Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-54-2022.pdf
PDF · 153.55 KB
No categories available
6To/54/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabó a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného H. R., nar. XX. H. XXXX v R., trvale bytom N. XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Piešťany proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 21. marca 2022, č. k. 23T/10/2021-749, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06. júna 2022 v Trnave, takto
rozhodol:
I/ Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.
II/ Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na nasledovnom skutkovom základe:
„v období od presne nezisteného dňa v mesiaci máj 2020 do 24.11.2020, najmä počas víkendov, v rodinnom dome číslo XX v obci N. a na doposiaľ neustálených miestach na území Slovenskej republiky, svojej manželke J. R. opakovane vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že ju aj ich spoločných synov zabije, fyzicky ju napádal a to tak, že ju škrtil, bil päsťami a kopal do nej, vynucoval si od nej sexuálny styk, obmedzoval ju v kontakte s ľuďmi, nedovoľoval jej rozhodovať o čomkoľvek, kontroloval ju, zneužíval jej finančnú závislosť na ňom, čím J. R. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie.“
2. Okresný súd napadnutým rozsudkom obžalovanému podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona a § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona a podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Okresný súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, zároveň mu podľa § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona aj povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
3. Okresný súd zároveň napadnutým rozsudkom obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Piešťany, sp. zn. Pv 644/20/2204-67 z 3. mája 2021 pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorý mal obžalovaný spáchať na nasledovnom skutkovom základe:
„dňa 24.11.2020 v čase asi o 12:50 hodine v rodinnom dome číslo XX v obci N. zavolal svoju manželku J. R. do spálne, kde jej povedal, aby sa vyzliekla a ak sa nevyzlečie, tak ju vyzlečie na silu on, J. R. si zo strachu dala dole legíny a nohavičky, následne jej povedal, že dnes bude roztrhaná, „rozjebe“ ju tak, aby už s nikým nemohla „jebať,“ na prekonanie jej odporu ju začal jednou rukou škrtiť na krku, ľahol si na ňu, pričom proti jej vôli s ňou začal súložiť, potom jej prikázal ľahnúť si na zem, kde v súloži opakovane pokračoval a zároveň ju aj na zemi škrtil, keď sa J. R. nemohla nadýchnuť, tak jej krk na chvíľu pustil, aby sa nadýchla, potom ju dal znovu na posteľ s tým, že budú mať sex toľko, pokiaľ nepovie dosť a keď bude odporovať, tak dostane, svojim konaním poškodenej J. R. spôsobil ľahkú formu pomliaždenia mäkkých tkanív krku vpravo i vľavo a ľahkú formu pomliaždenia mäkkých tkanív na pravom a ľavom stehne, v strednej časti na vnútornej strane“,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
4. Výrok o vine obžalovaného okresný súd odôvodnil tým, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. augusta 2021 urobil vyhlásenie o svojej vine vo vzťahu ku skutku právne kvalifikovanému v obžalobe ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré súd prijal a zároveň rozhodol tak, že vo vzťahu k tomuto skutku vykoná dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste.
5. Oslobodzujúci výrok vo vzťahu k skutku, ktorý bol v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona okresný súd odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania nemal jednoznačne preukázané, že obžalovaný násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil poškodenú k súloži. Okresný súd poukázal na to, že samotná poškodená vo výpovedi na hlavnom pojednávaní poprela, že by ju obžalovaný znásilnil. Poškodená potvrdila, že mala s obžalovaným uvedeného dňa v poobedňajších hodinách pohlavný styk, ktorý bol iný, lebo stisky obžalovaného, ktorý bol pod vplyvom alkoholu boli silnejšie, ale obžalovanému nepovedala, že styk nechce. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že aj obžalovaný potvrdil, že mal v čase skutku s poškodenou pohlavný styk, avšak vylúčil násilie voči poškodenej, ktorá nekládla žiadny odpor a priznal, že poškodenej pod vplyvom alkoholu nadával, ale násilím jej nehrozil.
6. Okresný súd poukázal na rozdielne výpovede poškodenej, keď poškodená ohľadom skutku znásilnenia vypovedala inak v trestnom oznámení a inak vo výpovedi v prípravnom konaní po vznesení obvinenia, kde v trestnom oznámení uviedla, že už v noci pred skutkom si od nej obžalovaný vynútil sex, čomu sa podvolila, aby predišla konfliktom, potom doobeda robila domáce práce a napriek tomu, že obžalovaný od nej opätovne žiadal sex, tak si k nemu išla poobede ľahnúť do postele, kde s ňou mal počas asi 2 hodín vykonávať pohlavný styk, striedavo na posteli, na zemi a opätovne na posteli, pričom ju mal opakovane škrtiť až do pridusenia. Po vznesení obvinenia poškodená v podstate zhodne opísala situáciu ako pri podaní trestného oznámenia, pričom uviedla, že nemohla nič spraviť, lebo sa bála, keďže sa k nej manžel správal agresívne.
7. Vyhodnotením výpovede poškodenej z hlavného pojednávania a z prípravného konania s poukazom na závery znalca MUDr. Pamulu, ktorý zranenia krku poškodenej nevyhodnotil ako typické prejavy škrtenia, keďže poškodená mala krk len veľmi zľahka zafarbený ani nie červený, ani nebolo preukázané sexuálne násilie pri modrinách na stehnách, ako aj s ohľadom na gynekologické vyšetrenie poškodenej, z ktorého nevyplýva záver o násilnom sexuálnom styku, má okresný súd za to, že vierohodnejšia a objektívnemu nálezu na tele poškodenej vo väčšej mieste zodpovedajúca je výpoveď poškodenej z hlavného pojednávania. Okresný súd uviedol, že pokiaľ by intenzita opakovaného škrtenia po dobu asi 2 hodín mala byť taká, že to u poškodenej opakovane vyvolávalo pridusenie, museli by byť zranenia na krku poškodenej oveľa výraznejšie. Okresný súd ďalej poukázal na to, že poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že zo strany obžalovaného pri pohlavnom styku prišlo k silnejším stiskom, čo jej bolo nepríjemné, avšak obžalovanému nepovedala, že styk nechce, pričom tejto výpovedi zodpovedá aj nález MUDr. Pamulu na krku a stehnách poškodenej.
