Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-75-2016.pdf
PDF · 177.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3Csp/75/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobkyne: W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. R. X/XXXX, S., zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, AK Železničná 4/ A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42256593, proti žalovanému: Provident Financial s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35805731, zast. De minimis, s.r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36868949, o zaplatenie 1.701,99 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000,78 eur od 20.07.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 701,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 701,21 eur od 20.07.2016 do zaplatenia.
III. V časti konania o zaplatenie sumy 1.000,78 eur s príslušenstvom súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. V časti konania o zaplatenie sumy 701,21 eur s príslušenstvom súd p r i z n á v a žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2016 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 1.701,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.701,99 eur od 20.07.2016 do zaplatenia. Žalobkyňa uviedla, že dňa 08.09.2014 uzatvorila so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 610308370, v ktorej vystupuje ako spotrebiteľka, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a na žalobkyňu sa vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaná je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru - bol poskytnutý úver s nasledovnou špecifikáciou: celková výška úveru 1.550,00 eur, úrok 21,50%, RPMN 57,17%, výška týždennej splátky prvých 99 po 23,30 eur, posledná 23,04 eur, počet týždenných splátok 100, celková čiastka splatná spotrebiteľom 2.329,74 eur. Táto zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. a ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi: Nesprávne uvedená výška RPMN, v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sú podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere okrem iného aj RPMN a spôsob určenia výšky RPMN. Výška RPMN uvedená v predmetnej
zmluve nezodpovedá skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, poplatky, počet a výšku splátok a tak uviedla do omylu a vyvolala u žalobkyne domnienku výhodnosti úveru, čím narušila jej ekonomické správanie. Rôzne doplnkové služby týkajúce sa spotrebiteľských úverov majú byť súčasťou celkových nákladov a tým aj zarátané do RPMN. Takto vyrátaná RPMN by predstavovala 142,10%, čo je v podstatnom rozpore s údajom 57,17% uvádzaným v zmluve, teda skutočná výška RPMN je vyššia ako je výška uvedená v zmluve takmer trojnásobne. Vzhľadom k tomu úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods.1 v spojení s ust. § 9 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov. Žalovaná v zmluve neuviedla spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe jej započítania na istinu, úroky a prípadné poplatky. Tieto náležitosti musí obsahovať samotná zmluva, je vylúčené, aby sa zmluva, pokiaľ ide o tieto náležitosti, odvolávala na inú listinu. Súdy považujú neuvedenie spôsobu započítania splátky na istinu, úroky a poplatky za neprijateľnú podmienku a ako takú za neplatnú s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na naplnenie tejto náležitosti zmluvy nestačí uvedenie výšky splátky, ale je potrebné určiť, aká časť splátky je poukazovaná na jednotlivé zákonom vyžadované položky. S poukazom na ust. § 11 ods.1 v spojení s § 9 ods.2 v takom prípade sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neuvedenie doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Povinnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V predmetnej zmluve je uvedený počet splátok ako doba trvania zmluvy, avšak konkrétny konečný termín splatnosti uvedený nie je. Nemožno považovať za postačujúce ustanovenie, v ktorom je uvedené, že termín konečnej splatnosti úveruje siedmy deň 100 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Cieľom požiadavky na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru je zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov a nestačí len všeobecný odkaz na úhradu poslednej splátky. Ďalšou podstatnou náležitosťou zmluvy je uvedenie doby trvania zmluvy. V zmluve nie je uvedená žiadna informácia, kedy sa predmetná zmluva končí, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, rovnako aj v prípade absencie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru s poukazom na ust. § 11 ods.1 v spojení s § 9 ods.2. o spotrebiteľských úveroch. Absencia adresy veriteľa na podaní, reklamácie a sťažnosti. Zmluva neobsahuje adresu a ani bližšie určenie, kde je možné podať reklamáciu alebo sťažnosť. Tieto náležitosti sú uvedené na druhej strane zmluvy za podpisom žalobkyne, ktorý je na prvej strane za špecifikáciou úveru, je otázne, ako bola s nimi oboznámená. Obsiahnutie náležitostí je len iluzórne a zavádzajúce, nakoľko pre priemerného spotrebiteľa je takto vyhotovená spotrebiteľská zmluva neprehľadná a zmätočná s poukazom na rozhodovaciu prax súdov SR, v zmysle ktorej ak nie sú obchodné podmienky podpísané oboma zmluvnými stranami, dojednania v nich obsiahnuté, ak im zákon povinne ukladá písomnú formu, sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné. Je potrebné vnímať tieto ustanovenia zmluvy v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná a treba naň prihliadať, akoby vôbec nebolo obsahom zmluvy, teda s poukazom na ust. § 11 ods.1 v spojení s § 9 ods.2 úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nesprávne a zmätočné určenie výšky poplatkov. V zmluve je určený poplatok za garantovanú službu vo výške 411,29 eur, t.j. 26% z istiny, ktorý podľa bodu 4. zmluvy zahŕňa predovšetkým telefonické upozornenie na omeškanie s úhradou splátky, možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky, možnosť získať duplikáty dokumentov, možnosť získať kartu splátok ako pomôcku. Ide o finančné plnenie, ktoré v skutočnosti neslúži záujmom spotrebiteľa, ale záujmom žalovanej a je ním neprimerane navyšovaná cena úveru za účelom toho, aby nenavyšoval pomerne vysokú úrokovú sadzbu poskytovaných úverov. Obdobné poplatky sú absolútne bežne považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom. Spolu so zmluvou žalobkyňa so žalovanou dňa 08.09.2014 uzatvorili aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom. Na základe tejto zmluvy poskytla žalovaná žalobkyni službu, a to prevzatie peňažnej sumy na úhradu splátok úveru, za čo žalovaná zinkasovala odplatu vo výške 922,25 eur, týždennú splátku za službu 9,22 eur, čo pri týždennej splátke úveru 23,30 eur predstavuje 40% navýšenie splátok. Táto suma nie je žiadnym spôsobom odôvodnená. V zmluve nie je odkaz na žiadny sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Zmluva má povahu formuláru, je do nej vpísaná celková odmena za službu a číslo zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý úver. Je zrejmé, že súvisí so zabezpečením pohľadávky žalovanej vzniknutej na základe zmluvy. Táto služba neslúžila záujmom spotrebiteľa, ale záujmom žalovanej. Žalovaná sa takto pokúša obchádzať zákon a úmyselne získavať od dlžníka vyššie plnenie, ako mu vyplýva zo zákona, preto táto zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatná s poukazom na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výška úrokovej
