Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_27Sa-7-2016.pdf
PDF · 121.85 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/7/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa Bytové spoločenstvo domu č. 375, A. Dubčeka 35, 965 01 Žiar nad Hronom, právne zastúpený Advokátska kancelária Legal s.r.o., Vajanského 384/12, 966 22 Lutila proti odporcovi Mesto Žiar nad Hronom, Š. Moysesa 46, 965 01 Žiar nad Hronom, právne zastúpený JUDr. Miroslavou Hudecovou, Š. Moysesa 46, P.O.BOX 26, 965 01 Žiar nad Hronom, za účasti Veolia Energia Žiar nad Hronom, s.r.o., ul. A. Dubčeka 1513/55, 965 01 Žiar nad Hronom, právne zastúpený Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. spisu 173/2015, O26 467/2015 zo dňa 22. decembra 2015 takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporcu č. 173/2015 O26 467/2015 zo dňa 22. decembra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Administratívne konanie. Navrhovateľ podal 13.1.2015 odporcovi žiadosť o vydanie záväzného stanoviska obce podľa § 12 ods. 8 a § 31, písm. c) zákona č.657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v súčinnosti s § 28 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Žiadosť odôvodnil tým, že mu Mesto Žiar nad Hronom ako stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 16.6.2014 povolil zmenu v užívaní stavby spočívajúcu v zmene spôsobu vykurovania „H. Q. O.“ v bytom dome súpisné č. XXX, ul. A. O., v L. J. E.. Odvolací orgán toto rozhodnutie zrušil a zaviazal stavebný úrad, aby vyzval stavebníka na predloženie záväzného stanoviska podľa zákona o tepelnej energetike. Navrhovateľ, preto podal odporcovi žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k výstavbe plynovej kotolne s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 100kW v predmetnom bytovom dome (v žiadosti rozpísal dôvody, pre ktoré je názoru, že takéto stanovisko v predmetnom stavebnom konaní nie je potrebné, nakoľko podľa § 1 ods. 3, písm. c) zákona o tepelnej energetike výstavba centrálneho zdroja tepla v bytovom dome nie je výstavbou sústavy tepelných zariadení s cieľom podnikania v tepelnej energetike). Odporca upovedomil o začatí správneho konania tak navrhovateľa ako aj ďalšieho účastníka, vtedy pod názvom Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o.. Odporca pripojil do správneho spisu koncepciu rozvoja tepelného hospodárstva mesta a vyzval navrhovateľa na doplnenie podania. Následne bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie na určenie potrebného inštalovaného tepelného výkonu na predmetnú stavbu. Žiadateľ v doplnení podaní uviedol, že vykonal zateplenie plášťa bytového domu, izoláciu strechy a výmenu okien, avšak to neovplyvnilo náklady na teplo. Na základe toho porovnal náklady na výrobu a dodávku tepla v prípade vybudovania vlastnej domovej kotolne s nákladmi na teplo, ktoré odoberá od svojho dodávateľa-ďaľšieho účastníka konania. Pri tomto porovnaní zistili, že dodávateľ dokáže vyrobiť 1GJ za 28 - 30.-Eur a domová kotolňa za 16 -17.-Eur, pričom priemerná doba návratnosti investície je 3-4 roky.
