Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-15-2016.pdf
PDF · 85.51 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/15/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci oprávneného : X. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L. X, V., zast.: Z. Ž., nar. XX. XX. XXXX, bytom E.. L. X, V. a povinného: A.. G.C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. X, V., o výživné pre dospelé dieťa , takto
rozhodol:
1. Súd m e n í Rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 09.10.2013 č. k. 18P/67/2012-158 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 07.07.2014 č. k. 23CoP/7/2014-187 tak, že vyživovacia povinnosť povinného na oprávnenú sa zvyšuje zo sumy 110,00 eur mesačne na sumu 150,00 eur mesačne, ktoré výživné sa zaväzuje povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej, s účinnosťou od 04. 11. 2016.
2. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
3. Zameškané výživné za obdobie od 04. 11. 2016 do 20. 06. 2017 vo výške 320,00 eur p o v o ľ u j e súd povinnému splácať v splátkach po 20,00 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného.
2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
3.Oprávnená v konaní uviedla, že žiada, aby súd zvýšil výživné zo sumy 110 eur na 210 eur mesačne od podania návrhu na tom základe, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, keď v čase poslednej úpravy navštevovala strednú školu, od 1.1.2016 navštevuje prvý ročník TU v Trnave, s týmto sú zvýšené výdavky. Na nákup učebníc platí asi 60 eur, telefón 24 eur, má zvýšené náklady na oblečenie, v súvislosti s nástupom do školy. Matka žije sama s deťmi, má príjem 533,73 eur. Povinný okrem bežného výživného sa na výžive detí nepodieľa. Povinný ústne prisľúbil platenie vyššieho výživného. Matka platí za neho aj exekúcie, ktoré jej následne neuhrádza.
4. Povinný uviedol, že návrh žiada zamietnuť, predložil daňové priznanie za rok 2016, z ktorého vyplýva mesačný príjem 1200 eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť voči synovi Danielovi 90 eur mesačne a voči maloletej Rebeke, nar. 26.4.2017. Jeho partnerka je na MD, má príjem 220 eur mesačne. Táto má vyživovaciu povinnosť voči synovi J., na ktorého otec platí výživné 50 eur. S navrhovateľkou sa nestretáva a nad rámec bežného výživného na ňu neprispieva, práca mu to ani neumožňovala. S
partnerkou a deťmi bývajú v dome jeho matky. Nemá prostriedky na platenie vyššieho výživného. Je vodič z povolania, pracuje na dodávke po európskej únii. Preto nemal ani čas sa s navrhovateľkou stretávať. Nemá žiaden majetok. Rovnako ani jeho partnerka.
5.Výživné na navrhovateľku bolo určené Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9. 10. 2013 č. k. 18P 67/12-158 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 7. 7. 2014 č. k. 23CoP 7/2014-187 sumou 110 eur mesačne. V čase určenia výživného otec bol bez zamestnania, súd vychádzal z možností otca /keď sa dobrovoľne vzdal zamestnania/ dosahovať zárobok 1141 eur, minimálne 800 eur mesačne. Matka mala príjem 402 eur mesačne, s deťmi žila sama. Navrhovateľka navštevovala strednú školu. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 5. 1. 2016 č. k. 11P 46/2015-114 súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, ktorý odôvodnil tým, že je po operácii kolena, pracuje iba 10 hodín týždenne. Súd návrh zamietol, keď neboli zistené také obmedzenia otca, pre ktoré by nemohol riadne vykonávať prácu s prihliadnutím na jeho vzdelanie, kde sa nevyžaduje fyzicky národná práca, nepožiadal o priznanie invalidného dôchodku.
