Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6Csp-36-2016.pdf
PDF · 135.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6Csp/36/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobkyne V. W., rod. Q.¸ nar. XX.X.XXXX¸ bytom I. č. d. 3, XXX XX O., zastúpenej Mgr. Petrom Baranom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 538/16, 091 01 Stropkov proti žalovanej M. J. O., s.r.o., so sídlom M. XX, XXX XX S., Y.: XX XXX XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 975 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 975 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 25.2.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 58,50 eura na účet prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 19.9.2016 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 975 eur a trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 11.11.2013 uzavrela so žalovanou zmluvu o revolvingovou úvere č. 181327-71359, na základe ktorej jej žalovaná poskytla úver vo výške 3 200 eur. Aj keď je v úverovej zmluve uvedené (čl. 1.1.), že žalovaná jej poskytla úver na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti, predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie čl. 1.1. úverovej zmluvy bolo totiž do zmluvy účelovo zapracované žalovanou. 6Csp/36/2016 -2-
Zo žiadosti o poskytnutie úveru z 5.11.2013 nevyplýva, aby žalobkyňa žiadala úver na podnikateľské účely a takýto účel je vylúčený aj zo samotnej povahy „podnikania“ žalobkyne. Žalobkyňa pracuje na pozícii opatrovateľky ako mnoho slovenských žien v zahraničí, pričom táto skutočnosť vyplýva z výpisu zo živnostenského registra. Pri takomto druhu podnikania sú v podstate jedinými výdavkami cestovné, odvody do sociálneho systému a poplatky agentúre za sprostredkovanie práce. Napokon z čestného prehlásenia bývalého finančného agenta žalovanej (pána Antoša), ktorý pre žalovanú dojednával uzatvorenie úverovej zmluvy, vyplýva, že podnikateľský úver bol žalobkyni predložený automaticky po zistení, že má podnikateľské oprávnenie, a to bez toho, aby bol zisťovaný účel použitia finančných prostriedkov. Žalobkyňa nemala na výber medzi úverom na súkromný a podnikateľský účel. Napriek tomu, že finančné prostriedky chcela použiť na účel súkromný, musela podpísať žiadosť a následne úverovú zmluvu pre podnikateľov. Žalobkyňa nežiadala o úver na podnikateľský účel, ale na
účel súkromný. Je preto zarážajúce, z akého dôvodu žalovaná vložila do ňou skoncipovanej úverovej zmluvy ustanovenie o tom, že žalobkyni poskytuje úver na výkon jej podnikateľskej činnosti. Podľa jej názoru však ide o úmyselné konanie žalovanej s cieľom poškodiť žiadateľa o úver tým, že ho zbaví ochrany, ktorú mu poskytujú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Takéto konanie je nevyhnutné vyhodnotiť aj ako nekalú obchodnú praktiku. Poukazuje na nález ÚS ČR I. ÚS 1930/11 z 10.1.2012, podľa ktorého „porušení práva na spravedlivý proces představuje taková interpretace ustanovení na ochranu spotřebitele, a to i ve vztazích podřízených režimu obch. zákonníku, která vede k odmítnutí jejich aplikace na vztahy, v nichž vystupuje fyzická osoba, jež má podnikatelské oprávnění, avšak v těchto vztazích se jako podnikatel nechová“.
3. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že okrem ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné na predmetnú úverovú zmluvu aplikovať aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z úverovej zmluvy je zrejmé, že táto neobsahuje zákonom požadované náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), g), i), j), k) a y) ZoSÚ, preto je nutné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z úverovej zmluvy, žiadosti o poskytnutie úveru a predloženého potvrdenia o prijatí úveru vyplýva, že žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 3 200 eur. Z predložených dokladov o úhradách jednotlivých splátok vyplýva, že žalobkyňa uhradila už 4 175 eur (25x159 eur a 1x200 eur dňa 30.12.2015). Keďže poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, na strane žalobkyne došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške 975 eur. Okrem tejto istiny si žalobkyňa uplatňuje úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,05 % ročne od 25.2.2016 t. j. odo dňa nasledujúceho po vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške 975 eur, a teda od poslednej žalobkyňou uhradenej splátky.
