Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cpr/2/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Andrejom Radomským, v právnej veci žalobkyne: I., právne zast.: JUDr. Ján Kizivat, advokát so sídlom kpt. Nálepku 8, 07101 Michalovce, proti žalovanej: F., právne zast.: JUDr. Rudolf Manik, Phd., MBA, MHA, advokát so sídlom Masarykova 2, Košice, v konaní o zaplatenie 4.315,04 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4.315,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 4.315,04 Eur od 29.10.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.7.2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 4.315,04 Eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy istiny od 6.12.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Písomným podaním zo dňa 24.11.2015 žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby, ktorej súd vyhovel a to Uznesením č. k. 24 Cpr/2/2015-72 zo dňa 26.4.2016 tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 4.315,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 4.315,04 Eur od 29.10.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Svoj žalobný návrh odôvodnila tým, že dňa 10.9.2012 uzatvorila Pracovnú zmluvu so žalovanou na základe ktorej žalobkyňa vykonávala od nástupu do práce dňa 11.9.2012 prácu ako zamestnanec žalovanej na pracovnej pozícii čašníčky s miestom výkonu práce Penzión Sĺňava Klokočov, 072 36 Kaluža. Medzi žalobkyňou a žalovanou bola dohodnutá mesačná mzda vo výške 400,- Eur v hrubom s výplatným termínom určeným na 28. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Dňa 23.9.2013 žalovaná so žalobkyňou skončila pracovný pomer dohodou o skončení pracovného pomeru v zmysle ust. § 60 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce ku dňu 30.9.2013. Počas celého obdobia, teda od 11.9.2012 do 30.9.2013 vykonávala žalobkyňa svoju prácu v pracovno-právnom vzťahu voči žalovanej, ktorá jej počas tohto obdobia nevyplatila mzdu za vykonanú prácu v celkovej výške 5.080,- Eur v hrubom, teda 4.315,04 Eur v čistom. Žalobkyňa počas trvania pracovného pomeru riadne vykonávala svoju prácu a plnila si pracovné úlohy a povinnosti podľa príkazu žalovanej, pričom žalovaná nevyjadrila žiadnym spôsobom nespokojnosť s vykonanou prácou zo strany žalobkyne počas trvania pracovnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobkyňa rozhodla dňa 24.1.2014 podľa na Okresné riaditeľstvo PZ v Michalovciach, odbor poriadkovej polície oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného voči žalovanej. Z Uznesenie ORPZ v Michalovciach zo dňa 29.4.2014 vyplýva, že vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie voči žalovanej. V snahe o mimosúdne urovnanie vzniknutého sporu bola zo strany právneho zástupcu žalobkyne zaslaná predžalobná upomienka zo dňa 21.11.2014 označená ako Výzva

na úradu s tým, že žalovanej bola stanovená lehota na dobrovoľné plnenie do 5.12.2014. Na vyššie uvedenú výzvu právneho zástupcu žalobkyne žalovaná žiadnym spôsobom nereagovala, pričom ku dňu podania tejto žaloby neeviduje žalobkyňa úhradu touto žalobou uplatnenej pohľadávky vo výške nevyplatenej časti mzdy zo strany žalovanej v celkovej výške 4.315,04 Eur.

4. Súd vo veci vydal Platobný rozkaz č. k. 24Cpr/2/2015-17 zo dňa 4.9.2015 voči ktorému žalovaná podala odpor s odôvodnením, že žaloba je nedôvodná keďže žiadnu pohľadávku žalobkyne ako bývalého zamestnanca žalovaná neeviduje. V žiadnom prípade sa na pravde nezakladá žeby žalovaná nezaplatila žalobkyni mzdu za vykonanú prácu. Z podanej žaloby nie je zrejmé akú prácu žalobkyňa u žalovanej mala.

5. Písomným podaním zo dňa 24.11.2015 (č.l. 32), sa žalobkyňa k podanému odporu žalovanej zo dňa 5.10.2015 vyjadrila okrem iného aj nasledovne: podľa názoru žalobkyne bolo nepochybne doposiaľ v konaní preukázané, že žalobkyňa mala so žalovanou uzavretú platnú pracovnú zmluvu na základe ktorej žalobkyňa nastúpila do práce dňa 11.9.2012 do pracovného zariadenia ako čašníčka s miestom výkonu práce Penzión Sĺňava, Klokočov, 07236 Kaluža, pričom dohodnutá mzda v hrubom predstavovala 400,- Eur. Taktiež považuje v rámci predloženia listinných dôkazov žalobkyňa za nepochybné, že pracovný pomer skončil dňa 30.9.2013 na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.9.2013. S ohľadom na vzniknutý právny stav v období trvania pracovného pomeru bola žalovaná ako zamestnávateľ povinná v súlade s ust. § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce prideľovať zamestnancom prácu podľa pracovnej zmluvy a platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou. Podľa názoru žalobkyne je povinnosťou žalovanej ako zamestnávateľa preukázať, že z jej strany bola mzdy žalobkyni ako zamestnancovi riadne vyplatená, resp. že vznikli dôvody pre ktoré zanikla povinnosť žalovanej ako zamestnávateľa vyplatiť žalobkyni mzdu, resp. jej náhradu a toto nie je povinnosťou žalobkyne. Právo zamestnanca na mzdu za vykonanú prácu, ktorého protikladom je povinnosť zamestnávateľa poskytovať mu mzdu patrí k základným charakteristikám pracovného pomeru. Uvedené takto charakterizuje pracovný pomer ako odplatný právny vzťah. Žalobkyňa taktiež uviedla, že počas celej doby trvania pracovného pomeru u žalovanej nikdy nemala žiadnu absenciu v práci, resp. žeby v práci bola dlhodobo neprítomná. Podľa názoru žalobkyne je povinnosťou zamestnávateľa a nie zamestnanca viesť si evidenciu pracovného času v súlade s ust. § 99 Zákonníka práce. Žalobkyňa o tom, že nevykonávala žiadnu činnosť pre žalovanú sa dozvedela u Uznesenia ORPZ Michalovce dňa 29.4.2014 z odôvodnenia ktorého zistila, že žalovaná podala opravné výkazy na Sociálnu zdravotnú poisťovňu kde žiadala vrátenie vyplatených odvodov nakoľko žalobkyňa podľa vtedajších tvrdení žalovaných neodviedla žiadnu prácu a jednalo sa len o fiktívny pracovný pomer. V súlade s platnou právnou úpravou v prípade ak sa jedná o neospravedlnenie neprítomnosti zamestnanca v práci, teda absenciu z platnej právnej úpravy vyplýva povinnosť zamestnávateľa v prípade ak zamestnanec nevykonáva práce pre zamestnávateľa neospravedlnená neprítomnosť v práci tak v zmysle ust. § 26 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení dochádza k prerušeniu povinného dôchodkového poistenia v období ak dochádza k čerpaniu pracovného voľna bez náhrady mzdy. V takom prípade je zamestnávateľ povinný oznámiť v zmysle ust. § 231 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie povinného sociálneho poistenia do 8 dní od tohto prerušenia. Zamestnávateľ oznamuje vznik a skončenie povinného sociálneho poistenia zamestnanca na tlačive registračný list fyzickej osoby, pričom obdobný postup sa vzťahuje aj na odvody zdravotného poistenia.

