Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/388/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Kollárovou v právnej veci žalobkyne: E. W., F.. XX.XX.XXXX, J. X, Š., občan SR proti žalovanému: M. W., F.. XX.XX.XXXX, J. X, Š., štátny občan SR, právne zastúpenému JUDr. Michal Piskorík, advokát, Štefánikova 96/63, Poprad, o určenie užívania veci s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý umožniť žalobkyni nerušené užívanie miestností na prízemí rodinného domu súp. č. X na parcele XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 737 m2, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. F. Š., pozostávajúce z kuchyne, spálne, spojovacej chodby, špajze, kúpeľne a WC a nezasahovať rušivo do jej súkromia v týchto priestoroch.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd sporovým stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Žalovaný n i e j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2012 v spojení s doplňujúcimi podaniami doručenými tunajšiemu súdu dňa 15.04.2013 a dňa 18.09.2013 domáhala určenia, že žalovaný je povinný umožniť žalobkyni nerušené užívanie miestností na prízemí rodinného domu súp. č. 8 na parcele 262 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 737 m2 zapísané na LV č. 798, k. ú. Nižná Šuňava - pozostávajúce z kuchyne, spálne, spojovacej chodby, špajze, kúpeľne a WC, dvora pri rodinnom dome, časti maštale, časti zeleninovej záhrady a drevárne, a to v neobmedzenom rozsahu a nezasahovať rušivo do jej súkromia v tomto priestore.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami. Býva v rodinnom dome Šuňava č. 8, nachádzajúcom sa na pozemku parcela č. 262 k. ú. Šuňava, ktorého bola pôvodnou spoluvlastníčkou ako aj spoluvlastníčkou ornej pôdy na priľahlých parcelách, zapísaných na LV č. 798, k. ú. Šuňava a to v 1-ici. Ostatnými spoluvlastníkmi boli jej súrodenci a dcéra. Dňa 2.10.2003 spísala Notársku zápisnicu pod č. N 663/2003, NZ 87555/2003 na Notárskom úrade JUDr. Piskoríkovej so sídlom v Poprade, Štefánikova 96/63, ktorou ona a jej deti previedli kúpnou zmluvou svoje podiely na vnuka Františka Zaťuru - žalovaného. Iba syn František svoj podiel daroval, pretože išlo o jeho syna. Cena, za ktorú svoje podiely predali, bola vyplatená všetkým, okrem žalobkyne. Jej podiel vnuk nevyplatil, keďže ostala v tomto dome bývať, vzhľadom na záväzok v notárskej zápisnici umožniť jej bývanie. Keďže neskôr sa začal žalovaný k nej zle správať, chcela zrušiť svoje rozhodnutie a žiadala ho, aby jej vrátil jej čiastku domu, keďže v podstate mu ju darovala a oklamali ju s tým, že ide o darovanie a takto sa majetkoprávne vysporiada dom. Podľa tvrdenia žalobkyne išlo v tejto veci o podvod

