Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37P-24-2015.pdf
PDF · 96.01 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/24/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: J. O., K.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka
- W. O., K.. XX.XX.XXXX, O. K. X, H. V. P. a otec - Q.. Q. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. Q. X, O.U., o návrhu otca na úpravu styku s maloletou, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na úpravu styku s maloletou J. O., K.. XX.XX.XXXX zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 27.01.2015 sa otec maloletej J. domáha úpravy styku s maloletou, a to aj v mene maloletého syna P., v zmysle jeho návrhu.
2. Svoj návrh odôvodňoval predovšetkým skutočnosťami, viažucimi sa ku konaniu o výkone rozhodnutia, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 38Em/8/2014, pričom cieľom jeho návrhu v postavení oprávneného ako aj z hľadiska z celospoločenského záujmu, bolo zabezpečiť zachovanie vzájomných väzieb medzi maloletou J., jej bratom P. a ním ako otcom aspoň v minimálnom rozsahu, keďže nenariadením výkonu uznesenia Okresného súdu Bratislava IV , sp. zn. 13P/41/2008 - 47 sa styk otca s maloletou nebude realizovať vôbec. Poukázal na to, že matka úmyselne bráni maloletej v styku s otcom a bratom a dlhodobo ju manipuluje, čo sa prejavilo aj na jej psychickom vývine. Následne sa otec vo svojom návrhu podrobne venoval aj rozvodovému konaniu rodičov, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Bratislava IV a skutočnostiam, ktoré s týmto konaním súviseli a boli jeho súčasťou a vyjadril sa aj ku jednotlivým dôkazom, ktoré boli v tomto konaní vykonané a k ich hodnoteniu. Uviedol, že matka už sedem rokov nejaví záujem o syna P., pričom pri rozvodovom konaní uviedla, že ho nechce do svojej starostlivosti, nekontaktuje sa s ním, neprejavila vôľu sa s ním stretnúť a porozprávať ani vyhľadať si kontaktné údaje na syna cez internet. Aj táto skutočnosť sprevádza vzťah syna k matke, pričom bez jej aktívneho prístupu nebude možné tieto vzťahy napraviť. Maloletý P. má pritom záujem stretávať sa so svojou sestrou J., matka však dlhodobo a cielene obmedzuje styk maloletej J. s otcom a bratom, maloletú izoluje a svojim konaním znemožňuje rozvíjať súrodenecký vzťah medzi J. U. P. a tiež starostlivosť otca o maloletú. Mal za to, že účelové a lživé tvrdenie ÚPSVaR, že maloletá otca odmieta neobstojí, keďže súd je povinný prihliadnuť na nezmanipulovaný názor maloletého dieťaťa. Maloletá by, podľa jeho názoru, dokázala svoj nezmanipulovaný názor vyjadriť bezprostredne na vhodnom mieste, t. j. na pôde školy, ktorú navštevuje, v prítomnosti svojho brata a otca. Podľa jeho názoru uznesenie tunajšieho súdu, ktorým zamietol návrh na výkon rozhodnutia, schvaľuje protiprávny stav a obsahuje rodovo podmienenú diskrimináciu. Vo svojom návrhu sa otec tiež podrobne venoval osobe súdneho znalca V.. Š. Q., ktorý bol v rozvodom konaní poverený vypracovaním znaleckého posudku a tiež
