Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-179-2014.pdf
PDF · 127.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-10C/179/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Helenou Loduhovou v spore žalobkýň: X./. K. G., O.. Y., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXXX/XB, J., X./. W. C., O.. Y., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/X, J., obe zastúpené advokátskou kanceláriou Realty Legal s.r.o., Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 47 236 469 proti žalovaným: X./. K. O., nar. X.X.XXXX, Y. XXXX/XX, G. J., X/ S. G., nar. X.X.XXXX, I. XXXX/XX, K. D. o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaní nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne sa upravenou žalobou zo dňa 30.3.2015 domáhali, aby súd zaviazal žalovaných 1,2 zaplatiť každej sumu 22.000,- Eur spolu s 5,5 % zákonným úrokom z omeškania od 26.2.2014 do zaplatenia a trovy konania. Uviedli, že sú právne nástupkyne po nebohom otcovi Š. Y., nar. X.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa 22.12.1992. Právna predchodkyňa žalovaných, I.. W. O., O.. Y., nar. X.XX.XXXX, ktorá zomrela v priebehu konania (dňa 26.4.2016) bola právnou zástupkyňou ich nebohého otca Š.P. Y. v konaní o vydanie pozemkov - parcely č. 158/1, 158/2, 125, kat. územie P. a parcely č. 4314/2, 4315, 4309/1 kat. územie O. B. zaevidované pod pôvodným č. 3381/92, vedenom pod č. OU -ZA-PLO 2014/00053-1/ But na Okresnom úrade Žilina, pozemkový a lesný odbor. Právna predchodkyňa žalovaných podala v mene ich právneho predchodcu Š. Y. návrh na uplatnenie reštitučného nároku na vydanie predmetných pozemkov podľa § 4 ods.1 zákona č. 229/1991 zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku dňa 31.12.1992 na bývalom Pozemkovom úrade v Žiline a tiež takýto návrh podala v mene ostatných oprávnených po pôvodnej vlastníčke pozemkov Š. Y., S. P. S. O., J. Y.O., G.. I.. R. Y., K.. D.., G.. Ľ. Y.. Pôvodné oprávnené osoby počas konania postupne zomreli a po nich do ich práv vstúpili ich dedičia. Rozhodnutím Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-PLO 2014/00053.1/BUt zo dňa 17.1.2014 bol priznaný reštitučný nárok len úspešným reštituentom a ich reštitučný nárok, ako právnych nástupcov po Š. Y. bol odmietnutý. Nepriznalo sa im vlastnícke právo a zároveň ani právo na náhradu z dôvodu, že nárok ich otca nebol reálne uplatnený a oni, ako oprávnené osoby si v stanovenej lehote v zmysle § 13 ods.1 zákona č. 229/1991 Zb. (do 31.12.1992) nárok neuplatnili, preto ich právo v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 229/1191 Zb. zaniklo a podiel, kde bol pôvodne zapísaný ako vlastník Š. Y. zostane vo vlastníctve doterajších vlastníkov. Právna predchodkyňa žalovaných mala od Š. Y. plnú moc na podanie reštitučného nároku, no napriek tomu, že jej muselo byť známe, že Š.P. Y. dňa 22.12.1992 zomrel, podala po tomto čase, v jeho mene reštitučný nárok, hoci jej ako kvalifikovanému právnemu zástupcovi - advokátovi muselo byť známe, že týmto podaním nedošlo k platnému uplatneniu reštitučného nároku. Skutočnosť, že Š. Y. zomrel, bola právnej predchodkyni žalovanej známa aj z dôvodu, že ako rodinný príslušník sa osobne zúčastnila pohrebu. Právna predchodkyňa žalovanej po tom, ako neplatne uplatnila v mene zomrelého reštitučný nárok, žiadala od nich podpísanie plnej moci
a tiež od ich sestry E. Y., O.. Y. s tým, že ich ubezpečovala, že všetko prebieha v poriadku a treba len čakať na skončenie dedičského konania. Listom zo dňa 27.2.2014 boli zo strany právnej predchodkyne žalovaných informované, že dňa 17.1.2014 Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, priznal vlastnícke právo úspešným reštituentom a tiež nárok na vydanie pozemkov, avšak im ani sestre E. Y. nebolo priznané ani vlastnícke právo ani právo na finančnú náhradu, z dôvodu, že návrh bol podaný 9 dní od jeho smrti. Rozhodnutie okresného úradu im bolo doručené zo strany právnej predchodkyne žalovaných až po právoplatnosti, čím im znemožnila akýmkoľvek spôsobom domáhať sa navrátenia pozemkov. Žalobkyne poukázali na skutočnosť, že na právnu predchodkyňu žalovaných sa vzťahujú ustanovenia o advokácii, najmä § 26 zákona o advokácii, v zmysle ktorého advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil pri výkone advokácie. Konaním právnej predchodkyne žalovaných tak došlo k spôsobeniu škody, najmä tým, že však neuplatnila reštitučný nárok v mene ich otca Š. Y. a neuplatnila reštitučný nárok ani pri ďalšej možnosti v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. ako aj tým, že im včas nedoručila rozhodnutie Okresného úradu Žilina. Týmto spôsobila žalobkyniam škodu, ktorá sa rovná hodnote pozemkov, ktoré im mali byť vydané, a to E - KN parcely č. 158/1 - lesný pozemok o výmere 168448 m2 v podiele 9/40, E-KN parcely č. 158/2 - lesný pozemok o výmere 110566 m2 v podiele 1/5, E-KN parcely č. 125/1 - lesný pozemok o výmere 579 m2 v podiele 1/5, kat. územie Trstená, E-KN 4315 lesný pozemok o výmere 93613 m2 v podiele 1/80, E-KN parcely č. 4309/103-lesný pozemok o výmere 75814 m2 v podiele 1/5, E-KN parcely č. 4309/104 - lesný pozemok o výmere 389 m2 v podiele 1/5, C-KN parcely 1584/7 lesný pozemok o výmere 80954m2 v podiele 1/5, všetko T.. Ú. O. B.. Poukázali tiež na to, že právna predchodkyňa žalovaných bola tiež osobne zainteresovaná v predmetnom reštitučnom konaní, ako právna nástupkyňa po zomrelom navrhovateľovi v 5. rade, PhMr. Ľ. Y. a boli jej vydané pozemky. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyne k žalobe pripojili Rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-PLO 2014/00053-1/But zo dňa 17.1.2014, Osvedčenie o dedičstve I.. C. D. č.k. 22D 696/99, Dnot 151/99 zo dňa 23.11.1999a list I.. W. O. zo dňa 27.2.2014.
2. Právna predchodkyňa žalovaných, I.. W. O. žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žiadala, aby súd prejudiciálne vyriešil otázku, či medzi stranami sporu vznikol vzťah podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii alebo podľa Občianskeho zákonníka. Poukázala na skutočnosť, že pôvodní účastníci konania
- S. O., O.. Y., J. Y., Š. Y., G.. I.. R. Y., K..D.. G.. Ľ. Y. a ich právni nástupcovia s ňou neuzatvorili zmluvu o právnej pomoci a zastúpenie všetci považovali za činnosť pre rodinných príslušníkov. Konanie o vydanie predmetných pozemkov trvalo viac ako 20 rokov. Dôvodom boli postupné úmrtia pôvodných účastníkov, a preto bolo potrebné konanie prerušovať vždy do ukončenia dedičských konaní. Počas tohto obdobia vykonávala od 18.7.1991 do 30.6.2002 činnosť komerčného právnika, pričom od 17.7.2002 mala z dôvodu vzniku pracovnoprávneho vzťahu činnosť komerčného právnika pozastavenú a pozastavenie činnosti trvalo aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, keď sa v zmysle § 77 stala advokátkou. Vzhľadom na neexistenciu zmluvy o právnej pomoci a ostatné okolnosti mala za to, že vzťah medzi žalobkyňami nemožno posudzovať podľa zákona o advokácii. Ďalej poprela, že by sa zúčastnila pohrebu Š. Y. a od žalobkýň ani neobdržala oznámenie o jeho úmrtí. O vydanom rozhodnutí Okresného úradu Žilina včas informovala sestru žalobkýň, E. Y., s ktorou aj dohodla spôsob doručenia. Nesúhlasila tiež s ocenením predmetných pozemkov s poukazom na to, že jej podiel bol na predmetných pozemkoch rovnaký ako žalobkýň a ich sestry E. Y., pričom podľa projektu pozemkových úprav boli parcely nového stavu zodpovedajúce tomuto podielu ohodnotené na 7.233,251 Eur.
3. Právna predchodkyňa žalovaných, I.. W. O. na pojednávaní ďalej uviedla, že svojho otca a jeho súrodencov zastupovala v reštitučných nárokoch podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. O smrti otca žalobkýň ju nikto neinformoval, nebola informovaná ani o zmene adries a telefónnych čísiel žalobkýň, všetko si musela zisťovať od ďalších príbuzných. So žalobkyňami začala komunikovať až z dôvodu potreby prededenia parciel, ktoré mali byť predmetom reštitúcie. Rozhodnutie okresného úradu zaslala sestre žalobkýň E. Y., s ktorou sa telefonicky skontaktovala ohľadom predmetného rozhodnutia. Dohodli sa, že rozhodnutie zašle jej a žalobkyniam obyčajnou poštou, nakoľko nebývajú doma a doporučenú zásielku by si neprevzali. Tá jej povedala, že sa odvolávať nebude. Ďalej uviedla, že v tom čase mala zdravotné problémy, pričom mala za to, že odvolanie by nebolo úspešné.
4. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že I.. W. O. považovali za svoju právnu zástupkyňu s presvedčením, že ich zastupuje ako advokátka. O úmrtí ich otca informovali celú rodinu a obyčajnou poštou doručili I.. O. aj parte. Okrem toho navštívila aj jej rodinu, pretože cestovala cez Považskú Bystricu, mala defekt na aute, ktorý jej pomáhal opravovať manžel žalovanej a vtedy sa o úmrtí otca aj rozprávali. Tvrdila, že E. Y. žalobkyne neinformovala, že sa rozprávala s I.. O., že sa odvolávať nebudú.
5. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že má vedomosť o telefonickom kontakte medzi I.. O. a ich sestrou E. s tým, že táto bola informovaná o vydanom reštitučnom rozhodnutí, zároveň sa dohodli, že rozhodnutie im bude zaslané obyčajnou zásielkou, čo sa aj stalo. Rozhodnutie im však bolo doručené až po lehote na podanie odvolania, pričom na obálke bolo napísané „ I.. W. O., S.“. Túto považovali v otázkach zastupovania v reštitúciách za odborníčku - právničku a ak by im bola riadne doručila rozhodnutie, boli by sa odvolali. Má vedomosť, že žalobkyňa 1/ sa pýtala žalovanej, ako sa v prípade úspechu so žalovanou vyrovnajú, pričom táto jej povedala, že by jej vyhovovalo, keby dostala väčší podiel v pozemkoch.
6. V písomnom vyjadrení zo dňa 7.3.2016 žalobkyne doplnili, že právna predchodkyňa žalovaných I.. W. O. mala uplatniť reštitučný nárok v ich mene najneskôr v roku 2004, nakoľko v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. bolo možné uplatniť reštitučné nároky do 31.12.2004. Mali za to, že od právničky je vysoko neprofesionálne tvrdiť, že odvolanie nebude úspešné a zaslať rozhodnutie až po uplynutí odvolacej lehoty. Ich sestra E. Y.Á. hovorila, len o sebe, ak tvrdila, že sa nebude odvolávať. I.. W. O. bola už dňa 13.10.2006 oboznámená, že ich otcovi nebude priznaný reštitučný nárok (zápisnica Obvodného pozemkového úradu zo dňa 13.10.2006), opätovne na to bola upozornená dňa 29.10.2013 (úradný záznam zo dňa 29.10.2013), no napriek tomu im podávala klamlivé informácie o pravdepodobnej úspešnosti až do dňa, keď im zaslala rozhodnutie vo veci a nedala im možnosť podniknúť právne kroky k tomu, aby ich otcovi bol priznaný reštitučný nárok. Poukázali na to, že I.. O. zastupovala aj ostatných súrodencov, ktorí boli všetci úspešní v konaní.
7. Žalovaný 1 (pozostalý manžel pôvodnej žalovanej I.. W. O.) na pojednávaní uviedol, že nevie bližšie podrobnosti o prejednávanej veci. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.