2. Odporca napadnutým rozhodnutím podľa § 31 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike žiadosť o vydanie záväzného stanoviska o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zriadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že mu bola doručená žiadosť o vydanie záväzného stanoviska obce podľa § 12 ods. 8 a § 31 písm. c) zákona č. 657/2004 o tepelnej energetike v spojení s § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v súvislosti s navrhovanou zmenou užívania stavby spočívajúcej v zmene spôsobu vykurovania „H. G. O.“ v bytovom dome. Ďalej, že v rámci tejto zmeny užívania je navrhované odpojenie od doterajšieho centralizovaného zásobovania teplom dodávateľom, ktorým je ďalší účastník a vybudovanie samostatnej plynovej kotolne s celkovým inštalovaným výkonom 90kW. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení uviedol, že odpojením jedného z odberateľov od verejného rozvodu tepla sa náklady na výrobu a rozvod tepla rozpočítajú na zostávajúcich odberateľov. Znižovanie množstva celkového odobratého tepla zasahuje do právom chránených záujmov dodávateľa tepla, ďalšieho účastníka a pri danom systéme cenovej regulácie aj do práv a chránených záujmov ostatných odberateľov pripojených k verejnému rozvodu tepla. V súčasnosti je bytový dom napojený na rozvod tepla, ktorý pokrýva jeho potreby a je schopný zvládnuť aj zvýšené nároky. Poukázal na to, že časť tepla, ktorú dodáva ďalší účastník, vyrába kombinovanou výrobou elektriny a tepla, kde sa ako primárne palivo využíva aj drevná štiepka, drevný odpad. Podiel obnoviteľných zdrojov v roku 2014 bol 44,24%. Výstavba plynovej kotolne a odpojenie od sústavy CZT vyvolá zníženie využitia domácich obnoviteľných zdrojov energie a výstavbou takejto kotolne prichádza k zvyšovaniu záťaže emisnými látkami kotolne. Ďalej namietal potrebný výkon uvádzaný žiadateľom. Navrhovateľ nesúhlasil so spochybňovaním technicko- ekonomickej úrovne projektu a predložil výpočet odborne spôsobilého technika, podľa ktorého pre daný bytový dom postačuje zariadenie s výkonom 90kW. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie a zo znaleckého dokazovania bolo zistené, že na zabezpečenie potrieb tepla pre bytový dom postačuje inštalovaný výkon sústavy tepelných zariadení vo výške 99kW.
3. Odporca v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že podľa § 12 ods. 8 zákona o tepelnej energetike sa vydáva záväzné stanovisko pri výstavbe tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom od 100kW vrátane do 10MW a odporca na základe záverov znaleckého posudku dospel k zisteniu, že inštalovaný výkon navrhovanej sústavy je iba 99kW, a preto záväzné stanovisko vydal iba v zmysle § 31 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, podľa ktorého obec rozhoduje o vydaní záväzného stanoviska obce o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Zamietavé rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Správny orgán pri vydaní rozhodnutia posúdil súlad zámeru výstavby sústavy tepelných zariadení najmä z hľadiska odporúčaní a záverov vydanej koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Dominantou Koncepcie rozvoja tepelného hospodárstva Mesta Žiar nad Hronom, ktorá je súčasťou smernej časti platnej územnoplánovacej dokumentácie mesta, je trvalo udržiavateľný rozvoj existujúcej sústavy centrálneho zásobovania teplom. V koncepcii sú zároveň stanovené zásady: 1/Stimulovať podnikanie v tepelnej energetike zásadou hospodárneho nakladania s prvotnými energetickými zdrojmi, zníženie environmentálnych rizík z ohrozenia kvality životného prostredia a prevádzkovou spoľahlivosťou sústavy TTZ, 2/Diverzifikovať palivovú základňu v sústave CZT s cieľom znížiť podiel výroby tepla zo zemného plynu a čierneho uhlia náhradou za obnoviteľné energetické zdroje v optimálnom pomere, s použitím kritérií energetickej a ekonomickej efektívnosti, kritérií ochrany životného prostredia ale najmä kritéria ceny tepla pre konečného spotrebiteľa. 3/ Pri výstavbe nových objektov spotreby tepla v dosahu siete CZT držiteľa povolenia uprednostňovať napojenie týchto objektov na sústavu CZT za predpokladu technickej a ekonomickej prijateľnosti vo väzbe na realizáciu bodu č. 2. 4/ Pri výstavbe všetkých nových zdrojov tepla v katastri mesta dodržať požiadavky neohrozenia verejných záujmov (§ 62 zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku č. 50/1976 Zb.). Po individuálnom posúdení opodstatnenosti výstavby navrhovanej sústavy tepelných zariadení správny orgán zistil, že navrhovaná výstavba novej sústavy tepelných zariadení nie je v súlade s Koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva mesta Žiar nad Hronom. Zriadenie nového zdroja tepla v danom území nie je technicky ani environmentálne opodstatnené a nie je vo verejnom záujme, nakoľko má vplyv na zvýšenie nákladov na cenu tepla pre zostávajúcich odberateľov tepla zo systému CZT. Na základe týchto skutočností správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia“.
4. Navrhovateľ podal proti vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, ktorý doručil súdu 21.1.2016. Súd uznesením 24S/11/2016-6 zo dňa 20. júna 2016 vec odstúpil vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu - Mestu Žiar nad Hronom. Mesto Žiar nad
Hronom po doplnení postupu podľa § 57 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) predložilo opravný prostriedok spolu so spisovým materiálom súdu dňa 13. septembra 2016.