4. V spore súd vydal platobný rozkaz č. k. 6Csp/36/2016-41 dňa 5.10.2016, proti ktorému podala žalovaná včas odpor.
5. Podľa § 267 ods. 3 a 4 C.s.p., ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701>. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.
6Csp/36/2016
-3-
6. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 6Csp/36/2016-66 zo dňa 28.11.2016 súd platobný rozkaz č. k. 6Csp/36/2016-41 zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2016.
7. Žalovaná v odpore uviedla, že namieta miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Svidník z dôvodu, že medzi sporovými stranami nebol uzavretý žiadny právny vzťah, na základe ktorého by bolo možné uvažovať o tom, že sú tu také kritéria a podmienky, ktoré by založili miestnu príslušnosť Okresného súdu Svidník (ako všeobecného súdu žalobcu) na konanie o podanej žalobe. Žiadala, aby bol spor postúpený všeobecnému súdu žalovanej, t.j. Okresnému súdu Bratislava I. Ďalej uviedla, že popiera dôvodnosť uplatňovaného nároku a tvrdenia, na základe ktorých si žalobkyňa uplatňuje nárok na údajné bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa a žalovaná uzatvorili dňa 11.11.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere číslo 1811327-71359, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 3 200 eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 42 mesačných splátkach v sume 159 eur. Celkovú sumu, ktorú sa žalobkyňa v zmysle zmluvných dojednaní zaviazala vrátiť, predstavovala v zmysle uvedeného sumu 6 678 eur. Z prehľadu úhrad platieb, ktorý priložila ako dôkaz vyplýva, že žalobkyňa k dnešnému dňu v celom rozsahu nesplnila záväzok v zmysle uzavretej zmluvy, a to uhradiť dohodnutý počet platieb v súlade so splátkovým kalendárom. Tvrdenia žalobkyne o „spotrebiteľskej“ povahe zmluvného vzťahu medzi ňou a žalovanou nemajú oporu vo vzájomných vzťahoch so žalovanou, sú s nimi v rozpore, a to jednak pokiaľ ide o predzmluvnú fázu, uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere a tiež následné správanie žalobkyne. Popiera tvrdenia žalobkyne v celom rozsahu a uvádza podstatné skutočnosti. Zmluva o revolvingovom úvere číslo 181327-71359 bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 11.11.2013. Z obsahu tejto Zmluvy vyplýva, že žalobkyňa ju uzatvárala ako
podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom Gabriela JakubovḠpričom svoje podnikateľské postavenie preukazovala výpisom zo živnostenského registra „Auszug aus dem Gewerberegister, Registernummer: 316- MIW 1-G-117387“. Z ustanovenia článku 1., ods. 1.1. Zmluvy vyplýva, že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky (...). Z ustanovenia článku 10., ods. 10.1 písm. a), c), a f) Zmluvy vyplýva, že dlžník, spoludlžník č. 1 a spoludlžník č. 2 prehlasujú, že a) nezatajil Veriteľovi žiadne ručiteľské záväzky ani nesplnené záväzky voči orgánom štátnej správy a samosprávy, peňažnému ústavu, súčasnému ani predchádzajúcemu zamestnávateľovi, fyzickej alebo právnickej osobe splatné ku dňu podpisu tejto Zmluvy, c) nenachádza sa v úpadku ani v insolvencii, nie je účastníkom dohôd či dojednaní, ktorých plnenie by bolo v rozpore s plnením záväzkov podľa tejto Zmluvy a f) všetky údaje uvedené v tejto Zmluve a jej prílohách sú uvedené úplne a pravdivo. Podľa