Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/522/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcov 1) Ing. Zdenka Čorejová, nar. 10. 02. 1957, bytom Marikovszkého 53, 048 01 Rožňava, 2) Anna Bocanová, nar. 10. 02. 1957, bytom Mozartova 626/1, 251 01 Řičany u Prahy, Česká republika a 3) Jaroslav Bocan, nar. 17. 02. 1951, bytom Splavná 4, 048 01 Rožňava, zastúpení Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r. o., Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému Július Mojses, nar. 21. 02. 1976, bytom Zoltána Fábryho 39, 048 01 Rožňava, zastúpený JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, o žalobe na obnovu konania 12C/65/2010 Okresného súdu Rožňava, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu na obnovu konania z a m i e t a .

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcov.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia žalobou na obnovu konania sa domáhali povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Rožňava sp. zn. 12C/65/2010, v zmysle § 397 písm. a) a b) CSP. Uviedli, že v pôvodnom konaní sa domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosť parc. č. 2126/1 o výmere 9300 m2 - orná pôda, zapísaná na LV č. 2280, ako parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu, v časti B pod poradovým číslom 2/ na Mojses Július v 2/4-inách, v rovnakom podiele, t. j. v 1-ine z celku, patrí do dedičstva po Cecílii Bocanovej, nar. 20. 11. 1921, zomr. 20. 02. 1988 a v 1-ine do dedičstva po poručiteľovi Bartolomejovi Bocanovi, nar. 06. 03. 1921, zomr. 07. 10. 2002. Uviedli, že v pôvodnom konaní nimi uplatňovaný nárok bol rozsudkom Okresného súdu Rožňava 12C/65/2010 zo dňa 26. 03. 2012 zamietnutý, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa Krajský súd v Košiciach sp. zn. 5Co/175/2012 zo dňa 21. 03. 2013 potvrdil. Dôvodom zamietnutia ich žaloby bolo, že ich právni predchodcovia nesplnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

2. Na preukázanie dôvodnosti žaloby na obnovu konania predložili listiny, znalecký posudok vyhotovený PhDr. Igorom Grajcarom zo dňa 16. 09. 2013, ktorý si dali vyhotoviť po právoplatnom skončení súdneho konania 12C/65/2010 Okresného súdu Rožňava a Dohodu o užívaní poľnohospodárskych nehnuteľností zo dňa 28. 08. 1952 uzavretú medzi Máriou Mojsesovou a Bartolomejom Bocanom a Cecíliou Bocanovou .

3. Poukázali na závery znaleckého posudku PhDr. Igora Grajcara, v zmysle ktorého podpisy Bartolomeja Bocana a Cecílie Bocanovej na Knihovom návrhu doručenému Ľudovému súdu v Rožňave 06. 12. 1956, nie sú ich pravými podpismi. Uviedli, že na základe tohto návrhu bol vykonaný zápis nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ich právnymi predchodcami do pozemkovej knihy titulom kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.1956, avšak iba v polovičnom podiele ohľadom parc. KNE č. 2126/1, napriek tomu, že ich rodičia boli presvedčený o tom, že túto parcelu kúpili v celosti. Uviedli, že znalecký posudok predložili z toho dôvodu, aby preukázali, že ich rodičia návrh na zápis zmluvy do pozemkovej knihy nepodpísali, pretože ich podpis na tejto listine nie je ich podpisom.

4.Na preukázanie začiatku užívanie predmetnej nehnuteľnosti ich rodičmi predložili Dohodu zo dňa 28.08.1956. Tvrdili, že Dohodu napísanú 28. 08. 1952 našli až po právoplatnom skončení pôvodného konania medzi dokladmi ich rodičov, z ktorej je zrejmé, že medzi ich právnymi predchodcami - rodičmi a Máriou Mojsesovou došlo k dohode o odovzdaní tam uvedených parciel do užívania, medzi inými aj spornej parcely KNE č. 2126 v zodpovedajúcej výmere, pričom z tejto dohody vyplýva, že Mária Mojsesová a ich právni predchodcovia sa dohodli, že túto parcelu budú užívať od 01. 10. 1952 s čím súhlasila aj Barbora Mojsesová, pokiaľ sa týka jej podielu 2/4-inového. Účastníci dohody sa dohodli na odkúpení nehnuteľností v lehote čím skôr, za sumu 20.000,- Kčs.

