Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/35/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobcu: E., zast. Advokátska kancelária A., proti žalovanému: C. Bratislava, o zaplatenie 3394,24 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti istiny 100 Eur a prislúchajúcich úrokov z omeškania zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.907,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne odo dňa 12.02.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Súd vo zvyšku žalobu zamieta. IV. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 15, 8%, vo výške o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.11.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3394,24 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom plnenia ktorej bol predaj predmetu E. a tento bol žalovanému dodaný dňa 25.06.2012 na miesto určenia letisko S.a základe zmluvy vystavil žalobca dňa 25.06.2012 faktúru č. XXXXXXXXXX. na sumu 3394,24 Eur, ktorej splatnosť bola určená do 09.07.2012. Dňa 17.08.2012 žalovaný písomne uznal svoj záväzok zaplatiť sumu vo výške 3394,24 Eur a uzatvoril s veriteľom dohodu o zaplatení pohľadávky vo forme splátok s podmienkam, že v prípade nedodržania akejkoľvek splátky stráca okamžite výhodu splátok. Napriek opakovaným urgenciám nebola predmetná pohľadávka zaplatená. Predžalobnou výzvou zo dňa 10.08.2015 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy.

2. Dňa 02.02.2016 súd vo veci vydal Platobný rozkaz č.k. 11Cb/35/2015-15, voči ktorému včas podal žalovaný dňa 25.02.2016 odpor. V odpore žalovaný uviedol, že uznáva, že so žalobcom uzavrel zmluvu, ale jej predmetom nebol predaj uvedených zariadení ale ich krátkodobý prenájom v dobe od 23. do 24.06.2012, a to výlučne za účelom ich použitia na festivale WINGS ROCK FEST organizovanom žalovaným v obci S., ktorý sa mal konať v týchto dňoch. Tento festival však bol žalovaný nútený zrušiť, o čom žalobcu okamžite telefonicky informoval, a to dňa 22.06.2012. Tieto skutočnosti sú zrejmé z Ponuky/Zmluvy č. E., v ktorej žalobca označený ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca a ako typ ponuky je uvedený Prenájom - krátkodobý (akcia), termín prenájmu od 23.06.2012 do 24.06.2012 a termín inštalácia 23.06.2012. Túto ponuku žalovaný akceptoval a odoslal späť žalobcovi, čím sa stala pre nich záväzná. V obchodných podmienkach bolo uvedené, že účtovaná bude skutočná doba prenájmu, v skutočnosti však k nájmu predmetných zariadení nedošlo, a preto nie je žalovanému zrejmé, na základe čoho si žalobca vyfakturoval sumu 3394,24 Eur. Žalovaný dal žalobcovi vedieť, že sa festival neuskutoční ešte pred tým ako žalobca doviezol a nainštaloval predmetné zariadenia. V prípade, že žalobcovi vznikli nejaké náklady v súvislosti so zmarením zmluvy, ich výška nemohla dosahovať sumu 3394,24 Eur. Táto suma zo strany žalobcu nebola nijak preukázaná. Žalovaný ďalej uvádza, že v čase podpísania Uznania

záväzku a dohody o zaplatení, ktoré žalobca k žalobe priložil, sa na neho obracalo viacero osôb, ktoré si u neho uplatňovalo svoje pohľadávky vzniknuté v súvislosti s prípravou uvedeného festivalu, ktoré im však žalovaný nemal ako splatiť, lebo v dôsledku neuskutočnenia festivalu nedosiahol očakávaný príjem z predaných vstupeniek. V tom čase bola konateľka žalovaného, pani C., pod obrovským stresom a toto uznanie záväzku podpísala napriek tomu, že nevedela, z akého titulu údajná pohľadávka žalobcu vznikla. Napriek tomu však žalovaný uznal, že s prípravou prenájmu moli žalobcovi nejaké náklady vzniknúť, z toho dôvodu žalovaný poslal dňa 22.02.2016 žalobcovi 100 Eur na úhradu týmto nákladov.

3. Podaním doručeným súdu dňa 03.08.2016 sa k odporu vyjadril žalobca, ktorý uiedol, že so žalovaným pôvodne uzavrel nájomnú zmluvu s dĺžkou prenájmu od 23.06.2012 do 24.06.2012, predmetom ktorej bol prenájom zariadení v súvislosti so zabezpečením festivalu, ktorý organizoval žalovaný. Na nájomnej zmluve bola uvedená poznámka: expedovať do utorka 19.06.2012. Preto žalobca aj vzhľadom na množstvo požadovaného predmetu tento dodal vopred a na viackrát. Dňa 22.06.2012 bola väčšina predmetov dodaná na miesto určenia. Ak chcel žalobca splniť svoje zmluvné povinnosti, musel zabezpečiť dodanie tovaru skôr a informácia, ktorú mu žalovaný poskytol 22.06.2012 už preňho nebola relevantná. Za účelom splnenia svojich povinností uzatvoril žalobca viacero prepravných zmlúv. Predmet nájmu sa dovážal kamiónmi. Ako vyplýva z nájomnej zmluvy, žalobca dokonca poskytol žalovanému zľavu v celkovej výške 3700 Eur bez DPH a 4440 Eur s DPH. Náklady na dopravu tam a späť, ako aj ďalšie vedľajšie náklady (inštalácia) uvedené v nájomnej zmluve boli také nízke preto, že skutočné náklady na dopravu boli premietnuté do ceny prenájmu. Je zrejmé, že cena dopravy vo výške 150 Eur bez DPH a 180 Eur s DPH pri takomto množstve dodaných predmetov nie je reálna. Žalobca predložil faktúry od subdodávateľov dopravy, na základe ktorých za dopravu predmetov nájmu zaplatil 1907,38 Eur Z fotografie dostupnej na internete je zrejmé, že už v ten deň tam boli sanitárne zariadenia žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že za rozhosujúce považuje to, že žalovaný dňa 17.08.2012 uznal svoj záväzok a zaviazal sa ho uhradiť v troch splátkach. Doposiaľ však zaplatil len 100 Eur. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi vystupoval ako podnikateľ pri výkone podnikateľskej činnosti, a preto neobstojí jeho obrana, že v čase podpisovania uznania záväzku bola konateľka žalovaného pod obrovským stresom. Vzhľadom na to, že žalovaný dňa24.02.2016 žalobcovi uhradil 100 Eur zobral týmto podaním žalobca o uvedenú čiastku svoju žalobu späť.

4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 02.05.2017, na ktorom žalobca aj žalovaný zotrvali na svojich vyjadreniach. Žalovaný uviedol, že namieta platnosť uznania záväzku, nakoľko z jeho obsahu nevyplýva dôvod nároku. Celkovo teda nárok žalobcu považuje za nepreukázaný. Pokiaľ ide o zľavu, ne ktorú sa žalobca odvoláva, táto bola žalovanému poskytnutá z dôvodu, že žalovaný uvádzal žalobcu na letákoch a bolboardoch k festivalu ako jedného zo sponzorov. Žalovaný vyzval žalobcu , aby si zariadenie, ktoré už doviezol odniesol. Žalobca tak urobil až po niekoľkých dňoch pričom žalovanému vznikli náklady na stráženie týchto zariadení. Faktúry preukazujúce cenu dopravy považuje žalovaný za prehnané, najmä vzhľadom na cenu dopravy uvedenú v objednávke k nájomnej zmluve. Žalobca uviedol, že uplatnené náklady predstavujú nielen dopravu ale aj servis a manipuláciu so zariadeniami. Pokiaľ ide o oznámenie žalovaného, že predmety nájmu už nepotrebuje, tak uvedené nastalo takým spôsobom, že žalobca žalovaného kontaktoval ohľadom zaplatenia dohodnutej zálohy a práve v tomto telefonáte žalovaný oznámil, že prredmety nájmuuž potrebovať nebude. K manipuláciam s predmetmi nájmu žalovaný uviedol, že platil brigádnikov, ktorí nakladanie so zariadeniami mali v cene vykonaných prác.