6. Na pojednávaní konanom dňa 18.4.2016 právny zástupca žalobkyne uviedol, že podľa ich názoru je žaloba dôvodná a to z toho dôvodu, že okrem iného o dôvodnosti nároku svedčia aj listinné dôkazy, ktoré súd vykonával ako posledné a to vyjadrenie tak Sociálnej poisťovne ako aj Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pričom zároveň poukázal na časť vyjadrenia Sociálnej poisťovne, že teda odhlásenie samotnej žalobkyne vyhodnotila Sociálna poisťovňa ako neopodstatnené. Právny zástupca žalovanej na tomto pojednávaní okrem iného uviedol, že žalovaná sa zo samotným uplatneným nárokom vôbec nestotožňuje, pričom poukázal na skutočnosť, že v danej veci nebola vykázaná reálnosť plnení, teda podľa názoru samotnej žalovanej žalobkyňa u nej prácu riadne nevykonávala, teda za predmetnú prácu jej odmena nepatrí. Zároveň poukázal na to, že Hotel Sĺňava na Zemplínskej Šírave funguje iba v letnej sezóne počas kalendárneho roka, pričom vzhľadom na predmet podnikateľskej činnosti ako aj vlastnícke vzťahy uviedol, že Hotel Sĺňava samotná žalovaná nevlastní. Na predmetnom pojednávaní samotná žalobkyňa uviedla, že spočiatku v r. 2012 pre samotnú žalobkyňu pracovala na dohodu, pričom následne

zo strany žalobkyne bolo navrhnuté uzavretie pracovnej zmluvy, ktorú následne 10.9.2012 uzavreli s tým, že od 11.9.2012 mala u žalovanej nastúpiť do pracovného pomeru do pozície čašník v penzióne Sĺňava, pričom mzda bola dohodnutá na 400,- Eur v hrubom. Žalobkyňa uvádzala, že v septembri 2012 bol bar v predmetnom penzióne Sĺňava stále otvorený a fungoval, pričom tento sa následne zatvoril až niekedy v októbri r. 2012, pričom v hoteli začala prebiehať aj rekonštrukcia, pričom v rámci rekonštrukcie v tomto období od októbra 2012 pracovala žalobkyňa tak, že pomáhala ubytovať, resp. odubytovať klientov a taktiež v rámci rekonštrukcie vypomáhala s umývaním okien, resp. podláh, prípadne inom čistení, pričom v zimnom období sa nachádzala na tomto penzióne, resp. hoteli z toho dôvodu, že ak bolo treba niečo bola po ruke, resp. bolo potrebné, aby tam niekto bol. Žalobkyňa uvádzala, že od januára 2013 v predmetnom penzióne vykonávala aj maliarske práce, resp. upratovala na predmetnom penzióne v rámci odkladania vecí a zazimovania veci po vykonanej sezóne, pričom následne bolo potrebné prichystať celý penzión pred ďalšou sezónou, pričom následne podľa jej tvrdení sezóna začínala v r. 2013 niekedy v máji tohto roku s tým , že už tam boli nejaké školské výlety, prípadne iní klienti, pričom uvádzala, že teda od mája predmetného roku už sezóna začala a penzión mal ubytovaných hostí. V priebehu sezóny 2013 od jej začatia pracovala v bazénovej časti penziónu kde pracovala pri vstupe do bazéna, resp. v okolitých priestoroch. Následne potom ako skončila sezóna kde pracovala pri bazéne, alebo teda v týchto priestoroch bol ešte v septembri opäť otvorený v penzióne bar kde opäť pracovala v bare a následne potom aj došlo k ukončeniu pracovného pomeru, pretože spolu so žalovanou nevedeli vychádzať, nedohodli sa. Na predmetnom pojednávaní sa vyjadrila aj žalovaná, že je pravdou, že od 1.8.2012 u nej žalobkyňa pracovala na dohodu, pričom v tomto období s ňou bola spokojná. V tomto období aj obdržala následne samotná žalobkyňa aj pracovný výkaz. Následne od podpísania pracovnej zmluvy s ňou žalovaná spokojná nebola. Podľa jej názoru samotná žalobkyňa nechodila riadne do práce, pričom na to bola upozorňovaná, napriek tomu, že samotná žalovaná mala aj malé dieťa často krát musela robiť v tomto období aj čašníčku z dôvodu, že žalobkyňa jej nepomáhala, pričom na to bola z jej strany niekoľkokrát upozorňovaná. Pracovný pomer so žalobkyňou nerozviazala len z dôvodu, že na ňu naliehal jej partner, že táto do práce príde a pracovať bude. K skutočnosti či žalovaná požadovala od žalobkyne aj vypĺňanie nejakých výkazov ohľadne dochádzky, alebo pracovných výkonov v súvislosti s vyplácaním mzdy, žalovaná uviedla, že Kniha príchodov a odchodov bola na recepcii, kde sa zapisovali zamestnanci a brigádnici. Niektorí brigádnici si vytvárali pracovné výkazy v ktorých uvádzali popis práce. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa patrila do tej kategórie zamestnancov, ktorí sa nezapisovali do Knihy príchodov ani odchodov, ani im nepredkladala žiaden pracovný výkaz. Čo sa týka upozornenia žalobkyne na porušovanie pracovnej disciplíny žalovaná uviedla, že žalobkyňa upozornená bola, ale iba ústne nakoľko boli v dennom kontakte.