a viedli kvôli tomu aj súdny spor, v ktorom neuspela. Teraz už vie, že urobila chybu pri prevádzaní svojho 1 podielu a vyskúšala už viacero spôsobov, aby ju napravila, no zatiaľ bezúspešne. V súčasnej dobe ide žalobkyni o nasledovnú vec. Vzhľadom k tomu, že bývala v rodinnom dome ako spoluvlastníčka, v Notárskej zápisnici v bode VI. bolo dohodnuté a zapísané, že „účastník František Zaťura prehlasuje, že sa zaväzuje umožniť doživotné bývanie v rodinnom dome s príslušenstvom súp. č. 8, v k. ú. Nižná Šuňava pre svoju starú matku Máriu Zaťurovú, rod. Kaprálovú, r.č. 376226/785, bytom SNP 8, Šuňava s tým, že tento nemá charakter vecného bremena podľa ustanovenia § 151o a že v prípade choroby a staroby poskytne jej potrebnú pomoc“. V posledných rokoch dochádza sústavne medzi žalobkyňou a jej vnukom - žalovaným - k vážnym nezhodám, pri ktorých ju slovne uráža, vyhráža sa jej, dokonca to musela riešiť aj priestupková komisia, strpčuje jej život. Pri rekonštrukcii domu ju presúva z izieb a nedovolí jej ich používať sústavne, či podieľať sa na užívaní nejakých stabilných priestorov, kde by mohla nerušene a pokojne bývať. Veľmi tým trpí, nemôže spávať, za všetko musí platiť a pritom mu 1-icu domu dala bez toho, aby jej nejaké peniaze vyplatil. Nepovie jej inak ako „stará“, „ty musíš odtiaľto odísť“, „zmizni“ atď.. Jeho chovanie voči žalobkyni sa prieči dobrým mravom, nemôže už ďalej takto trpieť a vydržať jeho útoky. Nikde sa nemôže dovolať spravodlivosti, lebo on všetko popiera a dôveryhodných a ochotných svedkov žalobkyňa nemá, pretože s tou vecou nikto nechce nič mať. To všetko musí trpieť, veľmi sa trápi, nemá kde odísť, prosí o pomoc všetkých naokolo, ani deti jej nemôžu pomôcť, mrzí ju, že urobila na začiatku chybu, ktorá sa nedá t. č. napraviť. Nadobudla dojem, že týmto konaním ju žalovaný chce vyštvať z domu. Ide tu o spravodlivosť a o jej život. Nikto ku nej nemôže prísť, ani jej deti, ani vnúčatá pre jeho správanie. O tom, že si nevymýšľa a chcela to riešiť aj dobrou cestou, priložila k žalobe výzvu Obce Šuňava, na ktorú žalovaný nereagoval a nedostavil sa ani na jedno jednanie. Z týchto dôvodov žalobkyňa žiada podľa § 80 c O.s.p., aby súd svojím rozhodnutím určil, resp. vymedzil priestor v uvedenom rodinnom dome, ktorý by mohla stabilne a nerušene užívať, vzhľadom k záväzku žalovaného voči nej v priloženej notárskej zápisnici. Zároveň žiada, aby mu súd uložil nezasahovať rušivo do jej súkromia v tomto priestore, aby mohla pokojne dožiť svoj život v časti rodinného domu, ktorý predtým vlastnila a ktorého sa v prospech žalovaného vzdala.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na zaplatenie trov konania. Všetky tvrdenia uvedené v žalobe sú nepravdivé, zavádzajúce, účelové a zlomyseľné, pretože nikdy sa k žalobkyni nechoval tak ako uvádza, nevyvolával žiadne hádky ani nedorozumenia, vždy rešpektoval to, k čomu sa zmluvne zaviazal a odkedy sa stal vlastníkom rodinného domu s príslušenstvom, snažil sa vytvoriť také podmienky nielen pre seba a svoju rodinu, ale aj pre žalobkyňu, aby došlo k podstatnému zlepšeniu podmienok bývania. Nie je pravdou ani jej tvrdenie, že jej nevyplatil kúpnu cenu, toto jej tvrdenie bolo už v inom konaní pred súdom vyvrátené a rovnako bolo vyvrátené jej tvrdenie o jeho nesprávnom chovaní voči nej. Po tom, ako sa stal vlastníkom rodinného domu, považoval vzhľadom na jeho dezolátny stav a nevhodnosť pre bývanie za nutné vykonať opravu rodinného domu a jeho modernizáciu, pričom sa tento jeho úmysel nevzťahoval len na časť domu, ktorú užíva on, ale na celý dom, teda aj na tú časť, ktorú užívala a užíva žalobkyňa. Vie predložiť aj fotografie, aby bolo možné porovnať stav rodinného domu v čase, keď ho nadobudol a teda aj podmienky pre bývanie a stav domu a podmienky pre bývanie v súčasnosti. Kvôli úplnosti uviedol, že vybavil dom novými hygienickými zariadeniami, novým kúrením, boli vyčistené a vymaľované miestnosti, urobené podlahy a podobne, takže neporovnateľne sa zlepšili podmienky bývania nielen pre neho ale aj pre žalobkyňu. Žalobkyňa sa domáha nerušeného užívania priestorov na prízemí rodinného domu a to kuchyne, spálne, chodby, špajze, kúpeľne a WC. Domáha sa užívania toho, čo nerušene užíva a čo užívať jej nebráni ani nikdy nebránil. V týchto priestoroch, resp. celé prízemie žalobkyňa užíva a užíva ho nerušene, bez toho, aby jej akýmkoľvek spôsobom do jej užívania zasahoval alebo že by ju v užívaní rušil. Zdôraznil, že žalobkyňa do časti domu, ktorú užíva, má samostatný vchod a žalovaný má samostatný vchod do časti, ktorú užíva on. Nie je možné považovať za rušenie v užívaní, pokiaľ bol nútený vykonať na dome opravy, vrátane kúrenia, ktoré dal urobiť v celom rodinnom dome v roku 2012. Je pravdou, že požiadal žalobkyňu a to aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, keďže na jeho požiadavky nereagovala, aby na nevyhnutný čas sa presťahovala do iných miestností, teda na čas, pokiaľ sa budú vykonávať práce na kúrení a inštalácii kotla. Žalobkyňa odmietla sa presťahovať, on ju k tomu nijako nenútil a práce boli vykonávané tak, že žalobkyňa naďalej bývala na prízemí. Čo sa týka nároku žalobkyne na užívanie záhradky, k tomu žalovaný uviedol, že jednu záhradku užíva žalobkyňa a jednu záhradku užíva on tak, ako sa dohodli, keď sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. Rovnako nikdy nebránil žalobkyni užívať dvor ani časť maštale. Žalobkyňa dvor užíva a užíva aj časť maštale, pričom nechápe jej požiadavku na užívanie v neobmedzenom rozsahu. Keďže žalobkyňa užíva všetko aj v takom rozsahu ako sa domáha

v žalobe, pričom túto v užívaní žalovaný ani neobmedzuje ani neruší, žiada žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať ju na znášanie trov konania.