sadzby uvedená v zmluve nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky uverejnenej na internetovej stránke NBS bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci september 2014 vo výške 10,19 %. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, to znamená nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Dojednanie o úrokovej sadzbe je neplatné a treba naň prihliadať, akoby vôbec nebolo obsahom Zmluvy. Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby. Túto časť zmluvy od zvyšnej časti nie je možné oddeliť, teda zmluva o úvere je celá neplatná. Jej podstatnou náležitosťou je úrok vo výške 70,01% ročne a tento je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa je povinná podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalovanej len poskytnutú sumu úveru. Žalobkyňa sa pokúsila riešiť vec so žalovanou mimosúdnou cestou na základe predsporovej výzvy zo dňa 27.06.2016, avšak žalovaná vo svojej odpovedi zo dňa 20.07.2016 vyjadrila negatívny postoj. Na základe uvedeného zmluva o úvere je neplatná, resp. poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa mala tak povinnosť platiť úver do výšky skutočnej istiny rovnajúcej sa výške požičanej sumy úveru 1.550,00 eur. Žalobkyňa vyplatila celú výšku úveru zo zmluvy, t.j. 2.329,74 eur, ako aj odmenu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru 922,25 eur, teda splatila sumu celkom 3.251,99 eur, čo je o 1.701,99 eur viac, ako si požičala (110% navýšenie istiny úveru). Tento preplatok zakladá bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobkyne s poukazom na ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K zákonným predpokladom vydania bezdôvodného obohatenia žalobkyňa uviedla, že žalovaná ako subjekt znalý sankcie za porušenie zákona si bol vedomý, že v dôsledku porušenia zákona nemá nárok žiadať od nej splatenie úrokov z úveru ani iné poplatky, no i tak tieto plnenia od nej prijal. Takéto konanie je možno hodnotiť za konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne s úmyslom žalovanej získať majetkový prospech. Žalobkyňa uviedla, že jej vznikla majetková ujma vo výške 130,00 eur na základe plnenia úveru z úverovej zmluvy (nad rámec splatenej istiny), ktorý je zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Príčinná súvislosť je demonštrovaná tým, že žalovaná ako subjekt znalý práva i keď vedela, že v zmysle zákona je úver bezúročný a bez poplatkov, plnenia prijímala na svoj účet a neupovedomila ju o plnení bez právneho dôvodu. Zároveň žalobkyňa uviedla, že teda je vidieť jasná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu. Zároveň žalobkyňa uviedla, že uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.701,99 eur od 20.07.2016, kedy žalovaná vyhotovila odpoveď na predsporovú výzvu, až do zaplatenia.
2. Vyjadrenie žalovanej k žalobe. Podľa jeho názoru žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a špekulatívna. Tvrdenia žalobkyne sú nezrozumiteľné a nepravdivé, žalobkyňa ich ničím nepreukazuje. Nároky uplatnené žalobkyňou v celom rozsahu neuznáva. Ku skutkovému stavu uviedla, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 610308370 zo dňa 08.09.2014, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver v sume 1.550,00 eur a žalobkyni vznikol záväzok zaplatiť žalovanej celkovú čiastku v sume 2.329,74 eur. Až po uzavretí zmluvy o úvere uzavreli zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru zo dňa 26.08.2011, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanej odmenu v sume 922,25 eur. Žalobkyňa tak bola povinná zaplatiť žalovanej spolu sumu 3.251,99 eur, čo splnila čiastočne pred lehotou splatnosti, v dôsledku čoho jej bola poskytnutá zľava vo výške 701,21 eur, t.j. žalobkyňa plnila žalovanej z oboch uvedených zmlúv sumu 2.550,78 eur. K zmluve o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru zotrvala na tom, že táto bola so žalobkyňou individuálne dojednaná a je uzavretá platne. Žalovaná nepoužíva voči spotrebiteľom nekalé obchodné praktiky ani neobchádza zákon. Táto zmluva bola uzavretá dobrovoľne, až po uzavretí zmluvy o úvere, nemohla teda podmieňovať uzavretie zmluvy o úvere. Žalovaná školí svojich obchodných zástupcov o dobrovoľnej povahe tejto zmluvy, že nie každý spotrebiteľ túto zmluvu so žalovanou uzavrie. Je to samostatne uzavretá inominátna spotrebiteľská zmluva obsahujúca ustanovenia o predmete plnenia a jeho cene, strany ju osobitne podpísali. Táto zmluva je akcesorickej povahy k zmluve o úvere, no nie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru. Touto zmluvou sa žalovaná zaviazala žalobkyni poskytovať nadštandardnú doplnkovú službu spočívajúcu v pravidelnom preberaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru v mieste trvalého pobytu žalobkyne a žalobkyňa sa zaviazala žalovanej zaplatiť za túto službu dohodnutú odmenu. Tieto hlavné zmluvné podmienky sú explicitne vylúčené zo súdneho prieskumu ich prijateľnosti podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Táto služba je orientovaná predovšetkým na zákazníkov, ktorí nemajú zriadený bežný účet v banke. V zmluve o úvere je vyjadrený záväzok žalobkyne splácať splátky na bankový účet žalovanej. Uzavretím zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru sa