8. Okresný súd ďalej poukázal na to, že poškodená v trestnom oznámení a po vznesení obvinenia uviedla, že po vynútenom pohlavnom styku v noci zotrvala s obžalovaným v domácnosti, a to aj napriek tomu, že od nej obžalovaný v priebehu doobedia vyžadoval opätovne sex, dokonca sama za ním išla poobede do spálne, keď si išiel ľahnúť a pri následnom pohlavnom styku, ktorý mal najskôr prebiehať na posteli, potom na zemi a potom opätovne na posteli zo spálne neodišla, hoci k tomu mala objektívne možnosť, minimálne v čase, keď sa presúvali z postele na zem a naopak, čo neurobila. K argumentu poškodenej z prípravného konania, že mala z obžalovaného strach okresný súd uviedol, že poškodená žije s obžalovaným dlhodobo v manželskom zväzku, vychovávajú dve deti, vykonávajú spolu zárobkovú činnosť, sexuálne aktivity iniciované obžalovaným boli medzi nimi časté, takže poškodená jednak dobre poznala nielen osobnosť obžalovaného, ale aj jeho sexuálny apetít, pričom pokiaľ sa dovtedy sexuálnym návrhom manžela podvoľovala, mala v prípade nesúhlasu s pohlavným stykom toto vyjadriť jednoznačne, či už aktívnou obranou, krikom, alebo vyjadrením výslovného nesúhlasu, čo vykonaným dokazovaním nebolo preukázané.
9. Okresný súd tiež uviedol, že pre poškodenú nebol obžalovaný neznámou osobou, ktorá ju napadla, preto sa podľa názoru okresného súdu vo vzťahu k vyjadreniu nesúhlasu, či obrane vyžaduje aktívnejšie konanie poškodenej aspoň vo verbálnej forme, aby obžalovaný jednoznačne poznal stanovisko poškodenej, keďže spolu mávali pohlavný styk pravidelne. Okresný súd preto dospel k záveru, že obrana poškodenej by v čase skutku pri vnímaní reálnej hrozby musela byť podstatne intenzívnejšia pre prípad, že by bola k pohlavnému styku násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donucovaná. Vykonaným dokazovaním však podľa okresného súdu nebolo preukázané, že by poškodená obžalovaného akýmkoľvek spôsobom upozornila, že pohlavný styk nechce, a teda vnímanie celého priebehu pohlavného styku zo strany poškodenej nemožno hodnotiť jednoznačne. Poškodená neprejavila vážne mienený odpor a aj keď v prípravnom konaní uviedla, že nemohla nič iné spraviť, lebo sa bála, svoj prípadný odpor by nemohla považovať za beznádejný, keďže sa nachádzala v známom prostredí a bola si vedomá skutočnosti, že v dome, resp. v blízkej vzdialenosti sú iné osoby (svokra, prípadne susedia), ktoré by v prípade násilného konania obžalovaného mohli zasiahnuť.
10. Okresný súd ďalej poukázal na znalecké posudky k poškodenej a k obžalovanému, kde znalkyňa posúdila výpoveď poškodenej z prípravného konania z psychologického hľadiska ako vierohodnú, avšak z tejto výpovede poškodenej vyplýva len jej vnútorný nesúhlas s pohlavným stykom, ktorý dôraznejším správaním ani verbálne neodmietla, pričom argument poškodenej, že nemohla nič spraviť, lebo sa bála, neobstojí v kontexte toho, že za obžalovaným sama prišla poobede do spálne, keď v priebehu doobedia od nej opakovane žiadal pohlavný styk. Poškodená musela poznať povahu obžalovaného aj jeho správanie pod vplyvom alkoholu, ako táto vyplýva zo znaleckých posudkov k obžalovanému, preto mohla situácii predísť tým, že by z domácnosti odišla, najmä ak mala mať v noci nechcený pohlavný styk s obžalovaným, alebo do spálne za manželom nemusela ísť.
11. Jediným dôkazom usvedčujúcim obžalovaného z jeho trestnej činnosti tak podľa okresného súdu ostala výpoveď poškodenej z prípravného konania, ktorú však na hlavnom pojednávaní zmenila a poprela, že by zo strany obžalovaného došlo ku konaniu napĺňajúcemu znaky zločinu znásilnenia. Uvedené konanie obžalovanému preukázané nebolo, nakoľko na hlavnom pojednávaní z vykonaného dokazovania nebola preukázaná jednoznačne vina obžalovaného zo znásilnenia a samotný obžalovaný v celom rozsahu spáchanie znásilnenia poprel. Okresný súd ďalej uviedol, že vina obžalovaného založená na výpovedi poškodenej z prípravného konania bola ňou samotnou vyvrátená, keďže na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedla, že mala s obžalovaným pohlavný styk len s tým, že mali iné praktiky, stisky boli silnejšie, pričom v žiadnom prípade sa nejednalo o znásilnenie.
12. Vo vzťahu k zvukovým záznamom hovorov na tiesňovú linku, zvukovým záznamom hovorov obžalovaného z väzby, ako aj oboznámeným zápisniciam a úradným záznamom okresný súd uviedol, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine obžalovaného. Okresný súd uviedol, že nadobudol presvedčenie, že ide o tendenčný záznam a prepis jednotlivých telefonátov obvineného z väzby, keďže zo zvukových nahrávok vyplýva, že obžalovaný mal vyhrážky zabitím poškodenej a synovi adresovať nie v súvislosti s obvinením, ale s dispozíciou s peňažnou sumou 100.000 eur vzťahujúcej sa k prevádzke rodinného podniku a telefonický hovor obvineného so sestrou M. T. sa týkal obchodných záležitostí firmy.
13. Okresný súd preto uzavrel, že pokiaľ poškodená na hlavnom pojednávaní poprela spáchanie skutku znásilnenia obžalovaným tak, ako mu je kladený za vinu v obžalobe a s výnimkou jej výpovede z prípravného konania, ktorú okresný súd vyhodnotil aj v kontexte zistených zranení, ktoré nezodpovedali tvrdeniam poškodenej o opakovanom a intenzívnom škrtení, pričom poškodená ani v prípravnom konaní neuviedla, že by obžalovanému verbálne prejavila nesúhlas s pohlavným stykom, nemal za preukázané naplnenie skutkovej podstaty znásilnenia obžalovaným. Okresný súd preto obžalovaného oslobodil spod obžaloby pre skutok v bode 1/ nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
14. Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd poukázal na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a to že obžalovaný sa k zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby priznal a spáchanie trestného činu úprimne oľutoval a tiež na to, že vykonaným dokazovaním nezistil prítomnosť žiadnej priťažujúcej okolnosti. Okresný súd preto aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona, teda znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe od troch rokov do šiestich rokov a štyroch mesiacov. Okresný súd poukázal na osobu obžalovaného, ktorý má v odpise registra trestov jeden záznam staršieho dáta, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, ďalej na skutočnosť, že obžalovaný bol priestupkovo postihnutý len za priestupky na úseku cestnej premávky ako aj na to, že obžalovaný k plneniu pracovných a rodičovských povinností pristupuje zodpovedne, z čoho potom vyvodil, že trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 (tri) roky je dostatočným na výchovu obžalovaného. Okresný súd ďalej uviedol, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon uloženého trestu nie je nevyhnutný, a preto obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov, k výmere ktorej uviedol, že túto určil v maximálnej výmere z dôvodu, aby obžalovaný počas tejto doby preukázal, že sa žiadneho protiprávneho konania, najmä voči poškodenej nedopustí. K obmedzeniam a povinnostiam, ktoré okresný súd obžalovanému uložil v rámci skúšobnej doby okresný súd poukázal na závery znaleckých posudkov MUDr. Moniky Gregorovej a PhDr. Róberta Máthé, PhD.
15. Obžalovaný po vyhlásení napadnutého rozsudku uviedol, že sa práva podať odvolanie vzdáva a zároveň nesúhlasí s možnosťou podania odvolania v jeho prospech oprávnenými osobami.
16. Po vyhlásení rozsudku prokurátorka zahlásila odvolanie proti oslobodzujúcemu rozsudku ako aj proti výroku o treste, pokiaľ ide o jeho výšku. K výroku o treste prokurátorka uviedla, že tento považuje za neprimerane mierny. Podľa prokurátorky hlavným dôvodom potreby uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému je najmä charakter spáchaného skutku, osoba obžalovaného, okolnosti spáchania skutku a jeho závažnosť.
17. Vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku prokurátorka uviedla, že sa s právnymi úvahami okresného súdu v napadnutom rozsudku nestotožňuje. Prokurátorka uviedla, že objektívna stránka zločinu znásilnenia spočíva okrem iného aj v tom, že poškodená - žena, je páchateľom donútená k súloži, teda túto s páchateľom vykonaná proti svojej vôli. Donútením ženy k súloži sa rozumie prekonanie vážne mieneného odporu ženy alebo podľahnutie ženy pri zistení beznádejnosti odporu, so zreteľom na to, že jej páchateľ za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia nedal žiadnu možnosť odpor prejaviť.
18. K intenzite a prejavu „vážne mieneného odporu“ prokurátorka uviedla, že tieto sú závislé od okolností konkrétneho prípadu, t. j. okolností, za akých došlo k násilnému konaniu smerujúcemu k dosiahnutiu súlože, ako i od osoby (osobnosti) útočníka a napadnutej ženy. Prejavy tohto odporu, pokiaľ ide o ich formu a prostriedky, môžu byť rôzne. Vážne mienený odpor možno vyvodzovať najmä z takého fyzického konania (napr. pokus o útek) alebo emocionálneho prejavu (napr. plač, resp. prejavy, z ktorých je za daných okolností nepochybné, že manifestujú negatívne emócie), prípadne sprevádzaných i verbálnymi vyjadreniami, ktorými napadnutá žena nepochybným spôsobom prejavuje svoju nevôľu k pohlavnému styku a ktorými sa predovšetkým snaží zabrániť konaniu útočníka. Nedostatok prejavu odporu, v prípade, keď tento prejavený mohol byť, v zásade oslabuje možnosť jeho posúdenia ako vážne mieneného. Existenciu odporu však podľa prokurátorky nemožno vylúčiť v tých prípadoch, keď k jeho náležitému prejaveniu nedôjde len v dôsledku napr. emočného šoku, afektu strachu, preľaknutia a pod., alebo preto, že útočník nedovolil (neumožnil) napadnutej žene žiaden odpor prejaviť. Neschopnosť či nemožnosť prejaviť odpor voči útočníkovi, ktorý žena reálne pociťuje, totiž nezakladá domnienku, že
žena s pohlavným stykom súhlasí, pokiaľ nemožnosť či neschopnosť tohto prejavu bola spôsobená vážnymi a neprekonateľnými prekážkami subjektívneho alebo objektívneho charakteru.
19. Prokurátorka ďalej v odvolaní poukázala na trestné oznámenie poškodenej zo dňa 24. novembra 2020, ktoré bolo oboznámené na hlavnom pojednávaní a citovala z neho vyjadrenia poškodenej, z obsahu ktorých vyplýva, že k súloži poškodenej s obžalovaným došlo proti vôli poškodenej s tým, že obžalovaný ju mal k súloži donútiť fackami a kde poškodená poukazovala na svoje fyzické disproporcie a fyzické disproporcie obžalovaného ako aj skutočnosť, že mala strach, že ak by ušla, obžalovaný by ublížil ich synovi. Vyjadrenia poškodenej v trestnom oznámení prokurátorka v ďalšej časti odvolania porovnáva s výpoveďou poškodenej po vznesení obvinenia, kde poškodená zotrvala na svojom vyjadrení, že z jej strany k súloži s obžalovaným nedošlo dobrovoľne a poukazuje na výpoveď svedka S. P., nar. XXXX, ktorému o nedobrovoľnej súloži s obžalovaným mala povedať samotná poškodená. Prokurátorka poukázala na výpoveď poškodenej z 26. novembra 2020, kde poškodená uvádzala, že jej obžalovaný agresívnym spôsobom prikázal, aby sa vyzliekla, začal ju škrtiť a súložiť s ňou proti jej vôli, teda obžalovaný poškodenej svojim agresívnym a násilným spôsobom nedovolil, resp. neumožnil žiaden odpor prejaviť.
20. V ďalšej časti odvolania prokurátorka poukazuje na výsledky znaleckého dokazovania, kde znalkyňa PhDr. Martina Piačková v znaleckom posudku č. 34/2020 uviedla, že poškodená aj v rámci psychologického vyšetrenia dňa 21. decembra 2020 opakovane vysvetlila a zhodne popísala prežité udalosti, ale pravdepodobne pod tlakom rodiny a uvedomenia si možných následkov vyplývajúcich pre obžalovaného mala tendenciu prvotné výpovede upravovať, udalosti bagatelizovať, konanie obžalovaného ospravedlňovať a obviňovať seba, pričom ospravedlňovanie dôsledkov agresie obžalovaného sú dôsledkom toho, že sa u nej rozvinul syndróm týranej ženy, obžalovaného sa bála a cítila sa bezmocná. Znalkyňa ďalej uviedla, že poškodená sa naučila, že nie je schopná kontroly nad situáciou, bola presvedčená, že sa nedokáže ubrániť, a preto na ďalšiu obranu rezignovala, pričom strach z obžalovaného s potrebou chrániť deti posilnili jej ochotu znášať útrapy, prijala rolu obete a akceptovala ju ako nevyhnutnú.
21. Prokurátorka zdôraznila, že je potrebné výpoveď poškodenej bezprostredne po skutku hodnotiť v kontexte toho, že jej vierohodnosť sa týkala opisu prežitých udalostí, teda oboch skutkov uvedených v obžalobe a doplnila, že zákonným znakom znásilnenia nie je len fyzické donútenie k súloži, ale aj hrozba násilia, ktorú poškodená vo výpovediach zreteľne opisuje.