4. Uznesením č. k. 21C/388/2012-44 zo dňa 15.05.2013 tunajší súd zamietol návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému rovnaké povinnosti akých sa domáha žalobou vo veci samej. Uznesením č. k. 13 Co/64/2013-53 zo dňa 11.07.2013 Krajský súd v Prešove zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobkyni nerušene užívať miestností na prízemí rodinného domu súp. č. 8 na parcele 262 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 737 m2, zapísaného na LV č. 798, k. ú. Nižná Šuňava, pozostávajúce z kuchyne, spálne, spojovacej chodby, špajze, kúpeľne a WC, nezasahovať rušivo do jej súkromia v týchto priestoroch, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, s tým, že v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

5. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 21C/388/2012-34 zo dňa 04.12.2012 bolo žalobkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, prednesom právneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov Márie Zaťurovej ml., Anny Zaťurovej, Márie Kunovej, Jozefa Piláta, Jána Handzuša, Anežky Pilátovej, Michala Zaťuru a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

7. Žalobkyňa na pojednávaniach uviedla, že žalovaný rekonštruoval dom nasilu, aj keď ona nechcela, pretože sa vtedy viedlo súdne konanie a ona nemala z čoho platiť rekonštrukciu domu. Teraz jej žalovaný nekúri od roku 2012, kúri od poschodia hore a ona býva dole. Radiátor je len letný a keby nemala drevo a nekúrila si od rána, už by asi zamrzla. On prenajíma dom, od Vianoc tam stálo kopu áut a od nej pýta, on má už dávno tie peniaze vrátené, čo dal jej deťom. Oni mu to preto darovali, že on jej bude pomáhať a opatrovať ju a že tam bude bývať do smrti. Najskôr ju začal vyhadzovať z pôjda, čo mu pasovalo predal, veci hospodárske z dvora, lebo ona gazdovala, mala aj kravu. Kravu ponúkal cez telefón aj cez internet, nakoniec ju predal. A až keď videl, že zavolala políciu, dal jej 500,- eur. Otrávil jej mačku, zobral psa, kde ho dal, nevie. Zničil ju fyzicky aj psychicky. Teraz ju týrajú takisto traja ľudia - on, jeho manželka aj jeho matka. Schránku nemá, tú jej zhodil, kľúče jej zobrali, oni majú od jej miestností. Ona im hore nechodí a oni chodia ku nej dole, kedy chcú. Keď sa bola sťažovať na obecnom úrade, že jej nekúri, on tam ani neprišiel, skrátka, ubližuje jej. Kým boli dvaja, tak mu každý druhý mesiac platila po 200,- eur, teraz mu platí každý tretí mesiac 168,- eur, naposledy v marci. Varí si len polievky, ostatné jedlo jej nosí dcéra. Dcéra jej nosí vypraté a vyžehlené prádlo, lebo práčku jej vyhodil, keď išiel robiť to kúrenie. Chodia za ňou ľudia, keď za ňou prídu, tak oni zhora prídu a počúvajú a keď raz jedna pani prišla po mlieko, videla, ako ju buchol po krčnej chrbtici. Jeho mama jej viac razy teraz povedala, že ju už dajú do Plešivca, ale ona nie je ani pijačka ani hlúpa. Chcú ju pozbaviť svojprávnosti, lebo im zavadzia. Urobila najväčšiu chybu v svojom živote, mala ho rada. Keď k nim prišiel, prišiel len s oblečením, mal u nej všetko, mal kde spať, mal vodu, plyn. Čo mala peniaze skôr, keď ešte gazdovala, tak im rozdala. Ona má toľko škody, že on má vlastne ten dom zadarmo. Dcéra keď za ňou príde, tak ju vyhadzuje z domu. Je ako vo väzení. Spravila bránu, ale on ju vymenil, či ju predal alebo vyhodil, nevie. Mala dobrú pec a teraz jej dal taký radiátor, s ktorým nie je spokojná, len je letný. Takže jej týranie pokračuje ďalej. On hore na poschodiach kúri naplno a jej dole skoro vôbec, keby si neprikúrila, tak by už zamrzla. Kupuje si drevo a syn jej ho chodí pratať a rúbať. Žalovaný jej len raz doniesol drevo, ale ani ho nenarúbal. On robí niekde v zahraničí a keď tu nie je, dcéra vezme deti a ide preč, ani nezapne kúrenie. Všetky veci jej vyhádzal, ona má len pol chlieva a on má tri garáže a dom. V tom pol chlieve má drevo. A že sa len sťažuje, tak jej vytrhol aj telefón. Ten pán, čo bol telefón opravovať, povedal, že keď sa ešte raz telefón vytrhne, už sa to nebude dať opraviť. Žiada svoju polovicu naspäť, lebo má právo si to vziať. Bola aj na vyšetrení v Levoči, potom ju ešte traja psychiatri vyšetrovali. Aj kreslila, aj počítala, aj stravu jej dávali všelijakú, len aby ju rozhnevali. Mala aj slivku aj jabloň a tie jej porezal, lebo ráno sa zobudila a stromov už nebolo. Nadávajú jej, aby už zomrela, že si má zobrať štyri dosky a ísť na cintorín, ale ona nemieni nikam ísť zo svojho domu. Narobila sa na dome, nakúpila tam veci, on to potom popredal. Šesť rokov ťažko robila, aby sa zaviedol plyn. A keď príde hliadka polície zo Svitu, on len ukáže list vlastníctva, že je vlastník a on si vo svojom môže robiť čo chce a ona tu nemá nič. V kuchyni jej porozbíjal riad a tak písala, že jeho by bolo treba vyšetriť. Najstarší syn za ňou vôbec nemôže prísť, ani ona tam nechodí. Tým všetkým chce povedať, že týranie pokračuje ďalej. Však ona ten dom mohla aj predať.

