Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_B1-18C-27-2021.pdf
PDF · 107.54 KB
Case nature
Subarea
B1-18C/27/2021
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX C. proti žalovaným: 1. Vláda Slovenskej republiky, Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, 2. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 166, 821 02 Bratislava, 3. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto so sídlom v Bratislave, Ružinovská 4813/8, 821 01 Bratislava, 4. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, Limbová 6053/6, 917 02 Trnava, 5. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede, Veľkoblahovská cesta 1067, 929 01 Dunajská Streda, 6. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Galante, Hodská 2352/62, 924 01 Galanta, 7. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Senici, Kolónia 557/21, 905 01 Senica, 8. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne, Nemocničná 722, 911 01 Trenčín, 9. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Považskej Bystrici, Slovenských partizánov 1130/50, 017 01 Považská Bystrica, 10. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza so sídlom v Bojniciach, Nemocničná 8, 972 01 Bojnice, 11. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda 58, 949 63 Nitra, 12. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Topoľčanoch, Stummerova 1856/90, 955 01 Topoľčany, 13. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Nových Zámkoch, Slovenská 13a, 940 02 Nové Zámky, 14. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Komárne, Mederčská 742/39, 945 01 Komárno, 15. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Leviciach, Komenského ul. 3186/4 934 38 Levice, 16. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline, Vojtecha Spanyola 1731, 010 01 Žilina, 17. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci, Palárikova 1156, 022 01 Čadca, 18. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Dolnom Kubíne, Nemocničná 1944, 026 01 Dolný Kubín-Brezovec, 19. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Martine pre územný obvod okresov Martin a Turčianske Teplice, Kuzmányho 540, 036 01 Martin, 20. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 1643, 031 01 Liptovský Mikuláš, 21. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, Cesta k nemocnici 1, 975 56 Banská Bystrica, 22. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Lučenci, A. Petöfiho 112, 984 01 Lučenec, 23. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Veľkom Krtíši, Banícka 679, 990 01 Veľký Krtíš, 24. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote, Tomášikova 1800/14 979 01 Rimavská Sobota, 25. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Zvolene, Nádvorná 3366, 960 01 Zvolen, 26. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiari nad Hronom, Cyrila a Metoda 357, 965 01 Žiar nad Hronom, 27. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade, Zdravotnícka 3525, 058 01 Poprad, 28. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove, Jána Hollého 5, 080 01 Prešov, 29. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bardejove, Kuzmányho 2762, 085 01 Bardejov, 30. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Vranove nad Topľou, Doktora Cyrila Daxnera 91/4, 093 01 Vranov nad Topľou, 31. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 79, 089 01 Svidník, 32. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Humennom, 26. novembra 1507/1507/2, 066 01 Humenné, 33. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Starej Ľubovni, Obrancov mieru 508/1, 064 01 Stará Ľubovňa, 34. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, Ipeľská 1597/1A 040 11 Košice, 35. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach, Sama Chalupku 1229, 071 01 Michalovce, 36. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Rožňave, Špitálska 2212/3, 048 01 Rožňava, 37. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mickiewiczova 6, 05201 Spišská Nová Ves, 38. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trebišove, Jilemnického 3370, 075 01 Trebišov, o vyhlásenie uznesení Vlády SR, opatrení a vyhlášok za absolútne neplatné, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e, že nemá na konanie právomoc.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žalovaným v 1. – 38. rade sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 10.05.2021 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd vyhlásil žalobkyňou označené uznesenia vlády SR, nariadenia vlády SR, opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva za absolútne neplatné. Ďalej sa domáhala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade prijať opatrenia na ukončenie protiprávneho stavu vyplývajúceho z právnych aktov obmedzujúcich základné práva a slobody zaručené Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktoré zaväzujú Slovenskú republiku, a to z právnych aktov označených v prílohe 1 žaloby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pod pokutou 5.000,- eur za každý deň omeškania; uložil povinnosť žalovaným v 2. – 38. rade prijať opatrenia na ukončenie protiprávneho stavu vyplývajúceho z právnych aktov obmedzujúcich základné práva a slobody zaručené Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktoré zaväzujú Slovenskú republiku, a to z právnych aktov označených v prílohe 2 a 4 žaloby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pod pokutou 5.000,- eur za každý deň omeškania; zakázal žalovaným v 1. – 38. rade vykonávať a vynucovať namietané správne akty a upravovať medze základných práv a slobôd zaručených Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktoré zaväzujú Slovenskú republiku, v rozpore s čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
3. Podľa § 4 Civilného sporového poriadku, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
4. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
5. Podľa § 7 písm. c) Správneho súdneho poriadku, správne súdy nepreskúmavajú všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa článku čl. 108 Ústavy SR, vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci.