5. Navrhovateľ sa opravným prostriedkom domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Opravný prostriedok odôvodnil tak, že § 31 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z. stanovuje spôsob postupu správneho orgánu v závislosti od toho, či koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky je alebo nie je súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Rozhodnutie je zmätočné, pretože odporca posudzoval navrhovanú výstavbu sústavy tepelných zariadení s vydanou koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a zároveň ju posudzoval individuálne. Takýto postup nie je možný. Na jednej strane odporca uvádza, že predmetná koncepcia je súčasťou smernej časti platnej územnoplánovanej dokumentácie mesta a na druhej strane navrhovanú výstavbu posudzuje individuálne. Preto navrhovateľ nevie, ktorým procesným postupom sa správny orgán riadil.
6. Ďalším dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia podľa odvolateľa bolo to, že rozhodnutie bolo založené na skutočnostiach, ktoré neboli zisťované, nevyplynuli z dokazovania vykonaného správnym orgánom. Namietal záver, podľa ktorého zriadenie nového zdroja tepla v danom území nie je technicky ani environmentálne opodstatnené a nie je vo verejnom záujme, nakoľko má vplyv na zvýšenie nákladov na cenu tepla pre zostávajúcich odberateľov tepla zo systému CZT. Odporca neoznačil dôkaz, z ktorého by bolo možné vysloviť záver, že zariadenie nie je technicky opodstatnené. Naopak záver, že zariadenie nie je environmentálne opodstatnené, odporuje tomu, že navrhovateľ má záväzné stanovisko odporcu, ktorý vydal v rámci preneseného výkonu štátnej správy v oblasti ochrany ovzdušia podľa § 1 ods. 1 zákona č. 545/2003 Z. z., ktorým súhlasil so zriadením malého zdroja znečistenia ovzdušia predmetným plynovým kotlom, ktorý má byť inštalovaný v rámci stavby „H. Q. O.“. Zároveň ani k takémuto záveru o tom, že zriadenie nového zdroja tepla nie je environmentálne opodstatnené, nebolo vykonané žiadne dokazovanie.
7. Navrhovateľ ďalej namietal neodôvodnenosť záveru, že navrhovaná výstavba je v rozpore s verejným záujmom. Vzťah záujmu a určovanie konečnej ceny tepla a ceny distribúcie tepla nie sú ovplyvňované odporcom ako orgánom územnej samosprávy. Ďalej je založené na nepreukázanom tvrdení, že odpojenie od systému CZT by malo negatívny dopad na cenu tepla pre ostatných odberateľov. Takáto úvaha nemá základ vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na to, že podľa údajov odporcu má Mesto Žiar nad Hronom 18 600 obyvateľov a podľa koncepcie centrálne zásobovanie teplom sa dotýka viac ako 80% obyvateľstva, teda 14 880 obyvateľov. V prípade odpojenia bytového domu by sa počet odoberajúcich znížil o 0,52% (78). Negatívny dopad odpojenia takéhoto počtu obyvateľov od CZT nie je nijakým spôsobom preukázaný. Vyjadrenie dodávateľa tepla je subjektívny názor, ktorý sa neopiera o žiadny relevantný výpočet.
8. Navrhovateľ na záver namietal nedostatok náležitostí odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Odporca okrem toho, že v odôvodnení uvádza, že posúdil súlad zámeru výstavby sústavy tepelných zariadení najmä z hľadiska odporúčaní a záverov vydanej koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, z čoho je zrejmé, že posudzoval aj iné skutočnosti, ktoré ale nemajú základ vo vykonanom dokazovaní alebo v príslušných všeobecne záväzných predpisoch. Koncepcia neodmieta plyn ako jedno z možných energetických komodít použitých pri výrobe tepla a ani nevylučuje výstavbu sústavy tepelných zariadení, čo navrhovateľ v konaní tvrdil a čím sa odporca v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal.
9. Navrhovateľ namietal aj nesprávny postup odporcu spočívajúci v tom, že v zápisnici o ústnom pojednávaní nie sú zachytené jeho vyjadrenia. Zápisnica nie je podpísaná a podpis zápisnice nie je možné nahradiť prezenčnou listinou.
