Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-10P/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: H., nar.X.X.XXXX, maloleté dieťa bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matky B., nar.XX.X.XXXX, bytom R., zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Klinovský Ferdinand, Hviezdoslavovo námestie 1660, Dolný Kubín a otca W., nar.X.X.XXXX, bytom N., zastúpený zvolenou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Kubovičovou, bytom Bratislava, Tomášiková 5/A, v konaní o zmenu osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zamieta.

II. Súd návrh matky na zmenu stretávania sa otca s maloletým upravenou rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 6P/57/2015-88 zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 13. 03. 2017 otec maloletého žiadal, aby súd zveril maloletého H. do jeho osobnej starostlivosti a matke maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu mal. H. výživným po 100,- eur od právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca dieťaťa.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou dieťaťa sú rozvedení rozsudkom Okresného súdu v Námestove č.k. lP/82/2012. Mal. H. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky. Naposledy bolo výživné a stretávanie jeho, ako otca a syna upravené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 6P/57/2015-88 zo dňa 19.01.2016. Výživné bolo týmto rozsudkom zvýšené na sumu 140,-eur a stretávanie bolo upravené tak, že je oprávnený stretávať sa so synom každý nepárny týždeň od piatku 16.00 hod do nedele do 18.00 hod a tiež má upravené letné prázdniny, veľkonočné sviatky, vianočné sviatky a jarné prázdniny. So synom sa stretáva vo vymedzenom rozsahu. Každé preberanie a odovzdávanie syna musia nahrávať, nakoľko sú medzi nimi neustále konflikty. Na polícii je vedené konanie, kde ho obvinili z ublíženia na zdraví, ktorého sa mal údajne dopustiť voči starej matky syna pri odovzdávaní dieťaťa. Pri stretnutiach sa jemu a jeho priateľke syn vyjadruje, že mama ho núti vypovedať proti nemu a jeho priateľke. Vyhráža sa mu, že mu zoberie všetko čo dostal na Vianoce. Klame syna, že sa vrátia ku nemu na Y. a budú spoločne bývať ako rodina, alebo mu syn potom vraví, že si má vybrať medzi ním a jeho súčasnou priateľkou. Neustále mu zdôrazňuje, že keď bude s priateľkou, už ho nebude mať rád a to aj v prípade, že by mali spoločné dieťa. Syn sa sťažuje, že mama mu nadáva, že je retardovaný a sprostý po otcovi. Takto ho často pred synom ponižuje. Sťažoval sa na to, že bývajú v rodinnom dome s jeho starými rodičmi a starký má problém s požívaním alkoholických nápojov. Jeho

bývalá manželka má neustále výhrady voči jeho súčasnej priateľke. Robí jej problémy v práci, kde oznámila, že je duševne chorá a toto oznámila aj novému zamestnávateľovi. Tiež povedala, že priateľka týra H., keď je pri nich. Priateľka reagovala na tieto krivé obvinenia tým, že podala žalobu na Okresný súd Ružomberok na ochranu svojej osobnosti. Matka dieťaťa tiež podala na polícii oznámenie, že priateľka zle vplýva na maloletého H., v novembri 2016. Matka mala dieťaťu povedať, že jeho priateľka ho chce dať do detského domova. Toto ešte nie je ukončené. K tomuto konaniu bol H. opakovane vypočúvaný, čo nie je vhodné pre dieťa jeho veku. H. im povedal, že mama mu povedala ako má vypovedať na polícii. Syn sa sťažuje, že mama ho necháva doma v noci so starkými a starký sa potom sťažuje, kto sa bude o syna starať. On synovi kúpil mobil, aby mal možnosť sa s ním kontaktovať. Často sa stáva, že pri matke má tento mobil vypnutý a nemá možnosť sa s ním spojiť aj niekoľko dní. Na synovi vníma, že keď si ho preberá, je zľaknutý a bojí sa. Následne musí syna ubezpečiť, že ho má rád a chce s ním byť. Predtým sa neustále potreboval uisťovať, že či ho ľúbi. V poslednom čase mu to už prestal vravieť toľkokrát. On vníma, že syn má veľmi dobrý vzťah s jeho priateľkou aj keď matka dieťaťa hovorí opak. Vidí, že na syna negatívne vplývajú všetky konflikty, ktoré vyvoláva matka dieťaťa a tiež manipulácia zo strany matky. On vie synovi poskytnúť pokojné prostredie. Žije so svojou družkou V. v rodinnom dome jeho rodičov. Tu majú samostatné bývanie. Syn tu má svoju detskú izbu, ktorá je riadne zariadená.