7. Podľa článku čl. 119 písm. n) Ústavy SR, vláda rozhoduje v zbore o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu.
8. Podľa článku čl. 124 Ústavy SR, Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
9. Podľa § 125 ods. 1 písm. b) Ústavy SR, Ústavný súd rozhoduje o súlade nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi.
10. Podľa článku čl. 129 ods. 6 Ústavy SR, Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
11. Podľa § 1aa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády; uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Podľa § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom.
13. Podľa Čl. 5 (Núdzový stav) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (ďalej len ako „ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.“), ods. 1: Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, k ohrozeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky. ods. 2: Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. S predĺžením núdzového stavu podľa druhej vety musí vysloviť súhlas národná rada, a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého núdzového stavu. Ak národná rada nevysloví súhlas, predĺžený núdzový stav zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového stavu, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu. Súhlas národnej rady je potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní; tretia a štvrtá veta sa použijú rovnako. ods. 3: V čase núdzového stavu, okrem núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v tomto rozsahu: a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto, b) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, poskytovania sociálnych služieb, vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd, c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení, d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie, e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb, f) obmedziť doručovanie poštových zásielok, g) obmedziť slobodu pohybu a pobytu, h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním, i) obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti, j) zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,
k) zakázať uplatňovanie práva na štrajk, l) vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze. ods. 4: V čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v rozsahu podľa odseku 3 písm. a), b), e), g), h) alebo písm. j).
14. Podľa Čl. 1 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., základnou úlohou verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je vykonávať všetky potrebné opatrenia na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov.
15. Podľa Čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., bezpečnosť je stav, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.
16. Podľa Čl. 6 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., vláda zodpovedá za obranu a bezpečnosť štátu.
17. Podľa Čl. 6 ods. 2 písm. b) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., vláda určuje základnú koncepciu obrany a bezpečnosti štátu.
18. V rámci skúmania procesných podmienok súd dospel k záveru, že nemá právomoc na konanie vo veci.
19. Žalobkyňa sa v prvom rade domáhala vyslovenia absolútnej neplatnosti uznesení vlády SR, nariadení vlády SR, opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR a vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré tvorili prílohy jej podania. Súdy podľa § 3 Civilného sporového poriadku prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon.
20. Uznesenia vlády nepodliehajú preskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ust. § 1aa zákona č. 575/2001 Z.z. odkazoval v tomto smere na ust. § 9e zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení zákona č. 72/2021 Z. z., podľa ktorého proti rozhodnutiu vlády, ktorým sa rozhodlo o zamietnutí žiadosti alebo o zrušení súhlasu, môže žiadateľ podať žalobu na preskúmanie rozhodnutia vlády na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že žalobou napádanými uzneseniami vláda nerozhodla o zamietnutí žiadosti alebo o zrušení súhlasu, uznesenia vlády, ktoré tvoria prílohu č. 1 žaloby nepodliehajú preskúmaniu súdom.