7. Písomným podaním zo dňa 31.8.2016 (č.l. 80 súdneho spisu) žalovaná oznámila súdu, že zamestnanie žalobkyne u žalovanej nevyplýva ani z Knihy dochádzok u žalovanej z obdobia 2.4.2012 až 30.12.2013, o čom v prílohe prikladá doklad. Navyše oznámila, že žalovaná eviduje voči žalobkyni pohľadávku vo výške 7.776,- Eur titulom nezaplatenia úhrady za ubytovanie v Hoteli Sĺňava vo vlastníctve žalovanej v období 11.9.2012 až 30.11.2014.

8. Na pojednávaní konanom dňa 12.9.2016 boli vypočutí svedkovia a to JM., ktorý uviedol, že pracoval u žalovanej v Hoteli Sĺňava na pracovnej pozícii kuchár. U žalovanej pokiaľ si presne pamätá pracoval v rokoch 2010-2013, teda u žalovanej pracoval počas sezóny, pričom o sezónu sa jednalo počas letných prázdnin, teda 7. a 8. mesiac v danom roku. Taktiež uviedol, že pracoval aj bez pracovnej zmluvy u žalovanej v 4., 5. a 6. mesiaci v danom roku, resp. v 9., 10. a 11. mesiaci v danom roku. Svedok taktiež uviedol, že žalobkyňa u žalovanej pracovala počas sezóny v r. 2012 a následne až do septembra r. 2013, pričom v r.2012 robila v bufete a v r. 2013 bol prenajatý bazén, teda pracovala pri bazéne a následne aj v bufete, pričom čo sa týka samotnej prevádzky bufetu tak pracovala v bufete počas sezóny a čo sa týka mimo sezóny tak pracovala. V období 9. mesiaca 2012 až 9. mesiaca 2013 podľa svedka žalobkyňa u žalovanej pracovala a to na pozícii v hoteli v bufete a upratovacích prác čo sa týka vonku. Taktiež uviedol, že žalobkyňa u žalovanej pracovala aj v mesiacoch apríl, máj a jún r. 2013. Pracovná doba v Hoteli Sĺňava bola podľa svedka počas letnej sezóny 7. a 8. mesiaca podľa toho koľko mali hostí, ale približne od 7. ráno do 8. hodiny večer. Čo sa týka zapisovania príchodov a odchodov zamestnancov do Knihy dochádzok svedok uviedol, že ak sa tam aj niektorí zamestnanci zapisovali on sa nikdy nezapisoval, keď prišiel do práce nikto mu nedal Knihu dochádzok. Svedok taktiež uviedol, že u žalovanej v rámci počtu odpracovaných dní v týždni pracoval u žalovanej každý deň v týždni, teda aj v soboty a nedele. Počas obdobia 9/2012 až 9/2013 svedok uviedol, že sa vídal so žalobkyňou na pracovisku denne, teda každý deň sa počas tohto obdobia so žalobkyňou u žalovanej stretli. Svedok taktiež uviedol, že počas sezóny

ak u žalovanej býval mu táto neúčtovala za bývanie žiadne finančné prostriedky a nebol účastníkom takej situácie medzi žalobkyňou a žalovanou z ktorej by bola zrejmá nespokojnosť žalovanej s pracovnými výkonmi žalobkyne.

9. Na pojednávaní dňa 7.11.2016 bol vypočutý svedok N. ktorý uviedol, že žalobkyňa u žalovanej začala pracovať buď v 5. alebo 6. mesiaci r. 2012, pričom následne v r. 2012 pracovala do 9. mesiaca ako čašníčka a následne dokonca v r. 2012, to znamená do konca 12. mesiaca r. 2012 už pracovala u žalovanej tak, že robila viac menej všetko. Čo sa týka r. 2013 svedok uviedol, že žalobkyňa u žalovanej pracovala naďalej, pokračovala v práci od januára 2013 a pokiaľ si správne pamätá prestala pracovať u žalovanej v septembri r. 2013 vrátane septembra 2013. U žalovanej vykonávala v období od 10. mesiaca r. 2012 do mája r. 2013, teda mimo sezóny nasledovné práce: v 10. mesiaci r. 2012 vykonávali sa tzv. úpravy po vonku, resp. sa upratovalo, upratovali sa izby a to niektoré. V 11. mesiaci r. 2012 sa vykonávali tzv. zatepľovacie práce, pričom tiež prebiehala príprava na rekonštrukciu a to príprava izieb na rekonštrukciu. V 12. mesiaci r. 2012 prebiehala samotná rekonštrukcia, ako výber okien, následne upratovanie a príprava izieb čo bolo približne 21 izieb a čo sa týka samotnej jari dá sa povedať mesiaca január, február r. 2013 došlo k upratovaniu samotných izieb po rekonštrukcii a v mesiaci apríl a máj pracovala na pavilóne C, kde sa maľovalo, izby sa upratovali a pripravovali sa na sezónu. Čo sa týka pracovnej doby žalobkyne svedok uviedol, že počas sezóny táto začínala siedmou až ôsmou hodinou rannou pričom sa končilo omnoho neskôr a to buď o 24. hodine, alebo jednej a druhej hodiny rána, pričom mimo sezónu bola pracovná doba približne od 7.30 hod. do 16.00 hod. . Svedok k evidencii dochádzky uviedol, že nemá takú vedomosť, žeby sa žalobkyňa do nejakej knihy zapisovala, nezapisoval sa tam ani on z dôvodu, že tam bývali a jeho sestra, teda samotná žalovaná toto ani od nich nepožadovala. V predmetnom zariadení mimo sezónu býval iba svedok a žalobkyňa spolu so strážnikom. Mimo sezóny v tomto zariadení bývali aj iní zamestnanci. K úhradám za bývanie svedok uviedol, že podľa jeho vedomostí ostatní zamestnanci taktiež neplatili za ubytovanie a každý zo zamestnancov tam mal ubytovanie zdarma. Čo sa týka zapisovania zamestnancov do Knihy evidencie svedok uviedol, že niektorí zamestnanci sa do tejto evidencie zapisovali, ale nezapisovali sa tam všetci zamestnanci. Skutočnosti či hotel od 11. mesiaca 2012, 3. mesiaca 2013 nebol prevádzkovaný svedok uviedol, že oficiálne prevádzkovaný nebol, pretože cez zimu tam nebol nikto ubytovaný, ale strážiť a udržiavať hotel bolo potrebné, pričom svedok uviedol, že takúto nehnuteľnosť nie je možné v zime opustiť z dôvodu, že táto by následne bola znehodnotená, vykradnutá a podobne.