Ona všetkým pomáhala, rozdávala. Doviedli ju do zúfalstva a ona chce pokojne dožiť v svojom dome. V takej nenávisti sa nedá žiť. Na otázku sudcu k žalobkyni, aby presne špecifikovala vzhľadom na jej rozporné prednesy, čoho sa domáha v tomto konaní, žalobkyňa uviedla, že trvá na tom, aby jej bola vrátená polovica domu aj pozemku, aj budovy, ktorú postavila ako vdova a jednej garáže, že by si mohla tam dať veci a jednej drevárne. Žiada zrušiť tú zmluvu, tú prvú, čo boli u notárky. Na otázku sudcu k žalobkyni, či navrhuje pripustiť zmenu žaloby a nech uvedie presné znenie petitu žaloby, ako má súd rozhodnúť, žalobkyňa uviedla, že navrhuje vrátiť jej vdovské právo, čo jej patrilo, naspäť.

8. Súd na pojednávaní dňa 24.05.2017 nepripustil zmenu žaloby v horeuvedených zneniach, nakoľko podľa § 143 ods. 1 Civilného sporového poriadku výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

9. Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že toto všetko začalo v roku 2003, keď ako mladý vycestoval do zahraničia, vtedy ho oslovili ujo a teta s tým, že by chceli odpredať rodinný dom. On to vyplatil všetko, ako to malo byť. Babka užíva tie priestory na prízemí od roku 1960, ako sa dom postavil až doteraz. Otec ho upozorňoval, aby do toho domu nešiel bývať, lebo on tam býval a babka ho vyhnala, aby šiel bývať do bytovky. Druhý ujo, teda druhý syn Michal Zaťura, tam ani nešiel bývať, lebo vedel, že babka je konfliktná. Tretia dcéra tam bývala dva týždne po svadbe a keď chcela bieliť steny, babka volala policajtov, tak potom odišli do Vikartoviec. Otec ho upozorňoval, že babka je konfliktný typ, súdila sa so všetkými susedmi aj s rodinnými príslušníkmi, so svojou švagrinou. V rodine boli viaceré rodinné tragédie spojené s úmrtiami príbuzných a babka bola z toho potom zatrpknutá. Čo sa týka rodinného domu, všetko prebehlo v poriadku, aj otcovi súrodenci aj otec boli spokojní, že tam ostal niekto z rodiny. Tie konflikty nastali, keď sa nasťahoval po vyplatení. Dom bol zanedbaný, všetko bolo nefunkčné, bojler kvapkal, okná deravé, eternit rozbitý, tak začal robiť kompletnú rekonštrukciu a snažil sa zlepšiť bývanie sebe aj babke. Najskôr chcel začať prízemím, ktoré obýva babka, lebo to bolo najstaršie a bolo v najhoršom stave. Ona mu povedala, že to nemá teraz robiť, že to má robiť až keď zomrie. Tak to nechal tak z toho dôvodu, lebo ona si to nepriala a aby nedošlo k nejakému konfliktu. Potom boli veci, ktoré sa jednoducho museli urobiť a to napr. kúrenie bolo nefunkčné, bolo robené v roku 1978. Tak začal robiť rekonštrukciu a tam začali problémy. Napr. vyhodil staré radiátory, ktoré tiekli, hlavice mali zahrdzavené, babka hneď volala políciu. Pokiaľ ide o tú kravu, ktorú spomínala, vtedy ležala v teplotách, povedala, že má uverejniť inzerát. Inzerát uverejnil, telefónne číslo dal na babku. Prišiel kupec, ktorý komunikoval s babkou, dohodli sa, peniaze jej vyplatil, kravu si odviezol. Po dvoch týždňoch, keď babke ustúpili teploty, bolo jej lepšie, tak si zmyslela, že chce kravu naspäť. Zavolala na neho policajtov a povedala, že kravu jej ukradol, pritom peniaze za ňu zobrala. A čo sa týka napr. kúrenia, majú termostatické hlavice v celom dome, majú nastavenú teplotu napr. 21-22 stupňov, tá pec hreje, ale keď sa dostane na nastavenú teplotu, tak sa vypne, radiátory sú studené, teda termostat cez termostatickú hlavicu kúrenie vypne, ale v izbe je teplota síce 22 stupňov, ale radiátor je studený a babka na neho zavolá policajtov. Babka bola právoplatne odsúdená za podvod, lebo popredala pozemky. On nikdy trestne stíhaný nebol ani nebol odsúdený, keď na neho niekto zavolal policajtov, tak to bola len babka. Peniaze z predaja pozemkov porozdávala, takže potom nespokojní vlastníci týchto pozemkov jej chodili búchať, babka sa zamkla a potom zavolala policajtov, že jej búchal on. Teraz je taká situácia, že chodí na týždňovky, manželka je s dvomi malými deťmi doma, manželka poberá len 200,- eur, takže on, aby vyžili, chodí robiť do zahraničia. A namiesto toho, aby sa venoval rodine a deťom, tak ho babka stále ťahá po policajtoch a všetka tá nenávisť a zloba pramení z nej, lebo u nich rodinné vzťahy neboli zlé. Teraz stále keď príde, tak ide za babkou sa jej spýtať, či jej niečo treba, tak napľuje na zem a povie, že od neho nechce nič. O polhodinu na to otvorí okno a kričí na ľudí na ulici, aby jej niekto išiel kúpiť chleba. Jeho pomoc odmieta. Manželka jej koľkokrát navarila a vyhodila to preč a povedala, že ju chcú určite otráviť a ona to jesť nebude. Obmedzovať ju neobmedzuje, celé podlažie na prízemí je jej, prispieva na inkaso, platí každý štvrtý mesiac, to znamená, že keď sa to rozpočíta na každý mesiac, je to cca 34,- eur. Kúria aj drevom, aj plynom. Babke sa kúri a nikdy od nej nepýtal na to drevo, vykuruje jej zadarmo. Keď ona si ešte prikúri aj na 30 stupňov, tak termostatická hlavica ani nespustí kúrenie. Čo sa týka určenia vlastníctva, súd prebehol, babka prehrala obidva súdne spory. Čo sa týka užívania tých priestorov, tak babka ich stále užíva. Čo je záhradka vo dvore, keďže babka už nevládze, toho roku ju obhospodáril on, porýľoval, posadil zeleninu s tým, že rok predtým to robil otcov brat, pred dvomi rokmi to robila otcova sestra a tento rok vyšla rada na jeho otca, ale keďže otec je ZŤP, urobil to zaňho. Teraz už babka tak nevládze, ale keď bola mladšia, tak práve ona vyháňala jeho manželku z domu a fyzicky napadla viackrát jeho mamu aj manželku. Jeho to