tento záväzok nemení, ibaže žalovaná sa okrem iného navyše zaväzuje fyzicky sa dostaviť do miesta trvalého pobytu žalobkyne a prevziať od nej hotovosť, ktorú po jej prevzatí použije na splnenie povinnosti žalobkyne zo zmluvy o úvere. Ako vyplýva zo žalobkyňou predložených hotovostných vkladov na bankový účet žalovanej, táto skutočne uprednostňovala hotovostné platby pred bankovým prevodom. Odmena za doplnkovú službu podľa tejto zmluvy bola určená dohodou strán a je primeraná a v súlade s dobrými mravmi. Žalobkyňa zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru so žalovanou uzavrieť nemusela, keby ju v čase jej uzavretia nepovažovala za pre ňu výhodnú, mohla sa rozhodnúť splácať dlžnú sumu vkladom alebo prevodom na bankový účet žalovaného. Odmena podľa tejto zmluvy nemá dopad na zmluvu o úvere. Táto odmena sa nezahŕňa do určenia najvyššej prípustnej odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, do celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, do výpočtu úrokovej sadzby a do výpočtu RPMN. Bremeno tvrdenia opaku a súvisiace dôkazné bremeno v konkrétnom prípade spočíva na žalobkyni. K zmluve o úvere žalovaná poukázala, že v súvislosti s jej uzavieraním a realizovaním postupovala dôsledne podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z., okrem iného s odbornou starostlivosťou posúdila schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a splnila si svoje informačné povinnosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o úvere bola uzavretá platne v písomnej forme, obsahujúc všeobecné aj osobitné náležitosti, ktoré sa na ňu vzťahujú podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaná vyjadrila nesúhlas s tým, že by voči žalobkyni použila nekalé obchodné praktiky a s tým, že by zmluva o úvere obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. K odplate za poskytnutie peňažných prostriedkov žalovaná poukázala na ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý používa pre oblasť spotrebiteľských úverov termín pre označenie odplaty, ktorým je spojenie celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V danom prípade ide o špeciálnu právnu úpravu definujúcu odplatu za úver. Úniový normotvorca za účelom jednotného posudzovania celkových nákladov spotrebiteľa na spoločnom trhu so spotrebiteľskými úvermi zaviedol RPMN. Ďalej žalovaná poukázala na ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmé, že súdnemu prieskumu podlieha len celková odplata za úver, pričom v danom prípade nebolo preukázané, že by táto v okamihu uzavretia zmluvy o úvere podstatne prevyšovala odplatu stanovenú vykonávacím predpisom. Úrok nepodlieha samostatne súdnemu prieskumu. Priemer úrokových sadzieb zverejňovaný na webovom sídle NBS sa netýka obdobných prípadov ako je prípad žalobkyne, ale týka sa všetkých spotrebiteľských úverov bez výnimky, bez ohľadu na konkrétnosti daného prípadu. Žalobkyňa porovnáva priemernú úrokovú sadzbu zverejnenú NBS s úrokovou sadzbou podľa zmluvy o úvere bez toho, aby rozlišovala spôsoby kvantifikácie úroku pri jednotných úrokových sadzbách, čo je pre zákazníka zásadná skutočnosť, ktorá určuje, koľko reálne spotrebiteľ za úrok zaplatí. Žalovaná má nastavený týždenný interval splátok, čím rýchlejšie klesá istina a tým aj výška úroku, pri štatistike NBS dochádza len k jednej splátke na konci roka. Ak sa v spoločnosti bežne akceptuje, že komerčné banky, ako aj súdna prax uznáva úrokovú sadzbu 25% ročne či dokonca vyššiu, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi úroková sadzba 21,50% ročne pri dobe splatnosti 60 týždňov. Odplata a všetky jej zložky boli dohodnuté v súlade s platnými právnymi predpismi, s dobrými mravmi a nejde o úžeru. K namietanej dobe trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti poukázala žalovaná, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa jednoznačne uvádza, že úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín konečnej splatnosti úveru je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Ust. § 9 ods.2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. nevyžaduje uvedenie dátumu, ale uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. V slovenskom jazyku nie sú tieto pojmy synonymami. Tento dôvod považuje žalovaná za bagateľný, ktorý z hľadiska vôle zmluvných strán ako dôvod pre bezodplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže obstáť. Citované ustanovenie vyžaduje len uvedenie konečného termínu splatnosti, nie dátumu splatnosti a zároveň výklad žalobkyne je až za hranicou formálnosti, čo je neprípustné. Poukázala na rozhodovaniu činnosť Ústavného súdu SR. K namietanej absencii výšky, počtu a termínov splátok podľa § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. si žalobkyňa toto ustanovenie vyložila nesprávne tak, že si vyžaduje uvedenie konkrétneho rozpisu každej jednotlivej splátky na úrok, istinu a ostatné prípadné náklady. Takýto rozpis sa poskytuje iba v prípadoch definovaných v § 9 ods.3 citovaného zákona, ak sa zmluvné strany dohodnú na amortizácii istiny, kedy má zákazník právo požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky. Nie je však povinnosťou veriteľa uvádzať tieto údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere vždy, ale výlučne vtedy, ak sa dohodol so zákazníkom na amortizácii istiny, čo nebol daný prípad. Bolo postačujúce, že v zmluve o úvere bolo definované počet splátok, výška splátky, splatnosť splátky, úroky, ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť jednotlivých zložiek celkových nákladov žalovanej spojených s poskytnutým úverom. V prípade zákona č. 129/2010 Z.z. ide o právnu úpravu transponovanú do právneho poriadku Slovenskej republiky na
základe práva Európskej únie, čo má za následok, že výklad tohto ustanovenia tak, ako ho prezentuje žalobkyňa, neobstojí. Znenie smernice 2008/48/ES v čl. 22 ods.1 zavádza tzv. maximálnu harmonizáciu, t.j. členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Čl. 10 ods. 2 smernice však nie je správne premietnutý do § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom tento článok má priamy účinok a je potrebné dať prednosť jeho namiesto § 9 ods.2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. Zároveň žalovaná poukázala na výklad smernice 2008/48/ES v rozsudku z 09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., C-42/15, kde bol poskytnutý výklad práva EÚ, ktorým sú vnútroštátne súdy viazané pri výklade vnútroštátnych noriem. K zmluvným podmienkam zmluvy o úvere žalovaná poukázala, že od počiatku svojej podnikateľskej činnosti vytvára jasné a prehľadné zmluvy, keď na jednej listine formátu A4 uvádza všetky zákonné náležitosti a vyhýba sa bežnému štandardu adhéznych zmlúv na finančnom trhu, ktoré obsahujú desiatky strán hustého textu, ktoré robia pre bežného spotrebiteľa takýmto spracovaním zmluvný formulár neprehľadný a po obsahovej a rozsahovej stránke ťažko zrozumiteľný a vôbec čitateľný. Všetky zákonné náležitosti zmluvy sa nachádzajú len v jedinom dokumente na jednej listine formátu A4, ktorú mala žalobkyňa od počiatku v dispozícii. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je kompletne upravený výhradne v zmluve o úveru a zmluva sa neodvoláva na žiadny externý dokument. Celé znenie zmluvy predstavuje nielen strana č.1, ale aj jej druhá strana nachádzajúca sa na rovnakom liste papiera toho istého dokumentu. Zákazníci sú upozornení, že predmetná zmluva má dve strany, ktoré obe spolu tvoria predmetnú zmluvu a ktoré súčasne má obe k dispozícii. Tvrdenia žalobkyne, že druhá strana zmluvy nie je súčasťou zmluvy, nemá žiadnu zákonnú oporu. V súkromnoprávnych vzťahoch je neakceptovateľné zastávať postoj zneplatňovania zmlúv, práve naopak je potrebné pre ochranu zmluvnej autonómie a zachovania nevyhnutej právnej istoty riadiť sa zásadou favor contractus, čo žalobkyňa opomína, keď chce zneplatňovať zmluvu o úvere z dôvodu, že nemá také grafické spracovanie, ako by si to dnes predstavovala. Žalovaná rešpektuje potrebu zvýšenej právnej ochrany spotrebiteľov, avšak ani táto nemá slúžiť na zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za jeho prejavy vôle či vystavenie existencie zmluvného vzťahu ako dvojstranného právneho úkonu výhradne na svojvôli spotrebiteľa, pretože tým sa vytvára nové nerovnovážne postavenie, čo je opačný extrém. Žalovaná poukázala, že jej adhézne zmluvy prešli desiatkami súdnych aj správnych kontrol a nikdy jej nebolo vytknuté neuvedenie zákonnej náležitosti či nevhodná forma spracovania zmluvných formulárov a preto v rámci elementárnej právnej istoty dôvodne očakáva, že ak jeho adhézna zmluva bola spracovaná správne, tak aj rovnaká zmluva o úvere je spracovaná správne. Napokon žalovaná uviedla, že žalobkyňa opomenula synalagmatickú reštitúciu podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by súd považoval uvedené zmluvy za neplatné, musel by vo svojom výroku vyjadriť vzájomný synalagmatický vzťah, teda vzájomnú podmienenosť každého plnenia, ktoré je jedna strana povinná vrátiť druhej strane. Vrátenie plnenia doplnkovej služby žalovanému by nebolo možné a preto podľa § 458 ods.1 druhej vety Občianskeho zákonníka mala by sa mu poskytnúť zo strany žalobkyne peňažná náhrada za toto plnenie. Žalobkyňa takúto podmienenosť plnenia v žalobnom návrhu nevyjadrila a vzhľadom na kontradiktórnosť sporového konania je už len táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Záverom žalovaná zhrnula, že nikdy neprijala od nijakého svojho zákazníka žiadne plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej písomnej dohode a teda relevantnému právnemu titulu, čím je vylúčené, že by sa žalovaná mohla bezdôvodne obohatiť. Preto navrhla žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť.
3. Replika žalobkyne. Žalobkyňa vzala svoj návrh späť v časti o zaplatenie 701,21 eur a žiadala uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 1.078,00 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.078,00 eur od 20.07.2016 do zaplatenia. Žalobkyňa nad rámec svojich doterajších vyjadrení doplnila, že žalovaná vedome a vôľovo reaguje na vydávanie súdnych rozhodnutí tak, že z času na čas zmení druh poskytovaných služieb, resp. mení označenie poskytovaných služieb a snaží sa tak vyhnúť dôsledkom vydaných súdnych rozhodnutí. Žalovaná začala s klientmi uzatvárať "inú“ zmluvu označenú ako „zmluvu o poskytnutí služby komfort“ (namiesto pôvodnej „zmluvy o zabezpečení splátok úveru"). Aj v súvislosti s touto zmluvou požaduje zaplatiť od klientov sumu vo výške desiatok percent poskytovaného úveru a aj v tomto prípade poskytované služby neslúžia záujmom spotrebiteľa, ale výlučne záujmom žalovanej ako veriteľa. K obchodným podmienkam žalobkyňa poukázala, že v prípade, pokiaľ zmluvné strany sa dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté v zmluvných podmienkach, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby takéto zmluvné podmienky boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané. K nesprávne uvedenej výške RPMN v zmluve a tým aj výške odplaty poukázala žalobkyňa, že do RPMN musí byť zahrnutá aj odmena podľa tejto zmluvy, ako vyplýva z ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. K výške ročnej úrokovej sadzby žalobkyňa poukázala, že výška ročného úroku znamená výšku odplaty za poskytnutie úveru za určité obdobie, ktorým je jeden rok. Z podmienok úverovej zmluvy vlastne ani nie je možné posúdiť, akým spôsobom sa úrok započítava na jednotlivé splátky zo strany dlžníka. Argument žalovanej o zvýšenej miere rizika je opakovaním toho istého argumentu nebankových spoločností týkajúceho sa výšky neprimeraných úrokov, ktoré uvádzajú v rámci svojich zmlúv. K podstatnej náležitosti zmluvy . termín konečnej splatnosti úveru žalobkyňa poukázala, že táto musí byť v zmluve jasne určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie, rovnako aj ohľadom náležitostí uvedenia doby trvania zmluvy. Ďalej k neuvedeniu údajov o výške úroku, poplatku a istiny k jednotlivej splátke poukázala žalobkyňa na rozhodovaciu prax súdov SR, podľa ktorej nestačí uvedenie výšky splátky, ale je potrebné určiť, aká časť splátky je poukazovaná na jednotlivé zákonom vyžadované zložky dlhu (istina, úrok). K predloženému rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ zo 09.11.2016 č. C-42/15 žalobkyňa uviedla, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo EÚ a ako taký nikdy nie je oprávnená poskytovať výklad práva vnútroštátneho, ten poskytujú vnútroštátne súdy. Skutočnosť, že Smernica zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu, je úplne irelevantná, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo vnútroštátne právo nad rámec smernice a teda je v konflikte s právom EÚ. To však neznamená, že automaticky uplatní sa smernica. V taktom prípade musí vnútroštátny súd skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok, ak nie, tak či jej môže priznať nepriamy účinok, teda vykladať Zákon eurokonformne. Priamy účinok smernice do úvahy neprichádza. V prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, skúma, či ho môže vykladať eurokonformne, t.j. musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa smernice, musí ísť o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. V sporoch medzi jednotlivcami priamy účinok smernice je vylúčený. Nepriamy účinok nebude možný. pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. K tvrdeniu o opomenutí synalagmatickej reštitúcie podľa § 457 Občianskeho zákonníka žalobkyňa uviedla, že nejedná sa o vzájomne poskytnuté plnenie, ale ide len o plnenie zo strany žalobkyne za službu, ktorá neslúžila jej záujmom ale záujmom žalovanej, nakoľko žalovaná takýmto spôsobom obchádza zákon na získanie čo najväčšieho plnenia od spotrebiteľa, a preto domáhanie sa synalagmatickej reštitúcie podľa § 457 Občianskeho zákonníka je irelevantné. Žalobkyňa zdôraznila, že súdy SR opakovane označili v rámci sporov, ktorých účastníkom bola žalovaná, podmienky obsiahnuté v zmluve o zabezpečení splátok úveru za neprijateľné podmienky.
