Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/434/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu 1: ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281, Čulenova 6, Bratislava, žalobcu 2: ZSE Energia CZ, s.r.o., IČ: 044 85 262, Lidická 1873/36, Černá Pole, Brno, Česká republika, obaja právne zastúpení: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, konajúci prostredníctvom JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: R. N., E. XX, K., o zaplatenie 397,38 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca 1 a žalobca 2 sa žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2016 - tlačivom A v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.01.2007, ktorým sa upravuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“), domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 397,38 eura, úroku vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, a náhradu trov konania, a to buď žalobcovi 1 alebo alternatívne žalobcovi 2. Žalobcovia k žalobe priložili Zmluvu o združenej dodávke elektriny číslo 9406472481, Obchodné podmienky spoločnosti ZSE Energia, a.s. pre odberateľov elektriny mimo domácnosti (združená dodávka elektriny), faktúru číslo 7170718614, Pokus o zmier, Výpis z obchodného registra žalobcu 2, Rámcovú komisionársku zmluvu a Prílohu č. 1 ku Komisionárskej zmluve, plnomocenstvá a osvedčenie na registráciu pre daň z pridanej hodnoty.

2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že na základe zmluvy o dodávke elektriny číslo 9406472481 (ďalej len „zmluva“) žalobca 1 poskytol žalovanému dodávku elektriny do odberného miesta žalovaného v dohodnutom množstve, čase a v kvalite garantovanej technickými podmienkami distribučnej sústavy a podľa dohodnutého tarifného produktu dodávky elektriny, zabezpečil distribúciu elektriny pre odberné miesto žalovaného v zmysle Prevádzkového poriadku príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy a technických podmienok príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy a ostatné s tým spojené distribučné služby prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevzal zodpovednosť za žalovaného za odchýlku za odberné miesto voči zúčtovateľovi odchýlok. Žalovaný sa pritom zmluvne zaviazal odberať od žalobcu elektrinu, riadiť sa obchodnými podmienkami dohodnutého tarifného produktu dodávky elektriny, riadne a včas zaplatiť žalobcovi 1 za dodávku elektriny a za distribučné služby dohodnuté ceny podľa podmienok uvedených v zmluve, Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti ZSE Energia, a.s., pre odberateľov elektriny mimo domácnosti (združená dodávka elektriny) a v súlade s predpismi na základe uplatnenia regulovaného prístupu k distribučnej sústave a dodržiavať svoje povinnosti v súlade s uzatvorenou zmluvou. Žalobca 1 vystavil za poskytnuté služby žalovanému faktúru č. 7170718614 na sumu 397,38 eura, ktorú žalovaný neuhradil ani len sčasti. Žalobcovia v žalobe

zároveň požadovali priznať úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania v súlade s ustanovením článku X ods. 10.11 Obchodných podmienok spoločnosti ZSE Energia, a.s. pre odberateľov elektriny mimo domácnosti (združená dodávka elektriny).

3. Žaloba 1 a žalobca 2 uzatvorili dňa 13.09.2016 Rámcovú komisionársku zmluvu (ďalej len „komisionárska zmluva“). Obsahom tejto zmluvy je úprava práv a povinností zmluvných strán, najmä zakotvenie základných zásad a princípov aplikovateľných žalobcom 2 pri operáciách smerujúcich k riešeniu platobnej neschopnosti dlžníkov žalobcu 1.

4. Súd doručil žalobcom žiadosť o doplnenie/opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 4 nariadenia a vyzval žalobcov o opravu žaloby v časti žalobného návrhu, nakoľko žalobcami uvedený žalobný návrh na tlačive A nespĺňa náležitosti ani alternatívneho petitu, ani eventuálneho petitu. Súd zároveň žalobcov upozornil, že petit, ako najdôležitejšia časť žaloby, musí byť presne formulovaný, pričom žalobcami uvedený petit je nezrozumiteľný a nevykonateľný.