6.V súčasnosti povinný dosahuje príjem 1200 eur mesačne, jeho partnerka poberá materské dávky 418 eur mesačne. Otcovi od poslednej úpravy výživného pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. K.. Otec žije v domácnosti s partnerkou, ktorá je povinná takisto sa podieľať na nákladoch domácnosti. Jeho partnerka má okrem mal. Rebeky ďalšiu jednu vyživovaciu povinnosť, rovnako otec voči mal. G. Matka navrhovateľky - oprávnenej /v domácnosti ktorej oprávnená býva/ má príjem 533,73 eur mesačne, má tiež vyživovaciu povinnosť voči mal. G., s deťmi žije sama, a teda sama znáša aj náklady na domácnosť. Poskytuje oprávnenej osobnú starostlivosť spočívajúcu v zabezpečovaní potrieb domácnosti /táto osobná starostlivosť nie je daná do takej miery ako u detí predškolského veku alebo detí navštevujúcich základnú školu/. Matka má takisto vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej. Oprávnenej od poslednej doby vzrástli objektívne potreby zmenou stupňa školského vzdelania. Vzhľadom na skutočnosť, že je plnoletá, súd rozhoduje o zmene vyživovacej povinnosti od podania návrhu.
7.Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov.
Podľa § 156 Civilného mimosporového poriadku účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné porovnať okolností dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
8.Oprávnená je študentkou vysokej školy, s čím sú spojené objektívne zvýšené náklady na zabezpečovanie učebných a technických pomôcok, školskými aktivitami, ale tiež vzhľadom na vek oprávnenej v súvislosti so spoločenským, kultúrnym životom a trávením voľného času. Povinný sa s oprávnenou nestretáva, okrem doposiaľ určeného bežného výživného sa na jej výžive žiadnym spôsobom nepodieľa. Povinný dosahuje príjem 1200 eur mesačne. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa výška výživného určuje sumou 20-25% príjmu povinnej osoby na všetky vyživovacie povinnosti. Povinný má vyživovaciu povinnosť voči mal. G. sume 90 eur mesačne a voči mal. Rebeke z terajšieho vzťahu, voči ktorej si čiastočne plní vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou /keďže býva s ňou v domácnosti/. Vzhľadom na vek maloletej výška vyživovacej povinnosti voči mal. K. je nižšia. V prípade oprávnenej nie je už ďalší predpoklad zvyšovania výživného, nakoľko navštevuje už VŠ a okrem prípadných zdravotných dôvodov či mimoškolských aktivít zásadným dôvodom zmeny výšky výživného je zmena stupňa školského vzdelania a k tomu zrejme nedôjde, a teda výživné na oprávnenú je potrebné určiť na hornej hranici uvedeného rozpätia s prihliadnutím na ďalšie vyživovacie povinnosti otca. Je potrebné uviesť, že v čase poslednej úpravy výživného povinný nemal príjem, súd vychádzal zo zárobku, ktorý mohol dosahovať /1141 eur mesačne/, pričom v súčasnej dobe má povinný pravidelný príjem. Súd zohľadnil skutočnosť, že aj u mal. G. bude predpoklad zmeny výšky výživného. Náklady na domácnosť otec neznáša sám, žije s partnerkou, ktorá je takisto povinná na týchto sa podieľať. Voči oprávnenej má vyživovaciu povinnosť aj jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a táto pokrýva časť vyživovacej povinnosti tým, že jej zabezpečuje bývanie a chod domácnosti, u matky došlo oproti poslednej úprave výživného čiastočne k zvýšeniu príjmu /s prihliadnutím na valorizačnú klauzulu sa však nejedná o zásadné zvýšenie príjmu/. Matka oprávnenej znáša náklady na domácnosť výlučne sama. Skutočnosť, že matka oprávnenej platí za povinného exekúcie, nemá na výšky vyživovacej povinnosti vplyv, nakoľko sa jedná o samostatný vzťah rodičov oprávnenej a naviac vyživovacia povinnosť má prednosť voči všetkým záväzkom a pohľadávkam. Pri určení výšky výživného súd prihliadol aj na valorizačnú klauzulu a skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 4 rokov, po ktorú objektívne došlo k zvýšeniu nákladov na strane oprávnenej nielen zmenou stupňa školského vzdelania, ale objektívnym nárastom životných nákladov vrátane spoločenského a kultúrneho života zodpovedajúceho jej veku.
9.Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Určené výživné považoval súd za primerané potrebám oprávnenej a možnostiam a schopnostiam povinného. Vo zvyšnej časti nároku súd návrh zamietol.
10.O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 C. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.