Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/88/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Tomáš Baránek, IČO: 41 238 061 s miestom podnikania Tvrdošín, Medvedzie Sídlisko č. 130/3, právne zast. JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom so sídlom P., J. č. XX, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. SK/0839/99/2015 zo dňa 02.05.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0839/99/2015 zo dňa 02.05.2016 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Prvostupňový orgán verejnej správy - Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj rozhodnutím č. k. V/0249/05/2015 zo dňa 12.10.2015, ako príslušný správny orgán, podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e), § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z., § 20 zákona č. 250/2007 Z.z. uložil žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. pokutu vo výške 1 000 € -pre porušenie povinnosti v zmysle § 6 ods. 1 v nadväznosti na § 6 zákona č. 250/2007 Z.z.: ponúkať a predávať len bezpečný výrobok, nakoľko bolo zistené, že účastník konania ako predávajúci dňa 11.06.2015 v prevádzkarni: Kvety, Darčeky, Nová Doba 497, Nižná nad Oravou ponúkal a predával jeden druh výrobku - zväzok čerešní (zložený z 12 kusov čerešní napichnutých na kovových drôtoch), z ktorého boli 2 ks odobraté za účelom posúdenia bezpečnosti ako vzorka č. 127/OMTKV/028/013/05/2015, a táto odobratá vzorka podľa výsledkov skúšok uvedených v Protokole o skúškach č. 151200050 zo dňa 10.08.2015 vyhotovenom Technickým skúšobným ústavom Piešťany, š. p., nespĺňala požiadavku STN EN 71-1+A3:2014, č. l. 5.1 b (keď pri skúškach ťahom silou 90N sa nesmú oddeliť žiadne časti, ktoré by úplne zapadli do valca na malé časti, resp. sa nesmú oddeliť alebo vytvoriť ostré hrany alebo ostré hroty a silou v rozpätí od 15N až 35N v ťahu sa zo zväzku čerešní oddelili jednotlivé čerešne (12 ks), tieto jednotlivé čerešne úplne zapadli do valca na malé časti a po oddelení čerešní zo zväzku sa na konci jednotlivých drôtov vytvorili ostré hroty), či predmetný výrobok nespĺňa požiadavky bezpečného výrobku v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 250/2007 Z.z. v nadväznosti na § 3 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 404/2007 Z.z. je výrobkom nebezpečným predstavujúci potenciálne riziko ohrozenia zdravia zadusením a poranením, -pre porušenie povinnosti v zmysle § 12 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa: zabezpečiť, aby predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi,

nakoľko bolo vyššie uvedenou kontrolou zistené, že jeden druh výrobku zväzok čerešní (12 ks v hodnote 14,28 €) nebol označený údajom o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na kontrolné zistenia zo dňa 11.06.2015 (a v došetrení dňa 28.08.2015) v prevádzkarni žalobcu, výsledkom ktorých bolo zistenie porušenia povinností vyššie citovaných. Z faktúry VAT1849/14 zo dňa 28.08.2014 predloženej žalobcom správny orgán zistil dodanie predmetného výrobku dodávateľom Swiat Wikliny Jasiolek Joanna, Wolowice 374a, Czernichow, BSK SA-RCO Krakow, Poľsko, bez možného zistenia počtu dodaných kusov, nakoľko na faktúre je ako množstvo uvedené jedno balenie. Dňa 11.06.2015 sa v danej prevádzkarni žalobcu v ponuke spotrebiteľom nachádzalo celkovo 12 ks predmetného výrobku (po odbere vzorky 2 ks) a dňa 28.08.2015 pri došetrení bolo zistené, že sa v ponuke spotrebiteľom v prevádzkarni nachádzalo naďalej 10 ks predmetného výrobku. Listom z 09.09.2015 bolo účastníkovi konania oznámené začatie správneho konania. Vo vyjadrení v inšpekčnom zázname zo dňa 28.08.2015 žalobca uviedol, že výrobok zakúpil za účelom výroby ikebany pred Vianocami a zostal mu na sklade, preto ho dal do ponuky. Neuvedomil si, že sa čerešne dajú oddeliť od drôtikov a budú tým obsahovať malé časti. Celé balenie obsahovalo rôzny počet kusov podľa toho, o aké išlo výrobky. Ihneď po kontrole, ktoré odobrala vzorky, výrobky stiahol z predaja a v budúcnosti už výrobky odpredávať nebude. 2 ks si zobral pre vlastnú potrebu na dekoráciu. Žalobca z podnetu správneho orgánu zverejnil vo verejnoprávnych elektronických médiách „upozornenie na nebezpečný výrobok“, a tiež umiestnil oznam o nebezpečnom výrobku vo svojej prevádzke. Správny orgán prvého stupňa v danej súvislosti dodal, že odstránenie zistených nedostatkov, resp. vysvetlenie príčin vzniku nedostatku nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za zistené protiprávne konanie. Pri stanovení výšky pokuty správny orgán zohľadnil potenciálne riziko ohrozenia zdravia zadusením a poranením, ako aj skutočnosť, že nebezpečný výrobok svojím vzhľadom mohol spôsobiť jeho zámenu s potravinou, čo môže byť rizikové najmä pre deti. Prihliadol na skutočnosť, že žalobca uprel spotrebiteľovi právo na úplné informácie o výrobku, kedy nemal spotrebiteľ k dispozícii základnú informáciu, ktorá môže ovplyvniť rozhodovanie ohľadne záujmu o predávaný výrobok. 2. Žalovaný rozhodnutím č. k. SK/0839/99/2015 zo dňa 02.05.2016 na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy dané rozhodnutie zmenil tak, že: výroku v časti ...ponúkať a predávať len bezpečný výrobok...nahradil znením...ponúkať len bezpečný výrobok...a znížil výšku uloženej pokuty na 600 €.

