Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Csr-2-2016.pdf
PDF · 148.85 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csr/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu: X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, G., právne zastúpená STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom F. Kráľa 2080, Čadca, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp. zn. 46/09/15 zo dňa 22.7.2016 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava.
Po právoplatnosti rozsudku bude vec postúpená Slovenskému arbitrážnemu súdu zriadenému Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava na prejednanie a rozhodnutie veci.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok 331,50 eur z podanej žaloby.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 07.09.2016, doručenou Okresnému súdu Žilina toho istého dňa sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. 46/09/15 zo ňa 22.7.2016 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.p., so sídlom Krížna 56, Bratislava.
2. Rozhodcovskému súdu vytkol, že nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 zákona č. 335/2014 Z. z o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSRK) (§ 45 ods. písm. e ZoSRK), v rozhodcovskom konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm. g/ ZoSRK), stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm. i/ ZoSRK), rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. j/ ZoSRK), výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky (§ 45 ods. 1 písm. k/ ZoSRK) a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 45 ods. 1 písm. 1/ ZoSRK). Svoje tvrdenia odôvodnil tým, že rozhodcovská zmluvy podľa ust. § 53 ods. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka predstavuje s poukazom na rozhodovaciu prax súdov neprijateľnú zmluvnú podmienku a je neplatná, jej uzavretie bolo vnútené silou veriteľa pre poskytnutie úveru a nevyjadruje slobodnú vôľu, nešlo o individuálne dohodnutú zmluvu a nespĺňa náležitosti stanovené zákonom č. 71/2009 Z.z., ZoRK. K obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere namietal výpočet RPMN v neprospech spotrebiteľa pre absenciu nezohľadnenia nákladov poplatku za odklad splátky. Uviedol, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť uvedená vo výške 2.160,48 eur. Žalovaný pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť však nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 138,14 eur (bod 8.1 zmluvy). Na základe uvedeného tak celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavuje až 2.298,62 eur. Poukázal na to, že v zmluve je uvedená RPMN vo výške 70,02 % (bod 5 zmluvy) a 69,76 % (bod 6 zmluvy), pričom v skutočnosti RMPN predstavuje až 93 %. Pri ročnej úrokovej sadzbe úrokov vo výške 70,02 % nie je možné, aby RPMN bola nižšia a to vo výške 69,76 %, nakoľko v údaji o RPMN je premietnutá ročná úroková sadzba. Následne poukázal na absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z.. Uviedol, že žalovaný mu vyplatil sumu 914,77 € ( 960 € - 138,14 € + 120 €), nakoľko poplatok uvedený v bode 8.1 predmetnej zmluvy si hneď započítal na poskytnutý úver podľa bodu 8.4 zmluvy a žalovanému postupnými platbami vrátil dlžník až sumu 1.326,06 €, pričom bol povinný vrátiť len sumu bez úroku a poplatkov, t.j. vo výške 914,77 €.
3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nemuselo vôbec dôjsť, žalovaný bol poučený nielen o tom, čo uzavretie danej zmluvy znamená a aký má právny následok, že k jej uzavretiu žalovaný nemusí pristúpiť a že má možnosť od uzavretej rozhodcovskej zmluvy aj odstúpiť. Rovnako sa v jej texte uvádza aj poučenie o rozhodcovskom konaní. Zmluvu nemusel uzavrieť alebo mohol od nej odstúpiť a poukázal na názory vo viacerých rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici. Pri jej uzavretí považoval za podstatné a/ prehlásenie veriteľa, že existencia rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy, b/ informovanie o tom, čo rozhodcovské konanie je ako aj možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy.
