Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34C-22-2024.pdf
PDF · 95.07 KB
Case nature
Subarea
34C/22/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnom spore žalobkýň v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., v 2. rade: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, D., prechodne bytom C. X, D. proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., t.č. na neznámej adrese v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyne dňa 07.06.2024 podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 a 2 písm. e), h) CSP, ktorým žiadali, aby súd zakázal žalovanému vstupovať do bytu č. X na 1. posch., vchod 9, v bytovom dome súp. č. XXXX na pozemku, na prac. č. XXXX/XX a spoločných priestorov bytového domu v kat. úz. G., obec D. – H., I. D. J. evidovanom na LV č. XXXXX a právny vzťah k pozemku evidovaný na LV XXXXX. Súčasne žiadali, aby súd zakázal žalovanému približovať sa tak k žalobkyni v 1. ako aj žalobkyni v 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov zákaz nevzťahuje. Požadovali aj náhradu trov konania. Žalobkyňa v 1. rade je ŤZP z ktorého dôvodu žiadali o jej zvýšenú ochranu, pred agresorom.
2. Návrh odôvodnili skutočnosťou, že žalobkyňa v 1. rade od 01.02.2024 je vedená ako ŤZP, súčasne podľa rozhodnutia Úrade práce, Sociálnych vecí a rodiny pod číslom KE1/OPPNKŤZPPAPČ/ SOC/2024/154504-5 o príspevku pre asistenta. Vyššie uvedený úrad určil mieru funkčnej poruchy fyzickej osoby, žalobkyne v 1. rade na 50% z ktorého dôvodu sa považuje sa fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Na základe týchto skutočností žalobkyne kontaktovali Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, podľa korešpondencie tento úrad chce preveriť všetky konania v trestom konaní. Vo veci ČVS: I./X-XXX-XX-XXXX, uznesením Odboru kriminálnej polície, K. X, D. bola vec postúpená na Okresný úrad odbor priestupku.
Žalobkyne charakterizovali správanie žalovaného, podľa označenia v žalobe ten sa zdržiava na neznámej adrese, keď praktizoval, úmyselne odkladal špinavý riad, a to napriek tomu, že bola zakúpená umývačka riadu, aj nová práčka. Niekedy hovoril, že potrebuje veci vyprať , po vypratí robil cirkus, aby
mu veci viac nikto nepral. Rovnako je problematická jeho osobná hygiena, umýva sa občas, pred rokom sa neumýval aj dva mesiace. Keďže bol Covid a v Košiciach aj žltačka, začal sa sprchovať, a to až na poznámky kamarátov, že smrdí.
Udržiavanie poriadku je a bolo komplikované, doslova žili a žije v sklade. Všetky staré veci, ktoré kamaráti žalovaného a rodina vyhodila doniesol domov, je zberateľom harabúrd, udržiavanie poriadku bolo nemožné. Doslova striehol a hľadal konflikt, za účelom prečo veci sú položené alebo upratané tam, kde si to on neželá, nikto sa nesmel ničoho dotknúť bez jeho vedomia a udelenia jeho oprávnenia. V domácnosti nemohli držať žiadnu hotovosť, keďže dochádzalo k ich krádežiam. Podľa návrhu žalobkýň keďže dnes bol vyhostený, každý môže mať v peňaženke hotovosť a voľne položenú na chodbe. Schovávanie vecí ale aj ich krádež je záľubou žalovaného, ide doslova o haraburdy, sem tam zmizne pumpa na bicykel alebo nejaký kus oblečenia.
3. Po žalobkyni v 1. a 2. rade permanentne cielene hádzal ostré predmety, najmä nože, vidličky, taniere, poháre s cieľom ich trafiť, posledná vyhrážka bola v tom zmysle, že ich otrávi jedom na krysy, ktorý je dostupný v pivničných priestoroch. Žalobkyne majú strach o svoj život a po príchode do Košíc žalobkyňa v 1. rade dostáva panický strach, zhoršuje sa jej zdravotný stav, má poškodené nervy, ide najmä o trasenie rúk, pri zvýšenom strese je úplne paralizovaná a leží v posteli. V rodine žalobkyňu žalovaný ohováral a očierňoval, proti nej intrigoval, aj keď šli za jej rodinou, úmyselne sa hádal s ostatnými členmi rodiny, vtedy sa za neho hambila a prestala tak navštevovať svoju početnú rodinu. Chcel dosiahnuť jej izoláciu od zdrojov informácií, materiálnej pomoci a emocionálnej podpory, zavrel ju v dvojizbovom byte bez kamarátiek, bez voľnočasových aktivít, koníčkov, chodili spolu len k lekárom a na nákupy, aj to vždy len keď mal čas žalovaný alebo keď mala žalobkyňa v 1. rade dôchodok.
