Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/83/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v exekučnej veci oprávneného: PRIVATdebt, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571, proti povinnej: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. M. R. E. X, P. - trvale bytom C. P., XXX XX P., o vymoženie sumy 3.013,21 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1113/2011-107 zo dňa 24.10.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1113/2011-107 zo dňa 24.10.2016 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Povinnej náhradu trov konania nepriznal. Ďalej rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Erikovi Tóthovi, so sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, Nitra, náhradu trov exekúcie vo výške 75,02 €. Ďalej rozhodol, že súdna exekútorka má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4, § 243f, § 57 ods. 1 písm. m), § 203 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len .

3. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený podaním zo dňa 18.01.2016 podaným v zákonnej lehote (súdu prvej inštancie bolo podanie doručené 21.01.2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, z ktorého vyplýva, že právny predchodca oprávneného na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytol povinnému peňažné prostriedky, a to výlučne na stavebný účel uvedený v čl. I ods. 2 zmluvy. Oprávnený uviedol, že podmienky poskytnutia úveru, platobné podmienky, podmienky odstúpenia od zmluvy ako aj sankcie spojené s odstúpením sú uvedené v zmluve o úvere. Ďalej uviedol, že na zabezpečenie úveru uzavreli zmluvné strany dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky, pričom pri podpise tejto dohody došlo aj k vystaveniu biankozmenky povinnou. V zmysle dohody mala banka právo vyplniť v zmenke dohodnuté údaje, ak povinná nebude riadne a včas splácať úver. Ostatné podmienky vyplnenia biankozmenky bankou sú uvedené v zmluve o úvere. Keďže povinná nedodržala podmienky zmluvy o úvere, došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky podľa dohody. Banka oznámila vyplnenie zmenky povinnému a vyzvala ho na úhradu zmenkovej sumy v oznámení o vyplnení zmenky. Povinná zmenkovú sumu neuhradila. Zmenková suma ku dňu vyplnenia zmenky bola tvorená nesplatenou istinou s príslušenstvom (poskytnutý úver bol úročený podľa čl. II zmluvy o úvere a sankcionovaný úrokom z omeškania podľa čl. VI zmluvy o úvere). K doplneniu návrhu oprávnený predložil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 05.01.2007 (ďalej len zmluva), dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky zmenka č. 1525725

7 03/20070102 zo dňa 02.01.2007 (ďalej len dohoda) a zmenku č. 1525725 7 03/20070102 vystavenú 05.01.2007.

4. Zo zmluvy vyplýva, že bola uzavretá medzi Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 ako veriteľom, povinnou ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a pôvodným povinným v 2. rade ako spoludlžníkom - ďalším dlžníkom. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/841/2010 mal súd prvej inštancie za preukázané, že vo veci samej rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení navrhovateľa v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky.

5. Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín mal súd prvej inštancie za nepochybné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom spotrebiteľovi. Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah. Zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou. Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie, pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený uvedené skutočnosti nepreukázal, naopak exekučný súd z doplnenia návrhu a predložených listín zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu zmenkový súd ani nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženej zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené zmenkou predloženou k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a rovnako neskúmal ani samotnú zmenkovú sumu (aké nároky sú v nej zahrnuté), je nepochybné, že v konaní, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný rozkaz (ďalej aj len základné konanie) nebolo prihliadané na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom (§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku). Z akých konkrétnych nárokov pozostáva zmenková suma, ani ďalšie skutočnosti potrebné pre jej posúdenie nemožno zistiť ani z doplnenia návrhu.

7. V zmluve v čl. II je uvedené, že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 116,18 eur (3500,- Sk) a ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 16,60 eur (500,- Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatok, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 11,95 eur (360,- Sk) je splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom určené, v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Spracovanie medziúveru zrejme predstavuje ponuku veriteľa, za akých podmienok je ochotný spotrebiteľovi poskytnúť úver, ale až jej akceptáciou dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek práv a povinností, pričom nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Spracovanie úveru predstavuje prakticky administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a poplatok tak slúži veriteľovi len na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba, resp. benefit. Rovnako to platí aj o poplatku za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež nemožno zistiť, aké činnosti, resp. služby poskytnuté spotrebiteľovi, sú týmto poplatkom spoplatnené. Pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky

neboli dojednané individuálne, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky vo výške 16,60 eur, ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Súd nemá pochybnosti, že vystavenie biankozmenky bolo v prospech veriteľa, ktorý biankozmenku za účelom zabezpečenia úveru dlžníkovi predložil na podpis, pričom mala byť vystavená ako nevyplnená s tým, že veriteľ sám aj určil podmienky, za ktorých je oprávnený doplniť chýbajúce údaje na biankozmenke. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník a jej vystavením teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak vystavením zmenky poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom veriteľ mu za to ešte určil aj zaplatiť poplatok. Súd prvej inštancie považoval zmluvné dojedania o uvedených poplatkoch za neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy.

8. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil. Pri rozhodovaní súd aplikoval ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno, prezumuje (predpokladá), že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený nepreukázal, že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu zastavil.

9. O trovách konania strán (účastníkov) súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov konania by maal právo povinná, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Povinnej však v konaní trovy nevznikli, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. Keďže povinnému náhrada trov konania nebola priznaná, o jej výške podľa § 262 ods. 2 nebude rozhodované.

10. O trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, § 262 ods. 1 tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 75,02 eur. Exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného (doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku), preto bol zaviazaný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie oprávnený - podľa § 203 ods. 1 EP. Keďže o výške trov exekúcie súdneho exekútora Mgr. Erika Tótha už bolo rozhodnuté - uznesením č. k. 4Er/1113/2011-83 zo dňa 27.7.2015 (jeho II. výrok) - súdnemu exekútorovi bola priznaná náhrada trov exekúcie vo výške 75,02 eur, nebude o výške náhrady trov exekúcie Mgr. Erika Tótha rozhodované podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ale oprávnený bol zaviazaný zaplatiť súdnemu exekútorovi už priznanú náhradu trov exekúcie vo výške 75,02 eur.

11. O trovách exekúcie súdnej exekútorky JUDr. Beáty Boncsekovej súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, § 262 ods. 1 tak, že súdna exekútorka má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie. Exekútorka vykonala vo veci exekučnú činnosť, preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré jej pri vykonávaní exekučnej činnosti vznikli. Exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného (doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku), preto má súdna exekútorka právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 , po jej uplatnení a vyčíslení súdnou exekútorkou.

12. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že závery exekučného súdu v uznesení sú v priamom rozpore so základnou líniou, pre ktorú boli do exekučného konania zavedené zmeny podľa zákona č. 438/2015 Z.z. (teda oprávnenie exekučného súdu zastaviť exekúciu). Novelou koncipované oprávnenie exekučného súdu bolo zavedené práve preto, že v konaniach vo veci vydania zmenkového platobného rozkazu sa súdy (v súlade so zákonom) nezaoberali otázkami skutkového stavu pred vydaním/vyplnením zmenky, a preto bolo potrebné v prostredí súčasnej ochrany spotrebiteľa tieto otázky dodatočne preskúmať, a tak poskytnúť povinným/ spotrebiteľom ochranu v tých exekúciách, kde je to potrebné. Namietal, že v čase konania o nároku

oprávneného na súde prvého stupňa nemal totiž súd povinnosť (a ani objektívne možnosť) prihliadať na okolnosti, ktoré boli zavedené až novelou zákonom č. 438/2015 Z.z.. Opätovne zdôraznil, že prvostupňové súdy dosiaľ ani nemali pri návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu povinnosť skúmať okolnosti (ktorých kontrola sa zaviedla až novelou zákona č. 438/2015 Z.z.) a tiež, že práve preto bolo oprávnenie exekučného súdu na preskúmanie a prípadné zastavenie exekúcie do nášho právneho poriadku aj zavedené. Ak by sa pripustila správnosť záverov exekučného súdu prezentovaného v uznesení v tejto veci, potom by exekučné súdy boli povinné (po zavedení novely zákonom č. 438/2015 Z.z.) bez ďalšieho zastaviť všetky exekúcie vedené na podklade zmenkového platobného rozkazu, keďže žiadny zmenkový platobný rozkaz neobsahuje odôvodnenie rozhodnutia a výklad toho, či sa súd zaoberal určitými skutočnosťami a k akému záveru dospel (čo určite nie je a ani nemôže byť cieľom novely podľa zákona č. 438/2015 Z.z.). V rámci záveru, že exekúciu treba zastaviť, bol súd povinný rozlíšiť v nároku oprávneného tú časť, ktorá bola vedená v rozpore so zákonom (teda v časti, v ktorej by nárok oprávneného obsahoval neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom) a zastaviť len túto časť exekúcie. Ak súd dospel k záveru, že uplatnený nárok (napr, v časti II ohľadne úročenia) vychádzal z neprijateľných zmluvných podmienok, a teda že existujú predpoklady na aplikáciu S 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, tak mal zastaviť exekúciu len v časti, ktorá bola neprijateľná. Exekučný súd nemôže pri posudzovaní podmienok na zastavenie exekúcie ignorovať princíp delenej neplatnosti právnych úkonov uplatňujúci sa v civilnom práve (a platný i pre exekučné konania v súlade s ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku). Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu len v časti, ak sa dôvod zastavenia exekúcie týka len časti vymáhaného nároku. Nie každý rozpor určitého ustanovenia so zákonom môže automaticky viesť k vysloveniu neplatnosti celého právneho úkonu alebo vzťahu. Nie je a v zmysle právnej úpravy ani nemôže byť v tomto prípade daný dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Oprávnenie exekučného súdu na zastavenie exekúcie má vytvoriť základ pre docielenie skutočnej rovnosti medzi oprávneným a povinným''' (dôvodová správa k zákonu č. 438/2015 Z.z.). Exekučné súdy majú oprávnenie preskúmať skutkový stav a prípadne vysloviť zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku tam, kde to bude potrebné k zabezpečeniu primeranej ochrany spotrebiteľa. Riadne preskúmanie skutkového stavu je pre vyslovenie záveru o materiálnej stránke veci nevyhnutné (exekučný súd skúma, či (ak vôbec) je potrebné aplikovať osobitnú ochranu spotrebiteľa). K náležitému objasneniu veci mal súd pristupovať komplexne.