3.Matka mal. dieťaťa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 12.4.2017 vyjadrenie k návrhu, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s podaným návrhom otca na zmenu osobnej starostlivosti o maloletého syna H. a teda s jeho zverením do osobnej starostlivosti otca. Nie je pravdou, že maloletého syna H. nútila, aby vypovedal proti jeho otcovi alebo jeho súčasnej partnerke. Taktiež nie je pravdou, že sa maloletému synovi H. nejakým spôsobom vyhráža tak ako to opisuje otec maloletého syna. Taktiež nie je pravdou, že by synovi uvádzala, že sa vráti bývať na Y. a že budú spoločne s otcom maloletého syna bývať ako rodina. Práve naopak, je to prianie ich maloletého syna, aby opäť s otcom maloletého syna spoločne žili v jednej domácnosti. Maloletému synovi však vysvetlila, že toto nie je možné a ani to nie je z jej strane chcené, nakoľko je s otcom maloletého syna rozvedená a nemá záujem o obnovenia vzťahu s ním. Pokiaľ sa jedná o tvrdenia, že nadáva maloletému synovi H. opäť tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. O otcovi maloletého syna sa pred synom nevyjadruje, o otcovi komunikuje v čase, keď sa na neho pýta maloletý syn alebo pred tým, ako ide k nemu. Je pravdou, že v súčasnej dobe je na Okresnom súde Ružomberok vedené konanie o ochranu osobnosti a náhradu škody a nemajetkovej ujmy, sp. zn. 9C/122/2016, v ktorom matka maloletého syna vystupuje ako žalovaná, no toto konanie však nie je do dnešného dňa právoplatne skončené a nie je tak preukázané, že tvrdenia žalobkyne, súčasnej partnerky otca maloletého syna H., sú pravdivé. Zastáva názor, že toto konanie nesúvisí s konaním týkajúcim sa maloleté ho syna H., no popiera tvrdenia, ktoré otec maloletého syna v návrhu a vo vzťahu ku konaniu 9C/122/2016 uvádza. Pre úplnosť a objasnenie uviedla, že v súčasnej dobe je vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Ružomberok trestné konanie, ČVS: ORP-4 77/LT-RK-2016, v ktorom bolo vznesené obvinenie otcovi maloletého syna W. pre prečin ublíženie na zdraví podľa ust. § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť voči starej mame maloletého dieťaťa. Toto konanie nie je doposiaľ skončené. Pokiaľ sa jedná o tvrdenia otca, že sa syn sťažuje, že bývajú spoločne s jej rodičmi, tu uviedla, že je pravdou, že bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, avšak syn sa jej nikdy nesťažoval, že mu prítomnosť rodičov prekáža, alebo že by chcel niečo zmeniť. Naopak, maloletý syn má vytvorený so starými rodičmi veľmi dobrý vzťah, má samostatnú detskú izbu, plne zariadenú a je toho názoru, že tak má vytvorené vhodné prostredie pre jeho vývoj, výchovu a vzdelávanie. Preto je toho názoru, že bývanie s jej rodičmi nie je v jeho neprospech. Taktiež nie je pravdou, že by jej otec pravidelne užíval alkoholické nápoje. Vo vzťahu k tvrdeniam otca, že maloletý syn má dlhodobo vypnutý telefón a nemôže sa tak s ním spojiť, ani tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Je prirodzené, že sa baterka v mobilnom telefóne niekedy vybije, avšak nikdy sa nestalo, že by si maloletý syn vypol telefón v úmysle nekontaktovania sa s otcom . Práve naopak, keď je maloletý syn u otca, máva ona problém sa s ním niekedy telefonicky spojiť, avšak nepovažuje to za problém. Zároveň uviedla, že maloletý vždy, keď mu otec telefonuje, telefón bez problémov zdvihne, nemá vedomosť o tom, že by s ním telefonovať nechcel. Nestotožnila sa s tvrdeniami otca, že v čase, keď si preberá maloletého syna, je syn vyľakaný. Je toho názoru, že maloletý syn sa doposiaľ vždy na stretnutie s otcom tešil, ibaže v poslednom období vída na maloletom synovi zmeny v jeho správaní, keď sa o otcovi rozprávajú, je nervózny, uvádza, že sa ho bojí a v poslednom čase sa jej pýta, dokedy bude pri otcovi. Maloletému synovi oznámila a snažila sa mu vysvetliť, nakoľko už má 8 rokov, že otec podal návrh na zmenu osobnej starostlivosti a čo by to predstavovalo. Podľa jeho vyjadrenia s takouto zmenou maloletý nesúhlasí. Naopak, na maloletom synovi je veľmi výrazne zmenené správanie bezprostredne potom, ako sa vráti od otca. Jeho správanie je drzé, arogantné, niekedy až vulgárne, čo následne rieši a vysvetľuje, že sa takto správať nemôže

a vedie ho k slušnému správaniu. Pokiaľ sa jedná o tvrdenia otca maloletého syna H. že maloletý ma veľmi dobrý vzťah s jeho partnerkou, tento vzťah nevie objektívne posúdiť. Avšak uviedla, že odkedy je maloletý v kontakte s partnerkou otca maloletého syna pani V., navštívili niekoľkokrát referát poradensko

- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v Ružomberku, pani V., za účelom poskytnutia psychologického poradenstva maloletému synovi. Dôvodom návštev bola skutočnosť, že sa jej maloletý syn sťažoval na pani V., že ho mala v nocí udrieť. Nakoľko nevedela posúdiť, či sa to skutočne stalo a videla na maloletom synovi jeho vystrašenie, rozhodla sa s ním navštíviť psychológa. Iným spôsobom to neriešila. Síce otec maloletého syna uvádza, že býva spolu s jeho partnerkou v rodinnom dome spolu s jeho rodičmi a maloletý syn má svoju detskú izbu, ktorá je riadne zariadená, toto osobne posúdiť nevie, avšak podľa vyjadrenia maloletého syna, syn zariadenú detskú izbu nemá a v čase, kedy je pri otcovi, má spávať na jednej posteli spoločnej s otcom a jeho partnerkou. V prípade, ak by súd zvažoval zverenie maloletého syna do osobnej starostlivosti otca, navrhla, aby boli zistené skutočnosti, či má otec maloletého dieťaťa zabezpečené vhodné prostredie na zabezpečenie riadnej starostlivosti a výchovy maloletého syna. Za účelom zistenia skutočného stavu navrhli, aby súd na najbližšie stanovenom termíne pojednávania veci vykonal dokazovanie a to najmä výsluchom účastníkov konania - rodičov maloletých detí a taktiež, aby bol v konaní vypočutý maloletý syn H. v súlade s ust. § 38 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, nakoľko súd týmto dokazovaním môže zistiť názor maloletého na predmet konania. Naopak, navrhli súdu, aby počas konania nevykonal dokazovanie prehraním celého obsahu USB kľúčov, ktoré boli doručené ako príloha k návrhu otca. Takýto dôkazný prostriedok považovali za nesúladný s ustanoveniami právnych predpisov, nakoľko z obsahu nahrávok nie je zrejmé, kto ich vyhotovil, kedy a za akých okolností. V neposlednom rade poukazujeme, že v súlad e s ust. § 187 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov: „Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov". Majú za to, aby súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko sa domnievajú, že nemá výpovednú hodnotu, nakoľko je zrejmé, že nahrávky boli vyhotovené bez prítomnosti matky, selektívne v situáciách svedčiacich v prospech otca maloletého dieťaťa. Za účelom objasnenia skutočného stavu je pre mimosporové konanie smerodajné podľa ich názoru, zistiť najmä záujem maloletého, jeho názor na návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti a to nestranne, predpísaným spôsobom uvedeným v ust. § 38 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. V neposlednom rade poukázali na skutočnosť, že maloletý syn H. má v súčasnej dobe 8 rokov, navštevuje základnú školu v R., je žiakom druhého ročníka prvého stupňa. Maloletý H. dosahuje výborné školské výsledky, s obľubou navštevuje tenis a to každú stredu v čase od 17:00 - 19:00 hod. v R.. Majú za to , že maloletý syn má vytvorené vhodné prostredie pre jeho riadnu starostlivosť a výchovu, má veľmi dobré vzťahy so svojím rovesníkmi zo školy, ktoré prerastajú do kamarátskych vzťahov. 4.Dňa 2.6.2017 podala matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tunajší súd ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedla, že pokiaľ sa jedná o pravidelné mesačné výdaje, pravidelne uhrádza na chod domácnosti za účelom bývania a úhrad poplatkov za elektrinu jej rodičom sumu 50,- eur, nakoľko s maloletým synom bývajú v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jej matka. Okrem toho sa podieľa na úhrade poplatku za vodu, toto je vyúčtované polročne, naposledy vo výške 207,84 eur. V súčasnej dobe spláca úver poskytnutý spoločnosťou A., pričom výška poskytnutého úveru bola XX.XXX,- eur. Tento úver si zobrala kvôli refinancovaniu úveru v B. Z tohto uhrádzala rôzne výdaje, napr. zariadenie bývania u rodičov pre ňu a mal. syna, súdne spory s otcom mal. dieťaťa, refinancovanie úveru zo B. a iné. Mesačná splátka úveru je vo výške 220,96 eur. V súvislosti so stravou pre maloletého syna uviedla, že synovi uhrádza poplatok za školské obedy, v priemere 20,- eur mesačne. Okrem toho sú mesačné výdaje na stravu okolo 200,- eur, na drogériu okolo 20,- eur mesačne, šatstvo a obuv 40,- eur mesačne. Taktiež má výdaje súvisiace s mesačnými poplatkami za telekomunikačné služby, v priemere 40,- eur mesačne pre ňu a maloletého syna. Taktiež sa podieľala na úhrade platby za poistenie nehnuteľnosti, v ktorej bývajú. Maloletému synovi uhrádza poistné za poistenie vrátane sporenia vo výške 30,- eur mesačne a ona si platí poistku vo výške 28,80,- eur mesačne. Pokiaľ sa jedná o školské potreby a výlety tieto sú v priemere 15,- eur mesačne. Taktiež má výdaje v súvislosti so športovaním a využitím voľného času. Maloletý v zime s obľubou lyžuje, taktiež sa aktívne venuje tenisu. Tieto náklady predstavujú cca 50,- eur mesačne. Nakoľko maloletý navštevuje alergologickú ambulanciu, pravidelne užíva lieky, výdaje so zdravotnou starostlivosťou sú tak vo výške 15,- eur mesačne. Vo voľnom čase využívajú na presun motorového vozidlo jej zamestnávateľa, pričom výdaje súvisiace s benzínom sú v priemere okolo 20,- eur mesačne. V lete tohto roka plánuje s maloletým synom dovolenku v Chorvátsku, záloha za dovolenku pre jednu osobu za ubytovanie bola vo výške 55,90eur. Vo vzťahu k jej príjmom uviedla, že za posledných 6 mesiacov je jej príjem v priemere okolo XXX,- eur. Okrem toho otec maloletého syna jej

prispieva sumou 140,- eur mesačne. Taktiež poberá prídavky na maloletého syna vo výške 23,52 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že v poslednom období sú na správaní maloletého syna veľmi výrazne zmeny po tom, ako sa vracia od otca maloletého dieťaťa, navrhla, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok, 6P/57/2015 vo výroku týkajúcom sa úpravy styku otca s maloletým synom. Podľa vyššie uvedeného rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s maloletým synom počas letných prázdnin a to v čase od 01. Júla od 16:00 hod. do 14. júla do 18:00 a od 01. Augusta od 16:00 hod. do 14. Augusta do 18:00 hod. S takouto úpravou počas letných prázdnin nesúhlasí z viacerých dôvodov. Maloletý syn sa s poslednom čase veľmi rád venuje tenisu, v danom športe je podľa vyjadrenia športového trénera veľmi šikovný, tréningy absolvuje pravidelne každú stredu a je veľmi pravdepodobné, že kvôli dobrým výsledkom bude hrávať aktívne za mesto T.. Tu poukázala na skutočnosť, že okrem tréningov, maloletý syn sa zúčastňuje turnajov a podľa vyjadrení trénera sa budú turnaje počas letných prázdnin rozširovať. V prípade ak by maloletý syn bol po dobu 4 týždňov u otca, v danom prípade, by sa nemohol zúčastňovať jednak tréningov a ani plánovaných súťaži, čo by viedlo k veľmi veľkej absencii práve počas letných prázdnin. Okrem toho poukázala na skutočnosť, že v roku 2016 otec s maloletým synom netrávil čas podľa vyššie uvedeného rozsudku a v auguste 2016 s ním bol len dva dni, čo narušilo aj jej pracovné povinnosti ako aj naplánovaný čas. Oproti dvom týždňom tak bol otec s maloletým synom len v čase od 05.08. do 07.08.2016. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletým synom počas letných prázdnin tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom H. od 25.07. od 16:00 hod. do 07.08. do 18:00 hod. V ostatnej časti rozsudku, vrátane úpravy styku otca s maloletým synom okrem letných prázdnin navrhla, aby ostal nezmenený.

