Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-775-2015.pdf
PDF · 104.42 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/775/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Eva Barcajová a JUDr. Katarína Arnouldová v právnej veci žalobcu: Naša domová správa, s.r.o., so sídlom Legionárska 1127, Sereď, IČO: 47 582 031, proti žalovaným: 1) Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/X, Q., zastúpený: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, 2) Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/A, Q., o zaplatenie 2.599,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1) a 2) proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 10C/64/2014-90 zo dňa 14. mája 2015, takto
rozhodol:
I. Voči žalovanému 1) sa odvolacie konanie z a s t a v u j e .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .
III. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaných 1) a 2) spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2.599,42 eura s 5,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 126,50 eura od 01.05.2013 do zaplatenia, s 5,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 126,50 eura od 01.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 126,50 eura od 01.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 126,50 eura od 01.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 126,50 eura od 01.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.11.2013 do zaplatenia, s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 131,35 eura od 01.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 259,37 eura od 01.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.06.2014 do zaplatenia, s 5,15% ročným úrokom z omeškania, zo sumy 131,35 eura od 01.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.09.2014 do zaplatenia, s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 131,35 eura od 01.10.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1) a 2) zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 155, 50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil § 3 ods. 1, § 697 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 6 ods. 1, § 7b ods. 1 § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vecne rozsudok odôvodnil tým, že súd mal predloženou notárskou zápisnicou z 22.4.2015 notárkou JUDr. Andreou Barancovou, PhD. sp. zn. N 79/2015, Nz 13623/2015 preukázané, že byt vo vlastníctve žalovaných 1) a 2) bol predaný na dražbe. Vydražiteľom sa stala obchodná spoločnosť TP Centrum, s.r.o. so sídlom v Šali. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie preddavkov
a nákladov za správu bytu. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaní 1) a 2) so žalobcom za trvania manželstva uzatvorili zmluvu o správe domu, v zmysle ktorej vznikla povinnosť žalovaných platiť žalobcovi preddavky a skutočné náklady za správu domu a poskytnúť požadované plnenie za obdobie od apríla 2013 do septembra 2014. Napriek vyúčtovaniu, zaslaným upomienkam žalovaní dlžnú sumu, ktorá je predmetom konania nezaplatili. Po rozvode manželstva si žalovaní nevyporiadali svoj majetok patriaci do bezpodielového vlastníctva manželov (BSM) v lehote troch rokov, preto sa bezpodielové spoluvlastníctvo k bytu zmenilo na podielové spoluvlastníctvo. V takom prípade o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch manželov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. To znamená, že v čase rozhodovania súdu byt patril do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1) a 2). Uzatvorením zmluvy o správe bytu medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovoprávny vzťah, na základe ktorého sa žalovaní 1) a 2) zaviazali žalobcovi platiť úhrady dohodnuté v zmluve. Z § 139 OZ vyplýva pre žalovaných, ako podielových spoluvlastníkov povinnosť platiť pre každého polovicu z právnych úkonov, týkajúcich sa predmetného bytu tak, že sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Je ich povinnosťou spoločne sa podieľať na úhradách do času, pokiaľ nedôjde k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Predmetné ustanovenie je právnou skutočnosťou, ktorá zakladá solidárny záväzok. K námietkam žalovaného 1) súd uviedol, že žalovaný 1) žiadal, aby ho súd vylúčil zo solidárnej zodpovednosti z dôvodu, že byt neužíva od rozvodu manželstva a doposiaľ všetky pohľadávky súvisiace s bytom hradil výlučne on cestou exekúcie. Občiansky zákonník nepozná pojem vylúčenia zo solidárnej zodpovednosti, preto súd považoval námietku za neopodstatnenú. Žalovaný 1) žiadal zamietnuť žalobu voči nemu s poukazom na dobré mravy upravené v § 3 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník, ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú základný hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich odkazom v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná, alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu, prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Žalovaný 1) videl rozpor s dobrými mravmi v prípade, ak by ho súd zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy napriek tomu, že doposiaľ výlučne on platil cestou exekúcie pohľadávky spojené s užívania bytu, pričom byt výlučne užíva žalovaná 2). Žalobca si uplatnil zaplatenie pohľadávky solidárne v súlade so zákonom. Bolo vecou žalovaných, aby po rozvode manželstva si vyporiadali BSM. K vyporiadaniu BSM nedošlo z dôvodu, že žalovaní sa nevedeli dohodnúť na vyporiadaní a nebol ani podaný návrh na vyporiadanie BSM z dôvodu, že žalovaný 1) nemal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku. Pokiaľ jeho ekonomická, finančná, sociálna situácia mu nedovoľovala zaplatiť súdny poplatok za návrh, mal právo žiadať súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Súdny poplatok za návrh o vyporiadanie BSM je určite nižší, ako platenie pohľadávok za užívanie bytu, ktorý zaplatil žalovaný 1) za byt, ktorý neužíval. Súd nakoniec zdôrazňuje, že každý je pri výkone svojho práva povinný dbať na to, aby neznemožnil, či nerušil výkon práv iných. Zákon ustanovuje pravidlá a spôsob výkonu subjektívnych práv a povinností, ktoré vyplývajú zo zásady, že subjektívne práva a povinnosti nemožno vykonávať neobmedzene. Z uzatvorenej zmluvy o správe bytu žalovaným vznikli spoločné práva, ale aj povinnosti, ktoré voči žalobcovi majú plniť spoločne a nerozdielne. V prípade, že žalovaný 1) zaplatí pohľadávku žalobcovi sám, má právo od žalovanej 2) žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaní sa s platením preddavkov za správu domu a poskytované plnenia dostali do omeškania, preto má žalobca právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a úspešnému žalobcovi priznal právo na zaplatenie trov konania vo výške 155,50 eura za zaplatený súdny poplatok za návrh.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 1) z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) OSP a súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Žalovaný 1) už pred rozvodom predmetný byt opustil a po rozvode ho definitívne neužíval a bol nútený z dôvodu vážnych nezhôd so žalovanou 2) si nájsť nové nájomné bývanie, ktoré užíval a užíva spolu so svojím toho času už dospelým synom G.. Rozvodovým rozsudkom bol žalovaný 1) zaviazaný platiť výživné na dcéry a to na maloletú E. a na maloletú E.. Svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plnil. Dlhodobo boli
žalovanému 1) zrážané zo mzdy sumy pri vedení exekúcii na základe súdnych rozhodnutí v ktorých boli spolu so žalovanou 2) zaviazaní na platenie úhrad za služby spojených s užívaním bytu, ktorý žalovaný 1) dlhodobo neužíva. V čase vedenia exekučných konaní žil s príjmom na hranici životného minima, pretože výlučne žalovaný 1) uhrádzal exekvované náklady na bývanie jeho bývalej manželky, žalovanej 2). Žalovaná 2) po rozvode manželstva pracovala sporadicky a väčšiu časť uplynulého trojročného obdobia nepracovala vôbec a jej jediným príjmom bolo výživné na deti, ktoré od žalovaného dostávala. Žalovaný 1) sa pokúšal so žalovanou 2) dohodnúť o predaji bytu z dôvodu zníženia nákladov na bývanie, snažil sa vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Akékoľvek návrhy žalovaná 2) odmietala. Žalovaný 1) trvá na tom, že rozhodnutie súdu uhradiť vzniknutý dlh voči žalobcovi titulom neuhrádzania predpísaných platieb do fondu opráv spoločne so žalovanou 2) je voči žalovanému 1) nespravodlivým rozhodnutím, pretože súd nevzal do úvahy námietku žalovaného 1) v súlade s § 3 ods. 1 OZ. V spornom období spolu s dcérami užívala byt výlučne žalovaná 2), preto len ona je povinná zaplatiť dlžnú sumu. Z uvedených dôvodov žalovaný 1) navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaplatením žalovanej sumy a náhrady trov konania zaviaže výlučne žalovanú 2) a voči jeho osobe návrh v celom rozsahu zamietne.
4. Žalovaný 1) zobral odvolanie v celom rozsahu späť podaním doručeným súdu 30.11.2015.
5. Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
6. Späťvzatie odvolania je dispozitívny úkon účastníka konania, ktorý odvolanie podal. Na účinné späťvzatie sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, ani súhlas súdu a možno ho urobiť až do okamihu, kým súd o podanom odvolaní nerozhodne. Po späťvzatí odvolania odvolací súd rozhodne už len o zastavení odvolacieho konania. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalovaného 1, ktorí vzal svoje odvolanie výslovne v celom rozsahu späť, odvolací súd v zmysle § 369 CSP odvolacie konanie voči žalovanému 1) zastavil.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná 2). V odvolaní uviedla, že žalovaný 1) neplatil žalovanej 2) pravidelne mesačné výživné, ešte v januári 2013 žalovanej 2) dlhoval na výživnom 1.750 eur. Žalovaný 1) dlhoval žalovanej 2) i zaostalé zročné výživné, ktoré nebolo ešte v mesiaci júl 2013 vyplatené. Zaostalé zročné výživné si žalovaná musela uplatniť pomocou overených rozsudkov u notára, advokátovi zaplatiť za každý rozsudok a ten všetko zaslal exekútorovi. Dlžného výživného sa musela domáhať v exekučnom konaní. Skutočnosť, že predmetný byt obýva žalovaná 2) je irelevantný, nakoľko pokým táto nehnuteľnosť spadá do BSM na plnenie povinností vyplývajúcich zo správy nehnuteľností majú byť vlastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne až do jeho vyporiadania. Pod pojem výživné teoreticky spadá aj zabezpečenie bytovej otázky detí, avšak súd konštatoval, že tieto prostriedky sa prioritne majú využiť na financovanie výživy, ošatenia, školských pomôcok poprípade mimoškolských aktivít, teda na plnohodnotný vývoj maloletých detí. Žalovaný 1) nemôže očakávať, že žalovaná 2) bude z týchto finančných prostriedkov, ktoré jej posiela na výživné, uhrádzať dlhy voči žalobcovi. Žalovaná 2) sa v odvolaní zamýšľa nad tým, ako môže žalovaný 1) v konaní poukazovať na to, že plnenie voči jeho osobe sa považuje za nespravodlivý výkon práv v rozpore s dobrými mravmi a ako môže mať za to, že sú preukázané dôvody na vylúčenie solidárnej zodpovednosti. Žalovaná 2) ešte v roku 2011 navštívila realitnú kanceláriu za účelom predaja bytu, avšak žalovaný 1) nachádzal stále výhovorky, aby sa predaj neuskutočnil. Žalovaná 2) navrhla, aby bol byt predaný a zo získaných finančných zdrojov boli uspokojené všetky záložné práva. Exekučné príkazy na všetky exekúcie boli rozposlané i všetkým zamestnávateľom žalovanej 2) ktorá nedosahovala taký príjem, aby jej z neho vykonávali exekučné zrážky. Žalovaný 1) viackrát ohovoril dobré meno žalovanej 2), hrubo ju osočoval, osočuje a tak jej znemožnil prístup k lepšie platenému pracovnému miestu. Žalovaná 2) nesúhlasila s dražbou ich bytu a podala voči dražbe námietky. Žalovaná 2) nesúhlasí s tým, že aj v prípade, keby žalovaný 1) zaplatil pohľadávku žalobcovi sám, by mal mať právo voči žalovanej 2) žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný 1) sa nechcel vyporiadať, nechcel predať byt cez realitnú kanceláriu. Žalovaný 1) neplatil pravidelne výživné, nechcel zaplatiť zročné zaostalé výživné, dobrovoľne neplnil to, čo mu súd uložil. Byt bol vydražený približne o 21.000 eur nižšiu sumu, ako sú dlhy na byte a suma nemusí byť konečná. Keďže žalovaná 2) nemá peniaze na advokátov, preto podáva odvolanie sama. Odvolaním sa domáha predovšetkým toho, že žalovaný 1) má zaplatiť pohľadávku žalobcovi sám a nemá právo sa od žalovanej 2) domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.
8. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu 16.9.2015 a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že argumentácia žalovaných je neopodstatnená, pretože žalobca sa svojho nároku domáha na základe platnej právnej úpravy.