Žalovaný stupňoval teror, cielene jej nadával aj hrubými výrazmi, napriek jej zdravotnému stavu ktorý ignoroval ju opakovane vydieral, finančne. Hľadal konflikty pri ktorých žalobkyňu napádal, kopaním, hádzaním do nej predmetov, taniere, nožík a vidličky, pričom jeho územie bola kuchyňa a chodba. Doslova ju blokoval na každom kroku, veci patriace žalobkyni ukradol alebo omylom vyhodil. Bolo bežné aj to, že vyhodil lieky, ktoré potrebovala a mala ich pripravené na konzumáciu. Obmedzoval ju na potravinách a na tom, kedy a ako môže jesť a čo môže jesť.
4. Neustále ponižovanie a očierňovanie bolo na dennom poriadku, ignoroval jej zdravotný stav, vulgárne nadával, ohováral pred rodinou i kamarátmi. Podľa návrhu uplatňoval nad jej životom absolútnu kontrolu, kamarátky, ktoré si našla očierňoval, dával jej ultimátum a výber medzi rodinou a kamarátkami. Od rodiny žalobkyne žiadal rôzne služby, ktoré mu mali byť poskytnuté zadarmo, keď sa tak nestalo, rodinu ohováral. Žalobkyne ako príklad uviedli starostlivosť o auto, rôzne drobné pomoci. Žalovaný kritizoval názory žalobkyne, jej potreby, tá nemala nárok na výber výletu, vynucoval si pozornosť za každých okolností, nikto iný ako on nemal pravdu, robil krátke, rýchle a cielené útoky, doslova cirkusy. Žalobkyňu obviňoval zo zlej životnej situácie, že nevie šetriť, že kradne jedlo, ktoré ani nekúpil, že schovala jedlo, ktoré schoval on, obviňoval žalobkyňu, že sa jedlo pokazilo, ktoré on navaril, pritom sama nevie variť.
5. Žalobkyne majú strach o život, keďže sa žalovaný vyžíva v ubližovaní, majú podozrenie, že ide o psychickú poruchu, ktorá nebola odhalená, nakoľko doposiaľ nik nevykonal dôkladné psychologické vyšetrenie žalovaného.
6. Súčasťou žalobného návrhu sú nasledovné listinné doklady:
- komplexný posudok Úradu práce, Sociálnych vecí a rodiny zo dňa 03.04.2024 číslo: KE0/RPČ/ SOC/2024/154564-6 na základe ktorého miera funkčnej poruchy fyzickej osoby, t.j. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D. – H. bola stanovená na 50% podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., z ktorého dôvodu sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa komplexného posudku menovaná v oblasti mobility a orientácie má zníženú pohybovú schopnosť, orientačnú schopnosť zníženú nemá, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, je však odkázaná na sprievodcu. V oblasti komunikácie nemá narušenú schopnosť komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov nespĺňa kritéria, v oblasti sebaobsluhy má stratu schopnosti sebaobsluhy a vykonávania úkonov v starostlivosti o domácnosť.
Podľa záveru komplexného posudku posudzovaná fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, je odkázaná na sprievodcu.
- rozhodnutie Úradu práce, Sociálnych vecí a rodiny zo dňa 11.04.2024 číslo: KE1/OPPNKŤZPAPČ/ SOC/2024/154504-5, na základe ktorého úrad práce vyhovel žiadosti, ktorú podal dňa 05.02.2024 pán G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, D. – G. a priznal s účinnosťou od 01.02.2024 peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 569 € mesačne.