poukazoval aj na, podľa neho, nepriaznivú situáciu na strane maloletej J. v rokoch 2013/2014, kedy sa jej zhoršil prospech v škole. Uviedol, že spolu so synom sú v spore s ÚPSVaR z dôvodu, že si od roku 2001 neplní svoje úlohy a povinnosti, šetrenia nevykonáva riadne a dôkladne a svojim konaním schvaľuje sociálnopatologické javy, pričom on spolu so synom odmietajú asociálne a lživé tvrdenia konkrétnych pracovníkov Úradu. Je preto v celospoločenskom záujme, aby všetci zamestnanci uvedeného Úradu bezchybne spĺňali nielen kvalifikačné, ale najmä povahové schopnosti a protikorupčné vlastnosti k výkonu tejto funkcie. Úrad od roku 2008, kedy bol ustanovený za opatrovníka maloletým deťom J. U. P., neurobil a nevykonal pre nich nič a nepreukázal svoje opodstatnenie. Počas konania sa otec odvolal voči uzneseniu o ustanovení ÚPSVaR Senec za kolízneho opatrovníka maloletej J. (č. l. 19), kde sa domáhal toho, aby bol maloletej ustanovený iný opatrovník, než ÚPSVaR Senec a ÚPSvaR Bratislava a kde uviedol ďalšie tvrdenia, ktoré žiadal, aby súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil a rozhodol v súlade s jeho návrhom. Zároveň uviedol, že sa na pojednávaní súdu nezúčastní a žiadal, aby súd vo veci rozhodol bez jeho prítomnosti tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie. Mal za to, že vo veci sa už nemá vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie, keďže toto bolo vykonané v predchádzajúcich konaniach, účelom tohto konania má byť okamžitý zásah do pomerov účastníka konania. Okrem uvedeného sa vo svojom podaní vyjadroval k osobám starých rodičov maloletej J. zo strany matky, pričom mal za to, že listinné dôkazy, založené do spisov v predchádzajúcich konaniach, preukazujú ich kriminalitu a sociálnu patológiu, čo vo svojom podaní podrobnejšie rozviedol. Vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 05.10.2016 sa opätovne vyjadroval na adresu konania matky maloletej a uviedol, že osoba matky je pre neho odôvodnenou prekážkou v jeho osobnej účasti na pojednávaní a mal za to, že súd teda jeho osobnú účasť na pojednávaní v zmysle OSP odpustí. Zároveň súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
3. Matka maloletej J. žiadala, aby súd návrh otca v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Uviedla, že ju už nebaví neustále uvádzať do isté, ako tomu bolo i v predchádzajúcich konaniach. Správanie otca maloletej má výrazný negatívny vplyv na obe maloleté deti, synovi P.Y. už otec život pokazil a ona nedovolí, aby ho zničil aj maloletej J.. Keď maloletý P. raz pochopí, čo je jeho otec zač, pochopí aj to, prečo za ním spolu s J. nechodia. Tvrdenia otca sú klamstvami a krivými obvineniami voči všetkým, vrátane pracovníkov ÚPSVaR, sudcom, súdnemu znalcovi, rodičom matky a pod. Ide o psychicky narušeného človeka, ktorý je násilnícky, nebezpečný, despotický, vulgárny, cynický, arogantný. Nezúčastnil sa nariadeného psychologického vyšetrenia pri rozvodom konaní, keďže by sa tým preukázal jeho psychický stav, ktorý je nebezpečný pre spoločnosť, ale predovšetkým pre maloletú J. a poukázala na niektoré, pre ňu dôležité, skutočnosti na strane otca maloletej. Maloletá J. sa už opakovane k svojmu vzťahu k otcovi a bratovi P. vyjadrovala pred OSPODaSK a vzhľadom k jej veku matka nevidela dôvod, aby maloletú nútila do niečoho, čo by jej mohlo ublížiť, spôsobiť bolesť a traumu na celý život. Všetky útoky zo strany otca negatívne ovplyvnili nielen psychiku matky, ale predovšetkým maloletej J., čím otec dosiahol presný opak toho, čo zamýšľal. Maloletá sa ho bojí a za svojho otca ho nepovažuje a nenávidí ho za to, že im stále ubližuje. Matka počas konania poukázala aj na to, že otec maloletej sa voči nej domáhal určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela a založila do súdneho spisu rozsudok tunajšieho súdu v tejto veci, ako aj samotný návrh otca maloletej.