8. Žalovaná 2/ (pozostalá dcéra pôvodnej žalovanej I.. W. O.) uviedla, že žalobkyne a ani ich otca nepoznala. Počula, že jej matka I.. W. O. zastupovala svojho strýka v reštitučnom konaní ohľadom vydania majetkov v Rajeckej Lesnej. Vie, že túto činnosť vykonávala bez nároku na odmenu, hoci poplatky spojené s úradnými povinnosťami si účastníci hradili sami. Uviedla, že jej matka o Ú. Š. Y. nevedela, keby to bola vedela, tak určite by sa jej dedo Ľ. Y. (J. Š. Y.) bol zúčastnil pohrebu. Bolo ich 5 súrodencov, avšak ako rodina nefungovali. Má vedomosť, že jej matka uvedené záležitosti riešila ako fyzická osoba na úkor svojho času a peňazí.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením žaloby, Rozhodnutia Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-PLO 2014/00053-1/But zo dňa 17.1.2014, Osvedčenia o dedičstve notárky I.. C. D. č.k. 22D 696/99, Dnot 151/99 zo dňa 23.11.1999, listu I.. W. O. zo dňa 27.2.2014, vyjadrenia I.. W. O. zo dňa 12.12.2014, splnomocnenia zo dňa 5.8.1991, zo dňa 20.7.1999, zo dňa 2.8.1991, zo dňa 24.5.1999, zo dňa 27.9.1991, žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 19.8.1999, žiadosti o doplnenie dedičského rozhodnutia D 807/93 zo dňa 19.8.1999, listu zo dňa 21.6.1999, listu zo dňa 23.8. (bez uvedenia roku), listu zo dňa 6.9.1999, doplnenia žiadosti na vydanie nehnuteľnosti zo dňa 16.11.1999, listu zo dňa 2.12.1999, výzvy na doplnenie uplatneného nároku na vydanie nehnuteľností zo dňa 3.9.1999 a zo dňa 7.5.1999, Rozhodnutia Okresného úradu v Žilina č.k. 99/00851/OÚ-OPPLH-Uá, Oznámenia Slovenskej advokátskej komory zo dňa 29.1.2015, splnomocnenia udeleného I.. W. O. spoluvlastníkmi : N. Y., W. C., K. G., E. Y., Ú. B. I.. W. O., Osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou I.. Ľ. T. pod č. 8D 89/2016, Dnot 71/2016 dňa 24.8.2016, pripojeného spisu Okresného úradu Žilina č.k. OU-ZA-PLO 2014/00053-1/But, najmä Rozhodnutia OÚ ZA č.k. OU-ZA-PLO 2014/00053-1/But zo dňa 17.1.2014, Uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sp 26/2014-22 zo dňa 23.4.2014, Uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžr 86/2014 zo dňa 23.3.2016, listu I.. O. zo dňa 24.10.2013, mailovej správy zo dňa 16.10.2013 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
10. Z Osvedčenia o dedičstve č. 22D 696/99, Dnot 151/99 zo dňa 23.11.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.12.1999 súd zistil, že dedičmi po nebohom Š. Y. D. stali K. G. (žalobkyňa 1/), W. C. (žalobkyňa 2/), N. Y., C.. E. Y.á, pričom právo na reštitučný nárok ohľadne vrátenia lesných pozemkov, porastov a iného majetku p.č. 158/2, 158/1 a p.č.125 k.ú. P., p.č. 4314/2, 4315, 4309/1, k.ú. O. B. nadobudli žalobkyne v rovnakých častiach.
11. Na základe plnej moci zo dňa 5.8.1991 právny predchodca žalobkýň Š. Y. splnomocnil právnu predchodkyňu žalovaných I.. W. O., č. OP XXX XXX S. XX, bytom v G. J., Y. XXXX/XX-X, aby ho
zastupovala vo veci navrátenia pozemkov v katastri M. Ž. a lesov v katastri obce O. B.. Rovnaké splnomocnenie udelili I.. W. O. aj J. Y., a to dňa 20.7.1999, S. O. dňa 2.8.1991, I.. R. Y. dňa 24.5.1999 S. G.. Ľ. Y. dňa 27.9.1991.
12. Žalobkyne spolu s N. Y. S. E. Y. splnomocnili právnu predchodkyňu žalovaných I.. W. O. k zastupovaniu vo veci uplatňovania nároku na vydanie lesných pozemkov (porastov a iného majetku) parc.č. 158/1, 158/2,125 kat. územie P., parc.č. 4314/2, 4315 a 4309/1, T.. O. B. a k vybavovaniu s tým súvisiacich záležitostí. I.. W. O. bola v predmetnom splnomocnení označená ako „ I.. W. O., O.. Y., L.. X.XX.XXXX, J. Y. XXXX/XX-X, G. J. Č..M. XXXXXXAS XX, O.. Č.. XXXXXX-XXXX.
13. Z Rozhodnutia Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor č. OU-ZA-PLO 2014/00053-1/ but zo dňa 17.1.2014 vyplýva, že dňa 31.12.1992 podali na bývalom Pozemkovom úrade v Žiline pod č. 3381/92 navrhovatelia: S. O., J. Y., Š. Y., G.. I.. R. Y., K. D.., G.. Ľ. Y. v zastúpení I.. W. O. žiadosť o vydanie pozemkov podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. , a to parcely 158/1, 158/2, 125, k.ú. P. a č. 4314/2, 4315, 4309/1, k.ú. O. B.. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania všetci navrhovatelia zomreli (okrem označeného Š. Y., ktorý zomrel dňa 22.12.1992, teda ešte pred uplatnením nároku na správnom orgáne). Výrokom III. citovaného rozhodnutia, žalobkyniam nebolo priznané vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a zároveň im nebolo priznané ani právo na náhradu z dôvodu, že nárok ich otca reálne nebol uplatnený a oni, ako oprávnené osoby si v stanovenej lehote v zmysle § 13 ods.1 zákona č. 229/1991 Zb. (t.j. do 31.12.1992 ) nárok neuplatnili, preto ich právo v zmysle § 13 ods.3 zákona č. 229/1991 Zb. zaniklo a podiel, kde bol pôvodne zapísaný ako vlastník Š. Y. zostane vo vlastníctve doterajších vlastníkov. Svoje rozhodnutie okresný úrad odôvodnil tým, že Š. Y. bol už v čase uplatnenia nároku dňa 31.12.1992 mŕtvy (zomrel dňa 22.12.1992) teda si nemohol reálne uplatniť nárok. Do konania vstúpili K. G., W. C. (Ž.) S. W. D. C.. E. Y. , ktoré v zmysle Osvedčenia o dedičstve č. 22D 696/99, Dnot 151/99 zdedili nárok v rovnakých častiach. Avšak, keďže označený navrhovateľ bol v čase uplatnenia nárok už mŕtvy, nemohli im vyplynúť z podaného nároku žiadne práva, čo sa týka priznania nároku.