5. Žalobcovia tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky neopravili, ani nedoplnili. K výzve súdu doručili stanovisko, v ktorom vyjadrili názor, že nie je úlohou žalobcu presne formulovať výrok súdu, nakoľko na toto je oprávnený len súd. Tvrdenie súdu o nezrozumiteľnosti a nevykonateľnosti považujú za zmätočné, nakoľko nariadenie ani platné predpisy vnútroštátneho práva pojem alternatívny ani eventuálny petit expressis verbis nepoznajú a nie je ani zrejmé v čom spočíva nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť petitu. Poučenie súdu v tomto smere považujú za nedostatočné. Žalobcovia ďalej poukázali na skutočnosť, že je možné, aby na strane žalobcu vystupovali viacerí žalobcovia v rámci samostatného spoločenstva, nakoľko súd rozhodne o každom nároku a povinnosti samostatne. Žalobcovia zastávajú názor, že súd v prejednávanom prípade rozhodne, nárok ktorého zo žalobcov je dôvodný, resp. ktorému zo žalobcov nárok prizná. Nárok žalobcu 1 podľa vyjadrenia žalobcov vyplýval titulom dodávky elektrickej energie, žalobcovi 2 vyplýva nárok titulom komisionárskej zmluvy. Vzhľadom na túto skutkovú a právnu situáciu je úlohou súdu určiť, ktorý zo žalobcov je v danom prípade aktívne legitimovaný a v tomto zmysle o žalobe aj rozhodnúť.

6. Podľa § 577 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“) komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

7. Podľa § 581 z konania komisionára nevznikajú komitentovi vo vzťahu k tretím osobám ani práva, ani povinnosti. Komitent však môže priamo od tretej osoby požadovať vydanie veci alebo splnenie záväzku, ktoré pre neho obstaral komisionár, ak tak nemôže urobiť komisionár pre okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby.

8. Podľa článku 2 bod 1 nariadenia sa toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu, nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

9. Podľa čl. 4 bod 1 nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

10. Podľa čl. 4 bod 4 nariadenia, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená, alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak

navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

11. Podľa článku 19 nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

12. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

13. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, a to najmä so Zmluvou o združenej dodávke elektriny číslo 9406472481, Obchodnými podmienkami spoločnosti ZSE Energia, a.s. pre odberateľov elektriny mimo domácnosti (združená dodávka elektriny), faktúrou číslo 7170718614, Komisionárskou zmluvou a Prílohou č. 1 ku Komisionárskej zmluve.

15. V danom prípade súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní a rozhodoval zverejnením vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zmysle § 219 ods. 3 CSP.

16. Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne. Súd vyzval žalobcov na opravenie návrhu v časti žalobného návrhu, pričom žalobcami uvádzaný žalobný návrh nespĺňal náležitosti ani eventuálneho, ani alternatívneho petitu, a ako taký bol nezrozumiteľný a nevykonateľný. Eventuálnym petitom sa pritom rozumie návrh, v ktorom sa žalobca domáha uloženiu určitej povinnosti, resp. prisúdeniu určitého plnenia a pre prípad (in eventum), že by prisúdenie toho prvého (primárneho) plnenia nebolo možné, domáha sa, aby bolo rozhodnuté o druhom (eventuálnom) petite, napr. o náhrade škody. Vzťah medzi oboma petitmi sa zakladá na tom, že súd nemôže vyhovieť obom petitom, takisto nemá možnosť rozhodovania medzi týmito petitmi, pretože o druhom (eventuálnom) môže rozhodovať, len ak prvý (primárny) petit neprichádza do úvahy. Alternatívny petitom na druhej strane je petit, v ktorom žalobca uvedie niekoľko možných požadovaných plnení s tým, že žalovaný má možnosť voľby, aby plnil jedno z týchto plnení, avšak táto možnosť prichádza do úvahy len v prípade, ak to vyplýva z hmotnoprávnej úpravy v zmysle § 561 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Od vykonanej voľby však nemožno odstúpiť. Ak žalobca podľa vlastnej voľby splní jedno z určených plnení, zbavuje sa povinnosti plniť ostatné plnenia. V obidvoch uvádzaných prípadoch je zrejmé, že žalobca si povinnosť plniť mu jeho pohľadávku sám vyberá, pričom sa predpokladá, že sa bude plniť výhradne žalobcovi, nakoľko si je sám istý svojou aktívnou vecnou legitimáciou.

17. V prvom rade sa súd nestotožnil s vyjadrením žalobcov v tom smere, že nie je úlohou žalobcu presne formulovať výrok súdu, nakoľko na toto je oprávnený len súd. Súd nepopiera, že nariadenie ani platné predpisy vnútroštátneho práva pojem alternatívny ani eventuálny petit expressis verbis nepoznajú, avšak právna teória a právna prax tieto termíny používa a pokladá ich za neodmysliteľnú súčasť a predpoklad jasnej formulácie žalobného návrhu. Požiadavka, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že žalobca doslovne napíše znenie výroku rozsudku súdu vo veci samej. Ak žalobca označí v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu, súd môže použitím iných slov vyjadriť rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca v žalobe domáhal. Pri formulácii výroku rozhodnutia však súd musí dbať na to, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal. Naopak, súd považuje za podstatné upozorniť na skutočnosť, že v prípade, ak by súd mal presne formulovať žalobný návrh čo do obsahového znenia (čo prisúdiť, komu prisúdiť a od koho), bolo by nezmyselné žalobný návrh považovať za podstatnú náležitosť žaloby, tak ako to je upravené v procesnom práve konajúceho súdu členského štátu. Súd nepopiera, že nariadenie neukladá povinnosť žalobcu formulovať petit, ale žalobcovia zastúpení advokátom členského štátu konajúceho súdu, petit formulovali vo svojom návrhu

a tento petit spôsobil nejasnosť a neprimeranosť informácií uvedených v žalobe. V navrhovanom petite totiž žalobcovia žiadali určiť celú uplatnenú pohľadávku žalobcovi 1 „ alebo alternatívne „ žalobcovi 2, pričom v tomto prípade nejde o uplatnenie samostatných práv a povinností viacerých žalobcov v rámci samostatného spoločenstva, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba a súd v takomto prípade rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne, ako uvádza advokát žalobcov v odpovedi na výzvu súdu, ale podľa opisu dôkazov v žalobe ide o jednu povinnosť vyplývajúcu žalovanému z jednej zmluvy uzatvorenej so žalobcom 1.

18. Súd v rámci svojho tvrdenia poukazuje, odhliadnuc od neaktuálnosti spomenutého procesného predpisu, na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2012, sp. zn. 4 Cdo 144/2011, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil, že návrh na začatie konania musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia, obsahujúci rozsah uplatneného nároku. Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkou uvedených v § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nesmie účastníkom prisúdiť viac, než to, čoho sa domáhajú, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním návrhu sledoval.

19. V druhom rade súd poukazuje na atribúty alternatívneho petitu, pričom súd zastáva názor, že alternatívny petit vyjadruje ochotu žalobcu uspokojiť sa namiesto žiadaného plnenia aj iným plnením, ktoré je žalobca ochotný prijať. Podľa názoru súdu sa v predmetnej veci nemohlo jednať o alternatívny petit, pričom sa nemôže jednať ani o eventuálny petit, pretože eventuálny petit vyjadruje požiadavku žalobcu uložiť žalovanému povinnosť na nejaké plnenie pre prípad, a pre prípad, že nastane určitý stav, požaduje žalovanému uložiť iné náhradné plnenie, čo v tomto prípade tiež neprichádza do úvahy. V prejednávanej veci bol už v čase podania žaloby stanovený určitý právny stav, a to existenciou pohľadávky žalovaného voči žalobcovi 1 z titulu neuhradenej faktúry, pričom za žalobcu, a teda aj aktívne vecne legitimovaného sa považoval aj žalobca 2, a to z titulu uzatvorenej komisionárskej zmluvy. Obaja žalobcovia tak požadovali priznanie jedného existujúceho nároku dvom žalobcom s odvolaním sa na samostatné spoločenstvo. Tento svoj názor zhrnuli v žalobnom návrhu obsahujúcom spojku „ alebo alternatívne “. Súd v tomto bode považuje takýto žalobný návrh za nezrozumiteľný a nevykonateľný a v každom smere nesprávny. V prejednávanom prípade žalobcovia odvodzujú svoju aktívnu vecnú legitimáciu z dvoch rôznych právnych titulov, pričom nechávajú na výber súdu, ktorému z nich patrí právo. Takéto konanie žalobcov je konaním prinajmenšom pochybným, nakoľko ak by žaloval len jeden z nich, ktorému právo skutočne patrí už v čase začatia konania, súd by mohol žalobe vyhovieť, pričom, ak by žaloval ten žalobca, ktorému, podľa samotných žalobcov právo pravdepodobne nepatrí, súd by musel takúto žalobu zamietnuť. Žaloba dvoch žalobcov v samostatnom spoločenstve o jednom právnom nároku je podľa názoru súdu vopred spôsobilá na zamietnutie. Žalobný návrh je už v čase začatia konania nejasný a súd tak nevie, o čom, v prospech a v neprospech koho má konať. Žalobcovia takýmto podaním žaloby zároveň vzájomne spochybňujú svoje nároky. O tom, kto a na základe čoho bude žalovaného žalovať, je potrebné rozhodnúť pred podaním žaloby, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že právny stav je v predmetnom prípade daný už pred začatím konania.