4. K stanoveniu výšky RPMN a nákladov poukázal na ustanovenia článku 3 písm. g) smernice Európskeho parlamentu 2008/48/ES a ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., že súčasťou celkových nákladov spojených so spotrebiteľských úverov sú náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; zahrnuté sú aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí služieb, aby získal úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Súčasťou týchto nákladov podľa uvedený úpravy nie sú náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere, ktorú spotrebiteľ nemusí uzavrieť na to, aby získal úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Poukázal na prehlásenie v článku 8., ods. 8.6 podľa ktorého „ Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami, teda to, že uzavretie zmluvy nebolo podmienkou poskytnutia úveru, bola samostatne podpísaná a ako doplnková služba sa nezapočítava do RPMN. Zdôraznil aj grafické rozlíšenie zmluvy. K tvrdeniu, že zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšky a termínov splatnosti splátok uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne, čo však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (51,44 Eur), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ako aj v Splátkovom kalendári, ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky. Poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EU v vec C-42/15. K odplate uviedol, že táto je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadné ďalšie poplatky, ktoré má v súvislosti s úverom zaplatiť, s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné, a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery (48,52 %) je namieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Výška odplaty
dohodnutá v zmluvách podstatným spôsobom neprevyšovala výšku odplaty v rámci právnej regulácie a zákonnej úpravy sa na to vzťahujúcej, o čom prikladáme dôkaz v podobe informácie o priemerných mierach RPMN v čase uzatvorenia zmlúv, zverejnených na stránke Ministerstva financií SR.
5. Žalobca v replike na vyjadrenie uviedol, že zotrváva na neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pretože naviac nespĺňa ani náležitosti ustanovené zákonom č. 335/2014 Z.z o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a teda nezakladá právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. V tomto ohľade poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by žalovaný mal záujem riešiť vec alternatívne, mohol mu ponúknuť novú rozhodcovskú zmluvu, tak aby spĺňala všetky náležitosti vyžadované platným a účinným právnym predpisom t.j.ZoSRK., čo však neurobil a poukázal na vtedy platné ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Opätovne poukázal na nezahrnutie poplatku za odklad splátok do výpočtu RPMN ako aj to, že RPMN bola uvádzaná v nižšej sadzbe ako ročná úroková miera, čo je nemožné. Výšku úrokov považoval opätovne za stanovenú v rozpore s dobrými mravmi.
6. Žalovaný v duplike opätovne zdôraznil svoje tvrdenia, najmä o platnosti rozhodcovskej zmluvy, dobrovoľnosti uzavretia dohody o odklade splátok ako aj to, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru s odlišne stanovenými podmienkami pre jeho náležitosti.
7. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, neúčasť ospravedlnil.
8. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (do 31.5.2014), ďalej len Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 11. Podľa § 52a ods. 1 Obč. zák. ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. 12. Podľa § 52a ods. 2 Obč. zák. ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. 13. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 14. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 15. Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 16. Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
17. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 73 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
19. Podľa § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
20. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
21. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a výsluchom žalobcu.
23. Rozhodcovský arbitrážny súd zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.p., so sídlom Krížna 56, Bratislava v konaní žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného na základe plnej moci Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému JU., o zaplatenie 1141,38 eur vydal dňa 22.7.2016 rozhodcovský rozsudok sp.zn. 46/09/15, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1 141,38 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne, zo sumy 51,44 EUR od 2.11.2013 do 3.11.2013, zo sumy 51,44 EUR od 2.1.2014 do 26.1.2014, zo sumy 51,44 EUR od 2.2.2014 do 20.2.2014, zo sumy 15,00 EUR od 21.2.2014 do 24.2.2014, zo sumy 15,00 EUR od 2.3.2014 do 20.3.2014, zo sumy 51,38 EUR od 2.9.2014 do 24.9.2014, zo sumy 51,38 EUR od 2.10.2014 do 26.10.2014, zo sumy 51,38 EUR od 2.11.2014 do 20.11.2014, zo sumy 51,38 EUR od 2.12.2014 do 18.12.2014, zo sumy 51,38 EUR od 2.1.2015 do 22.1.2015, zo sumy
51,38 EUR od 2.2.2015 do 25.2.2015, zo sumy 51,38 EUR od 2.3.2015 do 24.3.2015, zo sumy 41,45 EUR od 25.3.2015 do 26.4.2015, zo sumy 26,65 EUR od 27.4.2015 do 29.4.2015, zo sumy 16,50 EUR od 30.4.2015 do 24.5.2015, zo sumy 51,44 EUR od 2.4.2015 do 24.5.2015, zo sumy 49,54 EUR od 25.5.2015 do 24.6.2015, zo sumy 28,30 EUR od 25.6.2015 do 23.7.2015, zo sumy 9,70 EUR od 24.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 51,44 EUR od 2.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 51,44 EUR od 2.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 51,44 EUR od 2.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 977,36 EUR od 6.7.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 960 EUR a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 960 EUR len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1141,38 EUR do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 83,76 EUR, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 167,52 EUR.
