Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/264/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, v spore žalobkyne: I. C., nar. X.X.XXXX, bytom P. cesta XXX/X, K. T., zastúpenej advokátkou: JUDr. Adriena Vysudilová, so sídlom Paulínska 15/A, Trnava, proti žalovanému: P. C., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX, D. N., t. č. M. 6, J., zastúpenému advokátkou: JUDr. Soňa Pohovejová, so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, o vylúčenie z užívania nehnuteľnosti, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný P. C., nar. X.X.XXXX, sa vylučuje z užívania rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX a priľahlého pozemku parcely registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1.616 m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. K. T., obec K. T., okres P., zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade Trnava, katastrálnom odbore, a to až do vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 2.6.2015 domáhala, aby súd v zmysle § 146 ods. 2, resp. § 705a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), rozhodol o vylúčení žalovaného z užívania rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX a priľahlého pozemku parcely registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1.616 m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. K. T., obec K. T., okres P., zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade Trnava, katastrálnom odbore, a to až do vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že manželstvo žalobkyne so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 10.3.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.4.2015. Za trvania manželstva strany nadobudli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. K. T., zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok parc. reg. „C“ parc. č. XXXX. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.616 m2 a stavbu

- rodinný dom s. č. XXX na parc. č. XXXX, ktoré patria do BSM žalobkyne a žalovaného v celosti. Tieto nehnuteľnosti v súčasnosti užíva žalobkyňa spolu s dcérou mal. J. C., nar. X.X.XXXX. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dosiaľ nie je vyporiadané. Žalobkyňa mala za to, že ako rozvedená manželka je vzhľadom na účel ust. § 146 ods. 2 OZ, s použitím § 853 ods. 1 o analógii vo vzťahu k právnej úprave v ustanovení § 146 ods. 2 a § 705a v tomto spore aktívne legitimovaná, nakoľko ak zákonodarca v prípade existencie psychického a fyzického násilia poskytuje túto ochranu osobe trpiacej násilím pri užívaní bytu z titulu spoločného nájmu bytu, resp. v BSM, nie je dôvod aby vo vzťahu k rozvedenému manželovi a k užívaniu rodinného domu patriaceho do BSM mal iný zámer. Žalobkyňa uviedla, že už počas trvania manželstva dochádzalo zo strany žalovaného k fyzickému a psychickému násiliu voči žalobkyni, kedy žalovaný pod vplyvom alkoholu začal žalobkyňu fyzicky a slovne napádať,

slovne sa jej vyhrážal a vulgárne nadával, urážal ju a vyhadzoval zo spoločnej domácnosti. Uvedené podľa žalobkyne potvrdzujú Potvrdenie o oznámení vydané Obvodným oddelením PZ v Trnave D. U.: 3049/OO-TT-2014 zo dňa 9.10.2014, Potvrdenie o oznámení vydané Obvodným oddelením PZ Trstín, DU: 519/14 zo dňa 12.10.2014, Potvrdenie vydané Obvodným oddelením Policajného zboru v Trstíne DU: 128/15 zo dňa 4.3.2015, Potvrdenie vydané Obvodným oddelením PZ v Trnave DU: 885/TT-2015 zo dňa 21.3.2015. Datovanie týchto listín podľa žalobkyne preukazuje, že správanie žalovaného voči žalobkyni má dlhodobú povahu, minimálne od októbra 2014, pričom násilné správanie sa u žalovaného prejavovalo aj v období tomuto predchádzajúcom, manžel sa totiž pod vplyvom alkoholu správal agresívne približne 7 rokov pred rozvodom manželstva a toto jeho agresívne správanie sa stupňovalo. V zmysle judikatúry pritom násilné konanie manžela nemusí vykazovať znaky trestného činu. Násilie nie je definované v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise, vo všeobecnosti je chápané ako úmyselné konanie spôsobujúce telesnú a duševnú ujmu, následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce, je jej bránené robiť niečo, čo chce a vyvoláva v nej strach, pričom je charakteristické, že jedna strana zneužíva prevahu svojej moci nad druhou stranou. V danom prípade je splnená tiež podmienka neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia, ktorá je daná jednak intenzitou správania žalovaného a jeho dlhodobosťou, teda medzi násilím a neznesiteľnosťou ďalšieho spolužitia je daná príčinná súvislosť. Žalobkyňa okrem predmetnej nehnuteľnosti nevlastní žiadny ďalší nehnuteľný majetok, pričom žalovaný ako výlučný vlastník vlastní ďalšie nehnuteľnosti v kat. úz. D. zapísané na LV č. X0 ako stavba - dom s. č. XX postavený na parc. reg. „C“ č. XX, pozemok - parc. reg. „C“ č. XX - záhrady o výmere 269 m2, pozemok - parc. reg. „C“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, pozemok - parc. reg. „C“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2, pozemok - parc. reg. „C“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 295 m2. Z manželstva žalobkyne a žalovaného pochádza mal. dcéra J. C., ktorá navštevuje 6. ročník Základnej školy v K. T., ktorá sa potrebuje pripravovať do školy a pre správanie žalovaného, kde ku konfliktom dochádza aj v nočných hodinách, maloletá nemôže spať, keď zaspí sa z dôvodu psychickej záťaže prebúdza, nemôže sa ani riadne pripravovať na vyučovanie a situácia v domácnosti ovplyvňuje jej zdravý psychický vývoj, čo v jej veku môže mať trvalé následky.

3. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku k žalobe pripojila listinné dôkazy - rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 16P/104/2014-13, Potvrdenie Obce K. T. o trvalom pobyte žalobkyne a mal. J., výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. K. T., výpis z LV č. XX pre kat. úz. D. N., Potvrdenie o oznámení na OO PZ v Trnave dňa 9.10.2014, Potvrdenie o oznámení na OO PZ Trstín dňa 12.10.2014, Potvrdenie o oznámení na OO PZ Trstín dňa 4.3.2015, Potvrdenie o oznámení na OO PZ Trnava dňa 21.3.2015, Potvrdenie o oznámení na OO PZ Trstín dňa 4.3.2015, Potvrdenie o oznámení na OO PZ Trstín dňa 1.6.2015.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť, nakoľko jej tvrdenia o násilí voči nej sú účelové nepravdy, naopak žalobkyňa útočí na žalovaného a vyhráža sa mu, že ho oberie o všetko. Žalovaný žalobkyňu nikdy fyzicky a slovne nenapádal, nevyhrážal sa jej, ani ju neurážal, nikdy ju nevyhadzoval zo spoločnej domácnosti. Potvrdenia o oznámeniach vydané OO PZ v Trnave a Trstíne nie sú dôkazmi o pravdivosti tvrdení žalobkyne o nevhodnom chovaní sa žalovaného voči nej. Žalobkyňa policajtov privolala, ale nikdy nezistili skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod akéhokoľvek konania voči žalovanému. Viackrát jej vyčítali, že ich volala bezdôvodne a žiadali ju, aby zmenila svoje správanie, lebo ich výjazdy boli zbytočné. Začiatkom marca 2015 sa žalobkyňa odsťahovala z domu ku svojej matke, postupne si odnášala zariadenie - chladničku, televízor, dva počítače, mikrovlnku a 6.6.2015 dala dom odpojiť od elektriny. Žalovaný sa žalobkyni vyhýba, žalobkyňa chodí do domu, keď je žalovaný v práci, takže sa prakticky nestretávajú, ani spolu nekomunikujú. Okresný súd Trnava nariadil predbežné opatrenie uznesením č. k. 16C/224/2015-14, proti ktorému podal žalovaný odvolanie, na čo Krajský súd v Trnave nariadené predbežné opatrenie zmenil. Na základe podnetov žalobkyne boli prejednané na oddelení priestupkov Okresného úradu v Trnave priestupkové veci proti občianskemu spolunažívaniu dňa 5.8.2015 sp. č. OU-TT-OVVS2-2015/017438 a dňa 25.8.2015 sp. č. OU-TT- OVVS2-2015/019916-5, pričom obe konania, ktorými chcela žalobkyňa podporiť svoje účelové tvrdenia o násilníckom správaní žalovaného k nej pod vplyvom alkoholu, boli odložené ako neopodstatnené a nedôvodné. Súčasťou spisových materiálov k prejednávaným priestupkom by malo byť vyjadrenie o vyriešení neopodstatnených podaní žalobkyne na OO PZ Trstín a Trnava uvádzaných v žalobe.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného, listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a žalovaným, výsluchom svedkov P. C., maloletej J. C. a J. Q., ďalej listinnými dôkazmi Potvrdeniami o oznámení z 9.10.2014, z 12.10.2014, z 4.3.2015, z 21.3.2015 a z 1.6.2015, Oznámením Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov č. OU-TT-

OOP1-2015/028294 z 26.11.2015, Rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT-OVVS2-2015/019916 z 23.9.2015, Rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT-OVVS2-2014/028515 zo dňa 8.12.2014, Rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT-OVVS2-2015/015780 zo dňa 14.5.2015, Rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT- OVVS2-2015/017438 zo dňa 5.8.2015, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trstíne ČVS: ORP-2816/TR-TT-2015 z 30.5.2016, Správou o výsledku objasňovania priestupku z 28.4.2015, Správou o výsledku objasňovania priestupku z 16.5.2015, Správou o výsledku objasňovania priestupku z 5.6.2015, Správou o výsledku objasňovania priestupku z 16.12.2015, Správou o výsledku objasňovania priestupku z 12.1.2016, Čestným prehlásením Márie Miklošovičovej zo dňa 19.6.2017, ako aj obsahom pripojených spisov Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/224/2015 a sp. zn. 16P/104/2014.

6. Žalobkyňa v spore poukazovala na to, že žalovaný je okrem predmetnej nehnuteľnosti ďalej výlučným vlastníkom rodinného domu v Bratislave - Rači a tiež podielovým spoluvlastníkom domu v kat. úz. Svit. Mala za to, že pre rozhodnutie o vylúčení z užívania nehnuteľnosti nie je potrebné, aby intenzita konania mala účinky trestného činu, preto podľa nej nie je podstatné, ako skončili trestné oznámenia žalobkyne. Hlavným dôvodom pre podanie žaloby bolo správanie sa žalovaného a jeho užívanie alkoholu, čo bolo uvádzané už v rozvodovom konaní. Ešte za trvania manželstva bol žalovaný na vyšetrení u MUDr. D., kde sám uviedol, že požíva alkoholické nápoje. Žalobkyni bola do osobnej starostlivosti zverená maloletá dcéra, pričom je tiež potrebné zabezpečiť jej nerušené a pokojné bývanie. Žalobkyňa si bývanie môže zabezpečiť jedine v tejto nehnuteľnosti, keď žalovaný má k dispozícii ďalšie dve nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že sa žalobkyňa odsťahovala k svojej matke, bolo to iba dočasné riešenie, pretože v dome jej matky býva tiež sestra žalobkyne s rodinou, čiže tu pre žalobkyňu a maloletú nie je možné zabezpečiť trvalé bývanie. Pokiaľ ide o oznámenie žalobkyne dňa 9.10.2014, žalovaný sa mal tohto konania dopustiť o 1.30 hod., čiže v čase nevhodnom pre maloletú. V súčasnosti prebieha konanie o vyporiadanie BSM, pričom žalobkyňa má záujem o jeho mimosúdne vyporiadanie, aby pomery strán boli čo najrýchlejšie usporiadané. Žalovaný nerešpektuje vykonateľné predbežné opatrenie a naďalej vstupuje do nehnuteľnosti. Bolo tiež podané trestné oznámenie pre marenie výkonu súdneho rozhodnutia, keď žalovaný z predmetnej nehnuteľnosti odnášal veci, jeho správaním je narušované pokojné bývanie, čo bolo účelom pre nariadené predbežné opatrenie. Žalobkyňa s dcérou v súčasnosti nehnuteľnosť užívajú, žalovaný aktuálne neodkladné opatrenie dodržiava.

7. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že sa so žalovaným rozviedli pre jeho nadmerné požívanie alkoholu, keď tento štyri dni pil a štyri dni robil. Po rozvode zostali bývať v tejto spoločnej nehnuteľnosti, avšak žalovaný sa vracal domov v noci, budil dcéru, urážal ich, nadával, vyhadzoval ich- žalobkyňu aj dcéru. Preto žalobkyňa odišla bývať k matke, lebo spolužitie s ním bolo neznesiteľné. Avšak tento im prišiel robiť zle aj tam, vybuchoval, nadával. Žalobkyňa mala z jeho správania obavu, žalovaný, keď si vypije, nevie, čo robí. Do domu sa žalobkyňa vrátila naspäť v polovičke decembra, keď žalovaný nerešpektoval predbežné opatrenie. Žalobkyňa na dome vymenila zámky a nasťahovala sa tam, odvtedy tam žalovaný nebol. Napriek nariadenému predbežnému opatreniu, žalovaný v dome stále býval, keď mal voľno, vyhadzoval nábytky, sedačky, robil zle. Žalovaný žalobkyni nadával do tlstých svíň, z domu ju stále vyhadzoval, sácal ju, búchal po chrbte. Maloletej nadával, ale sa jej nedotkol. Žalobkyňa uviedla, že podala oznámenia na polícii, avšak nevie, ako sa to riešilo. Policajt jej určite nepovedal, že ich volala bezdôvodne.

8. Obrana žalovaného v spore spočívala v tom, že podľa neho sú tvrdenia žalobkyne účelové. Žalobkyňa v marci r. 2015 z nehnuteľnosti odišla, dom nechala odpojiť od elektriny a odišla bývať k svojej matke. Nie je pravda, že v dome býva od decembra r. 2015, žalobkyňa v dome nebýva. Zámky na dome vymenila už skôr. Žalovaný nariadené predbežné opatrenie rešpektuje. Uviedol, že mal za to, že keď sa voči nemu odvolal, predbežné opatrenie skončilo. Rozhodnutie krajského súdu mu potom doručovali na také pošty, kde nebol. Ďalej sa bránil tým, že pokiaľ z oznámení malo vyplývať, že mal odnášať nejaké veci, toto nebolo preukázané, žalobkyňa si odniesla z nehnuteľnosti kanvicu, ako aj iné veci a zariadenie, ktoré patria do BSM. Žalovaný uviedol, že aj on má záujem vyporiadať BSM, a to aj mimosúdne, je pripravený žalobkyňu vyplatiť. Nevedel o tom, že bol podaný návrh na vyporiadanie BSM, žalobkyni zaslal svoj návrh dohody. Potvrdenia o oznámeniach podaných žalobkyňou nehovoria o tom, akým spôsobom boli tieto veci ukončené. Žalobkyňa nepreukázala potrebu, aby bol žalovaný v užívaní nehnuteľnosti, či už obmedzený, alebo z jej užívania vylúčený. Žalovaný bol dlhé roky kamionistom,

vtedy alkohol nemohol užívať. Odkedy zostala žalobkyňa tehotná, musel zmeniť prácu, pretože nemohol byť stále preč. Jeho príjem sa ponížil, mal dve práce, snažil sa uživiť rodinu. Nie je rozhodujúce, že žalovaný vlastní iné nehnuteľnosti, dom v Rači zdedil. Podstatné je, že nehnuteľnosť patrí do BSM a že sa žalovaný nedopúšťa takého konania, aby bol z užívania nehnuteľnosti vylúčený. V súčasnosti ani nie je dôvod na vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti, pretože dom žiadna zo strán neužíva, nakoľko žalovaný má zákaz vstupu, ktorý rešpektuje a žalobkyňa v dome nebýva. Pokiaľ ide o spôsob vybavenia oznámení žalobkyne, potvrdenie o skutku zo dňa 29.3.2015, bolo odložené, pretože došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku. Podanie zo dňa 12.10.2015 bolo odložené, pretože došlé oznámenie nespĺňa podmienky, nakoľko nebolo preukázané, že došlo ku konaniu, ktoré napĺňa znaky priestupku. Podanie zo dňa 1.6.2015 -konanie o priestupku bolo zastavené, pretože nebolo preukázané správanie sa žalovaného. Pokiaľ ide o priestupok z 20.3.2015, bola žalovanému uložená pokuta a povinnosť zaplatiť trovy konania, voči rozhodnutiu sa žalovaný odvolal. Jedinými svedkami, ktorí mali potvrdzovať konanie žalovaného boli matka žalobkyne a dcéra. Teda tri oznámenia žalobkyne skončili tým, že došlé oznámenie neodôvodňujú začatie konania o priestupku, v jednom prípade to bolo ukončené tak, že vo výpovediach sa matka žalobkyne a dcéra jednoznačne nezhodli, iba jeden skutok bol čiastočne uznaný, proti tomuto sa žalovaný včas neodvolal, skutkový stav preukázaný nebol. Žalobné dôvody teda boli podľa žalovaného vylúčené listinnými dokladmi. Žalovaný poprel, že by z jeho strany došlo k fyzickému násiliu voči žalobkyni. Ak by k tomu došlo, zrejme by navštívila lekára, alebo by o tom podala trestné oznámenie. Poukazoval na to, že ak by sa k žalobkyni správal tak, ako uvádza žalobkyňa, netrávila by maloletá dcéra u otca toľko času, niekedy od piatku do nedele, otec s maloletou sa stretávajú, otec má s dcérou dobrý vzťah. Žalobkyňa vo veci vyporiadania BSM robila obštrukcie. Dôvody pre podanie žaloby tu teda nie sú, pretože zákonodarca mal na mysli úplne iné situácie, ako je obťažovanie a ponižovanie ženy. Žalobkyňa pôvodne z tejto nehnuteľnosti odišla hneď po rozvode, vrátila sa tam pred pojednávaním. Žalovaný sa s maloletou stretáva a vyzdvihuje si ju pred domom, raz

- dvakrát do mesiaca, niekedy u neho dcéra prespí, keď k nemu príde, tak sa teší. 9. Žalobkyňa mala za to, že rozvodový spis ako aj priestupkové spisy, hoci nie všetky priestupky boli ukončené uznaním za vinného, mimo skutku zo dňa 20.3.2015, ako aj vzhľadom na výpoveď maloletej a výpoveď brata žalovaného, ktorý nevyvrátil, ale potvrdil, že žalobkyňa bola vyhadzovaná zo spálne, že tam boli konflikty, vulgarizmy, že svedkom tohto všetkého bola i maloletá a že žalovaný, napriek tomu, že pracuje ako šofér, resp. pracoval s vysokozdvižným vozíkom, tak mu bol odobratý vodičský preukaz práve za užívanie alkoholu, preukazujú žalobkyňou tvrdený skutkový stav. Pokiaľ ide o vylúčenie z užívania nehnuteľnosti, kritériá dlhodobosti a neznesiteľnosti je potrebné taktiež skúmať vo vzťahu k blízkej osobe, teda maloletej, ktorá pôjde na prijímačky na bilingválne gymnázium, čo samo o sebe predstavuje stres a potrebu kľudu na prípravu, taktiež prechod do inej školy. Maloletá sama uvádzala, že v noci bývala spolu s mamou budená, čo ovplyvňovalo jej spánok, možnosť prípravy a normálneho kľudného bývania. Pri tomto druhu žaloby, nemusí správanie dosahovať intenzitu trestného činu. Pokiaľ ide o výpoveď maloletej, táto bude mať 15 rokov, čo je dostatočný vek na to, aby sa vedela vyjadriť. Jej výpoveď treba vnímať v kontexte ostatných dôkazov, napr. pokiaľ ide o požívanie alkoholu, či skutočnosti, že žalobkyňa bola vyhadzovaná zo spálne. Pokiaľ žalovaný namieta, že sa žalobkyňa pred podaním žaloby zdržiavala v dome svojej matky spolu s dcérou, zo samotného predmetu konania je zjavné, z akého to bolo dôvodu. Nebolo však možné, aby sa v tom dome zdržiavali dlhodobo.

10. Žalovaný k výpovedi maloletej J. uviedol, že bola podľa neho výrazne ovplyvnená pred pojednávaním matkou, pretože 14-ročné dieťa sa bežne nevyjadruje, že v dome, v ktorom býva, má T. doživotné právo bývania. Na otázku, či ju matka informovala, aký majetok otec má, najskôr uvádzala, že matka jej tieto informácie nehovorila a potom uviedla, že otec má dom vo Svite a po kom tento dom má, túto informáciu o tom, aký dom má vo Svite, nemá od svojho otca. Matka sa o majetkoch bežne rozpráva so svojou 14-ročnou dcérou a je prekvapivé, že si práve na situáciu, ktorá sa odohrala na dvore v súvislosti so strihaním otca tak nepamätá, pretože to bola jediná konfliktná situácia, kde bola skutočne očitým svedkom. Žalobkyňa sa v žalobe odvoláva výlučne na listinné dôkazy, a to 4 oznámenia podané na OO PZ, pričom vedela, ako sa s týmito podaniami naložilo. Nikto nespochybňuje, že manželstvo strán sporu dobré nebolo, že k hádkam dochádzalo, čo malo za následok rozvod manželstva, avšak žalovaný popieral, že by intenzita jeho správania sa bola takého rozsahu, že by sa dopúšťal takého fyzického a psychického násilia na žalobkyni, ktoré by malo mať za následok ho obmedziť v jeho vlastníckych právach a užívaní nehnuteľnosti, ktorá patrí do BSM. Žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť začala užívať asi mesiac pred prvým pojednávaním v tejto veci, o čom svedčí i to, že bola odpojená elektrika a v predmetnom dome nebývala so svojou maloletou dcérou, teda nebola vôbec žiadnym spôsobom obmedzovaná na svojich právach užívať dom. Žalovaný momentálne býva v Bratislave v

Rači v trojizbovom rodinnom dome, ktorý zdedil po matke. Nemá v úmysle bývať v rodinnom dome v K.j T.. Dom kupoval výlučne pre dcéru, nie pre matku a pre jej rodinu, zo svojich finančných prostriedkov, ktoré zdedil, sám ho prerobil. Plánuje ostať bývať v Rači, dom v Grobe ani vo Svite už nevlastní. Výpoveď svedkyne J. Q. považoval žalovaný za absolútne účelovú. Pokiaľ by situácia bola tak dramatická, určite by to zanechalo následky aj na maloletej. Počas celej doby spolužitia, maloletá mala samé jednotky, k otcovi má dobrý vzťah. Výpoveď maloletej bola pod vplyvom matky, napr. maloletá sa vyjadrila, že otec vyhodil mamu z Grobu so všetkými dokladmi, v tom čase mala maloletá 6 rokov, na takúto situáciu si nemohla podrobne pamätať a svedkom toho ani nebola. Žalobkyňa vyvolala takú situáciu, že žalovaný nemá právo na vstup do nehnuteľnosti, nemá právo zasahovať do toho, ako sa s týmto domom hospodári a na návrh žalovaného o uzavretie dohody o vyporiadanie BSM, žalobkyňa nijako nereagovala. Žalovaný za trvania manželstva dostal darom od svojho otca a z dedičstva po svojom otcovi hotovosť vo výške 933.000,-Sk, ktoré finančné prostriedky boli použité na zakúpenie predmetného domu, na jeho obnovu, rekonštrukciu a úpravy a táto situácia výrazne poškodzuje práva žalovaného.

