Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_1T-15-2017.pdf
PDF · 80.42 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Rastislavom Vargom, PhD., LL.M., MBA, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. júna 2017 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. F., nar. X.X.XXXX K. Z., J. I. Z.F., S. Č.. XXXX/XX,
je vinný, že
v období od 1.5.2000 doposiaľ v Z. a inde si úmyselne riadne a včas neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť na svoju mal. dcéru A. F., E.. XX.X.XXXX, a to aj napriek tomu, že táto mu bola uložená rozsudkom OS Prešov č.k. 17C 249/01-35 zo dňa 25.4.2002, právoplatným dňa 18.6.2002, v zmysle ktorého bol povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 33,19 Eur mesačne vždy každého 20-teho dňa v mesiaci k rukám matky dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti uvedeného rozsudku, následne rozsudkom OS Prešov č.k. 24Nc 108/01-54 zo dňa 19.12.2002, právoplatným dňa 20.2.2003, bol zaviazaný prispievať na výživu mal. A. sumou 26,55 Eur mesačne od 1.5.2000 do 30.9.2000 a sumou 33,19 Eur mesačne od 1.10.2000 do 18.6.2002, počnúc právoplatnosťou rozsudku, ďalej rozsudkom OS Prešov č.k. 24P 330/2013-90 zo dňa 9.12.2013 v spojení s rozsudkom KS Prešov č.k. 9CoP/3/2014-116 zo dňa 11.3.2014, právoplatnými dňa 26.3.2014 a vykonateľnými dňa 21.4.2014, bol zaviazaný prispievať na dcéru A. sumou 150,- Eur mesačne, ktoré má poukazovať vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa počnúc dňom 1.5.2013 opakovane do budúcna, čím takto na výživnom za uvedené obdobie dlhuje Y. F. po odpočítaní zaplatených súm sumu najmenej 663,- Eur,
teda
úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 16.2.2017 na obvineného A. F. obžalobu pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, na skutkovom základe v predmetnej obžalobe uvedenom.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. F., výsluchom svedkyne poškodenej Y. F. a čítaním listinných dôkazov a to rozsudkov Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove, rodného listu, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia o platbách výživného, správ a charakteristík, odpisu z registra trestov, dokladov predložených obžalovaným a potvrdenia o zadaní bankového prevodu a na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný A. F..
Obžalovaný A. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, na dcéru platil 1.200,- Sk mesačne, z čoho 1.000,- Sk bolo bežné výživné a 200,- Sk dlžné výživné, po príchode eura začal dobrovoľne platiť po 50,- eur mesačne, pričom niektoré mesiace vynechal a to vtedy, keď nemal zaplatené od zamestnávateľa, ale hneď keď peniaze dostal, tak dlžné výživné doplácal. Dlžné výživné vzniklo preto, lebo exmanželka požiadala o zvýšenie výživného spätne a súd jej vyhovel. Konkurz bo vyhlásený v decembri 2014, odvtedy výživné platila správkyňa konkurznej podstaty. Dcéru spoznal až pred troma rokmi, okrem výživného jej žiadne peniaze, ani darčeky neposielal.
Svedkyňa poškodená Y. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný platil, ale stalo sa, že niektoré mesiace neboli vyplatené, posielal peniaze podľa toho ako mal, stalo sa, že niekedy výživné platila správkyňa a niekedy obžalovaný. Dcéra núdzou netrpela, pomáhali jej rodičia, avšak niekedy peniaze chýbali. Obžalovaný peniaze nad rámec výživného neposielal, ani dcére neposielal darčeky, alebo hračky. Ku dňu 20.6.2017 je dlh na výživnom zo strany obžalovaného 663,- eur.
Z rozsudkov Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/249/2001 zo dňa 25.4.2002 bolo manželstvo Y. F. W. A. F. rozvedené, maloletá A. F. zverená do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 1.000,- Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 24P/330/2013 zo dňa 9.12.2013 došlo k zvýšeniu výživného na maloletú A. F. zo sumy 33,19 eur na 150,- eur mesačne počnúc od 1.5.2013 do budúcna.
Z rodného listu vyplýva, že A. F. sa narodila dňa 14.1.2000 rodičom A. F. W. Y. F..
Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že A. F. bola v školskom roku 2015/2016 žiačkou denného štúdia U.. W. triedy S. S. F. Š., Z. D. Č.. XX, Z.
Z potvrdení o platbách výživného vyplýva prehľad platieb výživného zo strany obžalovaného A. F..
Zo správ a charakteristík vyplýva, že obžalovaný A. F. je k trvalému pobytu prihlásený na adrese Z., S. Č.. XX, je rozvedený a má dve deti. Je zamestnancom spoločnosti P. S. S..X..F.., Z. I. ako vodič kamiónu s príjmom vo výške 405,- eur mesačne. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K/43/2014 zo
dňa 9.12.2014 bol na majetok povinného A. F. vyhlásený konkurz. Od 13.12.2014 bol celkovo trikrát postihnutý za priestupky, všetko na úseku cestnej dopravy.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
Z dokladov predložených obžalovaným vyplýva ich obsah.
Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný A. F., ktorý je zo spáchania skutku usvedčovaný najmä výpoveďou svedkyne Y. F., ktorá uviedla, že obžalovaný výživné platil podľa toho, ako mal peniaze, príp. výživné platila aj správkyňa konkurznej podstaty, ale niektoré mesiace ostali nevyplatené, dcéra núdzou netrpela, ale niekedy peniaze chýbali, pričom obžalovaný jej po odrátaní všetkých platieb dlhuje sumu 663,- eur. Uvedené skutočnosti sú v zhode s listinnými dôkazmi, najmä rozsudkami Okresného súdu Prešov, z ktorých vyplýva výška výživného, ktoré je povinný platiť obžalovaný na svoju maloletú dcéru A. F., pričom skutočnosť, že výživné na ňu neplatil nespochybnil ani obžalovaný sám, ktorý uviedol, že výživné neplatil vtedy, keď nemal zaplatené od zamestnávateľa a neskôr bol na jeho osobu vyhlásený konkurz.
Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.
Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovaného, a to tým, že obžalovaný z nedbanlivosti najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel svojim konaním porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem na ochrane rodiny a mládeže.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.
Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, je možné uložiť trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.
Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia slobody, súd aplikoval ustanovenia § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona.
Súd mal v prípade obžalovaného A. F. za preukázanú jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona).
Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou jeden až päť rokov vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a prevahu poľahčujúcich okolností, preto upravil trestnú sadzbu za použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Po vyhodnotení uvedených skutočností, dospel súd k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 1 (jeden) rok, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky, nakoľko pre nápravu obžalovaného nepovažoval výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody za nevyhnutný. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody, vo vzťahu k podmienečnému odkladu výkonu tohto trestu určil dostatočne dlhú skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, pričom uložený trest súd považoval pre spoločnosť z hľadiska generálnej
prevencie a pre obžalovaného z hľadiska individuálnej prevencie za dostatočný a vhodný na jeho prevýchovu
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.