5. Žalobkyňa v 1. rade k listinnému dôkazu - Dohode o užívaní pozemkov zo dňa 28. 08. 1952 uviedla, že túto listinu našla po skončení pôvodného konania v dome, v ktorom žil jej otec, ktorý dom mal v spoluvlastníctve so svojou družkou. Podiel otca po jeho smrti nadobudla dedením žalobkyňa v 2. rade a stala sa podielovou spoluvlastníčkou domovej nehnuteľnosti, avšak do tohto domu nechodila, pretože býva v Prahe. Žalobkyňa v 1. rade až po smrti družky jej otca sa dostala do tohto domu prostredníctvom nevesty družky otca. Z týchto dôvodov až po skončení pôvodného konania našla v dome listiny - podklady, ktoré boli podkladmi pre znalecké dokazovanie a spolu s nimi našla aj dohodu z roku 1952, ktorú žalobcovia predložili ako nový dôkaz pre povolenie obnovy konania. Žalobkyňa v 1. rade sa vyjadrila, že nevie predložiť dôkaz o tom, že predávajúca uvedená v kúpnej zmluve Mária Mojsesová v roku 1956 bola vlastníčkou aj druhej polovice pozemku, teda toho podielu, ktorý je predmetom konania a ktorý bol evidovaný na Barboru Mojsesovú, rod. Závackú. Tvrdila však, že jej rodičia boli uvedení do omylu, pretože celý život žili v presvedčení, že kúpnou zmluvou kúpili celú nehnuteľnosť.

6. Žalobcovia navrhovali, aby súd po povolení obnovy konania určil, že nehnuteľnosť parcela č. 2126/1 o výmere 9300 m2, orná pôda, zapísaná na LV č. 2280 ako parcela registra E, evidovaná na mape určeného operátu v časti B pod poradovým číslom 2, na Mojses Július, v 2/4-inách, v rovnakom pomere, t. j. v 1-ine z celku, patrí do dedičstva po Cecílii Bocanovej, nar. 20. 11. 1921, zomr. 20. 02. 1988 a v 1- ine do dedičstva po poručiteľovi Bartolomejovi Bocanovi, nar. 06. 03. 1921, zomr. 07. 10. 2002.

7. Žalovaný so žalobou na obnovu konania nesúhlasil, nakoľko považoval ho za nedôvodný. Uviedol, že je nepochybné, že od podania uvedeného návrhu nadobudol účinnosť nový procesný predpis, ktorého ustanovenia je potrebné aplikovať aj na toto konanie, čiže sa jedná v uvedenej veci o žalobu na povolenie obnovy konania a keďže podľa § 470 ods. 1 sa tento zákon vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti, je nutné vychádzať z ustanovení teraz účinného zákona. Podľa § 397 ods. 1 písm. a) a b) CSP, obnova konania sa povolí, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, resp. možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nebolo však tomu inak ani v čase podania predmetného návrhu v čase účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, pretože podľa § 228 ods. 1 písm. a), b) OSP, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci; resp. ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že žalobcovia skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť pozitívne rozhodnutie o ich žalobe na obnovu konania ani neuvádzali. Je potrebné zvýrazniť, že zákon spája procesné účinky len s takými dôkazmi, ktoré účastník nemohol v pôvodnom konaní uplatniť bez svojej viny. Žalobcovia tvrdia, že predkladajú taký listinný dôkaz, ktorý našli medzi dokladmi ich rodičov, ktoré si opätovne prezreli pri hľadaní podkladov pre súdneho znalca. Pokiaľ žalobcovia tento - podľa ich názoru - dôležitý dôkaz nepredložili v pôvodnom konaní preto, lebo ich prehliadli, to rozhodne neospravedlňuje ich konanie a jeho nepredloženie. Predmetný doklad nie je spôsobilý privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie, než ako bolo vydané v pôvodnom konaní. Z predloženej dohody totiž vyplýva, že sa jej účastníci dohodli na užívaní poľnohospodárskych nehnuteľností v nej uvedených, ktoré vlastnila ich právna predchodkyňa Mária Mojsejová. O jej vlastníkom práve, hlavne však o vedomosti právnych predchodcov žalobcov Bartolomeja a Cecílie Bocanových o tomto vlastníckom práve jasne svedčí nielen predmet dohody (teda, že sporné nehnuteľnosti mali im byť prenajaté), ale aj to, že si ich mienili od Márie Mojsejovej odkúpiť. Je teda evidentné, že jej vlastnícke právo nijako nespochybňovali a vedeli o ňom, inak by nemali úmysel kúpiť ich od nej. Názor žalobcov, že táto časť dohody má byť považovaná za zmluvu o budúcej zmluve, nie je možné akceptovať, a už vôbec nie do takej miery, aby bolo možné považovať tento právny úkon za perfektný. Navyše žalobcovia predložením tohto dôkazu preukazujú len to, čo sa už v konaní skôr zistilo a čo nepochybne vyvracia dôvodnosť pôvodne podanej žaloby. Žalobcovia v konaní tvrdili (dokonca to tvrdia aj v podanom návrhu na obnovu konania), že sa ich právni predchodcovia ujali držby sporných nehnuteľností v roku 1951 a 10-ročná vydržacia lehota mala plynúť od tohto roku a plynula až do účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964. Z teraz predloženej dohody však vyplýva práve to, že ich právni predchodcovia si boli veľmi dobre vedomí toho, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam im nepatrí, čo bolo dôvodom toho, že si ich chceli vziať do nájmu a následne si ich mienili kúpiť. Predmetná dohoda teda celkom zjavne, bez akýchkoľvek pochýb vylučuje dobromyseľnosť ich držby v presvedčení, že by oni mali byť vlastníkmi uvedených nehnuteľností a ešte viac zvýrazňuje správnosť a zákonnosť rozhodnutí súdov všetkých inštancií. Žiada sa zvýrazniť, že okrem vyššie uvedeného na základe dohody predloženej žalobcami v žiadnom prípade nie je možné vyvodiť ani počiatok titulu uchopenia držby, jej oprávnenosť a dobromyseľnosť tak, aby bolo možné dospieť k záveru o vydržaní vlastníckeho práva. Žalobcami predkladaný znalecký posudok vo svetle týchto skutočností je bez akejkoľvek relevancie. Žalovaný uviedol, že si nevie celkom dobre predstaviť, kto a z akých pohnútok by mal sfalšovať podpisy právnych predchodcov žalobcov na knihovnom návrhu doručenom bývalému Ľudovému súdu v Rožňave dňa 06. 12. 1956, zvlášť s poukazom na skutočnosť, že tento návrh bol v ich prospech, veď na jeho základe sa dožadovali povolenia vkladu vlastníckeho práva na základe nimi uzavretej kúpnej zmluvy. Ktože by mal záujem sfalšovať kohokoľvek podpis, aby ten mohol takto získať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

8. Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcami: dohodou zo dňa 28. 08. 1952 vo fotokópii a znaleckým posudkom PhDr. Igora Grajcara súdneho znalca v odbore písmo znalectva.

9. Z obsahu Dohody napísanej 28. 08. 1952 medzi Máriou Mojsesovou a Bartolomejom Bocanom a Cecíliou Bocanovou o užívaní poľnohospodárskych nehnuteľností vyplýva, že účastníci tejto dohody sa dohodli o užívaní poľnohospodárskych nehnuteľností medzi inými aj parcely č. 2126 roľa, Pod podhradskou cestou vo výmere dvoch katastrálnych jutár 313 štvorcových siah, a dohodli sa že Bartolomej Bocan a Cecília Bocanová budú užívať poľnohospodárske nehnuteľnosti od 01. 10. 1952. Z dohody ďalej vyplýva, že s tým súhlasí aj Barbora Mojsesová, čo sa týka parcely č. 2126. Jej podiel je 2/4, ktorý má na mene. Dohodli sa, že tieto poľnohospodárske nehnuteľnosti Bartolomej Bocan a Cecília Bocanová odkúpia čím skorej za 20.000,- Kčs. Na fotokópii listiny sú uvedené podpisy Mojsesová Mária, Bartolomej Bocan a Cecília Bocanová. Podpis Barbory Mojsesovej sa na dohode nenachádza.

