Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoP-32-2022.pdf
PDF · 128.83 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/32/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti E.: R. nar. XX.X.XXXX a T. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce bývajúce s matkou, deti rodičov: R. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na E. ul. č. XX v Z. právne zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom na Nám. Osloboditeľov č. 25 v Michalovciach a Z. E. nar. X.X.XXXX bývajúceho na U. ul. č. XX v C. v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaniach matky aj otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 28.10.2021 č.k. 23P/197/2020- 264 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného od otca pre mal. R. (bod Va.), o dlžnom výživnom od otca pre mal. R. (bod Vb.), o určení výživného od otca pre mal. T. (bod VIa.), o dlžnom výživnom od otca pre mal. T. (bod VIb.), o styku otca s maloletou T. (bod IV.), o zamietnutí návrhu matky na úpravu styku otca s maloletou T. v mieste jej bydliska a v jej prítomnosti (bod VIII.) a o informačnej povinnosti matky (bod VII.), a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom E.: R., nar. XX.X.XXXX a T., nar. X.X.XXXX nasledovne:
I./ Zveruje maloleté deti do osobnej starostlivosti matky.
II./ Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
III./ Na žiadosť rodičov, stretávanie sa otca s maloletým R. E., nar. XX.X.XXXX, so súhlasom kolízneho opatrovníka, neupravuje.
IV./ Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou T. E., nar. X.X.XXXX takto:
Každý prvý piatok v mesiaci od 16.00 hod. do prvej nedele v mesiaci do 18.00 hod. s tým, že otec je v stanovený deň a v stanovený čas povinný maloletú prevziať a v stanovený deň a v stanovený čas je povinný maloletú vrátiť matke v mieste bydliska matky.
Matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom pripraviť vždy riadne a včas.
Va./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého R. E., nar. XX.X.XXXX, sumou vo výške 250 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred od 20.11.2020 do budúcna.
Vb./ Dlžné výživné na maloletého R. za obdobie od 20.11.2020 do 31.10.2021 v celkovej sume 1728,31 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 130 Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.
VIa./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej T. E., nar. X.X.XXXX, sumou vo výške 230 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred od 20.11.2020 do budúcna.
VIb./ Dlžné výživné na maloletú T. za obdobie od 20.11.2020 do 31.10.2021 v celkovej sume 1501,05 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 130 Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.
VII./ Ukladá povinnosť matke ako rodičovi, ktorému boli deti zverené do osobnej starostlivosti, vždy do prvého dňa v mesiaci, informovať otca na jeho email: a@b.c <mailto:a@b.c> o aktuálnom zdravotnom stave oboch maloletých detí za predchádzajúci kalendárny mesiac a o vyšetreniach, ktoré deti absolvovali v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci, s uvedením dátumu vyšetrenia, mena, priezviska a sídla ambulancie lekára, ktorý dieťa vyšetril.
VIII./ Návrh matky, na úpravu styku otca s maloletou T. v mieste bydliska matky a za prítomnosti matky, zamieta.
IX./ Návrh matky na úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom od 1.9.2020 zamieta.
X./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, 5, § 25 ods.1, 2, § 26, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine a svoje rozhodnutie vo vzťahu k napadnutým výrokom založil v podstate zo zistení, že zohľadnil obavy matky, ktoré pramenia z toho, že otec jej nevrátil mal. T. podľa vzájomnej dohody, avšak, styk upravený súdnym rozhodnutím, na rozdiel od ústnej dohody rodičov, bude musieť otec dodržiavať a bude povinný v stanovený deň a v stanovený čas dieťa matke vrátiť s tým, že otec je spôsobilý sa postarať o mal. T. v rozsahu troch dní/dvoch nocí a nie je daný žiadny dôvod, aby bol upravený styk otca s maloletou za prítomnosti matky v mieste bydliska matky resp. v meste Z.. Taktiež vychádzal zo zistenia, že doposiaľ sa realizoval styk za prítomnosti matky a v spoločnom dome rodičov, čo však deti zaťažovalo, pretože otec si priebeh styku natáčal, medzi rodičmi dochádzalo k hádkam, v jednom prípade dokonca musela zasahovať polícia (keď sa otec so T. zamkol v izbe rodinného domu), komunikácia medzi rodičmi je nevraživá a negatívne emočne nabitá (čo súd vnímal na súdnych pojednávaniach). Teda realizácia styku otca s mal. T. v prítomnosti matky a v jednom spoločnom priestore, je podľa názoru súdu prvej inštancie nemožná, v rozpore s najlepším záujmom maloletej T., a to pre výrazný rodičovský a vzťahový konflikt rodičov/manželov. Rodičia nie sú aktuálne schopní v pokojnej atmosfére realizovať spoločné stretnutia. Keďže otec žije v C. a nemá možnosť realizovať stretnutia s mal. T. bližšie k jej bydlisku, súd upravil styk otca s maloletou T. na jeden víkend v mesiaci. Je zrejmé, že dieťa bude zaťažené cestovaním do C. a späť, avšak aktuálne sa iným/vhodnejším spôsobom styk otca s maloletou upraviť nedá a keďže sa jedná o jeden víkend v mesiaci, súd má za to, že to nebude pre T. neprimerane vysoká záťaž.
3. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd bral do úvahy na jednej strane príjmové a výdavkové pomery matky (príjem matky: 533 € + štátne dávky na deti: do septembra 2021: 421 €, od septembra 2021: 51 €; výdavky matky: 850 € + splátka hypotekárneho úveru 748 € - od septembra 2021), otca (príjem otca: do 11.12.2020: 1718 €, v decembri 2020 vyplatená odmena vo výške 4 mesačných platov, od 12.12.2021 do 11.6.2021 dávka v nezamestnanosti: 1077 € mesačne, od 16.8.2021 - 11.9.2021 - hrubý príjem 944 €, od 12.9.2021 - príjem 200 € mesačne; výdavky otca do júla 2021: 410 € + nájom 680; od júla 2021: 410 €), ako aj opodstatnené potreby a náklady maloletých detí (R.: 423 €, T. 338 €), ktoré sú podrobne špecifikované v bodoch 23. - 32. odôvodnenia. Pokiaľ ide o príjem otca na účely určenia výšky výživného, súd prvej inštancie má za to, že v zmysle § 75 ods. 1, druhá veta Zákona o rodine, sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal svojho zamestnania a zárobku (1718 € mesačne) u posledného zamestnávateľa Lidl Slovenská republika, v.o.s., pretože bolo preukázané, že posledný pracovný pomer otca bol ukončený dohodou, otec nežiadal,
aby zamestnávateľ uviedol dôvod skončenia pracovného pomeru dohodou, napriek tomu, že v zmysle § 60 ods. 2 Zákonníka práce toto právo mal. Zároveň súd pri určovaní výšky príjmu otca na účely určenia výšky výživného zohľadnil princíp potencionality upravený v § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine v tom kontexte, že otec je zdravý, má ukončené úplné stredoškolské vzdelanie, ovláda cudzí jazyk a absolvoval aj zahraničný školiaci kurz, prácu si hľadá v Bratislave (teda v hlavnom meste republiky so širokou škálou možností rôznych zamestnaní s primeraným finančným ohodnotením), teda otcovi nič nebráni riadne sa zamestnať a dosahovať priemerný mesačný zárobok zamestnanca v SR. Z údajov Štatistického úradu SR súd prvej inštancie zistil, že priemerná hrubá mesačná mzda zamestnanca v SR v roku 2020 je suma 1096 € ( 876 € čistá mzda) a v roku 2021 (1.Q, 2. Q) suma 1163 € (931 € čistá mzda). Zohľadniac takúto výšku čistej mesačnej mzdy, po započítaní nevyhnutných opodstatnených mesačných životných nákladov otca, je súd prvej inštancie toho názoru, že z príjmu 876 €, resp. 931 € je v možnostiach otca prispievať na výživu R. sumou 250 € a na výživu T. sumou 230 €. Matkou špecifikované a listinnými dôkazmi a výpoveďami preukázané výdavky na deti (R.: 423 €, T. 338 €), považoval súd za primerané a opodstatnené. Matka si časť svojej vyživovacej povinnosti plní aj osobnou starostlivosťou o deti, a preto je povinnosťou otca prispievať na výživu detí výživné, ktoré predstavuje viac ako 50 % sumy nákladov detí. Vyživovacia povinnosť otca k jeho deťom je jeho primárnou povinnosťou, a preto je otec povinný zamestnať sa a zabezpečiť si príjem aspoň v rozsahu priemerného príjmu zamestnanca SR (resp. aj vyšší), z ktorého si bude plniť svoju vyživovaciu povinnosť k svojim deťom. Súd priznal výživné odo dňa podania návrhu t. j. od 20.11.2020 v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, a teda návrh matky na priznanie výživného od 1.9.2020 zamietol, pretože neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie výživného spätne.
4. Pokiaľ ide o dlh na výživnom, súd prvej inštancie zohľadnil, že otec prispieva na každé z mal. detí po 100 € mesačne od vykonateľnosti rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení o výživnom, t. j. od 27.11.2020. Výpočet dlžného výživného na maloletého R. za obdobie od 20.11.2020 do 31.10.2021 v celkovej sume 1728,31 € bol nasledovný: dlžné výživné za obdobie 20.11.2020 - 26.11.2020: 7 dní: 250 € : 30 dní = 8,33 € x 7 dní = 58,31 €; dlžné výživné za obdobie 27.11.2020 - 30.11.2020 : 4 dni : 150 € : 30 dní = 5 € x 4 dni = 20 €; dlžné výživné za 1.12.2020 - 31.10.2021: 11 mesiacov x 150 € = 1650 €. Výpočet dlžného výživného na maloletú T. za obdobie od 20.11.2020 do 31.10.2021 v celkovej sume 1501,05 € bol nasledovný: dlžné výživné za obdobie 20.11.2020-26.11.2020: 7 dní: 230 €:30 dní = 7,67 € x 7 dní = 53,69 €; dlžné výživné za obdobie 27.11.2020-30.11.2020: 4 dni: 130 € : 30 dní = 4,34 € x 4 dni = 17,36 €; dlžné výživné za 1.12.2020 - 31.10.2021: 11 mesiacov x 130 € = 1430 €. Súd povolil otcovi splácať dlžné výživné u každého dieťaťa v mesačných splátkach po 130 € s bežným výživným s tým, že neuhradením, čo i len jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné.
5. Súd v súlade s § 24 ods. 5 Zákona o rodine uložil matke povinnosť raz mesačne informovať otca e-mailom o zdravotnom stave detí a vyšetreniach, ktoré deti v predchádzajúcom mesiaci absolvovali, pretože matka ako rodič, ktorému sú deti zverené do osobnej starostlivosti je povinná otca informovať najmä o zdravotnom stave detí. Ohľadne školského prospechu a záležitostí detí týkajúcich sa ich školskej dochádzky sa sám otec môže informovať v školských zariadeniach, ktoré deti navštevujú. Preto súd uložil matke informačnú povinnosť len ohľadne zdravotného stavu detí a vyšetrení, ktoré absolvovali.
6. Proti výrokom IV., VII. a VIII., t.j. o styku otca s maloletou T., o zamietnutí návrhu na úpravu styku otca s maloletou v prítomnosti matky a v mieste bydliska matky a o informačnej povinnosti matky podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil výrok o styku otca s maloletou T. a o zamietnutí jej návrhu na styk v mieste jej bydliska tak, že upraví styk otca s maloletou T. prvý piatok v mesiaci od 16.00 hod. do prvej nedele v mesiaci do 18.00 hod. v mieste bydliska maloletej s tým, že otec je povinný vrátiť jej maloletú v stanovený deň v mieste jej bydliska. Navrhla, aby ju súd zaviazal pripraviť maloletú na stretnutie s otcom vždy riadne a včas, a aby zrušil výrok, ktorým jej bola uložená informačná povinnosť. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vytýkala súdu prvej inštancie, že riadne neodôvodnil rozhodnutie o styku otca s maloletou T., keď na jednej strane konštatuje, že cesta do C. a späť bude pre maloletú záťaž a v zápätí uvádza, že to pre maloletú nebude neprimeraná záťaž. To isté platí o jej informačnej povinnosti. Namietala, že súd jej uložil túto povinnosť, aj keď sa otec takejto úpravy vôbec v konaní nedomáhal. Má za to, že v dnešnej dobe otcovi nič nebráni, aby sa na zdravotný stav mal. detí informoval sám u ošetrujúcej lekárky tak, ako vo vzťahu k ich školským zariadeniam. Vyjadrila názor, že súd prvej inštancie pochybil aj vtedy, ak sa dostatočným spôsobom nezaoberal prebiehajúcim trestným stíhaním otca, ktoré
je vedené pre ublíženie na zdraví maloletého R., a keď nezohľadnil nesúhlas maloletej s cestovaním do C.. Úprava styku otca s maloletou bez jej prítomnosti vyznieva v rozpore s konštatovaním súdu prvej inštancie, že otec nezvládol svoju rodičovskú zručnosť utíšiť citovo rozrušenú T. a zneužil jej nervozitu a nepohodu na zabezpečenie videa, ktoré chcel v konaní použiť ako dôkaz proti nej. Zdôraznila, že súd nemal preskúmané ani bydlisko otca v C. a dostatočnú pozornosť nevenoval ani tomu, že otec nevlastní osobné motorové vozidlo. Protirečivo pôsobí aj odôvodnenie rozhodnutia v odseku 53 rozsudku, kde súd konštatuje, že otec narúša atmosféru v dome a následok jeho iracionálneho správania má niesť maloletá, ktorá z určených 48 hodín na styk, precestuje 12 hodín. Záverom poznamenala, že otec je trestne stíhaný aj pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Kežmarok. Je pravdou, že otec doposiaľ nebol odsúdený ani v jednej trestnej veci, ale tieto skutočnosti je potrebné vnímať v rodinnoprávnej rovine a pri rozhodovaní na ne prihliadať s poukazom na záujem dieťaťa.
7. Proti výrokom IV, Va., Vb., VIa., VIb., t.j. proti výroku o styku otca s maloletou T., o určení výživného pre obe mal. deti a o dlžnom výživnom pre obe mal. deti podal odvolanie otec s návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby ich zmenil a povolil mu stretávať sa s maloletou každý prvý štvrtok v mesiaci od 16.00 hod. do prvej nedele v mesiaci do 18.00 hod. s tým, že maloletú v stanovený deň a čas prevezme a vráti matke v mieste bydliska matky. Pokiaľ ide o výživné navrhol, aby ho odvolací súd zaviazal prispievať na výživu mal. R. 130 Eur mesačne a na výživu mal. T. 100 Eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred od 20.11.2020 do budúcna. Uplatnil odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Má za to, že súd nedodržal zásadu rovnosti zbraní, keď ho na pojednávaniach znevýhodňoval oproti matke mal. detí tým, že neprotokoloval jeho vyjadrenia, ktoré mohli preukázať, že hovorí pravdu. Súd sa voči nemu postupoval zaujato. Navrhol preto, aby si odvolací súd vypočul nahrávku z pojednávania vo vzťahu k spôsobu vedenia pojednávania v rozpore so zásadami slušného správania v spoločnosti. Podstatné porušenie zákonných ustanovení vidí aj v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 26.4.2021, ktorá je jednostranná a zameraná len na tvrdenia matky. Z uvedenej správy vyplýva, že s ním nebol vykonaný pohovor, nebol predvolaný na Úpsvar a nebol nimi ani oslovený. Nemal tak možnosť vyjadriť sa k tomu, ako vníma celú situáciu, ale ani k tvrdeniam matky. Má za to, že matka nepreukázala svoje výdavky na energie, pretože v dome, kde predtým žili spolu, sa pohybovali na úrovni 100 - 110 Eur a nie 200 Eur, a to tam bývala ešte jedna dospelá osoba. Spochybnil aj výdavky matky na kúpu počítača a aj rozsah výdavkov na televíziu a internet v sume 50 Eur mesačne, keď vedia byť aj na úrovni 20 Eur mesačne. Súd mal prihliadať k tomu, že výdavky matky na bývanie nie sú nevyhnutné a tieto sú buď nad jej pomery, alebo si ich môže dovoliť. Namietal, že súd nezohľadnil, že prišiel o prácu s prispením matky a musel si hľadať nové bývanie. Súdu prvej inštancie vytkol, že určil výživné od 20.11.2020, aj keď mal preukázané, že spoločnú domácnosť opustil až v decembri 2020 a dovtedy sa podieľal na výžive mal. detí. Rovnako namietal, že súd určil dlh na výživnom do 31.10.2021, aj keď rozsudok vyhlasoval dňa 28.10.2021. Má za to, že v jeho prípade nenastala situácia, že by sa bezdôvodne vzdal svojho zamestnania. V tejto súvislosti poukázal na to, že mu matka do práce neprimerane zasahovala, vyvolávala mu a obťažovala iné zamestnankyne s tým, že má s nimi mať pomer, čo nebolo pravdou. Jeho zamestnávateľ s ním stratil preto trpezlivosť a bol postavený pred hotovú vec, a teda, že buď odíde s dohodou a odchodným, alebo mu dajú výpoveď a bude musieť odísť bez vedľajších nárokov. Aj keď mal prácu rád, uprednostnil zmierlivé riešenie, teda dohodu. Pokiaľ ide o jeho prácu v spoločnosti TERNO, súdu jasne vysvetlil, prečo o ňu prišiel. Namietal, že súd vychádzal z jeho potencionálneho príjmu za situácie, keď už druhým rokom zúri celosvetová pandémia a on má skúsenosti práve v postihnutej oblasti. Určené výživné 480 Eur mesačne je neprimerané súdom deklarovanej priemernej mzde v národnom hospodárstve na úrovni 931 Eur mesačne. Následne mu súd cynicky odôvodnil aj splátky dlhu na výživnom v sume 260 Eur mesačne, aby to pre neho nebolo „likvidačné“. Pokiaľ ide o jeho styk s maloletou poprel, že by ho chcel realizovať od piatku do nedele, ako to prezentuje súd prvej inštancie. Na pojednávaní konanom dňa 28.10.2021 na otázku súdu uviedol, že má v záujme stretávať sa s maloletou od štvrtku do nedele. Myslí si, že tráviť s dieťaťom 4 dni v mesiaci nie je nič, na čo by maloletá nemala právo. Navrhol aj, aby mu súd určil širšiu možnosť stretávania s maloletou počas prázdnin. Chce, aby maloletá rozvíjala aj kontakty s jeho rodinou, ktorá žije na západnom Slovensku.
8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca a matky navrhol zrušiť rozsudok v napadnutých výrokoch a v tejto časti vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na nové skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku, konkrétne na incident z 15.1.2022 za účasti polície. Je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi mal. detí sa vyostrujú a súčasná právna úprava rodičovských
práv a povinností, voči ktorej majú obaja rodičia výhrady, by mohla komplikovať styk otca s maloletou v budúcnosti.
9. Matka mal. detí vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na dôvodoch svojho odvolania a doplnila informácie o aktuálnej situácii v rodine. Popísala incident zo dňa 15.1.2022, kedy prišiel otec maloletej bez ohlásenia domov z Bratislavy. Bolo už 18.30, maloletého R. sotva pozdravil a všade hľadal maloletú T., ktorá bola v tom čase u susedov, kde sa hrala s kamarátkou. Otec sa za ňou vybral, že ju od susedov vyzdvihne a pôjde s ňou na nákupy. Keďže ho susedia nikdy nevideli, maloletú mu nedali, ale oznámili maloletej, že je tam. Maloletá začala plakať, že k nemu nepôjde, a tak otec privolal políciu. Keď prišla pre maloletú a pýtala sa, či chce ísť k otcovi, opäť k nemu odmietala ísť, plakala, triasla sa a prosila ju, aby ju otcovi nedávala. Otec odmietal odísť, a tak bola nútená privolať políciu aj ona. Otec chodí za mal. deťmi veľmi málo, cca raz za mesiac a pol až dva mesiace. I napriek tomu, že cestoval 500 km, bol s deťmi iba necelú hodinu aj keď s deťmi mohol byť koľko chcel. Správanie otca označila za maximálne nevhodné až psychopatické a nebezpečné. Prejavuje záujem len o maloletú, stretnutia vopred nedohodne. Maloletá T. odmieta ísť k telefónu, keď jej otec volá, plače. Snaží sa ju prehovoriť, aby sa aspoň chvíľu rozprávala s otcom, ale je to stále horšie. Keď otcovi zavolá a T. počuje jeho hlas, tak so strachom a pod stresom berie telefón, aj to len preto, aby nebolo zle. Maloletá bola vypočutá súdom prvej inštancie v čase, keď ešte otec býval v E. a chodil za ňou častejšie. Teraz býva v C., čo je podstatný rozdiel. Maloletá s ním odmieta cestovať tak ďaleko. Vyjadrila názor, že akékoľvek nútenie maloletej, aby išla s otcom na stretnutie, prípadne si s ním telefonovala, nemá na maloletú dobrý vplyv.