9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3, CSP, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo zverejnené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie je potrebné dodať nasledovné:
12. Predmetom sporu bola v danom prípade pohľadávka žalobcu, vo výške 2.599,42 eura s príslušenstvom voči žalovaným, ktorej sa domáhal titulom úhrad do fondu opráv a za služby spojené s užívaním bytu žalovaných na X. podlaží v bytovom dome súp. č. XXXX/A na V. ulici v Q. za obdobie od apríla 2013 do októbra 2014. Byt bol v čase rozhodovania súdom prvej inštancie predaný v dobrovoľnej dražbe a v čase existencie dlhu bol v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, pretože si BSM po rozvode nevyporiadali. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaných 1) a 2) zaviazal zaplatiť dlžnú sumu. Neprihliadol na obranu žalovaných, ktorí počas konania v podstate namietali len tú skutočnosť, že žalovaný 1) tvrdil, že nemá byť zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy, pretože v uvedenom období byt užívala výlučne žalovaná 1) s dvoma dcérami strán sporu, žalovaný1) výlučne doposiaľ zaplatil všetky výdavky spojené s užívaním tohto bytu v exekúcii, pretože žalovaná 2) nikde nepracuje alebo dosahuje len taký príjem, z ktorého nie je možné exekvovať žiadnu sumu. Navyše žalovaný 1) si platí náklady spojené s vlastným bývaním spolu so synom, pretože sa od žalovanej 2) odsťahoval. Žalovaný 1) považoval výkon práv žalobcu voči jeho osobe vzhľadom na uvedené za v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná 2) navrhovala, aby nebola zaviazaná na zaplatenie dlžnej sumy z dôvodu, že nemá dostatok finančných prostriedkov aj preto, že žalovaný 1) jej riadne neplatil výživné na dve maloleté deti a svojich nárokov sa musela voči nemu domáhať v exekúcii.
13. Žalovaná 2) v odvolaní poukazovala na rovnaké skutočnosti, ako pred súdom prvej inštancie. Aj keď bývala v spoločnom byte oboch žalovaných, nemá finančné prostriedky na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný 1) jej riadne neplatil výživné, musela sa ho domáhať v exekúcii. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby bol žalovaný 1) zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy. Zároveň nesúhlasila s tým, že ak aj žalovaný 1) zaplatí dlžnú sumu, mal by mať voči žalovanej 2) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
14. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý riadne odôvodnil, prečo výkon práva žalobcu nie je v rozpore s dobrými mravmi a zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy oboch žalovaných spoločne a nerozdielne. Žalobca nemôže v konaní doplácať na vzájomné nezhody oboch žalovaných, ktorí sa počas konania pred súdom prvej inštancie a aj v podanom odvolaní vzájomne obviňovali a každý z nich poukazoval na chybné kroky toho druhého, v dôsledku čoho by mal dlh zaplatiť ten druhý z bývalých manželov. Neschopnosť žalovaných predať spoločný byt, aby nemuseli platiť vysoké náklady súvisiace s jeho obstaraním a užívaním pre vzájomné nezhody až do takej miery, že byt bol napokon predaný v dobrovoľnej dražbe a žalovaní 1) a 2) za neho dostali menej, ako keby ho predali prostredníctvom realitnej kancelárie, nemôže byť na úkor žalobcu a výkon jeho práv nemôže byť
považovaný za v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca žalovaným za obdobie od apríla 2013 do októbra 2014 riadne poskytoval služby v súlade s uzavretou zmluvou a výkone správy, preto bolo povinnosťou žalovaných, ako spoluvlastníkov bytu za poskytované služby zaplatiť dohodnutú sumu. V tomto konaní nemôže byť posudzovaná námietka žalovanej 2), aby bolo v budúcnosti zakázané žalovanému 1) domáhať sa od žalovanej 2) vydania bezdôvodného obohatenia v prípade, ak celú dlžnú sumu zaplatí žalovaný 1). Ide o právo žalovaného 1) vyplývajúce mu zo zákona a ani súd nie je oprávnený výkon takéhoto práva obmedziť, alebo dokonca zakázať. Ak tak žalovaný 1) urobí a uplatní si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej 2) súdnou cestou, až v tomto budúcom konaní bude súd oprávnený (a povinný) vysporiadať sa s argumentáciou žalovanej 2).
15. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej žalovanej 2). Nakoľko mu však preukázateľne žiadne nevznikli s poukazom na čl. 4 CSP, odvolací súd žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).