4. Duplika žalovanej. Žalovaná uviedla, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí. K úrokovej sadzbe žalovaná uviedla, že v danom prípade tvoril pri istine 1.550,00 eur a dĺžke úverového vzťahu 100 týždňov úrok len 368,45 eur. V prípade komparácie úrokových sadzieb je potrebné hľadieť nielen na úrokovú sadzbu, ale zaoberať sa tým, ako daný subjekt kvantifikuje úrokovú sadzbu na konkrétny úrok. Nie je zrejmé, aký súvis má mať odmena zo zmluvy o poskytnutí služby Komfort s úrokovou sadzbou podľa zmluvy o úvere. Žalovaná poukázala na rozhodnutia súdov, kde úroková sadzba 29% ročne aj 36% ročne je v súlade s dobrými mravmi. Úrokové sadzby bánk boli 27,50% ročne či 32,50% ročne. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, obvyklosť úrokovej miery je potrebné určovať najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami. K splátkam úveru zdôraznila žalovaná oficiálne stanovisko Slovenskej republiky prezentované v rámci konania pred Súdnym dvorom EÚ pod sp.zn. C-42/15, podľa ktorého relevantné znenie uvedeného zákona nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. K zmluvným podmienkam žalovaná uviedla, že dala priestor na podpis zákazníkov na prvej strane, kde sú tie najpodstatnejšie zmluvné záležitosti, aby si ich zákazník pri podpisovaní vždy dobre všimol. Aký dôvod by mal akokoľvek poškodiť zákazníka na to, aby dával podpisovať prvú a nie druhú stranu zmluvy. Napokon k zmluve o poskytnutí služby Komfort žalovaná zdôraznila, že bez zmluvy o úvere nemá žiaden zmysel, jedná sa o akcesorický vzťah, čo je pravidlom pri všetkých doplnkových službách. Uvedené nemá žiadny vplyv na platnosť zmluvy o poskytnutí služby Komfort. Žalobkyňa nevie uviesť žiadne negatívne rozhodnutie voči žalovanej, ktoré by bolo právoplatné a ktoré by bolo z obdobia uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalobkyňou a týkalo by sa danej právnej argumentácie žalobkyne.
5. Pojednávania konaného dňa 20.06.2017 sa nezúčastnila žalobkyňa ani jej právny zástupca, obaja mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.06.2017 právny zástupca žalobkyne ospravedlnil ich neúčasť na pojednávaní, žiadal konať pojednávanie v ich neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania s prihliadnutím k povahe
uplatneného nároku a k skutočnosti, že všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie sú obsiahnuté v písomných podkladoch doložených v spise. Preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu.
6. Advokátska koncipientka právneho zástupcu žalovanej vo svojom prednese na pojednávaní zotrvala na doterajšej právnej argumentácii žalovanej.
7. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou medzi žalovanou a žalobkyňou dňa 08.09.2014, kde žalovaná sa zaviazala poskytnúť žalobkyni spotrebiteľský úver v sume 1.550,00 eur, keď boli vyčíslené celkové náklady podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. vo výške 21,50% ročne a sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom zo sumy úveru predstavujú sumu 368,45 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 411,29 eur a predstavujú RPMN vo výške 57,17%, celková čiastka, ktorú podľa § 2 písm. h) označeného zákona je žalobkyňa povinná zaplatiť, je 2.329,74 eur, priemerná hodnota RPMN 18,01 eur. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť žalovanej dlžnú sumu v 100 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po predposlednú je 23,30 eur a výška poslednej splátky je 23,04 eur. Úver sa poskytuje na dobu 100 týždňov, termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je 7 deň stého týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky nastáva 20. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy, splatnosť každej ďalšej splátky 7 kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7 deň stého týždňa po dni uzavretia zmluvy. Ďalej súd sa oboznámil so zmluvou o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru uzavretou podľa § 51 Občianskeho zákonníka medzi žalovanou a žalobkyňou dňa 08.09.2014, kde sa žalovaná zaviazala, že žalobkyni za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej sumy určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol jej poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 610308370, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru v mene žalobkyne, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň sa žalobkyňa zaviazala, že za poskytnutie tejto služby zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 922,25 eur a zaviazala sa ju splácať v 100 pravidelných splátkach, a to v 99 týždenných splátkach vo výške 9,22 eur a poslednú splátku vo výške 9,47 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru k uvedenej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ďalej súd sa oboznámil s kartou splátok (záznam o týždenných splátkach spotrebiteľského úveru a odmeny za službu zabezpečenia splátok úveru), so zákazníckou kartou, ktorá obsahuje osobné údaje žalobkyne, účel úveru, údaje o zamestnaní, finančné údaje vrátane dokladov preukazujúcich tieto údaje. Žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu listom zo dňa 27.06.2016 žiadala mimosúdne riešenie veci v zmysle jednoznačného určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vrátenie poplatku úveru, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia, na čo žalovaná listom zo dňa 20.07.2016 reagovala vyjadrením, že dňa 16.06.2015 bola pohľadávka splatená a zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky povinné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., je platná, uzavretá v súlade s platnou legislatívou. Súd sa oboznámil s oznámením Poštovej banky a.s., kde vyplynulo, že poskytuje úvery za úrokovú sadzbu 32,50% ročne a s potvrdením OTP banky a.s., kde vyplynulo, že poskytuje úvery za úrokovú sadzbu 27,50% ročne. Súd sa tiež oboznámil s rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý súvisí s konaním: Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Viroovej, s vyjadrením Európskej komisie vo veci sp.zn. C-372/14 súvisiacej s konaním Zdenek Sobotka proti Provident Financial s.r.o. z 03.12.2014, s informáciou Odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS zo dňa 18.04.2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Viroovej.
8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 08.09.2014, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), k), l) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 08.09.2014: (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 08.09.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).,
Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá, ods.2,3,5,6 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 1 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 08.09.2014, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 1a ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 08.09.2014, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Podľa § 369 ods.1,2,3 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 20.07.2016: (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 20.07.2016, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. V tomto spore uplatňovala žalobkyňa voči žalovanej svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.000,78 eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby pred začatím pojednávania podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.03.2007 v časti o zaplatenie sumy 701,21 eur s príslušenstvom, a to titulom bezdôvodného obohatenia v nadväznosti na tvrdenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalovanou z dôvodu neuvedenia nevyhnutných náležitostí v zmysle § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. (nesprávne uvedená výška RPMN, neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov, poplatkov, neuvedenie doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti, absencia adresy veriteľa na podanie reklamácií a sťažností), ako aj na tvrdenie o nesprávnom a zmätočnom určení výšky poplatkov, o neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok, úveru, ako aj neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu výšky dojednanej úrokovej sadzby, s poukazom na vykonané úhrady z jej strany na účet žalovanej bez platného právneho titulu, resp. bez právneho dôvodu.
10. Súd mal preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý vznikol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 08.09.2014 medzi žalovanou ako veriteľkou a žalobkyňou ako dlžníčkou, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalobkyni vo výške 1.550,00 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanej v 100 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky, od prvej po predposlednú je 23,30 eur a výška poslednej splátky je 23,04 eur. Zmluvné strany dojednali nasledovné náležitosti: úrok vo výške 21,50% ročne, čo zo sumy úveru predstavuje 368,45 eur, poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 411,29 eur, RPMN 57,17% (celkové náklady), celková
čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť (úver + celkové náklady) vo výške 2.329,74 eur. Uvedená bola priemerná hodnota RPMN vo výške 18,01%, úver bol poskytnutý na dobu 100 týždňov, termín splatnosti poslednej splátky a konečnej splatnosti úveru je 7. deň stého týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky nastáva 20. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy, splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, konečným dňom splatnosti úveru je deň splatnosti poslednej splátky, ktorý je 7. deň stého týždňa po dni uzavretia zmluvy. Súd mal tiež preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý vznikol na základe Zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru uzavretej medzi žalovanou a žalobkyňou dňa 08.09.2014, teda v rovnaký deň ako bol deň uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni službu, a to prevzatie peňažnej sumy na úhradu splátok úveru za odplatu vo výške 922,25 eur v týždenných splátkach. V súdnom konaní bolo preukázané a ani to nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanej na základe týchto dvoch zmlúv sumu spolu vo výške 3.251,99 eur, čo splnila čiastočne pred lehotou splatnosti a zo strany žalovanej jej bola poskytnutá „zľava“ vo výške 701,21 eur, t. j. žalobkyňa plnila žalovanej z oboch týchto zmlúv sumu vo výške 2.550,78 eur. Výška úveru, ako vyplýva z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavovala sumu vo výške 1.550,00 eur, žalobkyňa teda uhradila žalovanej sumu vo výške rozdielu uvedených súm (2.550,78 eur - 1.550,00 eur = 1.000,78 eur) ako preplatok nad rámec požičanej sumy peňazí, ktorý podľa tvrdenia žalobkyne zakladá bezdôvodné obohatenie žalovanej na jej úkor.
11. Súd predbežne posúdil platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne či sú prítomné podstatné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 08.09.2014, t.j. ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom súd konštatuje, že bola zistená absencia viacerých náležitostí v zmysle § 9 ods.2 citovaného zákona, na ktorú viaže citovaný zákon v ust. § 11 ods.1 dôsledok bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, konkrétne chýba termín konečnej splatnosti úveru, keď splatnosť úveru je uvedená popisným označením: 7. deň stého týždňa po dni uzavretia zmluvy, pričom v zmluve nie je uvedený konkrétny dátum. Súd má za to, že zákon vyžaduje údaj obsahujúci konkrétny dátum splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmyslom citovaného ustanovenia je, aby spotrebiteľ mal informáciu o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ uviedol žalovaný splatnosť úveru takýmto zložitým popisným spôsobom ako 7. deň stého týždňa po dni uzavretia zmluvy, zo samotného obsahu tejto formulácie nie je zrejmý dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže sa odvíja jednak odo dňa uzavretia zmluvy a jednak od vykonania matematickej operácie u spotrebiteľa s nevyhnutnosťou použitia pomôcok (kalkulačka, kalendár). Veriteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere o presnom termíne konečnej splatnosti úveru mal vedomosť a bolo jeho zákonnou povinnosťou ho v zmluve uviesť týmto spôsobom a nie ponechať jeho výpočet na základe viac či menej zložitej matematickej na spotrebiteľa. Postup veriteľa nasvedčuje neprehľadnosti znenia zmluvy, čo nepochybne je v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje absenciu tejto nevyhnutnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. a preto poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods.1 písm. b) citovaného zákona.
