Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-155-2014.pdf
PDF · 103.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1P/155/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v právnej veci starostlivosti o maloletú J. R., nar. XX.XX.XXXX a maloletú P. R., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom ako opatrovníkom, detí rodičov: matky X.G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., S. XXX/XX, zastúpenej v konaní advokátom JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, so sídlom Partizánske, Hrnčírikova č. 1/B a otca: V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Y. S.Á. XXXX/XX, zastúpeného v konaní splnomocnencom A.. A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Y. S. Č.. XXXX/XX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej J. R., nar. X.XX.XXXX sumou 50,- eur mesačne vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletej, s účinnosťou od 07.11.2014.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej P. R., nar. XX.X.XXXX, sumou 50,- eur mesačne vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletej, s účinnosťou od 07.11.2014.
III. Zameškané výživné za obdobie od 07.11.2014 do 16.06.2017 voči maloletej J. v sume 725,55 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku rozhodnutia k rukám matky maloletej.
IV. Zameškané výživné za obdobie od 07.11.2014 do 16.06.2017 voči maloletej P. v sume 725,55 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku rozhodnutia k rukám matky maloletej.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
VI. Matka je p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania vo výške 265,30 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku rozhodnutia.
VII. Otec je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 415,30 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku rozhodnutia.
odôvodnenie:
(1) Matka maloletých detí J. a P. R. sa podaným návrhom domáha zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a zaviazania otca prispievaním na ich výživu sumou 140,- eur na maloletú P. a 160,- eur mesačne na maloletú J. s účinnosťou od 07.11.2014. Zároveň sa domáhala úpravy styku otca s maloletými deťmi.
(2) Okresný súd Partizánske vo veci rozsudkom č.k. 1P/155/2014-789 zo dňa 30.09.2016 rozhodol tak, že maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a upravil stretávanie sa rodičov s maloletými deťmi počas sviatkov a prázdnin. Zároveň upravil realizáciu styku maloletých s rodičmi spolu s právami a povinnosťami spojenými s úpravou styku. Otca maloletých zaviazal prispievať na výživu maloletých sumou 50,- eur mesačne, na každé z detí. Rozhodol o znalečnom, trovách štátu, trovách účastníkov konania. V neposlednom rade zamietol návrh otca na prerušenie konania.
(3) Proti tomuto rozsudku matka doručila súdu dňa 18.10.2016 v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie. Odvolanie smerovalo proti jeho výrokovej časti, ktorou súd zveril mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, časti, ktorou súd upravil osobnú starostlivosť o mal. deti na obdobie sviatkov a prázdnin, časti, ktorou súd určil miesto odovzdávania mal. detí pri fontáne pred budovou H. Ú. Y. J.X. X. X. R., časti, ktorou jej súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, ako aj časti, ktorou súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. detí sumou po 50 eur mesačne na každé mal. dieťa.
(4) Krajský súd v Trenčíne o odvolaní rozhodol rozsudkom č.k. 4CoP/70/2016-1033 zo dňa 09.02.2017. Krajský súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Partizánske čo do výrokov I., II., III., IV, V., VI. (o zverení maloletých do striedavej osobnej starostlivosti, o povinnosti rodičov zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté v stanovenom čase, o úprave osobnej starostlivosti o maloleté počas sviatkov a prázdnin, o povinnosti rodičov maloleté deti odovzdať druhému rodičovi v stanovenom čase, o oprávnení rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok), X. a XI. (o znalečnom). Výroky VII., VIII. (o povinnosti otca prispievať na výživu maloletých), IX. (o náhrade trov konania medzi účastníkmi), XII. (o náhrade trov konania štátu) zrušil a vrátil späť na ďalšie konanie. Súd čo do výrokov VII. a VIII. prvostupňovému súdu vytkol, že zaviazal otca detí prispievať na výživu maloletých odo dňa právoplatnosti rozsudku, avšak nerozhodol o zročnom výživnom, teda nerozhodol o výživnom za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia vo veci samej, napriek tomu, že súd v priebehu konania predbežným opatrením zaviazal otca maloletých platiť výživné 27,16 eur, nezdôvodnil prečo nerozhodol o zročnom výživnom aj keď mal za preukázané, že bolo v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné vo vyššej sume na akú bol zaviazaný predbežným opatrením. Preto mu odvolací súd určil za úlohu rozhodnúť o určení výživného na maloleté deti s účinnosťou od podania návrhu matky na súde prvej inštancie do právoplatnosti rozsudku o zverení maloletých do striedavej starostlivosti a ďalej na čas od právoplatnosti rozsudku o zverení maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd zároveň určil prvostupňovému súdu, aby rozhodol znovu o trovách celého konania (aj odvolacieho), ako aj o trovách štátu, ktoré vznikli v konaní pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom.