článku 14., ods. 14.1 písm. a), b) Zmluvy Dlžník sa týmto Veriteľovi zaväzuje po celú dobu trvania tejto Zmluvy a) udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie alebo schválenia (vládne či iné) nevyhnutne vyžadované v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom Dlžníka a rovnako i uzatvorením plnením, platnosťou či vymožiteľnosťou tejto Zmluvy a b) nevykonať nič, čím by ohrozil platnosť a účinnosť svojej existencie ako právnickej osoby, resp. fyzickej osoby - podnikateľa, či vyvolal spochybnenie či zánik platnosti oprávnení alebo povolení, ktoré sú potrebné pre výkon jeho činnosti alebo k tomu, aby dodržal, užíval a disponoval svojím majetkom. Tvrdenie žalobkyne o tom, že Zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ odporuje jej vlastným úkonom, počnúc žiadosťou o poskytnutie úveru, uzavretím Zmluvy a tiež následným správaním po jej uzavretí. Javí sa totiž nevierohodne, že na túto skutočnosť (rovnako aj tvrdenie o pozmenení daňového priznania) 6Csp/36/2016 -4-
žalobkyňa prišla, resp. ju začala tvrdiť až s výrazným časovým odstupom po uskutočnení uvedených úkonov a najmä v dobe, kedy dlhodobo neplní svoje záväzky (ku dňu vyhotovenia tohto vyjadrenia je v takom omeškaní, ktoré zodpovedá 6 nezaplateným splátkam). V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne poukazuje na zásadné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 81/2011, ktoré okrem iného dáva návod ako posudzovať aj tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe. Podľa spomenutého rozhodnutia Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov v priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Žalobkyňa sa svojimi tvrdeniami vlastne domáha ničoho iného ako priameho porušenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 266 Obchodného zákonníka, čo považuje za neprípustné a v rozpore so zákonom.
8. Poukazuje na to, že žalobkyňa obsah Zmluvy nespochybnila pritom ani počas trvania Zmluvy a netvrdila opak odporujúci obsahu Zmluvy. Dňa 7.10.2014 bol medzi žalobkyňou a obchodným zástupcom žalovanej spísaný zápis z rokovania s klientom, ktorého obsahom je žiadosť o odklad splatnosti splátok podľa čl. 2., ods. 2.2 Zmluvy). Ustanovenie čl. 2., ods. 2.2 sa nachádza priamo pod článkom 1 Zmluvy, ktorého obsah teraz žalobkyňa sa snaží spochybniť. Dôvod, pre ktorý tak nerobila napríklad už pri uvedenej žiadosti, z podanej žaloby nevyplýva. Zároveň vyššie uvedená žiadosť potvrdzuje ten fakt, že žalobkyni bol obsah zmluvy známy a nenamietala ho. Dňa 7.12.2015 bola žalovanej doručená žiadosť o odklad splátok, pričom v nej žalobkyňa rovnako nespochybňuje, akú zmluvu uzavrela. Sama uvádza, že splátky nemôže uhradiť, nakoľko jej neboli uhradené jej faktúry. Objektívne tak žalovaná ako veriteľ bola správaním žalobkyne utvrdzovaná o tom, že žalobkyňa uhrádza svoje záväzky na základe príjmov zo svojej podnikateľskej činnosti. Z predložených dokumentov vyplýva, že žalobkyňa o úver žiadala a čerpala na podnikateľský účel a ani vlastným konaním nasledujúcim po uzavretí Zmluvy nesporovala obsah Zmluvy, najmä nie skutočnosti tvrdené v podanej žalobe (hoci, s ohľadom na ich závažnosť, je pomerne zvláštne, že ich neuplatnila až do času, kým sa jej porušovania vlastných záväzkov zo Zmluvy stalo dlhotrvajúce).