24. Predmetom uvedeného rozhodcovského konania bol spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom zo spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o revolvingovom úvere. Spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom ich činnosti je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd na základe takto zisteného stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv. typovú zmluvu, teda spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takýto spor potom spĺňa podmienky pre spotrebiteľský spor stanovený v § 2 ods. 1 cit. zákona č. 335/2014 Z.z podľa ktorého, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
25. Rozhodcovské konanie sp. zn. 46/09/15 na rozhodcovskom súde bolo začaté žalobou spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. zo dňa 7.9.2015, rozhodcovský rozsudok bol vydaný 22.7.2016. Od 01.01.2015 je účinný nový zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý upravuje rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor, ktorým je i spor medzi navrhovateľom a odporcom.
26. Súd zistil, že žaloba bola podaná včas podľa § 46 ods. 1 a 2 zák. č. 335/2014 Z.z..
27. Súd zo zmluvy o revolvingovom úvere a rozsudku rozhodcovského súdu zistil, že žalobca žiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru na tlačive vyhotovenom žalovaným ako dlžníkom, v ktorom osobitne vpísané údaje o požadovanom úvere, ktoré musel vzhľadom na údaje definujúce úver vpísať samotný veriteľ (čl. 5) a následne v čl. 6 boli dodatočne vpísané údaje definujúce poskytnutý úver. Tieto pri uzavretí zmluvy nemohli byť vyplnené, o čom svedčí dodatok (nevypĺňajte) a mali predstavovať konečnú podobu úveru. Prijatím návrhu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úveru č. 850060256, ktorou žalovaný ako veriteľ Profi Credit Slovakia s.r.o. sa zaviazal žalobcovi ako dlžníkovi poskytnúť revolvingový úver pri úverovom limite 960 eur so splatnosťou úveru 42 splátok pri výške mesačnej splátky 51,44 eur pri celkovej čiastke, ktorú dlžník je povinný zaplatiť 2160,48 eur pri predpokladanej RPMN 70,02 %, ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,02 %, priemernej RPMN 48,52% a poskytnutej čiastke revolvingu 506,17 eur pri celkovej čiastke revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1234,56 eur, predpokladanej RPMN 63,32 eur a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21 eur, pričom úver bol schválený v tomto znení. Účel poskytnutia bol uvádzaný ako kúpa auta.
28. Spolu so zmluvou bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva č. 8200060256 uzavretej medzi veriteľom Profi Credit Slovakia s.r.o. a dlžníkom - žalobcom na základe ktorej sa účastníci dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o r.ú. budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov a to Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court s.r.o., Victoria rozhodcovský súd v Žiline zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter s.r.o..
29. Zároveň súd oboznamuje čl. 2 veriteľ vyhlásil, že uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Zmluva bola podpísaná 27.7.2013 dlžníkom a schválená veriteľom 31.7.2013, rovnako ako zmluva o spotrebiteľskom úvere.
30. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej zmluvy, tak súd nezistil naplnenie skutkovej podstaty ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák., podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníci uzavreli v konaní rozhodcovskú zmluvu, ktorej uzavretie podľa prehlásenia veriteľa nebolo podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a žalobca ani len neuviedol tvrdenia o tom, že by vyhlásenie bolo nepravdivé, bol mu odmietnutý úver bez uzavretia tejto zmluvy. Priemerný spotrebiteľ a účastník právneho vzťahu nemusí byť mimoriadne obozretný, ale musí byť schopný prečítať ustanovenia právneho úkonu a pokiaľ podpisuje osobitnú zmluvu, aj si prečítať aspoň základné ustanovenia, má právo sa informovať o charaktere a povinnostiach z tohto úkonu a ak tak nekoná, resp. nekoná s primeranou obozretnosťou, najmä v snahe o čo najskoršie uzavretie zmluvy podpisuje bezhlavo všetky predložené listy bez ich prečítania, sám sa vystavuje svojou nezodpovednosťou nebezpečenstvu a pri plnení aj takto prijatých zmluvných záväzkov je mu možné poskytnúť ochranu, len ako takýto úkon je neplatný, je v rozpore s dobrými mravmi, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky či bol vynútený v rozpore na základe nekalej obchodnej praktiky a pod.. Súd však dané skutočnosti nezistil, pretože právny poriadok umožňoval uzavretie takejto rozhodcovskej zmluvy a prijaté záväzky umožňovali, no nevynucovali možnosť konania pred rozhodcovským súdom. To že veriteľ uplatnil toto právo je len následkom toho, že zrejme mal o takéto konanie záujem. To že bol nárok uplatnený v rozhodcovskom konaní nezbavuje spotrebiteľa žiadnych práv ani mu nepridáva povinnosti. Preto súd zistil, že rozhodcovská zmluva je platná a účinná a je daná právomoc rozhodcovského súdu.
31. Súd však pri skúmaní spotrebiteľskej zmluvy zistil, že podľa čl. čl. 8 zmluvy o revolvingovom úvere je aj dohoda o poskytnutí služby podľa § 269 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu max. 3 akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívanej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 138,14 eur a poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok za revolving vo výške 71,76 eur, v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.
32. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200060256 bola schválená výška úveru vo výške 960 eur so splatnosťou 42 mesiacov pri výške mesačnej splátky 51,44 eur pri celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.160,48 eur, so stanovenou RPMN úveru 68,76%, priemernej hodnote RPMN 48,52 %, dátumom prvej splátky 1.9.2013 a konečnou splatnosťou úveru 1.2.2017, ďalej schválenej výške revolvingu 506,17 eur, pri predpokladanej RPMN 60,50 %, pri celkovej čiastke na zaplatenie 1234,56 eur, pri odplate za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 1 písm. a/ Dohody 138,14 eur.
33. Súd prepočtom zistil, že služba v zmysle čl. 8 ods. 1 písm. a/ Dohody, nebola zohľadnená do výpočtu RPMN.
34. Predmetom dohody bol Predmetom Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie v predtlači uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 138,14 eur. Odplatu je
veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu Dohody o poskytnutí služby.
35. Podľa ďalších ustanovení dlžník je oprávnený nie však povinný požiadať o odklad splatnosti splátok úveru/revolvingu po splatení prvých troch splátok úveru/revolvingu za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný, pričom dlhodobou pracovnou neschopnosťou sa rozumie pracovná neschopnosť začatá najskôr v deň uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby a trvajúca dlhšie ako 3 (tri) týždne, alebo pokiaľ s ním bol skončený pracovný pomer. Dlžník je povinný toto svoje právo Veriteľovi doložiť kópiou lekárskeho potvrdenia, ktoré preukazuje dobu trvania jeho pracovnej neschopnosti alebo kópiou potvrdenia o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, alebo výpoveďou resp. dohodou o skončení pracovného pomeru, alebo iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru, pričom odo dňa vyhotovenia ktoréhokoľvek z uvedených dokumentov do dňa ich doručenia Veriteľovi nesmie uplynúť doba dlhšia ako 2 (dva) mesiace. Účinnosť odkladu splácania nastáva okamihom doručenia žiadosti Veriteľovi vrátane všetkých príslušných dokladov podľa predchádzajúcej vety, ktoré sú potrebné na naplnenie tohto práva. Dlžník je oprávnený požiadať o odloženie splátok poskytnutého úveru aj v iných prípadoch ako je uvedené vyššie, ale tento odklad splátok je podmienený schválením zo strany Veriteľa. Na odloženie splátok v týchto iných prípadoch nemá Dlžník právny nárok Žiadosť musí byť písomná a musí obsahovať meno, priezvisko Dlžníka, číslo Zmluvy o revolvingovom úvere, počet a označenie splátok úveru/revolvingu, ktorých splatnosť Dlžník požaduje odložiť, žiadosť musí byt Dlžníkom podpísaná a datovaná. Právo Dlžníka na odklad splatnosti splátok úveru/revolvingu podlá splátkového kalendára v jednotlivom prípade zaniká, pokiaľ bude žiadosť vrátane príslušných dokladov dokazujúcich toto právo Dlžníka doručená Veriteľovi v deň nasledujúcom po dni, v ktorom omeškanie Dlžníka s úhradou akejkoľvek splátky úveru/revolvingu dosiahlo 30 (tridsať) dni.