(5) Uznesením sp. zn. 4CoP/70/2016 zo dňa 02.03.2017 Krajský súd v Trenčíne priznal znalcovi v konaní odmenu v celkovej výške 180,12 eur.
(6) Dňa 15.05.2017 doručil zamestnávateľ otca oznámenie o mesačnom zárobku. Z tohto oznámenia súd zistil, že otec maloletých priemerne v čistom zarobí 383,66 eur.
(7) Dňa 17.05.2017 doručila matka maloletých tunajšiemu súdu doklady o preukázaní jej majetkových pomerov. Z predložených listín súd zistil, že matka u nového zamestnávateľa za mesiac apríl odpracovala 5 dní. Jej čistá mzda za tieto odpracované dni činila 21,65 eur. U predchádzajúceho zamestnávateľa zarobila matka maloletých priemerne 69,28 eur mesačne v čistom. Matka zároveň poberá prídavky na dieťa vo výške 47,04 eur mesačne.
(8) Dňa 25.05.2017 súdu otec maloletých doručil oznámenie o svojich majetkových pomeroch. Z predložených listín súd zistil, že otec maloletých má mesačný príjem vo výške 383,66 eur. Nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Zároveň vyčíslil svoje výdavky na nájom za byt vo výške 167,46 eur a náklady na dopravu detí do školy vo výške 53,25 eur. V neposlednom rade nesúhlasí s predloženým príjmom matky maloletých.
(9) Dňa 12.06.2017 doručila matka maloletých súdu potvrdenie o mzde. Z tohto potvrdenia súd zistil, že za 10 odpracovaných dní (25 hodín) matka v čistom zarobila 54,14 eur. (10) Dňa 13.06.2017 doručil súdu otec maloletých námietku voči vyplateniu zročného výživného. V predmetnom podaní uviedol, že s určením zročného výživného nesúhlasí. Uznesením 1P/155/2014-57 zo dňa 20.11.2014 bol otec maloletých zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou 27,16 eur za každé z nich. Zverenie detí do osobnej starostlivosti matky bolo protizákonné, a rozhodnutie bolo vydané na základe lží matky maloletých. V neposlednom rade uviedol, že matka zámerne mení zamestnania z dôvodu nižšieho zárobku, aby jej bolo priznané čo najvyššie výživné.
(11) Na pojednávaní dňa 16.06.2017 matka maloletých uviedla, že otec si určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 27,16 eur na každé z mal. detí plní riadne a včas. Za celé obdobie konania neeviduje žiadny dlh. V roku 2016 sa dohodli, že náklady spojené so školou a krúžkami budú platiť na polovicu. To trvalo cca 2 mesiace. Ona rozpočítala všetky náklady za obdobie september 2016 až január 2017. Išlo o sumu cca 400,- eur. Otec na jej výzvu najprv nereagoval, neskôr namiesto výživného 54,32 eur poslal 200,- eur. Vzhľadom na to, že otec nesplnil to, na čom sa dohodli, od januára 2017 platí všetky náklady spojené so školou. Momentálne pracuje v reštaurácií H. Y. J., Č. Y. L., príjem má, ako ho uviedla. Iný príjem nemá. Na otázku súdu, či má nejaké úspory odpovedala, že od narodenia jej rodičia platia životnú poistku, ktorú platia aj v súčasnosti a platia aj stavebné sporenie, avšak tieto prostriedky považuje za finančné prostriedky svojich rodičov.