10. Otec mal. detí vo vyjadrení k odvolaniu matky tiež zotrval na svojom odvolaní. Zdôraznil, že matka sa pokúša „odstrihnúť“ ho od mal. detí a jej odvolanie tomu len nasvedčuje. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by sa nedokázal postarať o maloletú, alebo, že by pre ňu predstavoval nebezpečenstvo a hrozila by jej ujma. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predtým, než sa zmenil názor matky, maloletá s ním trávila súvisle 5 až 7 dní, počas ktorých jej poskytoval adekvátnu starostlivosť. Práve bez prítomnosti matky sa maloletá uvoľnila a mohol sa jej zmysluplne venovať. V tejto súvislosti poukázal na výsluch maloletej T. pred konajúcou sudkyňou, že má rada oboch rodičov, pamätá si, keď chodievala k otcovi do bytu v E., páčilo sa jej tam, chcela u neho prespávať, ak jej to mamka dovolí. Aj z uvedeného je možné vyvodiť, že maloletá podmieňuje prespávanie u neho súhlasom matky. Je zrejmé, že sa v maloletej bijú emócie. Poukázal na to, že sa chce s maloletou stretávať, no matka kladie rôzne podmienky, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie. Pýta sa preto, kto vytvára napätie a stres pre maloletú. V konaní bolo preukázané, že matka vytvára o ňom negatívny obraz pred maloletou a maloletú straší. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak uznal prostredie matky za „toxické“ a nevhodné pre kvalitnú realizáciu styku. Pokiaľ ide o výrok v bode VII. rozsudku, súd prvej inštancie správne vytušil, že mu matka neposkytuje informácie o mal. deťoch, ktoré by ako otec mal vedieť. Naliehanie matky na zrušenie jej informačnej povinnosti len potvrdzuje dojem, že matka nemá úprimný záujem poskytovať mu informácie o deťoch a tak sa snaží eliminovať jeho kontakt s mal. deťmi. Všade, kde je vplyv matky zjavný, snaží sa mu znemožňovať prístup k informáciám.
11. Matka v duplike k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
12. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
13. Z evidenčných pomôcok odvolací súd zistil, že popri tomto konaní prebieha na Okresnom súde Michalovce aj konanie o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. deťom. V konaní ešte nebolo meritórne rozhodnuté.
14. Výroky rozsudku o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky, o tom, že obaja rodičia budú zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok, o styku otca s mal. R., o zamietnutí návrhu matky na určenie výživného od 1.9.2020 a o trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP). 15. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 16. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 32 ods. 1 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
18. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
19. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
20. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
21. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov a čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
22. Podľa § 389 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
23. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vrátil vec v
rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože súd prvého stupňa jednak nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci a následne sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo napriek tomu, že to malo vzťah ku prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach nezrozumiteľné a zmätočné. Súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. § 36 CMP, ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu a ktorým je nesporne aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, kedy má súd povinnosť zisťovať skutočný stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu sa konajúci súd dôsledne nezaoberal predovšetkým možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov významnými pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté deti. Zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je v konaniach starostlivosti súdu o maloletých bremenom súdu. Smerovanie procesnej aktivity súdu je cielené ku vydaniu rozhodnutia v merite veci, ktoré je v zásade podmienené získaním informačného základu nevyhnutného pre takéto rozhodnutie, a to tak vo vzťahu ku poznatkom skutkovým, ako aj právnym.
