 10.000,00 eur súd uvádza, že táto bola žalobcom uhradená žalovanému v I. rade až po postúpení pohľadávky žalovanému v II. rade a bola žalobcovi zo strany žalovaného v I. rade vrátená. Žiadne ďalšie sumy neboli žalovanému v II. rade zo strany žalobcu zaplatené. Žalovaný v II. rade súlade s ustanovením článku V ods. 5.1 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti pristúpil k výkonu záložného práva, kde vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím č. V 4255/13 zo dňa 04.03.2013. Výkon záložného práv bol žalobcovi oznámený ešte žalovaným v I. rade. Zároveň boli dodržané aj ďalšie ustanovenia zmluvy týkajúce sa priameho predaja, čo vyplynulo z výsluchu p. M., t.j. forma ponukového konania, jej zverejnenie, vyhodnotenie verejného ponukového konania ako aj tá skutočnosť, že sa kúpna zmluva uzatvorila so záujemcom, ktorý ponúkol najvyššiu kúpnu cenu určenú podľa znaleckého posudku, minimálne vo výške 50 % určenej hodnoty. Znalecký posudok č. 148/2014 určil hodnotu nehnuteľností na sumu 1.300.000,00 eur, kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve predstavovala čiastku vo výške 660.000,00 eur. O správnosti znaleckého posudku súd nemal dôvod pochybovať. Uvedený znalecký posudok je aktuálnejší ako znalecký posudok predložený žalobcom spolu s podanou žalobou, zároveň žalobca nepožadoval

vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. V zmysle zmluvne dojednaných podmienok bolo teda oprávneným žalovaného v II. rade pristúpiť k začatiu výkonu záložného práva a uspokojiť svoju peňažnú pohľadávku predajom zálohu na dražbe alebo priamym predajom zálohu tretím osobám podľa jeho výberu alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov (napr. v exekučnom konaní). Bolo teda oprávnením žalovaného v II. rade zvoliť si spôsob, akým uspokojí svoju peňažnú pohľadávku, pričom pri priamom predaji postupoval žalovaný v II. rade v súlade so zmluvnými dojednaniami Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, týkajúcimi sa postupu pri priamom predaji zálohu. Nevyplatenie časti kúpnej ceny žalobcovi zo strany žalovaného v II. rade súd považoval za odôvodený postup z dôvodu namietania neplatnosti Kúpnej zmluvy žalobcom, ako aj z dôvodu, že zatiaľ nebol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a ako vlastník predmetných nehnuteľností je vedený stále žalobca.

58. Nakoľko sa na žalobcu nevzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, súd v konaní nezistil porušenie konkrétnych ustanovení zákona ani konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, zároveň v konaní nebolo preukázane spáchanie trestného činu v súvislosti s uzatvorením napadnutých právnych úkonov a nakoľko podľa názoru súdu boli napadnuté právne úkony urobené za žalobcu oprávnenou osobou, súd žalobu v zmysle vyššie uvedených skutočností zamietol.

59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaní boli vo veci v celom rozsahu úspešný, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).