10. Následne na predmetnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok a to S., ktorý okrem iného uviedol, že pracoval v Hoteli Sĺňava, pričom v ňom pracoval 6 rokov. Malo sa jednať o istú časť obdobia r. 2006, pričom jeho pracovný pomer skončil v 6. mesiaci r. 2013. Skutočnosti či žalobkyňa u žalovanej pracovala svedok uviedol, že áno pracovala a čo sa týka obdobia od 9. mesiaca 2012 do 6. mesiaca 2013 kedy on skončil svoj pracovný pomer svedok uviedol, že áno v tomto období žalobkyňa u žalovanej pracovala. Taktiež uviedol, že vykonávala prácu tak, že pracovala v bare, potom vykonávala pomocné práce súvisiace aj s upratovaním v rámci výmeny okien a výmeny plynu, pričom uvedené sa robila v pavilóne D aj v pavilóne C. Skutočnosti či žalobkyňa chodila do práce denne svedok uviedol, že žalobkyňu vyslovene nesledoval, ale myslí si, že v práci bola každý deň. Takisto uviedol, že v predmetnom zariadení kde bývala žalobkyňa býval aj svedok. K skutočnosti, či sa svedok zapisoval do nejakej Knihy dochádzok, svedok uviedol, že niekedy sa zapisoval, niekedy nie, pričom pracoval približne od 5. hodiny ráno a niekedy končil aj o 8. hodine večer, pričom sa staral o bazén ako aj o športové ihriská. Podľa názoru svedka žalobkyňa mala neobmedzenú pracovnú dobu, ktorej dĺžka sa odvíjala podľa množstva hostí. Skutočnosti, že od novembra do marca bol hotel zatvorený sa svedok vyjadril, že v tomto období bol zatvorený pokiaľ vie , avšak v hoteli sa vykonávali rekonštrukcie, plynofikácia a podobne.

11. V písomnom vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 23.1.2017 (č.l. 263 spisu) okrem iného právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa predkladá súdu originál Knihy dochádzky príchodov a odchodov za obdobie od 19.6.2013 do 9. mesiaca 2013 vrátane tohto mesiaca, teda počas letnej sezóny v r. 2013, ktorá nekorešponduje so zápismi v dôkaze predloženom žalovanou v rovnakom období a to nielen menami niektorých podpísaných zamestnancov, ktorí sa do tejto knihy zapisovali, ale aj reálnymi časmi príchodov a odchodov, ktoré sú tam uvedené. Na základe týchto skutočností je žalobkyňa toho názoru, že predmetný dôkaz, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobkyne predložený na pojednávaní dňa 12.9.2016 je účelový a skutočnosti v ňom uvedené sú v rozpore s reálnym skutkovým stavom, čo vyplýva aj z doposiaľ vykonaného dokazovania v tomto konaní nakoľko samotní svedkovia Jaroslav Homlitáš a

Stanislav Titko potvrdili, že sa do Knihy príchov a odchodov nezapisovali, kde svedok Stanislav Titko potvrdil, že túto povinnosť od neho aj od žalobkyne žalovaná nevyžadovala.

12. Na pojednávaní konanom dňa 24.4.2017 bol vypočutý svedok K. ktorá okrem iného uviedla, že čo sa týka samotnej žalovanej táto je jej zamestnávateľkou, avšak iba v čase od júna do polovičky septembra, pričom v tomto období pre žalovanú ako zamestnankyňa pracuje od r. 2010. Svedkyňa uviedla, že v rekreačnom zariadení Sĺňava pracuje od r. 2010 ako barman-čašník, pričom pracuje približne od polovice júna do polovice septembra toho ktorého kalendárneho roku. Toto zariadenie je otvorené iba počas letnej sezóny a to od konca mája do polovičky septembra, resp. do konca septembra, pričom to závisí od samotného počasia. Taktiež svedkyňa uviedla, že podľa jej názoru nie je možné, aby žalobkyňa na pozícii barman-čašník pracovala v tomto zariadení počas zimných mesiacov. Ku skutočnosti či samotná žalobkyňa pracovala v letnej sezóne r. 2012 a 2013 u žalovanej svedkyňa uviedla, že sa nevie vyjadriť. So žalobkyňou sa stretávala v hoteli pri bare, pričom žalobkyňa si prišla v tom čase buď po pivo, alebo po kávu. Z tohto dôvodu sa stretávali.

