Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/184/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov DUKOM, so sídlom Komárno, Dunajské nábrežie 1179/39, IČO: 37 867 661, zast.: Advokátksou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s.r.o., IČO: 36 721 123, so sídlom Komárno, Pohraničná 4, proti žalovaným: v rade 1/ R. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom V., občan SR, v rade 2/ K.. E. C., nar. X.X.XXXX , H. XXX, F., občan SR, o zaplatenie 2289,15 EUR (68963,-Sk) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný v rade 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 144,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne z tejto sumy od 29.1.2003 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná v rade 2/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 250 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie voči žalovanej v rade 2/ o zaplatenie sumy 894,58 Eur s príslušenstvom zastavuje.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 50% ktoré je povinný mu zaplatiť žalovaný v rade 1/.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2005 domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu sumu 2289,15 EUR, úroky z omeškania ako aj trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov bolo založené Spoločenstvo, ktoré bolo zaregistrované na Okresnom úrade Komárno dňa 31.7.2002. V bytovom dome, kde mali nehnuteľnosť aj žalovaní prebiehali rekonštrukčné práce, s ktorými vznikali investície a výdavky. Dňa 16.9.2002 sa uskutočnilo Zhromaždenie členov spoločenstva, na ktorom boli schválené platby vlastníkov bytov a nebytových priestorov do výšky rozdielu medzi dovtedy uhradenou čiastkou a celkovou cenou podľa Zmluvy o prestavbe domu zo dňa 3.2.1999. Bola určená každému vlastníkovi výška jeho príspevku na spoločné časti a zariadenia bytov a nebytových priestorov. Na základe toho bolo dňa 23.9.2002 vyhotovené Oznámenie, z ktorého vyplýva akou sumou sa má podieľať ten- ktorý vlastník. Žalovaným bol stanovený príspevok 203896,72 Sk, ktorá suma bola dňa 26.9.2002 upravená na sumu 225329 Sk. Na zhromaždení 2.12.2002 sa uzniesli na pokračovaní výstavby predmetného objektu, náklady boli rozpočítané na každého vlastníka. Dňa 2.12.2002 bola stanovená výška splátky prislúchajúca na žalovaných (byt č. 18) na sumu 68963,16,-Sk, túto sumu mali uhradiť do 20.12.2002 (išlo o 2. kolo platieb). Obaja žalovaní toto oznámenie prevzali, čo potvrdili vlastnoručnými podpismi (čl. 13), na nedoplatky boli neustále upozorňovaní. Žalobca na pojednávaní dňa 19.6.2017 uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaní sú rozvedení manželia v roku 2010, k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo a teda prichádza do úvahy všetky aktíva a pasíva, aby boli delené na polovicu. Preto žiadal zaviazať žalovaného v rade 1. na sumu 1144,58 Eur s príslušenstvom a žalovanú v rade 2. na sumu 250 Eur, keďže medzi ním a žalovanou došlo k dohode a preto v časti o zaplatenie sumy 894,58 Eur s príslušenstvom voči žalovanej v rade 2. zobral žalobu späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.

2. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, súd preto pojednával v zmysle § 180 (Civilný sporový poriadok). V písomnom vyjadrení namietal aktívnu pasívnu legitimáciu žalobcu, bez bližšej špecifikácie. Uviedol, že zmluvu o spoločenstve zo dňa 10.7.2002 podpísal, on bol pred tým konateľom a aj spoločníkom spoločnosti Dunajfarma s.r.o., ktorá bola pôvodne vlastníkom pozemku a stavby, táto pôvodne realizovala vykonávanie prác. Od kedy vzniklo spoločenstvo žiadne platby nehradil. Uviedol, že má za to, že nárok je premlčaný.