13. Oprávnený ďalej uviedol, že na strane exekučného súdu nie je žiadna pochybnosť o tom, že právny predchodca oprávneného poskytol povinným finančné prostriedky predstavujúce úver, avšak povinní tieto finančné prostriedky oprávnenému nevrátili. Teda pohľadávka oprávneného naozaj a bez pochyby existuje. Zo samotnej rozhodovacej praxe súdov (rozsudok OS Skalica sp. zn. 3C/471/2012) vyplýva zastavovanie exekúcií len v spornej časti a priznávanie nároku v časti nesplatenej istiny a úroku z omeškania (ktoré však súd priznal len v zákonnej výške, a nie dohodnutej zmluvnej výške. Zastavenie exekúcie v celkovej vymáhanej sume, teda aj v časti, ktorá podľa záverov samotného exekučného súdu nebola nedovolená, znamenalo prekročenie rámca oprávnenia súdu, a teda exekučný súd vydal rozhodnutie zjavne v rozpore s právnym predpisom. V čase vstupu novely do platnosti, ale i počas 30 dňovej lehoty na doplnenie prebiehajúcich exekučných konaní, nemala súdna ani právnická obec a už vôbec nie laická verenosť jasnú predstavu o tom, ako sa budú doplnenia návrhov na exekúciu posudzovať zo strany súdov a v akom rozsahu treba doplnenie vykonať. O to viac je povinnosťou každého súdu pristupovať k posudzovaniu otázky zastavenia exekúcií mimoriadne dôležito a v súčinnosti s exekútormi a stranami sporu, tak aby sa oprávneným neodňali práva na súdnu ochranu proti povinnému (ktorý si nesplnil svoju povinnosť splniť dlh riadne a včas) a aby sa neodôvodnene neprelamovala zásada právoplatnej a rozhodnutej veci a tiež zásada právnej istoty oprávneného, keď oprávneného súd pozbavuje práva domáhať sa právoplatne priznaného práva. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhuje, aby súd zmenil uznesenie tak, že konštatuje, že v exekúcii proti povinnej pokračuje. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal povinnú na náhradu trov konania oprávneného.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca oprávneného (Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bratislava) podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na

základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm 841/2010-14 zo dňa 05.05.2011. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Topoľčany udelil súdnemu exekútorovi dňa 17.01.2012 poverenie na vykonanie exekúcie, pre vymoženie sumy 3013,21 €, úroku o výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 3013,21 € od 30.05.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 10,04 eur, trov predchádzajúceho konania v sume 181,- eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Uznesením č. k. 4Er/1113/2011-83 zo dňa 27.07.2015 Okresný súd Topoľčany povolil zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdnu exekútorku JUDr. Beátu Boncsekovú. Súdny exekútor Mgr. Erik Tóth konal vo veci pod sp. zn. Ex 1618/2011. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný aj proti povinnému v 2. rade, voči ktorému však bola exekúcia uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1113/2011-58 zo dňa 10.05.2013 zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2013. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

17. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

18. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

19. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

20. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

21. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

22. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

23. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na § 387 ods. 2 sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

27. Odvolací súd konštatuje, že podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od 23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkové a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konanie sa začalo pred 23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku) doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku doplnil v zákonom stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), alebo rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený návrh podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v zákonom stanovenej lehote nedoplnil.

28. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe dôkazov predložených oprávneným v spojení s vyžiadaným spisom dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul- zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne exekúciu zastavil.

29. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vo výroku vecne správne.

30. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .