Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/450/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 16.06.2017 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: H. S., A.. XX.XX.XXXX, W. A. T. X, XXX XX O., o zaplatenie 831,29 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 507,19 EUR s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 07.12.2012 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti 116,34 EUR s prísl. zastavuje.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 22 %.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu žalobou zo dňa 13.11.2015 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 831,29 EUR s príslušenstvom titulom dlžných splátok pôžičky. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Uviedol, že dňa 07.12.2011 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 6108051, na základe ktorej mu poskytol celkovú sumu pôžičky 1.309,80 EUR na kúpu spotrebného tovaru. Podľa zmluvy mal žalovaný pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 21,83 EUR. Žalovaný z dlžnej sumy uhradil sumu 192,81 EUR. Vzhľadom na to, že porušil povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca dňa 28.11.2012 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 831,29 EUR.

3. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

4. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Žalovanému bola žaloba po prešetrení jeho skutočného pobytu v zmysle § 116 ods. 1 doručená dňa 05.04.2017 v súlade s § 116 ods. 2 CSP.

6. Dňa 02.04.2017 bolo predvolanie na pojednávanie konané dňa 16.06.2017 doručené žalovanému v súlade s ustanoveniami § 106 ods. 1 písm. a) a § 111 ods. 3 CSP, na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 02.05.2017. Podaním zo dňa 14.06.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 16.06.2017, navrhol aby súd konal v jeho neprítomnosti a rozhodol na základe predložených listinných dôkazov. 7. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

8. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

9. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

10. Dňa 07.12.2011 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok uzatvorila so žalovaným Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 6108051, na základe ktorej mu poskytla pôžičku vo výške 700,- EUR, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať pravidelne v 60 mesačných splátkach vo výške 21,83 EUR pri ročnej úrokovej sadzbe 32 % a RPMN vo výške 32 %, s tým, že celková výška pôžičky predstavovala sumu 1.309,80 EUR. Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaný uhradil za obdobie od 24.01.2012 do 24.08.2012 sumu vo výške 152,81 EUR. Od 20.09.2012 žalovaný povinnosť splácať pôžičku riadne a včas neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy.

11. Žalobca dňa 28.11.2012 zaslal žalovanému predžalobnú upomienku, ktorou zosplatnil celý dlh žalovaného a určil mu dodatočnú lehotu 3 dní na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobcovi sa upomienka vrátila dňa 03.12.2012 s dôvodom nedoručenia adresát je neznámy.

12. Z prehľadu splátok a úhrad je tiež zrejmé, že po zosplatnení úveru, žalovaný dňa 21.08.2013 uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 20,- EUR a dňa 20.09.2013 rovnako 20,- EUR.

13. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 23.02.2017 č.k. 25C/450/2015-58 pripustil zmenu na strane žalobcu keď z konania vystúpil pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase spísania zmluvy, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 54 ods. 1 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), účinnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právny predchodca žalobcu, ako dodávateľ, a žalovaný, ako spotrebiteľ, dňa 07.12.2011 uzavreli Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 700,- EUR.

20. V danom prípade súd po posúdení výšky ročnej úrokovej sadzby uplatňovanej žalobcom v zmluve (32 %) dospel k záveru, že požadovaný úrok nie je v zákonom dovolenej výške. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie

však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska (http://www.nbs.sk/_img/Documents/STATIST/URSADZ/PUM/0710-01-2011.XLS) boli priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch na obdobie od 1 do 5 rokov v decembri 2011, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 13,03 %. Úroková sadzba predmetnej pôžičky je viac ako 2-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru 32 % ročne za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Preto žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie úrokov zamietol.

22. Žalovaný z poskytnutej pôžičky 700,- EUR uhradil sumu 192,81 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru za absolútne neplatnú, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 507,19 EUR (rozdiel medzi reálne poskytnutou pôžičkou vo výške 700,- EUR a žalovaným zaplatenou sumou vo výške 192,81 EUR). Z uvedených dôvodov zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 507,19 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

23. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 24. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 11.07.2012 do 08.05.2013 0,75 %.

27. Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením dlžnej istiny, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy, odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie, z ktorého dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % (0,75 % zvýšených o 8 percentuálnych bodov) ročne zo sumy 507,19 EUR od 07.12.2012 do zaplatenia, t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí 3-dňovej lehoty na plnenie, keďže predžalobná upomienku v ktorej bol vyzvaný k okamžitej úhrade všetkých splátok sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu ako nedoručená dňa 03.12.2012.

28. Podaním zo dňa 26.09.2016, pred začatím konania o veci samej, žalobca uviedol, že berie žalobu čiastočne späť v časti uplatnených zmluvných pokutách a poplatkoch vo výške 116,34 EUR s prísl..

29. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

30. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

31. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

32. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu (čiastočné späťvzatie žaloby) a citovaných zákonných ustanovení, súd konanie v časti 116,34 EUR s prísl. zastavil.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 831,29 EUR a súd mu priznal sumu 507,19 EUR. V časti o zaplatenie 116,34 EUR s prísl. zobral žalobu v časti uplatnených zmluvných pokutách a poplatkoch späť, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalobca tak bol v konaní v prevažnej miere, percentuálne vyjadrenej na 61,01 % úspešný a neúspešný v pomere 38,99 %. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške 22,02 % (61,01 % - 38,99 %, po zaokrúhlení 22 %).

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).