10. Zo záveru znaleckého posudku podaného PhDr. Igorom Grajcarom, súdnym znalcom z odboru písmo znalectva vyplýva, že sporné podpisy znajúce na meno Bartolomeja Bocana a Cecílie Bocanovej v Knihovom návrhu Ľudového súdu v Rožňave, datovaný 03. 12. 1956 a označený ako 001/222 a podpis označený ako 002/222, jednoznačne nie je vlastnoručným podpisom Bartolomeja Bocana a nie je vlastnoručným podpisom Cecílie Bocanovej.

11. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/65/2010, z ktorého zistil, že po vykonanom dokazovaní súd žalobu žalobcov 1) až 3) proti žalovanému, o určenie nehnuteľností do dedičstva zamietol. Žalobcovia 1) až 3) v konaní 12C/65/2010 sa domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosť, parc. č. 2126/1 o výmere 9300 m2 - orná pôda, zapísaná na LV č. 2280, ako parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu, v časti B pod poradovým číslom 2/ na Mojses Július v 2/4-inách, v rovnakom pomere, t. j. v 1-ine z celu, patrí do dedičstva po Cecílii Bocanovej, nar. 20. 11. 1921, zomrelej 20. 02. 1988 a v 1-ine do dedičstva po poručiteľovi Bartolomejovi Bocanovi, nar. 06. 03. 1921, zomrelom 07. 10. 2002. Dôvodom zamietnutia žaloby bola tá skutočnosť, že právni predchodcovia žalobcov nesplnili ani jednu z podmienok pre vydržanie v zmysle zákona č. 141/1950 Zb. Nebolo preukázané užívanie spornej nehnuteľnosti po dobu 10 rokov, pretože najneskôr by bolo možné vyvodiť počiatok plynutia vydržacej lehoty od uzavretia kúpnej zmluvy, teda od roku 1956 za predpokladu, že by bola naplnená aj podmienka dobromyseľnosti držiteľov k uvedenej nehnuteľnosti počas celého obdobia. Súd sa oboznámil s obsahom kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 03. 03. 1956, (čl 6 spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/65/2010 ) z ktorej vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 03. 03. 1956 nadobudli od predávajúcej Márie Mojsesovej okrem iných nehnuteľností aj pozemky vedené v pozemnoknižnej zápisnici č. 979 mpč. 2126 pod B 3 v 2/4-inách s tým, že v uvedenej zmluve bolo tiež uvedené, že predávajúca odpredáva aj podiel na mene Barbory Mojsesovej, rod. Závackej, v podiele 1.. Ľudový súd v Rožňave uznesením č. d. 756/1956 zo dňa 30. 12. 1956 povolil v pozemkovej knihe zápis výlučne na podiel Márie Mojsesovej pod B 10, 11, pozemnoknižnej zápisnice č. 979, na základe uvedenej kúpnej zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval , že aj pokiaľ rodičia žalobcov subjektívne boli presvedčení o tom, že vlastnia celú mpč 2126, z príslušných pozemnoknižných dokladov a rozhodnutia Ľudového súdu je zrejmé, že kúpnou zmluvou nadobudli vlastnícke právo len k časti parcely mpč. 2126, odkúpili nehnuteľnosť mpč. 2126 vedenú v pozemnoknižnej zápisnici č. 979 v polovici od Márie Mojsesovej dňa 03. 03. 1956.

12. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie žalobcami a Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil rozsudkom sp. zn. 5Co/175/2012. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. z., z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Uviedol ďalej, že zo zreteľom na zákonné podmienky vydržania a zistený skutkový stav možno vyvodiť jednoznačný záver, že u právnych predchodcov žalobcov, vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu, obsah kúpnej zmluvy mohol vyvolať dôvodné a opodstatnené pochybnosti o tom, či pôvodnej vlastníčke Márii Mojsesovej patrí aj druhá polovica parcely mpč. 2126, ktorá bola vedená na meno Barbory Mojsesovej. So zreteľom na túto skutočnosť právni predchodcovia žalobcov už pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemohli byť dobromyseľní, nebola splnená základná podmienka vydržania a to dobromyseľnosť v prípade nesplnenia ktorej nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, ku ktorému dochádza ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky priamo zo zákona a preto ani ďalšie argumenty a tvrdenia žalobcov nemajú v prejednávanej veci žiaden právny význam.