21. Žalobkyňa sa ďalej domáhala vyslovenia absolútnej neplatnosti nariadení vlády, opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR a vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Charakteristickým znakom normatívnych právnych aktov je ich všeobecná záväznosť, ktorá sa vzťahuje na neurčitý počet adresátov s tým, že tieto akty sú výsledkom tzv. tvorby práva. Normatívny právny akt je možné definovať ako akt normotvornej činnosti subjektu, majúceho legislatívnu právomoc. Ide o výsledok realizovanej legislatívnej právomoci. Medzi subjekty s legislatívnou právomocou je v zmysle právnych predpisov možné zaradiť NR SR, vládu ako celok, ministerstvá, resp. aj iný správny orgán alebo zastupiteľstvo územného samosprávneho celku (t. j. obce
či samosprávneho kraja). Individuálne správne akty predstavujú produkt orgánov verejnej správy pri aplikácii práva v individuálnych administratívnych veciach, ide pritom o širokú oblasť právnych vzťahov. Z článku 13 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou výlučne formou zákona. Vymedzením práva sa identifikuje „priestor práva“, teda rozsah spoločenských vzťahov, v ktorých sa dané právo priznáva. Mimo svojho „priestoru“ právo neexistuje. Základné práva a slobody spravidla nie sú výslovne definované v ústavných normách, ale sú ponechané na identifikáciu pomocou rozumného výkladu tomu, kto je oprávnený právo aplikovať. Obmedzenie práva je zásah do „priestoru práva“, teda medzi hranice, ktorými je právo vymedzené. Ústava SR výslovne určuje podmienky, ktoré legitimizujú obmedzenie základného práva alebo slobody. Podmienky obmedzenia základného práva alebo slobody ustanovuje čl. 13 ods. 2 až 4. Účelom úpravy čl. 13 ods. 2 je určiť formálnu záruku obmedzenia základných práv a slobôd. Na rozdiel od uloženia povinnosti, ktoré môže mať jednu zo štyroch foriem uvedených v taxatívnom výpočte čl. 13 ods. 1, ústavne konformné obmedzenie základného práva alebo slobody musí mať formu zákona, ktorý splnil všetky podmienky určené pre schvaľovanie zákona. Zákon, ktorý primárne upravuje právomoc vlády v čase vyhláseného núdzového stavu obmedziť základné práva a slobody je zákon o bezpečnosti štátu, ktorý v čl. 5 ods. 3 taxatívne vymenúva základné práva a slobody, ktoré vláda môže počas núdzového stavu obmedziť, prípadne aké povinnosti môže uložiť a zároveň vládu pri obmedzovaní práv a slobôd a ukladaní povinností limituje rozsahom, časom a postihnutým územím. Cit. ústavný zákon v čl. 5 upravuje kompetencie vlády SR, ktorá môže v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky najviac v stanovenom rozsahu podľa ods. 3. písm. a) až l). Rozhodnutím vlády o obmedzení základných práv a slobôd, resp. uložením povinnosti vládou v zmysle čl. 5 ods. 3 zákona o bezpečnosti štátu nejde o ukladanie (normatívne) novej povinnosti, ako to predpokladá čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, ale len o obmedzenie už existujúcich práv a slobôd a o možnosť vyžadovať splnenie zákonom uložených povinností, ktoré sú potrebné na odvrátenie krízovej situácie, pričom tieto kompetencie vlády upravuje okrem zákona o bezpečnosti štátu napr. aj zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Ide teda o aplikáciu práva vyjadreného v Ústave SR, ústavných zákonoch a zákonoch, ktoré vláda robí v rámci svojej Ústavou SR a zákonom o bezpečnosti štátu zverenej právomoci.
22. Napadnuté nariadenia vlády, opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú všeobecne záväznými právnymi predpismi. Od 14. októbra 2020 je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky aktuálne účinné ustanovenie § 59b zákona o ochrane zdravia, z ktorého vyplýva, že na opatrenia a vyhlášky úradu verejného zdravotníctva aj regionálneho úradu verejného zdravotníctva treba nazerať ako na všeobecne záväzné právne predpisy v zmysle čl. 123 ústavy vydávané na základe špeciálneho delegačného ustanovenia zákona o ochrane zdravia (porovnaj aj uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 211/2021 zo dňa 19.05.2021). Napadnuté právne akty nie sú spôsobilým predmetom preskúmania súdom v rámci civilného sporového konania, keďže súdy primárne prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Právomoc na preskúmanie týchto aktov je Ústavou SR zverená Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nie je daná právomoc tunajšieho súdu na rozhodovanie v danej veci, pričom ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Zároveň vec nebolo možné postúpiť na konanie Ústavnému súdu Slovenskej republiky ani inému orgánu, ktorý by disponoval právomocou na jej rozhodnutie. Postúpenie veci Ústavnému súdu SR, ako orgánu verejnej moci s právomocou preskúmať napadnuté všeobecne záväzné právne predpisy nie je možné, pretože konanie pred ústavným súdom nemožno začať tak, že všeobecný súd vec postúpi ústavnému súdu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 12/1995 z 18. januára 1995). Ústava Slovenskej republiky v súčasnosti upravuje len jeden spôsob začatia konania pred ústavným súdom, a to návrh na začatie konania (článok 130 ods. 1 a 2). Uvedený spôsob začatia konania pred ústavným súdom podrobnejšie upravuje zákon č. 314/2018 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žiaden iný spôsob začatia konania pred ústavným súdom nie je možný. Súd záverom dodáva, že princíp zákazu „denegatio iustitiae“ je nevyhnutné interpretovať v tom zmysle, že súd nemôže odmietnuť sa vecou zaoberať a tým neposkytnúť ochranu subjektu domáhajúceho sa súdnej ochrany bez zákonného dôvodu (aj v prípade pochybností pri skúmaní procesných podmienok - napr. uznesenie NS SR spis. zn. 8Sžo/31/2013 zo dňa 31.03.2014). Právomoc preskúmať napadnuté všeobecne záväzné právne predpisy bola Ústavou SR zverená Ústavnému súdu SR. Zastavením konania v dôsledku
neodstrániteľnej prekážky konania, akým je nedostatok právomoci súdu na rozhodnutie v prejednávanej veci, nemôže preto dôjsť k porušeniu procesných práv žalobkyne. Na dôvažok súd uvádza, že vec by nebolo možné postúpiť ani správnemu súdu, keďže správne súdy rovnako nepreskúmavajú všeobecne záväzné právne predpisy, čo vyslovene upravuje § 7 písm. c) Správneho súdneho poriadku. Niet tak orgánu, ktorému by tunajší súd po zistení nedostatku právomoci konať a rozhodnúť postúpil vec na ďalšie konanie.