5. Na pojednávaní dňa 09.06.2017 vypovedal splnomocnenec žalobcu, ktorý uviedol, že si spomína, že veci, ktoré boli predmetom nájmu dovážali do S. osobne. O zrušení festivalu sa dozvedeli až vo štvrtok. Uznali, že veci, ktoré tam doviezli si budú musiť odviesť naspäť. Cena dopravy je vo všeobecnosti taká, že záleží na veľkosti auto- kamión 1,20 Eur/km, menšie auto - 1Eur/km. Medzi sídlom spoločnosti a miestom konania festivalu je približne 250 - 260 km. Splnomocnenec ďalej uvidol, že medzi žalobcom a žalovaným bol len jeden obchodnoprávny vzťah a to ten, o ktorom sa teraz vedie spor.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkazmi: Faktúrou č. XXXXXXXXXX, uznaním záväzku zo dňa 17.08.2012, predžalobnou výzvou, ponukou č. E. poštovým poukazom, dodacím listom č. 1, dodacím listom, faktúrou č. XXXXXXXXX,. faktúrou č. XXXXXXXXXX., faktúrou č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXX, výpisom z internetovej stránky, výpisom z účtu žalobcu, dohodu o privativní novaci, zápisom z mimoriadneho valného zhromaždenia, uznesením NS SR X MObdo/X/

XXXX, . mailovou komunikáciou, faktúrou č. XXXXXXX, dohodami o pracovnej činnosti, výplatnými páskami a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Z Ponuky/Zmluvy č. E.S Prenájom súd zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom nariadení žalobcu na dobu od 23.06.2012 do 24.06.2012, miestom určenia S. letisko. Cena dopravy bola v Zmluve dohodnutá 180 Eur tam aj späť. Celková cena prenájmu s DPH mala byť vo výške 10.825,80 Eur. V poznámke k Zmluve bolo uvedené, že predmet expedovať do utorka 19.06.2012.

8. Z Dodacieho listu č. 1 G. súd zistil, že 20.06.2012 boli dodané niektoré zariadenia súvisiace s oplotením.

9. Zo zhodných tvrdení strán súd zistil, že žalovaný oznámil, že zariadenia, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy už nepotrebuje dňa 22.06.2012.

10. Dňa 25.06.2012 vystavil žalobca žalovanému faktúru na sumu 3394,24 Eur, so splatnosťou 09.07.2012. Predmetom faktúry boli: „skutočné náklady na realizáciu objednávky“. Cena 2828,53/ks, množstvo 1ks, 20% DPH, spolu 3394,24 Eur.

11. Z faktúry č. XXXXXXXXX. súd zistil, že spoločnosť elkawe s.r.o. fakurovala žalobcovi prepravené za prepravu mob. WC Z. v dňoch 21.-22.06.2012 v sume 447 Eur.

12. Z faktúry č. XXXXXXXXX9 súd zistil, že spoločnosť E. (Česká republika) fakturovala žalobcovi sumu 221.373 CZK za dodanie oplotenia v dňoch 21.-22-06.2012.

13. Z faktúry č. XXXXXXX. súd zistil, že subjekt Nákladná doprava J. K. fakturovala žalobcovi sumu 154,56 Eur ako prepravu zo dňa 25.06.2012, ZH - OO.á a späť.

14. Z faktúry č. XXXXXXX súd zistil, že subjekt Nákladná doprava J. K.akturoval žalobcovi sumu 264 Eur za prepravu tovaru zo dňa 22.06.2012, ZH - S. 2x.

15. Z faktúry č. XXXXXXX súd zistil, že subjekt Nákladná doprava J. K. fakturoval žalobcovi sumu 260,16 Eur za prepravu tovaru zo dňa 21.06.2012, ZH - S. 16. Z faktúry č. XXXXXXXX súd zistil, že spoločnosť L. fakturovala žalobcovi sumu 264 Eur za vykonanú dopravu dňa21.06.2012 na trati Košice- S. 17. Z výpisu z účtu súd zistil, že dňa10.07.2013 bolo pod VS XXXXXXXXXX . zaplatených 447 Eur, dňa 30.07.2012 bolo pod VR.9 zaplatených 264 Eur, dňa 18.07.2012 pod VS XXXXXXXXXX suma 206,16 Eur, 30.07.2012 VS XXXXXXXXXX suma 264 Eur, dňa 30.07.2012 VS XXXXXXXXXX suma 154,56 Eur.