13.Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobcovia podali dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1 Cdo 227/2013 zo dňa 12.08.2015 odmietol.

14. V zmysle § 397 písm. a), b) CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

15. Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s predloženými listinami zo strany žalobcov, oboznámením sa s obsahom kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 03. 03. 1956, obsahom pripojeného spisu 12C/65/2010 Okresného súdu Rožňava, obsahom Dohody zo dňa 28. 08. 1952 a predloženým znaleckým posudkom z odboru písmo znalectva súd dospel k záveru, že žaloba o obnovu konania nie je dôvodná, pretože žalobcovia nepredložili dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci a nepredložili také dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pričom môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci, teda nie sú splnené zákonom stanovené podmienky ust. § 397 písm. a), b) CSP.

16. Z dohody o užívaní pozemkov, predloženej súdu vo fotokópii, Dohody zo dňa 28. 08. 1952 uzavretej medzi Máriou Mojsesovou a právnymi predchodcami žalobcov, Bartolomejom Bocanom a Cecíliou Bocanovou vyplýva , že spornú nehnuteľnosť mali v užívaní rodičia žalobcov od 01. 10. 1952, s ktorým užívaním súhlasila aj Barbora Mojsesová. Aj za predpokladu, že aj Barbora Mojsesová súhlasila s užívaním svojho podielu rodičmi žalobcov, hoci jej podpis na dohode sa nenachádza, právni predchodcovia žalobcov mali iba užívacie právo k spornej nehnuteľnosti. Z dohody vyplýva, že malo dôjsť k odkúpeniu spornej nehnuteľnosti v presne neurčenej lehote, teda k uzavretiu kúpnej zmluvy.

Z toho vyplýva, že v čase začiatku užívania nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcov, ku dňu 01. 10. 1952 títo si boli vedomí toho, že nehnuteľnosť majú iba v užívaní a dohodli sa o odkúpení nehnuteľnosti v časovo neurčitej lehote, teda právny predchodcovia žalobcov boli si vedomí toho, že vlastníkmi nehnuteľností uvedených v Dohode zo dňa 28.08.1952 sú iné osoby. Právny predchodcovia žalobcov kúpnou zmluvou zo dňa nadobudli vlastnícke právo len k časti parcely mpč. 2126, odkúpili nehnuteľnosť mpč. 2126 vedenú v pozemnoknižnej zápisnici č. 979 v polovici od Márie Mojsesovej dňa 03. 03. 1956. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že ich právni predchodcovia v zmysle kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 03. 03. 1956 nadobudli aj podiel vedený v pozemnoknižnej zápisnici 979 k. ú. Rožňava na meno Barbory Mojsesovej, resp. že Mária Mojsesová - predávajúca bola oprávnená nakladať aj s týmto podielom , previesť tento podiel na kupujúcich.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ani predložením Dohody zo dňa 28.08.1956 nie je preukázaný titul začiatku plynutia zákonnej 10 ročnej vydržacej lehoty a nie je splnená podmienka dobromyseľnosti právnych predchodcov žalobcov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním počas ich života k druhej polovici predmetnej nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov predložený listinný dôkaz - Dohoda zo dňa 28. 08. 1952 nemôže pre žalobcov privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

18. Takisto nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci žalobcami predložený znalecký posudok z odboru písmoznalectva vyhotovený PhDr. Igorom Grajcarom, zo záverov ktorého vyplýva, že podpisy rodičov žalobcov na Knihovom návrhu Ľudového súdu v Rožňave, datovaného 03. 12. 1956, nie sú ich pravými podpismi. V súvislosti s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 03. 03. 1956 predložený znalecký posudok nemá právnu relevanciu v prejednávanej veci, pretože z obsahu kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že predávajúca Mária Mojsesová mohla previesť iba svoj spoluvlastnícky podiel v 2/4-inách zo spornej nehnuteľnosti, ktorý podiel, nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy bol aj zapísaný do pozemkovej knihy v prospech právnych nástupcov žalobcov.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcovia nepredložili také listinné dôkazy, ktoré by mohli privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci a preto súd vychádzajúc z toho, že nie sú splnené zákonné podmienky ustanoveni § 397 písm. a), b) žalobu na obnovu konania zamietol.

20. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcov.

21. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.