13. Na predmetnom pojednávaní zo dňa 24.4.2017 bol vypočutý aj S. ako svedok, ktorý uviedol, že Hotel Sĺňava sa prevádzkuje v letných obdobiach väčšinou sa jedná o mesiace, jún, júl, august a september. Výnimočne to môže byť aj v máji. Taktiež svedok uviedol, že v Hoteli Sĺňava sa zdržiava od r. 2004 a to letných obdobiach, pričom taktiež uviedol, že nie je možné aby niekto v Hoteli Sĺňava pôsobil na pozícii barman - čašník v mesiacoch október až marec daného kalendárneho roka. Taktiež uviedol, že žalobkyňa v letnom období r. 2012 až 2013 nepracovala na pozícii barman-čašník, ale zdržiavala sa v týchto priestoroch pri bare, resp. pri bufete, ale len tým spôsobom, že si niečo zobrala, resp. tam prišla, ale tak aby niečo aj zákazníkom vydávala, tak to nie. Svedok taktiež uviedol, že nie je zamestnancom žalovanej. Je jej manželom a preto ak niečo potrebuje tak jej pomáha. Taktiež uviedol, že vykonáva iné zamestnanie.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami sporových strán, ako aj výpoveďami svedkov tak ako boli vyššie uvedené, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

15. Z Výpisu zo Živnostenského registra (č.l.5) súd zistil, že žalovaná je živnostníčkou s predmetmi podnikania ako sú uvedené vo Výpise zo Živnostenského registra.

16. Z Pracovnej zmluvy (č.l. 6 spisu) súd zistil, že došlo k uzatvoreniu Pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom IJ. a zamestnancom VD. pričom sa jednalo o pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 11.9.2012 na výkon práce čašníčka s miestom výkonu práce Penzión Sĺňava KX., pričom sa jednalo o pracovný pomer na dobu neurčitú s hrubou mzdou 400,- Eur a výplatným termínom 28. deň nasledujúceho mesiaca. Pracovná doba bola dohodnutá od 7.00 hod. do 15.30 hod. s obednou prestávkou 12 až 12.30 hod. a dovolenkou 20 kalendárnych dní, pričom predmetná pracovná zmluva bola oboma stranami podpísaná na dňa 10.9.2012.

17. Z Dohody o skončení pracovného pomeru (č.l. 7) súd zistil, že pracovný pomer medzi zamestnávateľom Ing. Kočiškovou a zamestnancom Veronikou Farbárovou bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru v zmysle ust. § 60 Zákonníka práce ku dňu 30.9.2013, pričom táto dohoda bola medzi stranami spísaná dňa 23.9.2013.

18. Zo Zápisnice o trestnom oznámení (č.l. 8 spisu) súd zistil, že žalobkyňa podala podnet na trestné stíhanie vo veci nevyplatenia mzdy a odstupného.

19. Z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach zo dňa 29.4.2014 (č.l. 9 ) vyplýva, že trestné stíhanie voči žalovanému bolo zastavené.

20. Z Výzvy na úhradu zo dňa 21.11.2014 (č.l. 10) vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovanú na úhradu nevyplatenej mzdy a to najneskôr do 5.12.2014.

21. Z doručenky a to fotokópie (č.l.10 druhá strana) vyplýva, že predmetnú výzvu si žalovaná prevzala dňa 1.12.2014.

22. Zo Žiadosti o poskytnutie súčinnosti vo veci zamestnávateľa Z.j a zamestnanca I. zo dňa 19.12.2016 vypracovaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Michalovce vyplýva, že I.e u zamestnávateľa F. prihlásená do registra poistencov Sociálnej poisťovne od 11.9.2012 do 30.9.2013. Zamestnávateľ menovanú odhlásil z registra dňa 4.10.2013, pričom fotokópia odhlášky tvorí prílohu predmetnej odpovede na žiadosť. Dňa 31.10.2013 zamestnávateľ predložil pobočke registračný list, prerušenie poistenia z dôvodu neospravedlnenia neprítomnosti v práci zamestnanca I. za obdobie od 11.9.2012 do 30.9.2013. V januári 2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce vykonala u zamestnávateľa kontrolu odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie. Na základe kontrolou zistených skutočností bolo rozhodnuté, že registračný list prerušenie poistenia u zamestnankyni I. bol zo strany zamestnávateľa neopodstatnený.

23. Z poskytnutia súčinnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 22.2.2016 (č.l.51 ) vyplýva, že zamestnávateľ Z. nahlásil začiatok pracovného pomeru I.. Pracovný pomer bol nahlásený papierovou formou, dátum prijatia pobočkou bol 21.9.2012. Koniec pracovného pomeru bol nahlásený zamestnávateľom elektronicky dňa 4.10.2013 s dátumom 30.9.2013.

24. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 29.6.2012 (č.l.67) vyplýva, že svedok JM. mal so žalovanou uzatvorenú pracovnú zmluvu s nástupom do práce 1.7.2012 na pozícii pomocný kuchár s výkonom miesta práce Penzión Sĺňava a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, pričom z Dohody o skončení pracovného pomeru (č.l. 68 spisu) vyplýva, že tento pracovný pomer skončil ku dňu 19.9.2012 na základe uzatvorenej Dohody o skončení pracovného pomeru z rovnakého dňa.

25. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.2012 (č.l. 69 spisu) vyplýva, že svedok N. mal so žalovanou uzatvorenú pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 16.7.2012 na pracovnej pozícii manažér s miestom výkonu práce Penzión Sĺňava, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, pričom z Dohody o skončení pracovného pomeru (č.l.70 vyplýva), že svedok Stanislav Titko ukončil tento pracovný pomer ku dňu 30.9.2013.