10. Odporca vo svojom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. S dôvodmi odvolania nesúhlasil. K námietke nezákonnosti spočívajúcej v tom, že bol posúdený súlad navrhovanej výstavby s koncepciou a zároveň individuálne posúdená opodstatnenosť výstavby uviedol, že takýto postup je v súlade s § 31c zákona o tepelnej energetike, pretože povinnosť posudzovať navrhovanú výstavbu z hľadiska jej súladu s koncepciou vyplýva priamo z § 31 písm. c) zákona. Aj v prípade individuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby, je jedným zo
základných východiskových podkladov koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, pretože stanovisko sa vydáva v súlade s touto koncepciou.
11.Odporca k námietke nedostatkov odôvodnenia uviedol, že v rozhodnutí sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a že rozhodol na základe spoľahlivo zisteného skutkového a právneho stavu. Dôvodom na zriadenie individuálneho vykurovania je zníženie nákladov na bývanie, čo je výlučne ekonomickým subjektívnym záujmom navrhovateľa. K tomu, že zriadenie nového zdroja tepla nie je technicky opodstatnené, odporca dospel na základe skutočnosti, že objekt je napojený na vysoko účinný centralizovaný systém zásobovania teplom, ktorý je plne funkčný, má postačujúcu kapacitu pre zabezpečenie potrieb tepla pre obyvateľov bytového domu a je v dobrom technickom stave. Zistenie, že zriadenie nového zdroja tepla nie je environmentálne opodstatnené, dospel po preskúmaní získaných podkladov a na základe logickej úvahy - navrhovaná kotolňa je projektovaná na zemný plyn, ktorý je fosílnym palivom, zámer výstavby plynovej kotolne teda neuvažuje s využitím obnoviteľných zdrojov energie. Na území, na ktorom má byť kotolňa umiestnená, je zabezpečená dodávka tepla systémom centralizovaného zásobovania teplom (CZT), kde časť tepla je vyrábaná kombinovanou výrobou elektriny a tepla. Naproti tomu, navrhovaný zámer s možnosťou získavania tepelnej energie z kombinovanej výroby elektriny a tepla, neuvažuje. Realizáciou navrhovaného zámeru dôjde k vytvoreniu nového malého zdroja znečisťovania ovzdušia, k zriadeniu ktorého síce vydal súhlas príslušný orgán ochrany ovzdušia, v povolení na zriadenie MZZO sú však iba určené podmienky súhlasu, ktoré majú zabezpečiť minimalizovanie vplyvov tohto zariadenia na ovzdušie. Vydanie takéhoto súhlasu nie je preukázaním, že stavba nemá negatívne vplyvy na životné prostredie. Zriadenie akéhokoľvek takéhoto zariadenia v lokalite, kde predtým nebolo inštalované, prináša so sebou nepochybne zvýšenie emisií do ovzdušia. Zistenie odporcu, že zriadenie nového zdroja nie je vo verejnom záujme, pretože má vplyv na zvýšenie nákladov na cenu tepla pre zostávajúcich odberateľov vychádzalo z údajov ďalšieho účastníka, ktorý sa vyjadril tak, že odpojením jedného z odberateľov sa náklady na výrobu a rozvod tepla rozpočítajú medzi zostávajúcich odberateľov. Poukázal pritom na § 7 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2016, podľa ktorého variabilná zložka maximálnej ceny tepla eurách za kilowatthodinu sa určí na objednané množstvo tepla. Fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom sa určí v eurách za kilowatthodinu celkového regulačného príkonu. Ten sa pritom pri odberoch na vykurovanie a spotrebu tepla a teplej úžitkovej vody určí ako podiel skutočne dodaného množstva tepla osobitne aj pre teplo a teplú úžitkovú vodu, v kilowatthodinách v roku t-2 do odberného zariadenia a počtu hodín 5 300.