3. Žalovaná v rade 2. uviedla, že medzi ňou a žalobcom došlo k dohode, s čiastočným späťvzatím súhlasí a je ochotná zaplatiť sumu 250 Eur. Dodala, že so žalovaným v rade 1. sú rozvedení od roku 2010.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise - zmluva o prestavbe zo dňa 9.2.1999, jej dodatkom zo dňa 23.6.2000, zápisnicami zo zhromaždenia členov spoločenstva a prezenčnými listinami, oznámením o výške platby, zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 14.9.2006, ostatnými v spise nachádzajúcimi listinami a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - Občiansky súdny poriadok. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

6. Podľa § 150 ods. 1, 2 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 151 ods. 1, 2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 153 ods. 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 154 prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov s názvom SVB DUKOM bolo zaregistrované na Okresnom úrade v Komárne dňa 31.7.2002 pod č. 2002/00126. Toto spoločenstvo je právnickou osobou zapísanou v registri združení vedenom príslušným obvodným úradom. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu správcu - teda žalobcu súd poznamenáva, že aktívnou legitimáciou správcu v súdnom konaní sa zaoberal NS SR v uznesení sp. zn. 3 Cdo 180/2008, ktorý uviedol, že od účinnosti novely

zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonanej zákonom č. 367/2004 Z.z. (od 1. júla 2004) je správca oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov v dome, ktorého správu vykonáva. NS SR uviedol: „ Pôvodná právna úprava zákona č. 182/1993 Z.z. a to až do účinnosti novely uvedeného zákona uskutočnenou zákonom č. 357/2004 Z.z., neobsahovala právnu úpravu, ktorá by bez ďalšieho umožňovala, aby správca vo svojom mene alebo v zastúpení vlastníkov vymáhal na súde prípadné nedoplatky na platbách vlastníkov. Toto oprávnenie nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 8 zákona o vlastníctve bytov ( platný do 30.6.2004), ktoré síce umožňovalo v zmluve o výkone správy upraviť najmä vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu (§ 8 ods. 1 písm. a) ako aj spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 8 ods. 1 písm.c), avšak právo na vymáhanie nedoplatkov samotným správcom zákon neobsahoval. V tomto smere treba zdôrazniť, že zákon o vlastníctve bytov predpokladal predovšetkým vzájomnú zmluvnú úpravu vnútorných vzťahov správcu a vlastníkov bytov a spôsob hospodárenia s účelovo určenými prostriedkami (reálne existujúcimi) fondu prevádzky, údržby a opráv. Uvedená právna úprava však nevylučovala možnosť dohodnúť aj práva správcu súvisiace s vymáhaním nedoplatkov, čo možno vyvodiť predovšetkým z pojmu „ najmä“ uvedeného v § 8 ods. 1, prvá veta zákona. To znamená, že zákon o vlastníctve bytov (ani SR