4. Súd pristúpil k pohovoru s maloletou J., ktorý sa realizoval bez prítomnosti matky maloletej. Maloletá bola poučená ohľadom realizovania pohovoru, pričom súhlasila s tým, aby bol pohovor zvukovo zaznamenaný. Zároveň bol z pohovoru vyhotovený aj úradný záznam. Maloletá jednoznačne uviedla, že sa s otcom a bratom stretávať nechce, na otca nemá dobré spomienky. Vyjadrila, že chce, aby sa všetci dozvedeli, čo je za „monštrum“. V čase, kedy spolu žili, otec mamu bil, kričal na ňu, zakazoval jej navštevovať jej rodinu a ani oni s bratom tam nemohli chodiť. Otca a brata naposledy videla, keď mala cca X rokov, medzitým prišli za ňou aj do školy. Brata by už nepoznala. Nechce sa stretávať ani s ním, pretože aj on si musí určite pamätať veci z minulosti a jeho postoj vnímala a stále vníma ako zradu. O celej situácii veľa rozmýšľala a bola jej nápomocná aj triedna učiteľka a tiež špeciálny pedagóg v škole, ktorú navštevovala. Obnoveniu vzťahu s bratom však nedáva veľkú šancu, nemá o to záujem. Jej triedna učiteľka v X. Y. G. bola v telefonickom kontakte s P., avšak ona sama nemala o nadviazanie kontaktu záujem.
5. Kolízny opatrovník prešetril pomery na strane maloletej J. a taktiež s ňou vykonal pohovor, o čom založil do súdneho spisu písomnú správu zo dňa 06.05.2015. Počas konania poukázal na neustálu prítomnosť otca maloletej a s poukazom na stanovisko maloletej doporučil súdu návrh otca zamietnuť.
6. Súd sa oboznámil s návrhom otca zo dňa 27.01.2015, vyjadrením matky k návrhu zo dňa 11.03.2015, správou ÚPSvaR Senec zo dňa 06.05.2015 z prešetrenia pomerov na strane maloletej J., odvolaním otca maloletej zo dňa 09.09.2015 voči uzneseniu o ustanovení kolízneho opatrovníka, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.03.2016, č. k. 11CoP/743/2015 - 30, podaním otca maloletej zo dňa 05.10.2016, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 06.05.2016, č. k. 12C/44/2015 - 46, návrhom otca maloletej na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela zo dňa 27.01.2015, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.04.2015, č. k. 21CoE/60/2015 - 58 a podaním matky zo dňa 19.06.2017. Súd vykonal dôkaz výsluchom matky maloletej a kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav vo veci:
7. Rozsudkom zo dňa 14.05.2013, č. k. 9C/28/2008 - 397 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.3.2014, č.k. 9C 28/2008-423 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.09.2014, č. k. Co/351/2014 - 434 Okresný súd Bratislava IV manželstvo rodičov rozviedol, maloletú J. zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a maloletého P. W. zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca s tým, že styk rodičov s deťmi ponechal bez úpravy.
8. Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava IV dňa 30.06.2014 sa otec maloletej J. domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia odňatím maloletej matke a jej odovzdania otcovi v dňoch určených predbežným opatrením, t. j. každý párny víkend v sobotu v čase od 10,00 hod. do 19,00 hod.
9. Uznesením zo dňa 14.11.2014, č. k. 38Em/8/2014 - 40 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.04.2015, č. k. 21CoE/60/2015 - 58 tunajší súd návrh otca na výkon rozhodnutia zamietol.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12. Súd mal, po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh otca na úpravu styku s maloletou J. je v plnom rozsahu nedôvodný, a to aj v časti úpravy styku maloletého P. W. Q. J..