24. Súd prvej inštancie na jednej strane v odôvodnení skonštatoval, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal svojho zamestnania a zárobku v spoločnosti Lidl Slovenská republika, kde zarábal 1.718 Eur mesačne, avšak následne - v rozpore s touto úvahou, už pri určovaní výživného vychádzal z priemernej hrubej mesačnej mzdy zamestnanca SR v roku 2020, ktorou je suma 1.096,- Eur (876 Eur čistá mzda) a v roku 2021, ktorou je suma 1.163,- Eur (931 Eur čistá mzda), ktorú by otec mohol dosahovať v C., ak by plne využíval všetky svoje možnosti a schopnosti. Z takéhoto potencionálneho príjmu otca mu následne určil výživné v úhrnnej výške až 480 Eur mesačne, ktoré predstavuje vyše polovicu určeného príjmu. Takýto postup súdu prvej inštancie si vnútorne odporuje, pretože ak súd raz ustáli, že povinný rodič sa vzdal svojho zamestnania a zárobku bez dôležitého dôvodu, je následne povinný vychádzať zo zárobku, ktorý povinný rodič dosahoval v tomto zamestnaní a nie z priemernej hrubej mesačnej mzdy zamestnanca v SR. Navyše, súd prvej inštancie sa pri formulovaní záveru, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal svojho zamestnania, žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, aký vplyv na to malo tvrdenie otca, že skutočným dôvodom rozviazania jeho pracovného pomeru bolo jeho klamlivé očierňovanie matkou v práci. Ingerencia matky v práci otca je pritom zrejmá z čestného prehlásenia kolegyne otca, ktoré otec predložil na podporu svojich tvrdení na č.l. 94 spisu. Súd prvej inštancie tiež pochybil, ak pri určovaní výživného a hodnotení možností a schopností oboch povinných rodičov komplexne nehodnotil aj ich majetkové pomery, ktoré v danej veci nie sú zanedbateľné. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodičia mal. detí vlastnia rodinný dom v otcom odhadovanej hodnote 400.000,- Eur, ktorý je podľa kolízneho opatrovníka luxusne zariadený. Matka mal. detí pracuje ako zdravotná sestra na polovičný pracovný úväzok za 322 Eur mesačne, poberá invalidný dôchodok 211 Eur mesačne v roku 2021 a aj predĺžený rodičovský príspevok 370 Eur mesačne. Takéto pomery rodičov za situácie, keď matka nemala nadštandardné príjmy, tiež nenasvedčujú, že je v schopnostiach otca poberať v C. len priemernú hrubú mzdu v čistej výške 931 Eur mesačne. V tomto smere bude potrebné tiež komplexne zistiť, aké exekúcie sú vedené na otca, resp. na matku mal. detí, z akého dôvodu sú vedené, pretože tvrdenia rodičov si aj v tejto časti odporujú. Bude nevyhnutné tiež zistiť aktuálny stav trestného stíhania otca za obzvlášť závažný zločin, ktoré sa proti nemu údajne vedie na Okresnom súde Kežmarok a vyžiadať si k stíhaniu otca aj príslušné dokumenty. Až po komplexnom zistení a vyhodnotení všetkých týchto skutočností bude možné rozhodnúť o výživnom od otca pre mal. deti.
25. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o styku otca s maloletou, odvolací súd zistil, že ani v tomto prípade si súd prvej inštancie pre rozhodnutie nezabezpečil všetky potrebné podklady. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou bez obmedzenia jeho miesta za situácie, keď mal preukázané, že otec ho bude realizovať v C.. V čase svojho rozhodovania však nemal k dispozícii správu kolízneho opatrovníka o pomeroch, v ktorých otec žije v C. a navyše, vychádzal z názoru maloletej T. zisteného jej výsluchom na súde dňa 18.8.2021 ešte v čase, keď otec žil v E. a tam aj častejšie realizoval svoje stretnutia s maloletou. Ako to signalizovali obaja rodičia, aj kolízny opatrovník, odkedy sa otec presťahoval do C. v septembri 2021, jeho vzťah s maloletou sa skomplikoval. Dôvody, pre ktoré sa tak stalo však vníma každý z rodičov odlišne. Kým otec tvrdí, že za tým je negatívny postoj matky mal. detí voči nemu, ktorý preberajú mal. deti, ako aj to, že matka nevychováva mal. deti v rešpekte k jeho osobe, matka poukazuje na to, že maloletá sa otca bojí preto, že ich od svojho presťahovania sa do C. málo kontaktuje a v prítomnosti detí sa správa nevhodne. Z vykonaného dokazovania je zároveň zrejmé, že voči otcovi sa vedie aj trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví, kde ako poškodený vystupuje mal. R., s ktorým otec nežiadal upraviť styk. Súd prvej inštancie si nevyžiadal správu o aktuálnom stave tohto konania a túto skutočnosť vôbec nehodnotil v kontexte s