5. K uvedenému dňa 14.6.2017 otec mal. dieťaťa podal na tunajší súd vyjadrenie, v ktorom uviedol, že po vyjadrení matky maloletého a predložení listín do spisu z jej strany zotrváva v celom rozsahu na podanom návrhu a trvá na zverení syna do jeho osobnej starostlivosti. Matka maloletého H. vyvoláva neustále konflikty voči nemu, jeho priateľke, kde nemá problém použiť nadávky aj pred maloletým synom. Podľa jeho názoru nedokáže doteraz prijať stav, že on si po rozvode našiel novú partnerku a s ňou bezkonfliktne zdieľa spoločnú domácnosť. Matka namiesto toho, aby venovala svoj čas synovi, sa všemožne snaží zasahovať nielen do jeho súkromia, ale aj do života priateľky, kedy chodila za jej zamestnávateľmi a ohovárala ju, rovnako sa stretala aj s jej bývalým manželom. Najhoršie však jej správanie vplýva na zdravý duševný vývoj syna H., kde sa tento vždy po odchode od neho vracia k nej domov s plačom a nevie sa dočkať kedy bude spať s ním. Syn máva úzkostné stavy. Sám vraví, ako mama na nich nadáva a v poslednom čase je bez príčiny zlá aj na neho. Matka dieťa odovzdáva často krát bez primeraného oblečenia, kde časť veci musí mať u neho. Matka pracuje ako obchodná zástupkyňa, kedy aj podľa jej vyjadrení nemá na nič čas, nedokáže si ani len prispôsobiť čas dovolenky na obdobie kedy má dieťa u seba. Stalo sa, že keď syna privezie, tak tohto musí prebrať jej matka a ona nie je doma. Pokiaľ sa týka času stráveného so synom, tak matka ho obmedzuje tým, že nemôže s H. vycestovať za hranice tým, že mu nechce poskytnúť cestovný pas maloletého. Vlani im zmarila letnú dovolenku, kedy trvala na tom, že v tom čase so synom nemá styk. Trval na tom, aby k otázke zverenia syna do jeho osobnej starostlivosti bol vypracovaný znalecký posudok, kde za týmto účelom súd ustanoví príslušného znalca. K jeho príjmom a výdavkom uviedol, že on toho času pracuje v T., avšak aj z dôvodu zverenia syna do jeho starostlivosti si aktívne hľadá prácu na Y.. Jeho príjem je cca X.XXX eur. S cestovaním do zahraničia má však zvýšené výdavky, ktoré predstavujú najmä nájom automobilu vo výške 440,- eur mesačne, extra náklady na cestu pre H. l00,- eur, strava a bežné výdavky v zahraničí 100,- eur týždenne, ubytovanie 350,- eur /18,- eur noc/. Okrem toho mám výdavky s bývaním vo výške 140,- eur mesačne, s kúrením 350,-eur ročne, oblečením 50-80,-eur mesačne, hygienickými potrebami 30,-eur mesačne, ošatením H. 20,-eur mesačne, kredit na telefón H. 6,-eur štvrťročne, paušál telefón 20,-eur a ďalšie výdavky. Čo sa týka zmeny styku so synom počas letných prázdnin s tvrdením matky maloletého z dôvodu nemožnosti vykonávania tréningu tenisu, nesúhlasil. V obci N. je päť tenisových kurtov so zabehnutou školou tenisu, kde jej absolventi sú v slovenskej špičke. Doterajšie tréningy syna raz do týždňa sú nedostatočné na zabezpečenie kvalitného výkonu a preto v lete vie sám zabezpečiť aj každodenný tréning pre H.

6.Dňa 19.6.2017 podal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny na tunajší súd správu z prešetrenia pomerov, v ktorej uviedol, že matka so synom H. býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov K. a M. K. na adrese R.. V spoločnej domácnosti bývajú starí rodičia, matka so synom a matkin brat 34-ročný M., ktorý je zamestnaný. Starí rodičia sú dôchodcovia, stará matka poberá invalidný dôchodok, starý otec výsluhový a starobný dôchodok. Nehnuteľnosť je dvojpodlažná. Na prízemí má svoju spálňu matka dieťaťa. Tiež sa tu nachádza kuchyňa, práčovňa a WC. Na poschodí domu je prepojená priestranná kuchyňa s obývacou izbou, detská izba