26. Z Dohody o brigádnickej práci študentov (č.l. 71) zo dňa 6.7.2012 vyplýva, že S. mala uzatvorenú so žalovanou Dohodu o brigádnickej práci študentov v pozícii čašník a to od 9.7.2012 do 31.8.2012. ( uvedenú osobu však právny zástupca v konečnom dôsledku niežadal vypočuť ako svedka z dôvodu, že u žalovanej nepracovala v rozhodnom období ako samotná žalobkyňa).

27. Z Faktúry č. 3014002 (č.l.81) vyplýva, že žalovaná faktúrovala žalobkyni sumu za ubytovanie za obdobie od 11.9.2012 do 30.11.2014 vo výške 7.776,- Eur, pričom túto skutočnosť súdu oznámila písomným podaním zo dňa 31.8.2016 nachádzajúcom sa na č.l. 80.

28. Z Knihy dochádzky príchodov a odchodov u osoby F. s miestom podnikania K. za roky 2012 a rok 2013 ( č.l. 83 až 246) vyplýva evidencia zamestnancov žalovanej za rozhodné obdobie tak ako ju viedla samotná žalovaná.

29. Z Knihy dochádzky príchodov a odchodov za obdobie 6/2013 do 09/2013 vrátane (č.l. 266) vyplýva na základe údajov vpisovaných zamestnancami žalovanej prítomnosť týchto zamestnancov u žalovanej, ktorí sa osobne zapisovali v tomto období do predmetnej Knihy dochádzok príchodov a odchodov.

30. Z Odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 20.6.2016 (č.l. 315 súdneho spisu) vyplýva zoznam zamestnancov, ktorí mali poistný vzťah od júna do septembra r. 2012 so zamestnávateľom IJ., pričom tento zoznam tvorí prílohu predmetného podania.

31. Podľa článku 3 Zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len „ZP“) zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú ten najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomosti, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.

32. Podľa ust. § 118 ods. 1 a ods. 2 prvá veta zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie, alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi prácu.

33. Podľa ust. § 99 zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec pracovného časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu, alebo mal nariadenú, alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.

34. Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy a platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

35. Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

36. Podľa ust. § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom má neospravedlnenú neprítomnosť v práci.

37. Podľa ust. § 231 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný oznámiť pobočke prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia.

38. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľom za takýchto podmienok týkať aj jednotlivých plnení.

39. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.

42. Na základe vykonaného dokazovania za aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súd považuje žalobu za dôvodnú v celom rozsahu nakoľko mal za preukázané, že medzi sporovými stranami bola platne a účinne uzatvorená Pracovná zmluva a to dňa 10.9.2012, kde medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovanou ako zamestnávateľom bol dohodnutý pracovný pomer s dňom nástupu do práce 11.9.2012, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s miestom výkonu práce K.. Taktiež mal súd za preukázané z vyššie uvedených listinných dôkazov, že k skončeniu vyššie uvedenému pracovného pomeru došlo uzatvorenou dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.9.2013 a to ku dňu 30.9.2013. Obe tieto skutočnosti, samotnú existenciu pracovnej zmluvy ako aj dohody o skončení pracovného pomeru, ani jedna zo sporových strán nespochybňovala a tieto ani nerozporovala. Čo sa týka vykonávania samotnej práce žalobkyne u žalovanej ako zamestnanca u zamestnávateľa súd k tejto skutočnosti preskúmal aj listinné dôkazy, ktoré boli súdom na návrh žalobkyne vyžiadané, vzhľadom na informačný deficit žalobkyne, a to tak od Sociálnej poisťovne ako aj zo Zdravotnej poisťovne, pričom z uvedených potvrdení predmetných inštitúcii vyplýva, že žalovaná počas celého žalovaného obdobia viedla žalobkyňu ako svojho zamestnanca za ktorého riadne odvádzala sociálne, ale aj zdravotné poistenie. Až následne po skončení pracovného pomeru dňa 31.10.2013 žalovaná ako

zamestnávateľka požiadala o prerušenie poistenia z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti žalobkyne ako jej zamestnanca, pričom príslušné inštitúcie rozhodli o tejto žiadosti ako o neopodstatnenej zo strany zamestnávateľa. Rovnako Všeobecná zdravotná poisťovňa vo svojom potvrdení uviedla, že začiatok pracovného pomeru u žalobkyne bol vedený k 11.9.2012, pričom tento bol žalovanou nahlásený papierovou formou a doručenou pobočke Všeobecnej zdravotnej poisťovne 21.9.2012, pričom koniec pracovného pomeru bol žalovanou nahlásený elektronicky dňa 4.10.2013 k dátumu 30.9.2013.

43. Z výsluchu Z. okrem iného aj listinných dôkazov, teda pracovných zmlúv týchto svedkov so žalovanou, mal súd za preukázané, že títo svedkovia boli zamestnancami žalovanej v rozhodnom období počas ktorého vykonávala prácu pre žalovanú aj samotná žalobkyňa, pričom u svedka JM. sa jednalo o pracovnú pozíciu pomocný kuchár, u N. pracovnú pozíciu manažér, pričom všetci títo traja svedkovia boli zamestnancami žalovanej a to na mieste výkonu práce Penzión Sĺňava, Klokočov 07236, Kaluža. Všetci uvedení svedkovia v rámci svojich výpovedí potvrdili skutočnosti, že žalovaná zamestnávala žalobkyňu, pričom žalobkyňa v rozhodnom období vykonávala pre žalovanú či už práce na pozíciu čašníka, práce pri bazéne resp. mimosezónne práce súvisiace s upratovaním a udržiavaním samotného penziónu, resp. jednotlivých izieb v rámci vykonávanej rekonštrukcie, resp. zazimovacích a odzimovacích prác súvisiacich s otvorením a zatvorením predmetného zariadenia. Čo sa týka svedka JM. súd zistil, že uvedený svedok nie je v žiadnom vzťahu k sporovým stranám okrem tej skutočnosti, že žalovanú pozná ako svoju zamestnávateľku a žalobkyňu ako zamestnanca žalovanej. Čo sa týka svedka N. k uvedenému mal súd za preukázané, že sa jedná o priateľa žalobkyne a žalovaná je sestrou svedka. U svedka S. bolo preukázané, že žalobkyňu pozná z toho dôvodu, že s ňou žije jeho synovec a samotná žalovaná je jeho neterou, teda je to jeho nebohého brata dcéra. Teda jedine u svedka SY. bol zistený blízky vzťah k samotnej žalobkyni. Možno však konštatovať, že jeho výpoveď nebola rozporná ani s výsluchmi prechádzajúcich dvoch svedkov ani v rozpore s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

