Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/21/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovanej G. Y., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 19.06.2017, takto

rozhodol:

ObžalovanáG. Y. , rodená Y., narodená XX.XX.XXXX v S. J., trvale bytom Q., Y. č. XXXX/XX, prechodne bytom U., XXXX D., A. U. XX,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e : 1/ ako matka detí R. Y., nar. XX.XX.XXXX a G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u M. Y., ktorej boli deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, hoci má k nim vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P 432/2007 zo dňa 30.07.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2008 jej bola výška tejto povinnosti určená tak, že má prispievať mesačne na výživu mal. R. Y. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám M. Y. počnúc právoplatnosťou rozsudku, ako aj rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P 366/2006 zo dňa 04.06.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.06.2007, jej bola výška tejto povinnosti určená tak, že má prispievať mesačne na výživu G. H. v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do XX-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám M. Y. počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom si túto vyživovaciu povinnosť úmyselne neplnila od septembra 2008, v dôsledku čoho bola M. Y. odkázaná na finančnú a materiálnu pomoc iných osôb - konkrétne od dcéry M. J. a dcérinho druha R. D., bez ktorých pomoci by maloleté deti trpeli núdzou, taktiež bola nútená požiadať Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nitra o priznanie náhradného výživného na R. Y., ktorý jej na základe rozhodnutia č. NR1/OPHN/SOC/2014/61770-0002 zo dňa 02.04.2014, právoplatné dňa 03.04.2014 priznal a vyplácal od 01.12.2013 náhradné výživné vo výške 27,13 eura mesačne, čím jej ohľadne R. Y. za obdobie od septembra 2008 do 19.06.2017 vznikol na výživnom dlh k rukám M. Y. vo výške 2.787,92 eura a ohľadne G. H. za obdobie od septembra 2008 do januára 2014 (vrátane) vznikol na výživnom dlh k rukám M. Y. vo výške 1.675,59 eura, 2/ ako matka J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca J. H., nar. XX.XX.XXXX hoci má k nemu vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu jej zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/373/2006 zo dňa 08.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2007, jej bola výška tejto povinnosti určená tak, že má prispievať na výživu syna J. H. mesačne sumou vo výške 681,- Sk (t.j. 22,61 eura) vopred vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku, si túto vyživovaciu povinnosť úmyselne neplnila, čím jej za obdobie od júla 2007 do apríla 2015 (vrátane) vznikol dlh na výživnom k rukám J. H. vo výške 2.125,34 eura,“.

t e d a : najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, vydala tak oprávnené osoby do nebezpečenstva núdze a skutok spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l a : prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné podľa svojich schopností.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanej G. Y. (ďalej len „obžalovaná“) a za splnenia zákonom ustanovených podmienok vykonal dňa 19.06.2017 hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti, pričom realizoval dokazovanie prečítaním jej výpovede z prípravného konania, výsluchom svedkov M. Y. a J. H., prečítaním výpovedí svedkov M. J., R. D. a J.. G. U. a prečítaním listinných dôkazov. Obžalovaná sa na hlavné pojednávanie nedostavila, avšak o jeho termíne preukázateľne vedela, nakoľko dňa 12.06.2017 prevzala súdnu zásielku s predvolaním naň a navyše zobrala termín na vedomie aj telefonicky dňa 23.05.2017. Obžalovaná sa nedostavila s odôvodnením, že sa aktuálne zdržiava a žije mimo územia Slovesnkej republiky, konkrítne v Belgicku a je gravidná, pričom sa jedná u nej o rizikovú graviditu. Svoju neúčasť súdu teda takto ospravedlnila a zároveň dala súhlas na konanie v jej neprítomnosti.

Za splnenia zákonných podmienok súd vykonal hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti, vychádzajúc zo skutočností, že obžaloba jej bola riadne a včas doručená, obžalovaná mala vedomosť o termíne konania hlavného pojednávania, mala možnosť vyjadriť sa ku zažalovanému skutku v prípravnom konaní a vec bolo možné spoľahlivo objasniť aj v jej neprítomnosti a tak postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania. Takto zistil, že obžalovaná pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní vypovedala, že si je plne vedomá svojej vyživovacej povinnosti, ako aj rozsahu, v akom si ju má plniť voči svojim deťom. Rovnako uviedla, že nebola schopná plniť si riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosti, nakoľko nemala peniaze. Z jej výpovede tiež vyplynulo, že vyjadrila nad svojim konaním ľútosť a prejavila snahu uhradiť dlh na výživnom.