mal. H., spálňa starých rodičov a izba brata matky. Mal. H. má v detskej izbe svoje vlastné lôžko aj písací stolík na prípravu do školy. Detská izba je zariadená primerane veku dieťaťa. Mal. H. spáva v detskej izbe, alebo v spálni matky, kde má matka dvojlôžko. Celá domácnosť je riadne zariadená, udržiavaná na požadovanej úrovni. K domu patrí aj záhrada, kde má mal. H. trampolínu, kde rád skáče. V priebehu návštevy prišiel zo školy aj mal H.. Správal sa prirodzene a spontánne, je žiakom 2.ročníka Základnej školy v R.. Do školy chodí na bicykli, lebo škola je blízko ich domu. Učí sa dobre, zatiaľ bude mať na vysvedčení asi dve dvojky. Tento rok začal hrávať tenis v škole a rád hrá aj futbal za klub v R.. H. sa vyjadril, že sa mu nepáči u otca, keď sa ho pýtajú na mamu a čakajú, že bude na ňu hovoriť niečo zlé. O prešetrenie pomerov u otca W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. bol požiadaný miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, ktorý vo svojej správe uviedol, že otec maloletého býva v rodinnom dome v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a priateľkou V.. Starí rodičia, ktorí sú vlastníkmi rodinného domu, obývajú prízemie rodinného domu a otec maloletého s priateľkou obýva prvé a druhé poschodie rodinného domu. Na prvom poschodí rodinného domu je kúpeľňa, kuchyňa, spálňa, obývačka a ďalšia izba, ktorú prerábajú na detskú izbu pre maloletého. V spálni otca je manželská posteľ a váľanda, kde maloletý spáva. Na druhom poschodí sú ďalšie dve izby, kde môže maloletý prespať ale väčšinou sa tam chodí hrávať. Domácnosť je štandardne zariadená, udržiavaná v poriadku a čistote. Mal. H. má vytvorený priestor na spánok a hru. Otec maloletého je zamestnaný vo firme F., pracuje každý týždeň od pondelka do štvrtku, piatku. Na víkendy je vždy doma. Jeho mesačný príjem je vo výške XXXX,- eur mesačne. Otec si hľadá zamestnanie na Slovensku v blízkosti trvalého pobytu, aby bol každý deň doma a mohol zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Otec trvá na návrhu na zmenu osobnej starostlivosti s maloletým dieťaťom.

7. Na nariadenom pojednávaní zvolená zástupkyňa otca žiadala, aby súd zveril maloletého do starostlivosti otca s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obidvaja rodičia, matka bude prispievať na výživu dieťaťa po 100,- eur mesačne vždy do každého 15.dňa v mesiaci k rukám otca s tým, že matka sa bude s maloletým stretávať každý párny víkend od piatku do nedele od 14.00 hod. do 18.00 hod. Návrh odôvodnila tým, že maloletý sa pri matke necíti dobre, chce byť s otcom, v tejto súvislosti žiadala vykonať znalecké dokazovanie.

8.Otec maloletého na pojednávaní zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu, ktorý podal z toho dôvodu, že maloletý sa mu sťažoval, že pri matke žije v prostredí, kde sú neustále hádky, nenávisť, že matka ho bije, starý otec pije a viackrát musela zasahovať aj policajná hliadka. Manželstvo bolo rozvedené v roku 2012 a s maloletým sa odvtedy stretáva každý druhý víkend, inak mu matka stretávanie s dieťaťom neumožňuje, dokonca ani telefonicky, aj keď on maloletému telefón zakúpil. Jeho priateľka má tri deti, avšak tieto s ňou nežijú v spoločnej domácnosti, ona sa s nimi stretáva rovnako každý druhý víkend, keď aj on, avšak jej stretávanie trvá iba niekoľko hodín, a potom sa venuje jeho synovi, spolu sa hrajú, kreslia a podobne. Nevedel uviesť prečo jeho priateľka nemá deti zverené do jej starostlivosti. Podľa neho dôležitá okolnosť, ktorá odôvodňuje zmenu starostlivosti, je, že maloletý je na tom psychicky zle. Nenavštívil však žiadneho psychológa, ale maloletý sa mu stále sťažuje, že u matky nemá kľud, pretože starý otec a stará mama sa stále hádajú. On využíva stanovený čas stretávania sa s maloletým. V roku 2016 ho však cez letné prázdniny mal iba 12 dní počas augusta, v júli ho mal 14 dní. Maloletý má samostatnú izbu a tiež nadviazal priateľské vzťahy s deťmi so susedstva.

9.Právna zástupkyňa matky mal. dieťaťa na pojednávaní uviedla, že matka nesúhlasí s podaným návrhom, v tejto súvislosti poukázala na písomné vyjadrenia, nakoľko otec neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu starostlivosti o dieťa. Navrhla však zmenu rozsudku 6P/57/2015 Okresného súdu Ružomberok, a to tak, aby bol upravený styk otca počas letných prázdnin od 25.7. do 7.8. od 16.00 ho. do 18.00 hod., nakoľko otec nevyužíva ani vymedzený rozsah stretávania sa s maloletým.

10.Matka mal. dieťaťa na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so zmenou starostlivosti o maloletého. Otec sa stretáva s dieťaťom každý nepárny víkend taktiež počas vianočných sviatkov, Silvestra, jesenných aj jarných prázdnin, avšak ona chcela počas prázdnin zúžiť styk z toho dôvodu, že minulý rok si otec syna zobral iba v júli, v auguste len na dva dni, čo potom nabúralo celý ich program. Ona nemá problém s tým, aby sa otec s dieťaťom stretával, kedy potrebuje, nebráni ani komunikácii medzi synom a otcom. Jej nikdy syn nepovedal, že by chcel žiť s otcom, naopak povedal jej, že na Y. už nechce ísť a že čo sa potom stane. Syn sa často sťažuje na priateľku otca pani X., že ho stále navádza proti nej, dokonca aj starí rodičia, tiež že sa mu vyhráža sociálkou alebo detským domovom. Ona žije s jej rodičmi a bratom,

pracuje od 7.30 hod. do 14.30 hod, tak, aby mohla venovať synovi. Pomáhajú jej aj rodičia. Jej otec nemá problém s požívaním alkoholu, vzťah s maloletým majú dobrý. Je pravda, že bola u nich polícia, avšak nie z dôvodu jej otca, ale pretože otec maloletého privolal políciu, že ona mu nechce maloletého dať.

11.Okrem výsluchu rodičov maloletého súd doplnil dokazovanie výsluchom maloletého a svedkyne V. priateľky otca), správou V. -psychologičky OSPOD a SK ÚPSVaR Ružomberok.

12.Mal. H. uviedol, že vie o tom, že otec podal takýto návrh, avšak on už teraz nechce s otcom žiť trvalo, on by chcel, aby to bolo tak, ako doteraz. On raz otcovi povedal, že by chcel byť s ním, pretože babka a dedko sa hádali a bili, keď si dedko vypil, ale teraz zmenil svoj názor, po tom, čo raz keď sa rozprával s V. (otcova priateľka), tak mu táto povedala, že klame, a to nebola pravda, pretože on nemá prečo klamať. Otec keď je s ňou tak s ňou robí srandy, a nie s ním. Ale mama s ním srandy robí, chodia aj na výlety. On bude mať teraz samé jednotky, tiež ho baví futbal, má doma trampolínu. On by však chcel, aby nemusel chodiť od otca už o 17.00 hod., ale teraz, keď je leto, chcel by tam byť trochu dlhšie.

13.Svedkyňa V. uviedla, že s otcom maloletého sa poznajú dva roky, jeden a pol roka žijú v spoločnej domácnosti, ona je rozvedená matka troch detí, ktoré na základe znaleckých posudkov boli zverené do starostlivosti otca. Mal. deti navštevuje každý druhý víkend na dve-tri hodiny, oni však sami ju nekontaktujú, ani sami nikdy na mieste terajšieho bydliska ju nenavštívili. S maloletým sa stretáva každý druhý víkend, tomuto sa venuje, píšu si úlohy, alebo si kreslia, alebo si opekajú. Chceli s ním ísť aj na dovolenku do zahraničia, ale matka im nechce vydať pas. Chceli ísť do Anglicka za jej mamou. Maloletý má veľa kamarátov, najmenej 10, sú to deti zo susedstva alebo z dediny. Ona nikdy nehovorila s maloletým o súdoch ani o detskom domove, je presvedčená, že klame a je do toho tlačený matkou. Majú dobré podmienky pre starostlivosť o maloletého, ktorý tam má aj svoju izbu.

14.Zo správy V. -psychologičky OSPOD a SK ÚPSVaR Ružomberok bolo zistené, že maloletý H. sa na Referáte poradensko-psychologických služieb (ďalej len „RPPS") zúčastnil jednej konzultácie (31.05.2016), na stretnutie prišiel v sprievode matky. Konzultácia prebiehala spočiatku za prítomnosti matky, potom individuálne, len s maloletým H.. Išlo o úvodné stretnutie, v rámci ktorého s chlapcom nadväzovali kontakt v zmysle možnej budúcej spolupráce. Konzultácia bola zameraná na všeobecné mapovanie života maloletého, nevenovali sa hlbšie otázkam týkajúcim sa porozvodovej situácie. Viac stretnutí maloletý na RPPS neabsolvoval. Ďalších konzultácií sa zúčastnili len rodičia (matka do dnešného času absolvovala celkovo tri stretnutia, otec štyri).

15.Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že tak ako bolo zistené jednak šetrením a jednak aj výsluchom maloletého je maloletý nepriemerne zaťažovaný konfliktami medzi rodičmi, taktiež vypočúvaním na polícii, sám sa vyjadril, že ho zaťažuje aj to, že musí sa vyjadrovať jednému aj druhému rodičovi navzájom o svojich rodičoch. Mali by si obaja rodičia uvedomiť, že aj v záujme stabilného psychického vývoja dieťaťa mali zlepšiť svoju vzájomnú komunikáciu, nemali by medzi sebou vyvolávať konflikty a schválnosti, keď napr. matka zabukovala dovolenku v čase, keď s dieťaťom mal byť otec, čo môže potom maloletý vnímať, že nemôže na dovolenku ísť, keďže otec trvá na tom, aby bolo dieťa u neho. Tiež poukázala na to, že do dnešného pojednávania otec nepreukázal, že by mal vytvorené také podmienky, aby sa každodenne mohol o dieťa starať. Priklonila sa aj k názoru dieťaťa, že by chcel zostať u matky s tým, aby mohol tráviť dlhší čas s otcom v nedeľu, i keď v súčasnej dobe ma tento čas stanovený do 18.00 hod. Pokiaľ sa týka návrhu matky na zúženie styku, s týmto nesúhlasila.

16. Ďalej súd mal za preukázané, že naposledy bolo o úprave práv a povinností k maloletému rozhodované rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 6P/57/2015 zo dňa 19.1.2016, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1P/82/2012-115 zo dňa 18.9.2012 vo výroku o výživnom na maloleté dieťa a o stretávaní otca s maloletým dieťaťom a to tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého H., nar. X.X.XXXX, zvýšeným výživným vo výške 140 eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc dňom 8.9.2015, zameškané zvýšené výživné za obdobie od 8.9.2015 do vyhlásenia rozsudku v sume 150,66 eur na maloletého H., nar. X.X.XXXX., povolil súd otcovi splácať v splátkach vo výške 15 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlžnej sumy, pod sankciou straty výhody splátok a zmenil úpravu stretávania otca s maloletým H., nar. X.X.XXXX, tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod., od 1. júla od 16.00 hod. do 14. júla 18.00 hod., od

1. augusta od 16.00 hod. do 14. augusta 18.00 hod., každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 16.00 hod. do utorka po Veľkej noci do 14.00 hod. a ďalej od 30.12. od 16.00 hod. do 5.1. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 23.12. od 16.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v čase jarných prázdnin od prvého dňa jarných prázdnin od 16.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod., pričom zakaždým dieťa prevezme a odovzdá otec v mieste bydliska matky, ktorá je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť.

Podľa Článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojím článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991. Zmena (uverejnená pod č. 50/2003 Z.z.) nadobudla platnosť 18. novembra 2002 na základe článku 50 ods. 2 dohovoru,

Bod 1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Bod 2. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Podľa čl. 5, Čl. I Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a)úroveň starostlivosti o dieťa, b)bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c)ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f)podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g)názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h)podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i)využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.) každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že tak návrh otca na zmenu výchovného prostredia ako aj návrh matky na zúženie stretávania sa otca s dieťaťom nie sú dôvodné.