44. Čo sa týka výsluchu svedkov a to K.j dôveryhodnosť uvedeného svedka bola z pohľadu súdu vážne narušená tou skutočnosťou, že ten priamo vo výpovedi uvádzala, že bola zamestnancom žalovanej, pričom následne sa prostredníctvom listinných dôkazov a to Žiadosti o odpoveď Sociálnej poisťovne zo dňa 20.6.2016 (č.l. 315) preukázalo, že daný svedok v tomto období nebol zamestnancom žalovanej, ktorú skutočnosť následne aj potvrdil samotný právny zástupca žalovanej, teda že tento svedok pracoval pre iného zamestnávateľa v tomto rozhodnom období. Taktiež svedok na položenú otázku či sa vie vyjadriť k tej skutočnosti či samotná žalobkyňa pracovala v letnej sezóne 2012/2013 u žalovanej uviedol, že nie.

45. Čo sa týka svedka S. ktorý je manželom žalovanej uvedená svedecká výpoveď nerozporuje tú skutočnosť, žeby žalobkyňa u žalovanej v rozhodnom období pracovala a to aj z toho dôvodu, že sám svedok potvrdil, že sa v predmetnom rekreačnom zariadení a to Hoteli Sĺňava zdržiaval iba v letných obdobiach, pričom mal aj inú prácu a nebol zamestnancom žalovanej, teda predmetný svedok sa vyjadroval najmä k tej skutočnosti, či vôbec mohla žalobkyňa u žalovanej pracovať na pozícii barman

- čašník v mesiacoch október až marec daného toho ktorého kalendárneho roka.

46. Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovanej. Túto skutočnosť ani samotná žalovaná nepopierala. Žalovaná popierala iba tú skutočnosť žeby niekedy pre ňu aj reálne žalobkyňa práce vykonávala , resp. ako žalovaná uviedla na pojednávaní dňa 18.4.2016 nebola spokojná po uzatvorení pracovnej zmluvy s prácou žalobkyne a to z dôvodu, že žalobkyňa nechodila do práce riadne, pričom na túto skutočnosť bola žalovanou upozorňovaná. Možno konštatovať, že aj v rámci svojej výpovede žalovaná nepopierala, že žalobkyňa pre ňu nejakú prácu vykonávala skôr namietala tú skutočnosť, že nechodila do práce riadne a z tohto dôvodu bola so samotnou žalobkyňou žalovaná nespokojná, teda má za to že u nej žalobkyňa nepracovala. Ako aj samotná žalovaná potvrdila, k výhradám pracovnej činnosti a k pracovnej disciplíne žalobkyne nebol spísaný žiaden záznam v písomnej forme, pričom podľa tvrdenia žalobkyne k tomu došlo len ústne. Zároveň žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil akékoľvek konflikty, resp. nespokojnosť počas výkonu pracovného pomeru medzi žalovanou a žalobkyňou. Ak teda žalovaná potvrdila nespokojnosť s prácou žalobkyne a ústne upozornenia, už aj táto skutočnosť vylučuje tvrdenie, že by žalobkyňa u žalovanej po uzavretí pracovnej zmluvy vôbec nepracovala a nevykonávala úplne žiadnu prácu a malo sa teda jednať o fiktívnu prácu. Čo sa týka listinných dôkazov a to Knihy dochádzky príchodov a odchodov, ktorá bola predložená stranou žalovanej za roky 2012 a 2013 je zrejmé, že dochádzalo k spisovaniu príchodov a odchodov zamestnancov u žalovanej, pričom jedná sa o evidenciu, ktorú pravdepodobne vykonávala samotná

žalovaná a to aj z dôvodu, že text ja vpisovaný rukou do predmetného formuláru a je zjavne podľa typu písma uvádzaný jednou osobou. Čo sa týka Knihy dochádzky - príchodov a odchodov, ktorá bola predložená žalobkyňou z uvedenej je zrejmé, že do tejto knihy, ktorá preukazuje zapisovanie v období 6/2013 až 09/2013 sa zapisovali samotní zamestnanci, ktorá skutočnosť je zrejmá aj z rôzneho typu písma pri uvedených či už časoch príchodov a odchodov, resp. dátumov a krstných mien a priezvisk, pričom porovnaním týchto listinných dôkazov možno konštatovať, že jednotlivé Knihy dochádzok príchodov a odchodov, teda Kniha dochádzok príchodov a odchodov predložená zo strany žalobkyne za vyššie uvedené obdobie 6/2013 až 09/2013, ako aj Kniha dochádzky príchodov a odchodov predložená žalovanou za roky 2012/2013 si vzájomne rozporujú v rámci prítomnosti jednotlivých zamestnancov v rozhodných obdobiach na pracovisku, ktorú skutočnosť zároveň v priebehu konania potvrdili aj samotní svedkovia. Teda že zo strany žalovanej nebolo od zamestnancov vyslovené požadované zapisovanie sa do akejkoľvek evidencie, respektíve, že zamestnanci sa zapisoval aj nezapisovali do evidencie pri nástupe a odchode z práce. V rámci výpovede strany sporu ako dôkaznom prostriedku žalovaná v rámci svojho vyjadrenia k veci na pojednávaní konanom dňa 18.4.2016 uviedla, že ohľadom požadovania žalovanej od žalobkyne vypĺňanie nejakých výkazov ohľadne dochádzky Kniha príchodov a odchodov bola na recepcii, pričom žalovaná počas výpovede neuviedla žeby vyslovene zapisovanie do Knihy príchodov a odchodov od zamestnancov vyžadovala, ktorú skutočnosť opätovne aj potvrdili vyššie uvedení svedkovia.