- prílohou číslo 4 je Gmail, ktorý predstavuje komunikáciu L. G. adresovanú komisárovi H. D. M. zo dňa 05.06.2024. Z obsahu uvedenej komunikácie je zrejmé, že komisárka reagovala na podanie L. G. – ten argumentoval dôvodmi obsiahnutými v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím poukázala na zák. č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ustanovenie § 9 citovaného zákona a pôsobnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Z obsahu odpovede komisárky je zrejmé, že tá nemôže preskúmavať správnosť rozhodnutia, ktorým bolo odvolacím súdom zrušené uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 0C/3/2023 o nariadení neodkladného opatrenia. Nakoľko obsahom podnetu L. G. sú tvrdenia o domácom násilí, komisárka sa spojila s organizáciou Fenestra, od ktorej sa dozvedela, že táto organizácia mu poskytla všetku potrebnú právnu pomoc, ktorá bola v ich moci – spísanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na súd. Úrad komisára nemá právomoc zastupovať ľudí v súdnych konaniach, táto právomoc bola zverená Centru právnej pomoci. Čo sa týka domáceho násilia voči pani B., z uvedenej odpovede komisárky je zrejmé, že vo Fenestre ju informovali o tom, že podávali trestné oznámenie, ktoré bolo neskôr prekvalifikované na priestupok. Nakoľko v prípade domáceho násilia by sa malo jednať o trestný čin, prosila o zaslanie všetkých dokumentov, ktoré má pán G. k uvedenému trestnému konaniu k dispozícií, ako aj následnému priestupkovému konaniu. Po ich obdŕžaní komisárka osloví príslušné orgány a vypýta spisy za účelom preverenia všetkých potrebných úkonov za účelom zistenia skutkového stavu a potrestania páchateľa.
7. Podľa ust. § 324 ods. 1,2 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
8. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 325 ods. 2, písm. e), h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Neodkladné opatrenie v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Skutočnosti, z ktorých sa odôvodňuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi, je postačujúce, pokiaľ sú okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu aspoň osvedčené. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa návrhu a k nemu pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich.
16. Vychádzajúc z ust. § 325 CSP je nutné vyvodiť záver, že žalobkyne v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podávali z dôvodu potrebnej a bezodkladnej úpravy pomerov.
17. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahov medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd musí pri rozhodovaní mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.
18. Žalobkyne žiadali o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 odst. 2 písm. e) a h) CSP. Pokiaľ ide o nevstupovanie do domu alebo bytu pri dôvodnom podozrení z násilia súd poznamenáva, že účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby ( v pozícií svedka incidentu ) a podobne.
Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia článku 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady ( EÚ ) číslo 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Aj v tomto prípade podľa tohto citovaného zákonného
ustanovenia musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností, predložených listinných dôkazov súd nevyhovel neodkladnému opatreniu žalobkýň, keďže jeho nariadenie nepovažoval za dôvodné.
20. Žalobkyne požadovali zákaz vstupu žalovaného do bytu číslo 3 na 1. poschodí, vchod 9 v bytovom dome súp. č. 1505 a spoločných priestorov bytového domu v katastrálnom území G., obec D. – H., I. D. J., evidovanom na LV č. XXXXX a právny vzťah k pozemku evidovaný na LV č. XXXXX. Súčasne sa dožadovali uloženia zákazu žalovanému približovať sa tak žalobkyni v 1. ako aj v 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov okrem účastí na procesných úkonov súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určeným a na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov.
Žalobkyne na preukázanie svojich tvrdení predložili komplexný posudok Úradu práce, Sociálnych vecí a rodiny preukazujúci mieru funkčnej poruchy žalobkyne v 1. rade na 50% ako aj rozhodnutie Úrade práce, Sociálnych vecí a rodiny, ktorým priznal peňažný príspevok L. G. za opatrovanie žalobkyne v 1. rade vo výške 569 € mesačne. Predložili aj komunikáciu s komisárom H. D. M.. Všetky uvedené listinné dôkazy nepreukazujú tvrdenia žalobkýň ani správanie žalovaného tak, ako to má na mysli zákon, t.j. nepredložili súdu žiadne lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretích osôb, elektronickú či telefonickú komunikáciu preukazujúcu správanie žalovaného, na základe ktorých listinných dôkazov by súd mohol neodkladnému opatreniu vyhovieť.
21. Súd mal za to, že žalobkyne neosvedčili dôvodné podozrenie z násilia žalovaného voči žalobkyniam, ktoré dôkazné bremeno zaťažuje ich samotné.
22. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci dospel súd k záveru, že žalobkyne neosvedčili splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP z ktorého dôvodu tento návrh v celom rozsahu zamietol.
23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
26. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.