17.Maloleté dieťa je v starostlivosti matky od rozvodu rodičov maloletého dňa 18.9.2012 (rozsudok Okresného súdu Námestovo 1P/82/2012). Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 6P/57/2015 zo dňa 19.1.2016, súd zmenil úpravu stretávania otca s maloletým H., nar. X.X.XXXX., tak,

že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod., od 1. júla od 16.00 hod. do 14. júla 18.00 hod., od 1. augusta od 16.00 hod. do 14. augusta 18.00 hod., každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 16.00 hod. do utorka po Veľkej noci do 14.00 hod. a ďalej od 30.12. od 16.00 hod. do 5.1. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 23.12. od 16.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v čase jarných prázdnin od prvého dňa jarných prázdnin od 16.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod., pričom zakaždým dieťa prevezme a odovzdá otec v mieste bydliska matky, ktorá je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť. Takéto stretávanie otca s maloletým sa pravidelne realizuje a otec aj dieťa majú dostatočný časový priestor na vytváranie vzájomných väzieb nielen medzi nimi ale aj ostatnými príbuznými. V konaní nebolo preukázané, že v starostlivosti matky o maloletého sú také pochybenia, ktoré si vyžadujú zásah súdu v podobe zmeny výchovného prostredia u maloletého dieťaťa a nebolo zistené ani také jej konanie, ktoré by bolo v rozpore so záujmom dieťaťa nakoľko ani výsluchom samotného dieťaťa nebolo zistené, že by matka bránila otcovi realizovať jeho rodičovské práva a povinnosti.

18. Podnetom na podanie návrhu, ako uvádzal otec maloletého, bola skutočnosť, „že na syna negatívne vplývajú všetky konflikty, ktoré vyvoláva matka dieťaťa a tiež manipulácia zo strany matky. Matka maloletého H. vyvoláva neustále konflikty voči nemu, jeho priateľke, kde nemá problém použiť nadávky aj pred maloletým synom. Podľa jeho názoru ona nedokáže doteraz prijať stav, že on si po rozvode našiel novú partnerku a s ňou bezkonfliktne zdieľa spoločnú domácnosť. Matka namiesto toho, aby venovala svoj čas synovi, sa všemožne snaží zasahovať nielen do jeho súkromia, ale aj do života priateľky, kedy chodila za jej zamestnávateľmi a ohovárala ju, rovnako sa stretala aj s jej bývalým manželom. Najhoršie však jej správanie vplýva na zdravý duševný vývoj syna H., kde sa tento vždy po odchode od neho vracia k nej domov s plačom a nevie sa dočkať kedy bude späť s ním. Syn máva úzkostné stavy. Sám vraví, ako mama na nich nadáva a v poslednom čase je bez príčiny zlá aj na neho. Matka dieťa odovzdáva často krát bez primeraného oblečenia, kde časť veci musí mať u neho. Maloletý sa sťažoval sa na to, že bývajú v rodinnom dome s jeho starými rodičmi a starký má problém s požívaním alkoholických nápojov“.

19. Súd vzhľadom na uvedené dôvody sa preto zameral na zistenie vzťahu maloletého k obom rodičom a prihliadajúc na vek dieťaťa (8 rokov) mal za to, že maloletý je schopný sa samostatne vyjadriť k prejednávanej otázke zmeny výchovného prostredia, nakoľko je v pravidelnom kontakte s oboma rodičmi. Maloletý nepoprel, že bolo obdobie kedy chcel žiť v spoločnej domácnosti s otcom, keď videl konflikty , ktoré medzi sebou vyvolávali starí rodičia zo strany matky ale následne zmenil svoj názor, po tom, „čo raz keď sa rozprával s V. (otcova priateľka), tak mu táto povedala, že klame, a to nebola pravda, pretože on nemá prečo klamať. Otec keď je s ňou tak s ňou robí srandy, a nie s ním“. Z tohto vyjadrenia dieťaťa je zrejmé, že maloletý veľmi vnímavo reaguje na otcovu priateľku, s ktorou by mal žiť v spoločnej domácnosti a citlivo vníma správanie sa svojho otca v jej prítomnosti. Pri výsluchu na súde nebola na maloletom badať spontánna radosť, žeby dieťa malo žiť spoločne s otcom a s matkou sa stretávať len počas stanoveného času. Dieťa má však rado oboch rodičov rovnako a rado trávi s nimi čas. Z jeho prejavu bolo zrejmé, že neexistuje konflikt medzi dieťaťom a niektorým z jeho rodičov ale podstatný a závažný problém je v samotných jeho rodičoch, ktorý aj napriek tomu, že od ich rozvodu prešlo už viac rokov nedokážu v sebe potlačiť svoju nevraživosť čo má za následok zneisťovanie dieťaťa a ako správne uviedol aj kolízny opatrovník maloletý je nepriemerne zaťažovaný konfliktami medzi rodičmi, taktiež vypočúvaním na polícii, ako sa sám vyjadril, zaťažuje ho to, že musí sa vyjadrovať jednému aj druhému rodičovi navzájom o svojich rodičoch. Takéto správanie rodičov neznamená vyriešenie situácie zmenou výchovného prostredia u dieťaťa ale obaja rodičia by si mali uvedomiť, že dieťa sa musí cítiť bezpečne v stabilnom prostredí, v ktorom sa môže nerušene duševne, telesne a citove vyvíjať, rozvíjať svoje schopnosti a vlohy. Rodičia svojim správaním vystavujú maloletého konfliktu lojality k jednému alebo druhému rodičovi čo u neho môže vyvolať zmätočné správanie, keď samo nedokáže nájsť 100% oporu ani u jedného z rodičov a preto môže meniť svoje názory na to, kde v určitom čase chce žiť. Súd nepopiera, že obaja rodičia majú vytvorené dobré podmienky pre starostlivosť o dieťa to ale neznamená, že len z dôvodu veľmi zlej komunikácie medzi rodičmi títo budú podľa ich svojvôle vytrhávať dieťa zo stabilného prostredia. V kontexte uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 27. apríla 1967, sp. zn. 5 Cz 6/67, R 97/1967, podľa ktorého zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Tak je to obvykle v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava výchovy maloletého dieťaťa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky na zdarný vývoj dieťaťa na uvedomelého občana. Rozhodujúcim hľadiskom na úvahy o najvhodnejšej