22. Vo vzťahu k znaleckému posudku MUDr. Mariána Pamulu prokurátorka uviedla, že znalec uviedol, že aj keď intenzita stlačenia na krku bola veľmi slabá, pri takejto intenzite tlakového pôsobenia na oblasť krku môže dochádzať k zúženiu dýchacích ciest a k prejavom dychovej nedostatočnosti, a teda aj toto mohol byť dôvod, prečo poškodená potom nekládla väčší odpor, z čoho potom prokurátorka vyvodzuje, že nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že nešlo o násilný sexuálny styk a poukázala aj na lekársku správu gynekológa MUDr. N. D. z 24. novembra 2020, v ktorej sa konštatuje, že keď sa k nemu poškodená dostavila na vyšetrenie uviedla, že bola znásilnená svojim manželom, ktorý ju mal škrtiť.
23. Prokurátorka tiež poukázala na znalecký posudok MUDr. Moniky Gregorovej č. 65/2020, z ktorého vyplýva, že obžalovaný zneužíva alkohol a pod vplyvom alkoholu má tendenciu konať nepremyslene, impulzívne, agresívne, bez anticipácie konzekvencií svojho konania.
24. Vo vzťahu k telefonickému rozhovoru medzi obžalovaným a jeho sestrou M. T. prokurátorka uviedla, že síce je pravda, že sa obžalovaný svojej sestry pýtal na spôsob vedenia firmy EKOTRANS SK, s.r.o. Rakovice, avšak v prvom rade od svojej sestry zisťoval, či poškodená stiahne svoju výpoveď, pričom poukazuje na príslušné časti rozhovoru s označením minutáže.
25. Prokurátorka v závere odvolania zhrnula, že považuje vinu obžalovaného zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona za preukázanú, a preto má za to, že napadnutý rozsudok je nezákonný, nakoľko okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, nesprávne sa vysporiadal s okolnosťami významnými pre rozhodnutie a nie sú dôvody na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Prokurátorka preto navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol vo veci
rozsudkom, obžalovaného uznal vinným zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a aby obžalovanému uložil podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h), § 38 ods. 4 a § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov nepodmienečne a na výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
26. K odvolaniu prokurátorky sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojich obhajcov. Obhajca Doc. JUDr. Štefan Kočan, PhD. vo vyjadrení uviedol, že okresný súd správne vyhodnotil všetky prehrávané nahrávky, ktorých prehratie na hlavnom pojednávaní nariadil krajský súd pri vrátení veci na opätovné prejednanie a správne v napadnutom rozsudku poukázal na zásadu „in dubio pro reo“, ktorú však prokurátorka vo svojom odvolaní neuplatňuje. Obhajca ďalej poukázal na to, že vo vzťahu k zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine, v nadväznosti na čo okresný súd obžalovanému uložil zákonný podmienečný trest odňatia slobody. Vo vzťahu k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby vo vzťahu ku skutku právne kvalifikovanému ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona obhajca poukázal na výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní, kde poškodená uviedla, že tento skutok sa nestal ako aj na vyjadrenie poškodenej po prehratí jej výpovede z 26. novembra 2020 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. marca 2021, kde poškodená uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede na hlavnom pojednávaní. K poukazu prokurátorky na znalecký posudok PhDr. Martiny Piačkovej obhajca namieta, že prokurátorka nespomenula výsluch poškodenej dňa 26. januára 2021, kde poškodená vypovedala zhodne ako na hlavnom pojednávaní aj za prítomnosti prokurátorky a menovanej znalkyne a súčasne poukazuje na to, že poškodená aj pri psychologickom vyšetrení uviedla, že ku skutku znásilnenia nedošlo. Vo vzťahu k poukazu prokurátorky na znalecký posudok MUDr. Mariána Pamulu obhajca uvádza, že z tohto si prokurátorka vybrala len skutočnosti, ktoré nie sú podstatné a poukazuje na výpoveď menovaného znalca na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že ak by došlo k vynútenému sexuálnemu styku resp. k znásilneniu, tak žena kladie odpor a potom krvné výrony na krku a na stehnách by boli výraznejšie. Obhajca tiež poukázal na rozpor medzi prehratými hovormi obvineného počas výkonu väzby a úradným záznamom príslušníkov polície, z čoho potom vyplýva, že úradný záznam polície bol vyhotovený tendenčne. K výpovediam svedkov mal. S. P. a J. X. obhajca uvádza, že títo neboli priamymi účastníkmi skutku a navyše svedkyňa X. k veci na hlavnom pojednávaní nič podstatné neuviedla. Obhajca preto zhrnul, že okresný súd obžalovaného správne oslobodil spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, a preto navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol.
27. Obhajca JUDr. Juraj Gavalec k odvolaniu prokurátorky uviedol, že aj prokurátorka sa vo svojom odvolaní zameriava na okolnosti súvisiace s tým, či obžalovaný mohol alebo nemohol vedieť, že vykonáva súlož s poškodenou proti jej vôli. Obhajca upozorňuje na to, že poškodená sa vo svojej výpovedi z 26. novembra 2020 k otázke, či obžalovaného upozornila na to, že nechce mať pohlavný styk, nevyjadruje, z čoho potom obhajca vyvodzuje, že z výpovede poškodenej nemožno dospieť k záveru, že konanie obžalovaného je zahrnuté jeho zavinením. Obhajca ďalej uvádza, že z výpovede poškodenej možno dospieť k opačnému záveru, a to že k takým pohlavným stykom medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo častejšie, a teda jej vnímanie priebehu pohlavného styku nie je jednoznačné ani v tejto výpovedi poškodenej. Podľa obhajcu v prípade obžalovaného by bolo možné urobiť spoľahlivý záver aspoň o uzrozumení so znásilnením len za podmienky, že by sa podarilo preukázať, že vedel, že prekonáva odpor poškodenej, avšak z výpovede poškodenej vyplýva, že takýto aktívny odpor neprejavila a že si na obdobné správanie obžalovaného zvykla, z čoho potom vyplýva, že jej vadilo, že ju obžalovaný pri pohlavnom styku škrtil, nie však samotný pohlavný styk. Obhajca ďalej poukazuje aj na vyjadrenie obžaloby, podľa ktorého poškodená upustila od odporu pre svoju zrejmú beznádejnosť a zo strachu o svoj život, čo ale nie je v súlade s obsahom výpovede poškodenej, ktorá dňa 26. novembra 2020 uviedla, že si na to zvykla, dokonca pripúšťa, že mohla utiecť, ale kvôli synovi neutiekla. Podľa obhajcu je tiež dôležité vnímanie sexuálneho styku z pohľadu obžalovaného, pričom poškodená uviedla, že keď sa obžalovaného po styku opýtala, či si myslí, že čo spravil je normálne jej odpovedal, že na internete to takto robia a je to normálna vec. Obhajca tiež poukazuje na to, že poškodená dňa 26. novembra 2020 vypovedala, že skutok považuje za nechcený sex, ale nie za znásilnenie a kde tiež uviedla, že nechcený sex bol veľakrát a zároveň namieta, že obžaloba nevysvetlila, prečo by mal obžalovaný vnímať
skutok uvedený v bode 1/ obžaloby inak, ako vnímal pohlavné styky s poškodenou doteraz, najmä ak ani predtým sex nechcela, ale podvolila sa. Obhajca tiež namieta, že obžaloba vôbec nehodnotila skutočnosť, že v praxi sú veľmi sporné prípady ľahostajnosti páchateľa vo vzťahu k následku, pravá ľahostajnosť, nepravá ľahostajnosť a obžaloba sa nevenovala zavineniu, ktoré je v prejednávanom prípade najrozhodujúcejšou otázkou posudzovania trestnosti činu, najmä za situácie viaczmyselných vyjadrení poškodenej vo výpovedi, o ktorú sa obžaloba opiera. Obhajca preto navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátorky podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
28. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku (1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
29. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
30. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
31. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
32. Krajský súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že odvolanie proti napadnutému rozsudku podala oprávnená osoba /§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku/ a odvolanie bolo podané včas / § 309 ods. 1 Trestného poriadku/. Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste ako aj výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, ako aj správnosti postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo krajský súd zistil, že odvolanie prokurátorky je dôvodné.
33. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. augusta 2021 po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku pod bodom 2/ obžaloby, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie sa vykoná vo vzťahu k výroku o treste a o prípadnom ochrannom opatrení. Krajský súd opakovane poukazuje na nedôslednosť postupu okresného súdu, ktorý si pred prijatím vyhlásenia obžalovaného nevyžiadal aj stanovisko poškodenej, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prítomná, teda nepostupoval dôsledne podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku, podľa ktorého Pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.
34. Krajský súd tiež opakovane poukazuje na nesprávnosť, resp. neúplnosť uznesenia okresného súdu podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku v spojení s ods. 8 cit. ustanovenia. Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku Ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti. Uznesenie
okresného súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného preto správne malo uvádzať aj to, že okresný súd vykoná aj dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom podľa bodu 1/ obžaloby.
35. Odhliadnuc od skutočností uvedených v bodoch 33 a 34 však krajský súd konštatuje, že nedôslednosť okresného súdu na právoplatnosť uznesenia o prijatí vyhlásenia obžalovaného o jeho vine vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžaloby nemá zásadný vplyv, a preto toto uznesenie ostáva právoplatné a vina obžalovaného vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžaloby vrátane jeho právnej kvalifikácie sa považuje za preukázanú a nemennú. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na svoje predchádzajúce uznesenie z 20. januára 2022, č. k. 6To/93/2021-648, ktorým bol predchádzajúci rozsudok okresného súdu z 25. októbra 2021, č. k. 23T/10/2021-606 podľa § 321 ods. 1 písm. b, písm. c), ods. 2 Trestného poriadku zrušený len vo výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a súčasne vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, z čoho potom vyplýva, že výrok o vine obžalovaného zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ostal nedotknutý a tento nadobudol právoplatnosť vyhlásením predchádzajúceho rozsudku okresného súdu, teda dňa 25. októbra 2021.
36. Okresný súd tak mal správne postupovať podľa ustanovenia § 166 Trestného poriadku, podľa ktorého Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v novom rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže. Napadnutý rozsudok okresného súdu preto nemal obsahovať výrok o vine obžalovaného vo vzťahu ku skutku právne kvalifikovanému ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, čo je v spojení s dôvodmi na zrušenie výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu.
37. Pokiaľ ide o priebeh konania na okresnom súde po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku krajský súd konštatuje, že okresný súd v súlade s uznesením krajského súdu zo dňa 20. januára 2022, č. k. 6To/93/2021-648 doplnil dokazovanie v rozsahu, ako mu to krajský súd uložil. Pokiaľ však ide o závery, ktoré okresný súd z dokazovania na hlavnom pojednávaní vyvodil, s týmito sa krajský súd stotožniť nemôže. Krajský súd uvádza, že okresný súd vykonané dokazovanie vyhodnotil v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, podľa ktorého Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
38. Okresný súd výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby založil v podstate na tom, že poškodená na hlavnom pojednávaní poprela, že by ju obžalovaný mal znásilniť, že obžalovanému nepovedala, že pohlavný styk nechce a že nekládla aktívny odpor. Okresný súd ďalej uviedol, že poškodená zo spálne neodišla, hoci k tomu mala objektívne možnosť, minimálne v čase, keď sa presúvali z postele na zem a naopak, čo však neurobila a zároveň dodal, že pokiaľ sa poškodená dovtedy sexuálnym návrhom obžalovaného podvoľovala, mala v prípade nesúhlasu s pohlavným stykom toto vyjadriť jednoznačne, či už aktívnou obranou, krikom, alebo vyjadrením výslovného nesúhlasu, čo podľa okresného súdu vykonaným dokazovaním nebolo preukázané.
39. Krajský súd na neverejnom zasadnutí okrem iného prehral zvukovo-obrazový záznam z výsluchu poškodenej z 26. novembra 2020, pričom po jeho vzhliadnutí konštatuje, že záver okresného súdu o tom, že poškodená žiadnym spôsobom neprejavila svoj nesúhlas s pohlavným stykom s obžalovaným je nesprávny. Krajský súd poukazuje na vyjadrenie poškodenej, ktorá v čase od 31 minúty prvej časti záznamu na otázku vyšetrovateľa „Čo sa týka styku okolo obeda?“ doslovne uviedla nasledovné: „No tak to určite bolo znásilnenie, lebo to som povedala, že vôbec nechcem nič mať s ním spoločné a no a ja som nechcela. Vôbec som nechcela.“ Z uvedeného podľa názoru okresného súdu jednoznačne vyplýva, že poškodená s ďalším pohlavným stykom s obžalovaným nesúhlasila a svoj nesúhlas aj verbálne prejavila. Nie je teda pravdivé vyjadrenie obhajcu JUDr. Gavalca, že poškodená sa vo svojej výpovedi z 26. novembra 2020 k otázke, či obžalovaného upozornila na to, že nechce mať pohlavný styk, nevyjadruje.
40. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poznamenal, že poškodená svoju výpoveď z 26. novembra 2020 neskôr zmenila. Takáto zmena výpovede poškodenej by však okresný súd nemala zaskočiť, nakoľko poškodené v prípadoch, kedy sa prejednáva násilný trestný čin spáchaný voči blízkej osobe, ktorou poškodená voči obžalovanému bezpochyby je, sú pomerne časté. Ak takáto situácia pri vykonávaní dokazovania na hlavnom pojednávaní nastane, stojí okresný súd pred úlohou posúdiť, ktorá z viacerých výpovedí je vierohodná a pravdivá a zaiste možno s okresným súdom súhlasiť v tom, že sú časté aj prípady, kedy k jednoznačnému záveru nie je možné pri všetkej snahe dospieť, pričom pokiaľ je v takom prípade výpoveď poškodenej osamotená, okresnému súdu zvyčajne neostane nič iné, ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Krajský súd však zdôrazňuje, že to v žiadnom prípade nie je prípad poškodenej v prejednávanom prípade.
41. Okresný súd na hlavnom pojednávaní správne oboznámil aj obsah Zápisnice o trestnom oznámení, ktoré poškodená urobila dňa 24. novembra 2020, teda v ten istý deň, kedy malo dôjsť k nechcenému pohlavnému styku s obžalovaným. Poškodená pri podaní trestného oznámenia popísala aj v poradí druhý z pohlavných stykov, ktorý v uvedený deň mala s obžalovaným. Poškodená v trestnom oznámení uviedla, že z obžalovaného mala strach, a preto sa na pokyn obžalovaného vyzliekla. Poškodená v trestnom oznámení jasne uviedla, že s obžalovaným súložiť nechcela, pričom obžalovaný ju k súloži donútil, a to aj fackami, pohlavný styk s ním bol proti jej vôli a vyhovela mu zo strachu len preto, aby jej neublížil. Poškodená ďalej uviedla, že tiež mala strach o svojho syna, že by mu obžalovaný v prípade jej úteku mohol ublížiť, a preto neutiekla. Obsah trestného oznámenia nie je výpoveďou svedka, a preto ho možno na hlavnom pojednávaní oboznámiť len ako dôkaz podporný vo vzťahu k vierohodnosti tej ktorej výpovede poškodenej, ktorú poškodená neskôr urobí v procesnom postavení svedka po riadnom zákonnom poučení. Pokiaľ okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že poškodená vypovedala inak v trestnom oznámení a inak v prípravnom konaní, potom takýto záver okresného súdu odporuje formálnej logike, a to o to viac, že na ďalšom mieste odôvodnenia okresný súd uvádza, že po vznesení obvinenia poškodená v podstate zhodne opísala situáciu ako pri podaní trestného oznámenia, pričom uviedla, že nemohla nič spraviť, lebo sa bála, keďže sa k nej manžel správal agresívne. Na jednej strane teda okresný súd vidí rozdiely medzi obsahom trestného oznámenia a výpoveďou poškodenej v prípravnom konaní z 26. novembra 2020, na strane druhej konštatuje ich zhodu.
42. Zohľadňujúc obsah Zápisnice o trestnom oznámení a obsah výpovede poškodenej zo dňa 26. novembra 2020 však krajský súd konštatuje zhodu v tom, že poškodená pohlavný styk s obžalovaným okolo obeda dňa 24. novembra 2020 nechcela a tento svoj nesúhlas aj obžalovanému verbalizovala, pričom v konečnom dôsledku sa tlaku obžalovaného podvolila, avšak len z dôvodu jej strachu tak o seba ako aj o mladšieho syna, čo poškodená dňa 26. novembra 2020 aj vysvetlila, keď v čase od 31 min. 27 sek. prvej časti záznamu z jej výsluchu uviedla, že „By som aj utiekla, len čo s tým synom tam? Možno by ma nechytil.“ Krajský súd preto medzi vyjadreniami poškodenej v trestnom oznámení a vyjadreniami poškodenej v jej výpovedi z 26. novembra 2020 rozdiely nevidí.
43. Vyjadrenie nesúhlasu poškodenej s pohlavným stykom s obžalovaným je navyše potrebné vnímať aj v kontexte vyjadrenia poškodenej, ktorá v čase 46 min. 37 sek. prvej časti záznamu uviedla, že obžalovaný sa snažil, aby poškodená bola tehotná a aby od neho neodišla, čím by si ju pripútal, čo korešponduje s výpoveďou svedka S. P., ktorý v čase od 5 min. 40 sek. záznamu jeho výsluchu z 25. novembra 2020 potvrdil, že poškodená chcela od obžalovaného odísť nie dávno pred skutkom, pričom v čase od 8 min. 40 sek. záznamu jeho výsluchu menovaný svedok vysvetlil, že poškodená chcela od obžalovaného odísť, lebo obžalovaný začal viacej piť už aj cez týždeň.
44. Krajský súd rovnako ako okresný súd vníma zmenu výpovede poškodenej v neskoršom štádiu konania. Za týchto okolností je preto potrebné zodpovedať otázku, prečo k takej zmene došlo, teda čo bolo jej dôvodom, pričom v zásade do úvahy prichádzajú len dve možnosti, a to že vierohodná a pravdivá zároveň je výpoveď poškodenej z 26. novembra 2020, resp. že vierohodné a pravdivé sú neskoršie výpovede poškodenej. Vo vzťahu k prvotnej výpovedi poškodenej z 26. novembra 2020 krajský súd nezistil žiadnu motiváciu poškodenej nevypovedať pravdu. Inak je tomu ale vo vzťahu k neskorším výpovediam poškodenej.
45. Odpoveď na otázku nastolenú v bode 44 krajský súd nachádza predovšetkým vo výpovedi poškodenej urobenej dňa 26. novembra 2020, kde poškodená v 7 min. 55 sek. druhej časti záznamu
jej výpovede na otázku obhajcu obžalovaného „Dnes ste uviedli, že ste odišli párkrát zo spoločnej domácnosti. Chcem sa spýtať, prečo ste sa vrátili...?“ odpovedá „Lebo ja ho mám stále rada“. Poškodená ďalej v 8 min. 6 sek. druhej časti záznamu jej výpovede spontánne a s plačom dopĺňa, že „Osemnásť rokov som bývala doma. Vtedy bolo vynikajúco. Osemnásť rokov bývam pri ňom, robil mi čo robil, ale mám pri ňom istotu.“ Poškodená teda i napriek všetkému, čo s obžalovaným denne zažíva, ho má stále rada a zároveň subjektívne cíti, že má pri obžalovanom istotu. Krajský súd preto zastáva názor, že pokiaľ poškodená prechováva k obžalovanému náklonnosť aj potom, ako ju mal znásilniť, potom len ťažko možno dospieť k záveru, že v otázke nedobrovoľného styku s obžalovaným nehovorí pravdu. Krajský súd zároveň poukazuje na prejav poškodenej pri jej výsluchu dňa 26. novembra 2020, ktorý je autentický, výpoveď poškodenej je sprevádzaná plačom a mimikou, ktorá vierohodným spôsobom dokumentuje jej vnútorné rozpoloženie a jej pocity z toho, ako sa k nej obžalovaný zachoval a najmä na skutočnosť, že po prehratí záznamu výsluchu poškodenej zo dňa 26. novembra 2020 na hlavnom pojednávaní poškodená rozpory medzi jej výpoveďami vôbec nevysvetlila a obmedzila sa len na vyjadrenie, že sa pridržiava svojej výpovede na hlavnom pojednávaní.