11. Žalobkyňa trvala na tom, že dôvodnosť jej návrhu bola preukázaná vykonaným dokazovaním, svedeckými výpoveďami oboch strán, predovšetkým maloletej dcéry. Brat žalovaného nepriamo potvrdil žalobkyňou uvádzané skutočnosti, najmä požívanie alkoholu žalovaným, ktorému bol ako šoférovi z povolania zadržaný vodičský preukaz. Maloletá J., presne popísala správanie sa žalovaného, aký to malo na ňu vplyv. Rovnako sa vyjadrila i sestra žalobkyne. Maloletá dcéra má 14 rokov, chodí do školy, potrebuje kľudné prostredie na prípravu. Pokiaľ ide o trestné oznámenia, minimálne jedno z nich bolo ukončené. Podľa zákona, násilie nemusí mať takú závažnosť, aby dosahovalo trestnosť z hľadiska Trestného zákona. Žalovaný má zabezpečené bývanie, preto osobitne s ohľadom na maloletú, ako i na to, že právo žalovaného a možnosti jeho bývania nie sú v pomere k právam maloletej takým spôsobom obmedzené, žalobkyňa žiadala, aby súd jej žalobe vyhovel. 12. Žalovaný so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Mal za to, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol podaný účelovo, s vedome nepravdivými tvrdeniami, keď sa žalobkyňa odvolávala na písomné podania na políciu, ktoré už v čase podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia boli ukončené s výsledkom, že sa nejednalo zo strany žalovaného ani o priestupok. V konaní vypočutí svedkovia, boli všetko osoby blízke a tieto ich výpovede sú účelové. Maloletá vo svojej výpovedi uviedla situácie, keď mala 6 rokov, pričom opisovala určitú situáciu, ktorej vôbec nebola svedkom. Maloletá nespomenula, že by boli z domu s matkou vyhadzované otcom a museli dom opustiť a v noci odchádzať k starej matke. Žalobkyňa bez dôvodu nehnuteľnosť vôbec neužívala a do predmetnej nehnuteľnosti sa nasťahovala krátko pred prvým pojednávaním vo februári r. 2016. Žalobkyňa tvrdila, že už na Vianoce bola doma, avšak toto tvrdenie je v rozpore s tvrdením jej matky, ktorá sama uviedla, že na Vianoce ešte bývali s ňou. Výpovede svedkov boli mnohokrát nepravdivé, napr. matka žalobkyne sa vyjadrila, že bývajú v trojizbovom rodinnom dome, pričom dom má 6 izieb. Výpovede svedkov sú spochybnené a vyjadrovanie sa maloletej nezodpovedá jej bežnému vyjadrovaniu, preto je dôvodná pochybnosť o tom, či pred výpoveďou bola výrazne ovplyvnená. Či žalovaný požíval alebo nepožíval alkoholické nápoje v nadmernej miere, možno ovplyvnilo samotné manželstvo, ktoré v dôsledku vzájomných nedorozumení skončilo rozvodom, avšak v žiadnom prípade sa nesprával tak násilnícky voči žalobkyni, ani voči maloletej dcére, ktoré správanie by malo byť vyhodnotené ako neznesiteľné. Správanie sa žalobkyne je dlhodobo účelové, nemá záujem pristúpiť k vyporiadaniu BSM dohodou, účelovo dopustila, že došlo k zastaveniu konania o vyporiadanie BSM, ktorý čas v podstate slúžil len pre ňu, aby nerušene bývala v nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá z finančných prostriedkov získaných darom od otca žalovaného a k rekonštrukcii došlo z prostriedkov, ktoré nepochádzali z BSM. 13. Svedok P. C., brat žalovaného k spolužitiu žalobkyne a žalovaného vypovedal, že toto sa začalo zhoršovať, keď matka žalovaného zistila, že švagriná nie je taká pekná, ako sa robila. Žalobkyňa na smrteľnej posteli prehovárala svedkovu matku, aby na ňu prepísala majetok, že synovia sa nedohodnú a že ona je jediná, ktorá to spravodlivo rozdelí, čo svedkova matka odmietla a povedala jej, že dediť po nej budú len dvaja synovia. To bolo asi začiatkom roku 2015. Vzťah žalobkyne a žalovaného bol turbulentný od začiatku. Kúpili spolu dom, brat ho prerobil, vyzeralo to, že chvíľu to bude fungovať, bol tam záujem dostať sa k majetkom po svedkovej matke. Žalobkyňa mala prehľad o majetku. Svedok potvrdil, že bol svedkom sústavného napádania žalovaného, že nie je dobrý otec, že je opilec. On bol pritom celý čas v práci, jazdil s kamiónom. Hádali sa za sprostosti. Išlo o výmenu názorov, hučali. Žalobkyňa išla tvrdo atakom po žalovanom. Čakala na to, aby ju napadol. Kamaráti aj policajti žalovanému povedali, že sa jej nesmie dotknúť. Ich dcéra bola pri tom, keď žalobkyňa pri žalovanom skákala, že ho dostane. Žalobkyňa zakazovala dcére, aby žalovaného strihala. Bola to jednoducho provokácia. Po smrti svedkovej matky, prvá otázka žalobkyne bola, ako sa rozdelili v dedičskom konaní. Žalobkyňa sa rozkričala, že žalovaného

oberie aj o dom vo Svite. Žalovaný jej ponúkal, že jej vyplatí 40.000 eur, aby bol pokoj, žalobkyňa nesúhlasila. Svedok uviedol, že jeho matka mala žalobkyňu rada, avšak žalobkyňa si na ňu dovoľovala. Žalobkyňa mala oporu v svedkovej mame a otočila sa pred jej smrťou, keď zistila, že domy nedostane. Žalovaný už v dome nechce bývať, všetko chce predať. Keby bol taký grobian, nežil by v dome so spolubývajúcou a s jej 14-ročnou dcérou. Na pivo chodí. Svedok uviedol, že nebol svedkom fyzických atakov, videl iba nezhody, ktoré mali, ale bolo to na oboch stranách, nebolo to tak, že by ich žalovaný vyvolával. Pri väčších hádkach svedok nebol, keď bol v Krupej, kam ho brat volal, aby mu to pomohol riešiť, tam bol žalovaný kľudný. Keď mu žalobkyňa vynadala, tak on jej to vrátil, napr. mu povedala, že je ožralec. Na poslednej maminej narodeninovej oslave žalobkyňa do žalovaného skákala, on bol kľudný. Vyčítala mu, že bol niekde žiť. Pokiaľ ide o nejaké fyzické útoky, žalovaný ani prstom nepohol, bol si vedomý, že by išiel proti sebe. Žalovaný žalobkyni vyčítal, že je tučná, že mu prdí v posteli, chrápe, tak ju vyhodil do obývačky. V čase, keď boli žalobkyňa a žalovaný ešte manželia, svedok sa s nimi stretával hlavne u mamy, žalobkyňa tam bola nonstop. Svedkova matka strašne chcela dcéru, žalobkyňu žalovanému v podstate vybrala za ženu. Vždy, keď sa so žalobkyňou stretli, sťažovala sa na žalovaného. So žalobkyňou a žalovaným sa svedok stretával tiež na chalupe, kde žalobkyňa trávila väčšiu časť leta, pretože matka jej zaplatila cestu, výdavky. Svedok bol s nimi častejšie v kontakte, keď ho brat poprosil, že má problémy so ženou a keď matka zomierala. Žalobkyňa chodievala často do nemocnice so zámerom získať majetky. Mala kľúč od maminho domu, z čoho bol svedok prekvapený, keď sa potom žalobkyne pýtal, prečo neumyje kopy riadku, ktoré tam boli, žalobkyňa povedala, že sa jeho matky dosť naumývala. Keď boli účastníci v rozvodovom konaní, žalobkyňa bývala u svojich rodičov, tam vznikal ten plán, že ho bude provokovať. Osobne svedok videl raz na oslave jeho matky, keď žalobkyňa žalovaného provokovala, raz, keď sa stretli po pohrebe po dedičskom, a raz keď dohadovali dohodu, brat nezložil telefón, žalobkyňa začala vrieskať do telefónu, svedok si to vypočul, žalobkyňa povedala, že bola v afekte, že to tak nemyslela a má záujem sa dohodnúť. Malá tiež rozprávala, že sa musí svedčiť tak, ako jej mama povedala. Mal. J. bola svedkom toho poskakovania a tiež toho, keď žalobkyňa povedala, že ho o všetko oberie. Žalobkyňa žalovanému stále vyčítala, že nemajú nový dom, že nemajú autá, že nemajú peniaze, že prespal celý deň, vždy sa sťažovala. Keď žalobkyňa žalovaného provokovala a púšťala vetry, chrápala, tak ju vyhodil, aby išla spať do obývačky. Vyhodila ju aj malá zo svojej izby, ona potom išla aj s malou spať ku svojej matke. Každý mal iné predstavy o súžití, základom bolo, že žalobkyňa nechcela schudnúť a potom zomrela matka a nebola dojná krava. Dnes je rodina rozbitá. V konaní o rozvod žalobkyňa uviedla, že žalovaný chodí furt na pivo, že pije, žalovaný uviedol, že keď ju vidí, ide radšej na pivo. Ak by bol žalovaný agresívny, žalobkyňa by nedovolila, aby mal neobmedzený styk s dcérou. Žalovaný nikdy nebol nezamestnaný, vždy pracoval, 4 dni robí a 4 dni má voľno, momentálne má dve roboty. Celý život buď bol šofér, alebo pracoval s vysokozdvižným vozíkom. Žalovaný nemal vodičský preukaz kvôli alkoholu.