20. Súd, pre úplnosť, v prípade posudzovania nároku žalobcu 2 poukazuje na ustanovenia o komisionárskej zmluve. Komisionárska zmluva v zmysle ustanovení zakladá právny vzťah medzi komisionárom a komitentom, ktorý má povahu tzv. nepriameho zastúpenia, na rozdiel od priameho zastúpenia. Charakteristickým znakom nepriameho zastúpenia je, že zástupca koná vo vlastnom mene. Komisionár, ako nepriamy zástupca komitenta, koná síce na účet komitenta, ale vo vlastnom mene. Práva a povinnosti z jeho úkonov nevznikajú komitentovi ale komisionárovi, ktorý je povinný ich previesť na komitenta. Konanie na účet zastúpeného pri nepriamom zastúpení nespočíva v tom, že už v konaní zástupcu alebo vo výsledku jeho konania je vyjadrené, že práva alebo povinnosti konaním nadobudnuté patria zastúpenému. Uvedené slovné spojenie vyjadruje len povinnosť vzájomného vyporiadania účastníkov tohto vzťahu (najmä povinnosť previesť úžitky z konania na zastúpeného a predložiť mu vyúčtovanie). To, že zástupca koná na cudzí účet sa vo vzťahu k tretím osobám nijako neprejavuje a navonok sa jeho konanie nelíši od konania vo vlastnom mene a na vlastný účet. Z komisionárskej zmluvy vyplývajú práva a povinnosti len pre jej účastníkov a v ničom sa nedotýkajú práv a povinnosti tretích osôb. Tretie osoby, voči ktorým komisionár koná ani nemusia vedieť, že koná ako komisionár. Keďže nepriamy zástupca koná vo vlastnom mene, z jeho konania voči tretím osobám nevnikajú priamo

žiadne práva a povinnosti zastúpenému. V úprave komisionárskej zmluvy je to priamo vyjadrené v § 581 (s tam uvedenou výnimkou, ktorá v prejednávanej veci neprichádza do úvahy). Uvedené špecifiká nepriameho zastúpenia prakticky spravidla vylučujú, aby bez ďalšieho, bolo predmetom zariadenia obchodnej záležitosti na základe komisionárskej zmluvy aj vymoženie pohľadávky komitenta. Keďže komisionár koná vo vlastnom mene, môže vymáhať len pohľadávky, ktoré mu patria. Na to, aby mohol vymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť. Vo vzťahu k dlžníkovi potom vystupuje ako vlastník pohľadávky. Neprichádza do úvahy uskutočnenie úkonov na základe plnej moci, tak ako to upravuje § 568 ods. 3 Obchodného zákonníka pri mandátnej zmluve. V takom prípade by už nešlo o konanie vo vlastnom mene, ale v mene toho, kto mu plnú moc udelil. Plnenie komisionárovi má účinky splnenia záväzku dlžníka len u pohľadávky, ktorá svedčí (patrí) komisionárovi. Pohľadávka, ktorá patrí komitentovi, nie je splnená plnením komisionárovi. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 1 a žalobca 2 uzatvorili dňa 13.09.2016 zmluvu, ktorá je označením i obsahom zmluvou komisionárskou. Jej predmetom je oprávnenie komisionára (žalobca 2) vo vlastnom mene a na účet komitenta spravovať, súdne vymáhať a likvidovať pohľadávky komitenta zverené komisionárovi do správy. Charakter komisionárskej zmluvy je daný znením čl. I bod 3, v ktorom je výslovne uvedené, že komisionár je oprávnený pohľadávky súdne vymáhať vo vlastnom mene na účet komitenta. Keďže zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré by bolo možné považovať za postúpenie pohľadávok žalobcu na žalobcu 1 (slovné spojenie „pohľadávky komitenta zverené komisionárovi do správy... „ nemožno považovať za postúpenie) ani plnú moc na vymáhanie pohľadávok, zmluva nemá žiadne účinky na vzťah žalobcu 2 ako veriteľa k žalovanému.

