Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Co-273-2016.pdf
PDF · 94.07 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/273/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a. s., Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47248980, zast. PERSPECTA Legal, s. r. o., Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36668745, proti žalovanej: A. H., J.. XX.XX.XXXX, G. K., L. XXXX/X, o zaplatenie sumy 1.035,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 13C/207/2015-64 zo dňa 02.08.2016 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutej časti t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti čo do sumy 63,77 Eur s prísl. tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi ešte sumu 63,77 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 19.09.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 236,61 eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 89,27 eur od 18.10.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 83,57 eur od 19.11.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 63,77 eur od 19.12.2012 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 50,-- eur splatných vždy do 25. dňa v tom ktorom mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania s tým, že nezaplatením jednej splátky stáva sa zročným celý dlh. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 42 ods. 1 písm. a) a § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.10.2011, ust. § 52 ods. 1 a 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k) a ods. 5 a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia neuhradených poplatkov za poskytované služby v sume 236,61 eur a zmluvných pokút vo výške 735,37 eur. Z predložených dôkazov vyplýva, že z titulu neuhradených poplatkov za poskytované služby žalovaná doposiaľ neuhradila sumu 236,61 eur, čo potvrdila aj vo svojej výpovedi. Vzhľadom k tomu, že žalovaná využívala služby poskytované právnym predchodcom žalobcu a nepreukázala, že by poplatky za vyššie uvedené obdobia uhradila, súd dospel k záveru, že je povinná uhradiť poplatky za poskytované služby, a preto vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 236,61 eur. Okrem poplatkov za poskytované služby si žalobca v konaní uplatňuje aj zmluvné pokuty v celkovej výške 735,37 eur, ktoré si jeho právny predchodca uplatnil voči žalovanej faktúrou č. 9746658982. Z písomnej špecifikácie uplatnených zmluvných pokút, ktorú zaslal súdu žalobca vyplýva, že iba zmluvné pokuty v sume 100,- eur a 299,- eur boli výslovne uvedené v zmluve, resp. v dodatku k zmluve. Ostatné zmluvné pokuty boli účtované
na základe tarify ST, resp. cenníka. Ohľadom zmluvných pokút v sume 165,97 eur, 150,- eur a 2 x 10,- eur v zmluvách o pripojení, resp. v dodatku, nie sú obsiahnuté žiadne ustanovenia, z ktorých by vyplývala dohoda o týchto zmluvných pokutách. Z písomného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že tieto zmluvné pokuty voči žalovanej boli účtované na základe tarify, resp. cenníka. Z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, či žalovaná v čase uzavretia zmluvy bola oboznámená s tarifou ST a cenníkom, teda či si vôbec bola vedomá výšky zmluvných pokút. Žalovaná sa vyjadrila, že okrem zmlúv jej pri podpise zmluvy neboli doručované iné doklady. V dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 14.12.2011 je síce uvedené, že účastník zároveň svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s podmienkami uvedenými v príslušnom cenovom výmere č. 69261/2011, avšak zmluvné pokuty boli účtované s odkazom na cenový výmer č. 1244/2010, tarifu ST (č.j. 15796/2011) a cenník pre koncové zariadenia - časť A č.j. 20193/2010. Z obsahu zmlúv a dodatku teda nevyplýva, či žalovaná bola oboznámená aj s týmito dokladmi, avšak ak by aj v zmluve táto klauzula bola obsiahnutá, podľa názoru súdu by nenahradzovala dohodu o zmluvnej pokute. Za dohodu o zmluvnej pokute nemožno považovať cenník vydaný jedným z účastníkov zmluvného vzťahu, pričom v konaní ani nie je preukázané, či žalovaná vôbec bola oboznámená s týmto cenníkom. V zmluve o pripojení zo dňa 02.02.2010, ktorá sa týkala poskytovania služby Magio TV sa v časti B - tabuľka č. 5 uvádza, že zmluvná pokuta za porušenie záväzku 24 mesačnej doby viazanosti užívať službu Magio TV - 299,- eur jednorazovo. Taktiež v dodatku k zmluve o pripojení pod č. 1173529501 zo dňa 14.12.2011 sa v časti C, bode 7, uvádza zmluvná