Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-278-2015.pdf
PDF · 87.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/278/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: K. F., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom W. Y. W. U., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie náhrady škody, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 05.05.2015 domáha voči žalobcovi zaplatenia náhrady škody spôsobenej neoprávneným výkonom trestu odňatia slobody za dobu 122 dní v celkovej výške 6.100,- Eur. Náhradu škody žiada na základe toho, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom ho odsúdil rozsudkom sp. zn. 2T XX/XXXX zo dňa 16.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2005, pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Týmto rozsudkom bol zrušený rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T XX/XX zo dňa 11.09.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2001. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. NM - 1 T/XX/ XX-XXX zo dňa 28.04.2006 bolo zastavené trestné stíhanie vedené na základe rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T XX/XXXX zo dňa 16.12.2004, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4 M. XX/XXXX zo dňa 01.03.2006 rozhodol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T XX/XXXX zo dňa 16.12.2004 bol porušený zákon v neprospech obžalovaného (v predmetnom konaní v postavení žalobcu), pretože právoplatné rozhodnutie pre jeden čiastkový útok rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T XX/XX zo dňa 11.09.XXXX tvorilo prekážku v ďalšom trestnom stíhaní pre čiastkové skutky, ktoré prejednával Okresný súd Nové Mesto nad Váhom. Náhradu škody vo výške 6.100,- Eur žalobca žiada na základe odporúčania právnika z centra právnej pomoci, ktorý mu zároveň spisoval žalobný návrh a ten mu uviedol, že môže žiadať odškodné vo výške 50,- Eur za každý deň, čo bol vo výkone trestu odňatia slobody.
2. Žalovaný k podanému žalobnému návrhu uviedol, že s ním v celom rozsahu nesúhlasí a žiada žalobný návrh zamietnuť. Dôvodom zamietnutia je skutočnosť, že žalovaný vznáša námietku premlčania s poukazom na zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý zakotvuje pre uplatnenie nároku na náhradu škody kombinovanú subjektívnu trojročnú a objektívnu desaťročnú premlčaciu lehotu, pričom pre obe lehoty plynú nezávisle od seba. Premlčaniu nároku na náhradu škody, však dochádza okamihom ak jedna z nich márne uplynie. Žalovaný považuje žalobný návrh v celom rozsahu za premlčaný, keďže uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. NM-1T/XX/XX-XXX zo dňa 28.04.2006, ktorým bolo trestné stíhanie vedené proti žalobcovi zastavené, nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2006. Žalobca
sa v deň nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia preukázateľne dozvedel o škode, respektíve nemajetkovej ujme, ktorá mu v dôsledku na ňom vykonaného trestu mala vzniknúť a ktorá tvorí predmet daného súdneho konania. V tejto súvislosti má relevanciu tá skutočnosť, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola síce Ministerstvo spravodlivosti SR doručená dňa 08.06.2006 t.j. ešte v rámci plynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty, avšak súdnou cestou bolo nárok uplatnený ako z prezenčnej pečiatky Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom vyplýva až dňa 05.05.2015, t.j. celkom určite po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Na základe uvedených skutočností žalovaný vzniesol námietku premlčania a žiadal konajúci súd, aby sa s ňou z dôvodu hospodárnosti konania prednostne vysporiadal bez potreby skúmania podmietok vzniku nároku na náhradu škody, respektíve nemajetkovej ujmy.
3. Vo veci súd rozhodol za prítomnosti žalobcu a žalovaného a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomným vyjadrením strán sporu, Uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T XX/XX, vyjadrenia Ústavného súdu SR zo dňa 10.02.2012, Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To XX/XX, odpovede Kancelárie Európskeho súdu zo dňa 20.11.2008, Uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. NM-XT/XX/XX-XXX, doplnenia žiadosti zo dňa 23.02.2007 a listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27.10.2008.
4. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom žalobcu uznal vinným rozsudkom sp. zn. 2T XX/XXXX zo dňa 16.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2005, zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Predmetným rozsudkom bol zrušený rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T XX/XXXX zo dňa 11.09.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2001. Následne rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. NM - 1T/XX/XX-XXX zo dňa 28.04.2006 bolo zastavené trestné stíhanie vedené na základe rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T XX/XXXX zo dňa 16.12.2004, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4 Tz XX/XXXX zo dňa 01.03.2006 rozhodol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T XX/XXXX zo dňa 16.12.2004 bol porušený zákon v neprospech žalobcu (v predmetnom konaní v postavení žalobcu), pretože právoplatné rozhodnutie pre jeden čiastkový útok rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T XX/XXXX zo dňa 11.09.2000 tvorilo prekážku v ďalšom trestnom stíhaní pre čiastkové skutky, ktoré prejednával Okresný súd Nové Mesto nad Váhom. Žalobca si na základe žiadosti zo dňa 05.06.2006 uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným výkonom väzby. Listom zo dňa 23.02.2007 bol žalovaný vyzvaný na doplnenie žiadosti, a to špecifikovanie výšky škody, ktorej náhradu si uplatňuje a uvedenie druhu uplatňovanej náhrady a doručenie dokladov, ktorými žalobca preukáže vzniknutú škodu. Z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27.10.2008 vyplýva, že žiadosti žalobcu o náhradu škody nebolo vyhovené. Dôvodom nevyhovenia bola tá skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody za trovy obhajoby v trestnom konaní bez vyčíslenia daných trov a náhradu za nezákonne vykonaný trest slobody v trvaní štyroch mesiacov. Žalobca ako žiadateľ bol povinný preukázať utrpenú škodu. V tomto smere si žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, lebo napriek požiadaniu Ministerstvu spravodlivosti SR nepredložil doklad o vyúčtovaní trov obhajoby a doklad o ich zaplatení svojmu obhajcovi, a preto z dôvodu nepreukázania škody za trovy obhajoby nebolo možné žiadosti žalobcu v tejto časti vyhovieť. Pokiaľ ide o stratu na zárobku počas výkonu trestu odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov nárok žalobcu bol považovaný za nepreukázaný, lebo podľa oznámenia žalobcu pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody nebol poberateľom mzdy. Bol poberateľom sociálnych dávok, ktoré nemožno považovať za škodu utrpenú stratou na zárobku v čase výkonu trestu odňatia slobody. Na základe daných zistení v tejto časti žiadosti žalobcu o náhradu škody nebolo možné vyhovieť podľa § 6 zákona č. 58/1969 Zb. Požadované odškodnenie 1.500,- Sk za každý deň obmedzenia slobody žalobcu počas výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 122 dní zákon č. 58/1969 Zb. neumožňuje. Súčasne žalobcovi bola oznámená možnosť, že ak s takýmto vybavením sťažnosti nesúhlasí, má právo obrátiť sa na súd so žalobou o náhradu škody proti Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
5. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 514/2003 Z.z“) právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné.
6. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
7. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
8. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
9. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn. 1 Cdo/148/2004).
10. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie náhrady škody začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto ju spôsobil, resp. odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia zrušujúceho pôvodné - nezákonné rozhodnutie poškodenému alebo osobám, ktoré môžu uplatniť nárok na náhradu škody v prospech poškodeného alebo po jeho smrti. Táto premlčacia lehota je 3-ročná. Objektívna premlčacia lehota je 10-ročná s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z a začína plynúť odo dňa doručenia nezákonného rozhodnutia poškodenému alebo osobám, ktoré môžu uplatniť nárok na náhradu škody v prospech poškodeného alebo po jeho smrti, alebo odo dňa, keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Objektívna premlčacia lehota neplynie, ak ide o škodu na zdraví. Subjektívna i objektívna premlčacia lehota platí jednotne pre uplatnenie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne v rámci predbežného prerokovania i pre uplatnenie nároku na náhradu škody na súde. Počas predbežného prerokovania nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne premlčacie lehoty odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania nároku, najdlhšie však 6 mesiacov, nebudú plynúť.
11. S poukazom na skutočnosť, že právo žalobcu na zaplatenie je právom, ktoré podlieha premlčaniu, súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Zistenie premlčania uplatneného nároku má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať. Začiatok plynutia premlčacej doby je podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. viazaný na okamih, odo dňa, keď sa oprávnený -poškodený dozvedel o škode a o tom, kto ju spôsobil, resp. odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia zrušujúceho pôvodné - nezákonné rozhodnutie poškodenému alebo osobám, ktoré môžu uplatniť nárok na náhradu škody v prospech poškodeného alebo po jeho smrti. Súd považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu za premlčanú z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku bolo možné prvýkrát uplatniť dňa 29.04.2006 (t.j. deň nasledujúci po doručení uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. NM-1T/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.04.2006) a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 05.05.2015, teda po márnom uplynutí 3-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (i keď premlčacia doba spočívala šesť mesiacov od dňa 05.06.2006, dňa uplatnenia nároku žalobcom na Ministerstve spravodlivosti SR), a preto žalobný návrh
žalobcu zamietol bez toho, že by ďalej posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva (čo do základu a výšky).
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 257 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd mal za to, že v predmetnom konaní okolnosti prípadu, priebeh predbežného prejednania nároku žalobcu a dôvody, pre ktoré nebolo možné vyhovieť žalobcom uplatnenému nároku odôvodňujú skutočnosť, že súd žalovanému ako strane úspešnej v spore nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.