Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/302/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: S. D., nar. X.XX.XXXX, bytom v A. XXX, o zaplatenie 206,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 17C/295/2013-87 zo dňa 14.3.2016

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej iba „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví konanie v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne z dlžnej sumy zastavil. Žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal plnenia zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 3.7.2009 na zmenkovú sumu 259,00 eur, ako aj zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 259,00 eur od 28.9.2010 do 19.1.2011 v sume 73,82 eur, zo sumy 226,00 eur od 20.1.2011 do 19.4.2011 v sume 50,85 eur a zo sumy 206,00 eur od 20.4.2011 do zaplatenia, ďalej 6 % ročného úroku zo sumy 259,00 eur od 28.9.2010 do 19.1.2011 v sume 73,82 eur, zo sumy 226,00 eur od 20.1.2011 do 19.4.2011 v sume 50,85 eur, zo sumy 206,00 eur od 20.4.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1/3% v sume 0,86 eur a náhrady trov konania v sume 58,34 eur titulom právneho zastúpenia a 16,50 eur titulom súdneho poplatku.

3. Súd prvej inštancie vo veci už rozhodol rozsudkom zo dňa 17.03.2014, ktorým žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/714/2014-70 z 31.08.2015 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, pričom uložil súdu prvej inštancie postupovať podľa článku 5 ods. 1 a nasl. Nariadenia.

4. Súd prvej inštancie v zmysle pokynu odvolacieho súdu doručil žalobcovi tlačivo B - žiadosť o doplnenie alebo opravu návrhu, na ktorú žalobca reagoval podaním zo dňa 7.10.2015 s tým že uviedol, že súdu poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je

založená na platných nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, ktorej originál predložil. Žalovanej bolo podanie žalobcu spolu s tlačivom C podľa Nariadenia ES 861/2007 doručené 16.12.2015, avšak žalobnú odpoveď nezaslala.

5. Dňa 28.12.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, ktorým svoj návrh v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne z uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne vzal späť.

6. Súd prvej inštancie s poukázaním na § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú žalovanou dňa 3.7.2009, ktorá obsahovala údaje: Označenie: jedná sa o zmenku Číslo zmluvy: 900500006 Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej Miesto vystavenia: v A. Dátum vystavenia: 3.7.2009 Zmenková suma: 259,00 eur Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“ Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

8. Súd citujúc čl. 7, čl. 2 ods. 1, kapitoly I, čl. 2, čl. 5 bod 1, kapitoly II čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 Z.z., § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 2 písm. a/, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2016 Z.z., čl. 3 ods. 1, 2 čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS žalobu zamietol po späťvzatí žaloby sčasti s odôvodnením, že predložená zmenka zabezpečovala nároky veriteľa z úverovej zmluvy, preto bol povinný zo zákona posúdiť nárok žalobcu nie len podľa zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb., ale aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa národného aj európskeho práva na ochranu spotrebiteľa, ktorému sa poskytuje zvýšená ochrana jeho práv. Inak by mohlo dôjsť k obmedzeniu alebo popretiu práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Pretože žalobca úverovú zmluvu nepredložil, súd podľa zásady kontradiktórnosti konania rozhodol na základe dôkazov, ktoré predložili účastníci konania (strany sporu). Konštatoval, že žalobca si v tomto konaní uplatnil predmetnú pohľadávku zo zmenky a žalobca v konaní na základe výzvy súdom, ktorá mu bola riadne doručená podľa príslušného nariadenia na tlačive B nepredložil súdu zmluvu o úvere, na základe ktorej bola vystavená zmenka. Súd konštatoval, že v zmysle čl. 4 ods. 4 nariadenia žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože zmenka ako taká, nie je postačujúcim dôkazom na rozhodnutie o nárokoch uplatňovaných podľa Nariadenia, lebo zmenka ako jediný listinný dôkaz, pre účely posúdenia posudzovaného nároku predpokladá posúdenie úverovej zmluvy citujúc aj ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanej trovy konania nevznikli.

9. Proti rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

10. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie ktorým vyzýval žalobcu na doplnenie či opravu návrhu, nakoľko táto nie je pre prejednávanú vec relevantná. Uviedol, že žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky. Ďalej odvolanie odôvodnil tým, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, pričom v konaní žalobca uplatňoval bezpodmienečný záväzok žalovanej, že zaplatí zmenku. To, že súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, pokladal za neprípustné. Vytýkal súdu, že predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (jeho znenie citoval). Z uvedeného mu jednoznačne vyplynulo, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008 z 22. októbra 2008, aj z jeho odôvodnenia citoval. Uviedol, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného, ktorý nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby tieto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval jeho aktivitu. Tvrdil, že uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovanú na nich ani upozorniť (ust. § 5 ods. l O.s.p.). K dôvodom, že zmenka nie je dôkazom a iné dôkazy zo strany žalobcu neboli označené ani predložené, na výzvu súdu na doplnenie návrhu, uviedol, že si splnil svoju povinnosť tvrdenia a aj dôkaznú povinnosť tak, ako mu to ukladá zákon, že predložil súdu originál platnej a riadne a platne vystavenej zmenky, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne znaky podľa zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový. Citujúc znenie § 125 O.s.p., poukázal na to, že zmenka je listinou, teda je aj dôkazom, že predložil súdu originál zmenky, že žiadnymi inými dôkazmi (ani dôkazmi a informáciami vyžiadanými zo strany súdu) nedisponoval. Tvrdil, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu, že vo vzťahu k nemu ako indosatárovi, je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Zdôraznil, že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Vytýkal súdu, že sa aplikáciou príslušných ust. o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZSZ") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, že v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí, že súd však vec posudzoval, akoby išlo k bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie. Vyššie uvedené závery opieral o uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci (z jeho odôvodnenia citoval a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013 (z ktorého odôvodnenia tiež citoval). Dodal, že zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pripustil, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka s poukazom na limitáciu výšky zabezpečenia (§ 4 ods. 6 cit. zákona).

11. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

12. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba , ktorý platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostávajú zachované (§ 470 ods. 2).

13. Odvolanie žalobcu bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Vychádzajúc zo zásady zachovania účinkov procesných úkonov (§ 470 ods. 2 posudzoval odvolací súd odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a z hľadiska existencie uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení O.s.p.

14. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na jeho nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 a verejne vyhlásil rozsudok dňa 15. júna 2017. Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 a z pohľadu uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

15. Žalobca namieta existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP.

17. Správne súd preskúmaval žalobu podľa Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pretože žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, tiež správne ho súd vyzval vzorovým tlačivom B, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená. Žalobca predložil ale jediný dôkaz a to originál zmenky odvolávajúc sa, že ide o konanie zmenkové, nepredložiť úverovú žalobu a preto správne súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemohol vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného dôkazu v tomto konaní, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Zopakoval, že pred týmto súdom nejde o konanie podľa § 175 O.s.p. pre vydanie zmenkového platobného rozkazu (§ 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov). Súd preto vychádzajúc zo zásady kontradiktórnosti konania pred súdom v prejednávanej veci rozhodol len na základe dôkazov predložených žalobcom ( § 120 ods. 4 O.s.p.).

18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti okrem iného na zistení, že zmenka bola v tomto konaní jediným dôkazom, nakoľko žalobca v konaní nepredložil zmluvu o úvere.

19. S týmto záverom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí a v tejto časti sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 .

20. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania, ktorý je taktiež vecne správny.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 396 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, ale trovy odvolacieho konania si neuplatnila, pričom neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .