Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/32/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: R.. G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. G. XXX/X, E., právne zastúpený: Mgr. Miroslavom Hancom, advokátom, so sídlom Hruštiny 602, proti žalovanému: G. W., bytom K. G. XXX/XXX, právne zastúpený: V.. Roman Hriadel, advokátska kancelária Žilina, Národná 806/16, Žilina, IČO: 35 655 089 Žilina, o vydanie bezdôvodného obohatenia - zaplatenia istiny 8.714,54 eur, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi istinu vo výške 101,96 eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 101,96 eur od 2.2.2012, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh žalobcu z a m i e t a.

Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa pôvodným návrhom domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a žiadal od žalovaného zaplatiť istinu vo výške 8.714,54 eur a žiadal uhradiť aj trovy konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný využíval parcely, ktoré mal vo vlastníctve bez právneho titulu, a to KNC parcelu XXXX/X v časti XXX m2, ako prístupovú komunikáciu do areálu bývalého JRD G., v ktorom sa nachádza aj stavba vo vlastníctve žalovaného - M. V.. W. užíval bez právneho titulu parcelu KNC XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria v celkovej výmere XXXX m2, N. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria časti XXX m2 a KNC parcelu XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria v časti XXXX m2, ako prístupové komunikácie v areáli bývalého JRD G., stavba - M. V.. Napokon ešte užíval KNC parcelu XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria v celkovej výmere XX m2, ako prístupovú komunikáciu k stavbe silážna jama ako odstavnú plochu pre svoje motorové vozidlá.

Podľa znaleckého posudku vyhotoveného Ing. W. dňa 13.6.2016 všeobecná hodnota nájmu predmetných pozemkov pre rok 2009 bola vo výške 3,521 eur/m2 a pre rok 2010 vo výške 3,841 eur/m2 za rok. V rozhodujúcom období od 5.8.2009 do 31.12.2010 bol žalobca podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností, ktoré bezdôvodne využíval žalovaný. Domáhal sa teda vydania bezdôvodného obohatenia, a to za obdobie od 5.8.2009 do 31.12.2010, t.j. 514 dní (z toho 149 dní za obdobie od 5.8.2009 do 31.12.2009 a 365 dní za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010). Výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslil na celkovú sumu 8.714,54 eur .

2. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil a žiadal tento zamietnuť. Poukázal na to, že je vlastníkom kat. územia Trnové zvané ako - M. V. na parcele KNC XXX/X. Táto nehnuteľnosť bola postavená ešte za predchádzajúceho užívateľa a to JRD G.. V areáli bývalého družstva sa vybudovalo viacero budov. Vlastníctvo k týmto hospodárskym budovám prešlo na jednotlivých vlastníkov a takto sa fakticky využívali následne aj prístupové cesty, ktoré používali noví vlastníci jednotlivých hospodárskych budov. Žalobca si odvodzuje vydanie bezdôvodného obohatenia za to, že využíval prístupové cesty k

svojmu vlastnému pozemku a takisto aj v iných sporoch žaluje ďalších vlastníkov budov za využívanie týchto prístupových ciest, ktorých sa stal on vlastníkom. Podľa jeho názoru, aspoň na začiatku tohto konania, mu vzniklo právo prechodu vecného bremena prechádzať po týchto prístupových cestách. Pokým by sa malo hovoriť o bezdôvodnom obohatení je potrebné vziať do úvah, že aj iné osoby využívali v tomto objekte prístupové cesty.

3. Po viacerých mimosúdnych rokovaniach sporových strán opätovne súd vo veci konal. Súd na pojednávaniach vypočul viac krát sporové strany, resp. ich právnych zástupcov. V priebehu pojednávaní sa súd oboznamoval aj s predkladanými listinnými dôkazmi. Predovšetkým sa však oboznámil s LV, geometrickým plánom nehnuteľností Ing. J. W., výkazom výmer, znaleckým posudkom Ing. W. Z. ohľadne hodnoty nehnuteľností, kúpnou zmluvou G. W. predávajúceho a kupujúceho MT ENGINEERING s.r.o., dohodou o urovnaní, kúpnou zmluvou zo dňa 13.4.2007, pripojenými dohodami o urovnaní, rozsudkom Okresného súdu Žilina 8C/89/2011, rozsudkom Okresného súdu Žilina 18C/52/2011 -480, rozsudkom Krajského súdu v Žiline 7Co/109/2012-305 a zistil nasledovné:

4. Pôvodnou žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia tak, ako je to popísané vyššie. Neskôr na pojednávaní akceptoval stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia na sumu 1.54 eur/m2 za rok za žalované obdobie, t.j. za obdobie od 5.8.2009 do 31.12.2010, čo vychádza na sumu 3.580,45 eur. Túto sumu akceptoval aj vzhľadom na právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu 18C/52/2011, z ktorého vyplýva, že pri ustanovení bezdôvodného obohatenia v tomto areáli je potrebné vychádzať z takto stanovenej ceny. Žiadal teda bezdôvodné obohatenie v sume 3.580,45 eur. V žiadnom prípade však nesúhlasil so znižovaním tejto hodnoty podľa počtu subjektov, ako o nich hovoril žalovaný, pretože je to v rozpore s dobrými mravmi. Sám žalovaný, ako konateľ spoločnosti uzatvoril s bývalou spoluvlastníčkou pozemkov v areáli Poľnohospodárskeho družstva Trnové dohodu o urovnaní, kde dobrovoľne platil 3 eur/m2/rok. V plnom rozsahu teda akceptoval sumu za nájom prístupových ciest. Navyše žiadal, aby mu súd priznal aj úrok z omeškania 9,50% ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému. V žiadnom prípade nemohol stotožniť s právoplatným rozsudkom 18C 52/2011 , že parcela KNC XXXX/ X, je mestská cesta alebo obecná cesta. Je to pozemok, ktorý je výlučne vo vlastníctve žalobcu. Takisto nemohol súhlasiť ani s tým, že treba toto nájomné rozrátať na všetkých vlastníkov v tomto areáli.

5. Je nepochybné a vyplýva to z priloženého geometrického plánu, ale aj z odôvodnenia rozsudku 18C/52/2011, že parcela 1378/5 je vstupom do areálu bývalého poľnohospodárskeho družstva, v ktorom je okrem iného postavená aj budova žalovaného. Z danej nehnuteľnosti si žalobca uplatňuje bezdôvodné obohatenie za užívanie žalovaným iba v rozsahu X. Nam2, t.j. vstup do areálu. Je nepochybné, že ide o akúsi prístupovú cestu do daného areálu, ktorú užívajú viaceré osoby, minimálne v počte užívateľov, či vlastníkov nehnuteľností v danom areáli, ako aj tretie osoby prechádzajúce cez areál.

6. Na vyššie uvedenú parcelu nasleduje parcela KNC č. XXX/XX, na ktorej sú položené panely od začiatku vstupu do areálu poľnohospodárskeho družstva. Nasleduje potom parcela KNC č.XXX/XX.

7. Ako to už vyplýva aj z rozhodnutia Okresného súdu Žilina 18C/52/2011 je nepochybné, že dané nehnuteľnosti tvoria jeden celok ako časť „prístupu“ do areálu bývalého poľnohospodárskeho družstva a sú užívané za tým účelom nielen žalovaným, ale aj inými osobami. Z rozhodnutia 18C vyplýva, že sa jednalo takisto o vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy žalobca Ing. G. Z. žaloval Ing. B. G. o vydanie bezdôvodného obohatenia a v tomto rozhodnutí, ktoré je právoplatné, označil žalovaný, že nehnuteľnosť KNC č. XXX/XX užíva 14 osôb vrátanie vlastníkov a parcelu KNC č. XXX/XX užíva 9 osôb vrátanie vlastníkov. Takisto parcela XXX/XX slúži, ako prístupová komunikácia v areáli bývalého JRD G. a to isté sa týka aj parcely XXX/XX.

8. Súd tento konkrétny prípad posudzoval v zmysle nasledovných ust. Obč. zákonníka.

§ Podľa § 123 O.z. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

V zmysle čl.20 ods.1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. S poukazom na uvedené vlastnícke právo možne obmedzovať len výnimočne a také obmedzenie sa musí vzťahovať rovným spôsobom na všetkých vlastníkov, pretože musí rešpektovať zásadu, podľa ktorej vlastnícke právo má rovnaký obsah a ochranu.