12. Nad rámec uvedeného má súd za to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje aj ďalšia nevyhnutná náležitosť v zmysle § 9 ods.2 písm. l) citovaného zákona - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže v zmluve je dojednaná len celková výška mesačnej splátky vrátane úrokov a poplatkov od prvej po predposlednú 23,30 eur a poslednej 23,04 eur, počet splátok 100 a ich splatnosť: u prvej splátky 20. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy, u každej ďalšej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Z výšky splátky nemožno zistiť, aká časť splátky pripadá na istinu, aká časť na úrok, aká časť na poplatok. Citované zákonné ustanovenie je jednoznačné a zrozumiteľné a nemožno ho považovať za dodržané len uvedením celkovej výšky splátky, hoci z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška dojednanej úrokovej sadzby a poplatku. Cieľom zákonodarcu bolo umožniť spotrebiteľovi disponovať s informáciou, ako bude s jeho úhradou splátky naložené, t.j. akú časť platí na účel vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov a akú časť na odplatu dodávateľa (úroky, poplatky), ktorý pri uzatváraní zmluvy o tomto vedomosť mal. Zákon stanovuje požiadavku uvedenia tohto údaja ako nevyhnutnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v záujme predchádzania svojvoľného a nekontrolovateľného priraďovania splátok spotrebiteľa veriteľom na úhradu istiny, resp. úhradu odplaty dodávateľa (úrokov a poplatkov), čo nepochybne má vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku. Aj v nadväznosti na absenciu tejto nevyhnutnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastupuje sankcia v zmysle § 11 ods.1 písm. b) citovaného zákona, to znamená poskytnutý úver sa aj z tohto dôvodu považuje za bezúročný a bez poplatkov.
13. Pokiaľ žalovaný založil svoju obranu na argumentácii v súvislosti s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, k uvedenému súd poznamenáva, že hoci článok 10 ods.2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, tento rozsudok nie je podľa názoru súdu spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Ako vyplýva z požiadaviek smernice a z požiadaviek zákona č. 258/2001 Z.z. k náležitostiam týkajúcim sa splátok úveru, tieto požiadavky sú v zjavnom rozpore
- uvedená smernica požaduje, aby zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádzala výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a citovaný zákon požaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V prípade konfliktu smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu je povinnosťou súdu skúmať, či možno smernici priznať priamy účinok a teda či možno nahradiť ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu ustanovením smernice. V prípadoch, kedy má byť smernica použitá proti jednotlivcovi, však neprichádza do úvahy, aby smernica sama o sebe založila jednotlivcovi povinnosť. Keďže v tomto prípade jedná sa o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom týkajúci sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, tento spor jednoznačne možno kvalifikovať ako spor medzi jednotlivcami a preto nie je možné, aby súd priznal smernici priamy účinok. Následne súd skúmal, či smernici možno priznať aspoň nepriamy účinok a teda či citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch možno vykladať eurokonformne. V takom prípade súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, avšak tento výklad nie je absolútny, ale je obmedzený rozsahom a medzami, t.j. musí ísť o výklad v najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu smernice, o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód a napokon nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. V danom prípade nepochybne by sa jednalo o výklad contra legem. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe našich najvyšších súdnych autorít sa toto ustanovenie vykladá tak, že sa vyžaduje členenie výšky, počtu a termínov splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Teda v danom prípade nemožno priznať smernici nepriamy účinok, nemožno toto ustanovenie zákona vykladať eurokonformne. Preto túto argumentáciu žalovaného súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil.
14. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne, keďže doplnková služba týkajúca sa spotrebiteľského úveru - zabezpečenie splátok úveru na základe zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru zo dňa 08.09.2014, konkrétne odplata za ňu má byť súčasťou celkových nákladov a tým aj zarátaná do RPMN, čo sa v tomto prípade nestalo. Je nepochybné, že skutočná výška RPMN je vyššia, ako je výška uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to niekoľkonásobne, čím spotrebiteľ bol uvedený do omylu dodávateľom, keď úver sa javil výhodnejší, ako v skutočnosti bol, čo malo reálny dopad na jeho správanie. Súd poukazuje na znenie ust. § 2 písm. g) citovaného zákona, je daná definícia celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a okrem iných patria tam aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Zmluva o zabezpečení splátok úveru nie je individuálne dojednaná, je vyhotovená na formulári, kde boli vpísané len osobné údaje žalobkyne, číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výška odmeny za poskytnutú doplnkovú službu. Táto zmluva súvisí nepochybne s uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere (obsahuje odkaz na presné číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obsahom zmluvy je konkrétna úprava spôsobu prevzatia peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok tohto spotrebiteľského úveru). Ide o zmluvu akcesorického charakteru vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z hľadiska obsahu záväzku súd je toho názoru, že táto služba neslúži záujmom spotrebiteľa, ale záujmom dodávateľa. Prakticky ide o inkasovanie splátok, čo je nepochybne prioritným cieľom dodávateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom; odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Obsahom dojednania medzi žalobkyňou a žalovanou o predmetnej doplnkovej službe je snaha zo strany žalovanej úmyselne získať od žalobkyne vyššie plnenie v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru, ako mu zo zákona vyplýva a tým zákon obchádzať.
Súd nezistil žiaden relevantný dôvod pre záver, že táto zmluva slúži záujmom spotrebiteľa. Odôvodnenie žalovanej, že táto zmluva bola pre žalobkyňu výhodná, nakoľko mohla sa rozhodnúť splácať dlžnú sumu vkladom alebo prevodom na bankový účet žalovaného, je nepresvedčivé a výhoda spotrebiteľa v tomto prípade je len iluzórna, absolútne neadekvátna výške dojednanej odplaty. Naopak výhoda je daná u žalovanej, keďže žalobkyňa v rámci tejto služby zaplatila žalovanej za doplnkovú službu sumu 922,25. Vzhľadom k tomu súd konštatuje, že zmluva o zabezpečení splátok úveru predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a je preto neplatná s poukazom na ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka a zároveň úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods.1 v spojení s § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. z dôvodu nesprávne uvedenej výšky RPMN, teda jej absencie, nakoľko poplatok za túto doplnkovú službu týkajúcu sa spotrebiteľského úveru nebol zohľadnený pri výpočte RPMN. Súd zdôrazňuje, že zmluva o poskytnutí doplnkovej služby, rovnako ako aj zmluva o spotrebiteľskom úvere sú formulárové zmluvy, ktorých obsah žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nemožno ich považovať za individuálne dojednané. V tejto súvislosti je relevantná aj skutočnosť výšky odmeny za výber splátok, ktorá predstavuje 59,50% poskytnutého úveru presahujúc tak celkové náklady spotrebiteľa, ako boli vyčíslené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (dohodnutý úrok spolu s poplatkom za garantovanú službu). Je zrejmé, že takúto doplnkovú službu si žalobkyňa sama nevymienila a bola jej nanútená žalovanou s účelom skryť tak skutočnú výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to bez ohľadu na označenie doplnkovej služby v názve ako „dobrovoľnej“, čo samo o sebe vyvoláva pochybnosti o jej „dobrovoľnosti“.