12. Odporca vo svojom vyjadrení zdôraznil, že výroba a rozvod tepla je predmetom prísnej vecnej a cenovej regulácie vykonávanej na základe zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Systém cenovej regulácie funguje tak, že regulovaný subjekt predkladá vopred na odsúhlasenie svoje ekonomicky oprávnené náklady, na podklade ktorých mu úrad schváli maximálnu cenu tepla pozostávajúcu z variabilnej zložky a fixnej zložky. Postupuje sa pritom podľa vyhlášky č. 222/2013 Z. z.. V zásade platí, že variabilná zložka maximálnej ceny tepla sa určuje na objednané množstvo tepla a fixná zložka na tzv. celkový regulačný príkon, ktorého výpočet je závislý od odobratého tepla. Podľa odporcu de facto sa tak jednotková cena tepla pre jednotlivých odberateľov odvíja od celkového množstva tepla odobratého všetkými odberateľmi. Preto znižovanie celkového odobratého množstva tepla vždy vážne zasahuje nielen do ekonomickej situácie dodávateľa tepla, ale najmä zostávajúcich odberateľov, ktorí v cene uhrádzajú všetky ekonomicky oprávnené náklady na výrobu a dodávku tepla. Odpojenie od verejného CZT zo strany jedného odberateľa tak v konečnom dôsledku zvyšuje cenu tepla zostávajúcim odberateľom. Čím väčší bol pritom odber odpájajúceho sa odberateľa, tým väčší bude nárast ceny tepla pre zostávajúcich odberateľov. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že zabezpečovanie zásobovania obyvateľstva teplom za primerané ceny je nepochybne vo verejnom záujme, a preto zákonodarca stanovil relatívne prísne pravidlá na výstavbu vlastných zdrojov tepla spojených s odpojením sa od systému CZT. Dodávateľ zo zdroja tepla v CZT má postavenie účastníka povoľovacích konaní a postavenie dotknutého orgánu s právom podávania záväzných stanovísk. Zákonodarca pre prípady odpájania sa od CZT stanovil podmienku predchádzajúceho súhlasu dodávateľa tepla so zásahom do sústavy tepelných zariadení, ktoré prevádzkuje. Z toho vyplýva, že odpojenie objektu bytového domu od systému CZT, ku ktorému dôjde z dôvodu výstavby vlastnej plynovej kotolne, spôsobí nepochybne nárast nákladov na teplo zostávajúcim odberateľom.
13.Odporca k námietkam odvolateľa o nesprávnom postupe uviedol, že pôvodne upustil od ústneho pojednávania, avšak vzhľadom na námietky účastníka konania v súčasnosti pod názvom Veolia Energia Žiar nad Hronom s.r.o., týkajúce sa inštalovaného výkonu sústavy tepelných zariadení, bol doplnený
znalecký posudok a ústne pojednávanie bolo vykonané za účelom umožnenia klásť znalcovi otázky. V zápisnici boli zachytené všetky skutočnosti. A aj keby zápisnica mala nejaké chyby, tak by to nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Zápisnica bola účastníkom zaslaná e-mailom, pričom žiadny z nich nenamietal obsah tejto zápisnice.
14. Ďalší účastník Veolia Energia Žiar nad Hronom s.r.o. vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa navrhol, aby súd zamietol tento opravný prostriedok a rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že nesúhlasí s námietkou, že odporca neuviedol, podľa ktorého ustanovenia zákona rozhodol, nakoľko v rozhodnutí je na niekoľkých miestach uvedené, že bolo rozhodnuté podľa § 31 písm. c) a § 37 zákona o tepelnej energetike. Aj v prípade, že obec posudzuje individuálne opodstatnenosť výstavby, prípadne keď nie sú splnené podmienky na postup v zmysle § 12 ods. 8 zákona o tepelnej energetike, obec musí prihliadnuť na závery a odporúčania koncepcie rozvoja obce v oblasti v tepelnej energetiky, pokiaľ je táto k dispozícii. Obec sa zameriava na zistenie záveru, či je povolenie výstavby sústavy tepelných zariadení opodstatnené nielen z hľadiska záujmu žiadateľa ale aj z hľadiska záujmu ostatných odberateľov a samotného dodávateľa. Obec vždy sleduje primárne verejný záujem. Preto odporca postupoval správne, keď zamietol návrh stavebníka. K ďalším námietkam uviedol, že súhlasí so závermi odporcu, že zriadenie nového zdroja tepla v danom území nie je technicky ani environmentálne opodstatnené a nie je vo verejnom záujme, pričom má za to, že bližšie odôvodnenie, prípadne výpočty, na ktorých sa zakladá, nie je potrebné, nakoľko takýto záver vychádza zo stavu známeho správnemu orgánu a všetkým účastníkom z povahy vecí, z platnej právnej úpravy a zo skutočností uvedených v rámci podaných návrhov a vyjadrení. Navrhovaná výstavba kotolne na báze fosílnych palív nemôže spĺňať podmienku environmentálneho opodstatnenia, pretože systém CZT využíva pre