Za dôvod pre zmenu rozhodnutia označil nesprávny záver prvostupňového orgánu verejnej správy, keď prvostupňový správny orgán uložil sankciu pre porušenie povinnosti ponúkať a predávať len bezpečný výrobok, hoci zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že došlo len k porušeniu povinnosti ponúkať bezpečný výrobok, keďže k jeho odpredaju žiadnemu spotrebiteľovi nedošlo. Ďalšie odvolacie námietky vyhodnotil ako nedôvodné a stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového orgánu verejnej správy. K vznesenej odvolacej námietke žalobcu o nesprávnej aplikácii zákona č. 264/1999 Z.z. prvostupňovým orgánom verejnej správy žalovaný podotkol, že odkaz na uvedený predpis prvostupňový správny orgán citoval len v súvislosti s uvádzanou definíciou bezpečného výrobku v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 250/2007 Z.z.. K výhrade účastníka o aplikácii zrušenej a neúčinnej normy STN EN71-1+A3 pri skúškach na posúdenie bezpečnosti odobratej vzorky výrobku žalovaný uviedol, že STN EN71-1+A3:2014 bola od 01.05.2015 zrušená, avšak predpoklad zhody podľa uvedenej normy platil do 29.02.2016. Použitie uvedenej normy teda nespochybnilo správnosť postupu technického skúšobného ústavu a ani nezaložilo dôvod na posúdenie ním vypracovaného protokolu ako nezákonného podkladu pre vydanie rozhodnutia. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nedostatočných záveroch prvostupňového orgánu verejnej správy vo vzťahu k ustáleniu povahy skúšaného výrobku žalovaný zdôraznil, že predmetný nebezpečný výrobok je zároveň bezpečnou napodobeninou, a to vzhľadom na skutočnosť, že svojím vzhľadom, tvarom a farbou mohol spôsobiť zámenu s potravinou (strapcom čerešní), čo podľa názoru žalovaného plynie nielen z inšpekčného záznamu zo dňa 11.06.2015, ale aj z oznámenia SOI na stránke www.soi.sk v kategórii: nebezpečný výrobok - národný trh SR zo dňa 21.09.2015. Norma STN EN71-1: bezpečnosť hračiek; časť 1: mechanické a fyzikálne vlastnosti, bola použitá pri skúšaní vzorky výrobku napriek skutočnosti, že predmetný výrobok nie je považovaný za hračku, keďže sa jedná o jedinú medzinárodne uznávanú metodiku na skúšanie malých častí bez ohľadu na sortimentnú skupinu výrobkov. Napodobeniny potravín predstavujú špecifickú skupinu výrobkov, ktorá vzbudzuje pozornosť detí, ktoré po nich siahnu v domnení, že ide o potravinu a v prípade, že sa im podarí oddeliť malú časť výrobku, túto vkladajú do úst, cmúľajú alebo prehltnú, čo by mohlo byť nebezpečné a zapríčiniť napr. udusenie, otravu či zablokovanie tráviaceho ústrojenstva. Žalovaný sa v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 250/2007