úprave výchovy maloletého dieťaťa zostáva vždy záujem dieťaťa; a v jeho záujme nie je, aby bolo len so zreteľom na nové pomery otca odňaté z výchovného prostredia, v ktorom vyrastá už viac rokov, a aby bolo súčasne vzdialené od svojich súrodencov.

20.Nakoľko súd nezistil také skutočnosti, ktoré by vo vzťahu k výchovnému prostrediu prevažovali nad záujmami a názorom dieťaťa návrh otca zmietol.

21. Vo vzťahu k návrhu matky na zúženie stretávania sa otca s maloletým , ktorý odôvodnila tým, „že maloletý syn sa s poslednom čase veľmi rád venuje tenisu, v danom športe je, podľa vyjadrenia športového trénera, veľmi šikovný, tréningy absolvuje pravidelne každú stredu a je veľmi pravdepodobné, že kvôli dobrým výsledkom bude hrávať aktívne za mesto T. a okrem tréningov sa zúčastňuje turnajov, ktoré sa podľa vyjadrení trénera budú počas letných prázdnin rozširovať, čo v prípade ak by maloletý syn bol po dobu 4 týždňov u otca, by sa nemohol zúčastňovať jednak tréningov a ani plánovaných súťaži, čo by viedlo k veľmi veľkej absencii práve počas letných prázdnin a okrem toho v roku 2016 otec s maloletým synom netrávil čas podľa vyššie uvedeného rozsudku a v auguste 2016 s ním bol len dva dni, čo narušilo aj jej pracovné povinnosti ako aj naplánovaný čas a oproti dvom týždňom tak bol otec s maloletým synom bol len v čase od 05.08. do 07.08.2016 a preto navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletým synom počas letných prázdnin tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom H. od 25.07. od 16:00 hod. do 07.08. do 18:00 hod“. , je potrebné uviesť, že tento je zjavne nedôvodný.

22.Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti má právo na stretávanie sa s dieťaťom, na podieľanie sa na jeho výchove a na rozvíjanie jeho schopností a záľub. Toto právo realizuje buď na základe vzájomnej dohody rodičov alebo v opačnom prípade na základe rozhodnutia súdu o úprave stretávania sa dieťaťom. V priebehu konania nebolo sporné, že otec toto právo využíva prakticky pravidelne, syn ho navštevuje, otca má rád a nemá problém so spoločnými stretnutiami. To , že otec nie vždy pravidelne využije stanovený čas napr. z pracovných, rodinných alebo iných dôvodov automaticky neznamená jeho nezáujem s následkom obmedzenia stretávania sa s dieťaťom. Obmedzenie stretávania je aj vážnym zásahom do práv dieťaťa pri vytváraní a rozvoji vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi a s inými blízkymi osobami a preto je možné iba zo závažných, dieťa poškodzujúcich dôvodov, ktoré sa v tomto prípade nepreukázali. Ja len na škodu dieťaťa, že nevraživosť a neustále konflikty medzi rodičmi im bránia v tom aby sa dokázali rozumne dohodnúť a v prípade nepredvídaných okolností alebo iných skutočností, s dieťaťom tráviť čas aj vtedy ak to nie je striktne vymedzené rozsudkom súdu. Matka tiež nepreukázala a ani netvrdila, tiež nevrhla dokazovanie zamerané na to, že otec nie je schopný zabezpečiť dieťaťu tenisové tréningy prípade zabezpečiť účasť na tenisovom turnaji. Toto zostalo len v rovine jej tvrdení. Nakoľko súd nezistil dôvody na zmenu rozhodnutia o úprave stretávania sa otca s dieťaťom návrh matky zamietol.

23. Pokiaľ sa týka návrhu otca na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom, súd tento dôkaz nevykonal a to z dôvodu, že mal z vyjadrenia dieťaťa preukázané, že maloletý nemá problém v kontakte s jedným alebo druhým rodičom. Problémom je len nedostatočná komunikácia rodičov a ich neschopnosť eliminovať svoju vzájomnú nevraživosť a konfliktnosť, ktorá u nich prevyšuje nad záujmom dieťaťa. Súd nepovažuje za nevyhnutné v súčasnom štádiu konania zaťažiť dieťa vyjadrovaním stanoviska o lojalite k jednému alebo druhému rodičovi.

24. Súd tiež nevykonal dôkaz prehratím nahrávok na USB kľúči predložený otcom dieťaťa, nakoľko nahrať si obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam druhých ľudí možné je iba za súhlasu osoby , ktorá je nahrávaná. Otec neuviedol ako a za akých okolností nahrávky zabezpečil a či matka mala vedomosť o tejto skutočnosti resp. či vyslovila s nahrávaním maloletého súhlas (v tejto súvislosti súd analogicky poukazuje na ust. § 187 ods.1 Civilného sporového poriadku).

25. Nakoľko súd zamietol návrh na zmenu osobnej starostlivosti mal za to, že nie je potrebné vyhodnocovať dôkazy týkajúce sa príjmov a výdavkov oboch rodičov.

26. Rozhodnutie o trovách má oporu v ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súd Ružomberok, na Krajský súd v Žiline, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.