matkou navrhovanou potrebou úpravy styku otca s maloletou len v mieste bydliska maloletej, napriek tomu, že je pre posúdenie bezpečnosti maloletej v prítomnosti otca relevantná. Na druhej strane ostal nepovšimnutý aj znalecký posudok PhDr. C. X. z 14.12.2020 (č.l. 124-125), ktorý aj keď bol podaný v trestnej veci prečinu ublíženia na zdraví, kde ako obvinený vystupuje otec a poškodený mal. R., má tiež význam pre posúdenie otázky, či je vhodné upravovať styk otca s maloletou v mieste bydliska maloletej, alebo nie. Z tohto znaleckého posudku je zrejmé, že znalkyňa nevedela vylúčiť väčšiu ovplyvniteľnosť postojov maloletého postojmi matky. Pri opise matky maloletý má tendenciu podávať viac spoločensky prijateľný popis jej správania, kým vo vzťahu k otcovi je vo vyjadreniach kritický, s nápadnou obranou matky. Aj z výpovede maloletej T. pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že by išla k otcovi, len ak to dovolí mamka. V súčasnosti maloletá T. zmenila svoj postoj k otcovi, nechce s ním nikam cestovať, pričom tieto zistenia, ani samotné dôvody takéhoto postoja maloletej, súdom prvej inštancie skúmané a hodnotené neboli so zreteľom na to, že pravdepodobne nastali až po výpovedi maloletej pred súdom prvej inštancie, keď sa otec odsťahoval do C..
26. V súhrne sa tak vec dostala do polohy vyžadujúcej takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, že by v skutočnosti mala za následok nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania.
27. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsahu nedostatočne zistil skutočný stav veci, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom takého nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, musel odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
28. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere, vzhľadom na odstup času od posledného konania a rozhodnutia na súde prvého stupňa, zaktualizovať pomery rodičov, aj mal. detí, zistiť stav trestných, aj exekučných konaní otca, resp. matky (exekučné), vyžiadať si príslušné listinné dôkazy, pokiaľ ide o styk otca s maloletou T. vyžiadať si správu kolízneho opatrovníka o pomeroch otca v C., vysporiadať sa s vyššie zdôrazňovanými zisteniami, ktoré môžu mať, resp. majú vplyv na posúdenie, či je vhodné a potrebné upravovať styk otca s maloletou v mieste bydliska maloletej, vykonať dokazovanie zápisnicou z pojednávania konaného v konaní o rozvod manželstva z 28.1.2022, v prípade potreby pribrať do konania znalca z odboru psychológia, resp. vyčkať na znalecký posudok v konaní o rozvod manželstva so zreteľom na podaný návrh otca na doplnenie dokazovania, zistený stav posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné, logicky správne a presvedčivé. Zároveň bude potrebné overiť, či maloletá nastupuje od septembra 2022 na základnú školu a zaoberať sa aj návrhom otca na širšiu úpravu styku otca s mal. deťmi počas školských prázdnin.
29. V novom rozhodnutí bude potrebné, aby súd prvej inštancie ustálil, prečo rozhodol ex offo o informačnej povinnosti matky ohľadom zdravotného stavu maloletých detí, keď takýto návrh nenavrhol ani jeden z účastníkov konania, pretože z bodu 64 napadnutého rozsudku nie je možné tieto dôvody vôbec zistiť. V tomto smere bude súd prvej inštancie zároveň povinný vysporiadať sa s odvolacími námietkami oboch rodičov mal. detí.
30. Pokiaľ otec v odvolaní namietal spôsob vedenia pojednávania konajúcou sudkyňou JUDr. Janou Uhrínovou, odvolací súd nezistil, že by bola v konaní na súde prvej inštancie riadne uplatnená námietka zaujatosti, o ktorej (ne)bolo rozhodnuté. Keďže neboli v danej veci splnené podmienky pre postup podľa § 53 a § 54 CSP, odvolací súd nemôže rozhodovať o námietke zaujatosti otca uplatnenej voči zákonnej sudkyni súdu prvej inštancie v odvolacom konaní. Odvolací súd záverom poukazuje na § 53 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
31. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).