Svedkyňa M. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaná neplatila ani na jedno dieťa nič, musela sa o deti starať sama, resp. musela jej s ich výživou pomáhať dcéra M.. Nevedela presne vyčísliť výšku dlhu na výživnom, ale za celé obdobie, kedy obžalovaná mala platiť, nezaplatila nič, a teda dlh zodpovedá sume, ktorú mala zaplatiť za každý mesiac žalovaného obdobia. Na doplňujúce otázky uviedla, že R. žije aj naďalej u nej a G. už u nej dávno nebýva, odsťahovala sa a stará sa o seba sama, z času na čas sa stretnú. S obžalovanou je v kontakte, zvykne ju informovať, kde je a čo robí, ale finančne jej na deti nijako neprispieva.

Svedok J. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kým bol syn u neho, obžalovaná na neho vôbec neprispievala. On s ňou ani nie je v žiadnom kontakte, nič o nej nevie a mal s ňou spor o otcovstvo vo vzťahu k ďalšiemu dieťaťu. Odkedy mu dieťa vzali do ústavu, vôbec sa s obžalovanou nestýka a ani nevyhľadáva kontakt na ňu. Nevedel vyčísliť dlh na výživnom, ale predpokladal, že tento je správne

určený v obžalobe za každý mesiac obdobia, v ktorom neplatila, pretože obžalovaná nič neposielala a o dieťa sa ani nezaujímala.

Z prečítaných výpovedí svedkov M. J., R. D. a J.. G. U., k čítaniu ktorých súd pristúpil podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, vyplynulo, že s výchovou a výživou dieťaťa G. a R., ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti straej matke - svedkyni M. Y. pomáhali svedkovia M. J. a R. D. ako aj to, že starej matke bolo tiež priznané a vyplácané od 01.12.2013 náhradné výživné vo výške 27,13 eura mesačne.

Z prečítaných listinných dôkazov, a to najmä z rodných listov detí, rozsudkov Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/366/2006, sp. zn. 11P/432/2007, sp. zn. 11P/373/2006 a uznesení Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/29/2014 a sp. zn. 11P/166/2015, oznámenie o narodení, rozhodnutia ÚPSVaR a správ o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch a povesti obžalovanej súd zistil, že obžalovaná je matkou detí G., R. a J., pričom jej vyživovacia povinnosť voči dvom deťom stále trvá (G. už dovŕšila plnoletosť). Obžalovaná v kritickom období nebola poberateľom dávok v hmotnej núdzi, nebola vedená ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, nebola majiteľkou cenných papierov, nemala zriadený žiaden účet majiteľa cenných papierov a nemá žiadne iné majetkové práva. V čase do spáchania skutku bola štyrikrát súdne trestaná, naposledy v roku 2014 pre prečin výtržníctva a nebezpečného vyhrážania.

Po takto vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutky sa stali tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby a vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie, v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne k tomu ustálil aj výšku zanedbaného výživného, pričom v skutkovej vete dôsledne vyšpecifikoval výšku dlžného výživného, ako aj jednotlivé obdobia neplnenia vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Následne nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade sa jednalo o úmyselné zavinenie obžalovanej.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že obžalovaná svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, pretože si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas neposkytla trom oprávneným osobám všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti a vystavila tak tieto osoby nebezpečenstvu núdze. Existenciu nebezpečenstva núdze preukazuje skutočnosť, že neplnením vyživovacej povinnosti zo strany obžalovanej dospela finančná situácia svedkyne M. Y. až do takej miery, že s výživou detí jej musela pomáhať jej dcéra M. a tiež, že poberala aj náhradné výživné. V nadväznosti na uvedené považuje súd za nevyhnutné zdôrazniť, že osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, či obžalovanej aktuálna životná situácia umožňovala príjmy v rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti. Súd rovnako ustálil, že obžalovaná si neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného po dlhší čas, keďže od septembra 2008 do 19.06.2017, ďalej od septembra 2008 do januára 2014 ako aj od júla 2007 do apríla 2015 uplynul viac ako jeden rok, čím sa pričinila o závažnejší následok ním spáchaného prečinu.