Z.z. nezbavil zodpovednosti za porušenie § 6 ods. 1 daného zákona, keďže nepreukázal, že nemohol v čase ponuky vedieť o tom, že výrobok nie je bezpečný. Za liberačný dôvod nemožno považovať tvrdenie žalobcu, že v čase ponuky výrobku nemal pochybnosti o jeho možnej nebezpečnosti, keďže podobné výrobky mu ponúkali na predaj aj iní dodávatelia. Následné prijatie opatrení s cieľom eliminácie kontrolou zisteného nedostatku je povinnosťou kontrolovanej osoby a nie okolnosťou, ktorá by bola dôvodom pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní. Zo znenia § 24 ods. 1 daného zákona vyplýva, že zákonom je uložená obligatórna povinnosť správneho orgánu pristúpiť k uloženiu pokuty pri zistenom porušení povinnosti vyplývajúcej zo zákona.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, ktorý navrhol rozhodnutie žalovaného č. k. SK/0839/99/2015 zo dňa 02.05.2016, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. k. V/0249/05/2015 zo dňa 12.10.2015 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný predovšetkým vytýka rozhodnutiam správnych orgánov oboch stupňov nezrozumiteľnosť a nepresvedčivosť dôvodov v nich obsiahnutých. Predovšetkým žalobcovi nie je zrejmé, či správne orgány považovali sporný výrobok - zväzok 12 ks čerešní za hračku alebo nie. V tejto súvislosti sa tiež žalobcovi javí byť zmätočná aplikácia zákona č. 264/1999 Z.z., keďže daný predpis vzťahuje sa na iný sortiment výrobkov. Podľa názoru žalobcu orgány verejnej správy oboch stupňov ďalej pochybili, keď v otázke posudzovania bezpečnosti výrobku aplikovali v čase rozhodovania už zrušenú a neúčinnú STN EN71-1+A3:2014 vzťahujúcej sa len k otázke posudzovania bezpečnosti hračiek, t. j. nie bezpečnosti výrobku, ktorý hračkou nie je a je tak nezákonným podkladom rozhodnutia orgánov oboch stupňov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov videl ďalej žalobca vo vzájomnej rozpornosti odôvodnení správnych orgánov oboch stupňov, kde zatiaľ čo správny orgán prvého stupňa nepovažoval sporný výrobok za nebezpečnú napodobeninu, žalovaný daný výrobok za nebezpečnú napodobeninu v odôvodnení svojho rozhodnutia označil, hoci podľa názoru žalobcu neboli pre takúto kvalifikáciu výrobku naplnené kumulatívne všetky znaky, ktoré zákon vyžaduje k posúdeniu výrobku ako nebezpečnej napodobeniny. Žalobca ďalej namieta, že nemohol vedieť o nebezpečnosti ponúkaného výrobku, keďže jemu podobné výrobky pravidelne ponúkali na predaj aj iní podnikatelia dodávajúci dekoračný tovar. Vzhľadom na nejednoznačné ustálenie povahy predmetu posudzovania správnym orgánom tak žalobca ďalej správnym orgánom vytýkal aplikáciu ust. § 12 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ totiž správny orgán posudzoval sporný výrobok ako hračku, vo vzťahu k posudzovaniu splnenia informačnej povinnosti žalobcu mal aplikovať špeciálne ustanovenie zákona č. 78/2012 o bezpečnosti hračiek a v ňom obsiahnutých povinností predávajúcich vo vzťahu k označovaniu výrobkov. Žalobca namietal výšku uloženej pokuty, ktorá je podľa názoru žalobcu v značnom nepomere vo vzťahu k závažnosti porušených povinností, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že spotrebiteľovi nevznikla žiadna ujma na majetku či zdraví, keďže žalobca nepredal ani jeden sporný výrobok, pričom všetky výrobky ponúkané na predaj boli vzaté späť z ponuky a verejnosť riadne a včas informovaná o možnom nebezpečnom výrobku, čím žalobca úplne vylúčil riziko ohrozenia spotrebiteľa.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.08.2016 navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť so zdôvodnením zhodným s žalobou napadnutým rozhodnutím.

5. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP) a contrario a ust. § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 491 ods. 1 SSP. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 20.06.2017.

6. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, podľa ust. § 194 a nasl. SSP v spojení s ust. § 177 a nasl. SSP v spojení s ust. § 491 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodov podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nezrozumiteľné pre nepreskúmateľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (ďalej len ) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.

Podľa § 24 ods. 1, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2015 o ochrane spotrebiteľa (ďalej len Zákon o ochrane spotrebiteľa) za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

8. Podľa § 2 písm. g) Zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie bezpečným výrobkom výrobok, ktorý za bežných alebo rozumne predvídateľných podmienok používania, inštalácie alebo údržby nepredstavuje po dobu určenú výrobcom alebo po dobu obvyklej použiteľnosti nebezpečenstvo pre spotrebiteľa alebo jeho používanie predstavuje pre spotrebiteľa vzhľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia len minimálne nebezpečenstvo alebo svojimi vlastnosťami zodpovedá požiadavkám podľa osobitného predpisu, 4). 4) Zákon č. 264/1999 Z.z. Zákon č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa § 2 písm. o) Zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie nebezpečnou napodobeninou výrobok, ktorý má formu, vôňu, farbu, vzhľad, obal, označenie, objem alebo rozmery, ktoré môžu spôsobiť jeho zámenu spotrebiteľom, najmä dieťaťom s potravinou, čo môže byť nebezpečné pre jeho zdravie.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa na trh možno uviesť, 12d) ponúkať alebo predávať len bezpečné výrobky; to neplatí pre použité výrobky dodané ako starožitnosti alebo pre výrobky, ktoré sa majú pred použitím opraviť alebo obnoviť, ak o tom dodávateľ preukázateľne informoval osobu, ktorej výrobok dodáva. 12d) § 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 264/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona zakazuje sa uvádzať na trh, vyrábať, dovážať, predávať, ponúkať nebezpečnú napodobeninu.

Podľa § 6 ods. 6 citovaného zákona povinnosti uložené v odsekoch 1, 2, 3 a 5 má rovnako výrobca, predávajúci, dovozca a dodávateľ.

Podľa § 1 Nariadenia vlády č. 404/2007 Z.z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov v platnom znení (ďalej len Nariadenie vlády č. 404/2007 Z.z.) toto nariadenie vlády upravuje povinnosti výrobcov, dovozcov, dodávateľov, predávajúcich 1) a pôsobnosť orgánov verejnej správy a práva spotrebiteľov v oblasti

všeobecnej bezpečnosti nepotravinárskych výrobkov, ako aj požiadavky na bezpečnosť výrobku, ak požiadavky na bezpečnosť alebo obmedzenie rizík neustanovujú osobitné predpisy. 2) 1) § 2 písm. b) až e) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 2) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, zákon č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z.z. o reklame v znení neskorších predpisov, zákon č. 271/2005 Z.z. o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív (krmivársky zákon).

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 404/2007 Z.z. bezpečným výrobkom je výrobok podľa osobitného predpisu. 4) Na určenie, či je výrobok bezpečný, posudzujú sa najmä a) vlastnosti výrobku, jeho zloženie, životnosť, obal, návod na jeho montáž a uvedenie do prevádzky, dostupnosť, odporúčaný spôsob používania vrátane vymedzenia prostredia používania, označenie výstrah, údržba a likvidácia, podmienky skladovania, podmienky prepravy a ďalšie údaje a informácie poskytované výrobcom; všetky tieto údaje a informácie musia byť uvedené v štátnom jazyku spôsobom zrozumiteľným spotrebiteľovi, b) vplyv výrobku na iné výrobky, ak je predpoklad, že sa bude používať spolu s nimi, c) spôsob prezentácie a predvedenia výrobku, d) skupiny spotrebiteľov, ktoré môžu byť pri používaní výrobku vystavené riziku, najmä deti a staršie osoby. 4) § 2 písm. g) Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády č. 404/2007 Z.z. bezpečným výrobkom je aj výrobok, ktorý spĺňa požiadavky osobitného predpisu, 5) ktorým sa ustanovujú požiadavky na bezpečnosť výrobku alebo na obmedzenie rizika, ktoré je spojené s výrobkom pri jeho používaní. Ak taký predpis ustanovuje len niektoré hľadiská bezpečnosti, ostatné hľadiská bezpečného výrobku sa posudzujú podľa tohto nariadenia vlády.