14. Svedkyňa maloletá J. C., nar. X.X.XXXX,, dcéra žalobkyne a žalovaného vypovedala, že podľa nej sa rodičia rozviedli kvôli tomu, že tatino strašne pil, nenechal ich spávať, budil ich a robil im hanbu. Mamina išla o 4.00 ráno do roboty, robila do 10.00 hod., a potom znova od 15.00 do 19.00 hod. Tatino robil 4 dni, často došiel opitý, keď robil, bol v Bratislave, prespával u babky, alebo prespával na dome, čo mali v Slovenskom Grobe, potom došiel domov a vždy bol opitý, keď nebol, tak išiel do krčmy. Bol dva dni opitý a potom bol deň, čo ležal. Maloletá uviedla, že si nepamätá, že by s nimi niekde bol. V škole sa jej spolužiaci smiali za to, že im jej tato dával cigarety, že ich pozýval s ním piť. Aj teraz ju hocikedy v dedine zastavia a smejú sa jej, že to je tá dcéra toho, čo ich pozýval. Mamina robila vždy len to, aby bolo dobre, dávala mu jesť, upratovala po ňom, aj keď sa hádali, tak vždy ustúpila. Maloletá mala pocit, že mamu tato stále využíval. Keď sa rozviedli, strašne sa hádali, potom u nich boli raz policajti v nočných hodinách, maloletá nevedela, čo sa deje, volala mame, ona bola pred domom aj s policajtmi, s tým, že ju otec vyhodil. Rodičia mali problémy len keď bol otec opitý a to bolo stále, vtedy po sebe kričali. Keď bol tatino triezvy, bol v izbe, pozeral telku a s maminou ani neboli. Zo začiatku to mamina ešte znášala, chcela, aby bolo všetko dobré, ustupovala mu, všetko mu dávala, ale ku koncu, keď už to bolo strašné, že sa ani nevyspali, tak mamina hocikedy povedala, že už nevládze, že už si ide ľahnúť, že nech si robí čo chce, spávala vo vedľajšej izbe, ocino tam v noci chodil, nenechal ju spať, bral jej perinu, dával ju von, nebolo to príjemné, ani pre maloletú. Tatino mamu prezýval slepica, urážal ju, hovoril, že je tlstá sviňa, hus, keď bol opitý, hovoril jej tak stále. Inak jej nepovedal. Keď bol triezvy, hovoril jej JS.. Maloletá uviedla, že si pamätá jeden vážny konflikt, keď mal otec oslavu štyridsiatky, na oslave hodil po svojej švagrinej niečo sklenené, lebo ju chcel zabiť a mamina mu v tom zabránila. Otec keď je opitý, chová

sa agresívne, vyhrážal sa švagrinej, že ju chce zabiť, maloletá odtiaľ ušla, potom sa vrátila, boli tam tiež policajti, potom išli domov a tam sa rodičia pobili, otec chytil maminu, mamina tatina, aby mu nič nespravila, mala na rukách na druhý deň veľké červené a tmavomodré modriny. Rodičia nevedeli, že to maloletá vidí. Polícia bola u nich aj v noci, bývala u nich aj poobede 5 - 6-krát, buď mama volala policajtov na otca, že robí zle, ale potom volal viackrát tatino, ale tí policajti boli už tak otrávení, že im stále volá, keď volal kvôli tomu, že mama mu zobrala kľúče, on ich mal vo vrecku, policajt sa nahneval, odomkol mu bránu a povedal mu, nech mu už viac nevolá. Policajti boli u nich aj keď bola maloletá u kamarátiek, vtedy jej mama volala, že má ísť k babke. V rodinnom dome na Trnavskej ceste v K. T. žili všetci spolu dva - tri roky, teraz tam maloletá býva s matkou asi rok - dva. Najskôr bývali v Slovenskom N., keď maloletá išla do prvej triedy išli bývať k babke do T. a keď bola asi štvrtáčka, piatačka, presťahovali sa na dom. Potom išli s mamou bývať k babke, asi keď bola siedmačka, cez jarné prázdniny sa do domu nasťahovali znova, keď už tam otec nebýval. Otec tam chvíľu býval sám, keď boli s mamou u babky. Mama jej povedala, že otec tam už nemôže prísť, že ich nebude budiť, že im nebude robiť hanbu a pýtala sa, či tam maloletá chce ísť, maloletá súhlasila a odvtedy tam s mamou bývajú. Odvtedy tam otec prišiel iba pred dom. Maloletá sa s otcom stretáva, chodí k nemu, keď má čas, pretože má veľa mimoškolských aktivít. Keď má voľný deň, tak tam ide a cez prázdniny tam aj prespí. Maloletá uviedla že jej vzťah k otcovi je teraz dobrý, rozumejú si, otec je k nej dobrý, je pri nej iný, pri nej už tak nepije. Avšak keď tam raz bola, poprosila ho, aby nepil, že ju musí odviezť domov, ale on si vypil, takže pre ňu musela prísť mama, potom si maloletá dala od otca pauzu, lebo sa jej to všetko pripomenulo, vtedy jej mama povedala, že má ísť za ním, že je to jej tatino. Odvtedy je to lepšie. Maloletá uviedla, že si myslí, že ju má otec teraz radšej. To, že v minulosti pil, ju od neho odrádzalo. Na Vianoce bola u otca dva - tri dni. Za otcom chodieva do Rače. Maloletá uviedla, že otec do matky sácal, strkal, ale keď jej išiel dať facku, tak sa zdržal. Sácal ju do ramena, plieskal ju po riti, alebo po krížoch. Robil to iba tak, napr. keď mama vyberala misky, nikdy to nečakala. Keď mu mama povedala, aby to nerobil, a on to robil, tak ho capla po ruke. Matka otca fyzicky nenapadla. Otec matke hovoril ešte, že je prasnica. Vyslovene vulgárne slová nepoužíval. Mama otcovi nenadávala, ona jemu nepovedala nikdy tak škaredo, ako on jej, resp. keď otec matke povedal škaredo, tak ona mu povedala, že je kokot, a on jej tiež povedal, že je kurva. To sa ale nestávalo veľa krát, často jej však hovoril slepica, prasnica a keď už to matka nevydržala, tak mu povedala, že je k.... Otec matku dosť často vyhadzoval z domu, niekedy bola maloletá pritom, alebo to počula, hovoril, že má ísť preč, že má ísť k svojej matke, ktorá bývala o dva domy ďalej. Keď bývali v Grobe, vyhodil jej všetky veci a doklady za bránu, a v Krupej ju vyhodil a zamkol vchodové dvere, keď ju vyhadzoval, maloletá povedala, že ide aj ona. Pokiaľ ide o incident so strihaním na dvore, maloletá uviedla, že ona je človek, čo odpúšťa, nepamätala si už, či otca aj ostrihala, ale mama jej vtedy hovorila, aby ho nestrihala, že sa to neoplatí. Bola vtedy psychicky vyčerpaná. Teraz je šťastná, vtedy mala slzy v očiach, už to nevydržala, podľa maloletej tým matka myslela, že si to otec nezaslúži. Maloletá bola vtedy pri otcovi, sedel tam, mama jej hovorila, nech ho nestrihá. Výmena názorov tam bola vždy, aj sa hádali, príčinou hádok bol otcov alkohol. Tato vždy niečo povedal, a mamina buď ustúpila, alebo ku koncu sa s ním už hádala, už to nevydržala, hádala sa s ním asi tak 5 minút, aj maloletá sa s ním hádala, prosila ho, aby nepil, že sa jej smejú v škole, on to ignoroval. V dome teraz býva maloletá s matkou a s T., ktorý tam má právo dožitia, pomáha im so záhradou a so zvieratami. Maloletá uviedla, že je jej dobre, keď býva u matky, chce bývať naďalej s ňou a stretávať sa otcom. Matka nikdy nehovorila o majetkových pomeroch otca, naopak otec maloletej hovorí, že v tom dome nebudú bývať, že pôjdu odtiaľ preč, lebo mama nemá peniaze, že s mamou pôjdu bývať k babke a maloletá tam môže zostať bývať, ale bez mamy. Otec má ešte rodinný poschodový dom v Rači, ktorý zdedil po babke, kam za ním maloletá chodieva, mal by mať dom v Grobe, v ktorom bývali a ešte v Svite, kde žil dedko a dom zdedil po ňom, má ho napoly s bratom. K tomuto výsluchu matka maloletej povedala, že pôjdu na súd a že na to, čo sa jej bude súd pýtať, má povedať len pravdu. Maloletá potvrdila, že všetko čo povedala, je pravda. S mamou sa majú teraz dobre, maloletá sa predtým schovávala, chodila domov cez humno, keď videla, že je otec v krčme, bála sa ísť domov, teraz si môže priviesť kamarátky, majú doma s mamou kľud. Vie, že po rozvode sa majetky musia rozdeliť, že sa mama chcela dohodnúť mimosúdne, ale sa nedohodli, lebo otec pýtal veľa peňazí.

15. Svedkyňa J. Q., matka žalobkyne uviedla, že spolužitie strán nebolo dobré, vnučka nemala kľud na učenie, vtedy k nim dcéra s vnučkou prišli bývať a bývali u nich 5 rokov. Medzitým boli stále problémy, žalovaný mával 4 dni voľna, chodil taxíkmi, býval opitý. Potom začali bývať v Dolnej T., kde býva