zaťažuje, musí chodiť do zahraničia, aby uživil rodinu aj dom a ona ich psychicky týra, lebo len čaká, kedy prídu zase policajti s tým, že sa jej niečo nepáči. Pri každej jednej rekonštrukcii, teda čokoľvek začal robiť, volala policajtov. Je mu to ľúto, že tieto rodinné vzťahy sú takéto, je smutný z toho, že jej deti - syn a dcéra jej trochu nedohovoria. Bol by rád, keby sa toto všetko skončilo, lebo ho to veľmi obťažuje, aj jeho rodinu, deti. Oni sa hneď na začiatku dohodli, že babka bude užívať prízemie a on vrch. Keď babka sa chce súdiť, tak nech si za to aj zaplatí a nie sa oháňa, že poberá dôchodok 300,- eur a má všetko zadarmo. On má hypotéku, ktorú musí splácať, manželka poberá len rodičovský príspevok 200,- eur. Babka týra ich. Pokiaľ ide o vyšetrenie žalobkyne v Levoči, babka začala z domu strhávať polystyrén po tom, čo počula v televíznych správach, že je rakovinotvorný a chcela ho podpáliť, nevedel čo má robiť, preto zavolal 112, a prišla aj s políciou a babka šla dobrovoľne do Levoče na 10 dní.

10. Svedkyňa Mária Zaťurová ml., manželka žalovaného pri výsluchu uviedla, že žalobkyňa nie je rušená žiadnym spôsobom v užívaní nehnuteľnosti, kde býva. Užíva si svoje priestory, záhradu, dreváreň. Nikto jej tam nechodí. Snažia sa, aby nedochádzalo k slovným útokom. Úplne sa jej vyhýbajú. Ostávajú vo vnútri, ak je žalobkyňa na dvore. Poukázala na to, že ju napadla v deviatom mesiaci tehotenstva. Žalobkyňa je konfliktný typ, pretože má stále s niekým problém. Nechodia k nej na prízemie, kde býva. Nebohú p. Dunajovú poznala len z videnia. Nevie aký mala vzťah so žalobkyňou. Polícia u nich bola na dennodennom poriadku. Stále keď sa niečo robí, stále je niečo zle. Prerábali kúrenie, potom chcela aj ona, aby to prerobili, tak to urobili. Je to až na hanbu, že k nim stále chodí polícia. Ak neprerábajú, je zle a ak prerábajú, je taktiež zle.