21. Z uvedeného má súd za to, že žalobca 2 uzavretím komisionárskej zmluvy nenastúpil vo vzťahu k žalovanému na miesto veriteľa a žalovaný sa v dôsledku uzavretia komisionárskej zmluvy nemohol zbaviť svojho záväzku len plnením žalobcovi 2. Prijatie plnenia komisionárom nemá pre komitenta (žalobcu 1) žiadne právne následky, rovnako ako úkony vykonané medzi žalobcom 2 a žalovaným. Práva a povinnosti z komisionárskej zmluvy vyplývajú len pre jej účastníkov. Nepriamy zástupca takto koná vo vlastnom mene, z čoho vyplýva, že z jeho konania nevznikajú zastúpenému žiadne práva a povinnosti. Práve spomenuté špecifiká komisionárskej zmluvy, čo by nepriameho zastúpenia, teoreticky aj prakticky vylučujú, aby bolo predmetom zariadenia obchodnej záležitosti na základe tejto zmluvy aj vymoženie pohľadávky veriteľa. Na tento účel by musel komitent komisionárovi pohľadávku postúpiť, alebo by musel byť na jej vymáhanie splnomocnený v mene komitenta, čo by ale znamenalo, že už by nešlo o konanie na základe komisionárskej zmluvy. Z komisionárskej zmluvy síce vyplýva právo komitenta a povinnosť komisionára, aby plnenie vydal, je to však už len vzťah medzi účastníkmi komisionárskej zmluvy bez dopadu na tretie osoby. Na prejednávanú vec takisto nemožno aplikovať výnimku, ktorá je upravená v druhej vete § 581 ObZ. Ide o prípad, kedy sa môže komitent domáhať plnenia, ktoré obstaral komisionár, priamo od tretej osoby. Prichádza to do úvahy len tam, kde ešte tretia osoba neplnila komisionárovi, hoci bola povinná a komisionár sa už pre okolnosti, ktoré sa ho týkajú, nemôže plnenia od tretej osoby sám domáhať.

22. V prejednávanej veci súd tak žalobu zamietol vychádzajúc z nariadením preferovanej zásady písomnosti konania, v súlade s vnútroštátnym právom, keď súd bez pojednávania verejne vyhlásil rozsudok. Súd v predmetnom prípade vyzval žalobcov, aby opravili, resp. doplnili žalobný návrh tak, aby bol zrozumiteľný a vykonateľný, pričom mali rešpektovať stav, ktorý existoval v čase začatia konania. Súd vo svojom odôvodnení poukázal aj na skutočnosť, že žalobca 1 mal v čase začatia konania pohľadávku voči žalovanému, pričom žalobcovi 2 z uzatvorenej komisionárskej zmluvy takéto práva voči žalovanému nevyplývali. Rovnako sa tak žalovaný nemohol riadne zbaviť svojho dlhu plnením žalobcovi 2.

23. Vzhľadom na alternatívu v žalobnom návrhu súd nemohol konať len so žalobcom 1 v súlade s príslušným procesným právom (keďže žalovaná pohľadávka žalobcu 1 nepatrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia), ale musel posudzovať žalobu podľa nariadenia a konať s oboma žalobcami. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol pre nedoplnenie a neopravenie žaloby a teda neodstránenie nejasnosti žaloby, pričom pri žalobcovi 2 ide o zjavne neopodstatnenú pohľadávku a je to tiež dôvodom na zamietnutie návrhu, čo však vzhľadom na žalobcami požadovanú alternatívnosť žalobného návrhu nemohol súd samostatne posudzovať. V konaní ide o bežnú pohľadávku dvoch podnikateľských subjektov jedného členského štátu, ktorá mohla byť uplatnená podľa procesných predpisov členského štátu ( napríklad aj v skrátenom konaní), ale do konania bol vnesený žalobcami cezhraničný prvok a to žalobca 2, ktorý má sídlo v inom členskom štáte. Súdu je z jeho činnosti známe, že takýto spôsob uplatnenia pohľadávok umelo vytvárajú niektoré podnikateľské subjekty pre možnosť dosiahnutia

zrýchleného a zjednodušeného súdneho konania podľa nariadenia, pričom dochádza k zahlteniu súdov takýmito návrhmi a tým k vzniku objektívnych prieťahov v konaniach na súdoch.

24. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

28. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanej, ktorá by inak na náhradu trov konania mala nárok, nakoľko bola v konaní plne úspešná, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.)