9. Súdny dvor Európskej únie pri riešení výkladu únijného práva (smernica 93/13 EHS) vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľovi a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom, rozhodol tak, že ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD,C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Tento záver je pritom opakovane preberaný vrcholnými súdnymi inštanciami členských štátov EÚ, napríklad: Rovnako, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu 6Csp/36/2016 -5-
charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovú dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04).
10. Správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Tvrdiť s odstupom času, že žalobkyňa uzatvorila Zmluvu ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní, a to buď v čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu a je irelevantné v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí) alebo pre účely tohto konania. Zároveň nie je zrejmé, z akého dôvodu by sa malo uprednostniť súčasné tvrdenie žalobkyne oproti jej skoršiemu pri uzatváraní Zmluvy, teda v čom má súčasné tvrdenie „pravdivejšiu“ hodnotu ako skoršie vyjadrenie žalobkyne. Žalobkyňa nesprávne interpretuje ňou odkazovaný nález Ústavného súdu ČR vo veci I.ÚS 1930/11, nakoľko v prípade Zmluvy o úvere, ako aj vzťahov predchádzajúcich jej uzavretiu a tiež aj nasledujúcich po jej uzavretí sa žalobkyňa ako podnikateľ správala, obsah Zmluvy o úvere nielenže nenapádala, ale svojím správaním potvrdzovala, že sa danou zmluvou riadi.
11. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 6Csp/36/2016 zo dňa 29.5.2017 súd zamietol námietku žalovanej o miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Svidník. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.6.2017.
12. Na pojednávaní konanom dňa 20.6.2017 sa nezúčastnila žalovaná a jej právny zástupca, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 29.5.2017, v ktorom uviedol, že súhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti a že sa pridržiava doterajších vyjadrení a žiada, aby bola žaloba zamietnutá. Súd v zmysle § 180 CSP spor prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
13. Súd v spore vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žiadosťou o poskytnutie PROFI úveru zo dňa 5.11.2013, zmluvou o revolvingovom úvere č. 181327-71359 zo dňa 11.11.2013, výpisom zo živnostenského registra, potvrdením o prijatí platby (detail obratu), splátkovým kalendárom, čestným prehlásením Jozefa Antoša zo dňa 7.9.2016, dokladmi o úhrade jednotlivých splátok, výsluchom žalobkyne a zistil tento skutkový stav:
14. Zo žiadosti o poskytnutie PROFI úveru zo dňa 5.11.2013 súd zistil, že žalobkyni bola Jozefom Antošom, viazaným finančným agentom žalovanej, vyplnená žiadosť o poskytnutie úveru - podnikateľského subjektu na čiastku 3 200 eur s nominálnou hodnotou úveru 6 678 eur so splatnosťou 36 mesačných splátok vo výške 159 eur s požadovaným dátumom splatnosti 15. deň v mesiaci. V žiadosti je uvedené rodné číslo žalobkyne, identifikačné údaje žalobkyne ako podnikateľského subjektu (IČO, IČ DPH, sídlo/miesto podnikania, predmet podnikania) vyplnené nie sú. Prílohou žiadosti je živnostenský list k doloženiu právnej subjektivity.
15. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 181327-71359 zo dňa 11.11.2013 súd zistil, že žalovaná poskytne žalobkyni na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 6 678 eur do 8 pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto zmluvy žalobkyňou žalovanej (bod 1.1.). Podpisom tejto zmluvy
6Csp/36/2016
-6-
žalobkyňa žiada o poskytnutie úveru v dohodnutej výške, vyplatenie v dohodnutej výške a dohodnutým spôsobom. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť žalovanej úver v 42 mesačných splátkach po 159 eur splatných podľa splátkového kalendára (bod 2.1.). V bode 4.1. Zmluvy je uvedené, že za poskytnutie úveru sa žalobkyňa zaväzuje zaplatiť žalovanej zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a činí 3 478 eur a je splatná ku dňu poskytnutia úveru.