(12) Na pojednávaní dňa 16.06.2017 otec maloletých uviedol, že ako spomenula matka výživné určené súdom si plnil riadne a včas. Súhlasil s tvrdením matky o dohode ohľadom uhrádzania výdavkov maloletých detí. Vždy sa snažil dať deťom čo bolo v jeho možnostiach. Momentálne má príjem len zo zamestnania v spoločnosti X., kde jeho mesačný príjem je vo výške 380,- eur mesačne. V neposlednom rade uviedol, že po odchode matky so spoločnej domácnosti tá si vzala komplet zariadenie bytu, čím mu vznikli dodatočné náklady.
(13) V záverečnej reči právna zástupkyňa matky maloletých uviedla, že v zmysle § 63 Zákona o rodine žiada priznať zročné výživné od podania návrhu, pretože podľa nej bolo v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletých viac (ako je uvedené v návrhu 140,- eur a 160,- eur). Zároveň žiada priznať náhradu trov konania, vzhľadom na nehospodárny prístup zo strany otca a neustále ataky a osočovanie.
(14) V záverečnej reči splnomocnený zástupca otca uviedol, že vzhľadom na striedavú starostlivosť navrhuje, aby si každá zo strán hradila svoje náklady sama. Otec sa vždy bude snažiť prispievať svojim deťom aj nad rámec. Navrhol, aby súd matke náhradu trov konania nepriznal. Odmieta tvrdenia, že by spôsobovali prieťahy v konaní, vždy sa len bránili proti klamstvám.
(15) Opatrovník maloletých v záverečnej reči uviedol, že odporúča určiť výživné s ohľadom na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj zárobkových možností a schopností rodičov.
(16) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(17) Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
(18) Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (19) Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(20) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(21) Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(22) Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(23) Podľa § 52 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
(24) Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
(25) Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(26) Okresný súd Partizánske vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/70/2016-1033 zo dňa 09.02.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/155/2014-789 zo dňa 30.09.2016 čo do výrokov I., II., III., IV, V., VI., X. a XI. rozhodoval len o výrokoch, ktoré boli rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zrušené.
(27) Krajský súd v Trenčíne svojím rozhodnutím zrušil výroky VII. a VIII., ktorými súd uložil povinnosť otcovi maloletých mesačne prispievať na výživu sumou 50,- eur na každé z detí. Súd po vykonaní dokazovania dospel k rovnakému záveru, ako v prvom rozhodnutí. Súd opätovne pri určení vyživovacej povinnosti otcovi vychádzal v prvom rade z toho, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Matka bola pre neplnenie povinností vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie a momentálne pracuje len na čiastočný úväzok s minimálnym príjmom. Tvrdenia otca, že o svojom skutočnom príjme neuvádza pravdu súd považuje za nepreukázané. Býva v byte svojich rodičov, pričom sa podieľa na financovaní potrieb svojej domácnosti. Výdavky spojené s bývaním má aj otec maloletých detí. Jeho príjmy sú však vyššie ako príjmy matky. Jednak je zamestnancom v spoločnosti svojho otca, jednak je aj podnikateľom. Hoci má v súčasnosti deklarovaný príjem zo zamestnania len vo výške 383,66 eur mesačne, z vykonaného dokazovania vyplýva, že bol schopný dosiahnuť príjem vo výške 830,- eur brutto. Súd teda vychádzal z toho, že je v možnostiach otca dosiahnuť aj vyšší príjem. Súd prihliadal na vzdelanie otca (deklaruje, že je absolventom vysokej školy), ako aj na jeho šikovnosť (ktorú potvrdzuje aj matka maloletých detí, ktorá