14. Listom zo dňa 27.2.2014 doručila JUDr. W. G. žalobkyni I/ rozhodnutie Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor č. OU-ZA-PLO 2014/00053-1/but zo dňa 17.1.2014 a zároveň jej oznámila, že vlastnícke právo k predmetným pozemkom žalobkyniam nebolo priznané, keďže návrh na vydanie pozemkov bol podaný 9 dní po smrti ich otca.
15. Uznesením sp.zn. 29 Sp/26/2014 zo dňa 23.4.2014 Krajský súd v Žiline opravný prostriedok žalobkýň proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-PLO 201400053-1/But zo dňa 17.1.2014 odmietol ako oneskorene podaný.
16. Uznesením sp.zn. 2 Sžr 86/2014 zo dňa 23.3.2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky citované uznesenie Krajského súdu v Žiline potvrdil.
17. Z Oznámenia Slovenskej advokátskej komory zo dňa 29.1.2015 vyplýva, že žalobkyne podali dňa 29.5.2014 sťažnosť na právnu predchodkyňu JUDr. W. O., pričom túto revízna komisia SAK vyhodnotila ako nedôvodnú s tým, že v zmysle § 4 ods.4 písm.b) Disciplinárneho poriadku SAK odložila z dôvodu, že skutok, ktorý je predmetom šetrenia, nie je disciplinárnym previnením. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že bolo zistené, že I.. W. O.Á. bola komerčnou právničkou zapísanou v zozname komerčných právnikov vedenom Komorou komerčných právnikov SR od 18.7.1991 do 31.12.2003, pričom od 19.7.2002 mala pozastavený výkon povolania (na vlastné požiadanie). Po zlúčení vtedajšej SaK s Komorou komerčných právnikov SR, bola od 1.1.2004 zapísaná do zoznamu advokátov ako advokátka s pozastaveným výkonom advokácie a výkon advokácie obnovila od 1.11.2012. Z predloženého splnomocnenia zo dňa 17.6.1999, ktorým spoluvlastníci W. C., K. G. (žalobkyne), N. Y. S. E. Y.Á. splnomocnili I.. W. O. vo veci uplatnenia reštitučného nároku k predmetným pozemkom je zrejmé, že I.. O. nebola splnomocnená ako advokátka, resp. komerčná právnička ale ako fyzická osoba. Zastupovala ich teda ako tzv. občiansky zástupca na základe splnomocnenia podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu jej činnosť nemožno považovať za výkon advokácie.
18. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda poručiteľovou smrťou.
19. Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.
20. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
22. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
24. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
25. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
26. Podľa § 26 ods.1, 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (1) Advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. (4) Ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.
27. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
28. Podľa § 13 ods.1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku Právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.
29. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. Tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu ( Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.1) Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, 2) b) lesný pôdny fond. 3)
30. V danom prípade si žalobkyne uplatňujú voči žalovaným nárok na náhradu škody vyplývajúci zo zodpovednosti právnej predchodkyne žalovaných I.. W. O. za škodu podľa citovaného ustanovenia § 26 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Škoda mala každej žalobkyni vzniknúť vo výške 22.000,- Eur v dôsledku úmyselného konania právnej predchodkyne žalovaných I.. W. O., ktorá podľa tvrdenia žalobkýň: 1. včas neuplatnila reštitučný nárok a 2. včas nedoručila rozhodnutie Okresného úradu Žilina, čoho následkom boli žalobkyne v reštitučnom konaní neúspešné, keď nezískali žiadané pozemky ani finančnú náhradu. Uplatnená výška škody tak predstavuje hodnotu nezískaných pozemkov.
31. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka záväzok zásadne nezaniká, lebo jeho povinnosti vo všeobecnosti prechádzajú na jeho právnych nástupcov, väčšinou dedičov. Z uvedeného ustanovenia preto vyplýva, že ak zomrie dlžník vstupujú do jeho práv a povinností jeho dedičia (§460). Nezávisí na tom, či konkrétny dlh bol zahrnutý do pasív dedičstva v
konaní o dedičstve, či nie. Zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa je však obmedzená ust. § 470. Smrťou dlžníka zaniká len tá povinnosť, ktorej predmetom bolo plnenie, ktoré malo byť vykonané osobne dlžníkom. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo a tým je daná pasívna legitimácia žalovaných v tomto konaní.
32. Súd si predovšetkým musel v konaní ustáliť, či právna predchodkyňa žalovaných I.. W. O. v reštitučnom konaní zastupovala žalobkyne ako advokátka v zmysle zákona č. 583/2003 Z.z. o advokácii alebo ako fyzická osoba podľa § 31 Občianskeho zákonníka, ktorá skutočnosť je potom rozhodujúca pre vznik zodpovednosti právnej predchodkyne žalovaných, resp. žalovaných za škodu, ako aj pre ďalší priebeh dokazovania. Uvedená skutočnosť bola v konaní sporná.
33. Z plnej moci (čl. 25), ktorou právny predchodca žalobkýň Š. Y. dňa 5.8.1991 splnomocnil právnu predchodkyňu žalovaných I.. W. O. na zastupovanie vo veci navrátenia pozemkov mal súd za nepochybne preukázané, že právna predchodkyňa žalovaných nevystupovala vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobkýň ako advokátka, nakoľko z predmetnej plnej moci vyplýva, že táto bola splnomocnená v rámci príbuzenských vzťahov ako fyzická osoba podľa § 31 Občianskeho zákonníka - označená menom, priezviskom, číslom občianskeho preukazu a nie ako advokátka. Rovnako tak splnomocnili na zastupovanie I.. W. O. žalobkyne po smrti ich právneho predchodcu Š. Y.Á., keď bola označená v plnej moci (čl. 55) menom, priezviskom, rod. menom, dátumom narodenia, bydliskom, číslom občianskeho preukazu a rodným číslom. Uvedený záver podporuje aj skutočnosť, že právna predchodkyňa žalovaných neuzavrela so žalobkyňami (ani s ich právnym predchodcom) zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ani dohodu o odmene, žiadnu odmenu za zastupovanie od nich neprevzala, pričom nevypovedala plnú moc ani v čase, keď mala pozastavený výkon advokácie a niektoré úkony vykonávala aj v tomto období (podľa § 9 ods.1 písm.a) zákona o advokácii počas pozastavenia výkonu advokácie advokát nie je oprávnený poskytovať právne služby podľa tohto zákona). Rovnaký právny záver zaujala aj Slovenská advokátska komora vo svojom stanovisku k sťažnosti zo dňa 29.1.2015. Tvrdenia žalobkýň, že im právna predchodkyňa zasielala písomnosti v obálke pod hlavičkou advokátskej kancelárie v dôsledku čoho nadobudli pocit, že ich zastupuje ako advokátka, sú v tomto smere právne irelevantné. Z uvedeného vyplýva, že prípadnú zodpovednosť za škodu právnej predchodkyne žalovaných treba posudzovať podľa § 420 Občianskeho zákonníka a nie podľa zákona č.586/2003 z.z. o advokácii, v zmysle ktorého by právna predchodkyňa žalovaných, resp. žalovaní zodpovedali na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez ohľadu na zavinenie, ktorej zodpovednosti sa nemožno zbaviť.
34. S poukazom na vyššie uvedené je preto potrebné ďalej skúmať, či sú dané predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a to a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Právna predchodkyňa žalovaných resp. žalovaní ako jej právny nástupcovia sa teda môžu od zodpovednosti oslobodiť, ak preukážu, že škodu ich právna predchodkyňa nezavinila.
35. Žalobkyne v konaní vyvodzovali zodpovednosť žalovaných za škodu tvrdiac, že k porušeniu právnej povinnosti a tým aj k vzniku škody došlo konaním právnej predchodkyne žalovaných, keď 1. včas neuplatnila reštitučný nárok, pričom nevyužila ani druhú možnosť na jeho uplatnenie v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. a 2. včas nedoručila rozhodnutie Okresného úradu Žilina.