46. Ku skutočnostiam uvedeným v bode 45 ďalej krajský súd v zhode s prokurátorkou poukazuje na závery znaleckého posudku č. 34/2020 z 3. januára 2021 vypracovaného znalkyňou PhDr. Martinou Piačkovou, z ktorých vyplýva, že poškodená počas psychologického vyšetrenia dňa 21. decembra 2020 znalkyni opätovne vysvetlila a popísala prežité udalosti, avšak pravdepodobne pod tlakom rodiny a uvedomenia si možných následkov vyplývajúcich pre obžalovaného mala tendenciu prvotné výpovede upravovať, udalosti bagatelizovať, ospravedlňovať konanie obžalovaného a obviňovať seba. Krajský súd ďalej uvádza, že neskoršiu zmenu výpovede poškodenej je potrebné vnímať aj v kontexte jej týrania, ku ktorému sa obžalovaný priznal, teda potvrdil pravdivosť výpovede poškodenej, pričom na týranie poškodenej poukazuje aj označený znalecký posudok, z ktorého záverov tiež vyplýva, že konanie obžalovaného tak, ako ho poškodená popísala, napĺňa znaky svedčiace pre fyzické a psychické utrpenie, pričom znalkyňa usudzuje, že u poškodenej sa rozvinul syndróm týranej ženy so zlyhaním obranných mechanizmov a s tendenciou spracovávať traumatické zážitky internalizujúcim spôsobom bez snahy sa brániť. Znalkyňa zároveň uviedla, že poškodená má paradoxne k obžalovanému citovú väzbu (pozn. súdu - poškodená ju pri výsluchu dňa 26. novembra 2020 aj verbalizovala) ambivalentného charakteru, ktorá pretrváva a z tohto dôvodu má tendenciu obžalovaného ospravedlňovať a bagatelizovať dôsledky jeho agresie. Znalkyňa zároveň uviedla, že strach z obžalovaného s potrebou chrániť deti a finančná závislosť posilnili jej ochotu znášať útrapy, prijala rolu obete a akceptovala ju ako nevyhnutnú, obžalovanému sa podriadila, akceptovala všetky jeho požiadavky, snažila sa mu vyhovieť a zbytočne neprovokovať. Znalecké dokazovanie z pohľadu krajského súdu zrozumiteľne a presvedčivo vysvetľuje dôvody neskoršej zmeny výpovede poškodenej.
47. K záveru okresného súdu o tom, že z obsahu lekárskej správy z 24. novembra 2020 nevyplýva násilný sexuálny styk krajský súd uvádza, že význam tejto lekárskej správy tkvie v tom, že z jej obsahu vyplýva, že poškodená gynekológovi uviedla, že bola znásilnená, čo tiež podporuje vierohodnosť výpovede poškodenej z 26. novembra 2020.
48. Krajský súd sa ďalej nestotožňuje so záverom okresného súdu, podľa ktorého jediným dôkazom usvedčujúcim obžalovaného z jeho trestnej činnosti ostala výpoveď poškodenej z prípravného konania. Krajský súd poukazuje na výpoveď svedka S. V. z 25. novembra 2020, ktorý potvrdil, že o znásilnení poškodenej zo strany obžalovaného sa dozvedel krátko po skutku od samotnej poškodenej, ktorá svedkovi povedala, že ju obžalovaný znásilnil a priškrtil a sám aj videl začervenanie krku poškodenej, ktoré bolo orgánmi činnými v trestnom konaní dokumentované dňa 25. novembra 2020. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na výpoveď znalca MUDr. Mariána Pamulu, ktorý na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. augusta 2021 uviedol, že hoci na krku poškodenej neboli dokumentované typické prejavy škrtenia, aj mierne zatlačenie na krk, ktoré nemusí spôsobiť prejavy pomliaždenia, môže mať za následok uzatvorenie resp. zúženie dýchacej trubice, čo môže viesť k prejavom dychovej nedostatočnosti tak, ako to popisovala poškodená. Znalec zároveň uviedol, že určité stopy zranenia na krku poškodenej boli a tieto svedčia o tom, že nejaký tlak na krk poškodenej vyvíjaný bol, hoci veľmi slabej intenzity. Samotná skutočnosť, že poškodená pri popise skutku použila slovo „škrtenie“ potom nevyhnutne nemôže v spojení so závermi MUDr. Pamulu znamenať, že k tlaku na krk poškodenej nedošlo a že poškodená subjektívne konanie obžalovaného nemohla vnímať ako „škrtenie“. Poškodená napokon v čase 41 min. 57 sek. prvej časti záznamu jej výsluchu uvádza, že počas súlože na zemi jej obžalovaný držal krk pod pažou čím ju zasa „škrtil“, z čoho je tiež zrejmé, v akom kontexte poškodená
používa slovo „škrtenie“. Z uvedeného potom vyplýva, že záver vyslovený okresným súdom, že pokiaľ by intenzita opakovaného škrtenia po dobu asi 2 hodín mala byť taká, že to u poškodenej opakovane vyvolávalo pridusenie, že by zranenia na krku poškodenej museli byť oveľa výraznejšie, neobstojí a neobstojí ani výhrada obhajcu, podľa ktorej si prokurátorka z výsluchu znalca vybrala nepodstatné veci.
49. Krajský súd ďalej uvádza, že pokiaľ okresný súd uviedol, že znaleckým dokazovaním nebolo preukázané sexuálne násilie pri modrinách na stehnách, potom takýto záver automaticky neznamená, že k znásilneniu poškodenej zo strany obžalovaného nedošlo. Znalec MUDr. Pamula napokon na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. augusta 2021 potvrdil, že k nejakému kontaktu stehien poškodenej s nejakým tvrdým tupým predmetom došlo, pričom k tomuto kontaktu mohlo dôjsť aj pri súloži obžalovaného s poškodenou, pretože poškodená vypovedala, že počas súlože s obžalovaným bol tento spočiatku na nej. Pri váhe a telesnej konštrukcii obžalovaného je potom možné, aby modriny na stehnách poškodenej vznikli práve pri žalovanom skutku, pričom s okresným súdom možno súhlasiť len v tom, že tieto modriny spáchanie skutku obžalovaným nepreukazujú. Krajský súd ale dodáva, že ani nevylučujú.
