Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/131/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H. : Z. nar. XX.XX.XXXX a M. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., deti rodičov : matky S. H. rod. L., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom F. XXX, t. č. bytom H. XXX, zastúpenej v konaní JUDr. Martinou Válkovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 21 a otca G. H., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom F. XXX, zastúpeného v konaní právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Y., K. č.46, IČO : 36 837 857, o návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu takto

rozhodol:

Konanie s a v časti o návrhoch na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti a v časti o návrhu na úpravu styku z a s t a v u j e .

S účinnosťou od 01.10.2015 do 16.01.2017 je otec povinný prispievať matke na výživu maloletého Z. sumou 80,-Eur mesačne.

S účinnosťou od 01.09.2015 do 16.01.2017 je otec povinný prispievať matke na výživu maloletej M. sumou 110,-Eur mesačne.

Dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletého Z. za obdobie od 01.10.2015 do 16.01.2017 vo výške 554,26 Eur a dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletú M. za obdobie od 01.09.2015 do 16.01.2017 vo výške 922,81 Eur s a otcovi povoľuje splácať v splátkach po 30,-Eur mesačne pre maloletého Z. a po 50,-Eur mesačne pre maloletú M., vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 2.9.2015 sa matka maloletých detí domáhala úpravy rodičovských práva povinností k mal. Z. a k mal. M.. Najprv žiadala zveriť obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na ich výživu po 100,-Eur mesačne na každé dieťa, s účinnosťou od 1.9.2015 a upraviť styk otca s maloletými deťmi. Vzhľadom k tomu, že po začatí tohto konania bolo manželstvo rodičov detí rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 6.12.2016 č.k.XXP/XXX/XXXX právoplatne rozvedené a bolo rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, matka netrvala už na svojom návrhu v časti úpravy styku a zverenia maloletých detí v tomto konaní, a preto v tejto časti zobrala návrh späť. Trvala na svojom návrhu v časti úpravy vyživovacej

povinnosti otca k deťom na čas do rozvodu. Poukázala na to, že rozvodovým rozsudkom zo dňa 6.12.2016 č.k.XXP/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.1.2017, bolo manželstvo rodičov detí rozvedené, maloletý Z. bol na čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch a maloletá M. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný matke detí prispievať na výživu maloletého Z. pri SOS v sume 80,-Eur mesačne a na výživu mal. M. v sume 110,-Eur mesačne. Preto žiadala v tomto konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu zaviazať otca prispievať na výživu detí v rovnakých sumách ako bolo upravené rozvodovým rozsudkom, teda sumou 80,-Eur mesačne na mal. Z. a sumou 110,-Eur mesačne na mal. M., s účinnosťou od podania návrhu ( t.j. 2.9.2015) do právoplatnosti rozvodového rozsudku (t.j. 17.1.2017). Uviedla, že od podania návrhu, teda od 09/2015 do 01/2017 otec zaplatil výživné na mal. Z. spolu v sume 520,-Eur ( v 09/2015 0,-Eur, v 10/2015 0,- Eur, od 11/2015 do 09/2016 po 40,-Eur mesačne, od 10/2016 do 12/2016 po 0,-Eur a v 01/2017 sumu 80,-Eur) a na maloletú M. spolu v sume 730,-Eur (09 - 10/2015 po 30,-Eur mesačne, od 11/2015 do 12/2016 po 40,-Eur mesačne a v 01/2017 sumou 110,-Eur). Pri určovaní výšky zameškaného dlhu ako rozdielu medzi určeným a zaplateným výživným matka najprv na pojednávaní dňa 26.5.2017 súhlasila, aby súd zohľadnil aj otcom zaplatené poistky na mal. Z. v sume 175,50 Eur a na mal. M. v sume 158,20 Eur. Teda, že výška zameškaného dlhu otca na výživnom k mal. Z. by predstavovala 664,50 Eur a k mal. M. v sume 981,80 Eur, ohľadom ktorých súm zameškaného výživného by bola ochotná uzavrieť rodičovskú dohodu. V rámci záverečnej reči už nesúhlasila so zohľadnením týchto platieb otca na deti.