47. Čo sa týka výsluchu svedkov ako dôkazného prostriedku súd vyhodnotil tento dôkazný prostriedok nasledovne: čo sa týka navrhovaných svedkov zo strany žalobkyne bolo preukázané, že všetci títo svedkovia boli v rozhodnom období zamestnancami žalovanej a potvrdili prítomnosť na pracovisku, ako aj vykonávanie práce zo strany žalobkyne. Čo sa týka svedkov navrhnutých žalovanou ani jeden z dvoch svedkov nebol zamestnancom žalovanej kde u prvého svedka sa jeho tvrdenie, že bol v rozhodnom období zamestnancom žalovanej nepotvrdilo, resp. ho vyvrátil iný listinný dôkaz a druhého svedka navrhnutého stranou žalovanej sa nepreukázalo, žeby tento bol zamestnancom žalovanej. Preukázala sa iba tá skutočnosť, že tento svedok je manželom, pričom v letných mesiacoch sa tomto zariadení, alebo v okolí tohto zariadenia zvykol zdržiavať, pričom mal aj inú prácu, ktorá ho živila.

48. Súd teda vychádzajúc prvotne z listinných dôkazov ako Pracovná zmluva, Dohoda o skončení pracovného pomeru ako aj potvrdení Sociálnej poisťovne a Zdravotnej poisťovne a platení odvodov za žalobkyňu samotnou žalovanou mal za preukázané, že takýto pracovný pomer uzatvorený medzi sporovými stranami bol. Zároveň mal súd výsluchom vo vyššie uvedených svedkov preukázanú aj tú skutočnosť, že žalobkyňa pre žalovanú aj reálne prácu vykonávala. Listinné dôkazy vyššie uvedené a to kniha dochádzok predložená žalovanou a kniha dochádzok predložená žalobkyňou so čo do obsahu odporovali, teda nimi bola potvrdená tá skutočnosť, že u žalovanej bolo zvykom zamestnancov sa zapisovať aj nezapisovať do evidencie napriek skutočnosti, že práce pre žalovanú v tomto období aj vykonávali.

49. Samotné uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach zo dňa 29.4.2014 iba potvrdzuje, že trestné stíhanie voči žalovanej bolo zastavené, skutočnosť že by sa malo jednať o fiktívnu prácu žalobkyne nepreukazuje a to z dôvodu, že táto skutočnosť sa v tomto rozhodnutí uvádza iba v časti vypočutia žalovanej ako jej tvrdenie, nie však v dôvodoch ktoré vyšetrovateľa viedli k zastaveniu trestného stíhania.

50. Podľa zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu. Žalovaná teda mohla v zmysle zákonníka práce ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou, využijúc jeho jednotlivé ustanovenia v prípade, že žalobkyňa by do práce nechodila, či nemala pre žalobkyňu žiadnu prácu a lebo prácu na vykonávanie práce čašník. Žalovaná však počas rozhodného obdobia tak neučinila, naďalej žalobkyňu zamestnávala a pracovný pomer ukončila až dohodou o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.09.2013.

51. Čo sa týka oznámenia z č.l. 80 súdneho spisu, že žalovaná eviduje voči žalobkyni pohľadávku vo výške 7.076,- Eur titulom nezaplatenia úhrady za ubytovanie a žiada jej započítanie voči nároku žalobkyne súd považuje za potrebné podať stranám procesné vysvetlenie objasňujúce posúdenie tohto podania a listinného dôkazu súdom v priamej súvislosti k výsledku sporu samotného. Súd uvedenú skutočnosť nemohol posúdiť ako kompenzačnú námietku samotnej žalovanej v zmysle ust. § 147 ods.

2 a to z dôvodu, že žalovaná žalobou uplatnený nárok popierala počas celého konania, teda kompenzačná námietka je z tohto dôvodu absolútne vylúčená. Započítanie je totiž jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Ak žalovaná žalobou uplatnený nárok popiera, v takom prípade ide vždy o vzájomnú žalobu a to aj pokiaľ je žalovanou uplatňovaná nižšia pohľadávka než je žalobou uplatnená pohľadávka žalobkyne. Čo sa týka uvedeného nároku súd k uvedenému môže iba konštatovať, že v predmetnom konaní žalovaná nepodala vzájomnú žalobu, ktorá by spĺňala záležitosti § 132 CSP, ale iba akési oznámenie o evidovaní faktúry voči žalobkyni. Z uvedeného dôvodu na predmetnú faktúru ako listinný dôkaz súd neprihliadal a túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní ani nezohľadňoval a to z tých dôvodov, že sa nemohlo jednať o kompenzačnú námietku a rovnako toto podanie samotnej žalovanej nemajúce ani len základné procesné obsahové náležitosti nebolo možné považovať za vzájomnú žalobu v zmysle ust. § 132 CSP.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj zistený skutkový stav tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom vzhľadom na omeškanie žalovanej ju zaviazal aj na úhradu príslušenstva pohľadávky a to zákonného úroku z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení odo dňa 29.10.2013 a to z dôvodu, že žalobkyňa nepožadovala úroky z omeškania z každej jednotlivej mesačnej mzdy samostatne a zároveň mzda žalobkyne za obdobie od vzniku pracovného pomeru do jeho skončenia ako celok bola splatná najneskôr dňa 28.10.2013, omeškanie teda nastalo dňom 29.10.2013.

53. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v ktorom sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu a neúspechu vo veci.

55. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná mala v súlade s citovanými právnymi ustanoveniami nárok na plnú a to 100 % náhradu trov konania voči žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.