36. Ďalej podľa ust. čl. 8.3. splátky úveru, ktorých splatnosť bola na základe Dohody o poskytnutí služby odložená sa Dlžník zaväzuje uhradil po splatení ostatných splátok úveru/ revolvingu podľa posledného platného splátkového kalendára a to spôsobom dohodnutým v Zmluvných dojednaniach Žiadosti/ Zmluvy, pričom výška odložených splátok úveru/revolvingu, ako aj deň splatnosti každej odloženej splátky v príslušnom mesiaci zostávajú nezmenené. Po účinnosti odkladu splatnosti splátok úveru/ revolvingu sa veriteľ zaväzuje zaslať Dlžníkovi novy splátkový kalendár. Podľa dojednaní odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby, účastníci sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. a zaplatenie odplaty podlá ods. 8.1. pism. a Dohody o poskytnutí služby ku dňu poskytnutia úveru.
37. Podľa čl. 8.5. je uvedené, že na dohodu o poskytnutí služby sa vzťahujú aj ustanovenia Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. čl. 12., čl. 16.1., čl. 16.2., čl. 16.5., čl. 16 6. a veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojim podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami
38. Súd poukazuje na skutočnosť, že nie len jeho povinnosťou je pri nárokoch voči spotrebiteľovi vykonať prieskum nárokov v takom rozsahu, aby nedošlo k uplatneniu nárokov z neprijateľných zmluvných podmienok a nárokov v rozpore so zákonom, ale aj úlohou rozhodcovského súdu, ktorý musí rozhodovať nestranne a bez akýchkoľvek pohnútok a nesmie ignorovať súdnu prax.
39. V bode 26 rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu.
40. Rovnako súd poukazuje na to, že podľa § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
41. Súd považuje za logické, že sumu odplaty nevpisoval do zmluvy dlžník, pretože jeho záujmom je vždy čo najnižšia alebo nulová odplata (aj v prípade záujmu o službu), ale odplatu vpísal veriteľ, ktorý jediný mohol mať na takejto odplate záujem a jediný mohol výšku odplaty znížiť. Súd zistil, že takáto odplata za službu, ktorá je bezprostredne spojená s poskytnutím úveru nebola zahrnutá do výpočtu RPMN a došlo k započítaniu takejto čiastky voči prostriedkom, ktoré mali byť poskytnuté na základe „dohody“ v predtlačenej súčasti zmluvy. Hoci v čl. 8.6. veriteľ prehlasuje, že uzavretie tejto dohody nie je podmienkou uzavretia zmluvy a je na inak farebnom podklade, upozornenie, že takúto dohodu nie je dlžník povinný prijať, resp., že tento návrh veriteľa môže dlžník odmietnuť je zapracované na konci textu a je len vo vzťahu k revolvingovej zmluvy bez nadväznosti na zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Celá konštrukcia je pomerne zložitá a umožňuje skôr výklad, že odmietnutím čl. 8 bude bez dotknutia zmluva o revolvingu avšak nie o spotrebiteľskom úvere.
