Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Er-318-2015.pdf
PDF · 132.38 KB
No categories available
6Er/318/2015
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného Intrum Justitia Debt Finance AG, Alpenstrasse 2, CH- 6300 Zug, Švajčiarsko, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava 2 proti povinnej A. J., C.. XX.XX.XXXX, N. C. T. XXX, XXX XX U. C. T., o vymoženie 1339,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.04.2015 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 27.03.2015 a exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 27.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený 20.04.2015.
2. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-2663 vydaný dňa 28.04.2014 rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2014 a vykonateľnosť dňa 03.11.2014.
3. Z predloženej Zmluvy o pripojení č. 10053686 zo dňa 07.01.2008 (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného (Telefonica Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863, Einsteinova 24, Bratislava ) a povinným vyplýva, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému telekomunikačné služby v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách špecifikované v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach, pričom povinný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v príslušnej tarife ST. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto Zmluvy, súd posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, keďže právny predchodca oprávneného pri uzatváraní tejto Zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú Zmluvu s povinným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. V tomto prípade sa teda na predmetný právny vzťah vzťahuje i pôsobnosť príslušných vnútroštátnych i európskych noriem o ochrane spotrebiteľa.
4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
6. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu) a ktoré neboli ukončené k 1.januáru 2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
7. Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
8. Podľa ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
9. Podľa ust. § 45 ods. 1 písm. b/, c/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučného konania zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 psím. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
10. Podľa ust. § 40 písm. a), b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobu podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.
11. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Vyššie citované zákonné ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul (a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie), a to nie len z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale aj, nakoľko exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, z hľadísk uvedených v § 45 ods. 2 zák. č. rozhodcovskom konaní. Súd je povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, nakoľko prípadné takého konštatovanie by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie a to aj bez návrhu, ex offo (stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo 34842/2009-100).
12. Podľa rozhodcovskej zmluvy, číslo 5421415076 zo dňa 24.04.2012 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvným stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody budú riešené cestou v rozhodcovskom konaní alebo aj v súdnom konaní. Spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, Žilina alebo Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava.
13. Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 05.4.1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
14. Podľa prílohy - podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka podľa písm. q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
15. Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.
16. Podľa § 879g Občianskeho zákonníka, týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je uvedená okrem iných aktov aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka znenia účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Rozhodcovská zmluva je formulárová, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytovania úveru.
19. Účastníci sa v rozhodcovskej zmluve dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým v rozhodcovskej zmluve uvedenými stálymi rozhodcovských súdmi podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov.
20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 cit. ust., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či je neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva. Súd zastáva názor, že predmetné
zmluvy o pripojení sú jednoznačne zmluvami spotrebiteľskými, kde na jednej stane vystupuje fyzická osoba- spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V rámci eurokonformného výkladu sa ochrana spotrebiteľa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli zmluvu podľa občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
24. Podľa§ 44 ods. 2 EP v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 ZoRK má súd povinnosť skúmať rozhodcovský rozsudok podľa hľadísk ustanovených v § 45 ods. 1 ZoRK už pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak sú tu totiž už v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, tak by vyvstalo ako nelogické (aj nehospodárne), aby exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne exekúciu zastavil.
25. Výhrada o nemožnosti hmotnoprávneho prieskumu exekučného titulu by bola v priamom rozpore s ustanovením § 45 ZoRK, ktoré nie je o možnosti, ale dokonca o povinnosti súdu (ods. 2) preskúmať rozhodcovské rozhodnutie aj z hľadiska aspektov relevantných v základnom konaní (či nejde o rozhodnutie, ktoré priznáva plnenie nemožné, právom nedovolené alebo plnenie odporujúce dobrým mravom). Súdny dvor Európskej únie zdôrazňuje význam princípu právnej istoty, ktorý vyplýva z právoplatného rozhodnutia súdu (rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Recueil, s. I- 10239,bod 38; z 16. marca 2006, Kapferer, C-234/04, Sb. rozh. s. I-2585, bod 20, a z 3. septembra 2009,Fallimento Olimpiclub, C-2/08, doposiaľ nezverejnený v Zbierke rozhodnutí, bod 22). Na druhej stranevšak súdny dvor za rovnako dôležité považuje postarať sa, aby nekalé zmluvné podmienky spotrebiteľa nezaväzovali. Ani Európska komisia vo svojich pripomienkach a ani súdny dvor vo veci C- 76/10(Pohotovosť/Korčoková) nevzhliadli žiadny problém v ustanovení § 45 ZoRK v snahe zabrániť exekúcii, ak by sa ňou mal porušiť záväzok štátu.
26. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členskéštáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo stranypredajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a abyzmluva bola podľa týchto podmienok záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok“. Súdny dvor v rozsudku ASTURCOM judikoval, že „Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vysvetlená v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právomocného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné uskutočniť také posúdenie v rámci obdobných procesov na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný“.
