Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-183-2019.pdf
PDF · 83.41 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/183/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: VAMSIN s.r.o., Galantská cesta 659, Dolná Streda, IČO: 50 184 997 proti žalovanému: ASET Group s. r. o., Godrova 12, Bratislava, IČO: 52 117 341 o zaplatenie 27.606,05 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 27.606,05 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 6.542,25 EUR od 15.8.2019 do zaplatenia, zo sumy 11.547,80 EUR od 15.7.2019 do zaplatenia, zo sumy 8.744,45 EUR od 15.6.2019 do 19.6.2019, zo sumy 2.973,75 EUR od 11.5.2019 do zaplatenia, zo sumy 6.206,20 EUR od 15.5.2019 do 18.7.2019, zo sumy 6.542,25 EUR od 20.9.2049 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 10.10.2019 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 27.606,05 EUR s príslušenstvom z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté ubytovacie služby na základe zmluvy zo dňa 1.4.2019. 2. Dňa 10.10.2019 súd vo veci vydal platobný rozkaz. 3. Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor, na základe čoho súd vo veci nariadil pojednávanie. 4. Nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 1.4.2019 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o ubytovaní, na základe ktorej poskytoval žalovanému prechodné ubytovanie v zazmluvnenom rozsahu. Za poskytnuté plnenie žalobca vystavil a doručil žalovanému faktúry, ktoré žalovaný v žalovanom rozsahu neuhradil. 5. Žalovaný sa vo veci písomne vyjadril len v odpore zo dňa 6.11.2019, kde uviedol, že nesúhlasí s výškou dlžnej sumy vyčíslenej žalobcom. Uviedol, že v zmysle zmluvy vznikal počas platnosti zmluvy žalobcovi nárok na sumu 6.542,25 EUR avšak žalobca vystavoval faktúry každý mesiac na inú sumu. Súčasne poprel doručenie faktúr v žalovanej výške a uviedol, že mu boli doručené len faktúry na sumu 18.909,05 EUR, ktoré však nemajú oporu v zmluve. Namietol výšku zmluvne dohodnutého úroku z omeškania ako neprimerane vysokého (182,50% ročne). Z toho dôvodu namietol absolútnu neplatnosť zmluvy. Súčasne uviedol, že je ochotný zaplatiť žalobcovi dohodnutú mesačnú výšku 6.542,25 EUR za každý mesiac platnosti zmluvy do odstúpenia, náhradu škody vo výške 165 EUR po odpočítaní sumy 2.538,25 EUR. V závere navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. 6. Žalobca sa vo veci vyjadril vyjadrením k odporu. Uviedol, že je pravdou dohoda o paušálnom počte lôžok mesačne a paušálne dohodnutej sume avšak žalobca poskytoval žalovanému aj lôžka nad paušálne dohodnutý rámec, čím sa zvyšovala fakturovaná suma. O akceptácii tohto spôsobu fakturácie podľa žalobcu svedčí aj skutočnosť, že žalovaným uhradené dve faktúry neboli vystavené na paušálnu
výšku dohodnutej odmeny za poskytnuté ubytovanie. K výške úroku z omeškania uviedol, že si ho uplatnil v najvyššej možnej výške pre upomínacie konanie. K tvrdeniu o nedoručení všetkých faktúr žalobca uviedol, že všetky faktúry tvoriace predmet konania boli riadne žalobcom žalovanému doručené a následne mu ich doručil opätovne ako súčasť výzvy na zaplatenia a súčasne uviedol, že žiadna z doručených faktúr nebola žalovaným namietaná. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, Zmluva o ubytovaní zo dňa 1.4.2019, odstúpenie od zmluvy, faktúry, výzvy na zaplatenie a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav. 8. Zo Zmluvy o ubytovaní zo dňa 1.4.2019 súd zistil, že žalobca ako ubytovateľ sa zaviazal poskytovať žalovanému ako objednávateľovi prechodné ubytovanie v ubytovacích zariadeniach žalobcu v období od 1.4.2019 do 31.3.2020 v rozsahu 30 lôžok a žalovaný sa zaviazal hradiť cenu ubytovania vo výške 5.947,50 EUR mesačne bez DPH. Žalovaný sa súčasne zaviazal uhradiť žalobcovi peňažnú zábezpeku v dvoch splátkach vo výške 2.973,75 EUR do 10.5.2018 a 10.6.2018. 9. Z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 31.7.2019 súd zistil, že žalobca vystavil žalovanému faktúru za ubytovanie za mesiac júl vo výške 6.542,25 EUR za 915 nocľahov so splatnosťou 14.8.2019. 10. Z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 30.6.2019 súd zistil, že žalobca vystavil žalovanému faktúru za ubytovanie za mesiac jún vo výške 11.547,80 EUR za 1.592 nocľahov a náhradu škody vo výške 165 EUR so splatnosťou 14.7.2019. 11. Z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 9.5.2019 súd zistil, že žalobca vystavil žalovanému faktúru za prvú časť peňažnej zábezpeky vo výške 2.973,75 so splatnosťou 10.5.2019. 12. Z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 31.8.2019 súd zistil, že žalobca vystavil žalovanému faktúru za ubytovanie za mesiac august vo výške 6.542,25 EUR so splatnosťou 19.9.2019. 13. Z výziev z dní 26.8.2019 a 12.9.2019 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v snahe predísť súdnemu sporu. 14. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že žalovaný uhradil žalobcovi:
- dňa 20.6.2019 sumu 8.744,45 EUR na základe faktúry č. XXXXXXXXX so splatnosťou 14.6.2019,
- dňa 19.7.2019 sumu 6.206,20 EUR na základe faktúry č. XXXXXXXXX so splatnosťou 14.5.2019. 15. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 5.9.2019 súd zistil, že žalobca odstúpil od zmluvy dňom 16.9.2019. 16. Podľa ust. § 407, ods. 3 ObZ ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. 17. Podľa ust. § 754, ods. 1 OZ zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). 18. Podľa ust. § 754, ods. 2 OZ za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami. 19. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 20. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 21. Súd konštatoval, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nesporoval fakturované rozsahy ubytovania nad rámec zmluvne dohodnutého rozsahu ( 915 nocľahov mesačne ) na základe čoho súd ustálil, že žalobca poskytol žalovanému ubytovanie vo fakturovanom rozsahu. 22. Žalovaný v konaní argumentoval, že žalobcovi bez ohľadu na reálne poskytnutý rozsah nocľahov vznikol nárok len na zmluvne dohodnutú výšku odmeny za ubytovanie. Súd konštatuje, že žiadne z ustanovení zmluvy neodôvodňuje túto časť procesnej obrany žalovaného a preto konštatoval, že preukázateľne muselo medzi stranami sporu dôjsť k dohode o zvýšení rozsahu poskytnutého ubytovania v týchto mesiacoch a preto vznikol aj žalobcovi nárok na fakturáciu aj za rozsah poskytnutý nad rámec zmluvne dohodnutého rozsahu za zmluvne dohodnutú cenu. 23. K námietke absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodu, že bola uzatvorená medzi podnikateľmi na základe ustanovení Občianskeho zákonníka súd konštatuje, že zmluvný inštitút zmluvy o ubytovaní je upravený výhradne v OZ a preto súd posúdil námietku žalovaného ako nedôvodnú. 24. K námietke absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodu dohody strán sporu o úroku z omeškania v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku súd síce konštatuje, že zmluvne dohodnutá výške úroku z omeškania je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (182,5 %) avšak žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania len najvyššej možnej zákonnej výške v zmysle ust. § 3, ods. 6, písm a Zákona č. 307/2016 Z.z. a súd posúdil nárok ako dôvodný naviac priamo zmluva obsahuje čl. V, ods. 4
kde je výslovne uvedené, že ak je niektoré ustanovenie zmluvy neplatné nebude tým dotknutá platnosť ostatných ustanovení zmluvy. 25. V časti argumentácie spočívajúcej v nevykonateľnosti termínov úhrad zábezpeky sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu a konštatoval, že uvedenie roku 2018 je preukázateľne chybou v písaní a žalobca si uplatnil úrok z omeškania riadne od roku 2019. 26. Na základe skutočnosti, že žalovaný v konaní nenamietal žalobcom tvrdené oneskorené úhrady uhradených faktúr súd dátumy úhrad tvrdené žalobcom označil ako nesporné. 27. Súčasne súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný priamo v odpore deklaroval svoju pripravenosť uhradiť zmluvne dohodnutú výšku odmeny za ubytovanie za sporné mesiace vrátane nároku na náhradu škody, čím uznal dôvodnosť nároku žalobcu a poskytnutie ubytovacích služieb žalobcom. 28. S poukazom na horeuvedené súd skonštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku v celej výške a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 29. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 30. Súd rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa 6.6.2022 v neprítomnosti strán sporu. Súd konštatoval, že žiadna zo strán sporu svoju neúčasť neospravedlnila. 31. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. Podľa ust. § 255, ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 33. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 35. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR. 36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a účastníkom priznal nárok v pomere podľa miery úspechu v konaní. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu istiny úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p.. 37. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).