42. Totiž samotný produkt na základe zmluvy vôbec nemá znaky revolvingu. Pod pojmom revolvingového úveru sa všeobecne rozumie krátkodobý úver <https://managementmania.com/sk/uver- credit> kombináciou kontokorentného úveru a krátkodobej bankové pôžičky pri možnosti ďalšieho obnovenia, teda pri tomto tipe úveru je dané obdobie, dohodnutý finančný limit a klient môže pri jeho splácaní opakovane čerpať prostriedky až do výšky limitu. Pri tomto type úveru je fakticky nemožné určenie pevnej splátky a už vôbec nie RPMN. Naproti tomu, úver poskytnutý žalobcovi mal byť poskytnutý na kúpu auta, čo skôr predstavuje charakter viazaného spotrebiteľského úveru, kde bola poskytnutá určitá suma s pevne dohodnutým splácaním a len možnosťou veriteľa poskytnúť ďalší úver a to ani na základe žiadosti dlžníka ale vlastného uváženia veriteľa. Teda absentujú tu základné znaky revolvingového úveru, ktorý by umožňoval užívať určitý rozsah poskytnutých prostriedkov po dohodnutý dobu. Splátky pri takomto type úveru predstavujú skôr minimum určené percentom s povinnosťou k určitému času splatiť celý úver.
43. Aj keby súd použil akýkoľvek výklad priaznivo naklonený dlžníkovi vo vzťahu k vykladaniu ustanovení zmluvy, súd nemôže vôbec pochopiť racionálnosť takejto dohody, keď dlžník má za možnosť odkladu splátok v súhrnnej hodnote 154,32 eur zaplatiť ihneď pri uzavretí úveru (bez toho by bolo zrejmé, či vôbec takúto službu využije) odplatu až 138,14 eur, ktorej prípadné zníženie je ponechané na ľubovôli veriteľa a nie je ani zrejmé, či dôjde k využitiu takejto ponuky. Ak by dlžník takúto dohodu neprijal (a racionálne uvažujúci agent by mu neodporučil jej prijatie) a sumu rovnajúcu sa odplate uhradil pri podpise zmluvy (príp. aj neskôr) alebo o takúto sumu bol znížený rozsah úveru, jednalo by sa o úhradu skoro troch splátok s výrazným znížením dopadu na zostatok istiny a celkovej sumy úverov. Teda dokonca možno tvrdiť, že započítaním takejto sumy na istinu by zanikla istina obsiahnutá vo viacerých splátkach. Ak by teda úhrada bola racionálne uvažujúcim veriteľom započítaná na istinu a nie na dohodu o možnosti odkladu platenia splátok najskôr po úhrade troch splátok úveru, zaťaženosť dlžníka by klesla výrazne a väčšie by boli jeho istoty, pretože zostatok istiny (pri rovnakom objeme poskytnutých prostriedkov, nakoľko si túto sumu veriteľ pri poskytovaní úveru započítal) by bolo možné uhradiť nižším počtom splátok v dohodnutej výške. Jediná výhoda, ktorá by mohla vzniknúť pre dlžníka bola tá, že sa nenavyšovala úroková povinnosť, avšak podľa prepočtov súd, aby by aj dlžník požiadal po splnení striktných a náročných podmienok o odklad v poradí 4 až 6-tejsplátky, suma úrokov v týchto splátkach je nižšia ako odplata (toto by bolo možné zistiť presne z amortizačnej tabuľky či zodpovednej aplikácie zákona s výškou a členením splátok). Naviac, tieto splátky musí v nezmenenej výške zaplatiť dlžník na konci úročeného obdobia. Fakticky sa dohoda podobá na poistenie úveru, ktoré je však rádovo nižšie a ponúka možnosť úhrady aj viacerých splátok bez ohľadu na vznik poistnej udalosti. Teda súd dospel k názoru, že takáto dohoda môže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. t/ Obč. zák. tak ako bola judikovaná všeobecnými súdmi, pretože požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nasleduje záujmy spotrebiteľa, a ako taká je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zák. a podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Naviac takéto ustanovenie zneužíva tieseň dlžníka, jeho snahu získať úver a za poplatok za službu maximálne nevýhodnú pre dlžníka skrýva snahu o zvýšenie „výnosnosti“ úveru. Jedná sa o skrytý a neprípustný poplatok s veľmi diskutabilnou možnosťou odmietnutia, dokonca až hraničiacou s výslovne len teoretickou možnosťou. Súd sa totiž počas celej doby nestretol ani len s jednou zmluvou, kde by táto dohoda bola odmietnutá, hoci je mimoriadne nevýhodná a nepriaznivá pre dlžníka. Rozhodcovský súd pritom takto výrazné skutočnosti úplne odignoroval a jeho odôvodnenie vykazuje úplne formálny postup s prevažnou obhajobou veriteľa.