inak vo vzťahu k jeho hodnoteniu vystupuje skôr negatívne). Súd prihliadal aj na to, že účelom podnikania je dosiahnuť zisk a ak otec zisk zo svojej podnikateľskej činnosti nedosahuje, nenapĺňa účel svojho podnikania. Napriek tomu jeho spoločnosť platí minimálnu daň. Ide o prostriedky, ktorých vynaloženie nie je nevyhnutné a o dôsledok neprimeraného (podnikateľského) rizika, ktoré na seba otec prevzal. Hoci aj matka by bola schopná dosiahnuť vyšší príjem (do decembra 2015 vo výške 482,38 €), aj tak je životná úroveň otca vyššia. Preto súd rozhodol tak, že hoci deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, otca zaviazal prispievať matke pravidelne na ich výživu. Výživné je určené v relatívne nízkej sume (spolu 100,- € mesačne), ktorú otec bude schopný zaplatiť. Určené je preto, aby sa životná úroveň detí v čase, keď bude starostlivosť o ne vykonávať matka, neznižovala. Skutočnosť, akú dobu budú deti v tom-ktorom mesiaci z dôvodu osobitnej úpravy starostlivosti o ne počas prázdnin a sviatkov u toho-ktorého rodiča pritom súd nepovažuje za natoľko podstatnú, aby počas tohto obdobia odôvodňovala osobitnú úpravu vyživovacej povinnosti. Matka bude výživné používať výlučne na uspokojovanie potrieb detí a je potrebné, aby túto skutočnosť vnímal aj otec maloletých detí, ktorému bola vyživovacia povinnosť určená. V neposlednom rade súd poukazuje aj na to, že výroky o určení výživného boli síce rozhodnutím odvolacieho súdu zrušené, avšak v odôvodnení určenie výživného a jej výšky odvolací súd nijakým spôsobom nenamietal, jediné čo prvostupňovému súdu vytkol bolo nerozhodnutie o zameškanom výživnom. Súd konštatuje, že zákon o rodine ustanovením § 62 ods. 6 predpokladá alternatívu, že po zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti súd neurčí rodičom výživné, avšak nejde o obligatórny postup a ako je uvedené vyššie, aby súd zabezpečil rovnakú životnú úroveň pre maloleté deti počas pobytu u oboch rodičov, s prihliadnutím na príjem otca maloletých a preukázanie, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletých prispievať na ich výživu, rozhodol tak, ako je vo výroku I. a II. tohto rozhodnutia a otcovi maloletých uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 50,- eur mesačne na každé z detí od podania návrhu.
(28) Následne súd musel rozhodnúť v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne o zameškanom výživnom za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia vo veci samej. Súd uznesením č.k. 1P/155/2014-57 zo dňa 20.11.2014 zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí sumou 27,16 eur na každé z nich. Už počas konania na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec maloletých môže mesačne na maloleté prispievať viac ako bola určená suma 27,16 eur. Preto musel otcovi maloletých spätne dopočítať zameškané výživné. Súd má za preukázané, že otec si túto povinnosť plnil riadne a včas, čo potvrdila na pojednávaní dňa 16.06.2017 aj matka maloletých. Keďže súd uložil otcovi prispievať na výživné sumou 50,- eur mesačne na každé z detí, musel vypočítať zameškané výživné od podania návrhu do rozhodnutia vo veci samej. Otec tak za každý mesiac musí doplatiť sumu 22,84 eur (50 - 27,16 = 22,84) na každé z detí. Matka maloletých podala návrh dňa 07.11.2014. Súd zameškané výživné vypočítal do rozhodnutia vo veci samej zo dňa 16.06.2017. Za toto obdobie zameškané výživné predstavuje 31 mesiacov a 23 dní. Za 31 mesiacov zameškané výživné predstavuje sumu 708,04 eur. Za 23 dní zameškané výživné predstavuje sumu 17,51 eur. Dokopy tak zameškané výživné na jedno dieťa predstavuje sumu 725,55 eur. (17,51 + 708,04 = 725,55). Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že priznal zameškané výživné vo výške 725,55 eur na každé z detí. Vzhľadom na majetkové pomery otca a uloženie povinnosti zaplatiť znalecké dokazovanie súd poskytol otcovi maloletých primeranú lehotu na doplatenie zameškaného výživného v dĺžke 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