36. Ad 1a/ Tvrdenie žalobkýň, že právna predchodkyňa žalovaných včas neuplatnila reštitučný nárok: Súd mal za preukázané a nesporné, že právna predchodkyňa žalovaných I.. W. O. neuplatnila včas reštitučný nárok v mene oprávnenej osoby (rozhodnutie OÚ ZA zo dňa 17.1.2014 čl. 7 spisu). Nárok mohla uplatniť do 31.12.1992, podala ho však v mene zomrelej osoby ( zomrela dňa 22.12.1992), teda v mene neexistujúcej osoby dňa 31.12.1992 (v posledný deň zákonnej lehoty). Možno teda konštatovať, že zo strany právnej predchodkyne žalovaných došlo k porušeniu právnej povinnosti. Ďalej je nepochybné, že žalobkyne v dôsledku tohto konania nenadobudli v reštitúcii pozemky , a teda im vznikla škoda v príčinnej súvislosti s chybným uplatnením reštitučného nároku. Zodpovednosti za škodu sa právna predchodkyňa žalovaných, resp. žalovaní môžu s poukazom na citované ustanovenie § 420 ods.3 OZ zbaviť ak preukážu, že právna predchodkyňa škodu nezavinila. V tomto smere súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právna predchodkyňa vzniknutú škodu nezavinila. Pokiaľ žalobkyne tvrdili, že právna predchodkyňa žalovaných vedela o úmrtí a zúčastnila sa
na pohrebe, toto tvrdenie I.. W. O. jednoznačne poprela a ich tvrdenie tak zostalo len v rovine sporného a ničím nepodloženého konštatovania. Od úmrtia oprávnenej osoby (právneho predchodcu žalobkýň) do podania návrhu uplynulo „len“ 9 dní, a teda je uveriteľné, že právna predchodkyňa žalovaných nemusela mať v čase podania reštitučného návrhu vedomosť o úmrtí právneho predchodcu žalobkýň. Vychádzajúc z negatívnej dôkaznej teórie, teda že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo sa nestalo, niečo neexistuje a pod.), nakoľko preukazovanie takejto skutočnosti je objektívne nemožné, v danom prípade, že právna predchodkyňa nebola na pohrebe, že o úmrtí Š. Y. nevedela, dôkazné bremeno sa presunulo na žalobkyne. Žalobkyne však v konaní nepreukázali, že by I.. W. O. včas oznámili úmrtie ich právneho predchodcu a ani skutočnosť, že vedela o úmrtí a že sa zúčastnila pohrebu. Práve žalobkyne mali postupovať starostlivo a splnomocnenú zástupkyňu - právnu predchodkyňu žalovaných mali včas informovať o úmrtí ich pr. predchodcu, keďže mali vedomosť, že tohto zastupovala v konaní o vydaní pozemkov („vigilantibus iura scripta sunt" = právo patrí bdelým) a včas jej poskytnúť plnú moc na ich zastupovanie. Právnej predchodkyni žalovaných nemožno za tejto situácie pričítať zavinenie za podanie reštitučného návrhu v mene neexistujúceho subjektu, resp. zavinenie za nepodanie návrhu v rámci zákonnej lehoty v mene žalobkýň, čím absentuje jeden z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu právnej predchodkyne žalovaných a tým aj žalovaných, a to zavinenie. Iné skutočnosti, ktoré by svedčili o zavinení právnej predchodkyne žalovaných na oneskorenom podaní reštitučného návrhu žalobkyne netvrdili, v tomto smere neprodukovali dôkazy a ani takéto skutočnosti v konaní nevyšli najavo. Na základe uvedeného potom možno uzavrieť, že pri tomto tvrdení žalobkýň je daný predpoklad vzniku škody (nenadobudnutím pozemkov), porušenia právnej povinnosti (včasné a riadne neuplatnenie reštitučného nároku), príčinnej súvislosti ( chybné podanie návrhu a následné nenadobudnutie pozemkov), avšak absentuje zavinenie právnej predchodkyne žalovaných.