pokuta pri 24 mesačnej viazanosti 100,- eur. Podľa názoru súdu ani takéto vymedzenie zmluvných pokút v zmluve, resp. v dodatku, nespĺňa požiadavky na určitosť právneho úkonu, pretože z formulácie uvedenej v tabuľke č. 5 zmluvy o pripojení nie je zrejmé aké porušenie povinnosti sa považuje za porušenie záväzku 24 mesačnej doby viazanosti a z formulácie uvedenej v dodatku k zmluve „zmluvná pokuta pri 24 mesačnej viazanosti, 100,- eur“ už vôbec nemožno vyvodiť za akých okolností si žalobca túto zmluvnú pokutu môže uplatniť. Z uvedených dôvodov tieto dojednania o zmluvných pokutách sú podľa názoru súdu neplatné v zmysle § 37, ods. 1 Obč. zákonníka, vzhľadom na neurčitosť a nezrozumiteľnosť týchto dojednaní. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou boli uzavreté nejaké dohody o zmluvných pokutách, z ktorých by bolo zrejmé na porušenie ktorej povinnosti sa viaže zabezpečenie zmluvnou pokutou a aká je jej výška. Nakoniec žalobca v žalobe síce tvrdil, že v dôsledku neplatenia faktúr došlo k deaktivácii služieb žalovanej a k odstúpeniu od zmluvy, ale tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal. S prihliadnutím na neurčitosť dojednaní zmluvných pokút ale nemožno vyvodiť, či ak by aj žalobca preukázal pravdivosť svojich tvrdení, by bolo možné takýto skutkový stav považovať za okolnosti, za ktorých si môže žalobca uplatňovať zmluvnú pokutu. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nedošlo k platnému uzavretiu dohody o zmluvných pokutách, ktoré si uplatňuje žalobca, preto nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie zmluvných pokút v sume 735,37 eur nie je dôvodný a v tejto časti žalobu zamietol. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaná neuhradila poplatky za poskytované služby v stanovenej lehote splatnosti, dostala sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Výška je 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal, pretože podľa pomeru úspechu a neúspechu vo veci by nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej, ktorá bola vo väčšom rozsahu úspešná, ale žalovaná náhradu trov konania nepožadovala, ani zo spisu nevyplývajú žiadne trovy, ktoré by jej vznikli. Vzhľadom na majetkové pomery žalovanej súd prvej inštancie jej povolil uhradiť dlžnú sumu 236,61 eur v mesačných splátkach po 50,- eur, ktorých výšku považuje za primeranú aj vzhľadom k výške priznanej pohľadávky.
4. Proti tomuto rozsudku, a to iba čo do výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti čo do sumy 63,77 eur s príslušenstvom podal včas odvolanie žalobca. Rozhodnutie v časti zamietnutia žaloby na zaplatenie faktúry č. 9746658982 splatnej 18.01.2013 vo výške 735,37 eur, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta žalobca nenapadol. Podľa názoru žalobcu súd neúplne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a potom aj vec nesprávne právne posúdil. V odôvodnení na strane 2 bod 6 žaloby je uvedené, že žalovaná nezaplatila spolu 4 faktúry za poskytnuté služby v celkovej sume 236,61 eur. Na strane 3 bod 17 rozsudku je uvedené, že žalobca sa domáha neuhradených faktúr za služby v celkovej výške 236,61 eur, čo vyplýva priamo z predložených dôkazov. Toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde, nakoľko žalobca sa domáha štyrmi v žalobe pripojenými faktúrami celkovej ceny za služby vo výške 300,38 eur a nie 236,61 eur ako je uvedené
vo výrokovej časti. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že pravdepodobne došlo omylom k nesprávnemu súčtu priznaných nárokov, keďže sa jedná o rozhodnutie vo veci samej, ktoré je postihnuté chybou, je potrebné ho napadnúť odvolaním. Žalobca má za to, že z právnej stránky súd priznal cenu služby ako oprávnený nárok. Preto mal priznať nárok z nezaplatenej ceny služby v celkovej výške 300,38 eur. V prípade, ak tak neurobil, mal sa vyporiadať aj so zamietnutou časťou služby vo výške 63,77 eur čo neurobil, preto je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Preto navrhol rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
5. Odvolanie bolo doručené žalovanej dňa 08.11.2016. Žalovaná vyjadrenie k odvolaniu nezaslala.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 365 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti čo do sumy 63,77 eur s príslušenstvom, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke dňa 14.06.2017 a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti je dôvodné.