5) Napríklad zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 582/2006 Z.z. o bezpečnostných požiadavkách na osobné lode, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 398/1999 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch zhody na pyrotechnické výrobky.

Podľa § 3 ods. 3 citovaného nariadenia ak neexistujú právne záväzné akty Európskeho spoločenstva ustanovujúce požiadavky na bezpečnosť výrobku alebo na obmedzenie rizík spätých s používaním výrobku, bezpečným výrobkom je výrobok spĺňajúci požiadavky vnútroštátnych právnych predpisov toho členského štátu, v ktorom bol výrobok uveden na trh, ak také právne predpisy zaručujú ochranu rovnocennú s požiadavkami podľa odseku 1.

Podľa § 3 ods. 4 citovaného nariadenia ak sa bezpečnosť výrobku nezistí podľa odseku 2 alebo 3, posudzuje sa podľa a) slovenskej technickej normy, 6) ktorá preberá európsku normu, na ktorú odkaz uverejnila Komisia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a odkaz je zverejnený vo Vestníku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, b) slovenskej technickej normy, ktorá preberá inú európsku normu ako tú, ktorá je uvedená v písmene a), c) technickej normy toho členského štátu, v ktorom je výrobok uvedený do obehu, d) odporúčania Komisie, ktoré obsahuje pokyny na posudzovanie bezpečnosti výrobku, e) pravidiel správnej praxe pre bezpečnosť výrobku platných v príslušnej oblasti, f) súčasného stavu poznatkov vedy a techniky, g) rozumného očakávania spotrebiteľa týkajúceho sa bezpečnosti. 6) Zákon č. 264/1999 Z.z.

Podľa § 3 ods. 6 citovaného nariadenia výrobok, ktorý nespĺňa požiadavky určené v odsekoch 1 až 4, považuje sa za nebezpečný.

Podľa § 3 ods. 7 citovaného nariadenia za nebezpečný výrobok sa považuje aj výrobok, ktorý svojím tvarom, vôňou, farbou, vzhľadom, balením, označením, objemom alebo veľkosťou môže u spotrebiteľa, najmä u detí, vyvolať riziko zámeny s potravinou a ohroziť tak jeho život alebo zdravie.

V zmysle prílohy č. 5 cit. nariadenia bol nariadením prebraný právny akt európskeho spoločenstva - Smernica EP a Rady č. 2001/95/ES z 03.12.2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (mimoriadne vydanie U.v.EU, 15/zv.6) - ďalej len Smernica 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady.

Podľa ods. 16 úvodných ustanovení Smernice 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady ak neexistujú osobitné nariadenia a keď nie sú dostupné európske normy ustanovené na základe mandátov stanovených komisiou, alebo neexistuje odkaz na takéto normy, mala by sa bezpečnosť výrobkov posudzovať najmä vzhľadom na národné normy transponujúce akékoľvek iné príslušné európske alebo medzinárodné normy, odporúčania komisie, národné normy, medzinárodné normy, zásady správnej praxe, súčasný stav vedeckých a technických poznatkov a bezpečnosť, ktorú spotrebitelia môžu logicky očakávať.

9. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len zákon č. 264/1999 Z.z.) technická norma obsahuje pravidlá, usmernenia, charakteristiky alebo výsledky činností, ktoré sú zamerané na dosiahnutie ich najvhodnejšieho usporiadania v danej oblasti a pri všeobecnom a opakovanom použití. Technická norma je a) medzinárodná norma, ktorú prijala medzinárodná organizácia pre normalizáciu a ktorá je verejne prístupná, b) európska norma, ktorú prijala európska organizácia pre normalizáciu a ktorá je verejne prístupná, c) slovenská technická norma, ktorá je verejne prístupná, d) zahraničná norma, ktorú prijala zahraničná národná normalizačná organizácia a ktorá je verejne prístupná.

Podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona harmonizovanou sa stáva slovenská technická norma, ak úplne preberá harmonizovanú európsku normu, ktorá tvorí predpoklad zhody s technickými požiadavkami príslušných smerníc Európskych spoločenstiev a na tieto účely bola publikovaná v úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Úrad oznámi vo svojom vestníku, že harmonizovanú slovenskú technickú normu možno použiť na posudzovanie splnenia technických požiadaviek na výrobky, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") nariadením transponujúcim príslušnú smernicu Európskych spoločenstiev, alebo na posudzovanie splnenia požiadaviek na výrobky ustanovené osobitným predpisom. 6) 6) Napríklad zákon č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa § 5 ods. 9 citovaného zákona úrad oznamuje vo vestníku, ktoré slovenské technické normy určil za vhodné na posudzovanie zhody vrátane zmien v určení alebo v zrušení takéhoto určenia, a harmonizované slovenské technické normy. V oznámení zároveň uvedie názov technického predpisu, na ktorý sa harmonizovaná norma vzťahuje. Ak úrad zruší určenie slovenskej technickej normy vhodnej na posudzovanie zhody, súčasne oznámi, ktorú harmonizovanú slovenskú technickú normu určil.

10. Správny súd v nadväznosti na námietku žalobcu o nezákonnom podklade rozhodnutí správnych orgánov považuje za potrebné na úvod ozrejmiť, že podľa oznámenia Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky Slovenská technická norma EN 71-1+A3:2014-09 (94 3094) zrušená k 01.01.2016 a nahradená normou STN EN 71-1/2016-01 (94 3094). Je pravdou, že norma STN EN 71-1+A3:2014-09 preberala harmonizovanú európsku normu, ktorá uvádza požiadavky a skúšobné metódy mechanických a fyzikálnych vlastností hračiek. Táto európska norma sa vzťahovala na hračky pre deti, pričom hračky sa chápu ako akýkoľvek výrobok alebo materiál navrhnutý alebo určený, či už výlučne alebo nie, na používanie na hru detí mladších ako 14 rokov. Týka sa nových hračiek so zreteľom na čas predvídateľného a normálneho používania a že sa hračky používajú podľa toho, na čo sú určené alebo predvídateľným spôsobom so zreteľom na správanie detí.

11. Ako je zrejmé z citovaného ust. § 5 ods. 1 zákona č. 264/1999 Z.z. dané ustanovenie nezakotvuje záväznosť technických noriem. Znamená to teda, že norma je technická špecifikácia, schválená

uznávanou normalizačnou organizáciou na opakované alebo trvalé používanie. Súlad s ňou nie je povinný. Normy sú vytvárané ako dobrovoľné, nezáväzné dokumenty, ktoré odrážajú stav techniky. Dodržanie harmonizovanej Slovenskej technickej normy možno považovať za splnenie technických požiadaviek určených technickým predpisom (nariadením vlády). Dodržiavanie harmonizovanej Slovenskej technickej normy je tak dobrovoľné. Pri určitej problematike, ktorú upravuje norma, je možné použiť aj iné riešenie, ako stanovuje norma s tým, že nové riešenie musí kvalitatívne zodpovedať minimálne pôvodnej požiadavke.

12. Ako je zrejmé z vyššie uvedených právno-teoretických postulátov, najmä citovaného ust. § 5 ods. 1, 5 zákona č. 264/1999 Z.z. v nadväznosti na ods. 16 úvodných ustanovení Smernice 2001/95/ ES Európskeho parlamentu a Rady, ktorá bola transponovaná do národného právneho poriadku aj Zákonom o ochrane spotrebiteľa a Nariadením vlády č. 404/2007 Z.z.. nemožno vidieť pochybenie orgánov verejnej správy v posudzovaní daností určitých požadovaných vlastností bezpečného výrobku na základe t. č. už zrušenej STN EN 71-1+A3:2014. Pokiaľ v danom prípade pre posúdenie vlastností výrobku neexistovala európska, resp. príslušná národná norma, je možné bezpečnosť výrobkov posudzovať s poukazom na národné normy transponujúce akékoľvek iné príslušné európske alebo medzinárodné normy, národné normy, zásady správnej praxe, resp. súčasný stav vedeckých a technických poznatkov a bezpečnosť, ktorú spotrebitelia môžu logicky očakávať. Nakoľko STN nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, strata jej účinnosti nespôsobuje zaťaženie konania orgánu verejnej správy (ktorý použil metodiku danej STN) vadou nezákonného podkladu rozhodnutia zvlášť za situácie, kedy pre posúdenie vlastností sporného výrobku neexistovala konkrétna medzinárodná, resp. národná norma. Podstatné v danej veci je, že s použitím skúšobných metód dospel orgán verejnej správy k overiteľným a logickým záverom relevantným z hľadiska posúdenia požiadaviek predvídaných Zákonom o ochrane spotrebiteľa resp. nariadenia č. 404/2007 Z.z. na bezpečný výrobok.