2. Otec maloletých detí nesúhlasil s návrhom matky a svojim návrhom zo dňa 11.9.2015 (č.l.17) sa domáhal zverenia maloletého Z. do jeho osobnej starostlivosti a maloletej M. do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka by prispievala na výživu mal. Z. k jeho rukám v sume 50,-Eur mesačne a on by prispieval na výživu mal. M. k rukám matky v sume 50,-Eur mesačne. Potom čo bolo manželstvo rodičov detí právoplatne rozvedené a právoplatne boli upravené rodičovské práva a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, aj otec na pojednávaní dňa 26.5.2017 zobral svoj návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu späť. Nesúhlasil s návrhom matky na úpravu jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu, pretože maloletý Z. bol už od roku 2016 v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, on prispieval na výživu oboch detí, teda vyživovaciu povinnosť si splnil a to dokonca aj nad rámec. Poukázal na to, že na výživu detí prispieval aj finančne, tiež platil maloletému Z. stravné, ZRPŠ a poplatky v MŠ, obom deťom platil poistky, zubného lekára, kupoval deťom ošatenie, hračky, mal. M. plienky, Sunar, prispieval deťom na ich voľno-časové aktivity, podieľal sa na vození mal. Z. do MŠ, za obe deti platil odvoz odpadu, preto všetky tieto plnenia a cestovné výdavky by mali byť zohľadnené. V jeho predloženej tabuľke otec uviedol, že za obdobie od 09/2015 do 01/2017 sa on podieľal na vyživovacej povinnosti k mal. Z. spolu v sume 958,73 Eur a k mal. M. spolu v sume 882,20 Eur. S poukazom na uvedené otec na pojednávaní dňa 26.5.2017 uviedol, že by bol ochotný na mal. M. podoplácať ešte po 40,-Eur mesačne a pri mal. Z. nie je ochotný nič podoplácať, pretože všetko mu platil a kupoval on. Na uvedenom pojednávaní potom uviedol, že by bol ochotný uzavrieť rodičovskú dohodu o výške jeho zameškaného dlhu za posudzované obdobie spolu na obe deti 600,-Eur, čo by predstavovalo 37,50 Eur mesačne na obe deti spolu. V rámci záverečnej reči už otec uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí v celom rozsahu a žiadal, aby súd spätné výživné nepriznal. V prípade, že by mu bolo určené nejaké zameškané výživné, žiadal o povolenie splátok.

3. Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné v rovnakých sumách, ako bolo určené v rozvodovom rozsudku, teda 110,-Eur mesačne na mal. M. a 80,-Eur mesačne na mal. Z.. Pri zisťovaní výšky zameškaného dlhu odporučil zohľadniť aj otcom uvádzané a preukázané platby na deti, teda stravné, obedy, poplatky za družinu, poistky, pretože otec sa tiež o deti staral, tiež im kupoval tieto veci.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, RL, vyjadrenie otca z čl. 17, úradný záznam ÚPSVaR, správu KO zo šetrenia pomerov, RL, SL, N na PO, uznesenie z čl. 41, dohodu o úprave styku, lekársku správu, hodnotenie MŠ, návrh na nariadenie PO, potvrdenie o RP, návrh na určenie výživného, potvrdenie o RP, odvolanie otca, fotografie, výpis z účtu, výber hotovosti, fotografie, správu MŠ, vyjadrenie otca z čl. 77, výplatnú pásku, pokladničné bločky, výpis z účtu, šeky, vyjadrenie z čl. 96, PPD, SMS komunikáciu, správu KO, uznesenie z čl. 112, návrh na PO, odvolanie, uznesenie odvolacieho súdu z čl. 126, uznesenie z čl. 129, lustrácie v SP, oznámenie z čl. 141,vyjadrenie z čl. 142, rozvodový rozsudok, šeky o platení výživného, správu ÚPSVaR o vyplácaných dávkach, potvrdenie o príjme otca, lekársku správu, pokladničné bločky, potvrdenku, šeky, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu 31P/228/2015-120, 34P/102/2016 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :

5. Maloleté deti Z. a M. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktorí nežijú spolu od 27.8.2015 a po začatí tohto konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu bolo manželstvo rodičov detí rozvedené rozsudkom Okresného súdu Y. zo dňa 6.12.2016 č. k. XXP/ XXX/XXXX-XXX a boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloletý Z. bol na čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždňových intervaloch, matke sa vyživovacia povinnosť na mal. Z. neurčila a otec bol zaviazaný prispievať matke na výživu mal. Z. sumou 80,-Eur mesačne. Maloletá M. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať matke na výživu maloletej M. sumou 110,-Eur mesačne a bol upravený styk otca s mal. M.. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.1.2017.

6. Hneď po prerušení spolužitia rodičov nastal boj rodičov o deti. Dňa 27.8.215 sa matka aj s maloletou M. odsťahovala zo spoločnej domácnosti a presťahovala sa k svojej matke a maloletý Z. vtedy zostal bývať s otcom. Už dňa 2.9.2015 si matka podala tento návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorým sa domáhala zverenia oboch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Súčasne si podala aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Návrhom zo dňa 11.9.2015 sa otec detí domáhal zverenia maloletého Z. do jeho osobnej starostlivosti a zverenia maloletej M. do osobnej starostlivosti matky. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12.10.2015 č.k.XXP/XXX/XXXX-XX prvostupňový súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým nariadil otcovi odovzdať maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky, obe maloleté deti predbežne ponechal v osobnej starostlivosti matky a otcovi nariadil platiť výživné na mal. M. v nevyhnutnej miere v sume 40,-Eur mesačne. Po nariadení predbežného opatrenia bol maloletý Z. približne od polovice októbra 2015 v osobnej starostlivosti matky. Otec detí sa voči predbežnému opatreniu odvolal a Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa X.X.XXXX č.k.XXCoP/XXX/XXXX-XXX, právoplatným dňa 18.1.2016, uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odvtedy, teda od 01/2016 až doposiaľ bol maloletý Z. v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch. Maloletá M. bola počas celého súdneho konania v osobnej starostlivosti matky, ktorá bola a stále je s maloletou M. na rodičovskej dovolenke. Maloletý Z. najprv navštevoval MŠ v F. a od 09/2016 je žiakom X. ročníka L. v J. S. nad I.. Pomery na strane detí, ako aj na strane rodičov, počas celého tohto konania boli pred rozvodom totožné ako v čase rozvodového konania, z ktorých súd vychádzal pri určovaní výživného na čas po rozvode. Matka bola s dcérou na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok 203,20 Eur mesačne a otec pracoval ako I. N. so zárobkom 830,- až 840,-Eur mesačne netto.

7. Z vyjadrenia matky ( č.l.142a) vyplynulo, že za obdobie od 09/2015 do 12/2016 prispel otec k rukám matky na výživu maloletého Z. sumou 440,-Eur a na výživu maloletej M. sumou 620,-Eur.