dodávku tepla na 100% odpadové teplo z vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektrickej energie. Tento systém je v zmysle § 2 písm. z) zákona o tepelnej energetike účinným centralizovaným zásobovaním teplom. Navyše, tento systém využíva obnoviteľné zdroje, keď sa ako primárne palivo využíva aj drevná štiepka a drevný odpad. Podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energií z kombinovanej výroby elektriny a tepla v roku 2015 bol 60,4%. Teda ide o systém chránený aj verejným záujmom definovaným v § 12 ods. 3 zákona o tepelnej energetike. Povolenie navrhovanej kotolne by viedlo k výrobe signifikantného množstva tepla z fosílnych zdrojov namiesto plnohodnotného využívania zdroja s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov. Tým preukázateľne dôjde k zväčšeniu emisnej záťaže v meste. Predmetný bytový dom je napojený na systém centrálneho zásobovania teplom z KOS (kompaktná odovzdávacia stanica č. 18), ktorej prepravný výkon je násobne vyšší ako požadovaný špičkový výkon navrhovanej kotolne. Potom z technického hľadiska nie je žiadna potreba výstavby nového zdroja, pretože existujúci zdroj pokrýva súčasné potreby domu a bez akýchkoľvek úprav je schopný zvládnuť zvýšenie potrieb. K námietke navrhovateľa o chýbajúcich dôkazoch o tom, že odpojenie od systému CZT bude mať negatívny dopad na cenu tepla pre ostatných odberateľov, uviedol, že toto vyplýva z vyhlášky č. 222/2013 Z. z. konkrétne z § 7 ods. 2, ktorou ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike. Možno zjednodušene povedať, že pri menšom odbere tepla rastie cena tepla pre ostatných odberateľov ako konečných spotrebiteľov. Okrem toho, odpojenie vyvolá aj potrebu vyregulovania tejto sústavy, pričom náklady vyregulovania sa tiež prenesú do nákladov za teplo pre zostávajúcich odberateľov. Poukázal tiež na konštatáciu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. Uviedol, že odporca nie je povinný vyčísliť konkrétne zvýšenie ceny tepla v každom jednotlivom prípade odpojenia od CZT, nakoľko rozpor s verejným záujmom vyplýva už zo samotnej právnej úpravy a systému cenovej regulácie v tepelnej energetike.
15. Navrhovateľ podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu podaním doručeným na súd dňa 21. januára 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol k 1.7.2016 zrušený a nahradený zákonom č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Na základe tohto ustanovenia súd postupoval v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
16. Správny súd v súlade s ust. § 250q ods. 1 O. s. p. vec prejednal na pojednávaní a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom správneho spisu - návrhom navrhovateľa, doplnením návrhu, znaleckým posudkom, vyjadrením účastníka pribratého do konania, Koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva Mesta Žiar nad Hronom. Súd sa oboznámil aj s Územným plánom Mesta Žiar nad Hronom, resp. jeho záväznou časťou, tak ako bol zverejnený na internetovej stránke Mesta Žiar nad Hronom.
17. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva Mesta Žiar nad Hronom z mája 2006 je súčasťou Územného plánu Mesta Žiar nad Hronom, avšak nie je zahrnutá do záväznej časti územného plánu. Koncepcia sa skladá z troch častí. Prvá časť - analýza súčasného stavu, druhá časť - návrh rozvoja sústavy tepelných zariadení a budúceho zásobovania teplom na území mesta a tretia časť - závery a odporúčania pre zabezpečenie rozvoja tepelnej energetiky na území mesta.
18. Podľa § 31 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia rozhoduje 20a) o vydaní záväzného stanoviska obce o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky; ak koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky nie je súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie obce, je obec povinná rozhodnúť 20a) o vydaní záväzného stanoviska o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, na základe individuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby.
19. Podľa § 27 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb. znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (1) Na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri prenesenom výkone štátnej správy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. (2) Na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; 15) o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd, ak osobitný predpis 18c) neustanovuje inak.