27. Aj keď majú strany možnosť voľby rozhodného práva, táto voľba nezbavuje spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú kogentné ustanovenia práva štátu, v ktorom má rozhodnutie uznať a vykonať, pričom zásadu treba aplikovať aj na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to aj opierajúc sa o kategóriu verejného poriadku. Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava neprijateľné zmluvné podmienky. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna klauzula). O tom, že neprijateľné podmienky sú v rozpore s dobrými mravmi, by nemali byť žiadne pochybnosti. Spotrebiteľ ako slabšia strana sporu nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou.
28. Súd teda nemal žiadnu prekážku na to, aby podrobil súdnej kontrole z hľadiska cieľov smernice zmluvné podmienky, ktoré oprávnený povinnému navrhol v rámci štandardnej formulárovej zmluvy. Súd preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že oprávnený
ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvy o pripojení a Dodatky k týmto zmluvám. Tieto zmluvy majú povahu spotrebiteľských zmlúv s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľské zmluvy a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
29. Aj keď sa účastníci v rozhodcovskej zmluve dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým v rozhodcovskej zmluve uvedenými stálymi rozhodcovských súdmi podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov, v praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
30. Rozhodcovská zmluva, ktorú predkladal oprávnený povinnému, bola uzatvorená vo formulárovej podobe bez možnosti zmeniť jej obsah, pričom z činnosti súdu je známe, že takáto zmluva bola predložená zmluvným stranám vo viacerých prípadoch. Zmluva teda nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný nemohol ovplyvniť. Dopĺňali sa v nej len údaje o povinnom ako meno a priezvisko, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy predložiť spor medzi zmluvným stranami na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil, a vylúčiť tak všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, pričom konanie pred rozhodcovským súdom inicioval práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, pritom jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Podľa názoru súdu ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo však súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku. Takéto formulárové zmluvy majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali samotní spotrebitelia. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním (podaním žaloby na rozhodcovský súd), pričom spotrebiteľ má byť chránený pred oboma spôsobmi. Konanie pred rozhodcovským súdom pritom vo všetkých prípadoch iniciuje práve veriteľ. Aj keď znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo a teda zákon obchádza. Povinný sa v posudzovanej veci reálne vopred vzdal svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu je preto potrebné z vyššie uvedených dôvodov považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým pádom aj za neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže byť na podklade takejto zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom.
31. Súd na záver dodáva, že ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, z ktorého vyplýva, že veriteľ poučil dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, a teda, že dôsledkom jej uzatvorenia je možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania a poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve.
32. Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
1. Dňa 27.04.2015 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 27.03.2015 a exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 27.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený 20.04.2015.
2. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-2663 vydaný dňa 28.04.2014 rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2014 a vykonateľnosť dňa 03.11.2014.
3. Z predloženej Zmluvy o pripojení č. 10053686 zo dňa 07.01.2008 (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného (Telefonica Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863, Einsteinova 24, Bratislava ) a povinným vyplýva, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému telekomunikačné služby v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách špecifikované v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach, pričom povinný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v príslušnej tarife ST. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto Zmluvy, súd posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, keďže právny predchodca oprávneného pri uzatváraní tejto Zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú Zmluvu s povinným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. V tomto prípade sa teda na predmetný právny vzťah vzťahuje i pôsobnosť príslušných vnútroštátnych i európskych noriem o ochrane spotrebiteľa.
4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
6. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu) a ktoré neboli ukončené k 1.januáru 2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
7. Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
8. Podľa ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
9. Podľa ust. § 45 ods. 1 písm. b/, c/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučného konania zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 psím. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
10. Podľa ust. § 40 písm. a), b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobu podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.
11. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Vyššie citované zákonné ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul (a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie), a to nie len z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale aj, nakoľko exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, z hľadísk uvedených v § 45 ods. 2 zák. č. rozhodcovskom konaní. Súd je povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, nakoľko prípadné takého konštatovanie by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie a to aj bez návrhu, ex offo (stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo 34842/2009-100).
12. Podľa rozhodcovskej zmluvy, číslo 5421415076 zo dňa 24.04.2012 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvným stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody budú riešené cestou v rozhodcovskom konaní alebo aj v súdnom konaní. Spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, Žilina alebo Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava.
13. Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 05.4.1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
14. Podľa prílohy - podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka podľa písm. q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
16. Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.
17. Podľa § 879g Občianskeho zákonníka, týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je uvedená okrem iných aktov aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
18. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka znenia účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Rozhodcovská zmluva je formulárová, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytovania úveru.
20. Účastníci sa v rozhodcovskej zmluve dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým v rozhodcovskej zmluve uvedenými stálymi rozhodcovských súdmi podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov.