18. Z dohody o privatívnej nevácii súd zistil, že medzi spoločnosťami E. (Česká republika) a žalobcom došlo k vyrovnaniu vzájomných záväzkov medzi spoločnosťami, okrem iného aj f.č. XXXXXXXXXX v sume 221.373 CZK.

19. Dňa 17.08.2012 žalobca a žalovaný podpísali Uznanie záväzku a dohodu o zaplatení pohľadávky.

20. Predžalobnou výzvou vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie istiny dlhu 3394,24 Eur.

21. Z Dohôd o pracovnej činnosti súd zistil, že žalovaný zamestnával brigádnikov na pomocné práce od20.06.2012 do 25.06.2012.

22. Podľa § 356 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť.

23. Podľa § 357 Obchodného zákonníka Strana, ktorá odstúpila od zmluvy podľa § 356 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101?ucinnost=23.06.2012>, je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej vznikne odstúpením od zmluvy. Pre účinky odstúpenia

od zmluvy platí primerane § 351 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101? ucinnost=23.06.2012>.

24. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101? ucinnost=23.06.2012>, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

25. Podľa § 373 Obchodného zákonníka Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

26. Podľa § 380 Obchodného zákonníka Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

27. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

28. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

32. Podľa § 146 ods. 1 Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobe je možné vyhovieť len čiastočne.

34. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť v sume 100 Eur pred otvorením pojednávania, súd konanie v späťvzatej časti vo výške istiny 100 Eur a v časti prislúchajúcich úrokov z omeškania týmto rozsudkom zastavil aj bez výslovného súhlasu žalovaného.

35. Predmetom konania teda ostala uplatnená istina 3294,24 Eur s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobe je možné vyhovieť len čiastočne. Strany medzi sebou uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol krátkodobý prenájom zariadení žalobcu na dobu od 23.06.2012 do 24.06.2012 s miestom dodania do S. na letisko. Uvedené zariadenia mali byť použité v súvislosti s organizovaním festivalu na letisku v S. Táto skutočnosť bola medzi stranami výslovne uvedená a bola medzi stranami aj v tomto spore nesporná. V súvislosti s realizáciou festivalu mal žalobca zabezpečiť mobilné WC, sanitárnu techniku a oplotenie. Zo zhodných tvrdení strán súd zistil, že dňa 22.06.2012, t.j. deň pred dohodnutou dobou prenájmu žalovaný telefonicky oznámil

žalobcovi, že došlo k zrušeniu festivalu a že už predmety nájmu nebude potrebovať. Túto skutočnosť súd posúdil ako odstúpenie od zmluvy žalovaným z dôvodu zmarenia účelu zmluvy v dôsledku podstatnej zmeny okolností. Z výpovede splnomocnenca žalobcu súd zistil, že tento so zrušením zmluvy súhlasil, nakoľko sám uviedol, že na základe tohto telefonátu mu bolo zrejmé, že predmety nájmu, ktoré už na miesto určenia boli dovezené, bude musieť odviezť naspäť. Žalovanému tak vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá mu v dôsledku odstúpenia od zmluvy vznikla. Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 3294,24 Eur právne nekvalifikoval, čo mu však v zmysle zásady iura novit curia nemôže byť na ujmu. Súd takto uplatnený nárok žalobcu právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody. Sám žalovaný uviedol, že uznáva, že v súvislosti so zmarenou zmluvou mohli žalobcovi vzniknúť nejaké náklady, namietal však uplatnenú výšku, ktorú považoval za neprimeranú.