50. Krajský súd ďalej poukazuje na záznamy hovorov obžalovaného počas výkonu väzby, a to na hovor s poškodenou dňa 4. decembra 2020 a hovor so sestrou obžalovaného p. M. T. dňa 4. decembra 2020, z obsahu ktorých možno vyvodiť, že obžalovaný poškodenú žiada, aby svoju výpoveď zmenila a v rovnakom duchu komunikuje aj so svojou sestrou, ktorá obžalovanému potvrdzuje, že poškodená svoju výpoveď zmení a že tak urobí potom, ako sa poradí s obhajcom Doc. JUDr. Kočanom, PhD.. Z obsahu predmetných hovorov je zrejmé, že obžalovaný si je vedomý možnej zmeny dôkaznej situácie práve s ohľadom na zmenu výpovede poškodenej, keď v hovore so sestrou uvádza, že aj vyšetrovateľ mu mal povedať, že poškodená svoju výpoveď vie „stiahnuť“ a v takom prípade by obžalovaný bol z väzby prepustený. Do tohto kontextu potom zapadajú aj podania adresované poškodenou Krajskému riaditeľstvu PZ v Trnave, resp. Okresnej prokuratúre Piešťany (pozn. doručené dňa 22. a 23.12.2020 a žurnalizované vo vyšetrovacom spise na č. l. 295, 296 a 298), v ktorých poškodená uvádza, že jej trestné oznámenie sa nezakladá na pravde. Poškodená následne opätovne pred vyšetrovateľom vypovedá až dňa 26. januára 2021, kde znásilnenie popiera. Z časových súsledností je potom celkom zrejmé, že k zmenám výpovedí poškodenej dochádza až následne a aj pod vplyvom aktivity obžalovaného, s podporou sestry obžalovaného a zrejme aj v súčinnosti s obhajcom obžalovaného.
51. Krajský súd tiež považuje za potrebné k obhajobným námietkam obhajcu JUDr. Gavalca uviesť, že sa stotožňuje s tým, že konanie obžalovaného musí byť kryté jeho zavinením, pričom je pravdou, že poškodená potvrdila, že „nechcený sex“ mala s obžalovaným veľakrát. Nechcený sex s obžalovaným je však súčasťou skutku, ku ktorému dal obžalovaný vyhlásenie o svojej vine, pričom v prípade zločinu znásilnenia musí byť preukázané, že obžalovaný ženu k súloži donútil. Pod donútením sa rozumie prekonanie vážne mieneného odporu ženy alebo podľahnutie ženy pri zistení beznádejnosti odporu so zreteľom na to, že jej páchateľ za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia nedal žiadnu možnosť odpor prejaviť. Obhajca JUDr. Gavalec sa správne pýta, prečo by mal obžalovaný vnímať skutok uvedený v bode 1/ obžaloby inak, ako vnímal pohlavné styky s poškodenou doteraz, najmä ak ani predtým sex nechcela, ale podvolila sa. Odpoveď na otázku obhajcu poskytla sama poškodená, na čo krajský súd poukázal v bode 39, pričom tento odpor poškodená prejavila len verbálne. Skutočnosť, že ho inak ani prejaviť nemohla poškodená opäť vysvetľuje sama, keď uviedla, že sa tlaku obžalovaného podvolila, avšak len z dôvodu jej strachu tak o seba ako aj o mladšieho syna. V prejednávanom prípade teda ide o situáciu, kedy si poškodená bola vedomá toho, že fyzický odpor proti obžalovanému je vopred odsúdený na neúspech, pričom ani útek nebol riešením vzhľadom na prítomnosť jej mladšieho syna, o ktorého sa poškodená bála z dôvodu, aby mu obžalovaný neublížil. Pokiaľ preto obžalovaný s poškodenou vykonal súlož aj napriek tomu, že poškodená svoj nesúhlas verbalizovala, potom sa obžalovaný nemôže dovolávať beztrestnosti len s poukazom na predchádzajúci opakovaný „nechcený sex“, pretože poškodená mu svoj nesúhlas oznámila. Konanie obžalovaného má preto znaky priameho úmyslu, pretože obžalovaný vedel, že svojim konaním poruší záujem chránený Trestným zákonom a takto konať napriek nesúhlasu poškodenej aj chcel.
52. Zo skutočností uvedených v bodoch 39 až 51 potom krajský súd uzatvára, že na základe vykonaného dokazovania je možné bezpečne a bez dôvodných pochybností ustáliť, že vierohodná a zároveň pravdivá je prvotná výpoveď poškodenej zo dňa 26. novembra 2020, pričom záver o jej nevierohodnosti urobený okresným súdom je nesprávny. Ďalšie v konaní vykonané dôkazy potom bez akýchkoľvek
pochybností výpoveď poškodenej z 26. novembra 2020 podporujú a spoločne tak preukazujú spáchanie aj skutku právne kvalifikovaného ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, z čoho potom vyplýva, že oslobodenie obžalovaného spod obžaloby nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
53. Pokiaľ by snáď okresný súd po vrátení veci inklinoval k právnym úvahám splnomocnenca poškodenej, podľa ktorých je konanie obžalovaného pod bodom 1/ obžaloby (zločin znásilnenia) subsumované v skutkovej vete pod bodom 2/ obžaloby (zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby), krajský súd upriamuje pozornosť okresného súdu na body 38 a 39 svojho uznesenia z 20. januára 2022, č. k. 6To/93/2021-648 a uvádza, že na záveroch z uvedených bodov vyplývajúcich sa nič nezmenilo.
54. Úlohou okresného súdu preto po vrátení veci bude o obžalobe opätovne rozhodnúť riadiac sa právnym názorom krajského súdu vysloveným v tomto uznesení. Okresný súd sa zároveň v novom rozhodnutí vyvaruje chyby, na ktorú krajský súd poukázal v bodoch 35 a 36 tohto uznesenia.
55. Keďže krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, teda aj vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, a teda okresný súd bude musieť o treste opätovne rozhodnúť, krajský súd len poznamenáva, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo okresný súd do výroku o treste v napadnutom rozsudku uviedol aj ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, keďže ich fakticky vôbec neaplikoval, pretože obžalovanému neukladal trest odňatia slobody znížený pod spodnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že citované ustanovenia Trestného zákona patria do výroku o treste len vtedy, ak súd prijme vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu, resp. vyhlásenie obžalovaného, že spáchanie skutku uvedeného v obžalobe nepopiera a súčasne len vtedy, ak obžalovanému ukladá trest znížený pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, čo však nebol prípad obžalovaného.
56. Pokiaľ ide o výrok o treste, ktorý okresný súd obžalovanému v novom rozhodnutí uloží, tento krajský súd ponecháva na úvahu okresného súdu.
57. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. (§ 163 ods. 4 a § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.