11. Svedkyňa Anna Zaťurová pri výsluchu uviedla, že je matkou žalovaného. Nebýva s nimi v rodinnom dome. Navštevuje ich skoro každý deň, keďže majú dve malé deti. Je nevesta žalobkyne. Bývala tam šesť rokov ako nevesta. Žalobkyňa bola aj je konfliktný typ. So susedmi mala spory. Boli tam trestné komisie. Bola tam, tak vedela o všetkom. Robila prieky nielen im ale aj susedom. Vyháňala ich z domu. Pozná ju 35 rokov a stále bola takáto konfliktná, mala súdne spory. Nie je rušená, nikto ju neruší v miestnostiach rodinného domu, na prízemí. Keď okolo nej prejde, nevšíma si ju, nepovie nič. Žije s manželom, nechodí pomáhať žalobkyni s drevom, keďže je invalidný dôchodca. Žalobkyňa užíva záhradku.

12. Svedkyňa Mária Kunová pri výsluchu uviedla, že žalobkyňa je jej mamou. Nezrovnalosti začali medzi nimi hneď po roku, keď prepísali dom na žalovaného. Žalovaný chcel urobiť v dome isté veci s tým, že mamka s tým nesúhlasila. Možno mu aj ostro niečo povedala, ale teda ani on nereagoval veľmi dobre. Nadávať starému človeku sa nepatrí. Bola prítomná pri takýchto agresívnych výstupoch vnuka a babky, keď jej doniesol vysypať fúrik piesku. Raz zažila, že žalobkyňu dovliekol z dvora. Surovo ju chytil za plecia a ju dovliekol do domu. Videla slovné výstupy, sú z úst žalovaného hrozné, vulgárne. Boli vyberať zemiaky a deti jej hovorili, že žalovaný povedal, že smrdí celý dvor za žalobkyňou. Raz vyhodil aj ju z domu. Pokiaľ došla domov, volal jej manželovi a natáral mu veci. Má za to, že žalovaný je agresívny typ. Žalobkyňa je svojská, myslí si, že z jej strany agresia je neporovnateľná s agresiou žalovaného a jeho manželky. Pri všetkých slovných útokoch zo strany žalovaného nebola prítomná. Nevie o agresívnom útoku zo strany manželky žalovaného voči žalobkyni.

13. Svedok Jozef Pilát pri výsluchu uviedol, že žalovaný je jeho zať a žalobkyňa jeho stará mama. Vždy keď chce žalovaný niečo opraviť, tak s tým žalobkyňa nesúhlasí, volá políciu. V dome bolo nevyhovujúce kúrenie, nevyhovujúci ohrev vody, pec bola večne zatopená a bojler bol hrdzavý a tiekla z neho voda. Bol svedkom útokov žalobkyne aj vlani, keď jej jeho manželka chcela pomôcť pri schádzaní schodov na schôdzi urbárov, tak sa na ňu zahnala palicou. Jej dcéru, manželku žalovaného zase obviňuje, že ju bije. Fyzicky pri žiadnom útoku nebol, ale bol prítomný, keď sa žalobkyňa prišla k nim domov hádať, že ju žalovaný vyháňa z domu, bolo to v čase pred jeho svadbou, keď už mal dom vysporiadaný. Nevie čo žalobkyňa chce, lebo v minulosti si od družstva prenajala veľké pole a nikto jej nechcel pomôcť pole obrábať, takže bola vždy u nich a on jej pomáhal orať či siať po nociach a ona sa im takto odvďačila a nevie ako všelijako ubližuje jeho dcére.

14. Svedok Ján Handzuš pri výsluchu uviedol, že žalobkyňa je stará mama žalovaného po otcovi a žalovaný je jeho vnuk po mame. Žalovaný sa snažil zrenovovať aj prízemie, ktoré užíva žalobkyňa s tým, že by si vybrala na vyšších podlažiach miestnosti na užívanie, čo ona odmietla. Vie to, pretože kým prebiehali rekonštrukčné práce a vládal, tak žalovanému chodil s prácami pomáhať. Pri hádke či konflikte

nebol prítomný, ale keď sa so žalobkyňou stretli, tak útočila. Nevie o žiadnych konfliktoch vyvolaných žalovaným, ale čo sa týka žalobkyne, poznajú sa od detstva, v minulosti pôsobil ako funkcionár bývalého MNV a bolo potrebné ju aj predvolávať na komisiu na ochranu verejného poriadku, pretože mala súdny spor so susedom, ktorý nevyšiel podľa jej predstáv a následne rušila verejný poriadok. Aj dnes pokiaľ sa niekto opýta v obci na ňu, tak každý radšej mávne rukou a povie, že si s ňou treba dať pokoj. Sústavne sa sťažuje na polícii.