20. Podľa § 31 písm. a) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike obec s počtom obyvateľov nad 2500 bola povinná do 31. decembra 2007 vypracovať koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky v súlade s energetickou politikou Slovenskej republiky a v rozsahu metodického usmernenia ministerstva v prípade, že na jej území pôsobí dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi. Táto koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky podlieha schváleniu obecného zastupiteľstva a po jeho schválení sa stáva odvetvovou koncepciou obce a použije sa pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie obce postupom podľa osobitného zákona. Podľa písm. b) tohto ustanovenia koncepcia sa aktualizuje aspoň raz za 5 rokov a po prerokovaní obecným zastupiteľstvom schválenú časť aktualizovanej koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky obec doplní do územnoplánovacej dokumentácie postupom podľa osobitného zákona. V danom prípade, ako vyplýva z Územného plánu Mesta Žiar nad Hronom, takáto koncepcia bola mestom Žiar nad Hronom vypracovaná a bola, resp. je súčasťou platného Územného plánu Mesta Žiar nad Hronom. Nie je však zahrnutá do záväznej časti územného plánu. Z citovaného § 31 písm. c) zákona o tepelnej energetike je nepochybné, že obec rozhoduje o vydaní záväzného stanoviska o súlade navrhovanej výstavby tepelných zariadení z celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a v prípadoch, keď táto nie je súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie obce, tak takéto záväzné stanovisko vydá na základe individuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby. Z tejto úpravy vyplýva, že tak v prípade, že koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky je súčasťou záväznej časti územného plánu, ako aj v prípade, keď nie je súčasťou záväznej časti územného plánu ide o záväzné stanovisko o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. To znamená, že do kompetencie obce v zmysle citovaného § 31 písm. c) zákona o tepelnej energetike nespadá nič iné, len posúdiť, či navrhovaná sústava tepelných zariadení je alebo nie je v súlade s koncepciou rozvoja obce. Ak nie je koncepcia rozvoju obce v oblasti tepelnej energetiky súčasťou záväznej časti územného plánu tak pri takom posúdení správny orgán súlad s koncepciou posudzuje na základe individuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby. Zákon nedáva žiadne limity pre posudzovanie opodstatnenosti výstavby, avšak tieto vyplývajú z predmetu záväzného stanoviska, ktorým je posúdenie, či navrhovaná sústava je alebo nie je v súlade s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Z týchto dôvodov nie je opravný prostriedok dôvodný v časti, v ktorej navrhovateľ vidí rozpor so zákonom v tom, že odporca poukazoval na koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva, resp. rozhodoval na základe tejto koncepcie a zároveň aj individuálneho posúdenia.
21. Súd poznamenáva, že text zákona, ktorý hovorí, že obec rozhoduje o vydaní záväzného stanoviska o súlade navrhovanej výstavby s koncepciou rozvoja obce, neznamená, že obec môže rozhodnúť aj tak, že záväzné stanovisko nevydá, teda žiadosti nevyhovie. Slovné spojenie „Rozhoduje o vydaní záväzného stanoviska obce o súlade“ znamená, že záväzné stanovisko o súlade je rozhodnutím obce. Obec
rozhodne buď tak, že navrhovaná stavba je v súlade s koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva, alebo že navrhovaná stavba nie je v súlade s koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva. To je predmetom záväzného stanovisko, ktoré má obec zaujať vo forme rozhodnutia. Inak povedané, obec zaujme svoje stanovisko k tomu, či navrhovaná stavba je v súlade s koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva na jej území alebo o tom, že nie je v súlade s touto koncepciou.