- čl. 2 ods. 3) nevylučoval, aby zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodli, že správca je oprávnený v zastúpení vlastníkov vykonávať aj hmotno-právne úkony v rozsahu dohodnutom v zmluve o výkone správy a k výkonu tomu zodpovedajúcich procesných práv, za ktoré treba považovať aj právo konať v zastúpení vlastníkov na súde, a to vrátane podania žaloby a výkonu všetkých procesných práv v súdnom konaní“ . V tomto rozhodnutí ďalej uviedol, že až do účinnosti zákona č. 367/2004 správca mohol v zastúpení vlastníkov uplatniť ich práva na súde len vtedy, ak mu takéto právo vyplynulo zo zmluvy o výkone správy. Jednoznačnosť uvedeného záveru vyplýva aj z možnosti nechať sa pri právnych úkonoch (hmotno-právnych) zastúpiť (§ 31 a nasl. . Uvedený postup súdu bol však možný len do účinnosti zákona č. 367/2004 Z.z. Od 1. júla 2004 takémuto postupu bráni ustanovenie § 8b ods. 1, podľa ktorého správca je povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov, ako aj ustanovenie § 8b ods. 2 písm. e), podľa ktorého pri správe majetku vlastníkov je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, a to v spojení s prechodným ustanovením § 31 ods. 2, druhá veta uvedenej novely, ktoré ukladalo správcovi, ktorý vykonával činnosť podľa doterajších predpisov, povinnosť zosúladiť svoju činnosť s týmto zákonom (t.j. s ustanoveniami novely) najneskôr do 6 mesiacov od účinnosti zákona. Bez zreteľa na znenie zmluvy o výkone správy, správca mal teda povinnosť postupovať podľa ustanovení zákona, teda postupovať podľa citovaných ustanovení § 8b ods. 1, ods. 2 písm. e) zák. č. 367/2004 Z.z. Z uvedeného potom možno vyvodiť záver, že počnúc 1.júlom 2004 bol správca oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov vo svojom mene, na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov. Keďže právna úprava účinná od 1.júla 2004 oprávnenie ä a povinnosť) správcu neviazala iba na práva, ktoré vzniknú v budúcnosti, toto oprávnenie sa týkalo aj práv nadobudnutých vlastníkmi bytov... pred účinnosťou novely uskutočnenej zákonom č. 367/2004 Z.z. Ak teda začalo súdne konanie pred 1.júlom 2004, v ktorom ako žalobca bol označený správca a súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zatiaľ nezamietol, od 1.7.2004 už tak nemohol urobiť v dôsledku zmeny právnej úpravy. Na týchto záveroch nemení nič ani právna úprava zákona č. 182/1993 Z.z. vykonaná zákonom č. 268/2007 Z.z., účinná od 1.7.2007. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd mal za to, že žalobca je vecne aktívne legitimovaný v tomto konaní, aby vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov....vymáhal žalovaný nedoplatok, ktorý boli žalovaní povinní uhradiť v hotovosti u predsedu spoločenstva najneskôr do 30.5.2004.

8. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 139 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

9. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ( ďalej len BSM). Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (OZ) ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou

alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, že podiely oboch sú rovnaké.

10. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je vo väčšine prípadov deň splatnosti dlhu, t.j. deň, kedy má dlžník prvýkrát dlh splniť. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti (napr. na tom, že oprávnený nevedel o svojom práve). V prípade záväzkových právnych vzťahov sa zásadne vychádza z toho, že prvým dňom, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, je spravidla deň splatnosti pohľadávky. Splatnosť dlhu začína spravidla dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Premlčacia doba tu plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Žalobca v žalobe i v priebehu konania tvrdil, že žalovaní boli povinní uhradiť žalovanú sumu 2289,15 Eur v zmysle Oznámenia o výške platby zo dňa 2.12.2002 najneskôr do 20.12.2002. Toto oznámenie prevzali obaja žalovaní dňa 2.12.2002. Tieto skutočnosti teda popreté žalovanými neboli. Potom sa žalovaní dostali do omeškania s plnením dlhu dňa 21.12.2002, kedy už žalobca mohol svoje právo vykonať prvý raz podaním žaloby na súd. Od 21.12.2002 začala pre žalobcu plynúť trojročná premlčia doba na uplatnenie peňažného nároku na súde (§ 101 , ktorá skončila dňom 21.12.2005. Žaloba bola podaná dňa 19.12.2005, teda v lehote.

11. Žalobca dňa 19.6.2017 zobral podanú žalobu voči žalovanej v rade 2. čiastočne späť o zaplatenie sumy 894,58 Eur s príslušenstvom a preto súd podľa § 145 ods. 2 konanie v tejto časti zastavil. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že žalovaní boli povinní žalobcovi zaplatiť úhradu sumy 2289,15 Eur (68963,-Sk) deleno 2 = 1144,58 Eur. S poukazom na vyššie uvedené ako aj na to, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné súd mal za to, že žalovaní porušili dohodnuté podmienky a preto súd zaviazal žalovaného v rade 1. na sumu 1144,58 Eur s príslušenstvom a žalovanú v rade 2. na sumu 250 Eur tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalobca vo výške 100% , avšak trovy od žalovanej v rade 2. nežiadal.

14. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.