8. Z otcom predloženého prehľadu (č.l.161) najprv vyplynulo, že za obdobie od 09/2015 do 12/2016 otec prispel na výživu maloletého Z. spolu sumou 846,56 Eur, pričom z toho sumou 560,- Eur (14 x 40,-Eur) k rukám matky a zvyšnú sumu (286,56 Eur) predstavujú ním hradené náklady najprv MŠ, potom ZŠ, zubár, poistka a pod. V konfrontácii s tvrdením matky a predloženými poštovými poukazmi otec priznal, že z ním uvedených platieb k rukám matky možno neuhradil po 40,-Eur mesačne za mesiace 10, 11 a 12/2016, pokiaľ k tomu nie sú doklady. Z uvedeného teda vyplýva, že za uvedené obdobie od 09/2015 do 12/2016 prispel otec na výživu maloletého Z. k rukám matky sumou 440,-Eur (560,- Eur - 120,-Eur) a sumou 286,56 Eur na náklady MŠ a ZŠ, poistky a pod. Z prehľadu vyplynulo, že ohľadom maloletej M. otec za uvedené obdobie od 09/2015 do 12/2016 prispel na jej výživu sumou spolu 749,60 Eur, pričom z toho 620,-Eur k rukám matky a zvyšnú sumu ( 135,60 Eur) predstavuje poistka.

9. Z otcom predložených pokladničných bločkov ( č.l. 162 - 180), ktoré súd uznal, vyplynulo, že otec kúpil mal. M. veci v celkovej hodnote 81,59 Eur (Sunar za 10,49 Eur, vlhčené obrúsky za 1,89 Eur, plienky za 15,99 Eur, obuv za 24,95 Eur, die. čižmy za 12,99 Eur, die. roláky za 5,99 Eur, cumeľ za 3,29 Eur, klobúk za 6,-Eur) a maloletému Z. veci v celkovej hodnote 124,91 Eur (obuv za 7,95 Eur, mikina za 9,99 Eur, auto 8,99 Eur, kolobežka za 59,-Eur, ch. čižmy za 12,99 Eur, ch. roláky za 5,99 Eur, ZRPŠ 20,-Eur).

10. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to

vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

12. Podľa § 62 ods. 1 - 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

13. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Podľa § 29 ods.1 až 3 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

18. V danej veci bolo preukázané, že od 27.8.2015 nežili rodičia detí spolu, preto podanie návrhu na súdnu úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bolo dôvodné. Vzhľadom k tomu, že po začatí tohto súdneho konania bolo manželstvo rodičov detí právoplatne rozvedené a boli právoplatne

upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode, predmetom tohto konania zostala už len úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Keďže zverovanie detí a úprava styku do minulosti nie sú prípustné, zobrali rodičia svoje návrhy v časti zverenia maloletých detí do starostlivosti a v časti úpravy styku späť, preto konanie v tejto časti bolo podľa § 29 zastavené a predmetom konania zostala len úprava vyživovacej povinnosti na čas do rozvodu.

19. Matka detí žiadala určiť otcovi výživné na maloleté deti za obdobie od začatia súdneho konania do právoplatnosti rozvodu totožne ako bolo upravené aj rozvodovým rozsudkom na čas po rozvode, teda po 80,-Eur mesačne na mal. Z. a po 110,-Eur mesačne na mal. M.. Keďže porovnaním pomerov pred rozvodom od začatia súdneho konania do právoplatnosti rozvodu a v čase rozvodového konania nebola zistená žiadna zmena pomerov ani na strane detí, ani na strane rodičov, rozhodol súd o úprave vyživovacej povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu totožne, ako bolo rozhodnuté na čas po rozvode. Preto súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého Z. na čas do rozvodu sumou 80,- Eur mesačne, teda rovnako ako bolo určené aj na čas po rozvode pri upravenej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletého Z. so striedaním v týždňových intervaloch a na maloletú M. sumou 110,-Eur mesačne, teda rovnako ako bolo upravené aj rozvodovým rozsudkom. U maloletého Z. súd otcovi určil výživné od 1.10.2015, v ktorom mesiaci bolo nariadené neprávoplatné predbežné opatrenie, neskôr zmenené odvolacím súdom, ale na základe neho až od októbra 2015 bol maloletý u matky a od 01/2016 bol maloletý v SOS. U maloletej M. súd určil otcovi výživné od 1.9.2015 v zmysle návrhu matky, keďže konanie bolo začaté v septembri 2015 a maloletá bola v osobnej starostlivosti matky. Výživné súd takto určil do 16.1.2017, pretože od 17.1.2017 začala platiť úprava v zmysle rozvodového rozsudku.