9. Podľa § 451 ods.1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

10. Podľa § 451 ods.2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa § 456 veta prvá O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

12. Podľa § 458 ods.1 O.z. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

13. Vykonaným dokazovaním súd mal za nesporné, že žalovaný tieto predmetné nehnuteľnosti užíval v období od 5.8.2009 do 31.12.2010 bez právneho titulu, teda bezdôvodne, čím sa obohatil na úkor žalobcu, ktorý bol podielovým spoluvlastníkom daných nehnuteľností.

14. Ani samotný žalovaný túto skutočnosť nespochybnil, že užíval tieto nehnuteľnosti, ale s výhradami tak, ako to je uvádzané vyššie.

15. Súdu je známe, že navrhovateľ sa domáha obdobného nároku za užívanie predmetných nehnuteľností aj voči iným subjektom - užívateľom v iných súdnych konaniach na tunajšom súde (14C/442/07, 14C/79/2009, 13C/24/2009, 24Ro169/2010, 18C/152/2009, 2C/424/2007...)

16. Čo sa týka spornej parcely KNC č. XXXX/X je nepochybné, že nachádza pred vstupom do areálu Poľnohospodárskeho družstva G. a pôsobí, ako cesta či verená komunikácia, ktorá bola v PKN stave evidovaná ako poľná cesta či obecná poľná cesta. Je takisto nepochybné, že vlastníkom tejto nehnuteľnosti bol v spornom období žalobca spolu s S. N., každý v 1.

17. Žalovaný od samého začiatku popieral, že by táto cesta - parcela č. XXXX/X patrila do vlastníctva žalobcu, resp. stále mal za sa jedná o verejnú komunikáciu, ktorá je v užívaní všetkých.

18. Žalobca požadoval od žalovaného za užívanie tejto nehnuteľnosti iba bezdôvodné obohatenie v rozsahu XXX m2, hoci výmera je XXXX m2. Žalovaný nenamietal uvedený rozsah XXX m2, toto nebolo rozporované, preto súd osobitne nedokazoval danú skutočnosť, nakoľko medzi sporovými stranami nebola sporná.

19. Z predložených listín je nepochybné, že ide o zastavanú plochu a nádvorie o výmere XXXX m2 v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a S. Kubovej. Súd má za to, že takéto jej využitie je nutné zohľadniť pri výške náhrady bezdôvodného obohatenia, pričom je nepochybné, že konkrétne žalovaný je jedným z tých osôb, ktorý skutočne užíva predmetnú nehnuteľnosť, avšak nie je možné ohraničiť počet takýchto osôb, nakoľko ide o nehnuteľnosť pokračujúcu, ako cesta v danej obci G., na rozdiel od parc. č. XXX/XX a XXX/XX, XXX/XX a XXX/ XX, ktoré sú užívané, ako prístupová cesta minimálne tými, ktorí v danom areáli majú nehnuteľnosti- hospodárske budovy.

20. Podľa § 1 ods.2 zák. č. 135/1961 Zb. v znení do 31.07.2011 pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice,

b) cesty,

c) miestne komunikácie,

d) účelové komunikácie.

21. Podľa § 4b zák. č. 153/1961 Zb. v znení do 31.07.2011 podľa ods. (1) Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. (2) Siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.

22. Podľa § 3d ods.4 zák. č. 153/1961 Zb. účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.

23. Podľa § 21 ods.1 zák. č. 153/1961 Zb. účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

24. Podľa § 21 ods.3 zák. č. 153/1961 Zb. účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

25. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účelovou komunikáciou je taká komunikácia, ktorá je len určitým spôsobom užívaný pozemok, ktorý je komunikáciou, teda ide o cestu určenú k užitiu cestnými a inými vozidlami a chodcami, slúži k spojeniu jednotlivých nehnuteľností pre potreby vlastníkov týchto nehnuteľností alebo k spojeniu týchto nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami. Pozemok, ktorý spĺňa tieto kritéria, stáva sa účelovou komunikáciou zo zákona bez toho, aby bolo potrebné vydávať správne rozhodnutie. Ak zriadi vlastník pozemku účelovú komunikáciu alebo súhlasí aj konkludentne s jej zriadením, stáva sa táto komunikácia verejne prístupnou. Súkromné práva vlastníka sú v takom prípade obmedzené verejnoprávnym inštitútom užívania pozemnej komunikácie.