37. Ad 1b/ Tvrdenie žalobkýň, že právna predchodkyňa žalovaných nevyužila včas možnosť uplatniť reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z.z.., keď nárok žalobkýň mohla uplatniť do 31.12.2004 napriek tomu, že plná moc bola podpísaná so žalobkyňami už dňa 17.6.1999. V tomto smere súd musí predbežne skúmať otázku, či by pri riadnom postupe, teda pri uplatnení nároku právnou predchodkyňou žalovaných, žalobkyne v reštitučnom konaní podľa zákona č. 503/2003 uspeli, poprípade v akom rozsahu. Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom zastúpenia a škodou spôsobenou žalobkyniam je daný, ak je medzi činnosťou právnej predchodkyne žalovaných a škodou žalobkýň vzťah príčiny a následku. Dôkazné bremeno spočíva na žalobkyniach. V tomto smere však žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali, že by boli úspešné pri opätovnom uplatnení reštitučného nároku a tým absentuje preukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody žalobkyniam a postupom vo veci právnou predchodkyňou žalovaných. Taktiež nebolo preukázané, že by žalobkyne splnomocnili právnu predchodkyňu žalovaných na zastupovanie vo veci opätovného uplatnenia reštitučného nároku podľa zákona č. 503/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2004. Žalobkyne ju splnomocnili na zastupovanie plnou mocou zo dňa 17.6.1999 (čl. 55), teda ešte pred nadobudnutím účinnosti citovaného zákona a počas prebiehajúceho pôvodného reštitučného konania, z čoho možno vyvodiť, že ju splnomocnili na zastupovanie o uplatnenom nároku v pôvodnom reštitučnom konaní, počas ktorého boli aj vyzývané na doplnenie podkladov - dedičského rozhodnutia po ich právnom predchodcovi a pod. (keďže v tom čase nemohli vedieť, že v roku 2004 nadobudne účinnosť zákon č. 503/2003 Z.z. resp. o prípadnej možnosti opätovného uplatnenia reštitučného nároku). Aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že predmetná plná moc sa vzťahuje aj na konanie podľa zákona č. 503/2003 Z.z., právna predchodkyňa žalovaných by nemohla uplatniť nárok podľa zákona č. 503/2003 Z.z., nakoľko tento (aj keď oneskorene) uplatnila podľa zákona č. 229/1991 Zb., a preto bolo potrebné najskôr rozhodnúť o reštitučnej žiadosti podľa zákona č. 229/1991 Zb. (ktoré konanie bolo právoplatne skončené až na základe rozhodnutia zo dňa 17.1.2014) a až následne by sa mohlo konať o žiadosti podľa zákona č. 503/2003 Z.z. ( žiadosť bolo možné podať len do 31.12.2004 ). V reštitučnom konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z v nadväznosti na konanie podľa zákona č. 229/1991 Zb. sa zohľadňuje totožnosť predmetu t.j. nehnuteľnosti, na ktorú je uplatnený reštitučný nárok, nezohľadňuje sa totožnosť subjektu - žiadateľa. Totožnosť predmetu konania
- totožnosť nehnuteľnosti bráni konaniu podľa zákona č. 503/2003 bez ohľadu na to, či ide o rovnakých účastníkov alebo nie. Nie je rozhodujúce, či správny orgán o žiadosti podľa zákona č. 229/1991 rozhodol pred alebo po účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z, pretože je potrebné najskôr rozhodnúť o reštitučnej žiadosti podľa zákona č. 229/1991 Zb a až následne o žiadosti podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Tieto konania nemožno spojiť do jedného konania, v ktorom by sa rozhodovalo o obidvoch reštitučných nárokoch (právneho predchodcu žalobkýň a samotných žalobkýň týkajúcich sa tej istej nehnuteľnosti), pretože to vylučuje znenie §1 citovaného zákona č. 503/2003 z.z. V tomto zmysle teda chýba základný
predpoklad zodpovednosti právnej predchodkyne žalovaných za spôsobenú škodu, a to porušenie právnej povinnosti.
38. Ad 2/ Včas nedoručila rozhodnutie Okresného úradu Žilina a v tom dôsledku nebolo podané odvolanie. Žalobkyne v konaní tvrdili, že právna predchodkyňa žalovaných komunikovala len s ich sestrou E. Y. ohľadom doručenia predmetného reštitučného rozhodnutia. Právna predchodkyňa žalovaných sa mala pred E. Y. vyjadriť, že odvolanie podávať nebude, nakoľko mala za to, že odvolanie bude neúspešné, a preto so žalobkyňami o tejto možnosti nehovorila (výpoveď pr. predchodkyne žalovaných na čl. 40). Z uvedeného je možné ustáliť, že skutočne právna predchodkyňa žalovaných nepostupovala starostlivo, keď nedoručila včas rozhodnutie žalobkyniam, v ktorom dôsledku nepodali odvolanie, teda by bolo možné uvažovať o existencii porušenia právnej povinnosti. Žalobkyne však v tomto smere nepreukázali príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej skutočnosti
- nepodaním odvolania. Je nesporné, že reštitučný návrh podal v zákonnej lehote neexistujúci subjekt, a preto podľa názoru súdu ani prípadné odvolanie by nezvrátilo existujúci stav rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal ani žalobkyňami navrhnutý výsluch svedka G. Y.Á., bývalého prednostu okresného úradu, nakoľko tento považoval za nadbytočný, nehospodárny a bez potrebnej výpovednej hodnoty.
39. S poukazom na vyššie uvedené, keďže neboli naplnené všetky zákonom stanovené podmienky pre vznik zodpovednosti právnej predchodkyne žalovaných , resp. žalovaných za škodu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p.. Žalovaní boli v konaní v celom rozsahu úspešní, a preto im vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaní nežiadali priznať náhradu trov konania, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.