15. Svedkyňa Anežka Pilátová pri výsluchu uviedla, že žalovaný je jej švagor a žalobkyňa jeho stará mama. Vie, že účastníci majú medzi sebou spor, kedy žalovaný sa snaží udržiavať dom v normálnom stave a zabezpečiť žalobkyni strechu nad hlavou či teplo, avšak žalobkyňa je s tým nespokojná. Je krstnou mamou detí žalovaného a aj štyri až päťkrát týždenne chodí k nim, takže bola aj pri tom, kedy slovne napádala jej sestru, manželku žalovaného, ktorá radšej odišla, aby nevznikol zbytočný konflikt. Netuší o čo presne išlo. Nechápe, prečo sa takto vyjadruje, keď má aj záhradku aj sa môže bez problémov pohybovať. Vie, že žalovaný chcel prerobiť tiež spodnú časť domu užívanú žalobkyňou, ale ona to odmietla. Je jej ľúto, že si žalobkyňa ako stará mama tak vymýšľa a ubližuje svojmu vnukovi a svojim pravnúčatám. Čo sa týka fyzického násilia, má len vedomosť o tom, že žalobkyňa napadla matku žalovaného.

16. Svedok Michal Zaťura pri výsluchu uviedol, že žalobkyňa je jeho mama a žalovaný je jeho synovec, teda syn jeho brata. K veci samej uviedol, že mamka užíva dole priestory na prízemí a to kuchyňu, spálňu a tretia izba je ako letná kuchyňa, ale tam je kúpeľňa a WC. To sú všetky priestory, ktoré mamka užíva. Samozrejme, je tam ešte chodba, ktorú užíva, lebo musí do tých miestností nejako vojsť. Vie, že vzťahy neboli najlepšie, chodila tam často polícia. Osobne nebol pri tom, keď tam bola polícia. Chodieva za mamou cca raz za 2-3 týždne, ale ak je potrebné ísť k lekárovi, tak aj častejšie, alebo niečo vybavovať. Chodí s ňou všade, aj k lekárovi aj na vybavovanie. Bol tam párkrát, keď boli nejaké slovné hádky, hlavne na začiatku, keď sa začali súdne pojednávania. Pri konfliktoch, kvôli ktorým bola volaná polícia, nebol. Vyhodnotil by to tak, že tie vzťahy medzi nimi nie sú najlepšie, ale musia si to sami dať do poriadku. Lebo oni bývajú v tom jednom dome, on tam nebýva. V odpovedi na otázku pri akej príležitosti bol žiadať potvrdenie od obce Šuňava založené na čl. 31 spisu ( potvrdenie obce Šuňava vydané na žiadosť svedka, že obec nemá vedomosť o brutálnom správaní žalobkyne a má vedomosť o nezhodách s vnukom Františkom Zaťurom, žalobkyňa sa bola viackrát sťažovať na agresívne správanie svojho vnuka) uviedol, že vtedy bol nejaký konflikt, bola tam nejaká hádka, bola privolaná aj polícia aj RZP. On tam nebol, ale hovoril mu to bratranec Ján Ondruško. Bola tam vraj nejaká hádka a vtedy na základe tejto udalosti zobrali jeho mamu do Levoče na psychiatriu. Že jej zrejme preskočilo, nevie presne, lebo pri tom nebol, ale dedukuje z toho, čo mu bolo potom povedané. Keďže vie, že jeho mama nemala žiadne psychické problémy takého rázu, že by potrebovala ísť na psychiatriu liečiť sa, tak on so sestrou Máriou Kunovou boli potom na návšteve za ňou v Levoči, boli aj za primárom. Primár povedal, že je to normálne, že ako staršia žena má bežné reakcie, ale že ju tam musí nechať aspoň týždeň na pozorovanie, lebo nemohol ju prepustiť hneď na druhý deň, musela tam z lekárskeho hľadiska ten týždeň na pozorovanie zostať. Na základe tohto išiel za starostom Obecného úradu v Šuňave a vyžiadal si toto potvrdenie a chcel to dať ako doklad a aj to predložil tomu primárovi v Levoči, ale on to len krátko pozrel a vrátil mu to naspäť a povedal mu, že mama bude do konca týždňa prepustená, že môžu prísť pre ňu. Bolo tam viac konfliktov.

17. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.

18. Dňa 02.10.2013 na notárskom úrade Mgr. Oľgy Piskoríkovej bola spísaná notárska zápisnica N 663/2003, na základe ktorej žalobkyňa a žalovaný uzavreli kúpnu zmluvu na predaj polovice nehnuteľnosti, ktorú vlastnila žalobkyňa. Bola dohodnutá kúpna cena vo výške 20.000,- Sk. Ďalej bola uzavretá darovacia zmluva medzi Františkom Zaťurom - otcom žalovaného a žalovaným, kde svoj podiel František Zaťura st. daroval svojmu synovi. Okrem toho súrodenci Františka Zaťuru, a to Michal Zaťura a Mária Kunová uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej predali svoj spoluvlastnícky podiel žalovanému. Na základe tejto zmluvy sa teda žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, užívanie ktorej je predmetom sporu. V čl. VI tejto zmluvy bolo zaprotokolované prehlásenie žalovaného, že sa zaväzuje umožniť doživotné bývanie v rodinnom dome s príslušenstvom pre svoju starú matku Máriu Zaťurovú

- žalobkyňu s tým, že tento záväzok nemá charakter vecného bremena podľa § 151o Občianskeho zákonníka a že v prípade staroby a choroby poskytne jej potrebnú pomoc.

19. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7C/50/2005-100 zo dňa 29.05.2007 právoplatným dňa 30.07.2008 súd žalobu žalobkyne o určenie, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a prísl. zamietol.

20. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla (Rozsudok NS SR , sp.zn. 4 Cdo 49/20).

22. Nezhody ohľadom užívania rodinného domu so žalovaným signalizovala žalobkyňa aj Obecnému úradu Šuňava, ktorý výzvou zo dňa 01.10.2012 (č. l. 6) vyzval žalovaného vyhýbať sa konfliktným situáciám a umožniť žalobkyni pokojnú starobu, na ktorú má nárok z právneho, občianskeho, morálneho, etického i kresťanského hľadiska. O nezhodách ohľadom užívania domu svedčí aj to, že žalobkyňa signalizovala tieto nezhody vrátane ich následkov opakovane policajným orgánom, o čom rozhodovala Okresná prokuratúra v Poprade uznesením zo dňa 29.12.2009 (č. l. 25), pričom nie je v tomto konaní rozhodujúce, s akým výsledkom. O nezhodách sporových strán pri užívaní nehnuteľností predložila žalobkyňa aj čestné prehlásenie obyvateľky obce Zuzany Dunajovej zo dňa 01.04.2009 (č. l. 30), ktorá vzhľadom na to, že zomrela, nemohla byť v konaní vypočutá. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/50/2005 však vypočutá bola (na čo poukázal žalovaný) a pri tomto výsluchu uviedla, že sa o vzťahoch medzi sporovými stranami nevie vyjadriť, potvrdila však, že žalovaný je k jej osobe slušný, investuje do domu, vymenil strechu, okná, ale dom treba ešte doopravovať. Vzhľadom na uvedený rozpor súd na tento dôkaz neprihliadal.

23. Súd teda zistil, že medzi sporovými stranami sú dlhotrvajúce spory, ktoré boli opakovane riešené aj políciou, prípadne priestupkovým orgánom (správa od OR PZ v Poprade, Obvodné oddelenie PZ vo Svite zo dňa 11.11.2014 založená na č. l. 144, vyšetrovací spis ČVS:ORP-583/OVK-PP-2009). Ide o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Tieto problémy majú sporové strany navzájom, ako aj žalobkyňa s matkou žalovaného a manželkou žalovaného.

24. Vyjadrenia sporových strán korešpondovali s ich procesným postavením a záujmom v tomto konaní. Výpovede svedkov boli poznačené subjektívnym vnímaním osoby žalobkyne a žalovaného, ich správaním determinovaným rodinnými, príbuzenskými vzťahmi ako aj osobnými sympatiami. Čo je z hľadiska subjektívneho hodnotenia pre jedného človeka v medziach normy, pre iného človeka sa môže z tejto normy vymykať. Preto súd vychádzal pri rozhodovaní predovšetkým z obsahu predmetnej notárskej zápisnice.

25. Z Notárskej zápisnice N 663/2003, NZ 87555/2003 zo dňa 02.10.2003 vyplýva, že účastník František Zaťura (v tomto konaní žalovaný) prehlasuje, že sa zaväzuje umožniť doživotné bývanie v rodinnom dome s príslušenstvom súp. č. 8 v k. ú. Nižná Šuňava pre svoju starú matku Máriu Zaťurovú (v tomto konaní žalobkyňa) s tým, že tento záväzok nemá charakter vecného bremena podľa § 151o Občianskeho zákonníka a že v prípade staroby a choroby jej poskytne potrebnú pomoc. Aj keď v tomto prípade citovaný záväzok žalovaného nemá charakter vecného bremena, ide o jeho tzv. „osobný záväzok“ vo vymedzenom rozsahu.

26. Súd žalobe vyhovel vzhľadom na odstránenie právnej neistoty, osobný záväzok žalovaného vo vzťahu k žalobkyni vyplývajúci z vyššie uvedenej notárskej zápisnice a keďže žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému povinnosti aj nad rámec tohto osobného záväzku, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Súd má za to, že usporiadanie užívania rodinného domu je v záujme, vzhľadom na značné nezhody medzi sporovými stranami, ich oboch, čo súd vyhodnotil ako skutočnosť hodnú osobitného zreteľa a preto sporovým stranám náhradu trov konania podľa § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal. (Žalobkyni doposiaľ žiadne trovy konania ani nevznikli.)

32. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v aktuálnom znení ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. Vzhľadom na charakter určovacej žaloby, pomerný úspech žalobkyne a skutočnosti hodné osobitného zreteľa súd rozhodol, že žalovaný nie je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby resp. jeho pomernú časť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.