13. Na tomto mieste však správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v otázke posudzovania naplnenia hypotézy citovaného ustanovenia § 2 písm. o) Zákona o ochrane spotrebiteľa resp. § 3 ods. 7 nariadenia č. 404/2007 Z. z., t. j. pre posúdenie ponúkaného výrobku ako nebezpečnej napodobeniny tak Nariadenie č. 404/2007 Z. z., Zákon o ochrane spotrebiteľa ani Smernica Rady 87/357/EHS z 25 júna 1978 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov (na rozdiel od predpísaného postupu posúdenia bezpečnosti výrobku v zmysle § 6 ods. 2,3,4 Zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na súvisiace implementované ustanovenia smernice 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady) nepredpisujú osobitý postup. Znaky relevantné pre posúdenie výrobku ako nebezpečnej napodobeniny sú obsiahnuté priamo v jej definícii. Správny orgán teda na základe vizuálneho vnemu predmetu posúdenia sám ustáli, či jeho forma, vôňa, farba, vzhľad, obal, označenie, objem alebo rozmery by mohli spôsobiť jeho zámenu spotrebiteľom, najmä dieťaťom s potravinou, čo môže byť nebezpečné pre jeho zdravie.

14. Vo vzťahu k námietke žalobcu, v zmysle ktorej na skutkový stav zistený orgánom verejnej správy prvého stupňa, resp. druhého stupňa, nemožno aplikovať ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a ustanovenia zákona č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch nutno priznať tejto námietke relevanciu. Ustanovenia daných predpisov by boli v prejednávanej veci právne relevantné len za predpokladu, že by sporný výrobok spadal pod skutkové a pojmové vymedzenie výrobku z hľadiska citovaného ust. § 3 ods. 2 Nariadenia vlády č. 404/2007 Z.z., čo však v prejednávanej veci splnené nebolo. Odhliadnuc od uvedenej skutočnosti však poukaz orgánov verejnej správy v odôvodnení svojich rozhodnutí na dané právne normy nezakladá takú vadu konania, ktorú má na mysli ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Naviac v širšom kontexte posudzovaného prípadu sa správnemu súdu javí byť logické zdôvodnenie citácie dotknutých predpisov s poukazom na snahu žalovaného o komplexnú definíciu bezpečného výrobku v slovenskom právnom poriadku.

15. Žalobca ďalej namietal skutkové zistenie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý vyvodil nesplnenie informačnej povinnosti v zmysle § 12 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa žalobcom, keď neoznačil sporný výrobok predpísanými údajmi. Naviac nebolo žalobcovi zrejmé, z ktorého zákonného predpisu - Zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. Zákona o bezpečnosti hračiek - vyvodzuje rozsah informačnej povinnosti predávajúceho. Správny súd uvedenú námietku žalobcu neuznal, nakoľko mal za to, že splnenie povinností informovať spotrebiteľa v zmysle ust. § 12 ods. 2 Zákona o ochrane

spotrebiteľa je nutné realizovať predpísaným spôsobom bez akéhokoľvek rozširujúceho výkladu, a to na obale sporného výrobku. V danom prípade však žalobca, ako sám tvrdí, uvedené označenie umiestnil na košík, v ktorom bol ponúkaný sporný výrobok na predaj, čím nenaplnil dikciu zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia orgánov verejnej správy súd nemá pochybnosť o tom, že v danom prípade orgán verejnej správy neposúdil sporný výrobok ako hračku, preto je obrana žalobcu, v zmysle ktorej nie je zrejmé, či v danom prípade bolo potrebné aplikovať ust. § 12 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. súvisiace ustanovenia Zákona o bezpečnosti hračiek, irelevantná.