(29) O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Napriek argumentom právnej zástupkyne matky o prieťahoch v konaní a atakoch otca maloletých súd nezistil také okolnosti na základe ktorých by bolo spravodlivé v zmysle § 55 CMP priznať náhradu trov konania matke maloletých. Súd má za to, že činnosť otca maloletých spočívajúca v adresovaní viacerých podaní na súd nemôže mať za následok ujmu strany spočívajúcu v priznaní náhrady trov protistrane. Preto súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
(30) Vzhľadom na znalecké dokazovanie vykonané v konaní bolo potrebné rozhodnúť o odmene znalca. O znalečnom súd rozhodol predchádzajúcim rozsudkom. Znaleckému ústavu rozsudkom č.k. 1P/155/2014-789 zo dňa 30.09.2016 priznal znalečné vo výške 650,48 eur. Táto odmena predstavovala znalečné za úkony vykonané v rámci konania pred prvostupňovým súdom. Krajský súd v rámci odvolacieho konania rozhodol o odmene znalca za úkony vykonané v rámci odvolacieho konania. Za odvolacie konanie priznal znaleckému ústavu znalečné vo výške 180,12 eur. Celková odmena znaleckého ústavu tak predstavovala sumu 830,60 eur. Matka maloletých zložila počas konania preddavok vo výške 150,- eur, z ktorého bola časť odmenu vyplatená. Zvyšok odmeny znaleckého ústavu bol zaplatený z prostriedkov štátu. Tento zvyšok predstavuje sumu 680,60 eur. Súd preto zaviazal matku a otca nahradiť štátu trovy konania vo výške 680,60 eur. Znalečné znalkyni za vykonanie znaleckého posudku a účasť na pojednávaní bolo uhradené z rozpočtových prostriedkov štátu. Zároveň bolo z preddavku zloženého matkou maloletých znalkyni uhradená suma 150,- eur. Podľa názoru súdu, by mali tieto trovy znášať rodičia maloletých. V tomto prípade bolo nevyhnutné nariadenie znaleckého dokazovania, preto súd toto dokazovanie nariadil. Zákon však nestanovuje, že v tomto konaní hradí trovy konania štát. Súd zaviazal otca a matku maloletých zložiť preddavky na vykonanie znaleckého dokazovania. Matka si svoju povinnosť splnila a z ňou zloženej sumy bola odmena znalkyni vyplatená, avšak otec si svoju povinnosť nesplnil. Súd však je toho názoru, že v tomto konaní o úprave styku musia trovy znaleckého dokazovania nahradiť účastníci a nie štát. Súd považoval za neúčelné a nespravodlivé zaviazať zaplatením trov znaleckého dokazovania len otca maloletých, vzhľadom na samostatné návrhy oboch rodičov a nutnosť vykonania znaleckého dokazovania, aj napriek tomu, že matka maloletých bola od súdnych poplatkov oslobodená. Preto aj napriek oslobodeniu od súdnych poplatkov aj matka maloletých zodpovedá za trovy znaleckého dokazovania v rovnakom rozsahu ako otec. Súd takisto vykonal zistenia majetkových pomerov rodičov maloletých, a na základe listinných dôkazov a tvrdení rodičov umožnil úhradu trov v dlhšom časovom období. Vzhľadom na to, že matka maloletých zložila preddavok vo výške 150,- eur, a z tohto preddavku bola odmena znalkyni uhradená musí otec maloletých uhradiť zvyšok trov štátu v sume vyššej o 150,- eur ako matka maloletých. Súd tak uložil matke maloletých nahradiť štátu trovy konania vo výške 265,30 eur do 6 mesiacov a otcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 415,30 eur do 6 mesiacov, obom od právoplatnosti týchto výrokov rozhodnutia, pričom prihliadol aj na majetkové pomery oboch rodičov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 125 ods. 1 až 3 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. (§ 125 ods. 1 až 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).