36. Po zmarení účelu zmluvy vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3394,24 Eur. Následne došlo dňa 17.08.2012 medzi stranami k podpisu Uznania záväzku a dohody o splatení dlhu. Z obsahu uznania vyplývala skutočnosť, že žalovaný uznal svoj záväzok vo výške 3394,24 Eur. Z takto formulovaného uznania záväzku vyplýva, že žalovaný uznal výšku záväzku. Dôvod záväzku nebol v uznaní špecifikovaný. Medzi stranami išlo a ide o obchodnoprávny vzťah keďže ide o dva podnikateľské subjekty, a preto na posúdenie platnosti tohto uznania je potrebné prihliadať na ust. § 323 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie síce nepočíta s tým, že podmienkou platnosti uznania je uvedenie dôvodu záväzku priamo v písomnom vyhotovení tohto právneho úkonu, avšak výslovne uvádza, že uznanie je platné, ak ide o určitý záväzok. Súd je toho názoru, že o platné uznanie záväzku žalovaným by v tomto prípade išlo len vtedy, ak by v tomto úkone bol uvedený odkaz buď na nájomnú zmluvu alebo na vystavenú faktúru č. XXXXXXXXXX. Teda ak by bol tento záväzok bezpečne identifikovateľný. Žalobcovi resp. stranám nič nebránilo, aby takýto odkaz v Uznaní záväzku učinili, a tým dostatočne určito vymedzili záväzok, ktorého sa malo uznanie týkať. V Uznaní zo dňa 17.08.2012 je uvedená len výška záväzku. Takéto uznanie záväzku súd posúdil ako neplatné z dôvodu neurčitosti záväzku v ňom uvedenom. Z takého to určenie nie je zrejmé, akého záväzku sa uznanie týka. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že doposiaľ ani po vykonanom dokazovaní nie je zrejmé, v čom záväzok na za zaplatenie sumy 3394,24 Eur mal spočívať. Žalobca ani v súdnom konaní sumu 3394,24 Eur nešpecifikoval (s výnimkou nákladov spojených s dopravou v sume 1907,38 Eur, vo zvyšku nebolo zrejmé ani z faktúry ani iných dôkazov, z čoho táto suma pozostáva). Žalovaný tak nemohol uznať záväzok keď v danom čase nebol jednoznačný jeho úplný obsah, t.j. záväzok nebol určitý. V priebehu konania žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovaným existoval len jeden jediný obchodnoprávny vzťah, a preto je zrejmé, čo bolo obsahom Uznania záväzku zo dňa 17.08.2012. S uvedeným sa súd nestotožnil, nakoľko v zmysle § 323 Obchodného zákonníka k uznaniu záväzku a teda aj k jeho vymedzeniu medzi stranami môže platne dôjsť len písomným prejavom vôle. Teda aj keby určenie záväzku z obsahu úkonu vyplývalo konkludentne, nebola by splnená ďalšia podmienka uznania záväzku, a to že je potrebné uznanie záväzku, teda aj určitosť záväzku, dojednať písomnou formou.

37. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného, že konateľka žalovaného bola v čase podpisovania uznania záväzku pod obrovským tlakom z dôvodu nutnosti zrušenia festivalu a z dôvodu, že sa v tom čase na ňu obracalo väčší počet veriteľov o úhradu dlhov, na takúto obranu súd neprihliadol. Vzťah medzi stranami sporu bol obchodnoprávny a žalovaný vystupoval ako podnikateľ, ktorého plne zaväzuje konanie jeho štatutára a ktorý zároveň nesie za takéto konania plnú zodpovednosť a znáša podnikateľské riziko. Nebolo teda možné v danom vzťahu na psychické rozpoloženie konateľky prihliadnuť.

38. Vzhľadom na to, že súd konštatoval neplatnosť uznania záväzku zo dňa 17.08.2012, ďalej skúmal či žaloba o zaplatenie 3294,24 Eur (v rozsahu po čiastočnom späťvzatí) je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že z titulu zmareného záväzku je žalovaná povinná nahradiť škodu, ktorá žalobcovi v súvislosti s uvedeným vznikla. Sporná bola výška tejto škody. Medzi stranami bolo zrejmé, že žalobca začal s donáškou predmetov nájmu ešte predo dňom kedy mal nájom skutočne trvať. V čase zrušenia záväzku teda boli už nejaké zariadenia dodané na miesto určenia. Táto skutočnosť vyplývala aj z dodacích listov založených v spise aj z výpovede konateľky žalovaného, ktorá potvrdila, že žalobca skutočne doviezol nejaké predmety plnenia plus oplotenie na miesto určenia, nakoľko konateľka uviedla, že žalovanému vznikali náklady v súvislosti so strážením a prípadnou manipuláciou s týmito predmetmi. Počas konania však žalobca nezdôvodnil z čoho presne suma 3294,24 Eur pozostáva. Z vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva len všeobecné označenie „náklady na realizáciu objednávky“. Žalobca tieto všeobecné náklady vedel špecifikovať len pokiaľ išlo o dopravu predmetov plnenia či už na alebo z miesta určenia. V ostatnej časti žalobca svoj nárok neidentifikoval. Takto určený nárok potom v