15. Rovnako tiež súd je toho názoru, že poplatok za garantovanú službu obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 411,29 eur, čo nepredstavuje 26,53% z poskytnutého spotrebiteľského úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka je to dojednanie neplatné, keďže rovnako neslúži záujmom spotrebiteľa, ale záujmom dodávateľa. Z hľadiska obsahu tejto garantovanej služby jedná sa o bežné administratívne činnosti poskytované dodávateľmi pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v súvislosti s touto podnikateľskou činnosťou a pokiaľ by aj súd ustálil, že v prípade vyvolania týchto činností omeškaním spotrebiteľa so splácaním spotrebiteľského úveru tieto činnosti je prípustné spoplatniť, výška poplatku býva štandardne stanovená v prehľadných cenníkoch, osobitne za každý konkrétny úkon a v primeranej výške zodpovedajúcej povahe toho ktorého úkonu, resp. činnosti. Naviac súd poukazuje, že dojednanie týkajúce sa špecifikácie poplatku za garantovanú službu (len z názvu poplatku sa nedá usúdiť, o aký poplatok ide) sa nenachádza v zmluve, ale v zmluvných podmienkach, ktoré nie sú žalobkyňou podpísané. Súd konštatuje, že vzhľadom na povahu tohto dojednania, ktoré je nevyhnutným dojednaním, bolo potrebné zahrnúť ho do zmluvy, keďže zmluvné podmienky z technického hľadiska len bližšie vysvetľujú nevyhnutné dojednania zmluvy, teda nie je splnená požiadavka písomnej formy na dojednanie o tomto poplatku, preto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm. b) označeného zákona.
16. V kontexte vyššie uvedeného z hľadiska výšky odplaty za spotrebiteľský úver namietanej žalobkyňou súd konštatuje, že v prípade zahrnutia odmeny za doplnkovú službu do celkových nákladov spotrebiteľa odplata je v rozpore s ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka je zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná v celom rozsahu, keďže dojednanie o výške odplaty nemožno oddeliť od jej obsahu.
17. Žalobkyňa tiež namietala absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. Klauzula týkajúca sa náležitosti adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, sa nenachádza v zmluve, ale v zmluvných podmienkach, ktoré nie sú žalobkyňou podpísané. Súd konštatuje, že vzhľadom na povahu tohto dojednania, ktoré je nevyhnutným dojednaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bolo potrebné zahrnúť ho do zmluvy, keďže zmluvné podmienky z technického hľadiska len bližšie vysvetľujú nevyhnutné dojednania zmluvy, teda nie je splnená požiadavka písomnej formy na dojednanie tejto náležitosti, preto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm. b) označeného zákona.
18. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že preplatok vo výške 1.000,78 eur ako rozdiel sumy, ktorú žalobkyňa plnila na predmetný spotrebiteľský úver vo výške 2.550,78 eur a poskytnutej sumy úveru vo výške 1.550,00 eur, predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobkyne s poukazom na ust. § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, t.j. majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, resp. plnením z neplatného právneho úkonu, keď súd konštatuje splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vydanie bezdôvodného obohatenia - žalovaná zo zákona pri porušení
určitých povinností nemá nárok na úroky a poplatky spojené s poskytnutým spotrebiteľským úverom. V prípade neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o poskytnutí doplnkovej služby je síce každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, avšak námietka žalovanej týkajúca sa opomenutia synalagmatickej reštitúcie podľa § 457 Občianskeho zákonníka dôvodná nie je. V prípade konštatovania neplatnosti zmlúv je síce potrebné vo výroku rozsudku vyjadriť vzájomný synalagmatický vzťah, t.j. vzájomnú podmienenosť každého plnenia, ktoré je jedna strana povinná vrátiť druhej strane, avšak v rámci plnenia doplnkovej služby zo strany žalovanej žiadna peňažná náhrada neprichádza do úvahy, keďže ide o plnenie, ktoré neslúžilo potrebám spotrebiteľa, ale potrebám dodávateľa, ako bolo uvedené vyššie.
19. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,78 eur, teda vyhovel žalobe jednak v časti uplatnenej istiny, ako aj v časti uplatneného príslušenstva, a to úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000,78 eur od 20.07.2016, t.j. odo dňa vyhotovenia odpovede žalovanou na predsporovú výzvu, kedy žalovaná najneskôr vedela o bezdôvodnom obohatení na úkor žalobkyne a mala možnosť ho na účet žalobkyne zaplatiť, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 369 ods.1,2,3 Obchodného zákonníka, § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. V nadväznosti na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 701,21 eur s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5% ročne počnúc dňom 20.07.2016 do zaplatenia súd s poukazom na ust. § 145 ods.2 CSP konanie v tejto časti zastavil v rozhodnutí vo veci samej, pričom žalovaná so späťvzatím žaloby vyjadrila svoj súhlas, tento však ani nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu žaloby v uvedenej časti došlo skôr, než sa začalo pojednávanie (§ 146 ods.2 CSP).
20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1 CSP a priznal žalobkyni voči žalovanej v časti konania o zaplatenie sumy 1.000,78 eur s príslušenstvom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko v tejto časti konania bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 100%.
21. V časti konania o zaplatenie sumy 701,21 eur s príslušenstvom súd priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s poukazom na ust. § 256 ods.1 CSP, nakoľko žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v uvedenej časti, keďže vzala späť svoju žalobu v tejto časti bez uvedenia akéhokoľvek relevantného dôvodu.
Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.