23. Žalobkyňa sa ďalej domáhala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade prijať opatrenia na ukončenie protiprávneho stavu vyplývajúceho z právnych aktov obmedzujúcich základné práva a slobody zaručené Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktoré zaväzujú Slovenskú republiku, a to z právnych aktov označených v prílohe 1 žaloby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pod pokutou 5.000,- eur za každý deň omeškania; uložil povinnosť žalovaným v 2. – 38. rade prijať opatrenia na ukončenie protiprávneho stavu vyplývajúceho z právnych aktov obmedzujúcich základné práva a slobody zaručené Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktoré zaväzujú Slovenskú republiku, a to z právnych aktov označených v prílohe 2 a 4 žaloby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pod pokutou 5.000,- eur za každý deň omeškania; zakázal žalovaným v 1. – 38. rade vykonávať a vynucovať namietané správne akty a upravovať medze základných práv a slobôd zaručených Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktoré zaväzujú Slovenskú republiku, v rozpore s čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
24. Súd opätovne uvádza, že v rámci civilného sporového konania je oprávnený rozhodovať súkromnoprávne spory. V právomoci všeobecného súdu nie je ukladať povinnosti vláde ako vrcholnému orgánu výkonnej moci ani iným orgánom štátnej správy, pokiaľ v rámci svojej pôsobnosti vydávajú normatívne právne akty. Pokiaľ bola žalobkyňa názoru, že z napadnutých právnych predpisov vznikol protiprávny stav obmedzujúci základné práva a slobody zaručené Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, potom súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že preskúmavanie všeobecne záväzných právnych predpisov nie je v právomoci všeobecného súdu, ale jedine ústavného súdu. Pokiaľ ďalšie uplatňovanie napadnutých právnych predpisov, ich častí alebo niektorých ustanovení môže ohroziť základné práva a slobody, môže ústavný súd aj bez návrhu pozastaviť ich účinnosť (bližšie § 78 zákona č. 314/2018 Z.z.). Ako už bolo uvedené vyššie, konanie pred ústavným súdom nemôže začať tak, že mu všeobecný súd postúpi podanie fyzickej osoby domáhajúcej sa preskúmania všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sú podľa nej spôsobilé ohroziť základné práva a slobody. Záverom súd uvádza, že návrhy žalobkyne už ani nie sú aktuálne, keďže núdzový stav vyhlásený od 25. novembra 2021 (uznesenie vlády SR č. 695 zo dňa 24.11.2021, publikované v Zbierke zákonov č. 428/2021), bol ukončený uplynutím 22. februára 2022. Mimoriadna situácia vyhlásená vládou SR od 12. marca 2020 z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa v dôsledku ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 pre územie Slovenskej republiky, bola odvolaná 15. septembra 2023 ku 06.00 hod. uznesením vlády SR č. 446 z 13. septembra 2023.
25. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované právne predpisy súd dospel k záveru, že vec nepatrí do právomoci súdu podľa § 3 Civilného sporového poriadku, a preto konanie zastavil. Zároveň neboli splnené predpoklady pre postúpenie veci inému orgánu.
26. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyňa podala žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať, čím z procesného hľadiska zavinila, že konanie bolo zastavené. Z uvedeného dôvodu jej vznikla povinnosť nahradiť protistrane trovy konania. Keďže žalovaným v 1. – 38. rade v príslušnom štádiu konania žiadne trovy nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.