Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/54/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: T. R., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, o zaplatenie 993,13 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 30.3.2017 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 993,13 eur spolu s 8,05%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 775,62 eur od 24.10.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania s odôvodnením, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zo dňa 23.10.2015 medzi postupcom - Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave (ďalej len „SLSP“) a žalobcom, postúpil postupca (SLSP) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 26.11.2004 Zmluvu č. 0371769505/0900 (ďalej len „UZ“), ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky, podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov. Podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v UZ a vo VOP. UZ obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 a 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil povinnosť podľa UZ. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 993,13 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 775,62 eur, z riadneho úroku vo výške 140,27 eur, z úroku z omeškania vo výške 44,74 eur a z poplatkov vo výške 32,50 eur v súlade s Prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žalobného návrhu nevykonal žiadne úhrady. 2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Neustanovil sa bez ospravedlnenia ani na pojednávanie. Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednával súd vo veci v jeho neprítomnosti. 3. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím právneho zástupcu žalobcu, oboznámením s písomnými dôkazmi, zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 26.11.2004, výpoveďou zmluvy zo dňa 16.4.2015 (č.l. 6), všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 7), oznámením o postúpení pohľadávky

(č.l. 11), zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 (č.l. 12), prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 (č.l. 18), výzvou žalobcu adresovanou žalovanému zo dňa 11.11.2015 (č.l. 21), pokusom o zmier zo dňa 7.3.2017 (č.l. 22), výzvou SLSP adresovanej žalovanému zo dňa 26.11.2010 (č.l. 39), výpisom z účtu a prehľadom transakcií od 30.9.2011 do 11.5.2017 (č.l. 40), mal súd zistený tento skutkový stav veci: 4. Dňa 26.11.2004 uzavrel právny predchodca žalobcu, SLSP ako veriteľ so žalovaným a Janou Dírerovou ako dlžníkmi, zmluvu o kontokorentnom úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru č. 0371769505/1/1 veriteľom dlžníkovi za týchto podmienok: výška úverového rámca 22.000 Sk, úroková sadzba premenlivá vo výške 11,85% ročne, splatnosť úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 25.11.2005, poplatok za poskytnutie úveru 2% z výšky úverového rámca splatný pri podpise zmluvy, poplatok za správu úveru 0,2% z výšky úverového rámca mesačne. V UZ je ďalej uvedené, že úroková sadzba je platná ku dňu podpisu UZ. Zmena výšky úrokovej sadzby, výšky poplatkov a splatnosti poplatkov sa riadi VOP veriteľa účinnými od 1.8.2002. V zmysle UZ sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu uvedeného v článku I. UZ a v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet a to do výšky úverového rámca. Čerpanie úveru je dlžník oprávnený požadovať až do dňa konečnej splatnosti úveru v rozsahu úverového rámca dohodnutého v článku I. UZ. Ak bude rozsah čerpaného úveru väčší ako je výška úverového rámca v čase pred dňom konečnej splatnosti úveru, je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť úrok z prečerpania vo výške určenej veriteľom zverejnením zo sumy, o ktorú je rozsah čerpaných peňažných prostriedkov väčší ako výška úverového rámca. Pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. Zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny. Podľa článku III. UZ, UZ sa uzatvára na dobu určitú a to na dobu 1 roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania UZ sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predlženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Úver je splatný v deň splatnosti uvedený v základných podmienkach zmluvy. V prípade predlženia zmluvy sa splatnosť úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola predlžená účinnosť zmluvy, t.j. o 1 rok. Veriteľ je oprávnený vypovedať zmluvu, ak dlžník nečerpal úver v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Výpoveď je účinná dňom jej doručenia dlžníkovi. Vo vyššie uvedenom článku dlžník vyhlásil, že sa oboznámil s VOP veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002. Podľa UZ všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom, a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa takisto dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. 5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 postúpila SLSP (postupca) svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. 6. Z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok mal súd zistené, že ku dňu 23.10.2015 pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému predstavovala sumu 993,13 eur a pozostávala z istiny vo výške 775,62 eur, zmluvných úrokov vo výške 140,27 eur, úrokov z omeškania spolu vo výške 44,74 eur a z poplatkov vo výške 32,50 eur. Z prílohy vyplýva dátum poslednej úhrady žalovaného 13.12.2011 vo výške 22,01 eur. V prílohe sa takisto uvádza dátum zosplatnenia úveru 11.7.2015. 7. Žalobca predložil do spisu výzvu zo dňa 9.7.2014, ktorou SLSP mala vyzvať žalovaného o zaplatenie dlžných splátok pohľadávky ku dňu 30.6.2014 v sume 48,23 eur do 15. dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote SLSP pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe. Žalobca však nepreukázal, že vyššie uvedenú výzvu doručil, resp. aspoň doručoval žalovanému a takisto druhému dlžníkovi z úverového zmluvného vzťahu. 8. Listom zo dňa 30.10.2015 SLSP oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. 9. Písomným podaním zo dňa 16.4.2015 SLSP žalovanému a takisto Jane Dírerovej oznámila, že v súlade s dohodnutými podmienkami pre poskytovanie bankových produktov a služieb vypovedá zmluvu, na základe ktorej im banka poskytla povolené prečerpanie k účtu č. 371769505/0900 a to s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby, pričom od tohto dňa im už povolené prečerpanie nebude poskytovať. Súčasne týmto listom SLSP vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania s tým,