aj svedkyňa, mali teda kam utiecť. Potom už žalovaný popíjal stále. Keď mal 4 dni voľna, bol opitý, agresívny. Keď bolo zle, tak jej volala dcéra. Keď tam svedkyňa prišla, žalovaný nadával, že je to jeho dom. Asi dva roky dozadu v marci bola vnučka chorá, žalovaný prišiel opitý, vyháňal ich z domu, vzápätí prišli dcéra aj s vnučkou k nim. Potom prišli policajti, ktorých volal žalovaný, že mu svedkyňa odlákala dcéru, videli, že vnučka mala horúčku, povedala, že tato robil rúznicu. Policajtov mali asi 6-krát, žalovaný vyhadzoval žalobkyňu z domu, nadával, vyhadzoval nábytky, vláčil nábytky cez cestu opitý k svedkyni, boli tam aj policajti. Aj keď mal žalovaný nohu v sadre, prišiel opitý, vtedy si volal policajtov, že nemá kľúče, že sa nemôže dostať do domu. Potom volali policajti, že žalobkyňa vzala žalovanému kľúče od domu, od auta, dcéra povedala policajtom, že kľúče sú zavesené v kuchyni, policajti ich tam našli. Keď sa žalovaný nemohol vymstiť, chodieval k nim, búchal na okná, trieskal, polámal kľučky, policajti povedali, že škoda je menšia ako 270 eur, že nespravia nič. Vnučka sa hanbila chodiť po hlavnej ceste domov, chodievala cez vrch, hanbila sa za otca, či nie je opitý. Vzali mu tri-krát vodičský preukaz za alkohol. Keď jeho matka ochorela a bola v nemocnici, spával u nej. Aj vlastná matka na neho dva-krát volala policajtov. Keď mal 4 dni voľna a bol opitý, chodil do Krupej. Vnučka bývala často nevyspatá, žalovaný si nevážil, že má dieťa, ktoré musí chodiť do školy. Dcéra sa snažila, aby mali všetko dobré, varila, robila, do postele mu nosila jedlo na tácke. Žalovaný jej povedal, že je tlstá sviňa, že žere pri válove, tiež jej hovoril sliepka, slepica. Posledný rok jej takto hovoril bežne. Pokiaľ ide o spolužitie, zrána bolo správanie žalovaného dobré, poobede, keď sa napil, to bolo horšie. Hádky boli skrz alkohol, skrz nažívanie. Boli časté nočné telefonáty, vnučky potom bývali nevyspaté. Toto bolo sústavne dokola. Chceli, aby dieťa malo pokoj, aby sa mohla učiť. Vnučka má otca rada, avšak ide o to, aby sa nemusela hanbiť, aby si mohla doviesť kamarátky, je šťastná, že majú kde bývať. Žalobkyňa toto správanie žalovaného prežívala ťažko, museli s ňou ísť k obvodnému lekárovi v Krupej MUDr. B., žalobkyňa plakala, bola nešťastná, lekár jej predpísal Lexaurin na úzkosť. Keď je žalovaný preč, kľudne si žijú celá rodina. Svedkyňa uviedla, že chce mať tiež kľud, nechce zažívať stresy. Žalobkyňa s vnučkou bývali u svedkyne odkedy sa rozvádzali, odišla od nich, až keď sa on odsťahoval asi rok dozadu, po Vianociach, v marci alebo januári r. 2016 sa tam nasťahovala. V dome v Krupej žalovaný býval stále. Žalobkyňa s dcérou tam išli bývať, až keď sa už žalovaného nebáli. Prospech vnučky je stále rovnaký, stále sa dobre učila, zlepšilo sa to u nej po psychickej stránke, je vyspatá, kľudná, aj povaha aj správanie. Mala vždy jednotky, avšak nebola to otcova zásluha, chodievala sa učiť k svedkyni, keď bol žalovaný opitý. Problémom u žalovaného bol alkohol, 4 dni robil, 4 dni bol preč, potom bol v bare opitý, doma na dvore kričal. Keď sa nemohol domôcť tam, chodieval k svedkyni, búchal, trieskal na okná.

16. Podľa Čestného prehlásenia C. C., sestry žalobkyne, zo dňa 19.6.2017, táto potvrdila, že má osobnú vedomosť o tom, že žalovaný sa pod vplyvom alkoholu voči žalobkyni správal agresívne, vulgárne jej nadával, vyvolával bezdôvodné hádky, čoho bola ona osobne svedkom, tiež jej to opakovane hovorila sestra, ktorá to veľmi zle znášala. Toto robil aj pred ich dcérou. Veľakrát prišli v noci k nim do domu, že boli vyhodené opitým žalovaným z domu, aby sa maloletá J. vyspala na ďalší deň do školy.

17. V zmysle rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16P/104/2014-13 zo dňa 10.3.2015, právoplatného dňa 13.4.2015, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené a maloletá J. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne. Podľa obsahu spisu sp. zn. 16P/104/2014, návrh na rozvod manželstva podávala žalobkyňa, ktorá ako dôvod rozvratu manželstva uvádzala manželov problém s alkoholom, uvádzala, že sa s ním nedalo bývať, pretože ju vystavoval psychickému nátlaku, urážkam a vyhadzovaniu z rodinného domu v Slovenskom Grobe, vyhľadal ju aj u jej mamy, zle to vplýva na dcéru, keď je manžel pod vplyvom alkoholu v noci budí žalobkyňu i dcéru, vyhadzuje žalobkyňu po nociach bezdôvodne z domu. Na pojednávaní dňa 10.3.2015 žalobkyňa uviedla, že žalovaný začal nadmieru požívať alkohol, psychicky ju týral, vyhadzoval ju a dcéru z domu, k fyzickým útokom nedochádzalo. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že je pravdou, že keď má voľno požíva alkohol, na manželke mu vadí, že je tlstá, to bol dôvod, prečo požíval alkohol, alkohol požíva raz za štyri dni, keď má voľno a vypije všetko, čo je dostupné.

18. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/224/2015 vyplýva, že na návrh žalobkyne bolo uznesením č. k. 16C/224/2015-14 zo dňa 15.5.2015 nariadené predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku, ktoré bolo na odvolanie žalovaného zmenené uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26Co/372/2015-24 zo dňa 25.6.2015 tak, že žalovanému bolo uložené, nevstupovať dočasne do rodinného domu s. č. XXX, na parc. reg. „C“ č. XXXX a na priľahlý pozemok parcelu reg. „C“ č. XXXX, v kat. úz. K. T., zapísaných na LV č. XXXX, do rozhodnutia vo veci samej. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že bola osvedčená potreba dočasnej úpravy

pomerov strán a také počínanie žalovaného, z ktorého je možné vyvodiť nerešpektovanie statusu žalobkyne, jej práva na pokojný a zdravý život, a to aj v ich spoločnom obydlí, bez potreby hľadať si s maloletou J. náhradné ubytovanie.

19. Podľa Potvrdenia Obce K. T. zo dňa 16.4.2015, žalobkyňa a mal. J. majú trvalý pobyt v obci na adrese P. cesta XXX/X, K. T..

20. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. K. T., obec K. T., okres P., zo dňa 6.2.2017, žalobkyňa a žalovaný sú v celosti (1/1) bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: stavba - rodinný dom s. č. XXX na parc. č. XXXX a pozemok - parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.616 m2. Na nehnuteľnosti je vecné bremeno, právo doživotného a bezplatného bývania a užívania v prospech T. T. nar. XX.X.XXXX.

21. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XX pre kat. úz. D. N., obec D. N., okres Pezinok, zo dňa 13.5.2015, je žalovaný výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných ako stavba - dom s. č. XX postavený na parc. reg. „C“ č. XX, pozemok - parc. reg. „C“ č. XX - záhrady o výmere 269 m2, pozemok - parc. reg. „C“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, pozemok - parc. reg. „C“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2, pozemok - parc. reg. „C“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 295 m2.

22. Podľa Potvrdenia o oznámení OO PZ v Trnave zo dňa 9.10.2014, žalobkyňa uvedeného dňa vykonala oznámenie o tom, že jej manžel (žalovaný) dňa 9.10.2014 v čase okolo 1.30 hod. po tom, ako prišiel domov pod vplyvom alkoholu, ju začal doma slovne a fyzicky napádať.

23. Podľa Potvrdenia o oznámení OO PZ v Trstíne zo dňa 12.10.2014, žalobkyňa uvedeného dňa urobila oznámenie o tom, že jej manžel (žalovaný) rušil občianske spolunažívanie.

24. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT- OVVS2-2014/0285515, pr. č. 1489/2014 Vl zo dňa 8.12.2014, správny orgán odložil priestupkovú vec proti občianskemu spolunažívaniu - ktorého konania sa mal žalovaný dopustiť tým, že mal dňa 12.10.2014 v čase asi o 11.00 hod., v obci Dolná T., na ul. P. č. XXX/X, v rodinnom dome, keď si chcela žalobkyňa vziať nejaké veci z izby, kde mal žalovaný pozerať televíziu, mal jej začať vulgárne nadávať do tlstých svíň a mal ju vyhadzovať z izby a že si má odtiaľ zobrať aj sedaciu súpravu, nakoľko je táto jej

- pretože došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupkoch, nakoľko neboli preukázané okolnosti, že by bol spáchaný priestupok a došlé oznámenie nespĺňa podmienky pre postúpenie veci. G. svedkom incidentu nebol nikto iný okrem žalovaného a žalobkyne, neexistuje iný dôkaz, ktorý by potvrdil protiprávne konanie žalovaného, ktorý poprel spáchanie skutku, nebolo preukázané, že by sa žalovaný dopustil skutku, ktorý by odôvodňoval začatie konania o priestupku.

25. Podľa Potvrdenia o oznámení OO PZ v Trstíne zo dňa 4.3.2015, žalobkyňa uvedeného dňa urobila oznámenie o tom, že jej manžel (žalovaný) sa dňa 29.3.2015 v čase okolo 19.30 hod. dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) z. č. 372/90 Zb. o priestupkoch tým spôsobom, že jej vulgárne nadával, urážal a vyhadzoval z domu.

26. Podľa Správy o výsledku objasňovania priestupku OO PZ v Trstíne zo dňa 28.4.2015, ohľadom skutku zo dňa 29.3.2015, bol daný podnet Okresnému úradu v Trnave, ma začatie konania o priestupku.

27. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT- OVVS2-2015/015780, pr. č. 498/2015 zo dňa 14.5.2015, správny orgán odložil priestupkovú vec proti občianskemu spolunažívaniu - ktorého konania sa mal žalovaný dopustiť tým, že mal dňa 29.3.2015 v čase okolo 19.30 hod., v rodinnom dome v obci Dolná T., P. cesta č. XXX/X, vyhadzovať z domu žalobkyňu, sácať do nej, vulgárne nadávať a urážať ju, mal jej nadávať do tlstých svíň, že žerie z válova a že je kurva, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie - pretože postúpený spisový materiál neodôvodňuje začatie konania o priestupku, pretože neboli preukázané okolnosti, že by bol spáchaný priestupok a došlé oznámenie nespĺňa podmienky pre postúpenie veci. W. medzi žalobkyňou a žalovaným sa stal bez svedkov, žalovaný spáchanie skutku poprel, neexistuje iný dôkaz, ktorý by potvrdil výpoveď žalobkyne, vec zostala v rovine tvrdenia proti tvrdeniu.

28. Podľa Potvrdenia o oznámení OO PZ v Trnave zo dňa 21.3.2015, žalobkyňa uvedeného dňa vykonala oznámenie o tom, že jej manžel (žalovaný) dňa 20.3.2015 v čase o 19.10 hod. na ul. P. č. 2, K. T., sa dopustil slovného vyhrážania a vyhadzovania žalobkyne zo spoločnej domácnosti.

29. Podľa Správy o výsledku objasňovania priestupku OO PZ v Trstíne zo dňa 15.5.2015, ohľadom skutku zo dňa 20.3.2015, bol daný podnet Okresnému úradu v Trnave, na začatie konania o priestupku.

30. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy sp. č.: OU-TT- OVVS2-2015/017438 zo dňa 5.8.2015, žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré sa dopustil dňa 20.3.2015 v čase asi o 19.00 hod., kedy najskôr na adrese P. cesta 2, K. T. slovne urážal žalobkyňu, že je tlstá sviňa a žerie z válova a následne búchal na dvere a okná domu na adrese P. cesta 8, K. T., kde tiež vulgárne nadával J. Q., že je piča stará a žalobkyni nadával do tlstých svíň a že žerie z válova, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým spôsobom, za čo bola žalovanému uložená pokuta 20 eur a povinnosť uhradiť trovy konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.9.2015.