16. Z čestného prehlásenia finančného agenta žalovanej Jozefa Antoša zo dňa 7.9.2016 je zrejmé, že pri dojednávaní úverových zmlúv pre žalovanú postupoval tak, že najprv od žalobkyne zistil, či má oprávnenie na podnikanie, následne po zistení, že má oprávnenie, ju informoval, že jej môže poskytnúť iba úver pre podnikateľov a predložil jej formulárovú žiadosť pre podnikateľov. Zmluvu dal podpísať žalobkyni so všetkými prílohami, vrátane rozhodcovskej zmluvy a blankozmenky s tým, že ak nepodpíše niektorú z príloh, nebude jej úver poskytnutý. Tak postupoval aj s ostatnými žiadateľmi.
17. Z potvrdenia o platbe (detail obratu) súd zistil, že žalovaná dňa 13.11.2013 bezhotovostným vkladom poukázala na účet žalobkyne sumu 3 200 eur.
18. Z predložených dokladov o úhradách jednotlivých splátok súd zistil, že žalobkyňa uhradila spolu 4 175 eur (25x159 eur a 1x200 eur dňa 30.12.2015).
19. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že v roku 2013 potrebovala pôžičku na súkromné účely. Išla za agentom žalovanej pánom Antošom, ktorý sa jej pýtal, či je zamestnanec alebo podnikateľ. On jej povedal, že vzhľadom k tomu, že je živnostník, tak jej môže poskytnúť pôžičku len podnikateľskú, nie ako súkromnej osobe. Ona v tom čase žiadny rozdiel medzi týmito pôžičkami nevidela, ani on jej viac iné nevysvetlil. V skutočnosti túto pôžičku použila na súkromné účely. Je opatrovateľka v Rakúsku, čiže skutočne nepotrebovala úver na podnikateľské účely, ani ho na takýto účel nepoužila. Pravidelne pôžičku splácala, je pravdou, že raz žiadala o odklad. Na jej žiadosť jej žalovaná nedala žiadnu odpoveď, tým pádom sa stála pre ňu neplatičom a začali jej posielať výzvy raz na 500 eur, raz na 6 000 eur. Ona však medzitým ďalej splácala v takej výške, ako mala splácať. V marci v roku 2016 jej prišla výzva na sumu 6 000 eur a to aj napriek tomu, že jednotlivé splátky splácala a len s jednou bola v omeškaní. Keď jej prišla výzva na zaplatenie sumy 6 000 eur, išla za advokátom. Medzitým už bolo začaté aj rozhodcovské konanie, ktoré však bolo zastavené na základe jej vyjadrenia. Advokát zistil, že tento úver je už dávno preplatený a podal túto žalobu. Poslednú splátku zaplatila vo februári 2016. Výzvu na zaplatenie 6 000 eur dostala v marci 2016. Ďalšie splátky už neplatila. Keď to tak zráta, tak pri pôžičke, ktorú jej poskytli v sume 3200 eur, chcela od nej žalovaná sumu 10 000 eur. Ročný úrok z omeškania žiada od 25.2.2016, t. j. od dátumu zaplatenia poslednej splátky.
20. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviedol, že dňa 11.11.2013 uzavrela žalovaná so žalobkyňou úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytla žalovaná žalobkyni finančné prostriedky vo výške 3 200 eur. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a to z písomnej žiadosti o poskytnutie úveru, svedeckého vyhlásenia finančného agenta žalovanej, ako aj zo samotnej výpovede žalobkyne, žalobkyňa nežiadala o poskytnutie úveru na
6Csp/36/2016
-7-
podnikateľský účel a táto skutočnosť nebola pri uzatváraní zmluvy ani zisťovaná. Zo samotnej povahy podnikania žalobkyne, ktorá pracuje na pozícii opatrovateľky a ktorej jedinými výdavkami sú cestovné, odvody do sociálneho systému a poplatky agentúre je napokon vylúčené, aby žalobkyňa žiadala o úver na podnikateľský účel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto zarážajúce, z akého dôvodu žalovaná vložila do ňou skoncipovanej úverovej zmluvy ustanovenie o tom, že žalobkyni poskytuje úver na výkon jej podnikateľskej činnosti. Podľa jeho názoru išlo zo strany žalovanej o úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi, s cieľom poškodiť žiadateľa o úver tým, že ho zbaví ochrany, ktorú poskytujú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Takéto konanie je nevyhnutné vyhodnotiť aj ako nekalú obchodnú praktiku. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že je potrebné na predmetnú úverovú zmluvu aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a keďže úverová zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, je nutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná je povinná žalobkyni vrátiť sumu, ktorá preplatila poskytnutý úver a teda vydať bezdôvodné obohatenie.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle navrhovaného petitu a zároveň žalovanú zaviazal na náhradu trov konania žalobkyne v rozsahu 100%.
21. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
25. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo
6Csp/36/2016
-8-
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
28. Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
29. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvalom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
30. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
6Csp/36/2016
-9-
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
6Csp/36/2016
-10-
31. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
32. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 11.11.2013 uzavrela žalovaná so žalobkyňou zmluvu o revolvingovou úvere č. 181327-71359, na základe ktorej jej žalovaná poskytla v skutočnosti úver vo výške 3 200 eur so zmluvnou odmenou 3 478 eur. Žalobkyňa sa zaviazala sumu 6 678 eur zaplatiť žalovanej v 42 mesačných splátkach po 159 eur splatných podľa splátkového kalendára žalovanej. Aj keď je v úverovej zmluve uvedené (čl. 1.1.), že žalovaná poskytla žalobkyni úver na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti, súd je toho názoru, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie čl. 1.1. úverovej zmluvy bolo totiž do zmluvy účelovo zapracované žalovanou. Zo žiadosti o poskytnutie úveru z 5.11.2013 nevyplýva, aby žalobkyňa žiadala úver na podnikateľské účely a takýto účel je vylúčený aj zo samotnej povahy ,,podnikania“ žalobkyne. Žalobkyňa pracuje na pozícii opatrovateľky ako mnoho slovenských žien v zahraničí, pričom táto skutočnosť vyplýva z výpisu zo živnostenského registra. Pri takomto druhu podnikania sú v podstate jedinými výdavkami cestovné, odvody do sociálneho systému a poplatky agentúre za sprostredkovanie práce. Z výsluchu žalobkyne a z čestného prehlásenia bývalého finančného agenta žalovanej Jozefa Antoša, ktorý pre žalovanú dojednával uzatvorenie úverovej zmluvy, vyplýva, že podnikateľský úver bol žalobkyni predložený automaticky po zistení, že má podnikateľské oprávnenie, a to bez toho, aby bol zisťovaný účel použitia finančných prostriedkov. Žalobkyňa nemala na výber medzi úverom na súkromný a podnikateľský účel. Napriek tomu, že finančné prostriedky chcela použiť na účel súkromný, musela podpísať žiadosť a následne úverovú zmluvu pre podnikateľov. Podľa názoru súdu išlo zo strany žalovanej o úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi, s cieľom poškodiť žiadateľa o úver tým, že ho zbaví ochrany, ktorú poskytujú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Obrana žalovanej spočívala predovšetkým v tvrdení, že zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou a ani zmluvou o spotrebiteľskom úvere, lebo žalobkyňa do právneho vzťahu vstúpila s tým, že peňažné prostriedky použije na podnikateľský účel a nie na osobnú potrebu a teda zmluva o úvere nemusela obsahovať náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Osobitne súd poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd predmetné zmluvné ustanovenie ex offo vyložil priaznivejšie pre spotrebiteľa. Podľa záveru súdu je táto zmluva bez ohľadu na označenie zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože na jej základe poskytol peňažné prostriedky veriteľ, ktorý je zapísaný v registri veriteľov vedenom Národnou bankou Slovenska podľa § 20 zákona. Súd má za to, že žalovaná zneužila údaje žalobkyne a skutočnosť, že je živnostníčkou, aby ju zbavila ochrany ako spotrebiteľa