44. Rovnako rozhodcovský súd sa nezaoberal ani primeranosťou uplatnených nákladov a poplatkov, keď dlžník mal pri poskytnutí úveru 960,- eur zaplatiť 2.160,48 eur a s pripočítaním odplaty za služby odkladu splátok až 2.298,62 eur hoci mu nemohla byť poukázaná vyššia čiastka ako 821,86 eur.
45. Úlohou rozhodcovského súdu podľa § 28 ods. 6 zák. č. 335/2014 Z.z. je aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu. Naproti tomu rozhodcovský súd citoval len rozhodnutia súdov v prospech veriteľa a možnosti priznania nároku bez ekvivalentu či vysporiadania sa s odlišným názormi súdov.
46. Rovnako súd musí poukázať aj na priznané nároky zo zmluvnej pokuty na základe ustanovení o zmluvnej pokute, ktoré boli zakotvené len v obchodných podmienkach v článku 14 ods. 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. bez toho, aby v samotnom obsahu zmluvy bola čo i len zmienka o možných sankciách.
47. Všeobecné obchodné podmienky, príp. sadzobník poplatok je možné považovať za súčasť zmluvy. Pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, veriteľ ako poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z.. 48. Súd zistil, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté v zmluve ale je súčasťou všeobecných obchodných podmienok ako samostatnom zmluvnom dokumente.
49. V konaní sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej práva a povinnosti upravuje aj špeciálny predpis zákon č. 250/2007 Z.z.. V zmysle uvedenej právnej úpravy všetky práva a povinnosti medzi účastníkmi musia byť dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve (§ 4 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z.).
50. Súd pri posudzovaní nárokov zo zmluvnej pokuty vychádzal aj z dikcie zákona a to § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
51. Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako veriteľ musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z..
52. Veriteľ ako ten, kto poskytuje spotrebiteľovi službu si nemôže upraviť vo všeobecných podmienkach a cenníku ľubovoľné povinnosti. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky ani cenník nemôžu obsahovať ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah. Všeobecné zmluvné podmienky predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá jednotlivé ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Obsah všeobecných podmienok a cenníka je možné odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných podmienkach budú upravené všeobecné práva a povinnosti z právneho vzťahu. Skutočnosť, že vo všeobecných zmluvných dojednaniach by mali byť upravené iné právne vzťahy, najmä zabezpečenie
úveru, sankcie, ktorých nepochybne dohoda o zmluvnej pokute je, spôsobuje nepredvídateľnosť a takéto ustanovenia musia byť hodnotené ako prekvapivé zmluvné dojednania.
53. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 43a až § 47 Obč. zák. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Obč. zák. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu Prijatím návrhu podľa § 43c Obč. zák. je včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas. Preto ak má byť prijatý návrh v písomnej forme, musí byť aj prijatie vykonané v písomnej forme. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
54. Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je naviac druhým účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len tým, že navrhovateľ vloží do zmluvu klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami oboznámiť alebo že sa oboznámil. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné náležitosti právneho úkony, Veriteľ v konaní pred rozhodcom žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by dlžník chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, zo dňa 11. 11. 2013, ktorý za účinnosti zák. č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach.
55. S poukazom na vyššie uvedené konštatovania súd má za to, že v konaní ani nebolo preukázané platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute, teda takéto nároky nemožno priznať.
56. Preto súd vzhľadom na uvedené pochybenia rozhodcovského súdu a jeho postup podľa § 45 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. musel podľa § 47 ods. 2 cit. zák. z dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. i/ zák. č. 335/2014 Z.z. napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušiť.
57. Rozhodcovský súd bude ďalej postupovať podľa § 47 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. podľa ktorého, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,17) a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
58. Nakoľko žalobca ako spotrebiteľ je oslobodený od platenia súdnych poplatkov, súd podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. zaviazal žalovaného aj na zaplatenie súdneho poplatku z podaného návrhu vo výške 331,50 eur.
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
61. Nakoľko žalobca bol v konaní plne úspešný, súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).