31. Podľa Oznámenia Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov zo dňa 26.11.2015, na odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu Okresného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy, spis. č. OU-TT-OVVS -2015/017438, pr. č. 582/2015 zo dňa 5.8.2015, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 20.3.2015 v čase asi okolo 19.00 hod. najskôr na drese P. č. 2, K. T. slovne urážal svoju bývalú manželku že je tlstá sviňa a žerie z válova a následne búchal na dvere a okná domu na adrese P. cesta č. 8, K. T., kde tiež vulgárne nadával J. Q., že je piča stará a bývalej manželke nadával do tlstých svíň a že žerie z válova, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 eur a súčasne povinnom uhradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku, Okresný úrad Trnava žalovanému oznamuje, že jeho odvolanie bolo podané oneskorene. K podanému oneskorenému odvolaniu odvolací orgán uviedol, že svedkyne I. C., mal. J. C. a J. Q. žalovaného vo svojich výpovediach usvedčili zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa žalovaný dopustil tým, že I. C. opakovane povedal, že je tlstá sviňa a žerie z válova, búchal na dvere a okná domu na adrese P. cesta č. 8, K. T., kde tiež vulgárne nadával J. Q., že je piča stará. Odvolací orgán má za to, že prvostupňový správny orgán v danej veci náležite zistil skutočný stav veci, vydal zákonné rozhodnutie, ktoré riadne odôvodnil. Výrazy „tlstá sviňa a piča stará“ sú vyjadreniami neprístojnými a urážlivými, preto ako také, na adresu konkrétnej osoby sú protiprávnym konaním, dokonca môžu predstavoval protiprávny a neoprávnený zásah do osobných práv adresáta. Cieľom inak hrubo sa vyjadrujúcej osoby je zneuctenie a poníženie dotknutej osoby, teda pri používaní takéhoto slovného spojenia voči konkrétnej osobe je bezpochyby preukázaný jeho priamy úmysel správať sa protiprávne. Odvolací orgán preskúmal žalobcove oneskorené odvolanie, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a kompletný spisový materiál, avšak nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali začatie konania o zmenu alebo zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy spis. č. OU-TT-OVVS2-2015/017438, pr. č. 582/2015 zo dňa 5.8.2015 v mimo odvolacom konaní.

32. Podľa Potvrdenia o oznámení OO PZ v Trstíne zo dňa 1.6.2015, žalobkyňa uvedeného dňa vykonala oznámenie o tom, že jej bývalý manžel (žalovaný) vulgárne nadával a vyhadzoval ich spoločný nábytok -sedačku zo spoločného bytu Dolná T..

33. Podľa Správy o výsledku objasňovania priestupku OO PZ v Trstíne zo dňa 5.6.2015, ohľadom skutku zo dňa 1.6.2015 bol daný podnet Okresnému úradu v Trnave, na začatie konania o priestupku.

34. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenia priestupkov sp. č. OU-TT-OVVS2-2015/019916, pr. č. 734/2015 (právoplatného dňa 23.9.2015), spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané, preto sa konanie podľa § 76 ods. 1 písm. c) z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zastavuje. V zmysle odôvodnenia tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal žalovaný dopustiť tým, že mal dňa 1.6.2015 v čase asi okolo 18.30 hod. v obci Dolná Krupá na ul. P. 2, vyhodiť pred dom sedaciu súpravu a kázať žalobkyni, aby si ju odniesla k svojej matke, pričom jej mal vulgárne nadávať presne nezistenými slovami, čím mal úmysel narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, spáchanie tohto skutku nebolo žalovanému preukázané, pretože vec zostala v rovine tvrdenia proti

tvrdeniu, keď výpovede svedkov J. Q. a T. T. správny orgán vyhodnotil ako zaujaté, preto spáchanie skutku nebolo žalovanému bez pochybností preukázané.

35. Podľa Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR z 27.2.2017, má žalovaný okrem dopravných priestupkov evidované nasl.: 1. priestupok zo dňa 1.6.2015 voči žalobkyni, prejednal Okresný úrad Trnava sp. č. OU-TT-OVVS2-2015/019916, konanie zastavené; 2. priestupok zo dňa 29.3.2015 voči žalobkyni, prejednal Okresný úrad Trnava sp. č. OU-TT-OVVS2-2015/015780, konanie odložené; 3. priestupok zo dňa 20.3.2015 voči žalobkyni a J. Q., prejednal Okresný úrad Trnava sp. č. OU-TT-OVVS2-2015/017438, rozhodnutie o priestupku- pokuta 20 eur; 4. priestupok zo dňa 12.10.2014 voči žalobkyni, prejednal Okresný úrad Trnava sp. č. OU-TT-OVVS2-2014/028515, konanie odložené.

36. Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trstíne ČVS: ORP-2816/TR-TT-2015 zo dňa 30.5.2016 bola vec - prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktorého skutku sa mal dopustiť žalovaný tým, že v obci K., P. cesta v rodinnom dome č. XXX/X aj napriek predbežnému opatreniu Okresného súdu Trnava č. k. 16C/224/2015-14 zo dňa 15.5.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 26Co/372/2015-24 zo dňa 25.6.2015, kde bolo žalovanému uložené dočasne nevstupovať do danej nehnuteľnosti, v období od 29.5.2015 mal žalovaný opakovane počas voľných dní vstupovať do nehnuteľnosti a túto užívať, čím mal zmariť predbežné opatrenie - postúpená Okresnému úradu v Trnave, odboru všeobecnej a vnútornej správy, nakoľko nejde o trestný čin a skutok by mohol byť priestupkom, pretože skutočnosť, že žalovaný mal vstupovať do domu aj v čase, keď mal dočasne nariadené nevstupovať do rodinného domu, okrem žalobkyne nikto iný nepotvrdil ani nevyvrátil, tiež s ohľadom na to, že závažnosť takéhoto konania je nepatrná.

37. Podľa Správy o výsledku objasňovania priestupku OO PZ v Trstíne zo dňa 16.12.2015, ohľadom skutku, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa dňa 9.12.2015, kedy mala na rodinnom dome, ktorého spolumajiteľom je žalovaný a nájomníkom T.l T., vymeniť zámky na vchodových dverách, bol daný podnet Okresnému úradu v Trnave, na začatie konania o priestupku.

38. Podľa Správy o výsledku objasňovania priestupku OO PZ v Trstíne zo dňa 12.1.2016, ohľadom skutku, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa dňa 13.12.2015, kedy odmietla dať žalovanému kľúče od zámkov na vchodových dverách od ich spoločného domu, bol daný podnet Okresnému úradu v Trnave, ma začatie konania o priestupku.

39. Podľa Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR z 24.2.2017, má žalobkyňa evidované nasledovné: 1. priestupok zo dňa 13.12.2015 voči žalovanému, prejednal Okresný úrad Trnava sp. č. OU-TT-OVVS2-2016/005695, konanie odložené; 2. priestupok zo dňa 9.12.2015 voči žalovanému, prejednal Okresný úrad Trnava sp. č. OU-TT-OVVS2-2015/041240, konanie odložené.

40. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. O., obec BO. okres Bratislava III, zo dňa 23.11.2015, žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu s. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX a pozemkov parc. reg. „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 260 m2, parc. reg. „c“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/XX - záhrady o výmere 97 m2.

41. Podľa výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. D., obec D. a okres G., zo dňa 23.11.2015, je žalovaný v podiele 1 podielovým spoluvlastníkom domu s. č. XX na parc. č. XX/X a pozemkov parc. reg. „C“ č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, parc. reg. „C“ č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2.

42. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

43. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

44. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanému domáhala, aby ho súd dočasne vylúčil z užívania nehnuteľnosti patriacej do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, konkrétne z užívania rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX a priľahlého pozemku parcely registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1.616 m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. K. T., obec K. T., okres P., zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade Trnava, katastrálnom odbore, a to až do vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov- sporových strán, ktoré BSM zaniklo rozvodom manželstva strán ku dňu 13.4.2015 (právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16P/104/2014-13 zo dňa 10.3.2015). Ako hlavné dôvody pre dočasné vylúčenie žalovaného z užívania tejto spoločnej nehnuteľnosti žalobkyňa uvádzala, že sa voči nej dlhodobo dopúšťal fyzického a psychického násilia, teda ju fyzicky a slovne napádal, vyhrážal sa jej, vulgárne jej nadával a vyhadzoval ju zo spoločnej nehnuteľnosti.

45. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa svoju žalobu podala dôvodne. Žalobkyňa a žalovaný sú bývalí manželia, ktorých manželstvo zaniklo rozvodom dňa 13.4.2015 a ktorí majú v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré dosiaľ nebolo vyporiadané, predmetnú nehnuteľnosť, t. j. rodinný dom súp. č. XXX., postavený na parcele registra „C“ č. XXXX a priľahlý pozemok parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1.616 m2, nachádzajúce sa v kat. úz. K. T., obec K. T., okres P., zapísané na LV č. XXXX. V súčasnosti prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že uvedená nehnuteľnosť patrí do BSM žalobkyne a žalovaného, pokiaľ teda žalovaný v spore uvádzal, že manželia ju nadobudli, resp. že bola zrekonštruovaná za jeho výlučné peňažné prostriedky, túto skutočnosť žalobca v spore žiadnym spôsobom nepreukázal, teda nevyvrátil relevantným spôsobom aktuálny zápis v katastri nehnuteľností, podľa ktorého nehnuteľnosť jednoznačne patrí do BSM žalobkyne a žalovaného.

46. Žalobkyňa preto do vyporiadania zaniknutého BSM strán sporu žiadala, aby súd žalovaného celkom vylúčil z užívania danej nehnuteľnosti, keď zároveň poukazovala na to, že žalovaný má aktuálne bytovú otázku vyriešenú, pričom vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti je na prospech aj ich spoločnej maloletej dcéry.

47. Vylúčenie spoluvlastníka z užívania spoločnej veci je krajným, výnimočným riešením, pretože ide o pomerne veľký zásah do jeho práv. V takýchto prípadoch však právo chráni slabšiu stranu aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva a dáva možnosť, aby sa takéto právne situácie riešili takým spôsobom, aby ten subjekt, ktorý zasahuje do práva druhého na pokojný a zdravý život, na ochranu zdravého vývoja detí, bol obmedzený v takých právach, ako je právo spoluvlastníka na užívanie, resp. spoluužívanie domu či bytu v zmysle ustanovení § 123 a § 144 OZ. Hoci teda ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, zákonodarca v týchto prípadoch uprednostňuje ešte väčšmi ako vlastníctvo, chrániť život a zdravie druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome či byte.

48. Ustanovenie § 146 ods. 2 pritom možno (aj s poukazom na ust. § 853 ods. 1 aplikovať aj v prípade existujúceho násilia alebo jeho hrozby v čase, keď bezpodielové spoluvlastníctvo manželov síce zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu, prípadne sa neuplatnila domnienka ustanovenia § 149 ods. 4 (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 12.1.2006, sp. zn. 19Co/263/2005).