16. Za relevantnú, a dôvodnú pre zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí v zmysle citovaného ust. § 191 ods. 1 písm. d), však správny súd považoval námietku žalobcu vo vzťahu k nezrozumiteľnosti odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy v nadväznosti na ich výrokovú časť, z ktorých nie je zrejmé, či orgán verejnej správy považoval sporný výrobok za nebezpečný výrobok a sankciu uložil za porušenie povinnosti ponúkať len bezpečný výrobok v zmysle § 6 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. g) Zákona o ochrane spotrebiteľa alebo (súčasne) aj za nebezpečnú napodobeninu a sankcia sa vzťahovala aj na porušenie zákazu ponúkať nebezpečnú napodobeninu v zmysle § 6 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 písm. o) citovaného zákona. Zatiaľ čo výrok rozhodnutia žalovaného svedčí v prospech prvej možnosti, jeho odôvodnenie už v prospech možnosti druhej. Pokiaľ nie je výrok rozhodnutia správneho orgánu v nepochybnom logickom súlade s jeho odôvodnením, je taký nedostatok dôvodom na jeho zrušenie pre nezrozumiteľnosť.

17. Hoci sa zdanlivo može javiť zámena daných pojmov nevýznamná, právny poriadok vo vzťahu ku každému z daných pojmov predpisuje iný postup posudzovania naplnenia znakov legálneho pojmu ako už bolo podrobne rozvedené na iných miestach tohto rozsudku (pri bezpečnom výrobku špecializovaný postup posúdenia, ak je právnym poriadkom predpísaný, zatiaľ čo pri nebezpečnej napodobenine - posúdenie správnym orgánom na základe vlastného vizuálneho vnemu výrobku), a rovnako, zatiaľ čo pri posúdení otázky zbavenia sa zodpovednosti za porušenie povinnosti ponúkať len bezpečný výrobok podľa § 6 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa je možné aplikovať ust. § 6 ods. 4, vo vzťahu k porušeniu zákazu ponúkať nebezpečnú napodobeninu podľa § 6 ods. 2 Zákon o ochrane spotrebiteľa takúto možnosť subjektu zodpovednosti neposkytuje.

18. Napokon pri rozlišovaní uvedených legálnych pojmov je potrebné mať na zreteli zásadné zákonodarcom mienené (hoci expressis verbis nevyjadrené), ale z logického výkladu ustanovení § 3 ods. 1 až 7 Nariadenia č. 404/2007 Z. z. plynúce, rozlišovacie kritérium - a to predpoklad používania výrobku v súlade s účelom na ktorý je určený (pri vymedzení výrobku v zmysle § 3 ods. 6 a predpoklad používania výrobku v rozpore s jeho účelom pri vymedzení výrobku podľa § 3 ods. 7 daného nariadenia. Uvedené ale samozrejme nevylučuje, že môže (zriedkavo) nastať situácia, ako tomu bolo zrejme v posudzovanom prípade, že je výrobok nebezpečným podľa § 3 ods. 6 Nariadenia č. 404/2007 Z. z. nakoľko nespĺňa požiadavky určené v odsekoch 1, 3 a 4 daného predpisu a je pri obvyklom spôsobe používania nebezpečným pre spotrebiteľa (napr. výrobok určený na dekoráciu môže pri tvorbe výzdoby, ikebán zraniť spotrebiteľa) a súčasne je nebezpečnou napodobeninou podľa § 3 ods. 7 nakoľko s ohľadom na svoj vzhľad, farbu, tvar, veľkosť atď. môže u spotrebiteľa najmä dieťaťa vyvolať riziko zámeny s potravinou a tak ohroziť jeho život a zdravie (napr. dieťa bude danú dekoráciu cmúľať a tak hrozí riziko jeho udusenia). V takom prípade možno hovoriť o jednočinnom súbehu správnych deliktov, nakoľko predávajúci ponukou takého výrobku poruší povinnosť podľa § 6 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj povinnosť podľa § 6 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

19. Podstatný nesúlad medzi výrokovou časťou rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného z časti zmenené), ktorá vo vzťahu k vymedzeniu jednotlivých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu opisným spôsobom a ich právnou kvalifikáciou nekorešpondovala s dôvodmi rozhodnutia, bol dôvodom pre zrušenie rozhodnutuia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) pre rozpor s ustanoveniami § 46, 47 ods. 2, a § 59 ods. 1,2 Správneho poriadku.

20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.