20. V zmysle takto určeného výživného mal otec za posudzované obdobie prispieť na výživu maloletej M. k rukám matky sumou spolu 1.815,-Eur (16,5 mesiacov á 110,-Eur). Keďže za celý január 2017 už otec uhradil celé výživné v zmysle rozvodového rozsudku, pre účely výpočtu dlhu súd vychádzal z výšky dlhu za obdobie od 1.9.2015 do 31.12.2016 a za uvedené obdobie mal otec prispieť na výživu maloletej M. sumou 1.760,-Eur (16 mesiacov á 110,-Eur). Za uvedené obdobie otec prispel na výživu maloletej M. k rukám matky spolu sumou 620,-Eur, zakúpením vecí (Sunar, plienky, ošatenie a pod.) v hodnote 81,59 Eur a zaplatenou poistkou vo výške 135,60 Eur, ktorú matka najprv na pojednávaní dňa 26.5.2017 uznala a súhlasila s jej zohľadnením a až v rámci záverečných rečí ju nechcela zohľadniť. Teda rozdiel predstavuje sumu 922,81 Eur (1.760,- Eur - 620,-Eur - 81,59 Eur - 135,60 Eur), čo je dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletú M. za posudzované obdobie do rozvodu.

21. V zmysle súdom určeného výživného mal otec za posudzované obdobie prispieť na výživu maloletého Z. k rukám matky sumou 1.240,-Eur (15,5 mesiacov á 80,-Eur). Keďže za celý január 2017 už otec uhradil celé výživné v zmysle rozvodového rozsudku, pre účely výpočtu dlhu súd vychádzal z výšky dlhu za obdobie od 1.10.2015 do 31.12.2016 a za uvedené obdobie mal otec matke prispieť na výživu maloletého Z. spolu sumou 1.200,-Eur (15 mesiacov á 80,-Eur). Za uvedené obdobie otec prispel na výživu maloletého Z. k rukám matky spolu sumou 440,-Eur. Okrem toho otec ešte prispel na náklady MŠ a ZŠ, zubára, na poistku a pod. sumou spolu 286,56 Eur a zakúpením vecí hodnote 124,91 Eur (obuv, ošatenie, kolobežka, ZRPŠ a pod.), teda spolu 411,47 Eur. Keďže výška výživného na maloletého Z. bola otcovi určená pri striedavej osobnej starostlivosti aj s prihliadnutím na to, že otec okrem platenia výživného k rukám matky bude naďalej znášať spolu s matkou ostatné výdavky dieťaťa, súd pri zohľadňovaní týchto otcom uhradených výdavkov zobral do úvahy polovičné platby týchto položiek, ktoré otec akoby uhradil za matku, pretože druhú polovicu hradil za seba. Teda dlh otca voči matke na zameškanom výživnom pre maloletého Z. za posudzované obdobie do rozvodu predstavuje 554,26 Eur /1.200,- Eur - 440,-Eur - 205,74 Eur (1/2 zo 411,47 Eur)/.

22. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

23. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

24. Keďže s poukazom na vyššie uvedené bol za posudzované obdobie od začatia súdneho konania do právoplatnosti rozvodového rozsudku zistený dlh otca na zameškanom výživnom pre mal. Z. vo výške 554,26 Eur a pre maloletú M. vo výške 922,81 Eur, súd povolil otcovi splácať tento dlh v splátkach po 30,-Eur mesačne pre mal. Z. a po 50,-Eur mesačne pre mal. M., k rukám matky tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu X a 1 roka, pretože nižšie splátky by podľa názoru súdu predstavovali neprimerane dlhé splácanie výživného na maloleté deti.

25. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 .

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).