49. V zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 OZ, v prípade ak jeden z bezpodielových spoluvlastníkov, teda jeden z manželov (aj bývalých) fyzicky, alebo psychicky týra druhého manžela, môže sa druhý manžel domáhať, aby súd na jeho návrh vylúčil manžela z užívania domu alebo bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ak je to postačujúce, aby len obmedzil užívacie právo druhého manžela k takémuto domu alebo bytu. Zákonodarca teda pamätal na situácie, kedy dochádza zo strany jedného z bezpodielových spoluvlastníkov k psychickému alebo fyzickému násiliu, resp. je tu hrozba takéhoto násilia v budúcnosti. Podmienkou je, že konanie jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo znamená, že pomery v dome či byte druhému manželovi a jeho deťom či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu a bez strachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti. V takýchto prípadoch môže súd právo užívať dom alebo byt druhému manželovi obmedziť (napr. určením časti domu, ktorú bude môcť druhý manžel samostatne užívať, ak takéto riešenie umožňuje stavebné usporiadanie domu alebo bytu, alebo mu zakáže vstup do niektorých častí domu - miestností), alebo ho môže z užívania domu či bytu úplne vylúčiť.

50. Cieľom tejto právnej úpravy je prispieť k obmedzovaniu násilného správania manželov pri riešení nezhôd o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva. Obmedzenie, či úplné vylúčenie z užívania domu či bytu však nie je trvalé. Postihnutý manžel zostáva naďalej bezpodielovým spoluvlastníkom domu alebo bytu, jeho obmedzenie, či vylúčenie je len dočasné. Súd môže dobu trvania takéhoto obmedzenia vymedziť na určený čas, prípadne ak sa zmenia pomery, môže súd na návrh niektorého z manželov zrušiť obmedzenie, či vylúčenie z užívacieho práva druhého manžela.

51. Na to, aby bolo možné obmedziť, či vylúčiť druhého manžela z užívania domu, či bytu, musia byť splnené nasledovné podmienky: 1. fyzické alebo psychické násilie, alebo už samotná hrozba takéhoto násilia a 2. neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia v spoločnom dome či byte.

52. V týchto prípadoch je na roveň postavené fyzické násilie (bytie, kopanie, škrtenie a pod.) a psychické násilie (znižovanie sebavedomia, ponižovanie, deprimovanie). Toto násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49 Zákona o priestupkoch).

53. Ďalšou podmienkou je tiež neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. Ide o prípady, keď ďalšie spolužitie manželov nemožno zniesť, strpieť a vydržať. Medzi násilím a neznesiteľnosťou ďalšieho spolužitia musí byť daná príčinná súvislosť.

54. Musí ísť o sústavné fyzické alebo psychické týranie, alebo hrubé ponižovanie druhého manžela. Subjektom právnej ochrany je manžel (aj bývalý) alebo blízka osoba (§ 116 , ktorá býva v spoločnej domácnosti.

55. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania, súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Dokazovanie v predmetnej sporovej veci bolo vykonané vzhľadom na návrhy sporových strán výsluchom žalobkyne a žalovaného, výsluchom svedkov, ako aj listinnými dôkazmi. Žalovaný zásadne tvrdenia žalobkyne o fyzickom, či psychickom násilí popieral, mal za to že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Z obsahu celého spisového materiálu, z obsahu rozvodového spisu, ale predovšetkým z výpovedí strán ako aj svedkov a podaných oznámení je jednoznačné, že spolužitie žalobkyne a žalovaného, či už v manželstve, ako aj neskôr po jeho rozvode, bolo výrazne konfliktné, dochádzalo medzi nimi neustále k hádkam, nedorozumeniam, dôvodom ktorých boli vzájomné povahové rozdiely, vzájomný nesúlad, citové odcudzenie a rôzne názory na spoločný život. Už v konaní o rozvod manželstva žalobkyňa ako dôvody uvádzala predovšetkým nadmerné požívanie alkoholu žalovaným, ktorý ju pod jeho vplyvom vystavoval psychickému nátlaku, urážkam a vyhadzovaniu z rodinného domu, čo považovala za psychické týranie z jeho strany. Žalovaný v rozvodom konaní požívanie alkoholu nepoprel, uviedol, že alkohol požíva preto, lebo mu vadí, že manželka je tlstá.

56. Žalobkyňa sústavnosť správania sa žalovaného preukazovala tiež podanými oznámeniami na OO PZ Trnava a Trstín, pričom podala celkom 5 oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sa mal žalovaný voči nej dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to pre skutky, ktoré sa mali stať dňa 9.10.2014, 12.10.2014, 20.3.2015, 29.3.2015 a 1.6.2015. Tieto oznámenia sa väčšinou týkali toho, že sa žalovaný voči nej mal dopúšťať slovného napádania, vulgárneho nadávania a vyhadzovania z domu. Priestupkové veci ohľadom skutkov zo dňa 12.10.2014 a zo dňa 29.3.2015 boli odložené, pretože spáchanie skutku nebolo žalovanému pre nedostatok dôkazov preukázané; konanie v priestupkovej veci ohľadom skutku zo dňa 1.6.2015 bolo zastavené, pretože skutok nebol žalovanému rovnako preukázaný. Žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu iba v jednom prípade, a to ohľadom skutku zo dňa 20.3.2015, kedy v čase asi o 19.00 hod., najskôr na adrese P. cesta 2, K. T. slovne urážal žalobkyňu, že je tlstá sviňa a žerie z válova a následne búchal na dvere a okná domu na adrese P. K. T., kde tiež vulgárne nadával J. Q., že je piča stará a žalobkyni nadával do tlstých svíň a že žerie z válova. Súd je pritom v súlade s ustanovením § 193 Civilného sporového poriadku viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal, t. j. v konkrétnom prípade je teda viazaný rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy sp. č.: OU-TT-OVVS2-2015/017438 zo dňa 5.8.2015. Hoci sa žalovaný v tomto prípade bránil tým, že nestihol podať odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu, uvedené rozhodnutie bolo preskúmané odborom opravných prostriedkov Okresného úradu Trnava,

ktoré dňa 26.11.2015 konštatovalo, že odvolanie žalovaného bolo podané oneskorene, avšak napriek tomu odvolací orgán preskúmal jeho oneskorené odvolanie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali začatie konania o zmenu alebo zrušenie tohto rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, keď odvolací orgán naopak zistil, že prvostupňový správny orgán v danej veci náležite zistil skutočný stav veci, vydal zákonné rozhodnutie, ktoré riadne odôvodnil, nakoľko svedkyne Jana C., mal. J. C. a J. Q. žalovaného vo svojich výpovediach usvedčili zo spáchania priestupku, keď mal za to, že výrazy „tlstá sviňa a piča stará“ sú vyjadreniami neprístojnými a urážlivými, sú protiprávnym konaním, dokonca môžu predstavovať protiprávny a neoprávnený zásah do osobných práv adresáta, keď cieľom inak hrubo sa vyjadrujúcej osoby je zneuctenie a poníženie dotknutej osoby, teda je bezpochyby preukázaný priamy úmysel správať sa protiprávne.

57. Oznámenia o spáchaní priestupku na OO PZ v Trstíne podával proti žalobkyni aj žalovaný, a to dňa 9.12.2015 a dňa 13.12.2015, týkali sa konania žalovanej, kedy vymenila zámky na vchodových dverách, tieto priestupkové veci boli prejednané Okresným úradom Trnava s tým, že konania o priestupkoch boli odložené.

58. Z uvedených priestupkových rozhodnutí vyplýva, že nezhody medzi žalobkyňou a žalovaným ohľadom spoločného spolužitia trvajú dlhodobo, pričom spáchanie väčšiny priestupkov žalovanému nebolo preukázané pretože išlo o „tvrdenie proti tvrdeniu“, bol však uznaný vinným zo spáchania jedného priestupku, keď žalobkyni nadával, že je „tlstá sviňa“ a „žerie z válova.“

59. Okresný súd Trnava vo veci sp. zn. 16C/224/2015 uznesením č. k. 16C/224/2015-14 zo dňa 15.5.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26Co/372/2015-24 zo dňa 25.6.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým podľa § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku, žalovanému uložil nevstupovať dočasne do rodinného domu s. č. XXX, na parc. reg. „C“ č. XXXX a na priľahlý pozemok parcelu reg. „C“ č. XXXX, v kat. úz. K. T., zapísaných na LV č. XXXX, a to do rozhodnutia vo veci samej, nakoľko podľa odvolacieho súdu bolo osvedčené také počínanie žalovaného, z ktorého je možné vyvodiť nerešpektovanie statusu žalobkyne, jej práva na pokojný a zdravý život v ich spoločnom obydlí.

60. Potom z uznesenia Obvodného oddelenia PZ v Trstíne ČVS: ORP-2816/TR-TT-2015 zo dňa 30.5.2016 vyplýva, že prebiehalo trestné stíhanie vo veci prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktorého skutku sa mal dopustiť žalovaný tým, že v obci K. T., P. cesta v rodinnom dome č. XXX/X aj napriek predbežnému opatreniu Okresného súdu Trnava č. k. 16C/224/2015-14 zo dňa 15.5.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 26Co/372/2015-24 zo dňa 25.6.2015, mal opakovane vstupovať do nehnuteľnosti a túto užívať, čím mal zmariť predbežné opatrenie. Avšak predmetná vec bola postúpená Okresnému úradu v Trnave, odboru všeobecnej a vnútornej správy, nakoľko nejde o trestný čin, keď skutok by mohol byť priestupkom, pretože skutočnosť, že žalovaný mal vstupovať do domu aj v čase, keď mal dočasne nariadené nevstupovať do rodinného domu, okrem žalobkyne nikto iný nepotvrdil ani nevyvrátil, tiež s ohľadom na to, že závažnosť takéhoto konania je nepatrná.

61. V tomto spore však sám žalovaný nerešpektovanie nariadeného predbežného opatrenia potvrdil, keď uviedol, že mal za to, že keď sa voči predbežnému opatreniu odvolal, toto skončilo. Skutočnosť, že žalovaný určitú dobu nerešpektoval nariadené predbežné opatrenie uvádzala nielen žalobkyňa, ale potvrdili to vo svojich výpovediach aj svedkyne mal. J. C. a J. Q.. V tom prípade neobstojí obrana žalovaného spočívajúca v tom, že po rozvode sa žalovaná aj s maloletou z domu odsťahovala k jej matke, preto keďže žalobkyňa dom neužíva, resp. nemá vôľu užívať, nie je tu dôvod pre vylúčenie žalovaného z užívania predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa totiž nehnuteľnosť nemohla užívať, pretože ju naďalej užíval žalovaný, pričom sa evidentne chcela vyhnúť ďalším konfliktom. Po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave o predbežnom opatrení, kedy žalovaný musel nehnuteľnosť opustiť, sa žalobkyňa s dcérou do domu neskôr vrátili. Dočasné odsťahovanie sa žalobkyne spolu s maloletou dcérou, nie je samo o sebe dôkazom, že žalobkyňa dom opustila a nemá záujem pokračovať v jeho užívaní, a to najmä ak žalobkyňa preukázala, že dôvodom opustenia domu malo byť predovšetkým aj po rozvode pretrvávajúce násilné správanie sa žalovaného vo vzťahu k žalobkyni a nerešpektovanie nariadeného predbežného opatrenia žalovaným.