súdnom konaní nebolo možné priznať. V konaní boli zo strany žalobcu preukázané len náklady spojené s dopravou zariadení na a z miesta určenia. Z predložených faktúr prepravcov - spoločnosti eZ.f.č. XXXXXXXXX) na sumu XXX Eur, spoločnosti JS.eská republika (f.č. XXXXXXXXXX) na sumu XXX,XX Eur (XX.XXX CZK), subjektu E. (f.č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX) spolu v sume XXX,XX Eur s spoločnosti L.. (f.č. XXXXXXX) na sumu 264 Eur (všetko spolu 1907,38 Eur) a z predloženého výpisu z účtu a dohody o privatívnej novácii, mal súd za preukázané, že žalobcovi skutočne vznikli náklady na dopravu zariadení na miesto určenia letisko Očová. Tieto náklady boli žalobcovi nielen fakturované ale boli žalobcom aj prepravcom skutočne vyplatené ako vyplývalo z predložených výpisom z účtu žalobcu. Z uvedeného mal súd za to, že žalobca v konaní preukázal, že z dôvodu odstúpenia od zmluvy žalovaným mu vznikla škoda v podobe sumy vo výške 1907,38 Eur. Súd teda zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1907,38 Eur. Vo zvyšnej časti súd nárok žalobcu ako nepreukázaný zamietol.

39. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že náklady na dopravu vyčíslené žalobcom sú neprimerané vzhľadom na to, že v Zmluve bola suma dopravy uvedená ako 180 Eur s DPH tam aj späť, súd dodáva, že na takúto obranu neprihliadol. Žalobca si neuplatňoval nárok na zaplatenie dopravy zo zmluvy ale uplatnil si náklady, ktoré mu s dopravou vznikli v skutočnosti, t.j. náklady, ktoré skutočne na dopravu vynaložil. Dohoda o cene dopravy uvedená v zmluve je teda v tomto konaní irelevantná.

40. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy 1907,38 Eur. Deň, ktorým sa žalovaný dostal do omeškania súd ustálil na deň 12.02.2016, t.j. deň nasledujúci po dni, kedy bola žaloba žalovanému doručená (spolu s vydaným Platobným rozkazom), pretože až týmto dňom sa žalovaný preukázateľne o uplatnenom nároku žalobcu dozvedel. Ani z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX ani z predžalobnej výzvy nevyplývalo, že tieto boli žalovanému skutočne aj doručené a teda, že vznikla povinnosť žalovaného plniť. Sadzbu úroku z omeškania súd určil v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. vo výške 8,05 % ročne v spojení so sadzbou ECB ku dňu omeškania s prihliadnutím na to, že záväzok medzi stranami vznikol pred dňom 01.02.2013.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

43. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. O trovách konania súd rozhodoval zvlášť v časti zastavenej a zvlášť vo zvyšnej časti konania. V zastavenej časti konania súd rozhodoval o trovách konania podľa § 256 ods. 1 CSP, a teda skúmal, kto zavinil zastavenie konania. Pri skúmaní náhrady trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Keďže žalobca vzal späť žalobu z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil istinu 100 Eur, mal súd za to, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalovaný, a preto má v zastavenej časti konania nárok na náhradu trov konania žalobca. Vo zvyšnej časti konania (v uplatnenej sume 3294,24 Eur) bol v konaní úspešný žalobca len čiastočne, nakoľko súd jeho žalobe vyhovel len v sume 1907,38 Eur. Vo zvyšnej sume 1386,86 Eur bol úspešný žalovaný. V tejto časti konania preto vznikol pomerný nárok na náhradu trov konania úspešnejšiemu žalobcovi. Celkový pomer náhrady trov konania je teda nasledovný: žalobca bol úspešný v sume 100 Eur a v sume 1907,38 Eur, t.j. 57,9 %, žalovaný bol úspešný v sume 1386,86 Eur, t.j. 42,1%. Celkový pomer úspechu žalobcu tak predstavuje rozdiel vo výške 15,8% (57,9 - 42,1). Preto súd priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 15,8%.

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).