26. Je nepochybné, že parc. KNC č. XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalobcu tvorí časť cesty, ktorá sa aj užívala ako cesta niekoľko rokov a táto časť je spojená s ďalšími pozemkami, ktoré sú vo vlastníctve aj Mesta Žilina, ktorý udržiava celú túto cestu, nielen časť vo svojom vlastníctve.

27. S poukazom na ustanovenie § 3d ods. 4 zák. č. 153/1961 Zb. a § 21 ods.3 cit. zák. možno posúdiť, že ide o účelovú komunikáciu, ktorej časť je vo vlastníctve fyzických osôb, a to aj žalobcu a ako účelová komunikácia spĺňa aj podmienku, že slúži spojeniu nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami. Dokonca má aj vzhľad ako cesta, na ktorej je potiahnutý asfaltový koberec a o jej údržbu sa stará v celom rozsahu Mesto Žilina. Súd poukazuje na to, že na predmetnej nehnuteľnosti žalobcu, ktorá tvorí časť cesty, nebol žiadny zákaz vstupu na danú časť cesty a pod.

28. Žalobca si uplatnil bezdôvodné obohatenie iba z časti danej nehnuteľnosti v rozsahu XXX m2, hoci celková výmera je XXXX m2. Užívaný rozsah XXX m2 nebol nikým namietaný, medzi účastníkmi táto výmera nebola sporná, žalovaný iba namietal to, že sa jedná o cestu, za ktorú nie je dôvod platiť žalobcovi. Je nepochybné, že vzhľad danej cesty pôsobí dojmom komunikácie, nakoľko je pokrytá asfaltom a dokonca je užívaná neobmedzene a neobmedzeným počtom rôznych subjektov, teda nielen tých, čo vstupujú do areálu poľnohospodárskeho družstva. Dokonca táto cesta ďalej pokračuje okolo areálu poľnohospodárskeho družstva a je riadne udržiavaná Mestom Žilina, ktoré je v časti danej cesty aj vlastníkom, nakoľko táto cesta sa skladá z viacerých parciel vo vlastníctve rôznych vlastníkov. V minulosti bola táto cesta využívaná ako poľná cesta. Časť parcely, ktorá patrí žalobcovi v súčasnosti je vedená ako zastavané plochy a nádvoria. Je to táto cesta, resp. časť „cesty“ vo vlastníctve žalobcu nie je ničím v teréne označená, z ničoho nie je verejnosti známe, že je vo vlastníctve žalobcu, keďže sa niekoľko rokov užíva ako cesta neobmedzene, predsa nikto, kto užíva nejakú cestu nezisťuje, kto je vlastníkom, a to zvlášť, keď nehnuteľnosť je vzhľadovo cestou a niekoľko rokov sa užíva ako cesta.

Je prirodzené, že pokiaľ nejaký úsek sa dlhé roky používa ako cesta, aj vzhľadovo pôsobí dojmom ako riadna komunikácia, nikto si predtým, ako vstúpi na ňu nezisťuje, či ide o skutočne evidovanú komunikáciu, alebo že je vo vlastníctve konkrétnej fyzickej osoby a to bez ohľadu na prístup do katastra nehnuteľnosti. Z ničoho nebolo zrejmé, že ide o vlastníctvo žalobcu. Voči žalovanému sa žalobca domáhal náhrady za užívanie tejto cesty dňom 5.8.2011. Žalobca má síce Ústavou SR zaručenú ochranu vlastníckeho práva, ale žalobca sa nespráva ako vlastník, svoje vlastníctvo si nechránil, z ničoho nevyplývalo pre užívateľov cesty jeho vlastníctvo v časti cesty predmetnej parcely. Je pravdou, že je to jeho vlastníctvo, a že nehnuteľnosť užívajú aj iné osoby v nespočetnom množstve. Títo nemali dôvod si myslieť, že nejde o komunikáciu, nič tomu nenasvedčovalo. Až keď užívali cestu nejakú dobu, tak žalobca podal žalobu na bezdôvodné obohatenie za užívanie danej nehnuteľnosti v minulosti.

29. Súd má však za to, že ide o účelovú komunikáciu, so zriadením ktorej súhlasil žalobca, resp. jeho právny predchodca, čo sa prejavilo v tom, že nenamietal upraviť cestu v celom rozsahu, ako aj údržbu, ktorú realizovalo Mesto Žilina. Súd posúdil, že žalovaný žalobcov pozemok užíva ako cestu z titulu všeobecného užívania účelovej komunikácie, teda na spornom pozemku je účelová komunikácia a bolo by v rozpore s dobrými mravmi platiť žalobcovi žalovaným nejakú náhradu. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie danú cestu možno výkladom zákona považovať za účelovú komunikáciu, ktorej časť je vo vlastníctve aj žalobcu.

30. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nepriznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie parc. KNC č. XXXX/X, keďže ide o účelovú komunikáciu a akékoľvek nárokovanie na nejakú úhradu za užívanie danej nehnuteľnosti by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež by bolo nespravodlivé zaviazať len žalovaného za užívanie tejto nehnuteľnosti, keďže túto časť cesty užíva denne množstvo osôb bez možnosti presného určenia počtu.

31. Podľa § 3 ods.1 O.z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

32. Súd poukazuje na to, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný užíva aj parc. KNC č. XXX/XX a XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX. Tieto parcely sa nachádzajú v samotnom areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva. Ide o prístupové cesty. Je nepochybné, že ich musí žalovaný spolu ďalšími konkrétnymi osobami užívať. Keďže boli užívané bez právneho titulu, ide o náhradu za bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu.

33. V ďalšom sa súd zaoberal hodnotou výšky bezdôvodného obohatenia. Z priebehu tohto súdneho sporu vyplýva, že sporné strany sa dohodli, že odplata za 1 m2 by mala činiť 1,54 eur/m2 ročne. Takáto suma bola ustálená aj v samotnom konaní 18C/52/2011-480, kde sa riešila podrobne problematika vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie parciel KNC č. XXXX/X, XXX/XX, XXX/XX. Čo sa týka parciel KNC č. XXX/XX a XXX/XX, už vo vyššie uvedenom konaní bolo konštatované a určené, že parcelu XXX/XX užíva minimálne 7 osôb a parcelu XXX/XX minimálne 12 subjektov (p. H., žalovaný, p. V., p. G., B./B., družstvo - K., J., F., W., B., I., U. pozemkové spoločenstvo).

XX. Vzhľadom na určenú cenu nájmu, ako výšku bezdôvodného obohatenia zohľadnenú s poukazom najmä s tým, že sporové strany v tomto konaní sa dohodli na výške nájmu vychádzajúc zo znaleckého posudku, súd určil, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil vo výške, ktorú určil výpočtom z celkovej hodnoty za podiel žalobcu za obdobie od 5.8.2009 do 31.12.2010, t.j. celkovo 514 dní.

- pri nehnuteľnosti parc. KNC č. XXX/XX o výmere XXXX m2 pri užívaní 12 osobami za 1,54 eur/m2/rok za podiel 1/2, t.j. (žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v 1) t.j. XXXX m2 x 1,54) : 12 = 135 eur : 2 = 67,50 eur, t.j. za obdobie jedného roka 365 dní, k tomu treba prirátať obdobie od 5.8.2009 do 31.12.2009, t.j. 149 dní. Nájom za rok celkovo vychádza 1620,08 eur, za 1 mesiac 135 eur, na 1 deň 4,50 eur, za 149 dní to predstavuje sumu 670,53 eur : 12 osobami, ktoré minimálne tieto subjekty užívajú nehnuteľnosť = 55,87 eur : 2 (žalobca bol podielovým spoluvlastníkom v týchto nehnuteľnostiach v 1) = 27,93 eur (149 dní) + 67,50 (365 dní) = 95,43 eur pri tejto nehnuteľnosti.

- pri nehnuteľnosti parc. KNC č. XXX/XX o výmere XXX m2 pri užívaní 7 osobami za 1,54 eur/m2/rok, t.j. (287 m2 x 1,54) : 7 = 31,57 eur, opätovne treba zohľadniť užívanie za celú dobu, t.j. 514 dní, ročne 31,57

+ 149 dní = 13,6 eur za dobu 514 dní : 2 (žalobca podielovým spoluvlastníkom v týchto nehnuteľnostiach v 1) = 6,53 eur.