62. Skutočnosť, že sa žalovaný dopúšťal voči žalobkyni psychického násilia pritom mal súd v spore za preukázanú vykonaným dokazovaním. V spore boli vypočutý svedkovia navrhnutí žalobkyňou - mal.

dcéra J. C. a matka žalobkyne J. Q. ako aj svedok navrhnutý žalovaným - jeho brat P. C.. Ich vyjadrenia sú v zásade protichodné, avšak z výpovede svedka P. C. vyplynulo, že žalovaný požíval alkoholické nápoje, z ktorého dôvodu mu bol aj odobratý vodičský preukaz, potvrdil, že spolužitie žalobkyne a žalovaného bolo konfliktné, nebol svedkom žiadnych fyzických útokov ale potvrdil vzájomné hádky a tiež to, že žalovaný žalobkyni vyčítal, že je tučná, že nechce schudnúť, že mu prdí v posteli („púšťa vetry“) a chrápe, preto ju žalovaný vyhodil zo spálne do obývačky. Svedkyňa J. Q. potvrdila, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli neustále problémy, preto žalobkyňa s dcérou často utekali k svedkyni, resp. tam aj určitú dobu bývali. Svedkyňa uviedla, že keď žalovaný pil, čo bolo pravidelne, býval agresívny, volal policajtov, chodieval aj k nim za žalobkyňou a búchal na okná, dvere. Potvrdila tiež, že sa nevhodne správal aj v nočných hodinách, a preto maloletá J. bola často nevyspatá. Uviedla, že žalovaný žalobkyni nadával, že je „tlstá sviňa“ a „žerie pri válove“, že je „sliepka“, či „slepica,“ že žalobkyňa trpela stresom, čo je už v súčasnosti lepšie, rovnako u maloletej J. sa to po psychickej stránke v súčasnosti zlepšilo, keďže žalovaný v dome nebýva. V písomnom čestnom prehlásení sestra žalobkyne C. C. tiež potvrdila, že žalovaný sa pod vplyvom alkoholu voči žalobkyni správal agresívne, vulgárne jej nadával, vyvolával bezdôvodné hádky, vyhadzoval žalobkyňu aj s maloletou J. z domu. Za rozhodujúcu výpoveď však súd v danom prípade považoval výpoveď maloletej J., ktorá je dieťaťom vo veku 14 rokov, teda je už schopná samostatne vyjadriť svoj názor, preto je jej výpovedi potrebné venovať náležitú pozornosť. Hoci žalovaný poukazoval na to, že jej výpoveď je účelová a mohla byť ovplyvnená matkou, súd vychádzal z toho, že tak žalovaný, ako aj maloletá J. uviedli, že majú aktuálne veľmi dobrý vzťah, pravidelne sa stretávajú, nie je preto dôvod, aby maloletá vypovedala tendenčne. C. J. pritom potvrdila, že rodičia sa rozišli práve kvôli otcovmu pitiu alkoholu, ako aj z dôvodu, že žalovaný maloletú s jej matkou nenechal spávať, budil ich a robil im hanbu, ona sama uviedla, že sa za správanie žalovaného hanbila. Potvrdila, že žalobkyňa spočiatku správanie žalovaného znášala, avšak neskôr sa začala brániť, a keď nadával on jej, nadávala aj ona jemu. Maloletá potvrdila, že u nich doma často bývali policajti, jedenkrát aj v noci, keď žalovaný žalobkyňu vyhodil pred dom. Maloletá J. uviedla, že žalovaný žalobkyňu často nenechal spávať, vyhadzoval ju von z domu, prezýval ju „slepica“, urážal ju, hovoril, že je „tlstá sviňa“, „hus,“, „prasnica.“ Maloletá nepotvrdila, že by sa žalovaný voči žalobkyni dopustil fyzických útokov, avšak svojou výpoveďou potvrdila v podstate permanentné psychické násilie žalovaného voči žalobkyni, ktorého sa žalovaný dopúšťal neustálym nadávaním a osočovaním žalobkyne, jej ponižovaním, hrubým urážlivým správaním, budením v noci a vyhadzovaním žalobkyne z izby, či na ulicu.

63. Z výpovedí svedkov P. C., J. Q., mal. J. C., čestného prehlásenia C. C., pripojených rozhodnutí v jednotlivých priestupkových veciach ako aj výpoveďou samotnej žalobkyne, tak mal súd za preukázané, že žalovaný sa dlhodobo dopúšťal voči žalobkyni psychického násilia, vo forme jej slovného napádania, nadávania a urážania, takým spôsobom, že to viedlo až k znižovaniu jej dôstojnosti a možnému zásahu do osobnosti žalobkyne, keď opakovaným a neustálym nadávaním jej do „tlstých svíň“, „slepíc,“ „prasníc“, či označovaním, že „žerie z válova“, úmyselne znižoval jej dôstojnosť. Za násilie v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 sa totiž považuje nielen fyzické násilie, ktoré v tomto prípade preukázané nebolo, ale aj psychické násilie, za ktoré sa chápe sústavné ponižovanie druhého manžela, znižovanie jeho sebavedomia, ponižovanie, deprimovanie, čoho sa vyššie opísaním konaním dopúšťal práve žalovaný, a to až do takej miery, že spolužitie žalovaného so žalobkyňou sa pre ňu stalo postupne neznesiteľným, preto musela opakovane utiecť aj s maloletou J. ku svojej matke. Dokazovaním bolo tiež preukázané, že žalovaný žalobkyňu v noci často budil, nenechal ju spať, vyhadzoval ju zo spálne, či z domu. Nie je pritom podstatné, či sa takto správal v triezvom stave, alebo pod vplyvom alkoholu, pretože za svoje správanie v každom prípade nesie zodpovednosť. Svojim správaním budil zo spánku často aj maloletú J., ktorá je dieťaťom, ktoré potrebuje kľudné rodinné prostredie pre svoj zdravý vývin a vzdelávanie. Maloletá potvrdila, že sa za správanie žalovaného v dedine hanbila, že s matkou často utekali k starým rodičom, že v súčasnosti, keď žalovaný v dome nebýva, majú s matkou kľud, žalobkyňa je spokojná a všetko je aktuálne v poriadku, so žalovaným si maloletá rozumie, má ho rada, pretože už toľko nepije. Z dokazovania teda vyplynulo, že k ukľudneniu pomerov došlo až potom, čo sa žalovaný z predmetnej nehnuteľnosti odsťahoval.

64. Pokiaľ ide o obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žaloba žalobkyne je účelová z dôvodu sporu o vyporiadanie BSM, v ktorom žalobkyňa robí obštrukcie, táto obrana neobstojí, pretože súdne konanie o vyporiadanie BSM iniciovala žalobkyňa, nedopatrením však nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku za žalobu, pričom po zastavení konania, obratom žalobkyňa podala ďalšiu žalobu o vyporiadanie BSM, žalovaný súdne konanie o vyporiadanie BSM sám neinicioval. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na výsledky priestupkových konaní, tak takáto obrana rovnako nepostačuje, pretože súd hodnotí jednotlivé dôkazy

aj vo vzájomnej súvislosti a hoci viaceré skutky žalovanému pre nedostatok dôkazov preukázané neboli, za jeden priestupok bol postihnutý, minimálne tieto konania svedčia o konfliktnom vzťahu žalobkyne a žalovaného. Žalovaný sám okrem svedka P. C., svojho brata, nenavrhol vypočuť žiadnych iných svedkov, ktorí by jeho skutkové tvrdenie, že sa voči žalobkyni nedopúšťa žiadneho násilia potvrdili. A hoci poukazoval na to, že svedkovia žalobkyne sú zaujatí, nakoľko ide o dcéru a matku žalobkyne, žalovaný tiež vo svoj prospech navrhol výpoveď blízkej osoby, svojho brata, pričom v prípadoch domáceho násilia sú jeho svedkami práve blízke osoby - rodičia, či deti, preto ich výpoveď treba brať v úvahu, keď potom z jednotlivých súvislostí možno overiť pravdivosť ich výpovede. V danom prípade súd nezistil dôvody, pre ktoré by výpoveď maloletej J., či matky žalobkyne mala byť nepravdivá. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že maloletá sa nevyjadrovala prirodzene, súd má za to, že jej výpoveď bola na úrovni zodpovedajúcej jej veku, teda celkom primeraná. Maloletá pritom uviedla, že o majetkových pomeroch jej rozpráva predovšetkým žalovaný, a to najmä o tom, že žalobkyňa s dcérou pôjdu z domu preč.

65. Súd tak mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobkyňa v spore uniesla dôkazné bremeno a preukázala, že žalovaný sa počas spolužitia so žalobkyňou dopúšťal voči nej psychického násilia, jeho správanie voči nej bolo pod vplyvom alkoholu agresívne. Za takéto správanie bol žalovaný aj postihnutý za priestupok, bol tiež opakovane priestupkovo prejednávaný, pričom ostatné priestupky mu dokázané neboli, pretože okrem výpovede žalobkyne, neboli iné dôkazy. Súd považuje za preukázané, že v dôsledku sústavného ponižovania a urážania žalobkyne, jej vyhadzovania z domu, či budenia v noci, je ohrozené fyzické a psychické zdravie, a to nielen žalobkyne, ale aj maloletej J.. Žalobkyňa preukázala tiež neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia, pretože bolo výpoveďami svedkov potvrdené, že musela aj s maloletou dcérou opakovane utekať z domu, že ju žalobca aj s vecami opakovane vyhadzoval z domu. V súčasnosti sú vzťahy žalobkyne a žalovaného vážne narušené, ich spoločné užívanie spoločného domu je absolútne vylúčené. Konfliktný vzťah strán, má tiež negatívny dopad na maloleté dieťa. Je preto vylúčené, aby žalovaný bol iba obmedzený v užívaní predmetného domu a priľahlého pozemku na ktorom je dom postavený, nakoľko hrozba násilného správania sa žalovaného voči žalobkyni pod vplyvom alkoholu je stále aktuálna. S prihliadnutím aj na skutočnosť, že žalovaný má v súčasnosti zabezpečené bývanie v Bratislave v rodinnom dome, ako aj skutočnosť, že prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, mal súd za dôvodné úplné vylúčenie žalovaného z užívania predmetného domu a priľahlého pozemku, pričom ide samozrejme o dočasné riešenie, keď trvanie tohoto obmedzenia súd obmedzil do doby vyporiadania BSM. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozsudku.

66. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vo veci v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.