Obžalovaná sa ku spáchaniu skutku priznala a z jej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že si je vedomá svojej vyživovacej povinnosti, ako aj výšky dlhu na výživnom voči svojim trom deťom. Okrem toho, súd z jej výpovede zistil, že obžalovaná si svoju vyživovaciu povinnosť dôsledne neplnila vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu, čo však podľa názoru súdu samotnú obžalovanú neospravedlňuje, ani neznižuje závažnosť jej protiprávneho konania. V konaní pred súdom nevypovedala, nakoľko súd vykonal hlavné pojednávanie za splnenia zákonných podmienok v jej neprítomnosti. Obžalovaná teda nepopierala, že má dlh na výživnom a nepopierala ani jeho výšku, ale žiadnym spôsobom sa nepričinila o to, aby sumu dlžného výživného uhradila aj napriek tomu, že mala možnosť pracovať.

Výpovede svedkov M. Y. a J. H. ako aj ďalších boli tiež usvedčujúcimi dôkazmi, pretože súd ich výpoveď vyhodnocoval aj v kontexte ďalších dôkazov, teda aj z právoplatných súdnych rozhodnutí, z ktorých obžalovaná bezpečne vedela, že vyživovacia povinnosť jej bola určená a v nadväznosti na túto podstatnú

skutočnosť obžalovaná vedela aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné, pričom napriek tomu tak nerobila.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovanú za vinnú zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej kvalifikácie.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľky a možnosť jej nápravy.

Súd prihliadol na jej osobné pomery, keď zistil, že má v registri trestov štyri záznamy. Do spáchania skutku bola viackrát priestupkovo prejednávaná, na čo však súd neprihliadol, nakoľko nikdy nebola za priestupok postihnutá. Z miesta bydliska nebola bližšie hodnotená. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd prihliadol na to, že sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin oľutovala (písmeno l/) a z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd zistil a prihliadol na to, že už bola v minulosti odsúdená.

Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovanej podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona, teda že konala v nepriamom úmysle, kedy vedela, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom a pre prípad, že také ohrozenie alebo porušenie spôsobí, bola s tým uzrozumená. V danom prípade nebolo možné konanie posudzovať ako nedbanlivostné konanie v zmysle § 16 Trestného zákona, pretože obžalovaná svojou nečinnosťou sama vyvolala nebezpečenstvo núdze, do ktorého vydala oprávnené osoby (jej tri deti) a nezamedzila, aby takýto následok vôbec nevznikol. Súd takto ustálil, že obžalovaná bola uzrozumená s takouto situáciou a vedela, že v dôsledku svojej pasivity i neriešenej a zlej finančnej situácie celkom zjavne nastane takýto stav odkázanosti oprávnených osôb na pomoc blízkej rodiny, ktorý navyše trval viac ako jeden rok - po dlhší čas. Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, ako aj všetky okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej, ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere dva roky, teda v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky uvedené v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd obžalovanej výkon tohto trestu podmienečne odložil a v súlade s ustanovením § 50 odsek 1 Trestného zákona jej určil skúšobnú dobu na tri roky, spoločne s uložením primeranej povinnosti v zmysle § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona, aby dlžné výživné v tejto skúšobnej dobe zaplatila podľa svojich schopností. Takto uložený trest podľa názoru splní nielen výchovný účel, ale predovšetkým prinúti obžalovanú, aby viedla riadny život, zaplatila dlh na výživnom v skúšobnej dobe a odvrátila tak prípadnú hrozbu výkonu trestu odňatia slobody. Súd určil obžalovanej dlhšiu skúšobnú dobu aj s poukazom na jej doterajší spôsob života.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.