22.V každom prípade, v bode 18 tohto rozsudku citovaný § 31 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na v ňom uvedené legislatívne odkazy na § 27 odsek 2 zákona o obecnom zriadení, nemožno vyložiť inak, ako tak že záväzné stanovisko muselo byť vydané v správnom konaní, ktoré sa malo riadiť správnym poriadkom a to vo forme rozhodnutia.. Povinnými náležitosťami odôvodnenia správneho rozhodnutia vydaného v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. sú náležitosti uvedené v § 47 ods. 3 správneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia odôvodnenie správneho rozhodnutia musí obsahovať rozhodné skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané. V danom prípade odporca žiadosť zamietol. Nevydal záväzné stanovisko, ako mu ukladá § 31, písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z.. Takýto výrok však nespôsobil ani zmätočnosť ani nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože z odôvodnenia je zrejmé, že odporca tak rozhodol z dôvodu, že dospel k záveru, že navrhovaná výstavba nie je v súlade s koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva mesta. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia však neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých k takémuto rozhodnutiu dospel. Neuviedol, s čím konkrétne v tej koncepcii rozvoja mesta je navrhovaná výstavba v rozpore. Neuviedol ani to, z čoho vyplýva, že táto konkrétna stavba nie je opodstatnená vo vzťahu k schválenej koncepcii rozvoja tepelného hospodárstva. Argumentáciu, ktorú odporca použil vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa, nepoužil v odôvodnení svojho rozhodnutia, preto nie je možné na ňu prihliadať z dôvodu, že navrhovateľ sa s takouto argumentáciou nemohol z jeho rozhodnutia oboznámiť a prípadne na ňu adekvátne reagovať. Nebolo úlohou Mesta Žiar nad Hronom pri posudzovaní navrhovanej výstavby z hľadiska jej súladu s koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva mesta posudzovať žiadne iné skutočnosti. Len to, či je z hľadiska koncepcie rozvoja tepelného hospodárstva daná stavba individuálne opodstatnená a či je s ňou v súlade, alebo je s ňou v rozpore. Nedostatočné odôvodnenie spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Nedostatkom dôvodov trpí rozhodnutie vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové, na základe ktorých bolo rozhodnuté, alebo chýba úvaha, ako bola vec právne posúdená. Z rozhodnutia vôbec nie je možné zistiť, s čím konkrétne navrhovaná zmena stavby, a teda nová plynová kotolňa nesúladí s prijatou koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva, s ktorým konkrétnym návrhom smerovania, cieľom, či odporúčaním obsiahnutým v schválnej koncepcii rozvoja Mesta Žiar nad Hronom v oblasti rozvoja tepelného hospodárstva. Nebolo úlohou správneho orgánu pri vydávaní záväzného stanoviska posudzovať stavbu z hľadiska ochrany verejného záujmu, pretože toto nepatrí do kompetencie obce a neoprávňuje ju na to ani zákon o tepelnej energetike. Naopak posúdenie navrhovanej stavby z hľadísk ochrany verejných záujmov patrí do kompetencie stavebného úradu rozhodujúceho o navrhovanej stavbe v stavebnom konaní podľa zákona č. 50/1976 Zb. Takúto kompetenciu nemožno získať textom koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Naopak koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky vypracovaná v súlade s energetickou politikou Slovenskej republiky a v rozsahu metodického usmernenia ministerstva môže definovať konkrétne limity, ciele, ale aj obmedzenia za účelom ochrany tam definovaného verejného záujmu. Pri vydávaní záväzného stanoviska v zmysle § 31 zákona o tepelnej energetike patrí do kompetencie obce výlučne posúdenie, či navrhovaná stavba je alebo nie je v súlade s koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva mesta.
23. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 250q ods. 3 .O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 250j ods. 2, písm. d) O. s. p.. Bude úlohou odporcu opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa zaujatím záväzného stanoviska po posúdení súladu a individuálnej opodstatnenosti navrhovanej stavby s obsahom koncepcie rozvoja tepelného hospodárstva Rozhodnutie vydané v konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. musí mať náležitosti vyžadované týmto predpisom, t.j. musí obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, ako boli hodnotené vykonané dôkazy, čo bolo z nich zistené a ako boli zistené skutočnosti právne posúdené. Tiež musí byť z neho zrejmé, ako sa správny orgán vyrovnal s námietkami účastníkov konania. V prípade záporného stanoviska je potrebné zdôvodniť, z ktorých posudzovaných skutočností nesúlad vyplýva. ,
24. Podľa § 151 ods. 1 a 2 O. s. p. 1) O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. (2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Ako je vyššie uvedené toto súdne konanie sa riadi v zmysle § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.) Občianskym súdnym poriadkom (zákon č. 99/1963 Zb.). Súd rozhodol o trovách konania podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. Súd týmto rozhodnutím nie je viazaný v zmysle citovaného § 151 ods. 2 O. s. p., nakoľko žalobca v lehote podľa § 151 ods. 1, t. j. do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, trovy nevyčíslil. Žalobca vyčíslil trovy podaním doručovaným elektronicky zo dňa 21. júna 2017, t. j. po uplynutí lehoty troch pracovných dní na vyčíslenie trov, ktorá začala plynúť 16. júna 2017. Súd preto musel rozhodnúť o trovách konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p., veta za bodkočiarkou tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.