- pri nehnuteľnosti KNC parc. č. XXX/XX v časti XXXX m2, ako prístupová komunikácia priamo v areáli družstva a parcely 5P. zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2 ako prístupová komunikácia k stavbe M. V., k tomuto žalovaný zaujal také stanovisko, že on nemal dôvod tieto dve parcely užívať. V roku 2009-2011 odkúpil parcely na LV č. XXX a XXX a po týchto chodí ku svojmu objektu. Nemá dôvod využívať cesty, ktoré sú predmetom sporu. Naopak žalobca tvrdil, že tieto parcely XXX/XX a XXX/XX sú spevnené plochy, ktoré sú vyložené panelmi a žalovaný pristupoval k svojmu objektu a to tak, že chodil buď vrchnou stranou alebo spodnou stranou, teda po parcelách vo vlastníctve žalobcu. To znamená, že aj žalobca týmto vyjadrením pripustil, že skutočne žalovaný využíval aj iný spôsob prístupu k svojmu objektu. Aj z pripojeného geometrického plánu, ktorý vypracoval Ing. J. W. je nepochybné, že vlastníkom nehnuteľnosti M. je žalovaný, čo vyplýva aj z LV XXXX. Z pripojeného geometrického plánu je nepochybné, že na túto parcelu je možné sa dostať aj po vrchných parcelách, ako to uviedol žalovaný. Odkúpil v roku 2009 parcely na LV č. XXX a XXX. Nemal žiadny dôvod využívať cestné spojenie k svojmu objektu po parcelách XXX/XX a XXX/XX. Je nespochybniteľné, že aj samotný žalobca uviedol a pripustil, že to bol žalovaný, ktorý buď k svojmu objektu chodil vrchnou stranou, po svojich pozemkoch, alebo po sporných parcelách, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu.

35. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal, že žalovaný využíval tieto spevnené cesty, ako prístupové cesty k svojmu objektu. Pokiaľ by takáto prístupová cesta vo vlastníctve žalobcu tvorila jedinú možnú prístupovú cestu, samozrejme by sa súd priklonil k žalobe žalobcu, ale je nepochybné, že k svojmu objektu sa mohol dostať po svojich pozemkoch, ktoré odkúpil v roku 2009. Tvrdenie, že využíval aj tieto nehnuteľnosti k prechodu ku svoju objektu sú ničím nepodložené. ´ V tejto časti potom súd ohľadne vydanie bezdôvodného obohatenia za parcely XXX/XX a XXX/XX žalobný návrh žalobcu zamietol. Skutočne išlo len o tvrdenie žalobcu, že prechádza žalovaný cez jeho nehnuteľnosti. Bol to žalovaný, ktorý vyvrátil jeho tvrdenia tým, že preukázal, že je vlastníkom nehnuteľnosti po ktorých chodí, ktoré využíva, ako prístupovú cestu ku svojmu objektu.

36. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 6.8.2011 z dôvodu, že týmto dátumom mu bola doručená žaloba a týmto dátumom sa dozvedel, že je v omeškaní so splácaním dlhu.

37. Podľa § 517 ods.2 .z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

40. Žalobca si uplatňoval úroky z omeškania od 6.8.2011, žalobu podal na súd 5.8.2011. V tomto čase žalovaný ešte nemohol vedieť, že sa vedie na tunajšom súde konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd vzhľadom na dátum úroku z omeškania stanovil na deň 2.2.2012. Dňom 1.2.2012 bol žalovanému doručený platobný rozkaz spolu so žalobným návrhom. Do omeškania dlhu sa teda mohol dostať nasledujúcom dňom, t.j. 2.2.2012. Doručenie žaloby aj v zmysle ustálenej súdnej praxe nahrádza výzvu na zaplatenie dlhu. Vzhľadom na to, že si žalovaný svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, a to ani po doručení žalobného návrhu, vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal požadovaný úrok vo výške 9,5 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., avšak iba z vyššie uvedených priznaných súm.

41. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 -súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Žalobca sa v tomto konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 8.714,54 eur. Súd mu priznal bezdôvodné obohatenie vo výške 101,96 eur. Je nepochybné, že žalobca mal v tomto konaní len nepatrí úspech, preto súd podľa § 255 ods. 2 nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).