6Csp/36/2016
-11-
domáhajúceho sa svojho práva. Žalovaná sa snažila vyhnúť režimu zákona o spotrebiteľských úveroch, nekonala s odbornou starostlivosťou a predmetnú formulárovú zmluvu predložila na podpis žalobkyni,
ktorá si neuvedomovala dôsledky podpisu takejto zmluvy. To však neznamená, že na ňu nespadá režim ochrany spotrebiteľov. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver, majúci sa riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku, teda žalovanú. Preukázaním tejto skutočnosti nemôže byť len všeobecný údaj v zmluve o poskytnutí úveru - na výkon podnikateľskej činnosti, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s predmetnou činnosťou odberateľa, teda žalobkyne, vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. Nemožno opomenúť, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemôže meniť vzhľadom na formulárovú predtlač, čo znamená, že spotrebiteľ podmienky, ktoré sú dané, buď prijme, ktoré si však poskytovateľ sám v predstihu a zjavne v kľude a bez časového stresu podľa svojich predstáv naformuloval, alebo zmluvný vzťah následne nevznikne. Za takéhoto stavu je spotrebiteľ, v tomto prípade z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Naviac, v zmluve je žalobkyňa označená menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom, a teda z uvedených údajov nevyplýva, že by žalobkyňa ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti žalobkyňa dôvodne v žalobe poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1930/11, podľa ktorého je porušením práva na spravodlivý proces taká interpretácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa, a to i vo vzťahoch podriadených režimu Obchodného zákonníka, ktorá vedie k odmietnutiu ich aplikácie na vzťahy, v ktorých vystupuje fyzická osoba, ktorá má podnikateľské oprávnenie, avšak v týchto vzťahoch sa ako podnikateľ nechová. Prijatím plnenia vo výške úrokov a poplatkov nad rámec istiny došlo teda na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu. Žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľa, išlo teda o spotrebiteľský úver a zmluva a jej ustanovenia mali byť v súlade so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že okrem ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné na predmetnú úverovú zmluvu aplikovať aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z úverovej zmluvy je zrejmé, že táto neobsahuje zákonom požadované náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), g), i), j), k) a y) ZoSÚ, preto je nutné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
34. Je nepochybné, že žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 3 200 eur, z ktorého žalobkyňa zaplatila sumu spolu 4 175 eur. Je zrejmé, že žalobkyňa preplatila poskytnutý úver o sumu 975 eur, čím došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu v uvedenej výške, ktoré je žalovaná povinná žalobkyni vydať podľa § 451 Občianskeho zákonníka ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu. Z uvedených dôvodov súd čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 975 eur žalobe vo výroku I. rozsudku vyhovel.
6Csp/36/2016
-12-
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 20/2013, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Pretože žalovaná svoj dlh žalobkyni včas nezaplatila, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto súd žalobkyni priznal vo výroku I. rozsudku v zmysle citovaných zákonných ustanovení aj požadovaný 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 975 eur od 25.2.2016, odo dňa nasledujúceho po vzniku bezdôvodného obohatenia, t.j. od poslednej žalobkyňou uhradenej splátky, do zaplatenia.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O trovách konania súd rozhodol vo výroku III. rozsudku podľa citovaných zákonných ustanovení. Žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
41. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. za) tohto zákona od poplatku oslobodená a súd jej žalobe vyhovel. Preto súd zaviazal neúspešnú žalovanú vo výroku III. rozsudku zaplatiť poplatok v sume 58,50 eura na účet prevádzkovateľa systému do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
6Csp/36/2016
-13-
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.