21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 cit. ust., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či je neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva. Súd zastáva názor, že predmetné zmluvy o pripojení sú jednoznačne zmluvami spotrebiteľskými, kde na jednej stane vystupuje fyzická osoba- spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V rámci eurokonformného výkladu sa ochrana spotrebiteľa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli zmluvu podľa občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
25. Podľa§ 44 ods. 2 EP v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 ZoRK má súd povinnosť skúmať rozhodcovský rozsudok podľa hľadísk ustanovených v § 45 ods. 1 ZoRK už pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak sú tu totiž už v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, tak by vyvstalo ako nelogické (aj nehospodárne), aby exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne exekúciu zastavil.
26. Výhrada o nemožnosti hmotnoprávneho prieskumu exekučného titulu by bola v priamom rozpore s ustanovením § 45 ZoRK, ktoré nie je o možnosti, ale dokonca o povinnosti súdu (ods. 2) preskúmať rozhodcovské rozhodnutie aj z hľadiska aspektov relevantných v základnom konaní (či nejde o rozhodnutie, ktoré priznáva plnenie nemožné, právom nedovolené alebo plnenie odporujúce dobrým mravom). Súdny dvor Európskej únie zdôrazňuje význam princípu právnej istoty, ktorý vyplýva z právoplatného rozhodnutia súdu (rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Recueil, s. I- 10239,bod 38; z 16. marca 2006, Kapferer, C-234/04, Sb. rozh. s. I-2585, bod 20, a z 3. septembra 2009,Fallimento Olimpiclub, C-2/08, doposiaľ nezverejnený v Zbierke rozhodnutí, bod 22). Na druhej stranevšak súdny dvor za rovnako dôležité považuje postarať sa, aby nekalé zmluvné podmienky spotrebiteľa nezaväzovali. Ani Európska komisia vo svojich pripomienkach a ani súdny dvor vo veci C- 76/10(Pohotovosť/Korčoková) nevzhliadli žiadny problém v ustanovení § 45 ZoRK v snahe zabrániť exekúcii, ak by sa ňou mal porušiť záväzok štátu.
27. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členskéštáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo stranypredajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a abyzmluva bola podľa týchto podmienok záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok“. Súdny dvor v rozsudku ASTURCOM judikoval, že „Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vysvetlená v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právomocného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné uskutočniť také posúdenie v rámci obdobných procesov na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný“.
28. Aj keď majú strany možnosť voľby rozhodného práva, táto voľba nezbavuje spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú kogentné ustanovenia práva štátu, v ktorom má rozhodnutie uznať a vykonať, pričom zásadu treba aplikovať aj na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to aj opierajúc sa o kategóriu verejného poriadku. Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava neprijateľné zmluvné podmienky. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna klauzula). O tom, že neprijateľné podmienky sú v rozpore s dobrými mravmi, by nemali byť žiadne pochybnosti. Spotrebiteľ ako slabšia strana sporu nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou.
29. Súd teda nemal žiadnu prekážku na to, aby podrobil súdnej kontrole z hľadiska cieľov smernice zmluvné podmienky, ktoré oprávnený povinnému navrhol v rámci štandardnej formulárovej zmluvy. Súd preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvy o pripojení a Dodatky k týmto zmluvám. Tieto zmluvy majú povahu spotrebiteľských zmlúv s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľské zmluvy a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
30. Aj keď sa účastníci v rozhodcovskej zmluve dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým v rozhodcovskej zmluve uvedenými stálymi rozhodcovských súdmi podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov, v praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky
môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
31. Rozhodcovská zmluva, ktorú predkladal oprávnený povinnému, bola uzatvorená vo formulárovej podobe bez možnosti zmeniť jej obsah, pričom z činnosti súdu je známe, že takáto zmluva bola predložená zmluvným stranám vo viacerých prípadoch. Zmluva teda nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný nemohol ovplyvniť. Dopĺňali sa v nej len údaje o povinnom ako meno a priezvisko, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy predložiť spor medzi zmluvným stranami na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil, a vylúčiť tak všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, pričom konanie pred rozhodcovským súdom inicioval práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, pritom jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Podľa názoru súdu ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo však súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku. Takéto formulárové zmluvy majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali samotní spotrebitelia. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním (podaním žaloby na rozhodcovský súd), pričom spotrebiteľ má byť chránený pred oboma spôsobmi. Konanie pred rozhodcovským súdom pritom vo všetkých prípadoch iniciuje práve veriteľ. Aj keď znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo a teda zákon obchádza. Povinný sa v posudzovanej veci reálne vopred vzdal svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu je preto potrebné z vyššie uvedených dôvodov považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým pádom aj za neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže byť na podklade takejto zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom.
32. Súd na záver dodáva, že ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, z ktorého vyplýva, že veriteľ poučil dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, a teda, že dôsledkom jej uzatvorenia je možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania a poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve.
33. Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia ( § 362 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), ( § 363 CSP).