že výpovedná lehota je 2 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede. Výška pohľadávky banky z povoleného prečerpania ku dňu vyhotovenia výpovede je 933,79 eur. Súčasne SLSP upozornila žalovaného a Janu Dírerovú, že ak banka pristúpi aj k ukončeniu zmluvy, na základe ktorej pre nich vedie účet, nebude možné ďalej pohľadávku uhrádzať na uvedený účet. 10. Listom zo dňa 11.11.2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.140,40 eur do 21.11.2015, pozostávajúcej zo základnej pohľadávky vo výške 775,62 eur, úrokov z omeškania vo výške 188,66 eur, a z ostatného príslušenstva vo výške 176,12 eur. 11. Listom zo dňa 7.3. 2017 (pokus o zmier) vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného na zaplatenie sumy 1.077,98 eur pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 775,62 eur, zákonného/zmluvného úroku vo výške 84,85 eur, riadneho úroku 140,27 eur, úroku z omeškania 31,76 eur, zmluvného úroku 12,98 eur, a nákladov klienta 32,50 eur. 12. Z prehľadu transakcií na účte k predmetnému úveru mal súd zistené, že posledná úhrada zo strany žalovaného bola realizovaná dňa 13.12.2011, a posledný výber peňazí dňa 12.9.2011. 13. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní pred súdom na podanej žalobe zotrvala s tým, že žalovanému mal byť na základe UZ zo dňa 26.11.2004 poskytnutý úverový rámec vo výške 730,27 eur s tým, že v zmysle článku III bod 1 je UZ uzatvorená na dobu 1 roka s tým, že UZ sa predlžuje vždy o jeden rok, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania UZ, že nemá záujem o jeho predlženie. Pretože žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa 16.4.2015 podľa článku III bod 4 UZ vypovedal právny predchodca žalobcu UZ a dlžnú sumu si uplatnil v tomto konaní. Pokiaľ ide o § 92 ods. 8 zákona o bankách, predložila súdu výzvu právneho predchodcu žalobcu, ktorá predchádzala postúpeniu pohľadávky, adresovanú žalovanému a súčasne predložila prehľad transakcií na účte žalovaného spolu s konečným sumárom tohto účtu. Uviedla, že posledná úhrada zo strany žalovaného bola realizovaná dňa 13.12.2011, čo vyplýva aj z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný posledný výber peňazí uskutočnil dňa 12.9.2011 a žalovaná suma teda pozostáva z neuhradenej istiny úveru t.j. rozdielu medzi kreditnými a debetnými operáciami vo výške 775,62 eur, z neuhradeného riadneho úroku z poskytnutých prostriedkov, pričom tento bol dohodnutý na 11,85% ročne s premenlivou sadzbou, spolu vo výške 140,27 eur, z neuhradených poplatkov za vedenie účtu spolu vo výške 32,50 eur a z úroku z omeškania od dátumu vypovedania zmluvy právnym predchodcom žalobcu 16.4. 2015 do postúpenia pohľadávky do 23.10. 2015, spolu vo výške 44,74 eur. Súčasne uviedla, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá, že žalobca predložil do spisu všetky relevantné písomnosti k tomu, aby vo veci súd mohol rozhodnúť. Nevedela sa vyjadriť k tomu, prečo je v konaní žalovaný len Jozef Dírer a nie aj ďalší dlžník, Jana Dírerová. Pokiaľ ide o výzvu zo dňa 9.7.2014 uviedla, že táto bola doručovaná aj Jane Dírerovej, ktorá bola spoludlžníkom zo zmluvy o kontokorentnom úvere. Vyššie uvedené výzvy boli žalovanému a takisto T. R. doručované obyčajnou poštou. Dôkaz o doručovaní týchto písomností preto nevedia predložiť. 14. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohl'adávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 15. Podľa § 92 ods. 8 zákona Č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len "zákon o bankách") účinného v čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 17. V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných ustanovení zákonov, súd v konaní nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému

malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 23.10. 2015 medzi navrhovateľom a jeho právnym predchodcom, SLSP. 18. V prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 7 (teraz odsek 8) Zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 neplatný. V danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 7 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. V konaní totiž nebolo preukázané, že SLSP písomne žalovaného vyzvala na plnenie (chýba doklad o doručovaní výzvy - napr. poštový podací hárok) a že výzvu aj doručila žalovanému (a takisto aj druhému účastníkovi UZ - Jane Dírerovej - oznámenie o postúpení takúto výzvu nenahrádza) a že žalovanému poskytla 90-dňovú lehotu na splnenie dlhu a následne svoju pohľadávku proti nemu postúpila, a preto Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal žalobca pohľadávku proti žalovanému nadobudnúť, je pre rozpor so zákonom neplatná a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky. 19. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. Súd v tomto smere poukazuje na odklon súdnej praxe od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo/210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012. 20. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 7 (teraz ods. 8) zákona o bankách, môže banka postúpiť svoje pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení zákona prešiel na inú osobu z pôvodného veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. 21. Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupník v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať,

že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením, svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie vyššie uvedených podmienok, ktoré vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávky, pričom zákon vyžaduje na ich splnenie písomnú formu. 22. Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úverového vzťahu je banka (v tomto prípade SLSP) držiteľom bankového povolenia, a teda vzťahuje sa, tak, ako už bolo vyššie uvedené, na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené, pre platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu, musia byť splnené okrem všeobecných podmienok ust. § 524 aj podmienky uvedené práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 zákon o bankách. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na „nebankovku'' môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť úverové vzťahy bežne uzatvárané na akýkoľvek subjekt, teda aj na nebankovku, čo je v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky. 23. Citované ustanovenie § 92 ods. 7 (teraz ods. 8) zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to naznačuje žalobca, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku... postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie „Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. 24. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o odoslaní (a teda aj doručení) výzvy podľa § 92 ods. 7 zákona o bankách zo strany jeho právneho predchodcu, a preto postúpenie pohľadávky na žalobcu nebolo v súlade s citovaným zákonným ustanovením, čoho právnym následkom je neplatnosť postúpenia pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 . Žalobca teda nepreukázal, že vstúpil do práv pôvodného veriteľa - banky, nemá preto aktívnu vecnú legitimáciu uplatňovať v súdnom konaní právo na plnenie zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného UZ zo dňa 26.11. 2004, ktorú uzavrel žalovaný a Jana Dírerová v postavení dlžníkov so SLSP, právnym predchodcom žalobcu. Súd preto žalobu zamietol. 25. Pre prípad tvrdenia žalobcu (tak ako tomu je v mnohých iných obdobných veciach), že omeškanie žalovaného trvalo viac ako rok a v takom prípade by jeho právny predchodca konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, aj keby písomnú výzvu žalovanému nezasielal, súd uvádza, že z citovaného ustanovenia takýto záver nemožno vyvodiť. Dodatok v znení „to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok“ je pripojený k druhej vete citovaného ustanovenia (za bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje len na túto druhú vetu - jej časť pred bodkočiarkou. Podľa tohto ustanovenia banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu klienta, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to (t. j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil omeškaný peňažný záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou a omeškaným peňažným záväzkom). Ak by časť druhej vety začínajúca sa slovami „to neplatí, ak ...“ mala predstavovať výnimku aj z prvej vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by legislatívno-technicky musela tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam sa (táto výnimka) vzťahuje. 26. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 251 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, náhradu trov konania si však neuplatnil, resp. trovy mu v konaní nevznikli, preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ v spojení s § 362 ods. 1 .

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.