7. Odvolací súd z obsahu žaloby zistil, že žalobca sa skutočne domáhal zaplatenia dvoch faktúr vo výške 63,77 eur, a to faktúry č. 4742714722 splatnej 18.09.2012 a faktúry č. 3745684984 splatnej 18.12.2012. Uvedené vyplýva aj z petitu žaloby. Súd prvej inštancie v bode 2 rozsudku uviedol, že žalovaná neuhradila poplatky za poskytované služby za obdobie od 01.08.2012 do 31.08.2012 v sume 63,77 eur, za obdobie od 01.09.2012 do 30.09.2012 v sume 89,27 eur, za obdobie od 01.10.2012 do 31.10.2012 v sume 83,57 eur a za obdobie od 01.11.2012 do 30.11.2012 v sume 63,77 eur, t. j. spolu v sume 236,61 eur. Faktúrou č. 9746658982 zo dňa 04.01.2013, splatnou dňa 18.01.2013, si právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 735,37 eur, teda spočítal sumu 63,77 eur, 89,27 eur, 83,57 eur a 63,77 eur nesprávne, keď mu celková suma neuhradených poplatkov za poskytnuté služby žalovanou vyšla na 236,61 eur, aj keď táto skutočne tak ako to žalobca uvádza v svojom odvolaní činí 300,38 eur. Súd prvej inštancie potom aj bode 17 nesprávne uvádza, že v prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia neuhradených poplatkov za poskytnuté služby v sume 236,61 eur a zmluvných pokút vo výške 735,37 eur (toto nie je predmetom odvolacieho konania). Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že tak ako je to uvedené v bode 18 rozsudku, že vzhľadom k tomu, že žalovaná využívala služby poskytované právnym predchodcom žalobcu a nepreukázala, že by poplatky za vyššie uvedené obdobia uhradila, je povinná uhradiť poplatky za poskytnuté služby, teda aj neuhradených 63,77 eur z faktúry č. 4742714722 splatnej 18.09.2012 za obdobie od 01.08.2012 do 31.08.2012. To, že žalovaná poplatky za služby nezaplatila vyplýva z jej výpovede. Na pojednávaní dňa 02.08.2016 tak ako to správne uvádza súd prvej inštancie v bode 17 rozsudku. Sporná je len výška, ktorá ako vyplýva z obsahu rozsudku bola vypočítaná chybne. Žalovaná vo svojej výpovedi ani presne neuvádza v akej výške poplatky neuhradila.
8. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku riadne uviedol, akými úvahami a právnymi predpismi sa riadil a ako sa vyporiadal so skutočnosťou, čo do vyhovenia žaloby v časti neuhradených poplatkov. Zároveň sa zaoberal aj výškou úroku z omeškania, keď uviedol, že, keďže žalovaná neuhradila poplatky za poskytnuté služby v stanovenej lehote splatnosti, dostala sa do omeškania s plnením peňažného záväzku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013, že výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda spolu 8,75 % ročne.
9. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. V danom prípade by bolo nehospodárne rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti čo do sumy 63,77 eur s príslušenstvom zrušiť z dôvodu, že výpočet súdu prvej inštancie sa javí ako chyba v písaní tak, ako to správne uviedol žalobca vo svojom odvolaní. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 388 CSP zmenil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti čo do sumy 63,77 eur s príslušenstvom tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi ešte sumu 63,77 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 19.09.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
11. Čo do splatnosti odvolací súd vychádzal z toho, že rozsudok v predchádzajúcej vyhovujúcej časti bol žalovanej doručený už 25.08.2016, teda táto mala možnosť v splátkach časť nároku uhradiť. Zvyšných 63,77 eur s príslušenstvom, teda môže zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
12. Čo do trov konania i odvolacieho konania, odvolací súd prihliadol na osobné a majetkové pomery žalovanej tak, ako vyplývajú zo spisu a z jej výpovede na pojednávaní dňa 02.08.2016 i na skutočnosť, že chybu v počítaní žalovaná nezavinila. V tom videl odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP zároveň však odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie stranám náhradu trov konania nepriznal, pretože podľa pomeru úspechu a neúspechu vo veci by nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej, ktorá bola vo väčšom rozsahu úspešná, ale žalovaná náhradu trov konania nepožadovala, ani zo spisu nevyplývajú žiadne trovy, ktoré by jej boli vznikli. Žalovaná odvolanie čo do trov konania nepodala, ale vzhľadom na zmenu rozsudku, odvolací súd zobral záver súdu prvej inštancie do úvahy a pripočítal uvedené k dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania stranám sporu.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.