13. Predovšetkým považuje súd za potrebné vyjadriť sa k postoju otca maloletej J. k prejednávaniu veci súdom. Otec maloletej J. bol iniciátorom tohto konania, keď sa v januári 2015 obrátil na súd svojim návrhom. Napriek tomu sa však žiadneho z nariadených pojednávaní nezúčastnil (predvolania mal riadne doručené), pričom si svojvoľne ustálil, že jeho neúčasť je ospravedlnená dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktorými mala byť prítomnosť matky maloletej na pojednávaní. Zároveň mal za to, že súd už nemá vykonávať vo veci žiadne dokazovanie a má len rozhodnúť v súlade s jeho návrhom, keďže dokazovanie bolo vykonané už v minulosti. Ani z jedným z týchto tvrdení otca sa súd nemohol stotožniť a jeho postoj vyhodnotil prinajmenšom ako neprimeraný. Predovšetkým je nutné uviesť, že tvrdenia otca ohľadom konania matky voči jeho osobe sa žiadnym spôsobom nepreukázali a ani správanie sa matky počas konania nevykazovalo žiadne známky, na základe ktorých by bolo možné sa s otcom maloletej v tomto ohľade stotožniť. Práve naopak, z tvrdení matky maloletej a rovnako tak aj z jej správania a postojov bolo zrejmé, že otca maloletej sa štíti, nechce s ním mať nič spoločné, nechce o ňom počuť, nechce o ňom rozprávať a žiadny aspekt jeho života ju nezaujíma. Na strane druhej to bol práve otec maloletej, ktorý sa vo svojich podaniach vyjadroval na adresu matky a jej rodiny hanlivo, dehonestujúco, urážlivo a veľmi nepriateľsky, pričom aj ďalšie skutočnosti potvrdzujú, že je to skôr otec, kto neustále podniká negatívne kroky smerom k matke a jej rodine. Súd preto nezhliadol dôvod k tomu, aby ospravedlnil svojvoľnú neúčasť otca na pojednávaniach súdu na podklade ním uvádzaných dôvodov.
14. Otec vo svojich podaniach uvádzal tvrdenia a skutočnosti, ktoré boli predmetom rozsiahleho dokazovania vykonaného v predchádzajúcich konaniach, ktoré prebiehali medzi rodičmi maloletej,
predovšetkým konania o rozvod rodičov maloletej (Okresný súd Bratislava IV, sp. zn. 9C/28/2008) a tiež konania o návrhu otca na výkon rozhodnutia (tunajší súd, sp. zn. 38Em/8/2014), súd sa preto už podrobnejšie nezaoberal priebehom spolužitia rodičov maloletej a okolnosťami, ktoré viedli k rozvratu ich vzájomných vzťahov, ktorých katastrofálny a bezvýchodiskový stav je zrejmý. Vzťahy medzi rodičmi maloletej sú absolútne rozvrátené a tento stav je nezvratný, bez akejkoľvek možnosti čo i len najmenšej nápravy v zmysle obnovenia aspoň formálnej komunikácie medzi nimi. Je nutné uviesť, že samotné konanie o rozvod manželstva rodičov maloletej prebiehalo 6 rokov (2008-2014), pričom jedným z hlavných dôvodov bolo konanie a správanie sa otca maloletej v tomto konaní (neúčasť na pojednávaniach súdu, namietanie každého postupu a rozhodnutia súdu, nepodrobenie sa súdnoznaleckému dokazovaniu, nedoloženie dôkazov a pod.) Okolnosti spolužitia rodičov, ktorých bola maloletá svedkom, ako aj všetky následné okolnosti konania sa zásadným spôsobom preniesli do jej vzťahu s otcom, s ktorým odmieta udržiavať akýkoľvek kontakt, bez ohľadu na jeho prípadnú formu, pričom tento svoj postoj maloletá zastáva už viac ako polovicu svojho doterajšieho života. S matkou a maloletou J. bolo intenzívne pracované v rámci rodinnej sociálnej práce počas rozvodového konania (otec túto spoluprácu odmietal), maloletej bolo poskytnuté poradenstvo, pomoc, odborná podpora, intervencie a pod., jej postoj však zostal nezmenený a neoblomný a je nutné konštatovať, že z pohľadu súdu je tento postoj maloletej, v nadväznosti na všetky ostatné aspekty prípadu, pochopiteľný.
15. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 14.11.2014, č. k. 38Em/8/2014 - 40, ktorým zamietol návrh otca na výkon rozhodnutia o dočasnej úprave styku otca s maloletou a tiež na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.04.2015, č. k. 21CoE/60/2015 - 58, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a ktorých konštatovaní sa súd v plnom rozsahu pridržiava aj v tomto konaní. Otec maloletej by si mal uvedomiť, že jeho dehonestujúce, urážlivé a obťažujúce správanie a konanie voči matke maloletej a jej rodine (a v konečnom dôsledku aj voči maloletej) je kontraproduktívne a na jeho, aj tak neexistujúce „vzťahy“ s maloletou, to má presne opačný, než ním zamýšľaný, vplyv. Medzi maloletou J. a otcom neexistuje žiadna forma komunikácie už mnoho rokov, zo strany otca však neustále prebiehali rôzne formy útokov voči matke a jej rodine, ktoré maloletá prirodzene vnímala a bytostne sa jej dotýkali. Napokon súd, vzhľadom k veku, vykonal s maloletou pohovor bez prítomnosti matky, na ktorom maloletá svoj postoj voči otcovi a aj bratovi P. vyjadrila veľmi jednoznačne a definitívne. Celú situáciu považovala za „absurdnú“, nechápala správanie otca, keďže si musí byť vedomý všetkých skutočností, ktoré viedli k súčasnej situácii a k postoju maloletej k nemu. Otec je pre ňu doslova cudzím človekom a „monštrom“, s ktorým nechce mať nič spoločné. Maloletá mala v čase podania návrhu XX,X Y., v čase vykonania pohovoru XX. rokov a v čase rozhodovania súdu XX. Y.. V tomto veku nielenže názor dieťaťa nie je bezvýznamný a je potrebné ho rešpektovať, ale prípadné odchýlenie sa od tohto názoru, pokiaľ ide o otázku kontaktovania sa s rodičom, s ktorým neudržiava žiadny kontakt viac, než 10 rokov, by bolo možné iba za predpokladu, že by mal súd za preukázané, že maloleté dieťa napriek tomuto veku, nie je schopné posúdiť obsah vyjadreného názoru a jeho dôsledky (či už s ohľadom na zdravotný stav dieťaťa, či úroveň jeho psychických a mentálnych schopností a pod.). Uvedené však u maloletej nie je prítomné, táto je vo vzťahoch so svojim rodičmi ako i v celkovej situácii dobre zorientovaná a jej názor je nevyhnutné rešpektovať. Názor maloletého dieťaťa samozrejme nemusí byť v súlade s jeho najlepším záujmom a v takom prípade sa súd od neho môže odchýliť a posúdiť ho v kontexte s ostatnými okolnosťami prípadu a vykonaným dokazovaním tak, že rozhodne v rozpore s týmto názorom. V danom prípade však k uvedenému postupu súdu nie sú dané žiadne dôvody. Vo veku maloletej J. už názor dieťaťa je nutné považovať za totožný s jeho najlepším záujmom, keďže v tomto veku už nie je možné, v tak závažnej otázke aká sa rieši v tomto súdnom konaní, posúdiť situáciu tak, že názor dieťaťa je v rozpore s jeho najlepším záujmom a rozhodnúť presne opačne, než aký je názor a želanie maloletého dieťaťa, nadôvažok ak i ostatné okolnosti prípadu a vykonané dokazovanie názor dieťaťa podporujú. Na uvedené poukazuje i na Všeobecný komentár č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1), ktorý vydal Výbor pre práva dieťaťa Organizácie spojených národov ako výkladové pravidlo k čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa v bode 44, keď vraví, že „čím viac dieťa vie, zažilo a chápe, tým väčšmi rodič, právny zástupca a iné za dieťa právne zodpovedné osoby musia zmeniť svoje príkazy a riadenie dieťaťa do formy pripomienok a rád a neskôr sa snažiť spolupracovať s dieťaťom ako s rovnocenným partnerom....Postupne ako dieťa dozrieva sa v posudzovaní jeho najlepšieho záujmu pripisuje väčšia váha aj jeho názorom.“ Pokiaľ by súd nerešpektoval skutkový stav, v plnom rozsahu podporený vykonaným dokazovaním a ani názor a vôľu XX. Y. mladistvej J. a v rozpore so všetkými týmito skutočnosťami by návrhu otca vyhovel, takéto rozhodnutie súdu by bolo neudržateľné a nepožívalo by relevantnú právnu oporu.
16. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).